DÔVODOVÁ SPRÁVA A SPOLOČNÁ SPRÁVA VÝBOROV
A. Všeobecná časť
Účelom návrhu zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Navrhovaná právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru (napríklad viac ako 90% p. a.).
Napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a.
Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že môže vzniknúť situácia, v ktorej bude na súde v Slovenskej republike uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmenky vystavenej v zahraničí. Aj pre tieto prípady je nevyhnutná navrhovaná právna úprava.
Vzhľadom na veľké množstvo exekučných vecí, ktoré prebiehajú na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel sa upravuje možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť. Skutočnosť, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedenej vady v konaní, ktorú zohľadní až exekučný súd však následne umožní, aby sa veriteľ opätovne domáhal svojho nároku podaním návrhu na obnovu konania z tohto osobitného zákonného dôvodu.
Navrhovaná právna úprava umožní ochrániť tisíce spotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v súdnom konaní alebo už v štádiu exekúcie, vzhľadom k tomu, že expresis verbis vysloví povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy a nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku zmeny štruktúry § 115.
K bodu 2
Upravuje sa povinnosť žalobcu v osobitných prípadoch opísať ďalšie rozhodujúce skutočnosti a pripojiť dôkazy, ak ide o uplatňovania nárokov zo zmenky. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu žalovanému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, keďže podľa osobitných predpisov je súd povinný prihliadať napr. na neprijateľné zmluvné podmienky z úradnej povinnosti. Odsek 4 zavádza vyvrátiteľnú domnienku voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. Uvedené pravidlá sa použijú aj v prípadoch uplatnenia nárokov zo šeku.
K bodu 3
Upravuje sa osobitná manudukčná povinnosť súdu v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
K bodu 4
Upravuje sa povinnosť súdu obligatórne nariadiť pojednávanie, ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nárokov zo zmenky voči fyzickej osobe. To platí aj pre prípady, kedy sa konanie vedie podľa osobitných predpisov (napr. Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku zmeny štruktúry § 79 a § 115.
K bodu 6
Vypúšťa sa právna úprava zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu v súlade s koncepciou Civilného sporového poriadku.
K bodu 7
Zavádza sa nový dôvod obnovy konania, ktorého zmyslom je umožniť preskúmať nároky zo zmeniek, ktoré vznikli v súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi v takom konaní, ktoré je na to určené.
K bodu 8
Navrhuje sa, aby súd nemusel pojednávať pri novo zavádzanom dôvode obnovy konania, resp. bude na úvahe súdu, či pojednávanie nariadi alebo nie.
K bodu 9
Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava aplikovala aj v prebiehajúcich súdnych konaniach.
K čl. II
K bodu 1
Upresňuje sa možnosť vznášania kauzálnych námietok upravenú doposiaľ v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V týchto prípadoch sú prípustné kauzálne námietky vždy.
K bodu 2
Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na postavenie žalovaného zo zmenky ako spotrebiteľa, pokiaľ zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedená povinnosť sa zavádza do predmetného zákona, hoci táto povinnosť už vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
K bodu 3
V súlade s osobitnými predpismi týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa sa upravuje neplatnosť niektorých zmenových alebo šekových prejavov.
K čl. III
K bodu 1
Upravujú sa náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.
K bodom 2 a 3
Dopĺňa sa osobitný dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa.
Analogicky sa navrhuje rozšíriť dôvody pre zastavenie exekúcie.
K bodu 4
Navrhuje, aby proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa nového § 57 ods. 1 písm. m) bolo prípustné odvolanie.
K bodu 5
Navrhuje, aby nová právna úprava bola zohľadnená aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach.
Účastníkom týchto konaní sa v odseku 1 navrhuje lehota jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 – na tento účel sa dotknuté exekúcie odložia ex lege. Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie (odsek 5). Ak bude návrh doplnený v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
K čl. IV
Nanovo sa koncipuje právna úprava prevádzania práv zo spotrebiteľských úverov vo význame výraznej reštrikcie s výnimkou prípadov podľa osobitných predpisov, kde toto obmedzenie je vzhľadom na účel týchto osobitných úprav nežiaduce.
K čl. V
Vzhľadom na akútnosť situácie sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684) v druhom čítaní
Ústavnoprávny výbor Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684).
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1985 z 29. septembra 2015 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684) Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 682 zo 4. novembra 2015 návrh zákona schváliť.
IV.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I bod 2 znie:
„2. V § 79 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
(4) Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 5 a 6.“.
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby okrem zmeniek boli osobitné náležitosti žaloby upravené aj pre uplatňovanie nárokov zo šekov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I v bode 3 sa za slovo „zmenky“ vkladajú slová „alebo šeku“, odkaz 10a sa označuje ako 13aaa a vkladá sa poznámka pod čiarou k odkazu 13aaa, ktorá znie: „13aaa) § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. .../2015 Z. z.“.
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby okrem zmeniek bolo možné námietky podľa osobitných predpisov uplatniť aj pre nároky zo šekov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustenie obligatórneho nariadenia pojednávania v zmenkových veciach. Súčasná úprava podmienok nariadenia pojednávania je dostatočná.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. V čl. I bod 5 znie:
„5. V § 153b ods. 2 písm. a) sa slová „§ 79 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 79 ods. 6“.“.
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vyplývajúca z navrhovaných zmien.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 243b ods. 7 sa dopĺňa druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Ak dovolací súd vo veci podľa prvej vety dovolanie odmieta ako neprípustné alebo zamieta ako nedôvodné, môže uložiť advokátovi, ktorý dovolateľa zastupoval, pokutu do 500 eur. Advokát má proti dovolateľovi postih, ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhované ustanovenie vychádza z ustanovenia už platného § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016 a v istom zmysle (reagujúc na neustále sa opakujúce zneužívanie inštitútu dovolania v skutkovo a právne podobných veciach) „predsúva“ účinnosť tohto ustanovenia na skorší termín.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6. V čl. I bod 9 znie:
„9. Za § 372x sa vkladá § 372y, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠372y
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
(3) Ustanovenie o možnosti uloženia pokuty podľa § 243b ods. 7 druhá veta sa použije len na dovolania podané po účinnosti tohto zákona.“.
Úprava intertemporality v súvislosti s vydanými zmenkovými platobnými rozkazmi do dňa účinnosti zákona. Vychádza sa z pravidla okamžitej aplikability, a to aj vo vzťahu k zmenkovým a šekovým platobným rozkazom vydaným podľa predpisov účinných do dňa vyhlásenia zákona, a to za predpokladu, že tieto neboli s účinkami doručenia podľa doterajších predpisov doručené odporcovi. V opačnom prípade, t. j. ak došlo k zákonom ustanoveným účinkom doručenia zmenkového a platobného rozkazu podľa doterajších právnych predpisov, použijú sa na konanie ustanovenia doterajších predpisov. V odseku 3 sa navrhuje riešenie kolízie novej právnej úpravy možnosti uloženia pokuty, a to len v dovolacích konaniach, v ktorých dovolanie bolo podané po účinnosti návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 297/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z. a zákona č. 253/2015 Z. z. sa a dopĺňa takto:
V § 6 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.“.“.
Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.
Pozmeňujúcim návrhom sa ustanovujú minimálne sadzby súdnych poplatkov za podanie odvolania alebo dovolania. Ak zákon o súdnych poplatkoch ustanovuje osobitné sadzby pre tieto podania (napr. v prílohe zákona), použije sa špeciálna úprava. Dopĺňané ustanovenie sa nebude aplikovať v prípade oslobodenia od súdnych poplatkov, či už podľa zákona o súdnych poplatkoch alebo podľa § 138 OSP.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8. V čl. III bod 1 § 39 ods. 4 sa odkaz na poznámku pod čiarou a označenie poznámky pod čiarou „4ca“ nahrádza označením „4da“.
Legislatívno-technická pripomienka. Oprava nesprávneho číslovania novo vloženej poznámky pod čiarou.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9. V čl. IV § 17 znie:
㤠17
(1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa zapísaného v registri vedenom Národnou bankou Slovenska na veriteľa zapísaného v registri vedenom Národnou bankou Slovenska, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a) upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,6) na banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu,6) s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21a a 22 znejú:
„21a) Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.“.
Navrhuje sa sprísniť predpoklady sukcesie do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi tak, aby sa vzťahovala aj na prípady prechodu pohľadávok a navrhovaná úprava by tak nemohla byť obchádzaná napr. zmluvami o predaji podniku. Sukcesia do práv veriteľa bude možná v zásade len medzi regulovanými subjektmi v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude predmetom prechodu alebo prevodu pohľadávka v celosti. Ustanovenie odseku 2 upravuje taxatívne prípady výnimiek z kogentného pravidla odseku 1. Právna úprava sa týka rovnako aj inkasocesie. Porušenie navrhovaného zákazu bude zakladať absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10. V čl. V sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Čl. I stráca účinnosť 1. júla 2016.“.
Vzhľadom na prijatie novej právnej úpravy (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktorá nadobudne účinnosť 1. júla 2016 a ktorá ruší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, je potrebné k uvedenému dátumu zrušiť aj ostatnú/poslednú novelu Občianskeho súdneho poriadku navrhovanú v čl. I.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 10) hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
V.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 1684a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 749 z 10. novembra 2015.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Borisa Suska, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.