112/2018 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Všeobecná časť

 

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

 

Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a  vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

 

Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. 7-8):

 

„Európsky sociálny model bol vždy charakterizovaný významnou úlohou, ktorú v ňom zohrávali organizácie líšiace sa tak od súkromných korporácií, ako od verejných inštitúcií.

 

Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Názov, ktorý sa v tradícii mnohých európskych krajín a v poslednom čase aj samotnou Európskou úniou používa na súborné označenie týchto organizácií znie “sociálna ekonomika” – pojem, ktorý zdôrazňuje zvláštnu pozornosť venovanú týmito organizáciami spoločenským dôsledkom ich aktivít, a ktorý odráža participatívnu štruktúru ich spravovania.

 

Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie. Široko ponímaná tendencia týchto rôznorodých aktérov vo verejnom i súkromnom sektore postarať sa o spoločenské potreby sa zvyčajne nazýva „sociálnym podnikaním”, a nové typy organizácií, ktoré sa začali zvlášť od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia objavovať, sa často nazývajú „sociálne podniky”.“

 

V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a/alebo sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch Európskej únie, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.

 

 

 

 

 Konkrétne návrh zákona najmä

-           vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,

-           ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,

-           vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,

-           upravuje možnosť podpory  podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,

-           upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,

-           upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

 

Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok  návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.

 

V čl. II až XIX sa navrhujú zmeny a doplnenia jednotlivých zákonov v súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

 

Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

 

Ustanovenie § 1 obsahuje vymedzenie predmetu zákona, ktorým je úprava sektora sociálnej ekonomiky, subjektov sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov, poskytovanie podpory pre sociálne podniky a správa sektora sociálnej ekonomiky.

 

K § 2

 

Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona: pozitívny sociálny vplyv, napĺňanie komunitného záujmu, napĺňanie verejného záujmu, spoločensky prospešná služba, znevýhodnená osoba, zraniteľná osoba, zainteresovaná osoba, hospodárska činnosť, nehospodárska činnosť a zamestnanec.

 

Keďže návrh zákona je inšpirovaný viacerými zahraničným právnymi predpismi vrátane európskych predpisov, z toho vychádza potreba definovať aj spomínané pojmy.

 

Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby; vzhľadom na potrebu autonómnej definície však ich obsah bol zhrnutý pod pojem „spoločensky prospešné služby“ na účely navrhovaného zákona.

 

Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, ktorými by bolo možné obmedziť ho iba na jednu komunitu, sa pritom ustanovuje, že v týchto prípadoch nejde o komunitný, ale o verejný záujem.

 

Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom. Príkladom napĺňania verejného záujmu môže byť obecný podnik poskytujúci pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaným, čím zmierňuje záťaž tohto problému pre celú spoločnosť, alebo neziskovo orientovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov, prispievajúca k zmierneniu klimatických zmien.

 

Keďže v rámci EÚ sú dvoma veľkými skupinami sociálnych podnikov tie, ktoré poskytujú pracovnú integráciu znevýhodneným osobám, a tie, ktoré poskytujú rôzne tovary a služby zraniteľným osobám, zákon ďalej definuje obe tieto kategórie osôb.

 

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci – a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií – jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Zároveň však nekvalifikuje za znevýhodnenú osobu každého príslušníka etnickej alebo národnostnej menšiny na Slovensku – vždy musí ísť o niekoho, kto okrem takejto príslušnosti nemá dostatočné jazykové schopnosti, odborné skúsenosti, alebo vôbec skúsenosti s trhom práce a preto má problém sa na otvorenom trhu práce zamestnať.

 

Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, atď.)

 

Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu – a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie. Práve toto chápanie hospodárskej činnosti je dôležité pre sociálne podniky, ktoré z definície tovary a/alebo služby na trhu ponúkajú – ale robia to pritom s cieľom dosahovať pozitívny sociálny vplyv, nie primárne zisk.

 

Zároveň sa definujú zainteresované osoby (odsek 7), ktorými sú napríklad zamestnanci sociálneho podniku, spotrebitelia tovarov alebo služieb sociálneho podniku, obyvatelia obce, v ktorej je umiestnená prevádzka sociálneho podniku, členovia akademickej obce alebo osoby z odbornej verejnosti, ktorí sa zaoberajú vedeckým bádaním, výskumom alebo pedagogickou činnosťou v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.

 

 

 

K § 3

 

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií .

 

Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. „mutuals“, teda vzájomno-prospešné organizácie (na rozdiel od prvých troch typov subjektov, posledne menovaný typ ako samostatná právna forma na Slovensku neexistuje).

 

Druhý prístup neobmedzuje inštitucionálnu či právnu formu, ale charakterizuje sociálnu ekonomiku jednotlivými kritériami: „organizáciu vlastní spoločenstvo; slúži tomuto spoločenstvu (všeobecný záujem) alebo jej členom (vzájomný záujem) (cieľom nie je zisk ani odplata akcionárom); organizácia je riadená nezávisle [od štátu];má participatívne štruktúry; ľudia sú nadradení práci a kapitálu“.1

 

Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Španielsko, Francúzsko, Portugalsko), oba tieto prístupy kombinujú: v jednom paragrafe vymedzujú hranice sociálnej ekonomiky hodnotovo, a v ďalšom špecificky pomenúvajú typy subjektov, ktoré do sociálnej ekonomiky patria.

 

Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. Preto sa v § 3 najprv vymedzuje sociálna ekonomika ako súhrn aktivít, ktoré do nej spadajú (tým je umožnené, aby sa za aktivity sociálnej ekonomiky považovali aj niektoré konkrétne činnosti takých subjektov, ktoré sú vo všeobecnosti budované na iných základoch, ale ktoré môžu mať niekedy týmito činnosťami do sociálnej ekonomiky presah.) V § 4 sa už konkrétnejšie vymedzujú tie subjekty, ktoré sú v sociálnej ekonomike priamo zakorenené a sú teda jej súčasťou z definície.

 

V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva – takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles. Sociálna ekonomika je špecifická práve tým, že spomínané aktivity síce dokáže vykonávať prostredníctvom trhu (ako je to v prípade sociálnych podnikov), ale aj mimo neho (ako je to v prípade netrhových subjektov sociálnej ekonomiky). Preto sa v § 3 jasne vymedzuje, že spomínané aktivity môžu byť vykonávané hospodárskou činnosťou – v tom zmysle, v akom tento pojem figuruje v oblasti štátnej pomoci – ale aj nehospodárskou činnosťou – teda v tom zmysle, ktorý pod štátnu pomoc nespadá. Inými slovami, produktívne, distributívne alebo spotrebiteľské aktivity sociálnej ekonomiky možno vykonávať tak, že sa pri tom služba, tovar, alebo oboje dodáva na trh – alebo tak, že sa tieto aktivity vykonávajú netrhovo. Toto rozlíšenie je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že subjekty sociálnej ekonomiky, ktoré svoje aktivity nevykonávajú sústavnou ponukou tovaru a/alebo služieb na trhu, nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci.

 

Ďalej § 3 špecifikuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov – zmyslom je vyjadriť, že sociálna ekonomika nie je súčasťou štátneho sektora.

 

Napokon § 3 špecifikuje uholný kameň sociálnej ekonomiky – že totiž ide o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Teda toho pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý bol definovaný v § 2.

 

Súborne sa teda sociálna ekonomika vymedzuje ako súhrn produktívnych, distributívnych alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

 

K § 4

 

Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy – a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované – pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr. k financovaniu rozpočtových alebo príspevkových organizácií).

 

K § 5

 

Vymedzuje sa sociálny podnik – ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania.

 

Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov – či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností – ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Zákon má poskytnúť právnu úpravu, aby sa o tento pojem mohli aj vo svojej činnosti opierať, prihlásiť sa k nemu a tým aj zviditeľniť existenciu tohto sektora na Slovensku.

 

Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia – teda podniky, ktoré sú takpovediac „na hranici“ sociálnej ekonomiky. Podobne ako vyššie, účelom je zviditeľniť ich existenciu a motivovať ich k poslednému kroku, vďaka ktorému by sa mohli stať plnoprávnymi sociálnymi podnikmi.

 

Sociálnym podnikom je teda subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý

-           vykonáva hospodársku činnosť

-           jeho hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,

-           k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania,

-           viac ako 50 % zo zisku použije na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (ďalej len „socializácia zisku“),

-           do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

 

Pochopiteľne, v prípade sociálnych podnikov, ktoré musia vynaložiť 100 % prípadného zisku na svoj hlavný cieľ, keďže to vyplýva priamo z ich statusových zákonov (občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia), táto povinnosť stále platí. Návrh zákona túto podmienku nezmäkčuje, iba hovorí, že povinnosť reinvestovať väčšinu sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré by chceli byť sociálnymi podnikmi – vrátane napríklad s. r. o. alebo družstiev, ktorým takáto povinnosť z iných zákonov nevyplýva.

 

Na druhej strane sociálny podnik, ktorý je občianskym združením alebo neziskovou organizáciou, môže vykonávať hospodársku činnosť ako svoju hlavnú činnosť, pokiaľ tým napĺňa svoj spoločenský cieľ. Nejde totiž v takomto prípade o zárobkovú činnosť, ani o podnikanie v doterajšom poňatí podľa Obchodného zákonníka. Ide o napĺňanie spoločensky prospešnej služby (dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyv) prostredníctvom výroby tovarov a služieb, alebo prostredníctvom ich predaja. Z tohto dôvodu nespadá takáto hospodárska činnosť pod „zárobkovú činnosť“, ani pod „podnikanie“ za účelom zisku, a preto je v prípade sociálnych podnikov, ktoré sú občianskymi združeniami alebo neziskovými organizáciami, umožnená.

 

V odseku 2 sa ustanovuje, že registrovaným sociálnym podnikom, je sociálny podnik, ktorý má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

 

V odseku 3 sa ustanovuje, že čiastočne sociálnym podnikom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť, jej hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a spĺňa aspoň dve zo zostávajúcich troch podmienok sociálneho podniku (reinvestícia viac ako 50 % do sociálneho cieľa; dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu buď tovarom/službami, alebo metódou produkcie; participácia zainteresovaných strán).

 

V odseku 5 sa uvádzajú niektoré konkrétne prípady použitia zisku, ktoré sú legitímne. Podľa písmena a) ide aj o použitie zisku na investíciu v súlade s vymedzením v čl. 17 ods. 3 nariadenia č. 651/2014 o skupinových výnimkách, teda na

 

 

„a) investície do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo

b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:

-           prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;

-           aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;

-           transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.

Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.“.

 

Ďalej je podľa písmena b) legitímne aj odloženie zisku na bankový účet, účelovo viazané na budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

 

A napokon podľa písmena c) je s rovnakým účelom legitímne aj vloženie zisku do rezervného fondu.

 

K § 6 a 7

 

V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Preto sa v tomto paragrafe ustanovujú náročnejšie podmienky, ktoré musí žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku spĺňať, a stanovuje sa, že napĺňanie základných podmienok musí mať žiadateľ zakotvené vo svojom základnom dokumente, ktorý je prílohou k žiadosti.

 

Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie – teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania. Konkrétne teda napr. neplatí, že by podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu automaticky spĺňala komerčná vedecko-technická firma, či komerčne fungujúce zariadenie zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky, rovnako ako ostatných podmienok, posudzuje ministerstvo.

 

V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok – v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa – zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Na tieto účely sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.

 

Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá – je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik funguje alebo s vysoko pravdepodobnosťou bude fungovať.

 

V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e) (v súlade s § 26 ods. 7). Predloženie tohto osvedčenia znamená, že organizácia sektora sa za žiadateľa takpovediac „zaručuje“ – teda z titulu svojej dôvernej znalosti fungovania sociálnych podnikov dáva osvedčenie o tom, že aj žiadateľ ako sociálny podnik funguje či bude fungovať.

 

Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa – ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“. V prípade, že sa za jeho dôveryhodnosť zaručí organizácia sektora, ako bolo spomenuté vyššie, sa prihliada k jej osvedčeniu.

 

V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Vo výnimočných nepredvídaných prípadoch sa môže takéto spätné dokazovanie uplatniť aj v prípade iných podnikov ako začínajúcich podnikov.

 

Navrhuje sa, aby sa štatút sociálneho podniku priznával na neurčitý čas.

 

Navrhuje sa, aby bol registrovaný sociálny podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku a aby bol povinný oznámiť každú zmenu skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného sociálneho podniku.

 

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.

 

 

 

 

K § 8

 

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút registrovaného sociálneho podniku zanikne

-           zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,

-           vrátením štatútu,

-           splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Pochopiteľne, stále platí, že registrovaný sociálny podnik sa môže zlúčiť iba s podnikom rovnakej právnej formy.

 

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp. 24 mesiacov, ak ide o podmienku socializácie zisku) .

 

K § 9

 

Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. 2).

 

Navrhuje sa, aby sa poradný výbor zúčastňoval na spravodlivom a uspokojivom fungovaní registrovaného sociálneho podniku, na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, a to

-           prerokovaním (najmä dôležitých otázok rozvoja podniku a dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, stavu, štruktúry a predpokladaného vývoja zamestnanosti v podniku, zásadných otázok sociálnej politiky, organizačných zmien),

-           právom na informácie o hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji činnosti podniku,

-           kontrolnou činnosťou.

 

Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). V prípade využitia tohto alternatívneho spôsobu bude zamestnanecká rada plniť úlohy podľa príslušného predpisu (Zákonník práce).

 

Pri splnení potrebných podmienok je samozrejme možné, aby úlohu poradného výboru hrali aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. správna rada v prípade neziskových organizácií.

 

 

 

K § 10

 

Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Navrhuje sa ustanoviť tieto pravidlá pre jednotlivé právne formy, ktoré môže registrovaný sociálny podnik mať.

 

K § 11

 

Navrhuje sa rozdelenie registrovaných sociálnych podnikov na:

-           komunitnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, a

-           verejnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu.

 

Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom konkrétnej malej obce, ktorí by sa bez jeho existencie dostávali k takejto službe iba pomerne ťažko. Komunitnoprospešným podnikom môže byť aj tiež spomenuté neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je poskytovať zamestnanosť svojím vlastným členom – a to nad rámec fungovania bežného komerčného podniku, keďže v prípade zhoršenej všeobecnej hospodárskej situácie skôr siahne na základe dohody členov k zníženiu príjmov, ako k prepúšťaniu zamestnancov. Naproti tomu verejnoprospešným podnikom môže byť napríklad obecný podnik ktorý je integračným podnikom, keďže integrácia znevýhodnených alebo zraniteľných osôb do spoločnosti sa považuje za verejný, respektíve celospoločenský záujem. Rovnako môže byť verejnoprospešným podnikom aj družstvo energie z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Source Cooperative – RESCoop), keďže znižovanie závislosti na fosílnych palivách je celospoločenským záujmom. Nejde samozrejme o taxatívne vymedzenie, iba o vymenovanie niektorých príkladov komunitnoprospešných a verejnoprospešných podnikov. Rozlíšenie toho, či ide o komunitnoprospešný, alebo verejnoprospešný podnik vychádza z definície komunitného a verejného záujmu v § 2 (Vymedzenie pojmov).

 

Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik:

-           integračným podnikom,

-           sociálnym podnikom bývania,

-           iným / nepomenovaným registrovaným sociálnym podnikom

 

Okrem typovo explicitne upravených druhov registrovaných sociálnych podnikov sa umožňuje aj vznik iných registrovaných sociálnych podnikov (komunitnoprospešných alebo verejnoprospešných), ktoré budú dosahovať pozitívny sociálny vplyv poskytovaním iných spoločensky prospešných služieb.

 

Dôvodom spomínaného rozdelenia z hľadiska zamerania činnosti je fakt, že pri niektorých špecifických typoch registrovaných sociálnych podnikov je potrebné stanoviť dodatočnú reguláciu nad rámec všeobecnej regulácie, platnej pre všetky registrované sociálne podniky. Konkrétne sa to vzťahuje práve na integračné podniky, pri ktorých je stanovený medzinárodný štandard ich fungovania (vrátane minimálnej 30 %-nej hranice na zamestnávanie znevýhodnených/zraniteľných osôb), a sociálne podniky bývania, na ktoré sa takisto vzťahujú dodatočné medzinárodné kritériá. Iné sociálne podniky, ako tieto dva spomenuté typy, sa môžu samozrejme zaoberať veľmi širokým okruhom činností, pokiaľ spadajú pod spoločensky prospešné služby pomenované v § 2 zákona – od environmentálnych činností (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov, ekologické poľnohospodárstvo) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovarov alebo služieb (vrátane napr. sociálnych služieb, alebo tovarov špecificky určených a potrebných pre takéto osoby, alebo predaj tovarov prostredníctvom etického obchodovania či „Fairtrade“) až po kultúrne aktivity (napr. neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí, vydávanie umeleckej literatúry, ap.) Pri takýchto iných registrovaných sociálnych podnikoch platia všetky všeobecné ustanovenia zákona, vrátane potreby dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Minimálne podmienky pre iné registrované sociálne podniky sú stanovené v § 6 a opísané vyššie.

 

K § 12

 

Integračný podnik je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikom, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva v zamestnávaní znevýhodnených osôb (§ 2 ods. 5) alebo zraniteľných osôb (§ 2 ods. 6).

 

Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej

-           30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,

-           30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

-           40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

 

Na účely dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu sa navrhuje zaviesť fikciu, že za znevýhodnenú osobu sa po dobu dvoch rokov bude považovať zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku (keďže nástupom do zamestnania toto postavenie stratí – prestane byť nezamestnanou osobou). Obdobná fikcia sa navrhuje zaviesť aj pre niektoré zraniteľné osoby.

 

K § 13

 

Sociálny podnik bývania je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikov, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva vo výstavbe alebo prestavbe bytov alebo nájmu bytov osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima.

 

Účelom týchto ustanovení je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré sú týmto modelom inšpirované, ale rozširujú ho o inú kombináciu pomoci – menšinová časť má mať formu nenávratnej pomoci, ale väčšinu majú vďaka „napákovaniu“ (leverage) finančných nástrojov predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov.

 

Z tohto dôvodu sa definuje „spoločensky prospešné nájomné bývanie“ ako bývanie za nákladové nájomné poskytované ľuďom do ustanovenej príjmovej hranice. Spoločensky prospešné nájomné bývanie sa definuje ako „sociálna služba všeobecného záujmu“ spadajúca pod takéto služby, ako ich spomína nariadenia č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde. V súlade s právomocou členského štátu definovať sociálne služby všeobecného záujmu sa tým zabezpečuje legitímnosť podpory takéhoto bývania z ESF.

 

Navrhuje sa, aby sociálny podnik bývania bol povinný najmenej 70 % bytov prenajímať osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima a najviac za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. Zostávajúcich 30 % by bolo možné prenajímať za vyšší nájom za tým účelom, aby sociálny podnik naakumuloval určitú rezervu v prípade výpadku príjmov za nájom svojich „kmeňových“ obyvateľov.

 

Aby sa zabránilo prípadným špekulatívnym postupom, ustanovuje sa, že sociálny podnik bývania, ktorý dostal podporu podľa navrhovaného zákona, nemôže byty postavené vďaka tejto podpore 30 rokov previesť na inú osobu, s výnimkou iného sociálneho podniku bývania. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, že z verejných prostriedkov podporené bývanie bude skutočne dostupné určeným cieľovým skupinám a nebude po stanovený čas prevádzané do súkromného vlastníctva.

 

K § 14

 

Navrhuje sa, aby v súlade s existujúcou praxou v prípade napr. neziskových organizácií registrovaný sociálny podnik viedol oddelene výnosy a náklady spojené s podnikateľskou a nepodnikateľskou činnosťou. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva sú stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

Zákon v ods. 3 zavádza povinnosť r.s.p. overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom a definuje prípady, kedy overenie audítorom nie je potrebné.

 

K § 15

 

Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti s výročnou správou a určuje sa obsah výročnej správy.

 

K § 16

 

Navrhuje sa registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku poskytovať za ustanovených podmienok podporu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, podľa schém štátnej pomoci, ktoré vytvorí ministerstvo práce. Pomoc musí byť v súlade s tým vždy poskytovaná transparentne, napr. v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

 

Podmienky podpory vychádzajú zo zásady, že keďže ide o podnikanie – i keď sociálne – podpora by vždy mala mať určitú návratnú zložku. Preto je pre poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najprv dostal schválenú návratnú podporu, alebo preukázal, že návratné prostriedky získal od komerčných inštitúcií. Inými slovami, podnik bude musieť mať najprv schválený napr. úver poskytovaný finančným sprostredkovateľom pre finančné nástroje podporované Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo aj úver poskytovaný komerčnou bankou mimo rámca týchto finančných nástrojov. V obidvoch prípadoch bude musieť prejsť hodnotením finančnej inštitúcie. Týmto spôsobom by malo byť zaručené, že jeho podnikateľský zámer bude nezávisle posúdený na základe kritérií finančnej udržateľnosti – v prípade potreby potom môže doplniť návratné zdroje nenávratnými, ale nemalo by sa stať, že podnik nebude schopný vyprodukovať vôbec žiadne príjmy a že by teda bol plne závislý na verejnej podpore.

 

Podpora je ďalej odstupňovaná tak, že čisto nenávratnú pomoc, teda dotáciu, môže dostať iba podnik, ktorý dosahuje „zlatý štandard“ sociálneho podnikania v Európe. To znamená, že pozitívny sociálny vplyv dosahuje priamo prostredníctvom svojej hospodárskej činnosti – v rámci ktorej poskytuje napr. pracovnú integráciou alebo služby pre zraniteľné osoby, a zároveň dosahuje buď maximálnu možnú socializáciu zisku alebo maximálnu možnú participáciu. Inými slovami, táto druhá podmienka znamená, že buď sa zaväzuje na svoj sociálny účel vynaložiť 100 % akéhokoľvek zisku, alebo musí byť priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.

 

Registrovanému sociálnemu podniku, ktorý využíva 100 % zisku na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu alebo ktorý uplatňuje demokratickú správu, teda možno poskytnúť podporu v podobe investičnej pomoci (§ 17), kompenzačnej pomoci (§ 19) a pomoci na podporu dopytu (§ 22).

 

Inému registrovanému sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a podmienečne vratného finančného príspevku a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja. Príkladmi takýchto podnikov sú tie občianske združenia alebo neziskové organizácie, ktoré síce reinvestujú 100 % zisku, ale ich hospodárska činnosť je v podstate bežnou komerčnou činnosťou a sama o sebe pozitívny sociálny vplyv neprináša – ten prináša až ich nehospodárska činnosť, ktorú prostredníctvom zisku financujú.

 

Sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja.

 

Podpora podľa osobitných predpisov samozrejme týmito obmedzeniami nie je dotknutá. Obmedzenia sa teda týkajú len výziev a obdobných ponúk podpory, ktoré sú určené výslovne a špecificky pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky. V takomto prípade sa posudzuje, či žiadateľ spadá do konkrétnej kategórie čiastočne sociálneho podniku, sociálneho podniku, alebo registrovaného sociálneho podniku, s dopredu vymedzenými charakteristikami, a platia vyššie spomenuté obmedzenia. Vo výzvach a obdobných ponukách podpory, ktoré sú určené všeobecne napr. občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, obchodným spoločnostiam, družstvám, sa však obmedzenia z toho paragrafu na možnosti prijatia podpory neaplikujú, ak to tak poskytovateľ podpory explicitne nestanoví. Inými slovami, ak povedzme OZ alebo NO boli oprávnenými žiadateľmi na prijatie dotácie podľa iného predpisu pred prijatím navrhovaného zákona, a to bez ďalších podmienok, toto ich postavenie oprávneného žiadateľa zostáva nedotknuté, i keby materiálne spadali napr. do kategórie sociálneho podniku.

 

K § 17 a 18

 

Investičná pomoc sa môže poskytnúť na účel podpory investície alebo prípravy investície, vrátane poradenských služieb, a to vo forme

-           finančného nástroja,

-           podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov)

-           podmienečne vratného finančného príspevku,

-           nenávratného finančného príspevku,

-           dotácie,

-           prevodu vlastníctva k nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.

 

Rôzne formy investičnej pomoci je samozrejme možné kombinovať okrem obmedzení uvedených nižšie.

 

Investičnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku a dotácie možno poskytnúť len vtedy, ak registrovaný sociálny podnik získal alebo má prísľub získania investičnej pomoci vo forme finančného nástroja alebo podmienečne vratného finančného príspevku.

 

Navrhuje sa ustanoviť náležitosti zmluvy o poskytnutí investičnej pomoci. Zároveň sa navrhuje ustanoviť podmienky, za ktorých možno poskytnúť investičnú pomoc typovo vymedzených druhom registrovaných sociálnych podnikov:

-           investičná pomoc pre integračný podnik nesmie presiahnuť sumu, ktorou je súčin počtu pracovných miest, ktoré majú byť touto podporou vytvorené, a sumy 10 000 eur,

-           energetickému podniku, ktorému bola poskytnutá podpora doplatkom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, nemožno poskytnúť investičnú pomoc,

-           investičná pomoc vo forme dotácie pre bytový podnik nesmie presiahnuť 20 % oprávnených nákladov v prípade malého podniku alebo 10 % oprávnených nákladov v prípade stredného podniku; bytovému podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme dotácie na výstavbu nových bytov len, ak zabezpečí aspoň 5 % z finančných prostriedkov potrebných na túto výstavby z vlastných zdrojov.

 

K § 19

 

Kompenzačnú pomoc sa poskytuje registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku, ak sú v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnené oproti podnikateľom, ktorí podnikajú za účelom dosahovania zisku, a to vo forme

-           finančného nástroja,

-           podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov),

-           nenávratného finančného príspevku,

-           dotácie.

 

Registrovaný sociálny podnik môže byť znevýhodnený oproti bežnému komerčnému podniku napríklad v dôsledku náročnejších vnútorných rozhodovacích procesov, ktoré vyplývajú zo zapojenia zamestnancov a ďalších zainteresovaných osôb do jeho správy. Príkladom takéhoto znevýhodnenia je (okrem iných) prípad družstva, ktoré je pod demokratickou správou a preto mu je potrebné pomocou v nenávratnej forme (dotáciou alebo nenávratným finančným príspevkom) kompenzovať čas a kapacity strávené účasťou zamestnancov na demokratickej správe. Ďalším príkladom je kompenzačná pomoc v nenávratnej forme pre integračný podnik zamestnávajúci zraniteľné osoby, a to vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok podľa navrhovanej novelizácie zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 53g) je viazaný na formulácie z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách, ktoré umožňujú poskytovať príspevky iba na zamestnávanie znevýhodnených osôb. Znevýhodnenie integračného podniku zamestnávajúceho zraniteľné osoby teda bude nutné kompenzovať práve na základe § 19 navrhovaného zákona a na základe iného predpisu v oblasti štátnej pomoci [napr. nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 o pomoci de minimis].

 

Kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja a prípadne s ním kombinovaných foriem podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (teda dotácie úrokových sadzieb, dotácie záručných poplatkov či technickej pomoci) možno registrovaným sociálnym podnikom poskytnúť napríklad z dôvodu, že takéto podniky majú často výrazne sťažený prístup k úverom, zárukám a ďalším formám návratného financovania – vzhľadom na to, že sú „netypickými podnikmi“, s ktorými ratingové modely finančných inštitúcií nerátajú, nevedia ich správne ohodnotiť a preto z nich vychádzajú ako nefinancovateľné. Finančné nástroje a s nimi kombinovaná podpora sú určené práve na to, aby ošetrili takéto zlyhanie trhu a medzeru vo financovaní vyplnili.

 

Spomínanými príkladmi sa priestor pre kompenzačnú pomoc nevyčerpáva a ministerstvo v rámci výkonu štátnej správy v oblasti sociálnej ekonomiky môže vyhodnotiť ako potrebné aj iné typy tohto druhu pomoci. Podobne ako v prípade investičnej pomoci je pritom samozrejme možné rôzne formy kompenzačnej pomoci kombinovať.

 

V paragrafe sa ďalej navrhuje ustanoviť základné náležitosti zmluvy o poskytnutí kompenzačnej pomoci – oproti iným typom zmlúv o podpore je napríklad dôležité stanoviť obdobie, na ktoré sa kompenzačná pomoc poskytuje, ako aj minimálnych celkových mzdových nákladov, ku ktorým sa podnik zaväzuje.

 

 

 

 

K § 20 a 21

 

Dotácia je formou investičnej pomoci alebo kompenzačnej pomoci poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku. Navrhuje sa, aby dotáciu mohli poskytovať ministerstvá v rozsahu svojej pôsobnosti.

 

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, postup pri jej posudzovaní a náležitosti zmluvy, na základe ktorej sa dotácia poskytuje.

 

Treba zdôrazniť, že dotácia podľa navrhovaného zákona nepredstavuje vstup do existujúcich dotačných schém ministerstiev. Ustanovenia § 20 a 21 obsahujú osobitnú dotačnú schému v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Túto dotačnú schému môže v súlade s § 20 ods. 2 návrhu zákona použiť ministerstvo práce, ale aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a takisto aj iné rezorty, ako je ministerstvo práce, ak činnosť daného sociálneho podniku spadá do kompetencie daného ministerstva. V prípade, že sa rezort rozhodne poskytovať podporu podľa dotačnej schémy navrhovaného zákona, stáva sa poskytovateľom v zmysle spomínaného § 20 ods. 2. V takomto prípade sa ministerstvo rozhodne aj vyčleniť na dotáciu prostriedky podľa svojho uváženia. Nestanovuje sa mu však žiadna povinnosť podľa tohto zákona postupovať – práve preto návrh zákona neobsahuje formuláciu, že „iné ministerstvo poskytuje“ dotáciu podľa tohto zákona.

 

Upozorniť treba ďalej na ods. 8 písm. e) návrhu, kde sa hovorí o „podmienkach zúčtovania dotácie a podmienkach jej vrátenia“. Podľa predposlednej vety § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že „poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.“ V súlade s tým sa v prípade dotácie podľa navrhovaného zákona ustanovuje princíp, že dotácia môže byť štruktúrovaná ako návratná nielen v prípade porušenia zmluvných podmienok, ale naopak, v prípade naplnenia dopredu dohodnutých podmienok. Takýmto spôsobom možno napríklad zabezpečiť, že dotácia bude návratná v prípade, ak registrovaný sociálny podnik dosiahne zisk nad vopred stanovenú hranicu, keďže sa tým preukáže, že istú časť nenávratnej pomoci v skutočnosti nepotreboval, a teda maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie sa dosiahne opätovným využitím prostriedkov na podporu ďalších podnikov.

 

K § 22

 

Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny rámec pre vytváranie dopytu prostredníctvom dotovaných poukážok. Ide o osvedčený model, ktorý sa využíva v rôznych členských štátoch EÚ a ktorého dôsledkom je okrem iného potláčanie nelegálnej práce. Spotrebiteľ, ktorý si kupuje poukážku za dotovanú cenu, má totiž motiváciu neplatiť za službu „načierno“ v hotovosti. Veľmi úspešným príkladom tohto prístupu je Belgicko, ktoré pomocou tohto nástroja nelegálnu prácu v domácnosti veľmi výrazne obmedzilo. V slovenských podmienkach sa nepredpokladá rovnako široké použitie, keďže by išlo o veľmi nákladný projekt, ale určitý vplyv by servisné poukážky aj v tomto smere nepochybne mali mať. Špecifickosťou návrhu je, že vytvára možnosť dotovania poukážok buď pre spotrebiteľa, ak je odkázanou osobou, alebo pre poskytovateľa služby (sociálny podnik) – nie však pre oboch aktérov naraz.

 

Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú tieto služby:

-           služby starostlivosti o domácnosť a záhradu,

-           služby pre fyzickú osobu, ktorá je na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.

 

Navrhuje sa, aby spotrebitelia mohli za služby poskytované registrovaným sociálnym podnikom platiť servisnými poukážkami. Pre osoby, ktoré sú odkázanými osobami podľa zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách, sa budú predávať za zníženú cenu oproti ich nominálnej hodnote.

 

K § 23

 

Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu (§ 22). Servisné poukážky majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

 

K § 24

 

Navrhuje sa ustanoviť povinnosti a obmedzenia pre registrovaný sociálny podnik, ktorému sa poskytne podpora vo forme dotácie, podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku alebo pomoci na podporu dopytu alebo ktorému boli poskytnuté iné nenávratné verejné prostriedky podľa osobitných predpisov, ktoré bude musieť dodržiavať počas trvania zmluvy o poskytnutí podpory, počas jedného roka odo dňa poskytnutia podpory alebo verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú jednorazovo, alebo počas doby poskytovania verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú opakovane.

 

Účelom je urobiť čo najviac pre to, aby bola nenávratná (alebo čiastočne nenávratná) podpora poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku z verejných zdrojov – či už podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov – využívaná čo najefektívnejšie, a aby sa zabránilo najrôznejším druhom zneužívania takejto podpory.

 

V odseku 2 sa preto stanovuje, že registrovaný sociálny podnik nesmie tvoriť „jediný podnik“ (v zmysle pravidiel štátnej pomoci) s ďalšími podnikmi, ktoré už nie sú sociálne, aby sa zamedzilo možnosti, že podpora bude prijatá z titulu „sociálnosti“ podniku, ale využitá na bežné ziskové činnosti.

 

V odseku 3 sa stanovujú pravidlá pre mzdové a nemzdové náklady v podniku. Aby nebolo možné verejnú podporu zneužiť na neoprávnene vysoké platové ohodnotenie, stanovuje sa na mzdové náklady strop. Zároveň sa určuje maximálny možný pomer medzi najvyššou a najnižšou mzdou v podniku, aby nebolo možné obísť tento strop na celkové mzdové náklady pomocou nízkych miezd pre väčšinu zamestnancov a neúmerne vysokého platov vedúcich pracovníkov. V prípade nemzdových nákladov sa stanovuje, že musia zodpovedať cenám, ktoré sú na trhu obvyklé.

 

V odseku 4 sa ošetruje prípad, v ktorom by žiadateľ pri žiadosti o podporu predložil prehnane vysoké mzdové nároky, ktoré by potom po poskytnutí podpory zredukoval a rozdiel medzi plánom a realitou si ponechal – preto sa ustanovuje, že k navrhovaným mzdám sa musí zaviazať a skutočne ich aj svojim zamestnancom vyplácať.

 

V odseku 5 sa od registrovaného sociálneho podniku vyžaduje, aby poskytol ministerstvu práce zoznam konečných užívateľov výhod, teda v širokom slova zmysle „vlastníkov“ (ak už takúto povinnosť bez ohľadu na návrh zákona nemá). Podobne ako v prípade boja proti daňovým únikom, aj v tomto prípade ide o opatrenie na posilnenie transparentnosti a proti možnosti, že by podnik bol iba „schránkovou firmou“ bez jasnej vlastníckej štruktúry.

 

Účelom odseku 6 je zabrániť, aby podnik „vyviezol“ svoje zisky, a to umelým znížením obratu, prostredníctvom predaja pod cenu spriaznenej firme alebo osobe. Keďže na rozdiel od bežného podnikania nie sú veľmi dobré dôvody na to, aby registrovaný sociálny podnik predával tovar/služby spriaznenej firme/osobe, ktorá tiež nie je registrovaným sociálnym podnikom, odsek takéto predaje úplne zakazuje. Výnimku majú iba tie registrované sociálne podniky, ktoré sú čiastočne alebo úplne vlastnené obcou či VÚC, keďže v tomto prípade sú obe firmy pod verejnou kontrolou, a keďže dôvody na vzájomné obchodovanie v tomto prípade v praxi existujú.

 

Účelom odseku 7 je zabrániť „zrkadlovému obrazu“ zneužitia uvedeného vyššie – v tomto prípade by sa zisk „vyviezol“ prostredníctvom umelo navýšených nákladov, ak by podnik nakupoval od „spriaznenej“ firmy (právnickej osoby) za premrštené ceny. Vo všeobecnosti sa navrhuje tento problém opäť riešiť jednoducho zákazom takéhoto nákupu. Výnimku tvorí nájom alebo podnájom nehnuteľnosti, keďže je známe, že na rozdiel od iných typov nákupu od závislej osoby sú dobré dôvody, prečo sa táto možnosť v praxi naozaj využíva – je však stanovené, že v takom prípade nesmie cena nájmu či podnájmu presiahnuť bežnú trhovú cenu. Rovnako je podobne ako vyššie výnimkou aj prípad podniku väčšinovou vlastneného územnou samosprávou.

 

Účel odseku 8 je podobný, ako v prípade odseku 7 – líši sa tým, že v tomto prípade ide o nákup služieb od fyzickej osoby, nie firmy. V tomto prípade môžu existovať dobré dôvody, prečo registrovaný sociálny podnik pravidelne nakupuje služby od spriaznenej fyzickej osoby, ktorá je napr. SZČO, preto odsek úplne takýto postup nezakazuje. Stanovuje však limit na cenu takýchto služieb, ktorá zodpovedá najvyššej mzde v podniku.

 

Účelom odseku 9 je zabrániť „vývozu zisku“ pomocou premrštených úrokových nákladov. Podnik môže mať v princípe dobré dôvody požičať si od „spriaznenej“ firmy či osoby, ale aby týmto spôsobom nedošlo k zneužitiu, stanovuje sa limit na výšku úrokov. Tento limit sa odvodzuje od referenčnej sadzby Európskej komisie, ktorou stanovuje pomyselnú „bežnú trhovú cenu“ úveru.

 

V odseku 10 sa zabraňuje, aby podnik „vyviedol“ časť z nenávratnej pomoci tým, že by pod cenu predal nejaké aktívum, ktoré bolo z tejto pomoci zaplatené. Vo všeobecnosti sa jednoducho zakazuje, aby podnik takéto aktívum prevádzal. Umožňuje sa však, aby ho previedol na iný registrovaný sociálny podnik – pod tou podmienkou, že poskytovateľovi pomoci vráti zostatkovú cenu aktíva. Podnik teda má motiváciu, aby ani inému registrovanému sociálnemu podniku nepredával takéto aktívum pod cenu.

 

V odseku 11 sa zabraňuje inému typu zneužitia, pri ktorom podnik fiktívne „vyradí“ v skutočnosti stále funkčné aktívum (napr. stroj), aby ho následne predal. Aby k takýmto prípadom nedochádzalo, podnik je povinný požiadať poskytovateľa podpory o povolenie aktívum vyradiť (ak nemá nulovú zostatkovú cenu) – aby mal poskytovateľ podpory možnosť presvedčiť sa, či skutočne ide o aktívum, ktoré je zrelé na vyradenie.

 

V odseku 12 sa zabraňuje duplicite – nie je efektívnym využitím verejných zdrojov, aby z nich podnik dostával podporu „na to isté“ dvakrát.

 

K § 25

 

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky, čo sa týka priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku, uznania organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ukladania pokút za nedodržanie podmienok resp. porušenie povinností, ďalej  čo sa týka vedenia registra sociálnych podnikov, kontroly, podpornej infraštruktúry pre sociálnu ekonomiku, atď.

 

K § 26

 

Umožňuje sa vytváranie strešných organizácií sektora sociálnej ekonomiky ako reprezentatívnych združení subjektov sociálnej ekonomiky po splnení zákonom ustanovených podmienok. Strešné organizácie sektora sociálnej ekonomiky budú môcť žiadateľom vydávať osvedčenie o tom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e), pričom ministerstvo bude pri rozhodovaní o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku na toto osvedčenie prihliadať.

 

Princíp osvedčenia vychádza z myšlienky, že najlepším posudzovateľom toho, či skutočne ide o sociálny podnik, sú existujúce sociálne podniky. Ide teda o „kolegiálne posudzovanie“ (peer review), ako funguje v zahraničí. Nejde o prenesenie zodpovednosti štátu, keďže osvedčenie nenahrádza samostatný proces posudzovania zo strany ministerstva v konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Predstavuje však spôsob, ako tento proces pre žiadateľa i pre štát uľahčiť – ak existujúce sociálne podniky potvrdia, že považujú žiadateľa za dôveryhodný sociálny podnik, je vysoká pravdepodobnosť, že ním skutočne je/bude.

 

Samozrejme, organizácia sektora musí naozaj dbať na to, aby žiadateľa preskúmala poctivo a do hĺbky. Preto ak by sa opakovane zaručila za žiadateľov, u ktorých sa neskôr ukáže, že ako sociálne podniky nefungujú, hrozí jej strata oficiálne uznaného postavenia organizácie reprezentujúcej sektor sociálnej ekonomiky. V prípade, že sa jej dá dokázať, že dokonca vedela o nesplnení podmienok a napriek tomu žiadateľovi osvedčenie vydala, stratí postavenie okamžite.

 

Ďalej sa navrhuje, aby mohli ústredné orgány štátnej správy v rámci špecializovaných programov a v súlade s podmienkami poskytovania verejných prostriedkov poskytnúť organizácií sektora sociálnej ekonomiky príspevok na účely podpory jej činnosti. Keďže registrované sociálne podniky z princípu nebudú mať veľa voľných finančných prostriedkov, je totiž dosť možné, že bez takejto podpory strešné organizácie sektora vôbec nevzniknú.

 

K § 27

 

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných sociálnych, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných sociálnych podnikoch. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom,  iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom.

 

K § 28

 

Navrhujú sa pokuty za nedodržanie povinností, ktoré registrovanému sociálnemu podniku vyplývajú z návrhu zákona.

 

K § 29

 

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisoch na konania podľa tohto zákona.

 

Ustanovuje sa ministerstvu práce povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle vzory základných dokumentov na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ako aj vzory formulára žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a žiadosti o poskytnutie dotácie.

 

K § 30

 

Povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ sa vo vzťahu k zapisovaniu do registra alebo inej evidencie z dôvodu technického prispôsobenia týchto registrov alebo evidencií na takéto zápisy navrhuje odložiť na 1. januára 2020.

 

Na prechodné obdobie do 31. decembra 2020 sa umožňuje poskytovať podporu vo forme nenávratného finančného príspevku aj neregistrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky schválenia podpory vo forme finančného nástroja na ten istý účel.

 

K čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

 

Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

 

K čl. III (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)

 

K bodu 1

Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí.

 

K bodu 2

Navrhuje sa vyňať nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci z povinností obce pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

 

K čl. IV (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)

 

Navrhuje sa doplniť definíciu živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom. Dôvody sú analogické, ako v prípade čl. II – účelom je zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

 

K čl. V (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)

 

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode nehnuteľnosti majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci. Doplnené je tiež o možnosť ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.

 

K bodu 2

Podľa zákona o správe majetku štátu musí byť prevod nehnuteľného majetku štátu vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo cudzieho štátu. Navrhujeme doplniť do vlastníctva „registrovaného sociálneho podniku“.

 

K bodu 3

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že podľa zákona o správe majetku štátu správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak „nájomcom je registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci“.

 

K čl. VI (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde)

 

Navrhuje sa rozšíriť možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.

 

K čl. VII (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch)

 

K bodom 1 a 5

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 2

Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neinvestičného fondu- ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je neinvestičný fond povinný mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom .

 

K bodom 3, 4 a 6

Navrhuje sa zosúladiť termíny na uloženie ročnej účtovnej závierky do verejnej časti registra účtovných závierok, na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

 

K čl. VIII (zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby)

 

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť v zákone o neziskových organizáciách ustanovenie, podľa ktorého sa nezisková organizácia zruší, ak neuloží výročnú správu vo verejnej časti registra účtovných závierok.

 

K bodu 2

Navrhuje sa rozšíriť možnosť súdu rozhodnúť a zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok

 

 

 

K bodu 3

Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neziskovej organizácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nezisková organizácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

 

K bodu 4

Navrhuje sa zmeniť termín uloženia ročnej účtovnej závierky overenej audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok na 15. júla (pôvodný termín 15. apríla).

 

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 6

Navrhuje sa do zákona vložiť nové ustanovenie – § 34a (Pokuty). Toto ustanovenie definuje prípady, kedy sa uloží neziskovej organizácii pokuta, v akej výške a za akých podmienok.

 

K čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

 

K bodu 1

Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

 

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

 

K čl. X (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

 

K bodu 1

V nadväznosti na nové úlohy a kompetencie, ktoré sa navrhujú v čl. I uložiť ministerstvu práce, sa navrhuje doplniť kompetenčný zákon ústrednej štátnej správy aj o pôsobnosť ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky.

 

 

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť zastupovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu, že doposiaľ zastupovanie vedúceho Úradu vlády SR nebolo v tomto zákone upravené a postupovalo sa len v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. Navrhované zastupovanie sa bude týkať aj zastupovania na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

K čl. XI (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách)

 

K bodu 1

Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva nadácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nadácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

 

K bodom 2 a 4

Navrhuje sa zosúladiť termíny na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

 

K čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

 

Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

 

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

 

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov - len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

 

Definuje sa postup v prípade, ak vznikne situácia, kedy daňovník vykazuje daňovú stratu alebo ak základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet dane z príjmu

 

K čl. XIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

 

K bodom 1, 3, 5, 7 a 11

V súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa navrhuje vypustiť z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod].

 

Vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, navrhuje sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t.j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa navrhuje zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti [(§ 12 písm. l) 3. bod a v) 2. bod, § 29 ods. 4 a § 50b].

 

K bodom 2 a 9

V nadväznosti na návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa  navrhuje súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie premenovať na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa čl. I.

 

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 6

Navrhuje sa ustanovenie doplniť, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku (čl. I § 12).

 

K bodu 8

Vypustenie § 50a sa navrhuje v súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

 

K bodu 10

Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie (po novom „zamestnávateľa prechodného zamestnania“) podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

 

K bodu 12, 19 a 21

S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa navrhuje zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom je zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t.j. bez iných podporných finančných mechanizmov.

 

O príspevok bude môcť požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa navrhuje odvíjať od vyplácanej mzdy zamestnanca v novom zamestnaní, s jej postupným zvyšovaním tak, aby sa podporilo čo najdlhšie zotrvanie tohto zamestnanca v novom zamestnaní. O príspevok bude integračný podnik žiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.

 

V odseku 5 sú určené základné náležitosti písomnej dohody medzi integračným podnikom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

Integračnému podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnené osoby sa navrhuje poskytovať kompenzačné príspevky (§ 53g) na mzdové náklady, dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave a náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb vo výške 50 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo dosiahnutého nižšieho vzdelania, a vo výške 40 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z iného dôvodu a to po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, v prípade, že ide o značne znevýhodnenú osobu, po dobu 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak ide o zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu spočívajúcom v jeho zdravotnom stave, navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady vo výške 75 % oprávnených nákladov mesačne, a to po dobu zamestnávania tohto zamestnanca. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

 

Navrhuje sa poskytovať príspevok na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave [čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] v úhrne vo výške 100 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac však vo výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky počas najviac dvoch rokov.

 

Navrhuje sa poskytovať príspevok na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám [čl. 35 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] mesačne vo výške 50 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov a to počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ak ide o značne znevýhodnenú osobu, najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

 

V odseku 8 sú určené základné náležitosti písomnej dohody o poskytnutí kompenzačných príspevkov.

 

K bodu 13

Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

 

K bodom 14 a 15

V § 60 ods. 2 písm. f) sa navrhuje, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa súčasného stavu za prevádzkové náklady nepovažuje.

V § 56 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie s návrhom úpravy § 60 ods. 2 písm. f).

 

K bodom 16 a 17

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou je služba podľa súčasnej platnej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon navrhuje upraviť a rozšíriť túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

 

K bodu 18 (§ 64a)

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch navrhuje využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Tento návrh rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetný návrh prináša len rozšírenie možností.

 

K bodu 20 (§ 72ad, § 72ae)

Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov - zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne. Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa čl. I.

Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1.1.2021.

 

K čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

 

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

 

K čl. XV (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady)

 

K bodu 1

Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov pozemky vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

 

K bodu 2

Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

 

K čl. XVI (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

 

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť, že príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu projektu.

 

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť definíciu projektu.

 

K bodu 3

Navrhuje sa doplniť obsah Výzvy o podmienky vrátenia prostriedkov podmienečne vratného finančného príspevku, ak sa poskytuje.

 

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť § 25 – Zmluva o náležitosti zmluvy, ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku.

 

K čl. XVII (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

 

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o možnosť ustanoviť odlišné alebo ďalšie podmienky na poskytnutie príspevku na finančný nástroj, vrátenie príspevku na finančný nástroj a na vykonávanie finančných nástrojov pre sociálne podniky.

 

K čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

 

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

 

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodom 4 a 7

Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

 

K bodu 5

Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

 

Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

 

K bodu 6

Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky.

Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

 

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.

 

 

 

 

K čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)

 

V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

 

K čl. XX (Účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

 

Účinnosť od 1. júla 2018 sa navrhuje pre úpravy týkajúce sa poskytovania príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, keďže sa poskytuje štvrťročne (novelizácia zákona o službách zamestnanosti).

 

Účinnosť od 1. januára 2019 sa navrhuje pre povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. (čl. I § 7 ods. 7), ďalej pre ustanovenia týkajúce sa pomoci na podporu dopytu a pre novelizačné články týkajúce sa daňových predpisov.

 

Účinnosť od 1. januára 2020 sa navrhuje pre povinnosť obstarávateľov navrhovanú v zákone o verejnom obstarávaní použiť pri verejných obstarávaniach sociálne hľadisko (čl. XVIII bod 5).

 

Účinnosť od 1. januára 2021 sa navrhuje pre novelizačné body v rámci novelizácie zákona o službách zamestnanosti, ktoré súvisia s prechodným obdobím, počas ktorého budú ešte pôsobiť súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie (po novom „zamestnávatelia prechodného zamestnania“), a uplynutím tohto obdobia zaniknú.

 

V Bratislave dňa 10. januára 2018

 

 

 

 

 

Robert Fico  v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Ján Richter  v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky