52/2018 Z. z.

DÔVODOVÁ   SPRÁVA

 

A.           Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh“).

 

Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“).

V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený návrh implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Okrem uvedeného návrh reaguje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Návrh zároveň zohľadňuje programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom vláda vyjadrila podporu presadzovať opatrenia a činnosti, prostredníctvom ktorých sa môže čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať pohyb finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov, uplatňovať opatrenia napomáhajúce sledovaniu teroristických organizácií všade tam, kde je to možné, s cieľom zabrániť im v páchaní trestnej činnosti a obmedziť zdroje príjmov teroristických organizácií.

V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb v súlade s článkom 8 IV. AML Smernice, ale aj na úrovni Európskej únie (článok 6 IV. AML Smernice). Transpozíciou sa takisto zabezpečuje súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Návrh upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.

Zámerom transpozície IV. AML Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej). 

Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Návrh preto stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.

Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.

Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka vychádza z článku 30 IV. AML Smernice a má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, znižuje sa v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. e)  IV. AML Smernice limit potrebný pre zaradenie určitého subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2 000 eur. Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v osobitných predpisoch.

Vzhľadom na odporúčania FATF a výboru Moneyval Rady Európy legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod, identifikovať aj darcov a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1 000 eur.

Transpozíciou článkov 58, 59 IV. AML Smernice sa v návrhu upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj  ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Zároveň dochádza k úprave dĺžky subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v rámci tejto spolupráce sa zavádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zamedziť možnému dvojitému postihu za porušenie tých istých povinností, teda aby bola dodržaná zásada ne bis in idem.

Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.

                Zmena zákonov uvedených v článkoch II až VIII vyplýva z článku 30 ods. 1 a ods. 4 IV. AML Smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľoch výhod, pričom členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o konečnom užívateľovi výhod uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu.

 

                V súlade s citovanými článkami IV. AML Smernice sa v čl. IV až VIII návrhu novelizujú zákony ustanovujúce režim vzniku vybraných právnických osôb (neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov) a ako nová podmienka sa ustanovuje zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra (§ 6a). Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z., ktorý  sa súčasne tiež novelizuje. Uvedenou novelizáciou sa tak vytvárajú podmienky pre právne premostenie týchto zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

 

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (pozitívne aj negatívne) a na podnikateľské prostredie (negatívne).

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. marec 2018, okrem článkov II až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018 vzhľadom na časovú náročnosť realizácie navrhovaných zmien.

 

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 [§ 4 ods. 2 písm. c) a § 25a ods. 1 písm. a)]

Vzhľadom na vloženie § 10a a § 11a sa upravujú vnútorné odkazy.

K bodu 2 [§ 4 ods. 2 písm. l) a m)]

Vzhľadom na prijatie zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorým sa zrušil zákon č. 126/2011 Z. z., bolo potrebné zosúladiť text zákona s novou právnou úpravou.

K bodu 3 [§ 5 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.  Navrhuje sa vypustiť odkaz 3 vrátane poznámky pod čiarou z dôvodu nadbytočnosti, keďže výpočet finančných inštitúcií je uvedený v bodoch 1 až 14, ktoré odkazujú na osobitné predpisy upravujúce ich postavenie.

K bodom 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, 59, 61 a 63

(poznámky pod čiarou 7, 10, 15, 17, 22, 25, 31, 32, 33, 47, 48 a 49)

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v doplnení poznámok pod čiarou, k vypusteniu nadbytočných poznámok pod čiarou alebo nahradeniu odkazov na zrušené právne predpisy odkazmi na nové právne predpisy.

K bodu 5 (§ 5 ods. 1 písm. b) šiesty bod)

Vzhľadom k tomu, že návrh novely zákona vylučuje z pod režimu IV. AML Smernice poisťovne, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v sektore neživotného poistenia, navrhuje sa aj úprava zákona vo vzťahu k finančnému agentovi a finančnému poradcovi pri výkone činností v sektore poistenia, v oblasti neživotného poistenia.

 

K bodu 7 (§ 5 ods. 1 písm. b) ôsmy bod)

Podľa článku 3 bod 2 písm. b) IV. AML Smernice sa za povinnú osobu považuje poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES, pokiaľ vykonáva činnosti životného poistenia. Vzhľadom k nízkemu riziku legalizácie a financovania terorizmu v neživotnom poistení a v súlade s uvedeným článkom smernice sa navrhuje upraviť rozsah tohto ustanovenia a zaradiť medzi povinné osoby poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť iba v životnom poistení.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1  písm. b) bod 11)

Navrhuje sa vypustiť časť ustanovenia v bode 11 spolu s poznámkou pod čiarou k odkazu 16, ktorá sa stala obsolentnou v dôsledku doterajších novelizácií zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a súvisiacich právnych predpisov (napr. zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách).

K bodu 11 (poznámka pod čiarou k odkazu 19b)

Za účelom zabezpečenia jednotného výkladu pri aplikácií výkonu kontroly a dohľadu je potrebné upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 19b tak, aby bolo zrejmé, že medzi povinné osoby patria nepochybne aj agenti platobných služieb zahraničných platobných inštitúcií, ktorí vykonávajú činnosť na území SR.

 

K bodu 13 [§ 5 ods. 1  písm. f)]

V súlade s čl. 2 ods. 3 písm. b) IV. AML Smernice, ako aj s poukazom na účel Exekučného poriadku sa navrhuje explicitne stanoviť okruh činností, pri ktorých súdny exekútor bude mať postavenie povinnej osoby, a to konkrétne pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie.

K bodu 15 [§ 5 ods. 1  písm. j)]

Doplnením bodu 5 sa zabezpečí transpozícia čl. 2 ods. 3 písm. b) IV. AML Smernice, podľa ktorej sú povinnou osobou notári a ďalšie osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech klienta na akejkoľvek finančnej transakcii alebo na transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytujú iné právne služby taxatívne uvedené v § 5 ods. 1 písm. j) bod 1 až 4. Keďže doterajšia právna úprava sa nevzťahovala na akúkoľvek finančnú operáciu, na ktorej sa notár alebo advokát podieľa, navrhovanou úpravou sa odstráni transpozičný deficit vo vzťahu k IV. AML Smernici. Finančnou operáciou sa pritom rozumie príjem alebo použitie finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Pojem obchodná operácia zahŕňa akýkoľvek úkon vykonaný klientom alebo v mene klienta, ktorý súvisí s činnosťou povinnej osoby. Ostatné terminologické zmeny v právnej úprave vychádzajú z potreby harmonizácie textu.

K bodu 17 (§ 5 ods. 3)

Ide o transpozíciu článku 2 ods. 1 písm. e)  IV. AML Smernice, podľa ktorého medzi povinné osoby patria aj tzv. "ostatné osoby obchodujúce s tovarom...“ bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov, neziskové organizácie alebo iné subjekty. Zároveň dochádza k zníženiu limitu potrebného pre zaradenie právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodnej hodnoty najmenej 15 000 eur na 10 000 eur.

K bodu 18 (§ 6 ods. 1)

Súčasné znenie § 6 ods. 1 zákona upravujúce pojem politicky exponovanej osoby (ďalej len „PEP“) nezahŕňa medzi PEP osoby, ktoré zastávajú významnú verejnú funkciu a zároveň majú trvalý pobyt v Slovenskej republike. Z uvedeného vyplýva, že zákon sa vzťahuje iba na osoby, ktoré vykonávajú významnú verejnú funkciu mimo Slovenskej republiky. Zahrnutie tuzemských osôb medzi PEP predpokladajú odporúčania výboru Moneyval Rady Európy, ako aj revidované odporúčania FATF z februára 2012, čo sa premietlo aj do IV. AML Smernice (článok 3 bod 9 a článok 22). Povinné osoby by podľa novej právnej úpravy mali za PEP považovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala významnú verejnú funkciu na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí.

Minimálna doba, počas ktorej bude fyzická osoba považovaná za PEP je upravená v § 12 ods. 3 a mala by sa odvíjať od výsledku konkrétneho hodnotenia rizika špecifického pre PEP. Zákonom upravené opatrenia (napr. § 12 ods. 2 písm. c), § 15 zákona) vzťahujúce sa k PEP by mali povinné osoby podľa novej právnej úpravy uplatňovať po dobu 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.

Vzhľadom na mnoho rôznych typov povinných osôb a rozdielnu povahu poskytovaných produktov, zákon v prechodných ustanoveniach nestanovuje pre povinné osoby konkrétny termín, dokedy musí zistiť u svojich súčasných klientov PEP status v súlade s novou definíciou PEP, a to najmä z dôvodu, že pri niektorých obchodných vzťahoch povinná osoba je s klientom takmer v každodennom kontakte, u iných naopak nie sú v kontakte dlhšie časové obdobie. Predpokladá sa, že povinné osoby uvedenú povinnosť splnia v priebehu bežného styku s klientom podľa § 10 ods. 1 písm. g) v rozumne zdôvodniteľnom časovom období práve vzhľadom k typu obchodného vzťahu. To isté platí i pre zisťovanie vlastníckej a riadiacej štruktúry podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona.

K bodu 19 [§ 6 ods. 2 písm. f)]

Podľa čl. 3 ods. 9 písm. f) IV. AML Smernice sa za PEP považujú aj vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl. Zo súvislostí, ako aj z preambuly IV. AML Smernice vyplýva, že pod pojmom „vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl“ treba rozumieť vysokopostavených dôstojníkov vo funkcii s celoštátnym, resp. medzinárodným významom. Keďže rovnako významné celoštátne postavenie majú aj vysokopostavení predstavitelia ozbrojených bezpečnostných zborov (napr. Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, atď.) a nielen ozbrojených síl v rámci rezortu obrany, je v záujme zosúladenia uvedeného ustanovenia so IV. AML Smernicou nevyhnutné uvedenú definíciu rozšíriť aj na vysokopostavených predstaviteľov ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov.

K bodu 20 [§ 6 ods. 2 písm. i)]

Ide o transpozíciu článku 3 bod 9 písm. c) IV. AML Smernice, ako aj o reakciu na odporúčanie FATF a výboru Moneyval Rady Európy, podľa ktorého súčasná definícia PEP nezahŕňa v plnej miere vedúcich politikov a dôležitých funkcionárov politických strán a hnutí.

K bodu 21 [§ 7 písm. a), d)]

Uvedené ustanovenie upravuje minimálny rozsah identifikačných údajov, ktoré sa zisťujú pri klientovi - fyzickej osobe. Podľa súčasnej právnej úpravy pre identifikáciu fyzickej osoby postačuje, ak povinná osoba zistí iba dátum narodenia fyzickej osoby a nie obligatórne aj jej rodné číslo, ktoré je trvalým identifikačným osobným údajom fyzickej osoby zabezpečujúcim jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Navrhovanou zmenou sa bude povinne zisťovať rodné číslo, a len ak rodné číslo nebolo fyzickej osobe pridelené, tak bude povinné pre identifikáciu fyzickej osoby zistiť dátumu narodenia. Zisťovanie uvedených údajov v praxi nebude znamenať pre povinné osoby nadmernú administratívnu záťaž, nakoľko tieto údaje sú uvedené v dokladoch totožnosti.

K bodu 22 (§ 7 ods. 2)

Bazilejský výbor pre dohľad vo Všeobecnom pokyne k zakladaniu účtov a identifikácii klienta, ktorý je prílohou k dokumentu Bazilejského výboru č. 85 z februára 2003 popisuje, ktoré informácie by z dôvodu eliminácie reputačných a právnych rizík, pre dodržovanie požiadaviek na opatrenia proti legalizácii a financovaniu terorizmu, mali povinné osoby zisťovať. Medzi tieto informácie patria napr. aj telefónne číslo, adresa pre doručovanie elektronickej pošty, údaje o zamestnaní alebo zamestnávateľovi. Rozšírenie požiadavky zisťovať informácie nad rámec identifikačných údajov, by však malo odrážať rozdiely medzi jednotlivými typmi klientov, ich vzťah k povinnej osobe, ako aj povahu poskytovaných služieb, vyplývajúce z hodnotenia rizík podľa § 20a ods. 1 zákona. Vysoko rizikové obchody a obchodné vzťahy, napríklad s PEP, s klientmi usadenými v geografických oblastiach s vyšším rizikom, atď. si preto budú vyžadovať detailnejšie preverovanie a väčší rozsah vstupných informácií.

K bodu 23 (§ 8)

Zmena nadväzujúca na doplnenie odseku 2 v § 7.

 

K bodu 24 (§ 8 ods. 2 až 5)

Doplnením § 8 zákona o odseky 2, 3 a 5 dochádza iba k presunu ustanovení uvedených v § 10 ods. 6, 7 a 9, pretože z hľadiska systematického členenia po rozsiahlej úprave § 10 je vhodné časť jeho obsahu preniesť do navrhovaných odsekov 2, 3 a 5, kde budú komplexne upravené podmienky a spôsob overovania identifikácie klienta zo strany povinnej osoby.

Doplnením odseku 4 sa transponuje článok 14 ods. 3 IV. AML Smernice.

 

K bodu 25 [§ 9 písm. k)]

Doplňuje sa definícia pojmu korešpondenčný vzťah, ktorá vychádza z článku 3 odsek 8 IV. AML Smernice. Korešpondenčnými vzťahmi sa rozumejú vzťahy medzi bankami, finančnými inštitúciami a medzi bankami a finančnými inštitúciami navzájom, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby partnerskej inštitúcii, vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely obchodov s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov.

 

K bodu 26 (§ 10 ods. 1)

Zmenu § 10 zákona, ktorý upravuje základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi si vyžiadala potreba transpozície IV. AML Smernice, ako aj požiadavky výboru Moneyval Rady Európy. Uvedené ustanovenie demonštratívne popisuje minimálny základný obsah základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorý sa však podľa typov povinných osôb, klientov alebo obchodov a ďalších okolností bude významne líšiť čo do množstva a kvality získavaných informácií v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu, pri posudzovaní ktorého bude povinná osoba povinná postupovať v zmysle § 10 ods. 4 zákona.

K odseku 1 písm. b): Úprava súvisí s transpozíciou článku 13 bod 1 písm. b) IV. AML Smernice, pri ktorej sa povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ mení na obligatórnu, to znamená, že povinné osoby pri vykonávaní základnej starostlivosti v prípadoch podľa § 10 ods. 2 písm. a) až e) budú povinné vždy identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať opatrenia na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta. To zahŕňa napríklad informácie o jeho statuse a pôsobnosti, o jeho spoločníkoch, akcionároch či riadiacich orgánoch. Pri stanovení, čo je primeraným opatrením na overenie identifikácie, by povinná osoba mala prihliadať na riziko legalizácie a financovania terorizmu, ktoré klient a obchodný vzťah s ním predstavujú.

V súlade s článkom 30 ods. 8 IV. AML Smernice sa vyžaduje, aby sa povinné osoby neopierali výlučne o informácie uvedené v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Znamená to, že ak sa pri vykonávaní základnej starostlivosti vyskytnú pochybnosti smerujúce k pravdivosti údajov o konečnom užívateľovi výhod, povinná osoba bude musieť vykonať ďalšie opatrenia k jeho identifikácii a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej  štruktúry klienta. Ide v podstate o plnenie si už v súčasnosti ustanovenej povinnosti, keďže už v súčasnosti bez existencie registra konečných užívateľov výhod musí povinná osoba za určitých podmienok identifikovať konečného užívateľa výhod. Ako jeden z prostriedkov môže využiť aj povinnosť právnických osôb vedieť údaje o svojich konečných užívateľov výhod a poskytovať tieto údaje povinným osobám podľa novo navrhovaného § 10a.

K odseku 1 písm. c): Účelom zmeny je odstrániť nejasnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe pri  vykonávaní základnej starostlivosti, pričom sa navrhuje explicitne ustanoviť povinnosť nielen zisťovať účel a plánovú povahu obchodného vzťahu, ale aj konkrétneho obchodu.

K odseku 1 písm. d): Doterajšia prax ukázala, že je potrebné v zákone výslovne stanoviť povinnosť pre povinné osoby ako súčasť základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi obligatórne  zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií. Zároveň dochádza k presunu pôvodného odseku 11 do písm. d), t. zn. povinnosť zisťovať, či je klient politicky exponovanou osobou. Bez znalosti týchto informácií povinná osoba nie je schopná vyhodnotiť, či sa na takéhoto klienta vzťahujú opatrenia zvýšenej starostlivosti podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona alebo či sa nejedná napr. o neobvyklú obchodnú operáciu v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) zákona.

K odseku 1 písm. e): Ide o spresnenie oproti doterajšiemu textu, ktoré bude vyžadovať zistenie informácií aj o pôvode iného majetku, ktorým môžu byť napríklad umelecké diela, zberateľské predmety, kultúrne predmety či starožitnosti, pri ktorých je informácia o pôvode týchto predmetov a komodít žiaduca. Slovné spojenie „finančné prostriedky alebo majetok“ je v zákone uvedené aj v iných ustanoveniach, napr.  v § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona.

K odseku 1 písm. f): Dochádza iba k presunu prvej vety z pôvodného odseku 10 z dôvodu komplexnosti textu upravujúceho rozsah základnej starostlivosti.

K bodu 27 a 29 [§ 10 ods. 2 písm. b) a e)]

Navrhovaná zmena je transpozíciou článku 11 písm. c) a d) IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vykonávať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi aj v prípadoch hazardných hier, ak ide o obchod v hodnote najmenej 2 000 eur, ako aj pri obchode v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur.

K bodu 28 [§ 10 ods. 2 písm. d)]

Navrhovanou úpravou sa spresňuje doterajšie ustanovenie a zároveň sa odstraňujú existujúce nejasnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe, keďže povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť nielen pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona), ale všetkých údajov potrebných na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa odseku 1.

K bodu 30 (§ 10 ods. 3)

Navrhuje sa zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v ďalších predpisoch, napríklad v zákone č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Povinná osoba si môže na základe hodnotenia rizík podľa § 20a zákona stanoviť aj nižšiu hodnotu obchodu, ak existuje vyššie riziko legalizácie a financovania terorizmu.

 

K bodu 31 (§ 10 ods. 4)

Ide o transpozíciu IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje, aby povinné osoby pri hodnotení rizík zohľadňovali faktory uvedené v hodnotení rizík. Odôvodnenie je rovnaké ako k novému ustanoveniu § 20a zákona.

K bodom 32 (§ 10)

Návrhom sa presúvajú odseky 6, 7 a 9 z § 10 do § 8 ods. 2 až 4 a odsek 11 z § 10 sa presúva do § 10 ods. 1 písm. d).

K bodu 33 (§ 10a)

Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje transpozícia článku 30 IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty mali povinnosť získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o svojom konečnom užívateľovi výhod a členský štát má zabezpečiť uchovávanie týchto informácií v niektorom z centrálnych registrov členského štátu.

Za tým účelom sa zavádza povinnosť dotknutých právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje, ktoré musí dotknutá právnická osoba uchovávať aj po dobu ďalších piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Podmienkou zápisu vybraných právnických osôb, (napr. obchodných spoločností, neziskových organizácií alebo nadácií) do príslušného registra, bude aj uvedenie informácie o konečnom užívateľovi výhod vrátane údaju, ktorý zakladá jeho postavenie. Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre referenčný register vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý  sa súčasne tiež novelizuje.

Na základe uvedeného sa novelizáciou zákonov uvedených v článku IV až VIII návrhu vytvárajú podmienky pre právne premostenie zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

 

V súlade s článkom 30 ods. 1 a 2 IV. AML Smernice sa v odseku 3 ustanovuje povinnosť dotknutých osôb na žiadosť povinnej osoby, finančnej spravodajskej jednotky, Národnej banky Slovenska, súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky  oznámiť v určenej lehote údaje o konečnom užívateľovi výhod. Aby však zo strany dotknutých subjektov nedochádzalo k neúmernému zaťažovaniu, túto povinnosť budú mať iba v prípade, ak register  právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci nebude obsahovať údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti týchto údajov.

 

K bodom 34 a 38 (§ 11 ods. 1, 2)

Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Uvedené požiadavky majú oporu aj v článku 15 a 16 IV. AML Smernice, ako aj v odporúčaniach FATF, ktoré uprednostňujú uplatňovanie aspoň zjednodušených opatrení pred úplnými výnimkami zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ide o formálnu zmenu, pričom v odseku 3 je jednoznačne stanovený minimálny rozsah opatrení, ktoré povinná osoba v prípadoch zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bude musieť vykonať.

Zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi musí byť primeraná faktorom nižšieho rizika. Príkladom zjednodušeného opatrenia môže byť napríklad vykonanie identifikácie bez fyzickej prítomnosti klienta uvedeného v § 11 ods. 1 zákona iným spôsobom, ako je uvedené v § 12 ods. 2 písm. c) zákona. Povinná osoba však má povinnosť zistiť všetky identifikačné údaje podľa § 7 zákona. Spôsob, akým tieto informácie povinná osoba zistí, sa ponecháva na povinnej osobe, pričom „vhodnosť“ takého spôsobu by sa mala odvíjať od druhu poskytovaných služieb či produktov. Potrebné informácie tak napríklad možno od klienta zistiť z verejne dostupných zdrojov alebo prostredníctvom e-mailu, či iným prostriedkom elektronickej komunikácie, poštou, telefonicky a pod.

Postup podľa § 11 zákona bude vylúčený, keď vznikne podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, alebo ak existuje pochybnosť, či ide o zjednodušenú starostlivosť.

K bodu 35 [§ 11 ods. 1 písm. e)]

Úprava textu.

K bodom 36 a 37 (§ 11 ods. 1 písm. f) bod 1 a 5)

Ide o terminologickú úpravu. Prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla  platnosť  1. decembra 2009, sa Európska únia stala právnym nástupcom Európskeho spoločenstva, ktoré zaniklo. Z uvedeného dôvodu dochádza v ďalšom texte zákona k terminologickej úprave, kde sa označenie „Európske Spoločenstvo“ nahrádza slovom „Európska únia“.

K bodu 39 [§ 11 ods. 2 písm. c)]

Dochádza k zosúladeniu textu zákona. Je vhodné pomenovať zmluvné vzťahy, ktoré môžu byť uzatvorené v rámci doplnkového dôchodkového sporenia medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (účastnícka zmluva) a zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (zamestnávateľská zmluva), nakoľko aj poistný vzťah v písmene a) a vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v písmene b) sú vymedzené cez zmluvný vzťah. 

 

K bodu 40 a 41 [§ 11 ods. 2 písm. d)]

Dochádza k zjednoteniu terminológie a k presunutiu pôvodného ustanovenia § 11 ods. 2 písm. d) zákona týkajúceho sa elektronických peňazí z režimu zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi do výnimiek zo starostlivosti podľa nového ustanovenia § 11a zákona. Umožnenie výnimky pre tento druh produktu vychádza z článku 12 IV. AML Smernice a je podmienené náležitým hodnotením rizík, ktorým sa preukáže nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu. Zároveň musia byť splnené podmienky uvedené v § 11a zákona. V týchto prípadoch sa teda nejedná o zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ale o situácie, kedy sa nemusí vykonať ani identifikácia klienta. Z uvedeného dôvodu bol text presunutý z pôvodného ustanovenia § 11 ods. 2 písm. d) do samostatného paragrafu.

Využitie tohto inštitútu nezbavuje však povinnú osobu dostatočným spôsobom monitorovať obchody a obchodné vzťahy tak, aby bolo možné zistiť neobvyklé obchodné operácie a ohlásiť ich finančnej spravodajskej jednotke.

 

K bodu 42 (§ 11 ods. 3)

Odôvodnenie súvisí s bodmi 34 a 38.

K bodu 43 (§ 11a)

Odôvodnenie súvisí s bodmi 40 a 41. Pokiaľ ide o elektronické peniaze, IV. AML Smernica v článku 12 umožňuje výnimku zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi za predpokladu splnenia podmienok zmierňujúcich riziko legalizácie a financovania terorizmu. Platobným prostriedkom, na ktorý nie je možné opakovane ukladať elektronické peniaze sa rozumie fyzický alebo virtuálny nosič, na ktorý možno vložiť určitú finančnú čiastku len jednorázovo, napr. prostredníctvom platobnej karty, platobného účtu či platbou v hotovosti. Naopak, platobným prostriedkom, na ktorý je možné opakovane ukladať elektronické peniaze sa rozumie taký nosič, na ktorý je možné v rámci limitov stanovených pre ten daný produkt, vkladať finančné prostriedky opakovane. Anonymnými elektronickými peniazmi sa rozumejú také elektronické peniaze, pri ktorých sa nevykonáva identifikácia ich držiteľa.

Vzhľadom na charakter poskytovania služieb operátorov, ktorí realizujú tzv. mikro-platby prostredníctvom mobilných (iných telekomunikačných) zariadení za niektoré tovary a služby (spravidla kúpa MHD cestovného lístka alebo parkovacieho lístka), pričom cena platobnej operácie je poukazovaná poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb, ktorý následne vysporiadava úhradu za službu/tovar vo vzťahu k jej dodávateľovi, existuje v týchto prípadoch nízke riziko zneužitia finančného systému na legalizáciu alebo financovanie terorizmu. Zároveň uvedené služby môžu využívať len osoby, ktoré majú uzavreté s poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej siete. V zmysle uvedeného sa navrhuje ustanoviť výnimku zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, rovnako ako u elektronických peňazí.

Pri určovaní hodnoty transakcií návrh vychádza zo zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, v zmysle ktorého poskytovatelia platobných služieb v obmedzenom rozsahu limitujú celkovú hodnotu vykonaných transakcií za kalendárny mesiac pri jednej službe sumou 150 € a individuálnej transakcii sumou 30 €.

K bodu 44 (§ 12)

IV. AML Smernica v článku 9 ods. 1 ustanovuje, že: „Jurisdikcie tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), sa musia identifikovať, aby sa ochránilo riadne fungovanie vnútorného trhu.“. K naplneniu tohto účelu je na Európsku komisiu v článku 64 IV. AML Smernice delegovaná právomoc prijímať príslušné právne akty. Okrem toho podľa prílohy III IV. AML Smernice je treba za rizikové považovať aj ďalšie štáty, napríklad s významnou mierou korupcie, sankcionované zo strany EÚ alebo OSN alebo podporujúce terorizmus alebo v ktorých pôsobia teroristické organizácie. Takéto krajiny môže  identifikovať aj sama povinná osoba vo svojom hodnotení rizík podľa § 20a ods. 2 zákona.

Zároveň bola v súlade s článkami 19 až 24 IV. AML Smernice výslovne stanovená povinnosť vykonávať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovanej osobe, pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu a v prípadoch, keď nie je klient fyzicky prítomný na účel identifikácie a jej overenia, pričom dochádza k presunu druhej vety pôvodného odseku 1 do odseku 2 uvedeného ustanovenia, ktorý upravuje minimálny rozsah opatrení vykonávaných v jednotlivých prípadoch v rámci zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona vyplýva, že povinná osoba pri aplikovaní zvýšenej starostlivosti bude naďalej povinná vykonať okrem úkonov základnej starostlivosti v zmysle § 10 zákona (identifikáciu a overenie identifikácie klienta a konečného užívateľa výhod, zistenie účelu a plánovanej povahy obchodného vzťahu, zistenie, či klient koná vo vlastnom mene, ako aj či klient nie je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou, v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu zistenie pôvodu finančných prostriedkov, atď.) aj ďalšie opatrenia špecifikované v programe vlastnej činnosti v zmysle § 20 zákona.

K § 12 ods. 2 písm. a) bod 1 až 3:

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje aplikačná nejednoznačnosť. Nakoľko v prípadoch, keď nie je klient fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie môže dochádzať k prípadom zneužívania identity, čo potvrdila aj doterajšia prax, výnimka z overenia identifikácie tvárou v tvár sa podľa navrhovaného ustanovenia použije za splnenia podmienok uvedených v bode 1 v spojení s

 

a)            vyžiadaním si písomného potvrdenia od inej banky, zahraničnej banky, ktorá pôsobí na území členského štátu alebo finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí na území členského štátu, že je jej klientom (o existencii zmluvného vzťahu medzi bankou, resp. finančnou inštitúciou a takýmto klientom, pričom takéto potvrdenie musí obsahovať aj všetky identifikačné údaje klienta v rozsahu § 7 zákona, ktoré iná banka alebo finančná inštitúcia zistila, overila (§ 8), resp. aktualizovala pri vykonaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi); alternatívne

b)           zabezpečením vykonania prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke alebo v zahraničnej banke pôsobiacej na území členského štátu, pričom klient musí predložiť doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu (napr. kópiu uzatvorenej zmluvy k tomuto účtu).

V danom prípade prichádza do úvahy aj postup podľa § 13 zákona, podľa ktorého povinná osoba môže prevziať údaje a podklady podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi napr. od inej banky, to znamená použiť už uskutočnenú základnú starostlivosť v uvedenom rozsahu. Povinná osoba je v zmysle citovaného ustanovenia  povinná neodkladne poskytnúť údaje v rozsahu § 10 ods. 1 písm. a) až c), vrátane kópií príslušnej dokumentácie povinnej osobe a táto je následne povinná zabezpečiť prevzatie požadovaných údajov. Súčasťou celého procesu musí byť včasná a účinná spolupráca medzi jednotlivými subjektmi. K veci je potrebné uviesť, že uvedený postup však povinnú osobu nezbavuje zodpovednosti za riadne vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, t. zn.  konečnú zodpovednosť za to, že takto získané údaje spĺňajú požiadavky na výkon starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa zákona, nesie povinná osoba.

Stanovené podmienky je potrebné považovať za zákonné minimum, ktoré je nevyhnutné splniť, a navyše je na každej povinnej osobe, ktorá bude výnimku využívať, aby si nadstavila ďalšie bezpečnostné opatrenia ako z hľadiska ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu, tak aj z dôvodu svojej vlastnej obchodnej bezpečnosti. Zodpovedajúcim opatrením môže byť napríklad doručenie potvrdzujúceho listu o uzavretí zmluvy na adresu, ktorú má klient uvedenú v zaslaných dokladoch, overenie ďalších informácií o klientovi z iných dostupných zdrojov, prípadne zavedenie ďalších obmedzení, napríklad obmedzenie hodnoty obchodu a pod.

Zistenie a overenie totožnosti klienta sa vykoná na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja (článok 13 ods. 1 písm. a) IV. AML Smernice), pričom musí byť dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú úplne splnené uvedené požiadavky (článok 14 ods. 3 IV. AML Smernice). Takýmto spoľahlivým a nezávislým zdrojom by mali byť predovšetkým prostriedky elektronickej identifikácie, ako ich upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

Tento postup bude treba upraviť na konkrétne podmienky u povinných osôb tak, aby boli splnené všeobecné podmienky identifikácie klienta a hľadisko bezpečnosti. Preto bude vhodné napríklad stanoviť spôsob zasielania identifikačných údajov klientom vo forme kópií (scanu) určených typov dokladov, prípadne i niekoľkých dokladov, preukazujúcich totožnosť, a ďalších potrebných informácií.

Vychádzajúc z rovnocennosti opatrení pri identifikácii klientov v bankách, resp. finančných inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky a  pôsobiacich na území Európskeho hospodárskeho priestoru, je potrebné považovať za rovnako hodnoverné písomné potvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi bankou, resp. finančnou inštitúciou a klientom v obidvoch prípadoch.

K § 12 ods. 2 pís. b): Uvedená terminologická zmena iba reflektuje zmenu vykonanú v § 9 písm. l) v súvislosti s novou definíciou korešpondenčného vzťahu.

K § 12 ods. 2 pís. c), ods. 3: Povinná osoba je povinná v prípade obchodu alebo obchodného vzťahu s PEP uplatňovať opatrenia zvýšenej starostlivosti, ktoré v tomto prípade spočívajú hlavne v získaní súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu k uzatvoreniu obchodného vzťahu alebo k jeho ďalšiemu pokračovaniu v prípade, ak sa klient stal PEP až v jeho priebehu, ako aj v informovaní uvedených osôb pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy. Uvedené povinnosti vyplývajú z článku 20 IV. AML Smernice, ako aj z odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy. Povinná osoba je povinná takisto zistiť pôvod majetku alebo finančných prostriedkov, ktoré boli použité v obchodnom vzťahu alebo pri jednotlivom obchode s PEP.

Obchody a obchodné vzťahy s PEP predstavujú vyššie riziko legalizácie a financovania terorizmu. Z tohto dôvodu by povinná osoba mala vykonávať priebežný monitoring celého obchodného vzťahu napríklad prostredníctvom zvýšeného počtu a frekvencií vykonávaných previerok, zaznamenávaním okolností, ktoré majú neobvyklý priebeh alebo sú inak významné pre posúdenie rizikovosti daného obchodného vzťahu.

Podľa novej právnej úpravy bude povinná osoba povinná vykonávať opatrenia zvýšenej starostlivosti k politicky exponovanej osobe uvedenej v § 6 ods. 1 zákona (to zn. nie aj k jej rodinným príslušníkom uvedeným v § 6 ods. 3 zákona) po dobu výkonu významnej verejnej funkcie a najmenej 12 mesiacov od skončenia tejto funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.

K bodom 45 a 46 (§ 13 ods. 1 a 4)

Ide o transpozíciu článkov 25 až 27 IV. AML Smernice. Navrhovanou zmenou sa rozširuje možnosť prevzatia vymedzených údajov a podkladov od povinných osôb, ktoré  vykonávajú opatrenia proti legalizácii a financovaniu terorizmu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Zároveň sa zakazuje povinnej osobe prevziať údaje a podklady od povinnej osoby, ktorá pôsobí na území vysokorizikovej krajiny na základe označenia Európskej komisie.

 

K bodu 47 (§ 14 ods. 3)

Doterajšia aplikačná prax a skúsenosti získané pri kontrole naznačili potrebu precizovania uvedeného ustanovenia, nakoľko písomné záznamy o posudzovaní obchodov, vyhotovené povinnými osobami, spravidla neobsahovali informácie odôvodňujúce výsledok posudzovania. Povinné osoby by mali výsledok posudzovania obchodu, zachytený v písomnom zázname odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, aké úvahy, skutočnosti a dôvody viedli povinnú osobu ku konštatovaniu, že konkrétny obchod je obvyklý, resp. neobvyklý.

K bodu 48 [§ 15 písm. a)]

Navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah prípadov, kedy je povinná osoba povinná odmietnuť uzatvoriť obchodný vzťah, ukončiť existujúci obchodný vzťah, alebo odmietnuť konkrétny obchod z dôvodu, keď nebude schopná splniť požiadavky podľa § 10 ods. 1 písm. a) až e). Oproti prechádzajúcej úprave bude povinná osoba povinná postupovať podľa § 15 aj v prípade, keď klient odmietne poskytnúť informácie o pôvode finančných prostriedkov alebo majetku (ak ich v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu bude povinná zisťovať; v prípade obchodného vzťahu s PEP obligatórne). Navrhované ustanovenie je v súlade aj s revidovanými odporúčaniami FATF.

Zároveň sa transponuje článok 14 ods. 4 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje, aby v prípade, ak povinná osoba nie je schopná splniť požiadavky na povinnú starostlivosť podľa článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c), členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu prostredníctvom bankového účtu, založiť obchodný vzťah ani vykonať transakciu, a aby ukončila obchodný vzťah,  a to bez ohľadu na to, či dôvod pre odmietnutie vznikol na strane klienta. Z aplikačnej praxe tiež vyplynulo, že povinné osoby daný inštitút nevyužívajú argumentujúc, že nie je možné predvídať, či by okolnosti pre odmietnutie na strane klienta mohli vôbec vzniknúť.

K bodu 49 (§ 16 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava textu.

K bodu 50 [§ 17 ods. 3 písm. a)]

Zosúladenie textu zákona.

K bodu 51 a 52 [§ 17 ods. 3 písm. b) a c)]

 Legislatívno-technická zmena s cieľom spresnenia rozsahu identifikačných údajov, ktoré musí obsahovať hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii, ako aj jeho obsahu. Zmenu ustanovenia si vyžiadala doterajšia aplikačná prax, nakoľko hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii častokrát neobsahovali úplné identifikačné údaje osôb (v rozsahu § 7 zákona), resp.  informácie o podstatných okolnostiach obchodu.

K bodu 53 (§ 17 ods. 6)

Vypúšťa sa odsek 6 a vkladá sa do § 18 ako nový odsek 12.

K bodu 54 (§ 18)

Navrhuje sa vypustiť z názvu § 18 „o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii“, nakoľko predmetné ustanovenie neupravuje iba povinnosť mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii, ale aj o všetkých opatreniach vykonávaných finančnou spravodajskou jednotkou vo vzťahu k tretím osobám a o skutočnostiach, o ktorých sa orgány dohľadu dozvedeli pri výkone kontroly. V predmetnom ustanovení sú ďalej upravené podmienky pozbavenia povinnosti mlčanlivosti, ako aj okruh subjektov pri vzájomnom poskytovaní informácií, na ktoré sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu je vhodné názov § 18 upraviť.

 

K bodu 55 (§ 18 ods. 1)

Ide o zosúladenie súčasného znenia predmetného ustanovenia s článkom v článku 39 IV. AML Smernice, podľa ktorého sa úprava mlčanlivosti vzťahuje na informácie o skutočnosti, že sa tieto postupujú, postúpia alebo že boli postúpené, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať analýza v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

 

Účelom citovaných ustanovení je najmä zabezpečiť nerušený priebeh šetrenia  neobvyklej obchodnej operácie, resp. následného trestného konania a zachovania možnosti zaisťovacích opatrení, ako aj ochranu spracovávaných a uchovávaných informácií do doby, kedy je vec odstúpená príslušným orgánom. Cieľom týchto ustanovení je však aj napĺňať preventívny účel zákona, ktorým je predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu, a to prostredníctvom včasného upozornenia povinných osôb na riziká legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže zabezpečiť komplexnejšie a efektívnejšie posudzovanie klientov, ich obchodných operácií alebo riziko zneužitia jednotlivých produktov či služieb.

 

K bodu 56 [§ 18 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 a § 25a ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava reflektujúca zmeny vykonané v § 21 zákona.

K bodu 57, 58, 82

V súvislosti s novelou zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dochádza k zmene subjektov oprávnených vykonávať dozor v oblasti hazardných hier uvedených v § 11 ods. 1 citovaného zákona, t. zn. dozor budú vykonávať Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady.

K bodu 60 (§ 18 ods. 12)

Za účelom implementácie článku 37 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje, že poskytovanie informácií podľa článkov 33 a 34 neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu uloženého zmluvou, legislatívnym alebo administratívnym ustanovením, dochádza k presunu ustanovenia § 17 ods. 6 do § 18 ods. 12 s tým, že podľa novej právnej úpravy plnenie všetkých povinností podľa tohto zákona nebude obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov. Uvedená zmena reaguje aj na problémy vyskytujúce sa v praktickej činnosti, kde povinné osoby odmietali  predkladať finančnej spravodajskej jednotke informácie a písomné doklady napr. z dôvodu ochrany obchodného  alebo daňového tajomstva. Vzhľadom na všeobecný verejný záujem a špecifický účel tohto zákona, plnenie povinností podľa zákona nemôžu byť obmedzené povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

K bodu 62 a 65 (§ 19 ods. 1 až 3)

Aktuálne znenie zákona nestanovovalo povinnosť uchovávať údaje a doklady o posudzovaní obchodov podľa § 14 zákona. Predmetný nedostatok, ktorý bol vytýkaný aj zo strany výboru Moneyval Rady Európy, sa uvedenou zmenou odstráni. Celková lehota uchovávania údajov v prípade jej predĺženia na základe žiadosti finančnej spravodajskej jednotky, nesmie presiahnuť desať rokov (článok 40 ods. 1 písm. b) IV. AML Smernice).

K bodu 64 [§ 19 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na vloženie § 10a a § 11a sa upravujú vnútorné odkazy.

K bodu 66 (§ 19 ods. 5)

Klient je povinný podľa § 10 ods. 6 zákona pri vykonávaní starostlivosti poskytnúť povinnej osobe potrebnú súčinnosť, t. zn. musí jej na požiadanie poskytnúť všetky potrebné informácie a doklady, z ktorých bude možné jeho tvrdenia overiť. Ako doklady o vykonanej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi možno použiť i vyhotovené kópie predložených obchodných a ďalších dokumentov. V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje úprava, v zmysle ktorej sa uloží povinným osobám povinnosť vyhotovovať kópie dokumentov takým spôsobom, aby príslušné údaje boli čitateľné a v prípade, ak sa vyhotovuje kópia osobných dokladov, ako je občiansky preukaz alebo cestovný pas, musia byť vyhotovené v takej kvalite, aby umožňovali overenie zhody podoby identifikovanej osoby.

 

K bodu 67 (§ 20 ods. 1)

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v odseku 1 navrhuje spresniť  obsah programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „program“), a to v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií pri výkone dohľadu.  Programy spravidla nezohľadňujú organizačnú štruktúru povinnej osoby z hľadiska jej veľkosti, povahy činnosti, počtu zamestnancov, spôsobu riadenia, v dôsledku čoho nie je povinná osoba schopná reálne plniť povinnosti zo zákona.

Zavádza sa povinnosť aktualizovať program nielen v súvislosti so zmenou predmetu činnosti, ale aj napríklad pred začatím poskytovania nových produktov, ale iba za predpokladu, že zmena predmetu činnosti alebo začatie poskytovania nových produktoch môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v prevádzkovej činnosti povinnej osoby, nakoľko obligatórna aktualizácia programu pri každej zmene by nadmieru zvýšila administratívnu záťaž povinných osôb v nadväznosti na povinné školenia zamestnancov. Podmienkou je, aby program schválila osoba oprávnená konať v mene povinnej osoby.

K bodu 68 [§ 20 ods. 2 písm. a)]

Povinná osoba by mala mať vo svojom  programe upravené okrem všeobecných foriem aj konkrétne formy neobvyklých obchodných operácií, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti, tak aby tieto formy boli jasne stanovené a objektívne aplikovateľné v procese posúdenia obchodnej operácie z hľadiska jej neobvyklosti.

 

K bodu 69 [§ 20 ods. 2 písm. c)]

Je potrebné vyjadriť previazanosť programu vlastnej činnosti s hodnotením rizík upravených v § 20a.

K bodu 70 [§ 20 ods. 2 písm. h)]

Z článku 8 ods. 3, 4 písm. a) IV. AML Smernice vyplýva požiadavka, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré zahŕňajú aj vymenovanie pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni. Určenie konkrétnej fyzickej osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu si vyžadujú aj odporúčania výboru Moneyval Rady Európy a FATF. Navrhovaná úprava ustanovila, že ak takouto osobou nie je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, určenou osobou musí byť vedúci zamestnanec (osoba, ktorá je oprávnená riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení, atď.) Zároveň musí byť zabezpečené, aby určená osoba mala možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom a dozorným orgánom a mala priamy prístup k informáciám o klientovi, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a mohla tieto využiť pri posudzovaní obchodov a prípadne pri ohlasovaní neobvyklej obchodnej operácie.

 

K bodu 71 (§ 20a)

Navrhuje sa vložiť nový paragraf zohľadňujúci požiadavku vyplývajúcu z článku 8 IV. AML Smernice, aby povinné osoby vykonávali opatrenia na určenie a hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v ktorých zohľadnia vlastné faktory rizika vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, obchodmi alebo distribučnými kanálmi. Hodnotenie rizík musí byť súčasťou programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, musí zodpovedať povahe a veľkosti povinnej osoby a zohľadňovať národné hodnotenie rizík podľa § 26a zákona. Ak má povinná osoba pobočky a dcérske spoločnosti mimo územia členského štátu, je povinná v týchto uplatňovať skupinové stratégie a postupy zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

Keďže v zákone nie je možné uviesť všetky teoretické a praktické situácie, spôsoby a druhy opatrení, finančná spravodajská jednotka v spolupráci s Národnou bankou Slovenska vydá metodické usmernenie, ktoré ustanoví pre povinné osoby podrobnosti napríklad o programe vlastnej činnosti, preverovaní, vzdelávaní zamestnancov, spracovaní a uchovávaní údajov, resp. akým spôsobom sa budú musieť zohľadňovať výsledky národného hodnotenia rizík, ktoré sa v súčasnosti realizuje.

K bodu 72 (§ 21)

Navrhuje sa na základe skúseností s výkladom doterajšej úpravy pre jednoznačnosť stanoviť výslovne, že povinná osoba je povinná poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na plnenie jej úloh podľa tohto zákona údaje nielen o obchodoch, ale aj o obchodných vzťahoch a predkladať doklady o nich.

K bodu 73 (§ 21 ods. 2 až 5)

K odseku 2 a 5: IV. AML Smernica požaduje, aby sa povinnosti podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona vzťahovali nielen na úverové a finančné inštitúcie, ale na všetky povinné osoby. Z uvedeného dôvodu sú odseky 3 a 4 vyňaté z osobitných ustanovení o úverových a finančných inštitúciách a včlenené do § 21 ako nové odseky 2 a 5.

K odseku 3: Povinnosť  informovať klienta o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva z článku 41 ods. 3 IV. AML Smernice.

K odseku 4: Navrhovanou zmenou sa zabezpečí prijatie článku 45 ods. 2 IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje dodržiavanie vnútroštátnych predpisov iného členského štátu pobočkami a organizačnými zložkami povinných osôb pôsobiacich v tomto inom členskom štáte.

K bodu 74 [§ 22 ods. 1 písm. a)]

Navrhovanou zmenou sa zabezpečí súlad s požiadavkou IV. AML Smernice (preambula bod 9), podľa ktorej právnické povolania by mali podliehať tejto smernici, ak sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách v prípadoch, kde existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Právne poradenstvo by malo podliehať povinnosti zachovávania mlčanlivosti len vtedy, pokiaľ sa osoba vykonávajúca právnické povolanie nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu a právne poradenstvo sa neposkytuje na tento účel, resp. osoba vykonávajúca právnické povolanie nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

IV. AML Smernica reaguje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michaud v. Francúzko z roku 2012, kde súd jednomyseľne rozhodol, že povinnosť advokáta ohlasovať podozrenie z legalizácie a financovania terorizmu nepredstavuje neprimeraný zásah do povinnosti mlčanlivosti.

V záujme zaistenia ústavných práv tak zostanú zachované výnimky z povinnosti ohlasovať informácie o klientovi, ktoré advokát získal od klienta alebo iným spôsobom v priebehu alebo v súvislosti s obhajobou klienta v trestnom konaní, zastupovaním klienta v konaniach pred súdmi, alebo s poskytovaním právnych rád týkajúcich sa uvedených konaní. Pri právnom poradenstve sa takisto naďalej bude uplatňovať profesijné tajomstvo, okrem prípadov, kedy advokát bude mať za to, že klient vyhľadal právne poradenstvo za účelom legalizácie a financovania terorizmu.

K bodom 75 a 76 (§ 24 ods. 1, 3 a 4)

K odseku 1: Dopĺňa sa do textu finančná inštitúcia v súvislosti s čl. 24 IV. AML Smernice a v súvislosti s novou definíciou korešpondenčného vzťahu uvedenou v § 9 písm. k) zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť okruh subjektov a zahrnúť medzi ne aj finančné inštitúcie.

K odseku 3 a 4: Uvedený návrh reflektuje na zmenu vykonanú v § 21 odsek 2 až 5 zákona (viď odôvodnenie k bodu 74).

K bodu 77 (§ 25)

Požiadavka, aby neziskové organizácie identifikovali darcov, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorým sa poskytli finančné prostriedky, vychádza z odporúčania FATF z roku 2012. Potrebu prijať opatrenia na ochranu neziskového sektora v Slovenskej republike a vypracovať postupy na plnenie medzinárodných žiadostí o informácie ohľadom konkrétnych neziskových organizácií, pri ktorých je podozrenie z financovania terorizmu konštatoval aj výbor  Moneyval Rady Európy v hodnotiacej správe z roku 2011. Návrh reaguje na uvedené odporúčania a ustanovuje sa povinnosť identifikácie uvedených subjektov, pričom pri určovaní výšky hodnoty poskytnutých prostriedkov sa analogicky vychádzalo z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona.

K bodu 78 [§ 25a ods. 1 písm. i)]

Legislatívno-technická úprava reflektujúca zmeny vykonané v § 21 ods. 1 a § 24 ods. 4 zákona.

K bodu 79 [§ 26 ods. 2 písm. l) a m)]

Výsledkom plnenia úloh finančnou spravodajskou jednotkou (spracúvaním hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, vykonaním kontroly, medzinárodnou spoluprácou, atď.) je aj zistenie informácií odôvodňujúcich ich odstúpenie Policajnému zboru k plneniu úloh podľa osobitného predpisu, resp. podanie podnetu oprávnenému orgánu na vykonanie dohľadu, kontroly, štátneho dohľadu alebo štátneho dozoru u povinnej osoby za porušenie alebo neplnenie povinností uložených osobitnými predpismi. Uvedené ustanovenie upravuje možnosť odstúpenia informácií uvedeným orgánom.

K bodu 80 (§ 26a)

Navrhovanou zmenou je zabezpečený súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu. Uvedená požiadavka vyplýva aj z prvého odporúčania FATF a jeho následné uplatňovanie sa tak prelína prakticky všetkými ďalšími činnosťami, na ktoré sa odporúčania FAFT vzťahujú. Podrobnejšie hodnotenie rizík je rozpracované v novej IV. AML Smernici, ktorá stanovuje postupy hodnotenia a demonštratívny výpočet faktorov nižšieho rizika (príloha II.) a faktorov vyššieho rizika (príloha III.). Hodnotením rizík legalizácie a financovania terorizmu sa zaoberajú aj ďalšie medzinárodné či nadnárodné inštitúcie, ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond, atď. V zákone je potrebné takisto upraviť rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.

V zmysle IV. AML Smernice štáty by  mali najskôr identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu, ktorým čelí a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Prístup založený na posúdení rizík umožní štátom, aby prijali flexibilné opatrenia, účinne využívali zdroje a zavádzali preventívne opatrenia primerané povahe rizík, aby tak docielili najefektívnejšie nasmerovanie svojich aktivít.

Súčasťou novely zákona je aj príloha č. 2, ktorá na základe prílohy č. III IV. AML Smernice stanovuje demonštratívny výpočet faktorov možného vyššieho rizika a ktorý bude zohľadnený v samotnom texte národného hodnotenia rizík.

K bodu 81 (§ 27)

Navrhované znenie je transpozíciou článku 44 bod 2 písm. b) a d) IV. AML Smernice.

K bodu 83 (§ 29 ods. 5)

V záujme zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania a dodržania zásady ne bis in idem, nová právna úprava vyžaduje, aby v záujme konzistentnosti rozhodovania, orgány dohľadu oznamovali finančnej spravodajskej jednotke začatie konania o uložení sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Oznámenie musí obsahovať dátum začatia konania o správnom delikte, identifikačné údaje povinnej osoby, právnu kvalifikáciu a skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa povinná osoba dopustila. Po právoplatnom skončení konania o správnom delikte príslušné orgány budú povinné zaslať finančnej spravodajskej jednotke rovnopis právoplatného rozhodnutia o správnom delikte. Rovnako finančná spravodajská jednotka oznámi orgánom dohľadu údaje o začatí konania a informácie o právoplatnom rozhodnutí, ak sa týkajú povinnej osoby voči ktorej vykonávajú ďalšie subjekty dohľad alebo dozor.

K bodu 84 (§ 30 ods. 3)

Z kontrolnej činnosti finančnej spravodajskej jednotky vyplynulo, že v otázke rozsahu a formy predkladania písomných dokladov pretrvávajú nejasnosti, preto je potrebné toto ustanovenie konkretizovať. Podľa ustálenej judikatúry preukázanie plnenia povinností  podľa zákona je možné v transparentnej a pochybnosti nevyvolávajúcej forme iba písomnými dokladmi. Navrhovaná zmena ustanovuje povinnej osobe povinnosť predkladať na požiadanie finančnej spravodajskej jednotky písomné doklady o plnení všetkých povinností podľa zákona, nielen podľa § 20 zákona. Zároveň sa ustanovuje, že uvedené písomné doklady sa musia predkladať v štátnom jazyku, ktorý je základným komunikačným a pracovným nástrojom orgánov štátnej správy, ako aj z dôvodu, že písomné doklady o plnení povinností sú dôkaznými prostriedkami použitými v správnom konaní.

K bodom 85 (§ 33)

K ods. 1 až 3: V súlade s článkom 59 ods. 2 a článkom 60 IV. AML Smernice sa upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj  ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Ustanovenia tohto paragrafu upravujú administratívnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovení tohto zákona. Vo sfére povinnej osoby má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať ju za protiprávne konanie. Je preto žiaduce, aby pokuta bola citeľná v majetkovej oblasti povinnej osoby. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.

Ustanovenie o správnych deliktoch bolo upravené tak, že horná hranica pokuty 1 000 000 eur, resp. 5 000 000 eur bola ustanovená presne v intenciách IV. AML Smernice, a to tak v súvislosti s rozsahom porušení, ktoré majú byť sankcionované v rámci uvedeného rozpätia, ako aj v súvislosti s ustanovením subjektov, ktoré podliehajú vyššiemu postihu (do 5 000 000 eur, ak ide o banky a finančné inštitúcie). Zároveň sa upustilo od zvýšenia sankcie pri recidíve a táto sa bude posudzovať iba v rámci kritérií na uloženie pokuty (jej výšky). Za nesplnenie alebo porušenie niektorej z povinností sa pristupuje k možnosti uloženia pokuty. Ide o zmenu v porovnaní s predchádzajúcim znením zákona, ktorý upravoval povinnosť správneho orgánu uložiť pokutu, nie však jeho právo pokutu neuložiť.

 

V odseku 4 je uvedený exemplifikatívny výpočet najdôležitejších kritérií, ktoré správny orgán musí zohľadniť pri určovaní výšky pokuty. Pri ukladaní sankcie za správny delikt  finančná spravodajská jednotka bude prihliadať oproti doterajšej právnej úpravy aj na úroveň súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti povinnej osoby. Okrem uvedených kritérií môže finančná spravodajská jednotka brať do úvahy aj iné relevantné skutočnosti. Navrhované ustanovenie teda umožní finančnej spravodajskej jednotke zohľadniť pri ukladaní pokút konkrétne špecifiká prípadu a zároveň v obdobných prípadoch postupovať rovnako, v súlade so zásadou proporcionality a rovnosti pred zákonom.

 

K ods. 5: Ustanovenie odseku 5 mení doterajšie vymedzenie subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Podľa platného zákona môže finančná spravodajská jednotka pokutu uložiť do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Takáto právna úprava sa v praxi ukázala ako nevyhovujúca, a to vzhľadom na krátkosť lehôt a zložitosť správneho konania. Charakter lehôt uvedených v § 33 ods. 4 zákona je prekluzívny a márnym uplynutím týchto lehôt zaniká správnemu orgánu právo na uloženie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní je preukázané, že k porušeniu zákonných povinností došlo. V súčasnej dobe je v praxi mnohokrát veľmi problematické dodržať subjektívnu lehotu na uloženie správneho deliktu, ktorá je stanovená v dĺžke jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, keďže správny poriadok nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, napríklad v prípade podania opravného prostriedku, o ktorom odvolací orgán rozhoduje do 60 dní. Rovnako na podanie žaloby je stanovená lehota 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom k prerušeniu plynutia prekluzívnej lehoty dochádza až podaním tejto žaloby. Účelom tejto právnej úpravy je zabrániť situácii, aby v dôsledku uplynutia jednoročnej subjektívnej lehoty došlo k zániku deliktuálnej zodpovednosti povinnej osoby. K takýmto situáciám dochádza najmä v prípadoch zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, kde po doručení všetkých spisov správneho orgánu nie je dostatok času na ďalšie konanie o uloženie sankcie, hoci pre to sú splnené všetky zákonné podmienky. Na základe uvedeného sa navrhuje predĺženie subjektívnej lehoty na tri roky.

 

Určenie okamihu (začiatku) plynutia prekluzívnej subjektívnej lehoty si takisto vyžiadala aplikačná prax, keď nie je jednoznačný výklad ustanovení o tom, od ktorého momentu začína v takýchto prípadoch plynúť subjektívna lehota a žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu sú podávané z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty, nakoľko začiatok jej plynutia povinné osoby nesprávne odvodzujú od podania hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, resp. začiatkom kontroly na mieste. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu subjektívna lehota plynie od dozvedenia sa správneho orgánu o porušení povinnosti zo strany povinnej osoby, pričom okamih tohto dozvedenia sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a ukončenej kontroly môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností a uložiť pokutu.  Nakoľko až v oboznámení s kontrolnými zisteniami finančná spravodajská jednotka konštatuje konkrétne porušenia zákona, navrhuje sa ustanoviť, že tieto sa považujú za zistené dňom vypracovania oboznámenia s kontrolnými zisteniami.

 

K ods. 6: V súvislosti s transpozíciou článku 59 ods. 2 písm. b) IV. AML Smernice sa ustanovuje nový druh sankcie, kedy finančná spravodajská jednotka môže popri pokute uložiť aj povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť zistené nedostatky.

 

K ods. 7: Totožné znenie so súčasným znením § 33 ods. 5.

 

K bodu 86 (§ 33a)

Navrhované ustanovenie je transpozíciou článku 60 IV. AML Smernice. Uloženie sankcie zverejnenia rozhodnutia o správnom delikte má plniť predovšetkým preventívny účinok. Správny orgán by mal pred jej uložením dôkladne zvážiť závažnosť spáchaného správneho deliktu, ako aj ďalšie relevantné okolnosti. Ukladané sankcie za nedodržanie zákonných povinností by mali byť účinné, primerané a odradzujúce, zároveň by mali zohľadňovať ochranu osobných údajov, preto by rozhodnutie nemalo byť zverejnené celé, ale len jeho výroková časť, ktorá obsahuje najmä údaje o povinnej osobe (v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov), právnu kvalifikáciu a skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa povinná osoba dopustila.

 K bodu 87 (§ 35a)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 v článku 2 bod 5 umožňuje členským štátom rozhodnúť neuplatňovať toto nariadenie za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v písm. a) až c). Keďže doposiaľ uvedená výnimka nie je upravená v právnom poriadku, navrhuje sa ju upraviť v tomto právnom predpise. Prevody finančných prostriedkov, ktorými sa vykonáva platba za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na území Slovenskej republiky, vo výške nepresahujúcej 1 000 eur a za predpokladu vysledovania fyzickej osoby prostredníctvom jedinečného identifikátora kódu, nemusia byť sprevádzané údajmi podľa článku 4 tohto nariadenia.

K bodu 88 (§ 36a)

Stanovuje sa lehota na vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 a jeho schválenie štatutárnym orgánom, ktorá je dostatočná na splnenie uvedenej povinnosti.

Zároveň sa ustanovujú prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam a kontrolám, ktoré neboli právoplatne ukončené do účinnosti tohto zákona.

K bodom 89 až 91 (§ 37 a príloha)

Legislatívno-technická úprava. V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa názov smernice, ktorá sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 92 (príloha č. 2)

V súlade s článkom 18 ods. 3 IV. AML Smernice sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá stanovuje demonštratívny výpočet faktorov možného vyššieho rizika legalizácie a financovania terorizmu vo vzťahu ku klientovi, z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála, ako aj z geografického hľadiska.

Faktorom vyššieho rizika legalizácie a financovania terorizmu z geografického hľadiska budú aj krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti. Dôveryhodnými zdrojmi sa pritom rozumejú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, t.j. napríklad najnovšie verejné vyhlásenia, dokumenty, správy o preskúmaní medzinárodnej spolupráce a správy o vzájomných hodnoteniach skupiny FATF,  ako aj odporúčania  výboru Moneyval Rady Európy.

K bodu 93

Z dôvodu zjednotenia textu sa slovo „EUR“ v celom texte zákona nahrádza slovom „eur“.

Čl. II (zákon č. 71/1992 Zb.)

Navrhuje sa oslobodiť podnikateľské subjekty od poplatku za zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, resp. od poplatku za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, keďže evidovanie týchto údajov je novo zavádzaná povinnosť pre podnikateľské subjekty, vyplývajúca zo IV. AML Smernice a nie je to údaj potrebný napr. k výkonu podnikateľskej činnosti, ale je to informácia prioritne slúžiaca ako preventívne opatrenie vo vzťahu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Čl. III (zákon č. 145/1995 Z. z.)

Navrhuje sa oslobodiť nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby od poplatku za zápis konečného užívateľa výhod do ich zdrojových registrov, resp. od poplatku za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, keďže evidovanie týchto údajov je novo zavádzaná povinnosť pre tieto subjekty, vyplývajúca zo IV. AML Smernice a nie je to údaj potrebný k výkonu ich činnosti, ale je to informácia prioritne slúžiaca ako preventívne opatrenie vo vzťahu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

 

 

 

 

Čl. IV (zákon č. 147/1997 Z. z.)

K bodu 1 (§ 9 ods. 1)

V novelizovanom znení § 9 ods. 1 sa rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis fondu do registra fondov pripojené, o písomné vyhlásenie zriaďovateľa fondu o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 10 ods. 3 návrhu zákona (bod 2).

 

K bodu 2 (§ 10 ods. 3)

Do § 10 platného zákona sa vkladá nový odsek 3, v ktorom sa rozširujú skutočnosti zapisované do registra fondov o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod vo fonde (tieto údaje budú vyplývať z § 6a zákona č. 297/2008 Z. z., po schválení zákona o registri partnerov verejného sektora).

Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

 

K bodu 3 (poznámka pod čiarou a odkaz 1)

Súvisiaca legislatívno-technická úprava, dotýkajúca sa odkazu a poznámky pod čiarou.

 

K bodu 4 (§ 10 ods. 7)

Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem, teda subjektom ktorým majú byť údaje adresované podľa IV. AML Smernice. Vzhľadom na to sa navrhujú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné, aby sa ustanovila neverejnosť týchto údajov voči ostatným osobám. V novom znení § 10 ods. 7 sa preto rozlišujú údaje zverejňované okresným úradom v sídle kraja, ako registrovým úradom, aj v Obchodnom vestníku a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú spolu s týmito údajmi zasielané registrovým úradom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý ich bude poskytovať vymedzeným  subjektom v súlade so IV. AML Smernicou.

 

K bodu 5 (§ 32 a § 33)

V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod existujúcimi fondmi a zároveň sa dopĺňa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

 

K bodu 6 (príloha)

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

Čl. V (zákon č. 213/1997 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 10 ods. 2)

V novelizovanom znení § 10 ods. 2 sa  rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby (ďalej len „nezisková organizácia“) do registra neziskových organizácií pripojené o písomné vyhlásenie zakladateľa neziskovej organizácie o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 11 ods. 3 návrhu zákona (bod 2).

 

K bodu 2 (§ 11 ods. 3)

Do § 11 platného zákona sa vkladá nový odsek 3, v ktorom sa rozširujú skutočnosti zapisované do registra neziskových organizácií o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v neziskovej organizácii (tieto údaje budú vyplývať z § 6a zákona č. 297/2008 Z. z., po schválení zákona o registri partnerov verejného sektora).

Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

 

K bodu 3 (§ 11 ods. 7)

V novom znení § 11 ods. 7 sa rozlišujú údaje zverejňované okresným úradom v sídle kraja, ako registrovým úradom, aj v Obchodnom vestníku a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú spolu s týmito údajmi zasielané registrovým úradom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

 

K bodu 4 (§ 37aa)

V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod jestvujúcimi neziskovými organizáciami.

 

K bodu 5 (§ 37c)

Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

 

K bodu 6 (príloha)

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

Čl. VI (zákon č. 34/2002 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 6 ods. 3)

V novelizovanom znení § 6 ods. 3 sa rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis nadácie do registra nadácií pripojené o písomné vyhlásenie zakladateľa o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 11 ods. 2 návrhu zákona (bod 4).

 

K bodom 2 a 3 (§ 10 ods. 1)

Údaje o konečnom užívateľovi sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem, teda subjektom  ktorým majú byť údaje adresované podľa smernice. Vzhľadom na to sa navrhujú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné, aby sa ustanovila neverejnosť týchto údajov voči ostatným osobám. V § 10 a 11 sa preto navrhuje rozlišovať údaje zverejňované v registri nadácií a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú zasielané Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý ich bude poskytovať vymedzeným  subjektom v súlade so IV. AML Smernicou.

 

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

Rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapisovaných do neverejnej časti registra nadácií, je ustanovený vo väzbe na zákon č. 297/2008 Z. z.; ide o  identifikačné údaje osoby konečného užívateľa výhod, resp. údaje definujúce túto osobu ako fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje nadáciu alebo ako fyzickú osobu, v prospech ktorej nadácia vykonáva svoju činnosť, čiže údaje na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v nadácii.

Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

K bodu 5 (§ 42b)

V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod jestvujúcimi nadáciami.

 

K bodu 6 (§ 44)

Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

 

K bodu 7 (príloha)

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

 

Čl. VII (zákon č. 530/2003 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 2 ods. 3)

Rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapisovaných do obchodného registra podľa § 2 ods. 3 návrhu zákona, je ustanovený vo väzbe na zákon č. 297/2008 Z. z. Ide o  identifikačné údaje konečného užívateľa výhod, a to meno, priezvisko, rodné číslo, a ak nebolo pridelené, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti konečného užívateľa výhod. Do registra sa povinne zapisujú aj údaje, na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v právnickej osobe, spravidla podnikateľa, teda napr. či ide o fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, v prospech ktorej právnická osoba vykonáva svoju činnosť.

 

Fyzická osoba odvodzuje svoje postavenie konečného užívateľa výhod najmä zo svojho majetkového postavenia (má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní, vrátane akcií na doručiteľa), z vplyvu na vrcholové orgány (má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich členov), z iného ovládania tejto právnickej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka) alebo z najmenej 25 % hospodárskeho prospechu z podnikania alebo inej činnosti právnickej osoby. Ak nie je možné určiť konečného užívateľa podľa týchto všeobecných kritérií, za konečného užívateľ výhod sa v tejto právnickej osobe považuje člen vrcholového manažmentu, čiže štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

 

Z hľadiska identifikácie konečného užívateľa výhod podľa týchto demonštratívnych kritérií sa k ním prirátava ako ďalšie kritérium možnosť naplnenia vyššie uvedených kritérií prostredníctvom osoby konajúcej s ňou v zhode, ak ich fyzická osoba sama nespĺňa.

 

Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

 

 

K bodu 2 (§ 5 ods. 2)

Pri zapisovaní konečného užívateľa výhod do obchodného registra sa nebude uplatňovať štandardný postup, ktorý spočíva v doložení listín, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listín, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Tieto listiny má uchovávať právnická osoba u seba (viď navrhované znenie § 10a zákona č. 297/2008 Z. z. v čl. I) a registrovému súdu ich teda nebude treba dokladať na uloženie do zbierky listín ani ich registrový súd nebude pri návrhu na zápis preverovať z hľadiska, či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh. Tieto skutočnosti sa budú môcť preverovať v rámci základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi, resp. ich bude môcť preverovať finančná spravodajská jednotka a ostatné príslušné orgány.

 

K bodu 3 (§ 10 ods. 3)

V novom znení § 10 ods. 3 sa rozširuje rozsah nezverejňovaných údajov o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v právnickej osobe.

 

K bodu 4 (§ 12 ods. 12)

Vzhľadom k tomu, že poskytovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod bude upravené v zákone o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci je potrebné upraviť poskytovanie údajov podľa zákona o obchodnom registri.

 

K bodu 5 (§ 15e)

V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota, počas ktorej sú právnické osoby už zapísané v obchodnom registri povinné zapísať do obchodného registra aj identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a  údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v tejto právnickej osobe.

 

K bodu 6 (príloha)

V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa názov smernice, ktorá sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Čl. VIII (zákon č. 272/2015 Z. z.)

 

K bodu 1 (§ 3a)

V novom § 3a sa vytvárajú právne podmienky na premostenie osobitných registrov, ako zdrojových registrov a registra právnických osôb vedeného štatistickým úradom, ako centrálneho registra.

 

K bodu 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 1a)

 

Súvisiaca legislatívno-technickú úprava.

 

K bodu 3 (§ 5)

Orgány verejnej moci (povinné osoby), ktoré vedú evidenciu právnických osôb, do ktorej zápis je podmienkou vzniku právnickej osoby (napr. okresný úrad v sídle kraja, registrový súd) sú povinné okrem doterajších údajov, poskytovať štatistickému úradu zo svojich registrov aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod u právnickej osoby, ktorej zápis je podmienkou jej vzniku.

 

 

 

 

K bodom 4 až 7 (§ 7)

V novelizovaných ustanoveniach § 7 ods. 1, 2 a 4 sa vzhľadom na neverejnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod, ako úzko vymedzených údajov slúžiacich na špecifické účely, ponecháva poskytovanie údajov z registra právnických osôb v doterajšom rozsahu, čiže pokiaľ ide o tieto údaje, princíp materiálnej publicity zostáva zachovaný.

 

K bodu 8 (§ 7a)

Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem. Údaje o konečnom užívateľovi výhod teda na rozdiel od registra partnerov verejného sektora nebudú verejné a budú využívané najmä na účely IV. AML smernice. Navrhovaná neverejnosť údajov je v súlade so smernicou, ktorá počíta s prístupom údajov o konečnom užívateľovi výhod pre vymedzené subjekty a v určitom rozsahu pre osoby so špecifickým záujmom.

V § 7a ods. 2 návrhu zákona je princíp neverejnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod prelomený bez obmedzenia vo vzťahu k finančnej polícii, ministerstvu financií, Národnej banke Slovenska, Národnému bezpečnostnému úradu, súdom, správcovi dane, orgánom činným v trestnom konaní a ďalším orgánom podľa osobitných predpisov. Povinnej osobe podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. sa budú dotknuté údaje poskytovať na účely plnenia jej úloh pri základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pričom zákon upravuje základné kritériá poskytovania údajov ako je elektronická registrácia povinných osôb na tieto účely a elektronické poskytovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod.

Podľa navrhovaného znenia § 7a ods. 4 finančná spravodajská jednotka bude môcť poskytnúť vymedzené identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod tomu, kto preukáže legitímny záujem. Ide o ustanovenie vyplývajúce z čl. 30 štvrtého bodu písm. c) IV. AML Smernice, pričom podľa smernice môže ísť napr. o investigatívnych novinárov.

 

K bodu 9 (§ 15)

Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

 

K bodu 10 (príloha)

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Čl. IX

 

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. marec 2018, okrem článkov II až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018 vzhľadom na časovú náročnosť realizácie navrhovaných zmien.

 

 

 

 

V Bratislave, 8. novembra 2017

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky