282/2018 Z. z.
24.11. 2018, 14:05 | najpravo.sk
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a) zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b) nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c) dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné
na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
- Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
- ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
- dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
- navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
- platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
- ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
- súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
- ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
- Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
- upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
- samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
- Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
- nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
- z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
- ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona
č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského. V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy
na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1. dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2. dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
- zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
- vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
- následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
- ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.
K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
- na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
- pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.
K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.
K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.
Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.
Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou. Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.
K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.
K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.
Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky