78/2015 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov Národnej rady SR

 

A. Všeobecná časť

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (časť Súdnictvo „V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov“), Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014 k materiálu „Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dňoch 24. septembra až 3. októbra 2013“.

 

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä súdnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní; návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.    

 

Prijatím rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením (v tom čase) novej trestnej sankcie – trestu domáceho väzenia. Účelom tohto inštitútu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia a napomôcť získať komplexné informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Systém kontroly technickými prostriedkami však nebol k dnešnému dňu zavedený do praxe, dôsledkom čoho je aj pomerne ojedinelé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov vzhľadom na celkový počet uložených trestov v analyzovanom období.

 

Ministerstvo spravodlivosti spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Jedným z cieľov projektu je práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií a zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov („V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je „ultima ratio“, ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.“). 

 

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa súčasne navrhuje rozšírenie využitia kontroly technickými prostriedkami aj pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľadu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

 

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa súčasne navrhuje umožniť využitie kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

 

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa navrhuje umožniť použitie technických prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

 

Očakávané prínosy navrhovanej právnej úpravy, resp. ciele, ktoré sa snaží predkladateľ návrhu zákona dosiahnuť, možno zhrnúť nasledovne:

 

• Zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb

 

Projekt ESMO a predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku vytvára predpoklady k prelomu v boji s drobnou kriminalitou a neprispôsobivým správaním. Tam, kde sa doteraz systém probácie ukázal ako málo efektívny, nová technológia umožní ďaleko flexibilnejšiu a v konečnom dôsledku účinnejšiu kontrolu výkonu rozhodnutí i napríklad tých, ktorými je uložený alternatívny trest.

 

• Zlepšená sociálna inklúzia odsúdených a zníženie recidívy

 

Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.

 

• Zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov

 

Probační a mediační úradníci budú mať k dispozícii nástroje, ktoré budú namiesto nich vykonávať rutinné úkony zabezpečujúce kontrolu dodržiavania podmienok výkonu rozhodnutia. Rovnako budú mať k dispozícii komplexný agendový informačný systém pre spracovanie agendy probácie, mediácie a technickej kontroly výkonu rozhodnutí.

 

 

 

• Zníženie nákladov na výkon trestu

 

Alternatívne tresty môžu byť nie len oveľa efektívnejšie, ale náklady spojené s ich výkonom sú podstatne nižšie.

 

• Zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom

 

Návrh zákona prináša technológiu dôveryhodnej a spoľahlivej kontroly výkonu trestu, ktorá umožní reálnejšie využitie alternatívnych trestov. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý (za roky 2006 – 2012 bolo 222 odsúdených) v porovnaní s asi 2500 odsúdenými, ktorí momentálne vykonávajú trest odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a vzhľadom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.

 

• Ochrana pred domácim násilím

 

Služba elektronického monitoringu predstavuje silný nástroj varovania pre obete domáceho násilia. Obeť domáceho násilia môže prostredníctvom využitia technických prostriedkov s dostatočným predstihom zistiť, že sa v jej blízkosti nachádza násilník.

 

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a akademická obec. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umožňujú rovnaký alebo obdobný systém kontroly technickými prostriedkami právne poriadky týchto štátov: Rakúsko, Švajčiarsko, Česka republika, Nórsko, Škótsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Kanada, Spojené štáty americké, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Singapur a Brazília. V tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Českej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania.

 

Návrh zákona ďalej vychádza z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov  o elektronickom monitoringu (prijaté Výborom Ministrov 19. februára 2014 na 1192. stretnutí zástupcov ministrov), pričom súčasne môže prispieť k lepšiemu uplatňovaniu zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, ktorý predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú.v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009).

 

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe používané technické prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanovených rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia (sankcie). Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou technických zariadení.

 

Z legislatívno-technického hľadiska pristúpil predkladateľ na základe vykonaných analýz k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami formou samostatného zákona, a to aj vzhľadom na fakt, že Trestný zákon a Trestný poriadok v súčasnosti platnom a účinnom znení nevenuje tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka rozhodnutí, ktoré predstavujú vo svojej podstate legálny a legitímny zásah do ústavných práv (napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu, obmedzenie práva na súkromie) je namieste, aby aj systém kontroly dodržiavania týchto rozhodnutí bol upravený právnym predpisom so silou zákona. Z uvedeného dôvodu sa zákonná právna úprava nevyhýba (v nevyhnutnej miere) popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technického charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vylučuje jej zakomponovanie do procesných kódexov (duplicitná úprava v oboch procesných kódexoch), a preto je namieste úprava matérie v samostatnom novom zákone.

 

Návrh zákona v čl. I je rozdelený do štyroch častí. V prvej časti sa vymedzuje predmet právnej úpravy a základné pojmy používané v návrhu zákona. V druhej časti sa upravujú samotné technické prostriedky a podmienky ich použitia. V tretej časti je upravený priebeh kontroly technickými prostriedkami. Vo štvrtej časti sa navrhuje úprava pôsobnosti orgánov verejnej moci participujúcich na výkone kontroly technickými prostriedkami a spoločných ustanovení. Charakter tohto návrhu zákona je špecifický v tom zmysle, že k jeho aplikácii bude prichádzať len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým zákon spája účinok v podobe možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola bude nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona). 

 

V pripojených novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie zmien a doplnení súvisiacich zákonov. Novelizácia trestných kódexov a Občianskeho súdneho poriadku (čl. II, III a IV) má za cieľ vymedziť okruh rozhodnutí, pri ktorých ich výkon možno kontrolovať technickými prostriedkami. Zmenou zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (čl. V) sa sleduje rozšírenie pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti výkonu kontroly technickými prostriedkami. Novelizácia zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. (čl. VI) reflektuje novú kompetenciu probačných a mediačných úradníkov a nanovo vymedzuje pojem probácie. Cieľom zmeny a doplnenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. VII) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. VIII) je umožniť kontrolu odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody pomocou technických prostriedkov a realizovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

 

Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch nových vykonávacích predpisov a zmenu troch existujúcich vyhlášok ministerstva spravodlivosti; návrhy týchto vykonávacích predpisov tvoria prílohu návrhu zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava bude dotváraná metodickými usmerneniami ministerstva spravodlivosti, a to na základe kompetencie zavádzanej v § 29 písm. d) návrhu zákona. Tieto metodické usmernenia detailne popíšu postup probačných a mediačných úradníkov pri realizácii ich úloh a oprávnení ustanovených zákonom.

 

Účinnosť návrhu zákona je rozdelená, a to od 1. júla 2015 vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie v čl. VII a VIII, a od 1. januára 2016 vo zvyšnej časti (čl. II až VI), a to dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku (od 1. júla 2015) a následnú plnú prevádzku od 1. januára 2016. Zámerom predkladateľa je uskutočniť pilotnú prevádzku projektu ESMO len v obmedzenom rozsahu – v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Tomu zodpovedá aj skoršia účinnosť tých zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre jej uskutočnenie.  Odloženou účinnosťou zákona sa zároveň vytvára priestor pre zabezpečenie riadneho vykonávania novej právnej úpravy v praxi, a to najmä formou školení určených ako pre probačných a mediačných úradníkov a sudcov, tak aj pre zamestnancov operačného strediska.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

 

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a v jej prílohách v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie.

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol dňa 15. decembra 2014 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

 

V § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy. Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zákonnú úpravu obsiahnutú v trestných kódexoch a v Občianskom súdnom poriadku upraviť detailný postup zainteresovaných subjektov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Možnosť využitia technickej kontroly výkonu rozhodnutia bude daná práve trestnými kódexmi a Občianskym súdnym poriadkom, ktoré ustanovia konkrétne typy rozhodnutí, ktorých kontrolu výkonu bude možné monitorovať technickými prostriedkami. Predkladaný návrh zákona dotvára túto právnu úpravu, a to tým, že upravuje samotné technické prostriedky, podmienky ich používania a priebeh kontroly. Preto je nevyhnutné pri výklade jeho ustanovení vždy vychádzať aj z citovaných kódexov a sledovať účel ukladaných trestov, či primeraných obmedzení a povinností v prípade trestných kódexov a proporcionalitu zásahu do práv v intenciách predbežného opatrenia týkajúceho sa domáceho násilia v prípade civilného procesného kódexu.

 

Nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami bude prichádzať podľa súčasne predkladaných novelizácií Trestného zákona, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (k tomu pozri čl. II a nasl.) do úvahy pri týchto rozhodnutiach:

 

1.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

2.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,

3.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejný podujatiach,

4.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,  

5.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,  

6.            rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

7.            rozhodnutie, ktorým sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

8.            nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ak sa nariadila kontrola technickými prostriedkami.

 

Z hľadiska uvedeného výpočtu rozhodnutí je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutia vydávané v trestnom konaní súdom (1 až 7) alebo prokurátorom (7) a súdom v občianskom súdnom konaní (8).

 

Kontrola výkonu rozhodnutí, a to najmä v trestnom konaní, má špecifickú povahu. Tento inštitút je upravený v  Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine, pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami probačného a mediačného úradníka, ktorý je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia (trestu, ochranného opatrenia a pod.). Kontrola technickými prostriedkami je jednou z metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje aplikáciu iných metód kontroly toho istého rozhodnutia (napr. návšteva odsúdeného v mieste výkonu trestu domáceho väzenia).      

 

Zo všeobecnej časti dôvodovej správy je zrejmý zámer predkladateľa využiť kontrolu technickými prostriedkami v dvojakom režime – na účely kontroly niektorých rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní a na strane druhej na účely kontroly pohybu odsúdených v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Preto sa v odseku 2 navrhuje upraviť používanie technických prostriedkov v mieste výkonu trestu odňatia slobody osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného konceptu teda vyplýva, že zákon v čl. I sa v prípade kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody použije len primerane. Tento záver odôvodňuje aj tá skutočnosť, že v prípade kontroly odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody nejde o výkon rozhodnutia súdu, ale o jednu z foriem, či spôsobov realizácie úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže – kontrolovať odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

 

K § 2

 

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v návrhu zákona.

 

Pojem „kontrola technickými prostriedkami“, ktorý je zohľadnený aj v názve návrhu zákona, je prevzatý z aktuálneho znenia § 53 ods. 2 Trestného zákona. Jeho obsahové vymedzenie vyplýva z osobitnej zákonnej úpravy v čl. I. Kontrola technickými prostriedkami nepredstavuje sankčný mechanizmus, ale jej účelom je zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá napr. trestná sankcia. 

 

„Rozhodnutie“ je vymedzené v kontexte § 1 ods. 1 ako vykonateľné rozhodnutie súdu (trestné konanie, občianske súdne konanie) alebo prokurátora (podmienečné zastavenie trestného stíhania v trestnom konaní). Moment vykonateľnosti rozhodnutia upravuje Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok. Bez rozhodnutia súdu (prokurátora) nebude kontrola technickými prostriedkami možná. Berúc do úvahy navrhované zmeny v trestných kódexoch bude platiť, že súd (prokurátor) bude kontrolu technickými prostriedkami nariaďovať samostatným výrokom v rozhodnutí, ktorým ukladá sankciu alebo primerané obmedzenia a povinnosti. Jedinou výnimkou je rozhodnutie súdu (rozsudok, trestný rozkaz), ktorým ukladá trest domáceho väzenia. Pri tomto treste sa používa kontrola technickými prostriedkami priamo zo zákona bez toho, aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať, t.j. je obligatórna, resp. je imanentnou súčasťou trestu domáceho väzenia. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o fakultatívnu možnosť (spôsob) kontroly výkonu rozhodnutia, a preto je potrebné o jej využití rozhodnúť osobitným výrokom (t.j. nariadiť ju). 

 

Pojem „technické prostriedky“ je taktiež prevzatý z platnej právnej úpravy; k tomu pozri § 53 ods. 2 Trestného zákona. Návrh zákona v druhej časti pomenúva jednotlivé technické prostriedky, popisuje ich základnú funkcionalitu a definuje podmienky ich použitia. Podľa návrhu zákona ide o zariadenia, ktoré má kontrolovaná osoba pripevnené k telu (náramok na členku), ktoré je kontrolovaná osoba alebo chránená osoba povinná len nosiť pri sebe (zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti), zariadenia, ktoré sa umiestnia v obydlí kontrolovanej osoby a zariadenie, ktoré používa probačný a mediačný úradník. Všetky tieto zariadenia budú komunikovať s centrálnym monitorovacím systémom, čím sa zabezpečí komplexný prehľad o prípadných porušeniach podmienok výkonu trestu, resp. rozhodnutia.

 

„Kontrolovaná osoba“ je zákonom vymedzená ako fyzická osoba, ktorá je dotknutá rozhodnutím tak, že sa jej ukladá určitý zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a súčasne je zo zákona alebo na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami (táto povinnosť vyplýva z procesných predpisov). Vzhľadom na možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami v intenciách úpravy procesných kódexov pôjde buď o obvineného, obžalovaného a odsúdeného v trestnom konaní alebo o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z domáceho násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku]. Prevzatie uvedených procesných pojmov do návrhu zákona nie je účelné, preto je namieste zavedenie nového pojmu. Návrh zákona používa popri pojme „kontrolovaná osoba“ aj pojem „chránená osoba“. 

 

Pojem „chránená osoba“ si vyžaduje osobitnú definíciu, a to z dôvodu zamedzenia jeho zamieňania s pojmom chránenej osoby tak ako ho používa Trestný zákon; k tomu pozri

§ 139 Trestného zákona. O chránenej osobe možno hovoriť len v prípadoch kontroly výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Osoba, ktorá je nositeľom povinnosti zákaz priblížiť sa je kontrolovanou osobou, osoba, ktorá je takýmto rozhodnutím chránená, je chránenou osobou. Právna úprava obsahuje osobitné ustanovenia v prípade, ak je chránenou osobou maloleté dieťa. V týchto prípadoch sa bude uplatňovať osobitný prístup; k tomu pozri najmä § 12 ods. 3.

 

„Operačné stredisko“ je definované ako pracovisko, ktoré prevádzkuje centrálny monitorovací systém a ktoré zabezpečuje pre probačných a mediačných úradníkov technickú podporu pri realizácii ich oprávnení a povinností. Podľa návrhu zákona bude činnosť operačného strediska zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti [§ 29 písm. c) návrhu zákona]. Základnou úlohou operačného strediska je, zjednodušene povedané, poskytnúť probačným a mediačným úradníkom technickú podporu pri výkone samotnej kontroly technickými prostriedkami, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami. Predkladateľ nevylučuje, že v prípade inštitucionalizácie probačnej a mediačnej služby presun tejto pôsobnosti na samostatný štátny orgán, ktorý by perspektívne mohol zastrešovať probačnú a mediačnú službu v Slovenskej republike.     

 

„Centrálny monitorovací systém“ je informačný systém, ktorý bude používaný pri výkone kontroly technickými prostriedkami. Tento informačný systém bude komunikovať s jednotlivými technickými prostriedkami a monitorovať priebeh kontroly zaznamenávaním bezpečnostných a prevádzkových incidentov. Centrálny monitorovací systém sa definuje v

§ 30 ods. 1 ako súčasť Centrálneho informačného systému súdnictva, čím sa vymedzuje aj jeho detailnejšia regulácia, a to prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v § 79 až 82 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konečnom dôsledku aj vzťah k zákonu č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

 

„Bezpečnostný incident“ predstavuje jeden z ústredných pojmov návrhu zákona. Zaznamenanie bezpečnostného incidentu je dôležitým momentom kontroly technickými prostriedkami, nakoľko poukazuje na porušenie povinnosti, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z rozhodnutia. Komplexný prehľad o bezpečnostných incidentoch napĺňa samotnú podstatu inštitútu kontroly technickými prostriedkami. Jeho preverenie probačným a mediačným úradníkom a následné posúdenie sudcom môže viesť napríklad k záveru, že kontrolovaná osoba porušuje podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, čo môže viesť k premene trestu na trest odňatia slobody. Podrobnejšia úprava riešenia bezpečnostných incidentov je v tretej časti návrhu zákona. Z hľadiska fungovania centrálneho monitorovacieho systému je dôležité uviesť, že tento systém je určený na zaznamenávanie bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov, a teda len tieto informácie budú operačnému stredisku k dispozícii. Zákon týmto spôsobom v konečnom dôsledku vymedzuje rozsah spracúvaných údajov o kontrolovanej osobe alebo chránenej osobe. Zjednodušene povedané, monitor zamestnanca operačného strediska ostáva čierny a neaktívny do momentu vzniku bezpečnostného alebo prevádzkového incidentu.

 

„Prevádzkový incident“ je druhým typom incidentu zaznamenávaným centrálnym monitorovacím systémom. Na rozdiel od bezpečnostného incidentu prevádzkový incident nevedie ku konštatovaniu porušenia podmienok výkonu rozhodnutia. Ako z názvu vyplýva, jeho podstata spočíva v samotnej prevádzke technických prostriedkov, napríklad vybitie batérie zariadenia alebo jeho porucha. Nie je vylúčené, že prevádzkový incident je v skutočnosti bezpečnostným incidentom (napríklad úmyselné poškodenie zariadenia v snahe vyhnúť sa monitoringu). Z uvedeného dôvodu je použitý dovetok „ak nie je bezpečnostným incidentom“. Podrobnejšia úprava riešenia prevádzkových incidentov je v tretej časti návrhu zákona.

 

Vymedzenie pojmu „obydlie“ vychádza z § 99 ods. 1 Trestného poriadku a § 53 ods. 2 Trestného zákona. Tento pojem je v zákone používaný v dvoch situáciách – v súvislosti s povinnosťou strpieť umiestnenie technického prostriedku vo svojom obydlí, a v súvislosti s povinnosťou umožniť vstup do obydlia na účely podľa tohto zákona (preverovanie splnenia podmienok použitia technických prostriedkov).   

 

K § 3

 

Ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpočet technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva kontrola výkonu rozhodnutia. Z hľadiska praktickej aplikácie novej právnej úpravy je dôležité uviesť, že podľa typu konkrétneho zákazu, povinnosti alebo obmedzenia uloženého rozhodnutím sa podľa § 10 použije vhodná kombinácia technických prostriedkov tak, aby bola zabezpečená riadna kontrola výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že súd (prokurátor) nebude rozhodovať o použití konkrétnych technických prostriedkoch, ale vo výroku rozhodnutia „len“ nariadi kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. To, ktoré technické prostriedky sa na základe rozhodnutia majú použiť, definuje priamo zákon v závislosti na povahe rozhodnutia a jeho výroku, ktorý obsahuje predmetný zákaz, povinnosť či obmedzenie. Súčasne je potrebné mať na pamäti, že v prípade trestu domáceho väzenia nebude dochádzať k nariadeniu kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri odôvodnenie k § 2 písm. b).

 

Z hľadiska funkcionality technických prostriedkov je taktiež dôležité uviesť, že tieto sú používané vždy v spojení s centrálnym monitorovacím systémom, ktorý bude komunikovať s technickými prostriedkami (dátový prenos údajov) a zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.

 

Právna úprava je koncipovaná tak, aby očakávaný technologický rozvoj nemal bezprostredný vplyv na normatívnu úpravu a nevyvolával bezprostrednú potrebu novelizácie zákona pri zavádzaní nových technológií, ktoré bude možné postupom času využiť pri kontrole technickými prostriedkami, a teda z uvedeného dôvodu je funkcionalita technických prostriedkov zákonom popísaná s potrebnou mierou zovšeobecnenia.   

 

V § 4 a nasl., ktoré popisujú jednotlivé technické prostriedky, sú súčasne vymedzené aj základné povinnosti, ktorých splnenie je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je riadna a nerušená kontrola výkonu rozhodnutia. Porušenie týchto povinností bude bezpečnostným incidentom a podľa svojej povahy bude prinášať rôzne právne následky. Napríklad porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 môže byť posúdené ako porušenie podmienok výkonu trestu domáceho väzenia a môže viesť k premene tohto trestu na trest odňatia slobody. Ak sa technické prostriedky používajú počas skúšobnej doby, porušenie povinností podľa § 4 a nasl. môže viesť k záveru, že kontrolovaná osoba sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Z hľadiska zrozumiteľnosti a prehľadnosti právnej úpravy sa tieto povinnosti navrhuje upraviť priamo v tých ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé technické prostriedky – ide o povinnosti vždy spojené s povahou toho ktorého technického prostriedku.

 

V navrhovanom odseku 2 je riešená problematika vlastníctva technických prostriedkov a ich správy. Technické prostriedky budú majetkom štátu, ktorého správu bude vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, upravuje sa v § 3 namiesto § 29, ktorý rieši výkon štátnej správy na úseku výkonu kontroly technickými prostriedkami.

 

K § 4

 

Základným prvkom v rámci technických prostriedkov je osobné identifikačné zariadenie – aktuálne v podobe náramku, ktorý sa upevní na telo kontrolovanej osoby, a to spravidla na jej členok. Účelom tohto zariadenia je primárne zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby (zariadenie bude v centrálnom monitorovacom systéme spárované s údajmi konkrétnej fyzickej osoby). Toto technické zariadenie v kombinácii s inými zariadeniami súčasne umožní monitorovanie pohybu alebo pobytu kontrolovanej osoby vysielaním rádiofrekvenčného signálu.

 

Kontrolovaná osoba bude povinná strpieť upevnenie tohto zariadenia na svojom tele počas celého trvania kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Prípadné pokusy zasiahnuť do tohto zariadenia alebo poškodiť prípadne zničiť ho budú vyhodnocované ako bezpečnostné incidenty.    

 

K § 5

 

Zariadenie na kontrolu prítomnosti bude umiestnené v obydlí kontrolovanej osoby, pričom na základe komunikácie s osobným identifikačným zariadením umožní kontrolovať prítomnosť kontrolovanej osoby v určenom čase na určenom mieste (obydlí). V súčasnosti má toto zariadenie podobu domácej monitorovacej stanice a bude sa využívať v prípade trestu domáceho väzenia. Toto zariadenie komunikuje s osobným identifikačným zariadením, ktorého rádiofrekvenčný signál prijíma a vyhodnocuje prítomnosť (neprítomnosť) kontrolovanej osoby na určenom mieste a v určenom čase  v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia bude toto zariadenie signalizovať túto skutočnosť operačnému stredisku, ktoré túto informáciu odovzdá príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi.

 

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba strpela jeho umiestnenie v obydlí, v ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia. Tomu zodpovedá povinnosť zavádzaná v odseku 2.  

 

K § 6

 

Prostredníctvom zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby je možné vykonávať kontrolu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, či kontrolu dodržiavania uložených primeraných povinností a obmedzení, nakoľko toto zariadenie v príslušnej kombinácii s ostatnými technickými prostriedkami, v tomto prípade s osobným identifikačným zariadením, umožňuje zistenie pohybu a pobytu kontrolovanej osoby vo vymedzenom čase a priestore zaznamenávaním jej aktuálnej geografickej polohy v centrálnom monitorovacom systému. Avšak k analýze údajov spojených s pohybom a pobytom kontrolovanej osoby vo vzťahu ku určitému času alebo priestoru a k zisteniu aktuálnej geografickej polohy kontrolovanej osoby v konkrétnom reálnom čase a priestore prichádza až vtedy, ak nastane bezpečnostný incident, t.j. ak kontrolovaná osoba poruší uložený zákaz, obmedzenie alebo povinnosť. Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

 

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba mala toto zariadenie vždy so sebou

 

K § 7

 

V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré bude mať v dispozícii chránená osoba. Účelom tohto zariadenia je poskytnúť varovanie, a teda aj ochranu chránenej osobe v prípade, ak sa kontrolovaná osoba priblíži ku chránenej osobe. Toto zariadenie súčasne umožní chránenej osobe okamžitý kontakt s operačným strediskom („panic button“). Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

 

Ak má byť zabezpečený účel výkonu rozhodnutia – v tomto prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa ku chránenej osobe, je nevyhnutné, aby chránená osoba mala pri sebe toto zariadenie. V opačnom prípade nebude technicky možné zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Na tento účel sa v odseku 2 ukladá chránenej osobe povinnosť mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti. Táto zákonná povinnosť však nebude vynútiteľná, resp. s jej porušením nie je spojená žiadna sankcia – jediný negatívny dôsledok jej porušenia je riziko bezprostredného kontaktu kontrolovanej osoby a chránenej osoby, a teda vystavenie sa riziku kontaktu s potenciálnym agresorom. Je teda v záujme chránenej osoby nevystavovať sa tomuto riziku a rešpektovať povinnosť chrániť sa tým, že bude mať pri sebe toto zariadenie.

 

 

K § 8

 

Ako už z názvu vyplýva, toto zariadenie je určené na kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotné zariadenie tvorí domáca stanica, ktorá umožňuje jednak sledovať úroveň alkoholu v dychu kontrolovanej osoby a súčasne umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu na základe zosnímania jej tváre a porovnania tejto snímky so snímkou uloženou v centrálnom monitorovacom systéme, čím sa zabezpečí jednoznačná identifikácia kontrolovanej osoby pri vykonaní dychovej skúšky. V tomto prípade bude dochádzať k spracúvaniu biometrických údajov kontrolovanej osoby – biometrická charakteristika tváre. Zariadenie deteguje množstvo alkoholu v krvi odsúdeného pomocou analýzy množstva alkoholu v dychu odsúdeného. Tento spôsob detekcie alkoholu využívajú aj bežné alkohol testery používané policajnými orgánmi.

 

K § 9

 

Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby na diaľku v určenom čase a na určenom mieste telefonicky pomocou hlasovej identifikácie založenej na unikátnom hlasovom podpise umožňuje kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým je uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach prípadne trest domáceho väzenia. Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby prebieha prostredníctvom biometrickej identifikácie založenej na hlasovom podpise ako digitálnej reprezentácii jedinečných vlastností jednotlivca (hlasivky, frekvencia, rytmus).

 

K § 10

 

Zariadenie probačného a mediačného úradníka má špecifickú povahu, nakoľko nie je v dispozícii kontrolovanej osoby ani chránenej osoby, ale používa ho probačný a mediačný úradník. Funkcionalita tohto zariadenia spočíva v tom, že umožňuje probačnému a mediačnému úradníkovi vykonať kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo povinnosti „na mieste“ tým, že dokáže identifikovať prítomnosť osobného identifikačného zariadenia v rozsahu približne 300 m v jeho okolí (podľa miestnych, resp. geografických podmienok), a tým zistiť prítomnosť osôb, ktoré majú toto zariadenie pripojené k telu. V konkrétnom prípade teda umožní napríklad overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza v určenom čase na určenom mieste (trest domáceho väzenia) alebo či sa naopak nenachádza v určenom čase na určenom mieste (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a pod.).

 

Vzhľadom na charakter tohto zariadenia sa navrhuje výslovne vymedziť oprávnenie probačného a mediačného úradníka používať toto zariadenie ako doplnkový spôsob kontroly dodržiavania uložených zákazov, obmedzení alebo povinností.

 

K § 11

 

Podľa typu zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uloženej rozhodnutím navrhované ustanovenie predpisuje konkrétne technické prostriedky alebo ich kombináciu, ktorú treba použiť v záujme riadnej kontroly výkonu rozhodnutia. Súd a ani prokurátor teda nebude rozhodovať o použití konkrétnych technických prostriedkov, ale primárne uloží zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a nariadi ich kontrolu technickými prostriedkami. Priamo zo zákona bude s takýmto rozhodnutím spojené použitie konkrétnych technických prostriedkov (s výnimkou trestu domáceho väzenia, kde kontrola technickými prostriedkami sa použije priamo zo zákona bez nutnosti nariaďovať ju). Aj keď je snahou predkladateľa nastaviť zákon v dostatočne všeobecnej miere a umožniť tak zohľadňovať technologický vývoj bez nutnosti novelizácie zákona, v tomto prípade ide o ustanovenie, ktorého zmeny nemožno do budúcna vylúčiť. 

 

Z praktického hľadiska budú k dispozícii po zavedení novej právnej úpravy nasledovné možnosti využitia technických prostriedkov:

 

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 1             

 

-              trest domáceho väzenia

-              zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok [§ 82 ods. 1 písm. e) TP]

 

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 2             

 

-              povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a   nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného [§ 51 ods. 4 písm. a) TZ, § 82 ods. 1 písm. h) TP]

 

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 3             

 

-              trest zákazu pobytu

-              trest zákazu účasti na verejnom podujatí

-              zákaz účasti na určených verejných podujatiach [§ 51 ods. 3 písm. a) TZ]

-              zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal [§ 51 ods. 3 písm. d) TZ]

-              zákaz návštev určených miest [§ 82 ods. 1 písm. c) TP]

-              zákaz vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) OSP]

 

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 4

 

-              zákaz požívania alkoholických nápojov [§ 51 ods. 3 písm. b) TZ]

 

Osobitná úprava sa nachádza v odseku 5. Vzhľadom na to, že nie je vylúčené, že súd uloží popri treste domáceho väzenia aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov, navrhuje sa, aby v tomto prípade nemal odsúdený umiestnené v obydlí obe zariadenia podľa § 5 a 8 návrhu zákona, ale len jedno z nich. Z technologického hľadiska zariadenie kontroly požitia alkoholu umožňuje plniť aj funkcie domácej monitorovacej stanice, pričom súčasne sa tak rešpektuje požiadavka na minimalizáciu obmedzenia súkromia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s odsúdeným. 

 

V navrhovaných odsekoch 1 až 3 sa súčasne zvýrazňuje použitie zariadenia probačného a mediačného úradníka ako doplnkovej formy kontroly technickými prostriedkami. V prípade podľa odseku 4 nebude použitie tohto technického prostriedku prípustné.

 

K druhej hlave druhej časti – všeobecne

 

Navrhovaná právna úprava definuje dva okruhy podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre úspešnú realizáciu kontroly technickými prostriedkami. Rozlišujú sa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami – to znamená splnenie právnych a technických podmienok, bez ktorých súd nemôže nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, t.j. treba ich posudzovať pred rozhodnutím súdu v konaní, z ktorého môže vzísť rozhodnutie, ktoré je podkladom pre samotnú kontrolu technickými prostriedkami (trestné konanie, občianske súdne konanie). Druhá kategória sú podmienky použitia technických prostriedkov, ktoré hovoria o tom, ako sa môžu a majú technické prostriedky použiť, resp. aké sú medze ich použitia (ako sa nesmú použiť). V tomto prípade sa teda neskúma ich splnenie, ale určujú sa súčasne s rozhodovaním o treste alebo v nadväznosti na rozhodnutie o treste (zákaze, povinnosti, obmedzení).

 

K § 12

 

Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú dvojakého charakteru – rýdzo technického alebo osobného (odsek 1) a právneho (odsek 2). V tomto prípade ide o tie podmienky, ktorých splnenie vyžaduje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok v tých ustanoveniach, v ktorých umožňuje použitie kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri navrhované znenie § 75b ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4 písm. d), § 51 ods. 5, § 52 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 1 písm. c), § 62 ods. 4, § 62a ods. 5, § 68 ods. 1, § 77 ods. 5, § 116 ods. 1 a § 119 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a § 82 ods. 4 a § 216 ods. 4 Trestného poriadku. V týchto prípadoch sa používa dikcia „ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu“. Týmito podmienkami sú teda podmienky podľa § 12 návrhu zákona. 

 

Základnou podmienkou nariadenia kontroly technickými prostriedkami je ich dostupnosť. Štát, resp. ministerstvo spravodlivosti bude disponovať obmedzeným počtom technických prostriedkov. Preto bude potrebné pred rozhodnutím súdu (prokurátora) v prvom rade skúmať, či sú do úvahy prichádzajúce technické prostriedky k dispozícii – táto situácia však môže nastať len úplne výnimočne, nakoľko ju však nemožno s absolútnou istotou vylúčiť, je namieste ju v návrhu zákona predpokladať.

 

Rovnako je potrebné skúmať, či sú vytvorené v mieste ich použitia vhodné materiálno-technické podmienky typu dostupnosť GPS signálu, pokrytie GSM signálom, prípojka k elektrickej sieti, pevná telefónna linka, vhodné miesto na umiestnenie domácej monitorovacej stanice a pod. Vzhľadom na technický charakter týchto podmienok sa navrhuje, aby boli ustanovené vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti; návrh vyhlášky je prílohou návrhu zákona a bude v prípade schválenie predkladaného zákona predmetom samostatného legislatívneho procesu.

 

Osobitnú podmienku nariadenia kontroly technickými prostriedkami predstavuje súhlas chránenej osoby [§ 12 ods. 2 písm. a) návrhu zákona]. Nakoľko bez aktívnej účasti chránenej osoby nie je možné efektívne zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe, navrhuje sa, aby tento typ kontroly technickými prostriedkami bolo možné realizovať len so súhlasom chránenej osoby, v ktorej záujme je práve dosiahnutie stavu, kedy bude možné efektívne zabezpečiť jej ochranu pred kontrolovanou osobou. S cieľom zvýrazniť dispozíciu chránenej osoby s poskytovanou ochranou sa pripúšťa spätvzatie už udeleného súhlasu, ktorý musí byť písomný (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Dôsledkom späťvzatia tohto súhlasu bude skončenie kontroly technickými prostriedkami bez možnosti opätovného udelenia tohto súhlasu, a teda aj bez možnosti opätovného nariadenia kontroly technickými prostriedkami. Z praktického hľadiska bude teda platiť, že popri materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, ktoré umožňujú technickú kontrolu tohto typu zákazu sa bude musieť obstarať súhlas chránenej osoby. Je však potrebné rozlíšiť úpravu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní. V prípade občianskeho súdneho konania, kde bude súd rozhodovať o zákaze vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, bude kontrola technickými prostriedkami možná aj na návrh chránenej osoby. Ak chránená osoba navrhne nariadenie kontroly technickými prostriedkami, je bezpredmetné riešiť otázku získania jej súhlasu, nakoľko tento možno predpokladať už z titulu podania návrhu na nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Preto sa v odseku 3 na roveň súhlasu podľa odseku 2 písm. a) dáva aj samotný návrh na nariadenie kontroly technickými prostriedkami, a teda požiadavka na udelenie súhlasu je splnená podaním takéhoto návrhu.

 

Analogicky sa v odseku 2 písm. b) predpokladá existencia súhlasu osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti, a to v tých prípadoch, kedy kontrola technickými prostriedkami predpokladá umiestnenie zariadenia do obydlia kontrolovanej osoby. Vychádza sa z predpokladu, že v tomto prípade ide o určitý zásah do práv osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. V snahe minimalizovať tento zásah sa navrhuje právny režim získavania súhlasu týchto osôb. Bez súhlasu plnoletých osôb žijúcich s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti nebude možná kontrola technickými prostriedkami, ak sa používajú technické prostriedky podľa § 11 ods. 1 a 4. Návrh zákona rieši aj časové aspekty získavania tohto typu súhlasu. Podľa § 12 bude súhlas obstarávať probačný a mediačný úradník v čase pred vydaním rozhodnutia, a to v lehote určenej súdom (prokurátorom). Bude sa vyžadovať len súhlas tých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu. Ak neskôr dôjde k rozšíreniu počtu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, ich súhlas sa už nebude vyžadovať, nakoľko si musia byť vedomé tej skutočnosti, že budú žiť v obydlí, v ktorom sa používajú technické prostriedky. Zamedzí sa tak aj prípadnému zneužívaniu inštitútu súhlasu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Takto udelený písomný súhlas nebude možné vziať späť, a to s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.

 

Osobitná podmienka je vyjadrená v odseku 3. Cieľom tohto ustanovenia je riešiť situácie, kedy je chránenou osobou dieťa. Túto situáciu nemožno vylúčiť, že v praxi nastane. Ak bude chránenou osobou dieťa, nebude sa vyžadovať jeho súhlas, ale o kontrole technickými prostriedkami sa rozhodne na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho schopnosti plniť povinnosti, ktoré zo statusu chránenej osoby vyplývajú (pozri najmä § 7 ods. 2 a § 28). Na tento účel bude súd (prokurátor) povinne zohľadňovať názor dieťaťa, ak je spôsobilé ho formulovať, rovnako aj vyjadrenie jeho zákonných zástupcov, prípadne opatrovníka, ak bol ustanovený. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a byť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, je priznané Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že záujem dieťaťa môže byť v niektorých prípadoch (predovšetkým v prípadoch domáceho násilia) v rozpore so záujmom jeho zákonného zástupcu – z uvedeného dôvodu preto návrh zákona nepreferuje názor dieťaťa pred vyjadrením zákonného zástupcu a naopak. Je plne v rozhodovacej právomoci súdu (prokurátora) zvážiť všetky okolnosti prípadu tak, aby bolo splnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa.   

 

Ak niektoré z týchto podmienok po začatí kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami odpadnú alebo sa zmenia, je to dôvodom na postup podľa § 22 (prerušenie kontroly výkonu rozhodnutia) alebo podľa § 23 (skončenie kontroly technickými prostriedkami).

 

K § 13

 

Zavádza sa prieskumné konanie, ktorého účelom je zistiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa nariadi kontrola technickými prostriedkami. Tento prieskum bude vykonávať probačný a mediačný úradník na pokyn sudcu (prokurátora). O výsledkoch prieskumu vyhotoví probačný a mediačný úradník správu, ktorá tvorí podklad pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami.

 

Je dôležité upozorniť na to, že v tomto prípade ide o osobitný typ prieskumného konania, ktoré nie je možné zamieňať s činnosťou probačného a mediačného úradníka podľa § 3 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o probačných a mediačných úradníkoch“). Činnosť podľa § 3 cit. zákona vykonáva síce probačný a mediačný úradník taktiež pred rozhodnutím súdu, ale účelom tejto činnosti je zistiť, či sú vytvorené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody, a to najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu. V prípade predkladaného návrhu nie je navrhované prieskumné konanie úkonom probácie, aj keď nie je vylúčené jeho súčasné vykonanie popri úkonoch podľa § 3 zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

 

V praxi to bude znamenať, že probačný a mediačný úradník najprv bude zisťovať, či je vôbec účelné uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na osobu páchateľa a až potom (príp. súčasne) bude skúmať splnenie podmienok pre kontrolu tohto trestu technickými prostriedkami.

 

Účelom postupu podľa § 13 je preverenie splnenia podmienok technického charakteru rozhodných pre nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia (alternatívneho trestu) technickými prostriedkami. Rovnako je jeho súčasťou obstaranie súhlasu podľa § 12 ods. 2, ak sa tento vyžaduje v závislosti na type použitého technického prostriedku, ako aj preverenie podmienky podľa § 12 ods. 3; v tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že názor dieťaťa bude zisťovaný pohovorom s týmto dieťaťom.

 

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súčinnosti, ktorá sa ukladá dotknutým osobám. Použitie pojmu „dotknutá osoba“ je odôvodnenie faktom, že v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o kontrolovanej osobe alebo o chránenej osobe, keďže rozhodnutie o uložení zákazu, obmedzenia alebo povinnosti nebolo vydané. Dotknutou osobou treba rozumieť obvineného alebo obžalovaného, u ktorého súd skúma podmienky a možnosti uloženia alternatívneho trestu, resp. primeraného obmedzenia alebo povinnosti; dotknutými osobami sú aj osoby žijúce s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. Dotknutou osobou je aj „budúca“ chránená osoba. Z praktického hľadiska teda právna úprava predpokladá osobné stretnutie s dotknutými osobami v ideálnom prípade v obydlí, v ktorom sa zdržiavajú, kde probačný a mediačný úradník za účasti osôb zabezpečujúcich technickú podporu (operačné stredisko) vykoná pohovor s dotknutými osobami a overí splnenie podmienok podľa § 12 ods. 1 a obstará súhlasy podľa § 12 ods. 2. Výsledkom tohto procesu bude správa, ktorú probačný a mediačný úradník predloží sudcovi, ktorý dal pokyn na vykonanie prieskumu. Vykonať prieskumné konanie bude možné len na základe pokynu sudcu (prokurátora), čím sa zvýrazňuje fakultatívnosť kontroly technickými prostriedkami, ako aj nezávislosť sudcu zvážiť všetky okolnosti prípadu, ako aj možnosti uloženia trestu, ktorý najlepším spôsobom naplní svoj účel.

 

Súčasťou zisťovania splnenia podmienok podľa § 12 bude aj poučovacia povinnosť podľa navrhovaného odseku 3. Požiadavka na poučenie všetkých dotknutých osôb a ich informovanosť je logická, nakoľko od nej sa odvíja aj získanie súhlasu podľa § 12 ods. 2. Udelenie súhlasu musí vychádzať z dostatku informácií o dôsledkoch nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

 

Vzhľadom na to, že od preskúmania splnenia podmienok podľa § 12 je závislé rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia, resp. nariadenie kontroly technickými prostriedkami v ostatných prípadoch, je potrebné výsledky tohto procesu formalizovať vo forme správy, ktorú vypracuje probačný a mediačný úradník. Správa bude podkladom pre rozhodovanie sudcu (prokurátora). 

 

 Lehotu na vykonanie úkonov podľa § 13 určí probačnému a mediačnému úradníkovi sudca, príp. prokurátor. Nie je snahou predkladateľa túto lehotu určovať presným počtom dní a priamo zákonom, keďže je namieste zvážiť od prípadu k prípadu všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať nerušený priebeh preskúmania podmienok. Preto sa navrhuje, aby túto lehotu určil probačnému a mediačnému úradníkovi priamo ten, kto dáva pokyn na vykonanie prieskumu podľa § 13. Rovnako je namieste ponechať na úvahe súdu (prokurátora) dĺžku tejto lehoty aj s ohľadom na to, že dôležitosť a urgentnosť požiadavky na urýchlené preverenia splnenia technických podmienok v prípade domáceho násilia bude iná ako v prípade trestu zákazu pobytu. Praktické skúsenosti z Českej republiky v prípade trestu domáceho väzenia hovoria, že táto lehota neprekročí 30 dní. 

 

K § 14

 

Návrh zákona predpokladá, že môžu nastať situácie alebo skutočnosti, ktoré dočasne alebo na trvalo ovplyvnia podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami. V týchto prípadoch je potrebné, aby probačný a mediačný úradník preskúmal vzniknutú situáciu a o veci informoval sudcu alebo prokurátora, ktorý nariadil kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Následne bude vecou súdu alebo prokurátora, aby rozhodli o ďalšom postupe, t.j. či sa preruší kontrola technickými prostriedkami (dočasná zmena podmienok; napr. dočasná strata obydlia, kde sa vykonáva trest domáceho väzenia, dočasné odpojenie od elektriny a pod.) alebo či sa táto kontrola ukončí (trvalá zmena/zánik podmienok neumožňujúca ďalšie trvanie kontroly technickými prostriedkami).

 

K § 15

 

Účelom tohto ustanovenia je definovať základný právny rámec použitia technických prostriedkov. Technické prostriedky bude možné použiť len v súlade so zákonom, t.j. spôsobom, ktorý predpisuje predkladaný návrh zákona, len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a len v rozsahu v akom určí ten, kto vydáva rozhodnutie.

 

Právnym základom využitia inštitútu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami je rozhodnutie súdu pri využívaní alternatívnych foriem trestania a rozhodnutie prokurátora pri využívaní odklonu v trestnom konaní.

 

K § 16

 

Navrhovaný inštitút „režim použitia technických prostriedkov“ bude plniť dve funkcie – zabezpečenie použitia technických prostriedkov len v nevyhnutnom rozsahu a konkretizovanie podstaty zákazu, povinnosti alebo obmedzenia, t.j. výrokovej časti rozhodnutia, z ktorej bude zrejmé, kto je kontrolovanou a chránenou osobou, kde sa má vykonať trest domáceho väzenia, ktoré sú zakázané priestory, v akom čase trvá povinnosť zdržiavať sa v obydlí, aká bude frekvencia hlasového overovania prítomnosti kontrolovanej osoby a pod. Súčasne bude podkladom pre operačné stredisko pri aktivácii tohto režimu v centrálnom monitorovacom systéme.

 

K § 17

 

Navrhované ustanovenie rieši dve základné otázky – kto je kontrolujúcim orgánom (kontrolovanú osobu určuje súd alebo prokurátor v rozhodnutí) a aké všetky čiastkové úkony alebo činnosti sa v rámci kontroly vykonávajú.

 

Kontrola technickými prostriedkami je v § 2 vymedzená ako určitá činnosť. V nadväznosti na to vymedzuje § 17 kontrolu technickými prostriedkami výpočtom úkonov alebo čiastkových činností, ktoré spadajú do rámca kontroly a ktoré sa počas kontroly vykonávajú.

 

Kontrolu bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda nesie zodpovednosť za priebeh kontroly nakoľko tým napĺňa svoju úlohu kontrolovať  výkon niektorých rozhodnutí súdu alebo prokurátora. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dôkladne rozlišovať medzi činnosťou probačného a mediačného úradníka, ktorá v konečnom dôsledku smeruje k rozhodnutiu súdu (prokurátora) a činnosťou operačného strediska, ktorá nesmie nahrádzať činnosť probačného a mediačného úradníka, nakoľko by tak operačné stredisko mohlo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Operačné stredisko predstavuje vo svojej podstate technickú podporu pre činnosť probačného a mediačného úradníka. Tomuto účelu je podriadená aj dikcia odseku 2. V praxi bude teda zabezpečená technická podpora pre probačného a mediačného úradníka najmä formu asistencie pri inštalácii a deinštalácii technických prostriedkov, overovaní ich funkčnosti a pod.

 

Vzhľadom na navrhovanú kompetenciu ministerstva spravodlivosti metodicky riadiť a usmerňovať činnosť probačných a mediačných úradníkov pri výkone kontroly technickými prostriedkami bude detailný postup pri výkone kontroly popísaný v metodických príručkách vydaných ministerstvom spravodlivosti.

 

V tejto súvislosti sa navrhuje vstup do Trestného poriadku, a to z dôvodu, že aktuálna úprava v § 435 ods. 1 umožňuje poveriť kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia „orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného“ alebo probačného a mediačného úradníka. Čiže súd si môže vybrať, kto bude kontrolujúci orgán. Tento koncept je namieste zmeniť tak, že kontrolu technickými prostriedkami vykonáva konkrétny subjekt priamo zo zákona (probačný a mediačný úradník), a teda súd si nevyberá, kto bude vykonávať kontrolu, rovnako odpadá potreba poverovania probačného a mediačného úradníka na výkon kontroly výkonu rozhodnutia.

 

K § 18

 

Prvotnými úkonmi, ktorými sa začína kontrola technickými prostriedkami bude inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu použitia technických prostriedkov. Úkony spojené s inštaláciou technických prostriedkov (odsek 1) bude vykonávať probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska. Aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov vykoná operačné stredisko na pokyn probačného a mediačného úradníka. Vykonaním týchto úkonov možno považovať kontrolu technickými prostriedkami za začatú.

 

O týchto úkonoch vyhotoví probačný a mediačný úradník úradný záznam, ktorý bude tvoriť súčasť spisovej dokumentácie k danému prípadu.

 

Z právnej úpravy vyplýva, že inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu ich použitia sú dva odlišné úkony, od ktorých vykonania je závislý začiatok kontroly technickými prostriedkami.

 

K § 19

 

Ako už bolo naznačené vyššie, samotná kontrola technickými prostriedkami je vždy spojená s centrálnym monitorovacím systémom. Účelom tohto prepojenia je zabezpečiť monitoring priebehu kontroly technickými prostriedkami zaznamenávaním bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov. Jednotlivé technické prostriedky komunikujú s centrálnym monitorovacím systémom na báze odosielania informácií, ktoré vyhodnocuje zaznamenáva operačné stredisko a informuje o nich probačného a mediačného úradníka.

 

Cieľom právnej úpravy v odseku 2 je umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi kedykoľvek si vyžiadať informácie o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Príslušným probačným a mediačným úradníkom treba rozumieť probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva v konkrétnom prípade kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami vrátane službukonajúceho probačného a mediačného úradníka. Je teda vylúčené, aby ktorýkoľvek probačný a mediačný úradník týmto spôsobom získaval informácie o priebehu technickej kontroly v prípadoch, ktoré mu nepatria.

 

K § 20

 

Bezpečnostný incident je definovaný ako porušenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím [§ 2 písm. h)]. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezodkladné informovanie probačného a mediačného úradníka o všetkých bezpečnostných incidentoch. Informácia o tom, že nastal bezpečnostný incident je určujúca pre probačného a mediačného úradníka, ktorý je povinný zistiť okolnosti toho ktorého bezpečnostného incidentu a podať o tom informáciu tomu, kto rozhodnutie vydal.

 

Právna úprava teda nie je koncipovaná v tom zmysle, že bezpečnostný incident automaticky znamená porušenie podmienok výkonu trestu (rozhodnutia). Bezpečnostný incident je potrebné vždy preveriť, čo zabezpečí probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom. Výstupom z tohto preverovania je záznam, ktorý sa predloží súdu, ktorý rozhodnutie vydal. V tomto prípade sa vychádza z aktuálnej právnej úpravy trestných kódexov, ktoré s nedodržaním podmienok výkonu rozhodnutia spájajú rôzne následky – vznik trestnej zodpovednosti (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zákona), premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody (premena trestu podľa § 54 ods. 4 Trestného zákona) alebo porušenie podmienok v rámci skúšobnej doby pri podmienečných rozhodnutiach. Vzhľadom na charakter týchto následkov sa navrhuje mechanizmus, podľa ktorého všetky bezpečnostné incidenty ohlási operačné stredisko probačnému a mediačnému úradníkovi, ten ich preverí a získané informácie predloží súdu (prokurátorovi), ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Zvýrazňuje sa tak skutočnosť, že jedine súd (prokurátor) je oprávnený s konečnou platnosťou posudzovať bezpečnostné incidenty, pričom probačný a mediačný úradník a operačné stredisko v tomto prípade zabezpečuje podklady pre toto rozhodnutie.

 

Osobitne je koncipovaná oznamovacia povinnosť v prípade bezpečnostných incidentov vo vzťahu k Policajnému zboru. navrhuje sa, aby operačné stredisko kontaktovalo Policajný zbor v prípadoch, kedy bezpečnostný incident ohrozuje život alebo zdravie, prípade je trestným činom.

 

K § 21

 

Právna úprava rozlišuje bezpečnostné incidenty a prevádzkové incidenty. Návrh zákona predpokladá, že riešenie bezpečnostných incidentov bude výlučne v pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Prevádzkové incidenty bude riešiť operačné stredisko s tým, že ak sa ukáže, že prevádzkový incident by mohol byť súčasne bezpečnostným incidentom, bude povinné ohlásiť túto skutočnosť probačnému a mediačnému úradníkovi; k tomu pozri tiež § 2 písm. j) návrhu zákona.

 

V záujme efektívnej ochrany detí pred násilím je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie o možnom ohrození dieťaťa dostali aj k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe oznámenia uvedeného incidentu bude môcť orgán vo veci konať a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia. Tejto požiadavke zodpovedá znenie odseku 2.

 

K § 22

 

Inštitút prerušenie kontroly technickými prostriedkami má za cieľ riešiť situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon kontroly technickými prostriedkami.

 

Z povahy veci je zrejmé, že prerušenie kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s prípadným prerušením výkonu rozhodnutia (trestu). Ak sa preruší kontrola technickými prostriedkami, to neznamená, že sa prerušuje výkon rozhodnutia (trestu), prípadne, že sa vylučujú iné metódy a postupy kontroly výkonu rozhodnutia. Naopak však bude platiť, že ak sa preruší výkon rozhodnutia (napr. prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia), tak bude nutné prerušiť aj kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

 

Ďalším dôvodom prerušenia kontroly technickými prostriedkami je vzatie kontrolovanej osoby do väzby. Po prepustení kontrolovanej osoby z väzby, možno opätovne nariadiť výkon kontroly technickými prostriedkami.

 

Rovnako prerušenie výkonu kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s výnimkou udelenou podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku. Ak probačný a mediačný úradník udelí výnimku podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku, nepôjde o situáciu, ktorá by odôvodňovala prerušenie kontroly technickými prostriedkami, ale pôjde o situáciu odôvodňujúcu osobitný postup pri vyhodnocovaní dodržiavania povinnosti zdržiavať sa po určený čas na určenom mieste.

 

Nakoľko prerušením kontroly technickými prostriedkami môže byť dotknutá chránená osoba, navrhuje sa, aby súd (prokurátor) vyrozumel chránenú osobu o tom, že došlo k prerušeniu kontroly.

 

K § 23

 

Ako každý proces aj kontrola technickými prostriedkami má svoj koniec. Právna úprava rozlišuje tri spôsoby jej ukončenia. V prvom prípade ide o  situáciu, kedy sa kontrola skončí ukončením samotného výkonu rozhodnutia. Z povahy veci je zrejmé, že ak je ukončený výkon rozhodnutia, nemožno vykonávať kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko niet čo kontrolovať. Kedy možno považovať výkon rozhodnutia za skončený vyplýva z procesných predpisov; napr. v prípade trestu domáceho väzenia uplynutím doby, na ktorú bol uložený, príp. premenou trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, v prípadoch probačného dohľadu uplynutím skúšobnej doby a pod.

 

Druhým spôsobom je ukončenie kontroly predtým než sa vykoná samotné rozhodnutie. Ako dôvod takéhoto postupu prichádza do úvahy podľa navrhovaného odseku 2 zmena podmienok použitia technických prostriedkov, ktorá (spravidla trvalo) neumožňuje ich ďalšie použitie. To znamená, že ak natrvalo odpadnú podmienky použitia technických prostriedkov, je to dôvodom pre skončenie kontroly technickými prostriedkami. V tomto prípade ide o objektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

 

Subjektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami na strane kontrolovanej osoby je upravený v odseku 3 a jeho využitie prichádza do úvahy vtedy, ak samotná kontrolovaná osoba svojím pozitívnym správaním preukáže, že tento typ kontroly výkonu rozhodnutia nie je naďalej potrebný. Cieľom tejto právnej úpravy je zohľadniť skutočnosť, že v niektorých prípadoch je trvanie trestu alebo skúšobnej doby uloženej súdom pomerne dlhé (napr. výmera trestu zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, skúšobná doba pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, od výkonu trestu zákazu pobytu, od výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní až päť rokov, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní až sedem rokov), pričom súčasné trvanie kontroly technickými prostriedkami za predpokladu dôsledného dodržiavania podmienok uložených trestov alebo iných zákazov, povinností a obmedzení zo strany kontrolovanej osoby nemusí byť proporcionálne účelu, ktorý sa touto kontrolou sleduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby bolo prípustné ukončiť kontrolu technickými prostriedkami aj vtedy, „ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná“. Ide o fakultatívny inštitút a jeho využitie je na rozhodnutí súdu, resp. prokurátora, ktorí budú rozhodovať na návrh probačného a mediačného úradníka.

 

Jeho využitie však nebude možné v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom kontrola technickými prostriedkami je neoddeliteľnou súčasťou tohto trestu.   

 

Osobitne sa formuluje dôvod skončenia kontroly v písmene c). Podobne ako v prípade väzby, aj nástup kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia slobody bude mať za následok skončenie kontroly technickými prostriedkami. V prípade trestu domáceho väzenia je situácia odlišná. V pripojenej novelizácii Trestného poriadku sa navrhuje, aby nastúpením odsúdeného, ktorý vykonáva trest domáceho väzenia, do výkonu trestu odňatia slobody došlo ex lege k prerušeniu výkonu trestu domáceho väzenia. Nakoľko v tomto prípade dochádza k prerušeniu výkonu trestu, je namieste postup podľa § 22 ods. 1, t.j. dôjde k prerušeniu výkonu kontroly technickými prostriedkami a nie k jej ukončeniu. Preto sa navrhuje výnimka v časti vety za bodkočiarkou.

 

K § 24

 

Logickým dôsledkom prerušenia alebo skončenia kontroly technickými prostriedkami je deaktivácia režimu použitia technických prostriedkov a deinštalácia technických prostriedkov, ktorá nastupuje bezprostredne po prerušení alebo skončení kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. 

 

Úkony spojené s deinštaláciou technických prostriedkov vykoná probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska.

 

K § 25

 

Po skončení kontroly sa navrhuje formalizovať priebeh kontroly technickými prostriedkami do podoby správy o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Správu o priebehu kontroly bude probačný a mediačný úradník povinný vypracovať aj pred skončením kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami kedykoľvek, ak o to požiada sudca alebo prokurátor.

 

K § 26

 

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, navrhuje sa, aby sa kontrolované osoby podieľali na nákladoch, ktoré štátu vznikajú v súvislosti s výkonom kontroly technickými prostriedkami.

 

Návrh zákon preto ustanovuje, že primárne znáša náklady spojené s technickou kontrolou (materiálno-technické a personálne zabezpečenie) štát. Súčasne však návrh zákona ukladá povinnosť kontrolovanej osobe povinnosť čiastočne štátu tieto náklady nahradiť. Výšku týchto nákladov ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou; návrh tejto vyhlášky je prílohou návrhu zákona. Návrh zákona však predpokladá, že pôjde o sumu za každý začatý deň kontroly technickými prostriedkami (predpokladaná suma je v súčasnosti jedno euro za každý začatý deň kontroly; jej výsledné znenie bude závisieť aj od výsledkov verejného obstarávania k servisných služieb a s tým súvisiacich analýz).

 

Vzhľadom na dikciu odseku 2 je zrejmé, že povinnosť zaplatiť časť nákladov spojených s kontrolou technickými prostriedkami vzniká priamo zo zákona a nie je potrebné o nej osobitne rozhodovať. Pohľadávka, ktorá takto vzniká je pohľadávkou štátu, pričom jej správcom bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré bude realizovať aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z postavenia správcu pohľadávky štátu v zmysle schvaľovaného vládneho návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213, aktuálne v druhom čítaní).

 

Z praktického hľadiska vyzve probačný a mediačný úradník kontrolovanú osobu na úhradu sumy (počet dní kontroly vynásobený sumou za jeden deň kontroly). Ak táto nie je uhradená, pristúpi ministerstvo spravodlivosti k jej vymáhaniu ako pohľadávky štátu, ktorá vzniká priamo zo zákona.

 

Z hľadiska lehôt na zaplatenie časti nákladov sa navrhuje dvojaký režim: preferovaná je dohoda probačného a mediačného úradníka na mesačnej platbe týchto nákladov, t.j. náklady uhrádza za každý vykonaný mesiac kontroly. Ak k tejto dohode nedôjde, uplatní sa zákonom ustanovený režim, a to v závislosti na tom, či kontrola technickými prostriedkami presahuje dva kalendárne roky [písmeno a)], ale sa vykonáva v rámci jedného kalendárneho roka [písmeno b)].

 

K § 27

 

Navrhované ustanovenie dáva možnosť kontrolovanej osobe v prípade potreby obrátiť sa na probačného a mediačného úradníka. Ide najmä o prípady týkajúce sa náhlych zmien, ktoré by mohli mať vplyv na režim použitia technických prostriedkov (zamestnávateľom nariadená práca nadčas, dopravná zápcha a pod.), či prípady technických porúch zverených technických prostriedkov a pod.

 

K § 28

 

Navrhuje sa ustanoviť výpočet povinností vyplývajúcich kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Navrhované povinnosti sú osobitnými pravidlami správania sa kontrolovanej osoby a chránenej osoby počas výkonu rozhodnutia kontrolovaného technickými prostriedkami s ohľadom na špecifiká týkajúce sa materiálno-technických podmienok výkonu samotnej kontroly a technické prostriedky zverené kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Povinnosti osobitne spojené s konkrétnymi typmi technických prostriedkov sú sústredené do § 4 a nasl. návrhu zákona. V prípade § 26 ide o povinnosti spoločné pre všetky technické prostriedky.

 

Z hľadiska sankčného mechanizmu za porušenie (nedodržanie) uvedených povinností sa javí, po dôkladnej analýze všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, riešenie navrhované v odseku 3. Dôsledkom porušenia týchto povinností môže byť trestnoprávna zodpovednosť a/alebo zodpovednosť za škodu [technické zariadenia sú vo vlastníctve štátu, ktorého správu vykonáva ministerstvo spravodlivosti; k tomu pozri navrhované znenie § 29 písm. a)].

 

Vychádza sa z predpokladu, že má byť vecou súdu zvážiť okolnosti porušenia týchto povinností a rozhodnúť o ďalšom postupe; to platí aj pre postup správcu majetku štátu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

 

Porušenie navrhovaných povinností môže podľa okolností prípadu viesť k záveru, že kontrolovaná osoba ich porušuje v snahe vyhnúť sa uloženému trestu alebo primeranému obmedzeniu či povinnosti – v takomto prípade sa budú aplikovať konsekvencie vyplývajúce z Trestného poriadku, resp. Trestného zákona (napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia, premena trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, príp. záver, že odsúdený alebo obvinený nevedie riadny život, čo môže mať za následok rozhodnutie o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe atď.).

 

Ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate technických zariadení, je namieste vyvodiť zodpovednosť za škodu voči tomu, kto technické prostriedky poškodil, zničil alebo stratil. Nie je nevyhnutné, aby táto právna konštrukcia bola v návrhu zákona výslovne upravená, nakoľko možno bez ďalších pochybností využiť § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu). Okrem aplikácie Občianskeho zákonníka bude ministerstvo spravodlivosti postupovať aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby probačný a mediačný úradník oznamoval porušenie akejkoľvek povinnosti kontrolovanou osobou tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami. Osobitne sa upravuje oznamovania povinnosť smerom k ministerstvu spravodlivosti, ktorému sa bude oznamovať porušenie povinností zakladajúcich občianskoprávnu zodpovednosť – zodpovednosť za škodu.

 

Špecifická povinnosť je spojená s vycestovaním osoby, ktorá sa podrobuje monitoringu, do zahraničia. V tomto prípade sa navrhuje, aby táto osoba bola povinná oznámiť svoj zámer vycestovať do zahraničia probačnému a mediačnému úradníkovi v predstihu piatich pracovných dní. Účelom zavedenia tejto povinnosti je zamedziť vzniku konfliktných situácií pri zabezpečovaní monitoringu v zahraničí (na území iného štátu), rovnako aj vytvoriť faktickú možnosť prerušiť kontrolu technickými prostriedkami v týchto prípadoch. V odseku 4 sa definujú obsahové náležitosti oznámenia ohlásenia zámeru vycestovať do zahraničia.

 

Oznamovacie povinnosti kontrolovanej a chránenej osoby sú koncipované tak, aby sa plnili smerom k probačnému a mediačnému úradníkovi, t.j. aby tu bol len jeden kontaktný bod (bez nutnosti oznamovať to aj operačnému stredisku). Nakoľko tieto informácie sú dôležité aj pre činnosť operačného strediska, navrhuje sa, aby boli tieto informácie súčasne oznámené zo strany probačného a mediačného úradníka aj operačnému stredisku.

 

K § 29

 

Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy chránenej osoby, ktorou je maloleté dieťaťa sa navrhuje analogicky aplikovať túto právnu úpravu aj v prípade osôb, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právnej úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. To znamená, že aj v týchto prípadoch sa bude aplikovať § 12 ods. 3, § 13, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 2 druhá veta.

 

K § 30

 

Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. V širších súvislostiach sa preto navrhuje zveriť štátnu správu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami práve ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude najmä prevádzkovať centrálny monitorovací systém, plniť úlohy operačného strediska a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov pri plnení úloh spojených s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a vykonávať štatistické zisťovania.

 

Pôsobnosť ministerstva spravodlivosti ako správcu majetku štátu, ktorý tvoria technické prostriedky je vyplýva z § 3 ods. 2. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, je správa majetku upravená mimo § 30.

 

K § 31

 

Centrálny monitorovací systém je informačným systémom, prostredníctvom ktorého je umožnená kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Návrh zákona ho v § 29 ods. 1 definuje ako súčasť širšieho celku, ktorým je Centrálny informačný systém súdnictva. Vytvorením tejto väzby sa použije na zavádzaný centrálny monitorovací systém právna regulácia vyplývajúca z § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

V rámci tohto informačného systému je operačným strediskom spracúvaný vopred určený okruh osobných údajov. V centrálnom monitorovacom systéme sa bude spracúvať aj osobitná kategória osobných údajov, a to biometrických údajov. Spracovávanie biometrických údajov umožňuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“); k tomu pozri najmä § 13 ods. 5 písm. a) cit. zákona. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vytvára v § 30 ods. 2 právny základ spracovania biometrických údajov.

 

Z povahy a charakteru údajov spracúvaných v centrálnom monitorovacom systéme tieto nebudú verejne prístupné a bude ich možné použiť len na dosiahnutie účelu tohto zákona, teda na zabezpečenie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. To znamená, že tieto informácie nebude možné poskytnúť nikomu inému ako probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami.

 

K § 32

 

Navrhované ustanovenie zabezpečuje priestor pre vzájomnú súčinnosť osôb participujúcich na kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, ako aj ostatných subjektov priamo či nepriamo dotknutých výkonom takejto kontroly.

 

Zároveň sa navrhuje, aby bola probačným a mediačným úradníkom na základe ich žiadosti poskytnutá ochrana pri výkone činnosti podľa tohto zákona zo strany Policajného zboru najmä v prípade, že z konania alebo charakteru predovšetkým kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia probačného a mediačného úradníka.

 

K § 33

 

Aj keď návrh zákona nie je vo svojej podstate procesným predpisom, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré predpokladajú rozhodovaciu činnosť. Účelom tohto ustanovenia je upraviť vzťah novej právnej úpravy a procesných predpisov.

 

Z povahy veci sa navrhuje explicitne vylúčiť aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je upravovať rozhodovanie orgánov verejnej moci – z tohto pohľadu nejde o predpis procesného práva. Povaha tohto návrhu zákona je daná predmetom jeho úpravy – upravuje sa kontrola technickými prostriedkami, a táto nie je klasickou rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci. Tomu zodpovedá aj vylúčenie aplikácie správneho poriadku.

 

Vzhľadom na to, že návrh zákona predpokladá vydávanie troch typov rozhodnutí – prerušenie kontroly vrátane jej pokračovania a skončenie kontroly, navrhuje sa explicitne forma rozhodnutia, a to uznesenie. Nakoľko kontrola technickými prostriedkami môže byť výsledkom trestného konania alebo občianskeho súdneho konania, navrhuje sa subsidiárne použitie ustanovení o uznesení ako procesnej forme, a to buď Trestného poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v trestnom konaní alebo Občianskeho súdneho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v občianskom súdnom konaní.  Subsidiárne použitie procesných predpisov sa týka len ich ustanovení upravujúcich uznesenie ako formu rozhodnutia.

 

S prihliadnutím na povahu rozhodnutí o prerušení kontroly a o skončení kontroly technickými prostriedkami sa navrhuje vylúčiť opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, t.j. subsidiarita procesných predpisov je vylúčená v prípade uplatňovania opravných prostriedkov proti uzneseniu.

 

K čl. II

(novela Občianskeho súdneho poriadku)

 

K bodu 1

 

Na základe vykonaných analýz možností využitia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami aj mimo trestného konania je vhodným a z hľadiska jeho účelu žiaducim právnym inštitútom, pri ktorom možno využiť kontrolu technickými prostriedkami, predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

 

Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby súd mohol nariadiť kontrolu tohto predbežného opatrenia technickými prostriedkami za podmienok uvedených v návrhu zákona v čl. I.

 

Charakteristickou črtou právnej úpravy v občianskom súdnom konaní je fakt, že súd bude môcť o nej rozhodnúť ako na návrh, tak aj bez návrhu. Ak o nej rozhodne na návrh účastníka konania, tak nebude potrebné pri skúmaní podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami obstarávať súhlas tohto účastníka konania (chránenej osoby); k tomu pozri § 12 ods. 3 návrhu zákona v čl. I.

 

K bodu 2

 

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo predbežné opatrenie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať nariadené, až po účinnosti zákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

 

K čl. III

(novela Trestného zákona)

 

Všeobecne

 

Platná a účinná právna úprava v Trestnom zákone sa zaoberá problematikou kontroly výkonu trestov technickými prostriedkami len v jedinom prípade, a to v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom umožňuje nariadenie takejto kontroly (§ 53 ods. 1). Cieľom novelizácie Trestného zákona je jednak precizovanie právnej úpravy ukladania trestu domáceho väzenia v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu v čl. I, a súčasne rozšírenie možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami aj v prípade výkonu ďalších (alternatívnych) trestov, ochranného dohľadu, resp. tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami.

 

Z hľadiska základnej charakteristiky zmien v Trestnom zákone je potrebné poukázať na to, že kontrola technickými prostriedkami bude obligatórna v prípade trestu domáceho väzenia a v ostatných prípadoch bude ako fakultatívny prostriedok kontroly výkonu rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní; o jej nariadení bude rozhodovať súd, resp. v  prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania aj prokurátor.

 

Podmienkou uloženia trestu domáceho väzenia, resp. nariadenia kontroly technickými prostriedkami v iných prípadoch bude preskúmanie splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa návrhu zákona v čl. I. Bez splnenia týchto podmienok nebude možné uložiť trest domáceho väzenia, resp. nariadiť kontrolu technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

 

Novým inštitútom, ktorý sa zavádza predkladanou novelou Trestného zákona je premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako alternatívy k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

 

K bodom 1 až 4

 

Účelom navrhovanej zmeny je umožniť použitie kontroly výkonu niektorých primeraných obmedzení a povinností  (§ 51 ods. 3 a 4) ukladaných v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že využitie kontroly technickými prostriedkami prichádza do úvahy len u tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, resp. tých obmedzení a povinností, u ktorých je objektívne možné zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami. Z aktuálneho katalógu primeraných obmedzení (§ 51 ods. 3) ide o zákaz účasti na určených verejných podujatiach, zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých bol spáchaný trestný čin. V prípade povinností (§ 51 ods. 4) ide o príkaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

K bodom 5 a 6

 

Jedným z inštitútov, kde sa bude využívať kontrola technickými prostriedkami je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V tomto prípade pôjde o kontrolu výkonu rozhodnutia súdu, ktorým v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloží odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3 a 4). Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. K tomu pozri odôvodnenie k bodom 1 až 4.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

Všeobecne k trestu domáceho väzenia

 

Ako už vyplýva z predchádzajúcich častí dôvodovej správy, trest domáceho väzenia doznáva touto novelizáciou systémových zmien, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

-              zmena podmienok uloženia tohto trestu

-              výmera trestu sa zvyšuje z jedného na dva roky

-              kontroluje sa obligatórne technickými prostriedkami pri zachovaní aj iných foriem kontroly jeho výkonu

-              kontrolu výkonu tohto trestu bude vykonávať probačný a mediačný úradník priamo zo zákona (bez nutnosti poverenia), a to vrátane kontroly technickými prostriedkami

-              upúšťa sa od ingerencie „orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným“ ako alternatívy k činnosti probačného a mediačného úradníka

-              zavedenie možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

-              zmena prepočtu pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odňatia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

 

K bodu 7

 

V bode 7 (§ 53 ods. 1) sa nanovo definujú podmienky uloženia trestu domáceho väzenia a jeho výmera. Naďalej zostáva zachovaná úprava ukladania tohto trestu (len) páchateľovi prečinu. V § 53 ods. 1 písm. a) sa definuje požiadavka na posúdenie vhodnosti uloženia tohto trestu namiesto trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na uvádzané okolnosti. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) sa bude vyžadovať pre uloženie tohto trestu písomný sľub páchateľa, že splní podmienky výkonu tohto trestu, ak mu bude uložený, čím sa zvýrazňuje alternatívny charakter tohto trestu, ktorého uloženie bude závisieť aj od ochoty páchateľa trestného činu podrobiť sa tomuto trestu namiesto trestu odňatia slobody, ktorý mu inak hrozí.

 

Súčasne je potrené poukázať na to, že podmienky uloženia trestu domáceho väzenia je potrebné vnímať v kontexte základných zásad ukladania trestov. Práva úprava v § 53 ods. 1 tieto základné zásady dopĺňa, resp. rozširuje a v žiadnom prípade nevylučuje ich aplikáciu. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z toho pohľadu, že zamedzuje vzniku situácie, kedy by sa trest domáceho väzenia uložil napr. páchateľovi trestných činov ako ublíženie na zdraví,  nátlaku alebo trestnom čine sexuálneho zneužívanie v prípade, ak obeť takéhoto trestného činu žije v spoločnej domácnosti s páchateľom. Nie je žiaduce, aby páchateľovi tohto trestného činu bol uložený trest domáceho väzenia, keďže by hrozilo nebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti a obeť by bola opätovne vystavená páchateľovi. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti...“. Ochrana spoločnosti pred páchaním napr. „domáceho násilia“ sa bez ďalších pochybností nedosiahne, ak sa uloží trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia by v tomto prípade rovnako nenapĺňal požiadavku zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

 

K bodu 8

 

Na základe tejto zmeny sa kontrola výkonu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami stáva jeho neoddeliteľnou súčasťou, a teda stráca svoj doterajší fakultatívny charakter. Zefektívnenie kontroly výkonu tohto trestu vytvára predpoklady pre jeho väčšie využitie, pričom tento stav nie je možné dosiahnuť bez využívania technológií na to určených. 

 

K bodu 9

 

V záujme posilnenia výchovného pôsobenia na odsúdeného sa navrhuje možnosť uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia popri povinnostiach vyplývajúcich mu zo samotnej povahy trestu domáceho väzenia i primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4. 

 

K bodu 10

 

Podľa platnej právnej úpravy participuje na výkone trestu domáceho väzenia, okrem samotného súdu, probačný a mediačný úradník a orgán, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným. Podľa § 435 ods. 1 Trestného poriadku poveruje súd kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka. Tento koncept sa navrhuje zmeniť tak, že súd nebude poverovať, ale probačný a mediačný úradník bude priamo zo zákona povinný vykonávať na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia. Súčasne sa navrhuje vypustenie možnosti poveriť vykonaním kontroly orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, resp. návrh zákona úplne upúšťa od používania pojmu „orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného“. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia možno vnímať v užšom a širšom význame. V prvom prípade ide len o samotnú kontrolu technickými prostriedkami – jej režim bude upravený mimo trestných kódexov, a to v zákone uvedenom v čl. I. V druhom prípade ide o kontrolu vykonávanú aj iným spôsobom (osobnou návštevou odsúdeného v jeho obydlí a pod.).

 

K bodu 11

 

V súvislosti s navrhovanou úpravou zavedenia možnosti uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 sa navrhuje primerane upraviť následok spojený s neplnením povinností vyplývajúcich z povahy trestu domáceho väzenia prípadne obmedzení a povinností uložených odsúdenému podľa § 51 ods. 3 a 4. V prípade neplnenia povinností vyplývajúce z charakteru trestu domáceho väzenia alebo uložených obmedzení a povinností sa navrhuje premena trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody obdobne ako v prípade možnosti premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia teda, že každý deň nevykonaného zvyšku trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

 

K bodu 12

 

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zákona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu pobytu technickými prostriedkami.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade trestu zákazu pobytu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

K bodu 13

 

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zákona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach technickými prostriedkami.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

K bodom 14 a 15

 

V súlade s dôvodmi podľa všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súd mohol premeniť nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody uložený za prečin za podmienok v novo navrhovanom § 65a. Súd tak môže urobiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1, čím sa súčasne vymedzuje cieľová skupina odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorých prichádza do úvahy premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

 

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne sú dvojakého typu. Prvá je daná v uvádzacej vete § 65a ods. 1 – primárne musia byť splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Druhú skupinu podmienok tvoria tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) až f). Zohľadňuje sa správanie odsúdeného vo výkone trestu, kde sa vyžaduje plnenie povinností a polepšenie – tu ide vyslovene o subjektívnu podmienku na strane odsúdeného [písmeno a)]. Ďalej sa do úvahy berie čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody [písmeno b)], kde sa vyžaduje vykonanie aspoň jednej tretiny trestu odňatia slobody. Podmienka podľa písmena c) má svoj základ v § 53 ods. 1 Trestného zákona a je daná hornou hranicou trestu odňatia slobody, nakoľko je nelogické a neprípustné premieňať trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia v trvaní dlhšom ako to pripúšťa § 53 ods. 1. Podmienky podľa písmen d) až f) zohľadňujú správanie sa odsúdeného v minulosti, pričom sa vychádza z predpokladu, že premena nebude možná, ak u odsúdeného došlo v minulosti k premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody [písmeno e)], resp. k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby [písmeno d)]. Z písmena f) vyplýva, že premena bude prípustná len u prvotrestných osôb.

 

Súčasne sa v súlade s bodom 13 upravuje mechanizmus premeny trestu domáceho väzenia späť na trest odňatia slobody v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia a to tým spôsobom, že jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody. Uvedený mechanizmus následnej premeny trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody má pôsobiť  motivačne na odsúdených na trest domáceho väzenia a súčasne zamedziť neželaným špekulatívnym prepočtom zo strany odsúdených vo vzťahu k nevykonaným zvyškom trestu.

 

K bodu 16

 

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zákona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody technickými prostriedkami.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia probačného dohľadu nebude kontrola technickými prostriedkami prípustná.

 

K bodu 17

 

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zákona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci ochranného dohľadu technickými prostriedkami.

 

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade ochranného dohľadu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

 

K bodom 18 a 20

 

Vzhľadom na zavádzané možnosti efektívnej kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, ako aj s prihliadnutím na požiadavku rozširovania možností ukladania alternatívnych trestov sa navrhuje umožniť uložiť trest domáceho väzenia aj mladistvému páchateľovi trestného činu; vždy však len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

 

K bodu 19

 

Účelom tohto ustanovenia je umožniť využitie kontroly technickými prostriedkami v prípadoch uloženia primeraných obmedzení a povinností, ak sú tieto mladistvému páchateľov uložené v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu peňažného trestu.

 

K bodom 21 a 22

 

Navrhuje sa umožniť kontrolu uložených primeraných obmedzení a povinností uložených mladistvému páchateľovi v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

 

K bodu 23

 

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti zákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

 

K čl. IV

(novela Trestného poriadku)

 

K bodu 1

 

Cieľom navrhovaného doplnenia § 82 je umožniť kontrolu dodržiavania uložených primeraných obmedzení a povinností technickými prostriedkami, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o nahradení väzby.

 

K bodu 2

 

Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastavení trestného stíhania obvineného a súčasne mu uloží primerané obmedzenia a povinnosti, navrhuje sa, aby dodržiavanie týchto primeraných obmedzení a povinností bolo možné kontrolovať technickými prostriedkami, ak o tom prokurátor rozhodne.

 

K bodu 3

 

S cieľom zamedziť situáciám, kedy sa ukladajú niektoré alternatívne tresty bez reálneho zistenia možností pre riadny výkon týchto trestov sa navrhuje ako obligatórnu podmienku uloženia trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia trestným rozkazom preverenie podmienok pre riadny výkon tohto trestu probačným a mediačným úradníkom.

 

K bodu 4

 

Navrhuje sa terminologicky spresniť, že v prípade obavy, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonu trestu, súd uznesením nariadi pokračovať vo výkone trestu; upúšťa sa od doterajšej dikcie „odvolať prerušenie výkonu trestu“.

 

K bodu 5

 

V nadväznosti na navrhovanú úpravu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (čl. III bod 17) sa upravuje procesný  postup súdu a príslušnosť súdu na rozhodnutie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

 

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa bude rozhodovať len na návrh, pričom tento návrh bude oprávnený podať len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa vykonáva trest. Predkladateľ zvažoval aj iné možnosti pri určení okruhu osôb oprávnených podať takýto návrh (napr. odsúdený, prokurátor a pod.), pričom z praktického hľadiska sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť zverenie návrhového oprávnenia len riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Zamedzí sa tak zjavne neopodstatneným návrhom. Ak bude návrh riaditeľa zamietnutý, nič nebude brániť tomu, aby bol podaný opakovane.

 

Lehota na rozhodnutie súdu je ustanovená v odseku 2. 

 

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o premene je upravená v odseku 3; v druhej vete je súčasne zohľadnený nový koncept miestnej príslušnosti na výkon trestu domáceho väzenia (k tomu pozri navrhované znenie § 435 ods. 1).

 

Obdobne ako v prípade podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa navrhuje obligatórny výsluch odsúdeného.

 

Súčasne s cieľom zabezpečenia nástupu prepusteného odsúdeného na výkon trestu domáceho väzenia sa v odseku 5 upravuje povinnosť odsúdeného dostaviť sa k určenému probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. pred príslušný súd v lehote 24 hodín od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. 

 

K bodu 6 a 7

 

Z dôvodu vloženia nového § 435a sa navrhuje označiť spoločným nadpisom príslušné paragrafy upravujúce výkon trestu domáceho väzenia.

 

K bodu 8

 

V súlade § 406 sa navrhuje v prípade trestu domáceho väzenia zmeniť doterajšiu právnu úpravu miestnej príslušnosti okresných súdov na zabezpečenie výkonu tohto trestu. Z dôvodu praktických, ako aj z dôvodu hospodárnosti, sa navrhuje, aby miestne príslušným súdom na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia bol okresný súd, v ktorého obvode sa má tento trest vykonávať. Tento súd bude súčasne príslušný na vydanie aj tých rozhodnutí, ktoré súvisia s trestom domáceho väzenia – prerušenie výkonu trestu, premena tohto trestu na trest odňatia slobody a pod. Navrhovaná právna úprava rieši súčasne aj príslušnosť probačného a mediačného úradníka.

 

K bodu 9

 

Doterajšia právna úprava poverovania probačného a mediačného úradníka kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia sa nahrádza priamou zákonnou kompetenciou, v zmysle ktorej bude probačný a mediačný úradník vykonávať kontrolu tohto trestu aj bez poverenia sudcu.

 

K bodu 10

 

S ohľadom na rozlišovanie obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona a povinnosti vyplývajúcej z povahy trestu domáceho väzenia pri jeho uložení podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje sa terminologicky spresniť doterajšiu právnu úpravu.

 

K bodu 11

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prečíslovanie odsekov v § 435.

 

K bodu 12

 

Obdobne ako v prípade Trestného zákona, aj v Trestnom poriadku sa upúšťa od pojmu „orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia“.

 

Súčasne sa ustanovujú limity pre udelenie výnimky z trestu domáceho väzenia a zvýrazňuje sa skutočnosť, že takáto výnimka má mať krátkodobý charakter. Výnimky z trestu domáceho väzenia umožňuje povoliť aj súčasná právna úprava. Podľa návrhu bude môcť probačný a mediačný úradník povoliť výnimku najviac v trvaní 48 hodín. Akákoľvek výnimka nad rámec § 435 ods. 5 bude musieť byť riešená prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia.

 

K bodu 13

 

Inštitút prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia má za cieľ reagovať na dve situácie, a to na obmedzenie osobnej slobody z titulu nastúpenia do výkonu väzby a do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať výkon tohto trestu. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje zákonné prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia a v odseku 2 fakultatívna možnosť jeho prerušenia.

 

Z hierarchického postavenia trestu domáceho väzenia ako významnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, kedy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je nevyhnutné páchateľa postihnúť obmedzením slobody, avšak postačuje menšia intenzita zásahu do osobnej slobody ako pri výkone trestu odňatia slobody, sa navrhuje obdobne ako pri výkone trestu odňatia slobody umožniť súdu zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia, najmä ak nastanú dôležité dôvody hodné osobitného zreteľa (odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia, náhle ochorie na ťažkú chorobu, ktorá si vyžiada hospitalizáciu odsúdeného v zdravotníckom zariadení, trest domáceho väzenia sa vykonáva na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok a účel takto uloženého trestu by dočasne nemohol byť naplnený a pod.).

 

V prípade, že pominú dôvody, pre ktoré bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, súd  nariadi pokračovať vo výkone trestu domáceho väzenia.

 

Do doby, na ktorú bol odsúdenému uložený výkon trestu domáceho väzenia, sa nebude nezapočítavať doba, na ktorú bol prerušený výkon trestu domáceho väzenia.

 

Proti uzneseniu o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a uzneseniu o odvolaní prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia bude prípustná sťažnosť, ktorá nebude mať odkladný účinok.

 

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia bude mať za následok prerušenie kontroly technickými prostriedkami (§ 22 ods. 1 návrhu zákona).

 

Pri inštitúte prerušenia trestu domáceho väzenia sa vychádza s obdobnej úpravy prerušenia výkonu trestu odňatia slobody (§ 412 Trestného zákona)

 

K bodom 14 až 16

 

Trest odňatia slobody je síce najprísnejším represívnym nástrojom trestnej politiky štátu, ale jeho výkon musí smerovať rovnako k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V prípade, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať výchovnú zložku trestu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní „prevýchovný“ program zaobchádzania) a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti (opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu) pokračovať v jej páchaní, existujú preventívne prostriedky, ktorých cieľom je ochrániť spoločnosť aj po prepustení „problematického“ odsúdeného z výkonu trestu  – ochranný dohľad.

 

V doplnenom ustanovení § 460 (nové odseky 2 a 3) sa precizujú procesné ustanovenia uloženia tohto ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

 

K bodu 17

 

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti zákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

 

K čl. V

(novela zákona o súdnych úradníkoch)

 

Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od výkonu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedziť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje „klasickú“ rozhodovaciu činnosť súdov.    

 

K čl. VI

(novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch)

 

K bodu 1

 

V súčasnosti ustanovenie § 2 zákona o probačných a mediačných úradníkoch nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené novými trestnými kódexmi. Zákon bol spracovaný v čase (2001 až 2002). Cieľom navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 písm. a) je prehodnotiť súčasný stav tak, aby probačný a mediačný úradník mal jasný a zrozumiteľný mandát na výkon jednotlivých činností v súvislosti so zabezpečení a výkon inštitútu probácie.

 

K bodu 2

 

Účelom navrhovaného doplnenia zákona je ustanoviť oprávnenie probačného a mediačného úradníka dožadovať sa ochrany zo strany Policajného zboru v súvislosti s splnením svojich úloh.

 

K čl. VII

(novela zákona o výkone trestu odňatia slobody)

 

Všeobecne

 

Účelom novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody je umožniť použitie technických prostriedkov ako kontrolného nástroja odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Využitie technických prostriedkov je plánované najmä v rámci tzv. otvorených oddelení, resp. pri zaraďovaní odsúdených do práce.

 

Z koncepčného hľadiska nespadá použitie technických prostriedkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pod „kontrolu rozhodnutia technickými prostriedkami“ tak ako ho vymedzuje návrh zákona v čl. I, preto nie je ani predmetom návrhu zákona v čl. I; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona.

 

Vzťah právnej úpravy zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o výkone trestu odňatia slobody je vymedzený v navrhovanom § 1 ods. 2. To znamená, že nová právna úprava sa použije v rámci výkonu trestu odňatia slobody podporne (primerane). Primeranosť jej použitia je determinovaná povahou kontroly pohybu odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádza najmä aplikácia tých ustanovení zákona, ktoré upravujú technické prostriedky a podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami s výnimkou získavania súhlasov dotknutých osôb. Metodika použitia technických prostriedkov je tá istá ako  prípade kontroly výkonu rozhodnutí. Úkony, ktoré podľa zákona v čl. I vykonáva probačný a mediačný úradník budú v podmienkach ústavov na výkon trestu odňatia slobody zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Činnosť operačného strediska bude zabezpečovať aj v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

 

Novelizácia zákona o výkone trestu ďalej zahŕňa zmeny niektorých ustanovení, pri ktorých aplikačná prax poukazuje na ich nedostatky, resp. odstraňujú sa legislatívno-technické nedostatky vzniknuté prechádzajúci novelizáciami.

 

K bodu 1

 

Ide o legislatívno-technické spresnenie nesprávne použitého vnútorného odkazu.

 

K bodu 2

 

V nadväznosti na zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozširujú kompetencie Zboru väzenskej a justičnej stráže o možnosť využívania technických prostriedkov pri regulácii a kontrole pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia bezpečnosti a účelu výkonu trestu.

 

K bodu 3

 

Upravujú sa podmienky použitia technických prostriedkov kontroly odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa navrhuje tento spôsob kontroly pohybu využívať v prípadoch, kedy má odsúdený povolený voľný pohyb mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

 

K bodu 4

 

Ide o opravu zjavnej nesprávnosti v texte právnej normy, nakoľko zákon upravuje práva a povinnosti odsúdených nie obvinených.

 

K bodu 5

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

 

K bodu 6

 

Navrhuje sa doplnenie základných povinností odsúdeného vo výkon trestu odňatia slobody, a to o povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto nariadená. Porušenie tejto povinnosti zo strany odsúdeného bude zakladať vznik disciplinárnej zodpovednosti.

 

K bodom 7 až 10

 

Účelom novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v bodoch 6 až 9 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

 

V bode 6 a 9 sa navrhuje skrátenie trvanie samoväzby u odsúdených, pričom horná hranica sa z 20 dní skracuje na 14 dní, resp. z 30 na 21 dní.

 

V bode 7 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu – stav odsúdeného.

 

V bode 8 sa vylučuje úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu; tento bude možný vždy.

 

K bodom 11 a 12

 

Ide sa o spresnenie a doplnenie pôvodného znenia, nakoľko zbor spracováva hodnotenie nielen ku konaniu o podmienečnom prepustení, ale aj k ďalším inštitútom v zmysle trestnej legislatívy.

 

Vzhľadom na zavedenie inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v doterajšom nadpise siedmej hlavy.

 

K bodu 13

 

Ide o spresňujúce úpravy v texte zákona, ktorými sa odstraňujú nezrovnalosti vzniknuté s vykonaním doterajších novelizácií.

 

K bodu 14

 

Vzhľadom na zavedenie možnosti premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozširujú dôvody prepustenia odsúdeného na slobodu aj o prípad premeny jeho doterajšieho  trestu na trest domáceho väzenia.

 

K bodu 15

 

Aplikačná prax ukázala, že vydávanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi odsúdeným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

 

K bodu 16

 

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľvek osobe nielen odsúdenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo „odsúdeného“ z textu ustanovenia.

 

K bodu 17

 

Navrhované rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia umožní ministerstvu spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o použití technických prostriedkov v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

 

K čl. VIII

(novela zákona o výkone väzby)

 

K bodu 1

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

 

K bodom 2 a 3

 

Účelom novelizácie zákona o výkone väzby v bodoch 1 a 2 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

 

Zmenou v § 40a ods. 3 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu.

 

Zmena § 40c ods. má za cieľ vylúčiť úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu. 

 

K bodu 4

 

Aplikačná prax ukázala, že vydávanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi obvineným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

l

K bodu 5

 

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľvek osobe nielen obvinenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo „obvineného“ z textu ustanovenia.

 

K čl. IX

 

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj pre vytvorenie dostatočného časového obdobia pre prípravu realizácie návrhu zákona v praxi sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť v plnom rozsahu 1. januára 2016.

 

Delená (skoršia) účinnosť sa navrhuje vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v čl. VII, a to z dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku kontroly technickými prostriedkami v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

 

V Bratislave, 7. januára 2015

 

 

 

 

 

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

 

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona  o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350)

 

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1542 z  28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350)  na  prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, 

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

II.

 

                Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 566 z 10. marca 2015,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 178 z 26. februára 2015 a 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 160 zo 4. marca 2015.

 

 

IV.

 

                Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.            V čl. I § 20  sa za slová „mediačnému úradníkovi“ vkladá čiarka a slová „a Policajnému zboru, ak je ohrozený život alebo zdravie alebo ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin“ sa nahrádzajú slovami „a ak je ohrozený život alebo zdravie alebo ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, aj Policajnému zboru“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje formulácia § 20 tak, aby bolo zrejmé, že operačné stredisko ohlasuje probačnému a mediačnému úradníkovi všetky bezpečnostné incidenty, pričom až v prípadoch, pri ktorých je ohrozený život alebo zdravie, resp. pri ktorých je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin sa bezpečnostné incidenty hlásia okrem probačného a mediačného úradníka aj Policajnému zboru.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné  menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

2. V čl. I § 22 odsek 1 znie:

 

„(1) Kontrola technickými prostriedkami sa preruší, ak nastúpi kontrolovaná osoba do výkonu väzby alebo ak sa preruší výkon rozhodnutia. Ak sa zmenia podmienky použitia technických prostriedkov spôsobom, ktorý dočasne znemožňuje výkon kontroly technickými prostriedkami, súd alebo prokurátor na návrh probačného a mediačného úradníka  alebo aj bez tohto návrhu preruší kontrolu technickými prostriedkami na nevyhnutný čas. Ak ide o prerušenie kontroly technickým prostriedkom podľa § 3 ods. 1 písm. d), súd alebo prokurátor bezodkladne vyrozumie chránenú osobu a osoby podľa § 12 ods. 3 písm. b) a c).“.

 

                Navrhuje sa rozlíšiť dôvody, pri ktorých príde k prerušeniu výkonu kontroly technickými prostriedkami zo zákona (nástup do výkonu väzby alebo prerušenie výkonu rozhodnutia kontrolovaného technickými prostriedkami) a kedy sa o prerušení výkonu kontroly technickými prostriedkami rozhodne rozhodnutím (zmena podmienok použitia technických prostriedkov znemožňujúca výkon kontroly technickými prostriedkami). Dôvodom navrhovanej zmeny je eliminácia nadbytočných úkonov a zachovanie hospodárnosti a efektívnosti konania.

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

3. V čl. I  § 33 ods. 2 sa v úvodnej vete za slovami „kontroly technickými prostriedkami“ spojka „a“ nahrádza čiarkou.

Ide o legislatívno-technickú úpravu sa upresňuje štylistika a všeobecná zrozumiteľnosť navrhovaného ustanovenia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

4. V čl. II sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

 

„2. V § 129 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.“.

 

3. V § 141 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v  určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalca zruší.

 

(3) Zložené preddavky súd bezodkladne poukáže ustanovenému znalcovi, ak znalec na tento účel uviedol údaje o svojom účte v banke.“.“.

 

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                Vzhľadom na nejednotný postup súdov pri vykonávaní listinných dôkazov, resp. ich čítaní alebo oznamovaní ich obsahu sa navrhuje prostredníctvom zmeny § 129 ods. 1 zjednotiť postup súdov a obmedziť čítanie listinných dôkazov na pojednávaní len na tie prípady, ktoré sú sporné. Bod 3: Platenie preddavkov na trovy dôkazov je v občianskom súdnom konaní pravidlom, no výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, kedy od účastníka zloženie preddavku nemožno spravodlivo požadovať. Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku je upresniť a jasnejšie vyjadriť uvedené pravidlo s cieľom zlepšenia platobnej disciplíny pri vyplácaní odmien znalcov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

5.            V čl. III bod 15 sa v navrhovanom § 65a ods. 1 písm. d) vypúšťajú slová „alebo o výkon premeneného trestu domáceho väzenia,“.

 

                Pri premene nevykonaného zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje vypustiť duplicitne uvedenú podmienku, že odsúdenému podľa § 65a ods. 1 písm. d) aj podľa § 65a ods. 1 písm. e) nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6.            V čl. III  19. bod (§ 116 ods. 1) sa slová „a podrobiť sa kontrole“ nahrádzajú slovami „a povinnosť podrobiť sa kontrole“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu ktorou sa precizuje znenie ustanovenia, z dôvodu zvýšenia všeobecnej zrozumiteľnosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

7.            V čl. IV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

„1. Nadpis pod § 61a znie:

 

„Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia“.

 

2. V § 61a sa slová „Hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie a neverejné zasadnutie“ nahrádzajú slovami „Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie“.“.

 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                Navrhuje sa vylúčiť neverejné zasadnutie z povahy veci z povinného nahrávania. Ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka ako strán, tak aj priamo nezainteresovanej verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ. Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu je z vecného hľadiska účelné zaznamenávať  ho len v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

8.            V čl. IV sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:

 

„2. V § 142 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vyšetrenie duševného stavu a“.

 

3. V § 148 odsek 1 znie:

„(1) Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.“.

 

4. V § 149 odsek 2 znie:

„(2) Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                Body 2 až 4: V súvislosti s poznatkami z aplikačnej praxe sa navrhuje upustenie od zákonnej úpravy vyšetrenia duševného stavu obvineného dvoma znalcami z odboru psychiatrie z dôvodu jej nehospodárnosti a neúčelnosti. V trestnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada kontradiktórnosti, preto nie je dôvod zotrvávať na obligatórnom vyšetrení duševného stavu obvineného dvoma znalcami z odboru psychiatrie na rozdiel potreby pribratia dvoch znalcov na pitvu mŕtvoly, pri ktorej ide o neopakovateľný deštrukčný úkon. V Českej republike sa od obligatórneho vyšetrenia duševného stavu obvineného dvoma znalcami upustilo už v roku 2001 a doposiaľ nebolo zaznamenané, že by táto zmena spôsobovala výrazné aplikačné problémy, resp. že by dochádzalo k jej zneužívaniu. Nemenej významným je aj faktor výraznej úspory na znalečnom hradenom z rozpočtu verejnej správy Náklady na znalečné na účely trestného konania v odvetví psychiatrie dosiahli v roku 2013 výšku cca 2,9 milióna eur.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

9.            V čl. VI  1. bod § 2 ods. 1 písm. a)  treťom a piatom bode sa vypúšťajú slová „obžalovaného alebo odsúdeného,“ a v § 2 ods. 1 písm. a) siedmom bode sa za slovom „obvinenému“ vypúšťa čiarka a  slová „obžalovanému a odsúdenému“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, predmetom ktorej je zabezpečenie dôsledného používania legislatívnej skratky upravenej v  § 2 ods. 1 písm. a) 1. bode.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

10.          V čl. VII  12. bode sa na konci pripája táto veta „Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 37).“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

11.          V čl. VII sa za bod 12 vkladajú nové body 13 a 14, ktoré znejú:

„13. V § 82 ods. 1 sa za slovo „odsúdení“ vkladajú slová „alebo obvinení“.

 

14. V § 82 ods. 2 sa za slovo „odsúdených“ vkladajú slová „alebo výkon väzby obvinených“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                Navrhuje sa zaviesť možnosť umiestňovať do osobitného oddielu okrem odsúdených i obvinených. Aplikačná prax poukázala na potrebu riešiť situáciu, kedy sa do režimu tzv. chráneného svedka dostane osoba v pozícii obvineného. Zbor väzenskej a justičnej stráže tak bude mať legitímne oprávnenie umiestniť i obvineného do osobitného oddielu, ktorý sa práve na tento účel zriaďuje.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

12.          V čl. VII  15. bod sa slová „písmena f)“ nahrádzajú slovami „písm. f)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

13.          V čl. VIII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

 

„1. V § 3 odsek 1 znie:

„(1) Väzba sa vykonáva v ústave na výkon väzby, v samostatnom oddelení výkonu väzby, ktoré môže zriadiť a zrušiť generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“) pri ústave na výkon väzby alebo pri ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) alebo v osobitnom oddiely;1a) samostatné oddelenie výkonu väzby je organizačnou súčasťou príslušného ústavu.“

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:

„1a) § 82 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.“

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                Navrhuje sa zaradiť medzi miesta výkonu väzby možnosť výkonu väzby v osobitnom oddiely, nakoľko aplikačná prax poukázala na potrebu riešiť situáciu, kedy sa do režimu tzv. chráneného svedka dostane osoba v pozícii obvineného.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

14.          V čl. VIII  4. bod sa slová „písmena f)“ nahrádzajú slovami „písm. f)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

15.          Za čl. VIII sa vkladá nový čl. IX, ktorý znie:

 

„Čl. IX

 

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 322/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

 

1. V § 1 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Ak sa register trestov vedie elektronickou formou, ochranu údajov a informácií podľa odseku 5 zabezpečuje prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy.2a)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:

„2a) § 3 ods. 2 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

 

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

 

2. V § 10 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:

„(11)      Podávanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj zasielanie výpisu z registra trestov sa uskutočňuje aj elektronickou formou.“.

 

Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 12 a 13.

 

3. V § 13 ods. 7 sa slová „§10 ods. 2 až 12“ nahrádzajú slovami „§10 ods. 2 až 13“.“.

 

Doterajší čl. IX sa primerane prečísluje.

 

                K bodu 1:Navrhuje sa jednoznačne upraviť, kto je zodpovedný za ochranu údajov a informácií vedených v registri trestov elektronickou formou, a to aj v prípade, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je prevádzkovateľom registra trestov ako informačného systému verejnej správy, ale len jeho správcom. K bodu 2: Táto právna úprava sa navrhuje v záujme bezproblémovej aplikácie zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, zákona č. 214/2014 Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ako aj ďalších právnych predpisov prijatých v súvislosti s Operačným programom informatizácia spoločnosti. Je nevyhnutné, v čo najkratšom čase legislatívne upraviť možnosť nielen prijímať žiadosti o výpis z registra trestov elektronickou formou, ale aj ich zasielanie. Ide o obdobnú úpravu, ako pri odpise registra trestov podľa § 13 ods. 6 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K bodu 3: Prečíslovanie vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 2.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

                Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

a)            spoločne o bodoch 1 až 6, 9 až 15 s návrhom schváliť,

b)           osobitne o bode 7 s návrhom schváliť,

c)            osobitne o bode 8 s návrhom schváliť. 

 

V.

 

 

                Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 1350a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 567 z 10. marca 2015.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu  Annu Vittekovú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

 

                                                                                                                                            Róbert Madej

                                                           predseda Ústavnoprávneho výboru

                                                                                                                         Národnej rady Slovenskej republiky

 

 

 

Bratislava  10. marca 2015