Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Cieľom navrhovaného zákona je
- zvýšenie transparentnosti a prehľadnosti nákladov spojených s distribúciou finančných produktov,
- regulácia odmien finančných sprostredkovateľov spojených s distribúciou finančných služieb,
- regulácia stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení.
Čl. I predkladaného návrhu zákona reaguje na absenciu informovanosti klienta o jednotlivých zložkách, ktoré tvoria poistné a spôsobu stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení v súčasnej právnej úprave.
Pri poisteniach, pri ktorých vzniká právo na odkupnú hodnotu sa upravujú niektoré finančné nároky poistníka, ktoré vznikajú pri predčasnom ukončení životného poistenia. Cieľom navrhovanej úpravy má byť zamedzenie negatívneho javu, keď klient znáša všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy v prvých rokoch po uzavretí poistnej zmluvy.
Zároveň sa s cieľom zvýšenia transparentnosti zavádzajú informačné formuláre, ktoré budú klientom poskytovať v prehľadnej a zrozumiteľnej forme informáciu o hlavných položkách vstupujúcich do poistného.
V Čl. II sa upravuje zverejňovanie rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov. Zároveň sa rozširuje okruh prispievateľov ročných príspevkov o poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania.
Novelou zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v Čl. III sa zavádza povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby poskytnúť klientovi informačný dokument, s cieľom poskytovať v prehľadnej a zrozumiteľnej forme informáciu o hlavných položkách vstupujúcich do poistného. A zároveň obsahuje legislatívno-technické úpravy súvisiace s implementáciou smernice o distribúcii poistenia.
V Čl. IV a V návrhu zákona sa zavádza maximálna výška odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru, ktorého hodnota je viac ako 10 000 eur a úveru na bývanie, ako aj obdobie, počas ktorého sa táto odmena má vyplácať. Cieľom úpravy je zaviesť jasné a prehľadné pravidlá odmeňovania, čo sa má dosiahnuť medzi iným, aj poskytovaním informačnej tabuľky obsahujúcej poskytovateľa spotrebiteľského úveru, resp. úveru na bývanie, ako aj výšku odmeny finančného agenta.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana a vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe. Predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2018, okrem čl. I a čl. III až V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2019.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2018.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Nakoľko poistné platené poistníkom obsahuje viacero zložiek sa v návrhu zákona zavádzajú dva typy informačného formulára, ktoré budú poskytovať súhrnné informácie o jednotlivých zložkách poistného pri uzatváranej poistnej zmluve. Ak sa uzatvára poistenie s odkupnou hodnotou, pri ktorom investičné riziko nesie poistník (investičné životné poistenie) alebo pri ktorom poisťovňa garantuje vyplatenie poistnej sumy pri dožití (kapitálové životné poistenie) obdrží potencionálny klient informačný formulár k poisteniu s odkupnou hodnotou. Cieľom formulára je poskytnúť klientovi stručnú, prehľadnú a zrozumiteľnú informáciu o jednotlivých zložkách nákladov súvisiacich s ponúkaným poistením. Konkrétne by mal klient dostať informáciu o celkových finančných prostriedkoch zaplatených na poistnom za celú dojednanú poistnú dobu a vyčíslenie toho, aká časť z týchto prostriedkov tvorí rizikové poistné, distribučné náklady a ostatné náklady. Klient zároveň dostane informáciu o tom aká časť zaplateného poistného bude alokovaná na investovanie pri investičnom životnom poistení alebo na krytie rizika dožitia pri kapitálovom životnom poistení. Obdobný formulár sa zavádza aj v prípade poistení bez odkupnej hodnoty, kde klient dostane informáciu o tom, koľko reálne platí za krytie rizík a koľko sú náklady súvisiace s distribúciou a ostatné náklady.
K bodu 2
Súčasné systémy výplaty odkupnej hodnoty vedú k tomu, že pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu v životnom poistení, nie je poistníkovi vyplatená žiadna odkupná hodnota alebo je odkupná hodnota vyplatená len vo veľmi nízkej výške. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť ochranu poistníka v tejto oblasti. Cieľom regulácie je, aby distribučné náklady neniesol v prvých rokoch trvania poistenia výlučne poistník, z uvedeného dôvodu sa navrhuje zavedenie investičných limitov a minimálnych odkupných hodnôt. Minimálne investičné limity sa zavádzajú pri poisteniach spojených s investičnými fondmi (investičné životné poistenie), pri ktorých výška investovaných prostriedkov priamo determinuje výšku odkupnej hodnoty ako aj výšku samotného poistného plnenia. Minimálne odkupné hodnoty sa zavádzajú pri kapitálových životných poisteniach, pri ktorých poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne bude garantovať vyplatenie odkupnej hodnoty v stanovených minimálnych výškach.
K bodu 3
Pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby poisťovňa a ďalšie subjekty uvedené v § 74 ods. 9 oznamovali výber audítora alebo audítorskej spoločnosti osobitne písomne.
K bodu 4
Súčasná definícia konania v zhode nie je postačujúca vzhľadom na cieľ smernice v spojení s usmernením európskych orgánov dohľadu a znemožňuje Národnej banke Slovenska posudzovať nadobúdanie účastí napríklad v prípade, že nadobúdateľ zároveň riadi spoločnosť prostredníctvom pozície v predstavenstve alebo existuje dôkaz o dlhodobom jednotnom hlasovaní niektorých akcionárov.
K bodu 5
S cieľom explicitného stanovenia, že ustanovenie § 70a sa vzťahuje iba na zmluvy uzatvorené po účinnosti zákona sa navrhuje prechodné ustanovenie.
K bodu 6
V nadväznosti na bod 1 sa do návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 3, ktorej obsah tvoria vzory informačných formulárov o jednotlivých zložkách poistného.
K Čl. II
K bodu 1
Zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola s účinnosťou od 15.12.2017 ustanovená pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) povinnosť vybaviť podanie finančného spotrebiteľa v základnej lehote 60 kalendárnych dní. Nakoľko v súčasnosti už existujú skúsenosti s vybavovaním podaní finančných spotrebiteľov v režime zákonom ustanovenej lehoty, je odôvodniteľné, že táto lehota nezodpovedá potrebám riadneho vybavovania podaní, nakoľko nezohľadňuje a nezodpovedá procesu vybavovania podaní, ktorý zahŕňa okrem iného aj lehotu na vyjadrenie finančnej inštitúcie k podaniu a zároveň počíta aj s dodatočnou komunikáciou zo strany NBS v tých prípadoch, kedy NBS v rámci prešetrovania podania zistí porušenia, resp. nedostatky zo strany finančnej inštitúcie a opätovne kontaktuje finančnú inštitúciu s výzvou na odstránenie nedostatkov. NBS mala pred 15.decembrom 2017 interným aktom riadenia stanovenú lehotu na vybavenie podania 60 pracovných dní, avšak v predmetných prípadoch sa ukázala ako nepostačujúca na riadne vybavenie týchto podaní. Z uvedených dôvodov sa lehota 60 kalendárnych dní predlžuje na 90 kalendárnych dní.
K bodu 2
Zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola s účinnosťou od 15.12.2017 ustanovená pre Národnú banku Slovenska povinnosť zverejňovať neprávoplatné rozhodnutia. Primárnym účelom zverejňovania rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska vo vzťahu k dohliadaným subjektom v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa je ovplyvňovanie právnej teórie v oblasti spotrebiteľského práva a rovnako aj poskytovanie pomoci finančným spotrebiteľom lepšie sa orientovať v obsahu a vo výkone spotrebiteľských práv a aj v obsahu povinností poskytovateľov finančných služieb. Neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia vydané Národnou bankou Slovenka nie sú konečné a záväzné a v prípade podania opravného prostriedku zo strany dohliadaného subjektu môžu byť v ďalšom konaní zmenené alebo dokonca zrušené. Aktuálne platný spôsob anonymizácie údajov v rozhodnutí len vo vzťahu k údajom o finančnom spotrebiteľovi a do času právoplatnosti rozhodnutia aj údajom o dohliadanom subjekte neposkytuje dostatočnú ochranu dohliadaného subjektu nakoľko z obsahu zverejneného rozhodnutia môže vyplynúť, o ktorý konkrétny dohliadaný subjekt sa jedná. V prípade, ak by na poklade zverejneného neprávoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska boli iniciované zo strany finančných spotrebiteľov vo vzťahu ku konkrétnemu dohliadanému subjektu súdne alebo iné konania za účelom domáhania sa svojich práv, ktoré mali byť zo strany dohliadaného subjektu porušené, tak v prípade zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenka, by odpadol aj dôvod pre také konania, čím sa narúša právna istota všetkých účastníkov konaní, vrátane samotných finančných spotrebiteľov.
K bodu 3
V súvislosti so zákonom č. 282/2017 Z. z., na základe ktorého sú dohliadanými subjektami aj poskytovatelia osobitného finančného vzdelávania, stanovuje sa týmto poskytovateľom osobitného finančného vzdelávania povinnosť uhrádzať Národnej banke Slovenska ročné príspevky.
K bodu 4
Stanovujú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanou novelizáciou zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Navrhnutými prechodnými ustanoveniami sa zároveň do určitej miery prispieva aj k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom.
K Čl. III
K bodu 1
Obsahuje legislatívno-technické úpravy súvisiace s upresnením odkazov na zákon o cenných papieroch.
K bodu 2
Do ustanovenia § 4 písm. l) je potrebné doplniť aj finančnú inštitúciu, nakoľko zo systematiky zákona vyplýva, že aj finančná inštitúcia má odborného garanta.
K bodom 3 a 4
Ide o legislatívne a terminologické spresnenie textu.
K bodu 5 a 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.
K bodu 7
Ide o legislatívne a terminologické spresnenie textu.
K bodu 8
Považujeme za potrebné doplniť do ustanovenia aj prechodný pobyt, nakoľko sa vyžaduje aj podľa odseku 6.
K bodom 9 až 12
Dopĺňajú sa ďalšie nevyhnutné informácie o poskytovateľovi osobitného finančného vzdelávania.
K bodom 13 a 14
V ustanovení § 25 ods. 11 sa precizuje znenie, ktorá osoba je oprávnená vykonávať činnosť odborného garanta. Z tohto dôvodu bola úprava v tomto ustanovení z odseku 9 vypustená.
K bodu 15 až 20
Ide o legislatívne a terminologické spresnenie textu.
K bodu 21
Zavádza sa povinnosť poskytnúť potenciálnemu neprofesionálnemu klientovi pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby informačný formulár o jednotlivých zložkách poistného vo vzťahu k uzatváranej poistnej zmluve, ktorého vzor je upravený v osobitnom predpise (zákon o poisťovníctve).
K bodu 22
Navrhované znenie má za cieľ zosúladenie so znením odseku 1 predmetného paragrafu, podľa ktorého sa pravidelné posúdenie vhodnosti investičného produktu založeného na poistení vykonáva vždy, t. j. nejde o rozhodnutie finančného agenta alebo finančného poradcu.
K Čl. IV
K bodu 1 a 5
Legislatívno- technická úprava v dôsledku vloženia nových odsekov 9 až 12 v § 4.
K bodu 2
Legislatívno- technická úprava v dôsledku zmeny názvu registra na „register finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie“.
K bodu 3
S ohľadom na zámer obmedzenia výšky stropu pri odmeňovaní finančných agentov sa zavádza maximálna výška odmeny, a to 1,5% zo sumy sprostredkovaného spotrebiteľského úveru, ktorého výška je viac ako 10 000 eur.
Spôsob rozdeľovania odmeny sa týka úverov nad 10 000 eur.
Pri zmluvách do jedného roka sa môže vyplácať odmena spôsobom, ktorý si dojedná finančný agent a veriteľ.
Zavádza sa spôsob výplaty odmeny pre finančného agenta, kedy sa pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplatí 50 % odmeny pre finančného agenta; následne sa pri prvom výročí vyplatí 30% odmeny a pri druhom výročí sa vyplatí zvyšných 20 % odmeny pre finančného agenta.
Pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako 2 roky sa vyplatí odmena pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 50 % a k prvému výročiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo zvyšnej časti odmeny 50 %.
V prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru, sprostredkovateľ stráca nárok na ďalšie vyplatenie odmeny.
Súčasne zákon vymedzuje stanovuje čo všetko sa považuje za odmenu finančného agenta.
K bodu 4
Za účelom väčšej transparentnosti je sprostredkovateľ povinný predložiť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere súhrnnú informáciu k sprostredkovanému úveru obsahujúcu názov veriteľa a informáciu o výške jeho odmeny sprostredkovateľa.
K bodu 6
Navrhované pravidlá pre vyplácanie odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní úveru na bývanie sa budú vzťahovať na nové spotrebiteľské úvery poskytnuté po účinnosti tohto zákona.
K bodu 7
Nová príloha zákona reflektuje povinnosť finančného agenta predkladať informáciu k sprostredkovanému úveru týkajúcu sa výšky odmeny finančného agenta.
Čl. V
K bodu 1
V súvislosti so sprostredkovaním úveru na bývanie by sa na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie mali vzťahovať rovnaké ustanovenia zákona ako na finančných agentov, keďže aj títo sprostredkovatelia sú oprávnení vykonávať finančné sprostredkovanie na území Slovenskej republiky.
K bodu 2
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou názvu registra o kategóriu finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie.
K bodu 3
V súvislosti s vykonávaním finančného poradenstva pri úveroch na bývanie by sa na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie mali vzťahovať rovnaké ustanovenia ako na finančných poradcov, keďže aj títo sprostredkovatelia sú oprávnení vykonávať finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky.
K bodu 4
Účelom navrhovanej právnej úpravy je stanovenie maximálnej výšky provízií pre finančného agenta za sprostredkovanie úveru na bývanie, ako aj rozloženie provízií v dlhšom časovom horizonte, čo má za cieľ podporiť profesionálnu dlhodobú starostlivosť o klientov finančných inštitúcií. Finančný agent bude zainteresovaný na dlhodobejšom vzťahu medzi klientom a finančnou inštitúciou.
Podľa navrhovanej úpravy sa províziou, resp. odmenou finančného agenta pri sprostredkovaní úveru na bývanie rozumejú všetky provízie, poplatky, platby, ekonomické výhody alebo iné peňažné, ale aj nepeňažné výhody a stimuly. Táto odmena nesmie presiahnuť 1,5 % zo sumy sprostredkovaného úveru na bývanie.
Takúto odmenu veriteľ nevyplatí finančnému agentovi naraz, ale počas obdobia 3 rokov. Prvá splátka sa poskytne pri poskytnutí úveru na bývanie vo výške 50 % odmeny, k prvému výročiu uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie vo výške 30 % odmeny a k druhému výročiu vo výške 20 % odmeny. Teda aj keď je zmluva uzatvorená na 2 roky alebo 5 rokov, odmena sa vypláca vždy v 3 rokoch. V prípade, ak sa úver na bývanie nevyčerpá úplne, veriteľ vypláca finančnému agentovi len časť odmeny v príslušných rokoch podľa miery skutočného čerpania úveru, s doplatkami v ďalších rokoch pri postupnom dočerpávaní úveru na bývanie. Ak nastane predčasné splatenie úveru na bývanie, finančný agent nemá nárok na časť odmeny za roky po tomto predčasnom splatení úveru na bývanie.
Príklad:
Sprostredkovaný úver na bývanie je 60 000 eur, skutočne čerpaný úver v prvom roku na začiatku 48 000 eur, s úplným vyčerpaním k prvému výročiu zmluvy, odmena 600 eur (1 %). Prvá časť odmeny sprostredkovaného úveru je 300 eur pri poskytnutí úveru, 180 eur pri prvom výročí zmluvy o úvere na bývanie a 120 eur pri druhom výročí zmluvy.
V prvom roku, čiže pri poskytnutí úveru na bývanie sa vypláca časť za 1. rok vo výške 300 x 48 000 / 60 000 = 240 eur.
Úver sa postupne dočerpával, pričom úplne sa vyčerpal až k prvému výročiu zmluvy o úvere, vtedy sa vypláca časť za 2. rok už v plnej výške 180 eur + doplatok za prvý rok vo výške 300 x 60 000 / 60 000 = 300 eur – 240 eur (už vyplatená odmena) = 60 eur, tzn. spolu 240 eur. Ak by sa úver úplne vyčerpal už v priebehu prvého roka, doplatok 60 eur by sa vyplatil následne po vyčerpaní.
Za tretí rok sa vypláca odmena k výročiu zmluvy o úvere na bývanie vo výške 120 eur.
Zavádza sa tiež povinnosť pre finančných agentov zvýšiť informovanosť klientov o výške odmeny finančného agenta pred sprostredkovaním úveru na bývanie.
K bodu 5
Navrhované pravidlá pre vyplácanie odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní úveru na bývanie sa budú vzťahovať na nové úvery na bývanie poskytnuté po účinnosti tohto zákona.
K bodu 6
Zákon sa dopĺňa o novú prílohu s cieľom zvýšiť informovanosť klientov o výške odmeny finančného agenta pred sprostredkovaním úveru na bývanie vo forme navrhovaného formulára.
K Čl. VI
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2018, okrem čl. I a čl. III až V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2019.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2018.
Peter P e l l e g r i n i, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter K a ž i m í r, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky