DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Vodný zákon bol od roku 2008 niekoľkokrát novelizovaný z dôvodu transpozície práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy - okresnými úradmi a Slovenskou inšpekciou životného prostredia si vyžiadalo nevyhnutnosť jeho ďalšej novelizácie najmä z dôvodu jednoznačnej úpravy niektorých ustanovení vodného zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.
V čl. I návrhu zákona sa upravuje najmä používanie vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, doba platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach a nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov. Ustanovuje sa procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení. požaduje dosiahnutie environmentálnych cieľov, t.j. dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd. Citovaná smernica umožňuje aj tzv. „výnimku“ zo splnenia environmentálnych cieľov, a to ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu vôd, dobrého potenciálu vôd alebo, ak neúspech pri predchádzaní zhoršenia stavu vôd je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnom vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a súčasne sú splnené podmienky, ktoré sú ustanovené v §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.
Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posúdenie týchto nových činností človeka podľa §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona v zmysle čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie, pred rozhodnutím o umiestnení stavby.
Možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania rozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej vodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23.októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení a reflektuje na požiadavky Európskej komisie, ktoré sú momentálne riešené ako vysoko problematické. Súčasný postup orgánu štátnej vodnej správy podľa § 65 vodného zákona sa precizuje s ohľadom na požiadavky Európskej komisie vzhľadom na hodnotenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23.októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.
Ten, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) a následne platí postup podľa § 16a návrhu zákona. Dvojfázová koncepcia vychádza z požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení. Postup ustanovený v návrhu zákona je predpokladom pre úspešné čerpanie NFP z OP KŽP na roky 2014 až 2020, resp. pre úspešné splnenie základných podmienok/kritérií pre schválenie NFP pre projekty iných rezortov.
V čl. II návrhu zákona sa v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov ustanovuje povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Dátum účinnosti zákona je navrhnutý vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Úpravou § 3 ods. 2 sa jednoznačne určuje pojem vnútorné vody.
K bodu 2
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 3
V § 16 sa dopĺňa odsek 10, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody podľa odseku 6 písm. b) je možné len na základe postupu uvedeného v § 16a. V odseku sa zavádza legislatívna skratka „navrhovaná činnosť“, čo znamená trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.
K bodu 4
Vložením nových ustanovení § 16a, § 16b a § 16c sa upravuje postup pre toho, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť, ktorá môže spôsobiť nové zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody alebo spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý stav.
V jednotlivých ustanoveniach § 16a je uvedená povinnosť pre toho, kto plánuje realizovať „navrhovanú činnosť“ požiadať orgán štátnej vodnej správy – okresný úrad v sídle kraja o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4 a na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja postupovať v zmysle uvedených ustanovení novelizačného bodu.
Okresný úrad v sídle kraja podľa navrhnutej úpravy má povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu nebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby.
V § 16a sa uvádza pojem oprávnená osoba a jej kompetencie pri preukazovaní splnenia podmienok žiadateľom podľa § 16 ods. 6 písm. b).
V § 16b sa upravili podmienky , ktoré musí spĺňať odborne spôsobilá osoba a to bezúhonnosť, vzdelanie, odborná prax a absolvovanie odbornej prípravy, ktorú zabezpečuje poverená organizácia. Poverenou organizáciou je Výskumný ústav vodného hospodárstva.
V § 16c sa ustanovili podmienky, za ktorých môže MŽP SR zmeniť alebo zrušiť osvedčenie, resp. za ktorých zaniká osvedčenie.
K bodu 5
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa vkladá zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Nakladanie s vodami nesmie porušovať práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi, t. z. chránené aj zákonom o rybárstve.
K bodu 6
V § 19 ods. 2 z dôvodu lepšej ochrany vôd je potrebné presne špecifikovať, že v ochranných pásmach vodárenských zdrojov na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná nielen plavba plavidiel ale aj státie a kotvenie všetkých plavidiel, ktorých motor môže spôsobiť znečistenie vôd. Novelizačný bod ponechal zákaz plavby, státia a kotvenia plavidiel so spaľovacími motormi v I. a II. ochrannom pásme vodárenského zdroja, pričom na povrchových vodách nachádzajúcich v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja ponechal zákaz plavby, státia a kotvenia plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi.“.
K bodu 7
Úpravou § 19 ods. 3 sa zákaz plavby, státia a kotvenia podľa § 19 ods. 2 netýka tých osôb, ktoré majú povolenie na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných živočíchov na účely podnikania a pre užívateľa, ktorý zabezpečuje hospodárenie v rybárskych revíroch.
K bodu 8
Úprava poznámok pod čiarou k odkazom 26 a 27 je potrebná z dôvodu aktualizácie zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 9
Doplnenie § 19 novým odsekom 10 sa reaguje na výskyt prípadov, kedy na vodných nádržiach, využívaných na viaceré účely, dochádza zo strany športových a rekreačných plavidiel k narúšaniu chovu rýb. Preto je potrebné označiť ochranný priestor klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb ako zakázaný priestor pre používanie iných ako vlastných plavidiel a plavidiel uvedených v § 19 ods. 3.
K bodu 10
Doplnenie absentujúceho ustanovenia § 20 ods. 4 vo vodnom zákone, podľa ktorého orgán štátnej vodnej správy určuje spôsob a podmienky vypúšťania banských vôd, je potrebné nakoľko podľa § 40 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je organizácia pri banskej činnosti oprávnená vypúšťať banskú vodu, ktorú nepotrebuje pre vlastnú činnosť, do povrchových alebo do podzemných vôd spôsobom a za podmienok, ktoré určí orgán štátnej vodnej správy. Toto ustanovenie je potrebné doplniť aj z dôvodu riešenia správnych deliktov vo väzbe na § 74 ods. 1 písm. o).
K bodu 11
Pre správnu interpretáciu § 21 ods. 1 písm. c) sa pôvodná spojka „a“ nahrádza spojkou „alebo“ z toho dôvodu, že pôvodná spojka je priraďovacou spojkou, ktorou sa vyjadruje zlučovací vzťah.
K bodu 12
Úpravou ustanovenia § 21 ods. 2 sa dosiahne jednoznačnosť, kedy je potrebné vydať povolenie na osobitné užívanie vôd. Pôvodným znením podľa § 21 ods. 2 povolenie na osobitné užívanie vôd možno vydať len súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, pričom v § 26 ods. 1 sa uvádza, že povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané stavebné povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo najneskôr so stavebným povolením. Novelizačným bodom sa tento nesúlad odstráni.
K bodu 13
Úprava súvisí s úpravou § 21 ods. 2.
K bodu 14
Pre správnu interpretáciu § 21 ods. 2 písm. d) sa pôvodná spojka „a“ nahrádza spojkou „alebo“ z toho dôvodu, že pôvodná spojka je priraďovacou spojkou, ktorou sa vyjadruje zlučovací vzťah.
K bodu 15
Úprava ustanovenie § 21 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe. Rozširujú sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami obsahujúcimi údaje a podklady potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery.
K bodu 16
Úprava § 21 ods. 7 písm. b) súvisí so skutočnosťou, že ani v § 18, ani v § 45b zákona 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie.
K bodu 17
Doplnenie § 21 ods. 7 novým písmenom c), ktorým je orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní odberu povrchovej vody a podzemnej vody viazaný stanoviskom správcu vodného toku a stanoviskom správcu vodohospodársky významného vodného toku vyplýva z vodohospodárskeho manažmentu povodí a správy vodných tokov.
K bodu 18
Doplnením sa čiastočne upresní, a zároveň sa zvýrazní potreba ochrany rybárstva ako súčasť ochrany prírodnej zložky bioty, ktorá je jednou zo základných hodnotiacich ukazovateľov pri monitoringu vôd pre potreby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.
K bodu 19
Doplnením § 27 ods. 1 sa určila jednoznačná povinnosť vyžadovať súhlas orgánu štátnej vodnej správy k realizácii vrtov na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, u ktorých sa neodoberá alebo nečerpá podzemná voda z dôvodu, že aj tieto vrty môžu ovplyvniť stav podzemných vôd.
K bodu 20
Zosúladenie so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov .
K bodu 21
Rozšírenie činností uvedených v § 28 ods. 2, na ktoré je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy, je zdôvodnené väčšou ochranou vôd. Je potrebné, aby orgán štátnej vodnej správy bol dotknutým orgánom v konaniach podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) aby nedochádzalo k nežiaducej činnosti napríklad v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v chránenej vodohospodárskej oblasti.
Následne sa doplnili aj odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom na ustanovenia zákona č. 569/2009 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), zákona č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona č. 51/1988 Z. z. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.
K bodu 22
Úprava ustanovenia § 36 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe. Z dôvodu väčšej kontroly u producentov odpadových vôd sa ukladá povinnosť vlastníkom nehnuteľností, ktorí dočasne akumulujú odpadové vody v žumpách, zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd. Títo vlastníci nehnuteľností budú povinní predkladať doklady o zneškodňovaní odpadových vôd zo žúmp v súlade s vodným zákonom na požiadanie obce, alebo orgánu štátnej vodnej správy. Všetky komunálne odpadové vody majú byť čistené v čistiarni odpadových vôd pred ich vypustením do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS z 31. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 135, 30.5.1991) v platnom znení. Následne sa doplnili odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom na ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
K bodu 23
Doplnením § 36 ods. 8 písm. a) o slová „ochranu rybárstva“ sa zvýši dôraz aj na túto oblasť, ktorá je jednou zo základných hodnotiacich ukazovateľov pri monitoringu vôd pre potreby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.
K bodu 24
Úprava ustanovenia § 38 ods. 4 je vykonaná z dôvodu zosúladenia s § 21 ods. 4. Dôvodom zosúladenia je nesúlad pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritne nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie na dobu najviac na štyri roky a do povrchových vôd najviac na šesť rokov. Úpravou ustanovenia sa tento nesúlad odstraňuje.
K bodu 25
V § 41 ods. 10 sa doplnila zákonná povinnosť spolupráce užívateľa rybárskeho revíru so Slovenskou inšpekciou životného prostredia pri zisťovaní príčin mimoriadneho zhoršenia vôd.
K bodu 26
V poznámke pod čiarou k odkazu 58a sa precizuje konkrétne ustanovenie zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 27
Úprava ustanovenia § 52 ods. 1 písm. c) vyplýva z aplikačnej praxe. Medzi taxatívne vymedzené vodné stavby sa doplnili rybochovné zariadenia a rybovody, pretože sú to vodné stavby, pre ktoré sa vyžaduje povolenie na osobitné užívanie vôd. Svojím charakterom ovplyvňujú vodnú bilanciu ako aj niektoré vlastnosti vody v danom prostredí.
K bodu 28
Doplnením § 52 ods. 1 o stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd sa precizuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy pri povoľovaní tepelných čerpadiel, pri ktorých sa odoberá alebo čerpá povrchová voda alebo podzemná voda.
K bodu 29
Zosúladenie s § 26 ods. 5.
K bodu 30
Zmenou ustanovenia § 56 ods. 2 a ods. 8 dôjde k zosúladeniu pojmov vo vodnom zákone a stavebnom zákone.
K bodu 31
Úprava ustanovenia § 56 ods. 5 vyplynula z aplikačnej praxe. Úpravou dochádza k zosúladeniu s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 119/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru.
K bodu 32
Zosúladenie s Trestným zákonom.
K bodu 33
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 34
Doplnením § 59 ods. 1 sa rozširuje kompetencia orgánu štátnej vodnej správy – ministerstva podľa § 16a a § 16b.
K bodu 35
V § 60 ods. 1 písm. h) ide o legislatívno – technickú úpravu vnútorného odkazu.
K bodu 36
V § 60 ods. 1 sa dopĺňajú písmená i) a j), v ktorých sa pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja dopĺňa činnosťou súvisiacou s postupmi podľa § 16a ods. 1 a § 16a ods. 10, ktorá súvisia s jeho rozhodovacou činnosťou a písmeno k), ktoré doplní absentujúce ustanovenie, na základe ktorého sa vyjadruje k prieskumným územiam.
K bodu 37
V § 61 písm. a) sa dopĺňa a mení rozhodovacia činnosť okresného úradu v súlade s ustanoveniami novely vodného zákona.
K bodu 38
Úprava ustanovenia § 61 písm. i) je potrebná z dôvodu zosúladenia s § 18 ods. 6.
K bodu 39
Doplnenie § 62 ods. 2 písm. a) vyplynulo z absencie pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia pri vykonávaní kontrol nad vypúšťaním geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
K bodu 40
Ustanovenie § 62 ods. 6 sa dopĺňa písmenom e) z toho dôvodu, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva aj kontroly zamerané na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním znečisťujúcimi látkami. Na základe poznatkov získaných z týchto kontrol môže objektívne posúdiť, či môže dôjsť k zvýšeniu ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd a uložiť opatrenia na nápravu.
K bodu 41
Úprava § 63 ods. 4 je potrebná z dôvodu zosúladenia s § 18 ods. 6.
K bodu 42
Doplnenie § 70 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko rybníky a (najmä prietočné) rybochovné zariadenia sú z pohľadu problematiky riešenej zákonom jednoduché jednoúčelové vodné stavby, v rozhodujúcej miere malého rozsahu, kde na zvládnutie funkcie vodohospodára postačuje zákonom stanovená trojročná prax pri ich prevádzke, a preto nie je účelné zaťažovať týchto SHR, mikro a malé podniky nákladmi súvisiacimi s úhradami miezd resp. zmluvných cien za výkon predmetnej funkcie.
K bodu 43
Úprava § 70 ods. 5 sa umožnilo za odbornú prax pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb uznať aj prevádzku rybníka alebo rybochovného zariadenia.
K bodu 44
Úprava § 70 ods. 7 písm. e) vyplýva zo zmeny slov rekonštrukcia stavby na slová zmena stavby.
K bodu 45
Doplnením § 73 ods. 4 sa precizuje začatie vodoprávneho konania.
K bodu 46
Úprava ustanovenia § 73 ods. 5 vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy, kedy v niektorých prípadoch na základe poznatkov o vodných pomeroch v danom území a doložených dokladov nie je nutné vykonať ústne pojednávanie. Dôvodom vypustenia časti druhej vety je jednoznačnosť oznamovania konania verejnou vyhláškou.
K bodu 47
Vložením nového odseku 6 do § 73 sa precizuje postup v konaní orgánu štátnej vodnej správy verejnou vyhláškou.
K bodu 48
V § 73 ods. 15 ide o legislatívne – technickú úpravu vnútorného odkazu.
K bodu 49
Doplnením § 73 o ods. 21 sa určuje čas, kedy musí žiadateľ, ktorý plánuje realizovať navrhovanú činnosť, požiadať okresný úrad v sídle kraja o rozhodnutie podľa § 16a ods. 1 a podľa § 16a ods. 10. navrhovaným znením je to ešte pred žiadosťou príslušnému orgánu štátnej vodnej správy o vyjadrenie podľa § 28 k územnému konaniu. Ak sa pre navrhovanú činnosť územné konanie nevyžaduje, rozhodnutia sú podkladom k povoľovaciemu konaniu (stavebnému alebo vodoprávnemu konaniu).
K bodu 50
Doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 66c zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých je potrebné z dôvodu, aby orgán štátnej vodnej správy vydával stanoviská podľa vodného zákona v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredia.
K bodu 51
Úprava ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vyplynula z precizovania správnych deliktov vo vzťahu k § 36 ods. 15.
K bodu 52
Úprava ustanovenia § 74 ods. 1 písm. j) vyplynula z precizovania správnych deliktov vo vzťahu k § 36 ods. 15.
K bodu 53
V § 74 ods. 1 písm. k) ide o legislatívne – technickú úpravu vnútorného odkazu.
K bodu 54
V § 74 ods. 1 sa doplnili nové skutkové podstaty správnych deliktov z dôvodu navrhovaných zmien v § 19 ods. 2 a v § 36 ods. 4.
K bodu 55
Úpravou § 75 ods. 3 sa zvýšila hranica minimálnej pokuty na podnet z aplikačnej praxe.
K bodu 56
Ustanovenie § 75 ods. 7 sa upravilo v súvislosti so zmenou ustanovenia § 74 ods. 1.
K bodu 57
Ustanovenie § 75 ods. 8 sa upravilo v súvislosti so zmenou ustanovenia § 74 ods. 1.
K bodu 58
Doplnenie § 76 ods. 2 vyplynulo z dôvodu doplnenia nových skutkových podstát správnych deliktov v § 74.
K bodu 59
Úprava ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) súvisí so znením § 19 ods. 2.
K bodu 60
Do § 77 ods. 1 je potrebné doplniť nové skutkové podstaty priestupkov z dôvodu absencie postihu za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, z dôvodu zmeny § 36 ods. 4, z dôvodu nezabezpečenia technicko-bezpečnostného dohľadu odborne spôsobilou osobou a z dôvodu doplnenia zákazu používania plavidiel v pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb.
K bodu 61
Úprava ustanovenia § 77 ods. 2 písm. c) je potrebná z dôvodu určenia výšky pokuty novo navrhovaných skutkových podstát priestupkov v § 77 ods. 1.
K bodu 62
Ustanovenie § 77 ods. 3 písm. b) sa upravilo v nadväznosti na úpravu § 77 ods. 1.
K bodu 63
Ustanovenie § 77 ods. 5 písm. b) sa upravilo v nadväznosti na úpravu § 77 ods. 1.
K bodu 64
Doteraz začaté územné konania alebo iné povoľovacie konania nepodliehajú režimu novo upravených konaní v § 16a. Ak si však navrhovaná činnosť v týchto konaniach vyžaduje vydanie ďalšieho povolenia, toto následné povolenie podlieha povinnosti podľa § 16a. Zosúladenie uvedené v odseku 2 je potrebné z dôvodu, že sa rozširujú činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd.
K bodu 65
Úprava § 19 ods. 3 písm. a), § 21 ods. 3 písm. d) 68 ods. 1 a § 62 ods. 2 písm. f) je potrebná z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 402/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K čl. II
K bodu 1
Úpravou § 23 ods. 2 sa dopĺňa povinnosť pre vlastníka stavby alebo pozemku, kde vznikajú odpadové vody a tieto sú dočasne akumulované v žumpách, pripojiť stavbu na verejnú kanalizáciu. Odpadové vody podľa smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 135, 30.5.1991) v platnom znení majú byť odvádzané zbernými systémami (stokovými sieťami) do vyhovujúcej čistiarne odpadových vôd. Tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavovali prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia (t. j. žumpy alebo malé - domové čistiarne odpadových vôd). Ak je v aglomeráciách novovybudovaná verejná kanalizácia, tak má byť efektívne využitá. Vzhľadom na súčasný stav v množstve čistených odpadových vôd, keď je vývoz obsahu žúmp pomerne nízky, v rámci prechodných ustanovení sa ukladá povinnosť pripojenia stavby alebo pozemku na verejnú kanalizáciu ak je to technicky možné a je vybudovaná verejná kanalizácia. Súčasné pripojenie nehnuteľností (domácností) na verejnú kanalizáciu je pomerne nízke. Táto skutočnosť je Slovenskej republike vytýkaná Európskou komisiou, najmä pokiaľ ide o aglomerácie nad 2000 EO (ekvivalent obyvateľov). Slovenská republika má povinnosť každé dva roky reportovať Európskej komisii aktuálny stav napojenia stavieb alebo pozemkov (podľa technickej jednotky EO) na verejnú kanalizáciu. Pri nesplnení dohodnutých záväzkov hrozia Slovenskej republika sankcie.
K bodu 2
V § 42bb sa určuje termín povinnosti vlastníka stavby alebo pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojenia stavby alebo pozemku na verejnú kanalizáciu do 31. decembra 2021.
K čl. III
Navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2018.
V Bratislave dňa 8. novembra 2017
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v. r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky