Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Podnikanie v poisťovníctve upravuje v Slovenskej republike zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon v súčasnosti ukladá poisťovniam povinnosť platiť odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) a s účinnosťou od 1. januára 2017 aj odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z ostatných odvetví neživotného poistenia.
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.
V nadväznosti na zavedenie dane z poistenia sa novelou zákona o dani z príjmov ustanovuje, že daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia, je daňovým výdavkom daňovníka. Súčasťou novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny. Súčasne sa do zákona o účtovníctve dopĺňa spôsob oceňovania virtuálnej meny v účtovníctve účtovnej jednotky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správe pre občana.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na každý subjekt verejnej správy v postavení poistníka.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Ustanovenie vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona.
K § 2
Vymedzujú sa niektoré pojmy na účely zákona tak, aby zodpovedali logike nastavených pravidiel, napríklad kým pod pojmom poisťovňa z iného členského štátu je potrebné rozumieť tak ústredie poisťovne ako aj jej pobočky, v prípade poisťovne z tretieho štátu je osobitne na účely zákona vymedzená pobočka zahraničnej poisťovne a osobitne zahraničná poisťovňa. Cieľom takto navrhnutých pojmov je vymedziť pre rôzne prípady osobu povinnú platiť daň.
Ustanovenie vymedzuje aj obvyklý pobyt na účely určenia umiestnenia poistného rizika, a tým pádom aj predmetu dane. Napríklad ak český občan s trvalým pobytom v Českej republike dlhodobo žije na Slovensku a má tu osobné väzby (rodina) a aj profesijné väzby (zamestnanie alebo živnostenské oprávnenie) a uzavrie poistnú zmluvu na predmet poistenia iný ako je uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) až c), bude poistné riziko umiestnené na Slovensku a bude predmetom dane bez ohľadu na skutočnosť, že trvalý pobyt toho poistníka je v Českej republike.
K § 3
Navrhuje sa, aby predmetom dane bolo poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Ide o ustálené odvetvia neživotného poistenia tak, ako sú vymedzené zákonom o poisťovníctve.
Predmetom dane bude také poistenie, pri ktorom je poistné riziko umiestnené v tuzemsku, pričom daňou bude v podstate zaťažená platba poistného za poistenie platené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s tuzemskou poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne z tretieho štátu alebo poisťovňou z iného členského štátu.
V osobitných prípadoch sa daň z poistenia bude uplatňovať aj na náklady poistenia, ktoré napr. právnická osoba uhradila poistníkovi, ktorý uzavrel poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď materská spoločnosť uzatvorila poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu a táto poistná zmluva pokrýva aj poistné riziká, ktoré sa týkajú majetkovej a personálnej podstaty dcérskej spoločnosti v tuzemsku. V prípade, ak časť nákladov poistenia bude zaplatená dcérskou spoločnosťou, resp. účtovne priradená dcérskej spoločnosti, budú tieto náklady poistenia predstavovať základ dane z poistenia.
Predmetom dane bude poistenie poskytované poisťovňami. To znamená, že aj keď právny vzťah bude spĺňať znaky poistenia, ale poskytovateľ služby nebude poisťovňou, daň z poistenia sa neuplatní, napr. daň sa neuplatní na asistenčné služby pre motorové vozidlá poskytované iným subjektom ako poisťovňou.
Pravidlá na určenie umiestnenia poistného rizika vychádzajú z pravidiel ustanovených zákonom o poisťovníctve [§ 5 písm. m) zákona č. 39/2015 Z. z.]. Keďže je možné predpokladať, že aj iné členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré uplatňujú daň z poistenia, majú spravidla umiestnenie rizika založené na rovnakom princípe vychádzajúcom z harmonizovanej legislatívy v oblasti poisťovníctva, nemalo by dochádzať k dvojitému zdaneniu poistenia.
K § 4
Podľa návrhu budú daň z poistenia platiť do štátneho rozpočtu hlavne právnické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve, to znamená poisťovne so sídlom v tuzemsku, poisťovne z iných členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a pobočky zahraničných poisťovní z tretích štátov.
Zdaneniu bude podliehať aj poistenie poskytnuté poisťovňou z tretieho štátu, ktorá si nezriadila pobočku v tuzemsku a poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. V týchto prípadoch sa z dôvodu zabezpečenia efektívneho výberu dane navrhuje, aby osobou povinnou zaplatiť daň správcovi dane bol poistník, ktorý zaplatil poistné alebo za ktorého poistné zaplatila iná osoba. Pôjde napr. o situáciu, keď právnická osoba so sídlom v zahraničí uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu, ktorá pokrýva riziká týkajúce sa majetkovej a personálnej podstaty jej prevádzkarne resp. organizačnej zložky v tuzemsku.
Ďalším osobitným prípadom zdanenia poistenia bude prípad, keď právnická osoba (napr. dcérska spoločnosť so sídlom v tuzemsku) zaplatí náklady poistenia alebo ich časť napr. svojej materskej spoločnosti, ktorá uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou so sídlom v treťom štáte a táto zmluva pokrýva aj majetkovú alebo personálnu podstatu tejto tuzemskej právnickej osoby, alebo tieto náklady táto tuzemská právnická osoba len zaúčtuje. Je to prípad, keď poisťovňa poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. Osobou povinnou platiť daň v tomto prípade bude tuzemská právnická osoba, ktorá uhradila alebo len zaúčtovala preúčtované náklady poistenia.
Ak je poistná zmluva uzavretá s viacerými poisťovateľmi, navrhuje sa, aby osobou povinnou platiť daň bol spolupoisťovateľ, ktorému táto povinnosť vyplýva z dohody uzavretej medzi spolupoisťovateľmi. Ak nie je v dohode uložená povinnosť zaplatiť daň jednému zo spolupoisťovateľov, platiteľmi dane sú všetci spolupoisťovatelia v rozsahu svojho podielu na poistnom vyplývajúcom z poistnej zmluvy. Ak by jedným zo spolupoisťovateľov bola zahraničná poisťovňa, ktorá si v tuzemsku nezriadila pobočku, nie je možné uplatniť postup podľa odseku 2 a platiteľom dane budú osoby podľa odseku 1.
K § 5
Navrhuje sa, aby daňová povinnosť v prípade, ak je poistná zmluva uzavretá s poisťovňou, ktorá má sídlo v tuzemsku, poisťovňou z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo s tuzemskou pobočkou zahraničnej poisťovne vznikla v momente, keď poisťovňa prijme platbu poistného, a to v rozsahu prijatej platby.
Súčasne sa navrhuje, aby poisťovne, ktoré majú sídlo v tuzemsku, poisťovne z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo tuzemské pobočky zahraničnej poisťovne sa mohli rozhodnúť pre alternatívny vznik daňovej povinnosti, a to na základe dňa zaúčtovania predpisu poistného alebo v deň splatnosti poistného. Poisťovne sú povinné v daňových priznaniach vyznačovať zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti.
Zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti musí platiteľ dane používať po dobu najmenej osem kalendárnych štvrťrokov.
Pokiaľ ide o prípady poistenia poisťovňou z tretieho štátu, ktorá nemá v tuzemsku pobočku, daňová povinnosť vznikne osobe povinnej platiť daň podľa § 4 ods. 1 písm. b) dňom zaplatenia poistného.
Za platbu poistného je potrebné považovať akýkoľvek spôsob zaplatenia poistného ako napr. vzájomné započítanie pohľadávok.
Pokiaľ ide o prípady, kedy osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia (požadované náklady poistenia alebo priradené náklady poistenia) na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, daňová povinnosť vznikne 30. deň od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom boli platiteľovi náklady poistenia preúčtované.
Preúčtovanými nákladmi nie sú náklady na poistenie, ktoré sa stávajú súčasťou platby za dodanie tovaru alebo služby.
K § 6 a § 7
Daň sa vypočíta z platby poistného, ktoré zahŕňa daň, čo predstavuje štandardný mechanizmus výpočtu dane v oblasti nepriamych daní. Ak sa poistné dohodnuté na určité poistné obdobie platí v splátkach, daň sa vypočíta z každej jednotlivej splátky a každá táto splátka zahŕňa daň.
Ak je poistenie uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa, základ dane sa neznižuje o províziu sprostredkovateľa.
V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká predpísaním poistného [§ 5 ods. 1 písm. b)], sa daň vypočíta zo sumy, ktorú poisťovňa zaúčtovala ako pohľadávku predpisu poistného, pričom táto suma zahŕňa daň. V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká momentom splatnosti poistného [§ 5 ods. 1 písm. c)], sa daň vypočíta zo sumy splatného poistného, ktorá zahŕňa daň.
Pokiaľ ide o prípad, kedy osoba zaplatí poistné poisťovni so sídlom v treťom štáte [§ 4 ods. 2 písm. a)], a o prípad, keď náklady poistenia sú preúčtované právnickej osobe, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 4 ods. 2 písm. b), suma poistného ako aj preúčtované náklady poistenia neobsahujú daň z poistenia podľa tohto zákona, preto základom dane, z ktorého sa daň vypočíta, je zaplatená suma alebo suma preúčtovaných nákladov.
Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, dôjde k zníženiu poistného, zvýšeniu poistného alebo jeho časti alebo k zrušeniu poistného, osoba povinná platiť daň opravila základ dane a daň. Rovnako sa postupuje v prípade, ak sa suma preúčtovaných nákladov poistenia zmení.
K § 8
Nakoľko sa navrhovanou daňou nahrádza existujúci 8 % - ný odvod časti poistného v odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve, navrhuje sa uplatňovať sadzbu dane 8 %. Pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa navrhuje sadzba dane 0 %, a to z dôvodu, že pri tomto poistnom odvetví sa bude naďalej platiť odvoz z prijatého poistného podľa § 68 zákona o poisťovníctve.
K § 9
Navrhuje sa stanoviť pravidlá pre prípad, keď je poistné platené v cudzej mene, a pre zaokrúhľovanie dane.
K § 10
Navrhuje sa ustanoviť štvrťročné zdaňovacie obdobie. Daňové priznanie sa navrhuje podávať výlučne elektronicky. Na elektronické podanie daňového priznania sa bude vzťahovať daňový poriadok.
Daňové priznanie predstavuje podľa daňového poriadku podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu, a teda sa môže podať len prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo. Daňové priznania (podania s predpísanou štruktúrovanou formou) nie je možné podať prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, a to vzhľadom na špecifickosť ich ďalšieho automatizovaného spracovania prostredníctvom informačných systémov finančnej správy. Prepojenie na tieto informačné systémy zároveň umožňuje automatické opravy logických a sčítacích chýb v daňových priznaniach, čo ústredný portál verejnej správy technicky neumožňuje.
Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa navrhuje do konca kalendárneho mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia.
Povinnosť požiadať o registráciu pre daň z poistenia budú mať len platitelia, ktorí pri vzniku daňovej povinnosti nemajú pridelené daňové identifikačné číslo. Tie poisťovne, ktoré platia v súčasnosti odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia (§ 68a zákona o poisťovníctve), túto povinnosť nemajú a sú registrovanými platiteľmi priamo zo zákona (§ 13 ods. 3).
K § 11
Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vedenia záznamov na účely správy daní, obsah záznamov a dobu uchovávania záznamov. Nakoľko záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu, platiteľ dane môže záznamy doručiť správcovi dane podľa daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy.
K § 12
Navrhuje sa ustanoviť, že na správu dane z poistenia sa vzťahuje daňový poriadok.
K § 13 a 14
Keďže účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018, dani budú podliehať platby poistného, pri ktorých budú splnené kumulatívne dve podmienky, a to platba poistného za poistenie bola prijatá alebo zaplatená po 30. septembri 2018 a poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018. V prípadoch, ak daňová povinnosť vzniká alternatívnym spôsobom (dňom predpísania poistného alebo dňom splatnosti poistného), sa daň uplatní len za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to, poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018 a poistné je predpísané po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b)] alebo je poistné splatné po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c)].
Rovnakým spôsobom sa budú posudzovať aj preúčtované náklady poistenia. Na tieto účely sa navrhuje definovať poistné obdobie.
K Čl. II
K bodom 1 a 2
Dopĺňa sa spôsob oceňovania virtuálnej meny reálnou hodnotou vrátane majetku a služieb nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu.
K bodu 3
Pri stanovení ocenenia úbytku virtuálnej meny sa umožňuje použitie váženého aritmetického priemeru alebo metódy FIFO.
K bodu 4
Za reálnu hodnotu pre virtuálnu menu sa považuje cena zistená na verejnom trhu spôsobom, ktorý si účtovná jednotka pre danú virtuálnu menu zvolila.
K bodu 5
Podľa prechodných ustanovení sa ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou použije prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. októbru 2018.
K Čl. III
K bodom 1 až 4 a 6 až 9
Navrhuje sa spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Virtuálne meny nebudú predmetom zdanenia v momente ťažby alebo ich obstarania ale až v čase ich predaja. Zdaniteľným príjmom plynúcich z virtuálnych mien je príjem z ich predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Navrhuje sa spôsob ocenenia virtuálnej meny v nadväznosti na spôsob jej nadobudnutia ako aj ocenenia majetku a služieb nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu. Ustanovenia spresňujúce postup zdanenia príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny sa použijú prvýkrát pri podaní daňového priznania od 1. októbra 2018.
K bodu 5
V nadväznosti na prijatie zákona o dani z poistenia sa spresňuje, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia. Jedná sa o osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.
K Čl. IV
Vzhľadom na doplnenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike je potrebné doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v daňovom poriadku, nakoľko sú v nej taxatívne vymenované všetky dane v Slovenskej republike. Taktiež definuje daň na účely daňového poriadku, na ktorú sú naviazané všetky procesy súvisiace so správnym zistením a vyrubením dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku.
K Čl. V
Predkladaným návrhom zákona o dani z poistenia dôjde k nahradeniu v súčasnosti platného 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve daňou z poistenia. Z dôvodu zabránenia prípadného dvojitého zdanenia sa navrhuje prechodné ustanovenie upravujúce lehoty a proces posledného odvodu.
K Čl. VI
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018.
K prílohe č. 1
Príloha obsahuje odvetvia neživotného poistenia, na ktoré sa vzťahuje daň.
K prílohe č. 2
V prílohe je uvedený preberaný právne záväzný akt EÚ.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2018.
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky