DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe úlohy č. 4., 9. v mesiaci júl a úlohy č. 6 v mesiaci september v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, ako spoločný návrh rezortov školstva, zdravotníctva, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR ako gestorujúcemu rezortu podľa uznesenia č. 151 z 2. apríla 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bola uložená povinnosť zabezpečiť v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom vnútra, ministerom zdravotníctva, ministrom hospodárstva, ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) a vykonať notifikáciu do 18. januára 2016. Návrh zákona preto bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými rezortmi a predkladá sa ako spoločný návrh transpozície smernice.
V zmysle vyššie uvedeného je preto hlavným cieľom návrhu zákona transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.(ďalej len „smernica“)
Kľúčové prvky zmien smernice sú:
1. Zavedenie európskeho profesijného preukazu, čo umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte.
Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.
2. Aktualizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie veterinárnych lekárov a architektov. Harmonizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie v prípade týchto povolaní sa uskutočnila pred 20 až 30 rokmi a bola potrebná zadefinovať odbornú prípravu vo svetle uskutočnených vzdelávacích reforiem, napr. Bolonskej deklarácie a i.
3. Zavedenie výstražného mechanizmu pre odborníkov v zdravotníctve, pre veterinárov a pre pedagogické povolania. Príslušné orgány Slovenskej republiky budú povinné upozorniť príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov na odborníka, ktorého výkon odbornej činnosti zakázal súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán alebo orgán príslušný na prejednanie priestupku, ktorým sa odborníkovi uložil zákaz činnosti alebo obmedzenie činnosti.
4. Zavedenie spoločných rámcov pre odbornú prípravu a spoločných skúšok namiesto spoločných platforiem by malo umožniť rozšíriť mechanizmus automatického uznávania nových povolaní. Zainteresované povolania by mohli profitovať z automatického uznávania na základe spoločného súboru poznatkov, zručností a spôsobilostí alebo na základe spoločnej skúšky, pri ktorej by sa posúdila schopnosť odborníkov vykonávať povolanie.
Cieľom nového návrhu zákona je vytvoriť v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií. V súčasnosti je otázka uznávania upravovaná v rôznych právnych predpisoch podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, prípadne podľa typu uznania vzdelania s rôznymi postupmi a požiadavkami príslušných orgánov. Návrh zákona spája všetky druhy uznávania dokladov a odborných kvalifikácii do jedného právneho predpisu, zjednotí podmienky uznávania, terminológiu, lehoty a všetky súvisiace skutočnosti s ohľadom na medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná (Bolonská deklarácia, Dohovor Rady Európy a UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúci sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne podpísaný 11. apríla 1997 v Lisabone) a bilaterálne záväzky Slovenskej republiky v súvislosti s uznávaním dokladov o vzdelaní.
Ďalším zámerom návrhu zákona je, aby odstránil aplikačné problémy súčasnej právnej úpravy. Aplikačná prax ukázala, že nebol dostatočne zadefinovaný dvojstupňový model uznávania, tj. uznávanie dokladov o vzdelaní a uznávanie odbornej kvalifikácie, ktorý sa návrhom zákona odstraňuje . Ďalej sa v návrhu zákona nanovo definuje príslušnosť, kompetencie a úlohy príslušných orgánov vo svetle pôvodnej smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, z dôvodu nedostatkov vyplývajúce z aplikačnej praxe. Nanovo sa upravujú nadobudnuté práva občanov EÚ v nadväznosti na jasné rozlíšenie dvojstupňového modelu uznávania.
Návrh zákona ďalej obsahuje transpozíciu smernice 2011/95/EÚ a umožňuje osobám s medzinárodnou ochranou, teda osobám, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana a ktorí odišli zo štátu pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady o dosiahnutom vzdelaní, prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania, aj keď svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti preukázať listinnými dôkazmi o svojom predchádzajúcom vzdelávaní. K posúdeniu a overeniu vzdelania dochádza na základe písomnej žiadosti žiadateľa s medzinárodnou ochranou, v ktorej uvádza okrem svojich identifikačných údajov aj podstatné informácie týkajúce sa svojho vzdelania. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako príslušný orgán predmetnú žiadosť posúdi a podľa úrovne vzdelania uvádzanej žiadateľom určí príslušnú školu, ktorá uskutoční skúšku na overenie vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Prvá časť
Základné ustanovenia
K § 1
§1 návrhu zákona upravuje predmet úpravy zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii s vymenovaním ťažiskových tém zákona. Zavádza sa jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania (doklady o vzdelaní a odborná kvalifikácia), podmienky vydávania európskeho profesijného preukazu a pôsobnosť príslušných orgánov v oblasti uznávania.
K § 2
§ 2 obsahuje pôsobnosť zákona podľa štátu nadobudnutia dokladu o vzdelaní alebo odbornej kvalifikácie a nie podľa občianstva držiteľa dokumentácie. Preambula smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii zmenené a doplnené smernicou 2013/55/EÚ (ďalej len „smernica“) v bode 10 definuje právo členského štátu uznávať podľa svojich vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté mimo územia Európskej únie štátnymi príslušníkmi tretích krajín.
Návrh zákona v § 2 ods. 2 zároveň ustanovuje vylučovacie ustanovenie, negatívne vymedzenie okruhu povolaní, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Uvedené zákony sú upravené v osobitných predpisoch. Osobitnými predpismi upravujúce uznávanie sú napríklad
• zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
• zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 323/1992 zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 186/2009 Z .z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 219/2014 z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. .../2015 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K § 3
§ 3 obsahuje definíciu základných pojmov na účely uznávania podľa smernice o uznávaní odborných kvalifikácii. Nad rámec smernice sa zavádzajú aj iné pojmy, ako napr. definícia pojmu uznanej vzdelávacej ustanovizne, kompenzačné opatrenie, či koordinácia vzdelania. Uvedené pojmy sú dôležité z hľadiska aplikačnej praxe zákona. Ďalej § 3 definuje aj nový pojem podľa smernice, ako napr. európsky profesijný preukaz.
V tomto paragrafe sa jasne zadefinuje pojem doklad o vzdelaní a doklad o odbornej kvalifikácii v nadväznosti na aplikačné problémy, ktoré vyplývali z nedostatočnej definície a rozlíšenia týchto pojmov. Doklad o vzdelaní vydaných uznanými vzdelávacími inštitúciami sú vždy dokladmi, ktoré boli nadobudnuté v rámci formálneho systému vzdelávania, tj. na stredných alebo na vysokých školách, kým doklad o odbornej kvalifikácii je aj dokladom o spôsobilosti dotyčnej osoby. Doklad o odbornej kvalifikácii môže byť zdokladovaný dokladom o vzdelaní alebo inými dokumentmi, kým doklad o vzdelaní je vždy vysvedčenie alebo diplom.
Pojem uznanej vzdelávacej inštitúcie vyplýva z Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, ktorý bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone. Pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 1999. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 145/2000 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného dohovoru za doklad o vzdelaní sa považuje len ten doklad, ktorý vydala vysoká škola alebo stredná škola, ktoré sú štátom uznané a taktiež iná vzdelávacia inštitúcia ktorá je podľa právnych predpisov príslušného štátu uznaná za oprávnenú poskytovať vzdelávanie. To znamená, že posudzovať na účely uznania sa bude len taký doklad, ktorý vydala škola alebo vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je zaradená do zoznamu uznaných škôl, ktoré spravujú jednotlivé štáty a UNESCO. Tento dohovor doteraz podpísalo a ratifikovalo 49 štátov, väčšinu ktorých tvoria členské štáty Rady Európy, ale aj niektoré mimoeurópske štáty. Podľa článku VIII. 2 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie „zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej školy a programu“.
Koordinácia vzdelania je harmonizácia minimálnych požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu na výkon príslušného regulovaného povolania definovaná na úrovni Európskej únie, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní a automatické uznávanie odbornej kvalifikácie. Minimálne požiadavky na vzdelanie sú zadefinované presne stanoveným rozsahom a obsahom vzdelávania, počtom kreditov a rozsahom zručností a kompetencii, ktoré má mať absolvent takéhoto vzdelávania na konci odbornej prípravy. Vzťahuje sa na 7 vybraných povolaní, a to na lekárov, sestry, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, veterinárnych lekárov a architektov.
Európsky profesijný preukaz umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte. Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.
Druhá časť
Uznávanie dokladov o vzdelaní
Druhá časť zákona jasne rozlišuje pojmy uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii.
K § 4
§ 4 obsahuje deklaratórne vymenovanie záverečných dokladov o vzdelaní. Doklady o vzdelaní sú zoradené podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktoré zároveň kopírujú štruktúru článku 11 smernice a zosúlaďuje sa s terminológiou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Uvedené doklady sú nasledovné: vysokoškolské diplomy, absolventský diplom, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o záverečnej skúške. Článok 11 smernice síce definuje aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti, avšak osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú zaradené do tretej časti zákona, a to medzi doklady o odbornej kvalifikácii, keďže osvedčenia nie sú dokladmi o vzdelaní, ale dokladmi o kvalifikácii.
§ 4 obsahuje aj ustanovenia o identifikácii vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Identifikácia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa je plne v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov a s požiadavkami bolonskej deklarácie.
Ďalej § 4 obsahuje odlišné kritériá pre definíciu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pri členských a pri nečlenských štátoch. K uvedenej zmene právnej úpravy došlo v nadväznosti na praktické problémy pri uznávaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z tretích štátov.
K § 5
Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa aplikuje pri tých regulovaných povolaniach, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania, teda nie sú splnené minimálne požiadavky na obsah vzdelania a odbornej prípravy. Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní je založený na domnienke porovnateľnosti. To znamená, že pri rozhodovaní o uznaní dokladu o vzdelaní sa porovnáva rozsah a obsah vzdelania žiadateľa s rozsahom a obsahom vzdelania, ktoré sa vyžaduje v hostiteľskom štáte. Na základe tejto porovnateľnosti možno následne uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.
K § 6 až 11
Navrhovanou úpravou sa ustanovujú podmienky uznávania vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania a stredného odborného vzdelania. Predmetné ustanovenia zachovávajú súlad so smernicou, podľa ktorej v záujme uplatňovania všeobecného systému uznávania je nutné zoskupiť vnútroštátne vzdelávacie úrovne do úrovní, ktoré sú definované v článku 11 smernice. Návrhom §6 až 11 sa jednoznačnejšie zosúladil a spresnil spôsob a podmienky uznávania úrovne dosiahnutého vzdelania v súlade s reformami vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
Uznávanie príslušného stupňa vzdelania je založené na princípe porovnateľnosti obsahu a rozsahu vzdelania. To znamená, že príslušný stupeň vzdelania sa uznáva, ak sa žiadateľ preukáže príslušným dokladom o vzdelaní, ktorý získal v štáte pôvodu a jeho vzdelanie je po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia porovnateľné so vzdelaním, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike na výkon príslušného regulovaného povolania.
Vysokoškolským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získa vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa absolvovaním študijného programu prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Vysokoškolské vzdelanie je zadefinované podľa štandardnej dĺžky štúdia, vzhľadom na to, že kreditový systém neaplikujú všetky členské štáty EÚ. Zmena pri dokladoch o vzdelaní z členského a tretieho štátu je, že doklady o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa z tretieho štátu majú mať štandardnú dĺžku štúdia spolu s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa 5 rokov. Uvedená zmena predstavuje sprísnenie podmienok pre uznávanie stupňa vzdelania pre doklady o vzdelaní z tretích štátov.
Absolventským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vyššie odborné vzdelanie.
Vysvedčením o maturitnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
Vysvedčením o záverečnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie.
K Systému automatického uznávania dokladov o vzdelaní,
K §12 a §13
Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní, ktorý je definovaný v § 12 je založený na vzájomnej dohode členských štátov v nasledovnom rozsahu: členské štáty sa dohodnú na obsahu vzdelávania pri jednotlivých povolaniach, zaviažu sa, že vzdelávanie a odborná príprava v prípade vybraných povolaní sa realizuje v rozsahu a s obsahom v prvom bode zadefinovanými a vzdelávanie a odborná príprava uskutočnená v duchu bodu 1. a 2 sú automaticky platné na území členských štátov.
Na základe uvedeného boli vytvorené tzv. sektorové povolania a automatické uznanie týchto dokladov o vzdelaní, ktoré boli podmienené splnením všetkých kritérií ustanovených v sektorových smerniciach.
Filozofia automatického uznávania je stále rovnaká, je založená na koordinácii vzdelania vo vybraných profesiách. Návrh zákona sa vzťahuje na 5 zdravotníckych povolaní, ktoré sú považované za sektorové, a ktoré sú automaticky uznávané v SR aj v EÚ, a to sú: lekár, sestra, zubný lekár, pôrodná asistentka a farmaceut.
Zároveň v § 12 sa uvádza, že v prípade ak doklad o vzdelaní sektorového povolania bol nadobudnutý na území tretieho štátu pri uznávaní sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania, čo predstavuje porovnávanie obsahu a rozsahu predmetného vzdelania so stanovenými požiadavkami smernice.
Tretia časť
Uznávanie odborných kvalifikácii
Doterajšia prax poukázala na nevyhnutnosť precizovania systému konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie.
K § 14
Keď je v hostiteľskom členskom štáte výkon povolania regulovaný, t.j. je podmienený splnením špecifických kvalifikačných predpokladov, kompetentný orgán v tomto štáte umožňuje prístup k príslušnému povolaniu za rovnakých podmienok ako u občanov, ktorí nadobudli svoje vzdelanie na území domovského členského štátu. Pripustenie k výkonu povolania sa uskutočňuje za predpokladu, že žiadateľ má odbornú kvalifikáciu získanú v inom členskom štáte porovnateľnú tej, ktorá je tesne pod úrovňou požadovanou v hostiteľskom členskom štáte.
Navrhované ustanovenie v odseku 3. používa pojem „nadobudnuté práva pre rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou“, ktoré sa viažu na všeobecný systém uznávania podľa smernice. Uvedené znamená vyjadrenie dôvery jedného členského štátu vo vzdelávacom systéme druhého členského štátu s tým, že každý občan, ktorý je považovaný za kvalifikovaného v štáte pôvodu má mať právo vykonávať svoje povolanie na území druhého členského štátu. Je to základný pilier všeobecného systému uznávania, ale je zároveň nutné to oddeliť od nadobudnutých práv vybraných zdravotníckych pracovníkov (ktoré sú bližšie špecifikované v § 18 až 24).
K § 15
Princíp všeobecného systému uznávania spočíva v dôvere členských štátov v inom národnom vzdelávacom systéme. Núti príslušné orgány členských štátov, aby sa na získané vzdelanie a na nadobudnutú odbornú kvalifikáciu pozerali s dôverou a pochopením, a nie snahou nájsť úplnú zhodu vo všetkých aspektoch vzdelávania.
§ 15 upravuje podmienky uznávania odborných kvalifikácii vo svetle všeobecného systému uznávania. Uznávací proces ráta aj s možnosťou, že migrant nedokáže predložiť konkrétny doklad o vzdelaní, alebo so skutočnosťou, že v štáte pôvodu povolanie nie je regulované. V § 15 sú vymenované všetky akceptovateľné alternatívy preukázania odbornej spôsobilosti, ako napr. prax alebo osvedčenie príslušného orgánu v domovskom členskom štáte.
§ 15 ďalej ustanovuje práva občanov, ktorí svoju kvalifikáciu nadobudli v treťom štáte a majú uznanú kvalifikáciu z iného členského štátu, kde vykonávali odbornú činnosť v rozsahu najmenej troch rokov, a o uvedenom výkone činností predložili dôkaz príslušnému orgánu v Slovenskej republike. Títo občania tretieho štátu majú právo, aby ich doklady o vzdelaní boli považované za doklady o vzdelaní, ktoré boli udelené na území členského štátu.
K§16
Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov získaných konkrétnym vzdelaním, príslušný orgán uzná toto vzdelanie za splnenú odbornú kvalifikáciu na základe uznaného dokladu o vzdelaní. V uvedenom prípade dôkaz o odbornej kvalifikácii predstavuje len doklad o vzdelaní.
Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie iných kvalifikačných predpokladov, ktoré je nutné zdokladovať a dokázať inými dokladmi, než sú doklady o vzdelaní (napr. prax, publikačná činnosť alebo iné okolnosti), príslušný orgán v Slovenskej republike uzná odbornú kvalifikáciu žiadateľa na základe uznaného dokladu o vzdelaní a na základe preukázania splnenia ustanovených podmienok.
Predmetný paragraf zavádza jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania dokladu o vzdelaní a odbornej kvalifikácie.
K § 17
Zásada uznania čiastočnej odbornej kvalifikácie sa do smernice zaviedla na základe judikatúry Súdneho dvora. Má to priniesť väčšiu právnu istotu pre odborníkov a umožní odborníkom spĺňajúcim podmienky pre uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie, aby sa usadili alebo poskytovali služby, napriek tomu, že pred vstupom novely smernice boli vylúčení z využívania výhod smernice. Členské štáty nesmú uplatniť túto zásadu, keď existujú závažné dôvody, ako napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov. Z uvedeného dôvodu uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie sa neuplatňuje v prípade zdravotníckych profesii.
Uznanie a akceptácie čiastočnej odbornej kvalifikácie je prítomné v legislatívnom prostredí dávnejšie, preto nie je potrebné uvedený pojem definovať na účely tohto zákona alebo na účely uznávania. Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje čiastočnú odbornú kvalifikáciu, ako „súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom,“ a úplnú kvalifikáciu, ako „stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom; úplná kvalifikácia sa môže skladať z viacerých čiastočných kvalifikácií“, čo je v úplnom súlade so smernicou. Ďalej § 22 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) uvádza osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii, ako doklad o odbornej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že zákon o uznávaní používa pojem, ktorý je zavedený a používaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, a nevyžaduje sa ďalšia definícia na účely návrhu zákona.
K § 18
Koordinácia vzdelávania a minimálnych požiadaviek jeho obsahu podliehajúcich právnej úprave zákona, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní, sa týka povolaní lekár, zubár, sestra, pôrodná asistentka a farmaceut, ak bola odborná kvalifikácia na výkon týchto povolaní preukázaná dokladom o vzdelaní vydanom v členskom štáte. Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní spočíva v definovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu pre výkon týchto povolaní na úrovni Európskej únie, a tým je umožnené ich automatické uznávanie. Predmetným ustanovením sa za účelom spresnenia výslovne uvádza, že ak boli doklady o vzdelaní vydané v tretích krajinách, pri ich uznávaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania, sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií.
K § 19 až 24
Princíp nadobudnutých práv spočíva v skutočnosti, že ak príslušník daného povolania neabsolvoval zosúladené vzdelávanie viažuce sa k danému sektorovému povolaniu, alebo ak sa zmenil názov diplomu, alebo ak príprava bola nadobudnutá ešte pred tým, ako sektorové smernice nadobudli účinnosť v členských štátoch, táto odborná kvalifikácia sa môže uznať automaticky po splnení istých podmienok. Najčastejšie je to dlhoročná prax v odbore (súvislá trojročná prax počas posledných piatich rokov od vydania potvrdenia o praxi) alebo potvrdenie príslušného orgánu o konformite vzdelania alebo iná presne stanovená podmienka, ktorá je vymenovaná v § 19 až 24 osobitne vzťahujúce sa k jednotlivým povolaniam v konkrétnych členských štátoch EÚ. V ustanoveniach § 19 až 24 sú štáty zoradené podľa referenčného dátumu, čo je dátum pristúpenia štátu k Európskej únii.
Štvrtá časť
Kompenzačné opatrenia
K § 25 až 28
Predmetnou úpravou ustanovení § 25 až 28 sa spresňujú a jednoznačne vymedzujú podmienky ukladania kompenzačných opatrení, ako náhradných opatrení odstraňujúcich rozdiely v rozsahu alebo obsahu absolvovaného vzdelania alebo odbornej prípravy. V súlade so smernicou sa príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie, zachováva možnosť uložiť kompenzačný mechanizmus za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa touto navrhovanou úpravou precizujú. Zároveň sa vymedzuje podstatný rozdiel vo vzdelaní alebo odbornej príprave, pričom príslušný orgán v rámci preskúmavania zisťuje, či ide o také rozdiely, ktoré je možné náležite kompenzovať kompenzačným opatrením. Príslušný orgán zohľadňuje aj doterajšiu prax žiadateľa a skutočnosť, že v štáte jeho pôvodu je považovaný za kvalifikovaného pracovníka. Vymedzuje sa aj obsah stanoviska, ktorý na požiadanie príslušného orgánu predkladá vzdelávacia ustanovizeň. Ak sú splnené podmienky pre uloženie kompenzačného opatrenia, v súlade so smernicou sa zachováva možnosť, aby si žiadateľ vybral jeho konkrétnu formu, pričom od neho možno požadovať vykonanie len jedného kompenzačného opatrenia. Navrhovanou úpravou sa zároveň spresňuje uskutočňovanie kompenzačných opatrení, ktorých úspešné absolvovanie je podkladom pre príslušný orgán, aby uznal doklad o vzdelaní žiadateľa alebo odbornú kvalifikáciu žiadateľa umožnil mu tak samostatný výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.
§ 27 bližšie upravuje vykonávanie adaptačného obdobia a rešpektuje článok 3 písm. g) smernice. Adaptačné obdobie je možné vykonávať pod dohľadom kvalifikovaného príslušníka povolania, pričom pracovno-právny vzťah medzi migrantom a osobou vykonávajúca dohľad sa počas adaptačného obdobia nešpecifikuje. Písomné vyjadrenie o vykonaní adaptačného obdobia a hodnotenie migranta musí obsahovať rozsah vykonávaných činností úrovni nadobudnutých vedomostí a zručností alebo informácie o vzdelávaní migranta absolvovanom počas adaptačného obdobia. Podrobné pravidlá vykonávania adaptačného obdobia nie je možné špecifikovať v zákone, vzhľadom na rôznorodosť povolaní, pri ktorých sa adaptačné obdobie aplikuje. V každom prípade však pri vykonávaní adaptačného obdobia má byť zohľadnené rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým uloží vykonanie kompenzačného opatrenia. Uvedené rozhodnutie má obsahovať podrobné informácie v súvislosti so zistenými nedostatkami vo vzdelávaní, ktoré je nutné kompenzovať adaptačným obdobím.
§ 28 bližšie upravuje vykonávanie skúšky spôsobilosti, ako kompenzačného opatrenia. Skúška spôsobilosti sa môže uložiť v prípade, ak príslušný orgán zistí zásadné rozdiely vo vzdelávaní migranta oproti požadovanému vzdelaniu Slovenskej republike. Podrobný obsah a rozsah skúšky sa stanuje v rozhodnutí o uložení kompenzačného opatrenia po porovnaní obsahu vzdelania migranta s požiadavkami v Slovenskej republike. V prípade, ak kvalifikačné požiadavky s podrobným obsahom vzdelávania sú zadefinované v právnom predpise ( napr. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) porovnáva sa obsah vzdelávania migranta s uvedenými požiadavkami. Pokiaľ vzdelanie nie je zadefinované podrobne v právnom predpise, pri porovnávaní je smerodajný štátny vzdelávací program (pri kvalifikáciách a dokladoch, ktoré boli nadobudnuté v rámci stredoškolského vzdelávania) a opisy vysokoškolských študijných programov, v prípade, že ide o doklad o vzdelaní nadobudnutý na vysokej škole v rámci vysokoškolského štúdia.
V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky. Súčasťou sústavy študijných odborov sú aj opisy študijných odborov, ktoré sú doslovne prevzaté z dokumentu, ktorý vypracovali experti vysokých škôl v koordinácii so Slovenskou rektorskou konferenciou. Opisy obsahujú všetky náležitosti podľa § 50 ods. 5 písm. a) až f) zákona. Ministerstvo ich zverejňuje s cieľom informovať akademickú pospolitosť.
Zmena oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v rozdielnom prístupe k právu kompenzovať nedostatky vo vzdelávaní pre odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu. Kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu nie je možné kompenzovať adaptačným obdobím, výlučne skúškou spôsobilosti. Vzhľadom na to, že v tretích štátoch neexistuje technické a personálne zabezpečenie potvrdzovania kvalifikácii (na rozdiel od členských štátov) ku kompenzácii vzdelania z tretích štátov sa pristupuje s obmedzeniami.
Piata časť
Konanie o uznaní dokladov o vzdelaní a uznaní o odbornej kvalifikácie
K § 29 a 30
§ 29 a 30 upravujú konanie uznania dokladov o vzdelaní, v jasne oddelenej štruktúre od uznávania odbornej kvalifikácie.
Identifikujú sa náležitosti žiadosti, povinné prílohy k žiadosti s opätovným rozšírením ustanovenia na striktnejšie požiadavky pre doklady nadobudnuté v tretích štátoch.
V prípade dokladov, ktoré boli nadobudnuté v tretích štátoch sa vyžaduje aj overenie pravosti dokladu vyšším overením týchto listín (tzv. apostille alebo superlegalizácia), čo má vypovedaciu hodnotu v súvislosti s autentickosťou dokladu o vzdelaní. Vyššie overenie dokladov o vzdelaní sa uskutočňuje na základe Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. februára 2002. Uskutočňuje sa preverením autentickosti podpisu a pečiatky na originály dokladu o vzdelaní, pričom na uznávací proces sa neodovzdá originál dokladu, ale jeho notárom overená kópia. Táto kópia obsahuje informáciu o tom či bol pôvodný doklad z ktorého sa vyhotovila overená kópia pravý alebo nie.
Verejnú listinu opatrenú apostilom možno použiť bez ďalšieho overenia v ktoromkoľvek zmluvnom štáte dohovoru a pred ktorýmkoľvek jeho orgánom.
Návrh zákona zároveň zavádza požiadavku na predloženie potvrdenia o oprávnení vzdelávacej ustanovizne poskytovať príslušné vzdelávania, vzhľadom na to, že v uznávacej praxi zistenie tejto skutočnosti vyžaduje najviac času. Bez znalosti jazyka a pomerov v konkrétnom treťom štáte sa táto informácia získava veľmi obtiažne.
Rešpektujú sa lehoty ustanovené smernicou, podľa ktorých lehota na uznanie dokladu o vzdelaní je dva mesiace od prijatie kompletnej žiadosti žiadateľa, teda po odstránení prípadných nedostatkov žiadosti.
Typy rozhodnutí sa upravujú podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pričom vzhľadom na spresnenie systému ukladania kompenzačných mechanizmov sa umožňuje, aby príslušný orgán vydal rozhodnutie, ktorým uloží kompenzačný mechanizmus, ak sú splnené podmienky pre jeho uloženie podľa § 25 až 29. Týmto spôsobom sa vytvárajú lepšie podmienky pre žiadateľa kompenzovať nedostatky, ktoré mu bránia v prístupe k výkonu povolania. Následne, ak sa žiadateľ preukáže vyjadrením, že úspešne absolvoval adaptačné obdobie, alebo správou o úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, príslušný orgán uzná jeho doklad o vzdelaní alebo jeho odbornú kvalifikáciu.
K § 31 a 32
§ 31 a 32 upravujú konanie uznania odbornej kvalifikácie v jasne oddelenej štruktúre od uznávania dokladu o vzdelaní.
Identifikujú sa náležitosti žiadosti a povinné prílohy k žiadosti. Zosúlaďujú sa termíny na preskúmanie úplnosti žiadosti spolu termínmi na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie, pričom v obidvoch prípadoch sú termíny ustanovené tak, aby zohľadňovali smernicou určený termín 3 mesiace.
V konaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa vyžaduje aj predloženie uznaného dokladu o vzdelaní, ktorý osvedčuje, že žiadateľ absolvoval príslušné vzdelanie v zahraničí, na ktoré sa viaže spôsobilosť vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike. Uvedená právna úprava v plnej miere rešpektuje článok 14 smernice, ktorý viaže kompenzačné opatrenia na „doklad o formálnej kvalifikácii“, čo v prípade Slovenskej republiky predstavuje doklad o vzdelaní a na „odbornú prípravu“, čo podľa slovenskej právnej úpravy je proces vzdelávania. Z uvedeného dôvodu, v prípade nedostatočného kvalifikačného predpokladu žiadateľa sa kompenzácia odbornej spôsobilosti uskutočňuje v procese uznávania dokladu o vzdelaní. Kompenzačné opatrenia na odstránenie nedostatkov vo vzdelaní sú transpozíciou smernice, ktorá ich upravuje vo vzťahu k vzdelávaniu. Následne sú podmienky odbornej kvalifikácie upravené v množstve ďalších právnych predpisov, ktoré regulujú príslušné povolania. Žiadatelia, ktorí absolvovali kompenzačné opatrenie v procese uznávania zahraničného dokladu, majú splnenú požiadavku na vzdelanie, a dodatočná zložka odbornej spôsobilosti (bezúhonnosť, fyzická spôsobilosť, prax alebo iné skúšky) a ich splnenie sú teda upravené v príslušných právnych predpisoch upravujúcich regulované povolania v Slovenskej republike. V prípade chýbajúcej odbornej kvalifikácie spôsob a možnosti kompenzácie vyplýva z právnych predpisov regulujúcich príslušné povolanie, na ktoré sa odborná kvalifikácia viaže.
V prípade, ak by príslušným orgánom na uznanie dokladu o vzdelaní a dokladu o odbornej spôsobilosti by bol ten istý orgán zavádza sa aj ustanovenie, ktoré umožňuje rozhodovať o doklade o vzdelaní a o odbornej kvalifikácii rozhodovať jedným rozhodnutím (napr. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v prípade pedagogických zamestnancov, alebo Slovenská komora architektov v prípade povolania architekta, a i.). Žiadateľ predloží len jednu žiadosť a príslušný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti o uznaní dokladu o vzdelaní a o uznaní odbornej spôsobilosti. Uvedenou právnou úpravou sa sleduje znižovanie byrokracie, a finančné zaťaženie záujemcov o uznanie.
Šiesta časť
Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu
Slovné spojenie „Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu“ bol chápaný, ako jediný spôsob uznávania kým SR nevstúpila do EÚ. Znamenalo uznávanie celoplošnej platnosti dokladu o vzdelaní pre všetky inštitúcie, ktoré o validovaný doklad o vzdelaní mali záujem (vzdelávacie ustanovizne, zamestnávatelia a pod.). Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie však tento stav zmenil a zaviedol nový fenomén - profesijné uznávanie. Zavedením pojmu profesijného uznávania bolo nutné aj akademické uznávanie pomenovať a jasne zadefinovať s rozdielmi, ktoré medzi dvomi druhmi uznávania vznikli. Hlavnou filozofiou uznávania na účely pokračovania v štúdiu bolo určiť a zadefinovať úroveň získaného vzdelania a určiť jemu ekvivalentné vzdelanie vo vzdelávacom systéme Slovenskej republiky.
V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú dohody medzinárodných organizácií, napr. UNESCO a Rady Európy a jednotlivé signatárske štáty sú nimi viazané podľa toho, či sú ich zmluvnými stranami. Najvýraznejším nástrojom na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti akademického uznávania je Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v Európskom regióne (Lisabon 1997) .
Cieľom uvedeného dohovoru je umožniť všetkým národom Európskeho regiónu plne využívať bohatstvo rôznorodosti vzdelávacích systémov, uľahčením prístupu všetkých obyvateľov každého štátu a študentov vzdelávacích zariadení k zdrojom vzdelania. Predovšetkým uľahčením ich úsilia pokračovať vo svojom vzdelávaní alebo absolvovať časť štúdia na vysokých školách, uvedomujúc si, že uznávanie štúdií, vysvedčení, diplomov a titulov získaných v inom štáte európskeho regiónu predstavuje významný krok pre podporu akademickej mobility.
K § 33 až 35
§ 33 a 34 zosúlaďuje ustanovenia Lisabonského dohovoru týkajúce sa uznávania vysokoškolského vzdelania so smernicou v spoločných styčných bodoch. Zosúlaďuje sa terminológia (napr. príslušný orgán), termíny na vydanie rozhodnutia o uznaní (2 mesiace). Predchádzajúca právna úprava termíny nestanovila, Lisabonský dohovor stanovuje termíny do 4 mesiacov, smernica do dvoch mesiacov. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom sa preto ustanovuje termín na rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti. Kompetentné orgány na uznanie sa nezmenili, sú nimi vysoká škola príslušného zamerania a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, avšak aj v súvislosti s akademickým uznávaním sa orgány nazývajú príslušnými orgánmi.
Formy rozhodnutí sú rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní, o zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní alebo o uložení rozdielovej skúšky.
Rozdielová skúška je kompenzačné opatrenie na odstránenie rozdielov vo vzdelávaní. § 35 jasne definuje kedy a za akých podmienok je možné uložiť rozdielovú skúšku.
K § 36 až 38
§ 36 až 38 upravuje uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v prípade dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na základných a stredných školách. Príslušnými orgánmi na rozhodovanie sú okresné úrady v sídle kraja. Navrhované ustanovenia jasne definujú náležitosti žiadosti, prílohy k žiadosti aj proces, podľa ktorého okresné úrady v sídle kraja rozhodujú.
Opätovne sa zosúlaďujú termíny na rozhodovanie v lehote do dvoch mesiacov.
§38 definuje rozdielovú skúšku, ktorá sa ukladá za účelom doplnenia chýbajúceho vzdelania alebo odstránenia rozdielov vo vzdelávaní.
Automatické uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu
V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú medzinárodné a bilaterálne dohody o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní.
Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorenú bilaterálnu dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní s Nemeckou spolkovou republikou, Maďarskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou, Rumunskom a Chorvátskou republikou. S Rakúskom je podpísané Memorandum o porozumení. Zároveň je signatárom Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (Lisabon 1997).
K§39
§ 39 upravuje mechanizmus vydávania potvrdení príslušnými orgánmi v prípade ak existuje bilaterálna dohoda o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní. Potvrdenie rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na území štátu s ktorým má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu dohodu sa výrazne zjednodušuje, skracuje a zlacnie.
Siedma časť
Voľné poskytovanie služieb
K § 40 až 43
V smernici 2005/36/ES sa zaviedol osobitný režim pre slobodné poskytovanie služieb na dočasnom základe, čo je predmetom ustanovení § 40 až 43. Uvedené ustanovenia smernice boli predzvesťou smernice 123/2006/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o službách“), predpokladajú jednoduchšie pravidlá pre dočasných poskytovateľov služieb. Ustanovenia o voľnom poskytovaní služieb smernice (článok 5 až 9) boli transponované do zákona č. 293/2007 Z. z. uznávaní odborných kvalifikácii v znení neskorších predpisov. V zmysle predmetných ustanovení poskytovatelia služieb môžu poskytovať služby bez predchádzajúcej kontroly odbornej kvalifikácie (s výnimkou povolaní, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť (článok 7 ods. 4).
Smernica o službách nemá vplyv na aplikovanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, dopĺňa ju za predpokladu, že sa týka iných otázok, než sú tie, ktoré spadajú pod smernicu o uznávaní, ako sú poistenie profesionálnej zodpovednosti, komerčné oznámenia, alebo niektoré opatrenia v oblasti zjednodušenia administratívy. V otázkach, s ktorými sa smernica o odbornej kvalifikácii nezaoberá sa aplikuje smernica o službách.
Zákon o uznávaní odborných kvalifikácií transponoval dotknuté ustanovenia smernice, avšak z dôvodu aplikačných problémov bolo nutné preformulovať a nanovo zadefinovať do návrhu zákona časti zákona, ktoré sa týkajú voľného poskytovania služieb v rozsahu, ktorý definuje smernica.
§ 40 definuje a ustanovuje základné podmienky na voľné a dočasné poskytovanie služieb nasledovne. Ak povolanie alebo služba, ktorá sa má dočasne poskytovať na území Slovenskej republiky je v členskom štáte pôvodu, regulovaným povolaním alebo ak migrant vykonával toto povolanie najmenej jeden rok počas predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje. Vzhľadom na to, že návrh zákona je všeobecnou právnou úpravou, uvedené podmienky je nutné v osobitných predpisoch prispôsobiť na každé povolanie, ktorých sa voľné poskytovanie služieb týka. Napr. dočasný a príležitostný charakter činnosti nie je možné definovať všeobecne, lebo v prípade lekára to môže byť jedna operácia, alebo jeden pacient, prípadne inak časovo obmedzené obdobie. Rovnako v prípade stavebného inžiniera dočasný charakter výkonu povolania môže byť obmedzený časovo, alebo projektovo, pričom jeden projekt môže trvať aj desať rokov. Uvedené podrobnosti sa počas aplikácie dotknutých ustanovení v slovenskom právnom poriadku upravili a zadefinovali.
Odstránením požiadavky na odbornú prax uloženej pre poskytovateľov služieb z neregulujúcich členských štátov, keď poskytovateľ služieb sprevádza príjemcu služieb, sa návrh snaží lepšie uspokojiť potreby spotrebiteľov prekračujúcich hranice. V prípadoch, na ktoré sa stále uplatňuje požiadavka na odbornú prax, sa v návrhu predpokladá, že sa môže nadobudnúť v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, čo vytvára viac príležitostí pre poskytovateľov služieb v porovnaní so súčasnou situáciou.
§ 40 ods. 3 transponuje článok 6 smernice, v zmysle ktorého každý migrant, ktorý má právo poskytovať služby dočasne alebo príležitostne, má právo aj na automatickú dočasnú registráciu v registri komory alebo v inej obdobnej organizácii podľa osobitných predpisov členského štátu. Uvedené ustanovenie je okrem iného transponované aj do zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Pri povolaniach, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť, členské štáty majú právo vykonávať pred prvým poskytnutím služby kontrolu odbornej kvalifikácie migranta (§ 42 zákona článok 7 ods. 4 smernice) z dôvodu zabezpečenia zdravia a bezpečnosti občanov EÚ. V návrhu sa objasňuje zoznam dokladov, ktoré môže členský štát vyžadovať pred prvým poskytnutím služby s celkovou procedúrou uskutočnenia kontroly takejto kvalifikácie.
Ak príslušný orgán zistí podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou kvalifikáciou v rámci predbežnej kontroly, poskytovateľ služieb vykoná skúšku spôsobilosti podľa § 28 návrhu zákona. Skúška spôsobilosti sa musí vykonať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Pri zabezpečení plnenia smernice a správnej aplikácie ustanovení smernice príslušné orgány sú povinní spolupracovať pri výmene informácií o odbornej kvalifikácii migranta, o výkone činnosti v domovskom členskom štáte a iných súvisiacich okolnostiach.
Nový mechanizmus vo voľnom poskytovaní služieb je tzv. „tichý súhlas“, čo znamená, že ak príslušný orgán nekoná v návrhu stanovených lehotách (ktoré sú prebraté lehoty zo smernice), migrant môže služby na území Slovenskej republiky poskytovať. Uvedený mechanizmus bol zavedený smernicou o službách, do oblasti uznávania odborných kvalifikácii sa pretavil novelou smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii v znení smernice 2013/55/EU.
Ôsma časť
Európsky profesijný preukaz
K§ 44 až 48
Európsky profesijný preukaz bude alternatívnym nástrojom, ktorý sa môže realizovať v rámci povolaní, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok: dopyt „zdola“ spomedzi príslušníkov tohto povolania, významná mobilita a lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom systému IMI. Európsky profesijný preukaz predstavuje takisto potenciál pre tie povolania, ktoré majú záujem najmä o dočasnú mobilitu. Jeho atraktívnosť by však mala viesť k tomu, aby ho prijalo stále viac povolaní. Okruh povolaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o EPP je uvedený v delegovanom nariadení Komisie, ktoré sa v aplikačnej praxi priamo aplikuje.
Cieľom európskeho profesijného preukaz je uľahčiť a urýchliť postup uznávania kvalifikácií, a zároveň zabezpečiť väčšiu transparentnosť odborných kvalifikácii. Preukaz si preto vyžaduje väčšiu účasť domovského členského štátu a väčšiu administratívnu záťaž. Používanie IMI systému však má znížiť tieto náklady a nový postup môžu vykonávať príslušné orgány na mieste, ktoré sa už teraz často podieľajú na príprave súborov na uznávanie kvalifikácií národných odborníkov.
Domovský členský štát posúdi na žiadosť odborníka úplnosť spisu odborníka a v prípade žiadosti o usadenie sa vytvorí európsky profesijný preukaz. Úloha domovského členského štátu je dokonca ešte dôležitejšia v prípade dočasnej mobility, pretože vytvára a overuje profesijný preukaz. Používanie IMI systému na vnútornom trhu sa stáva povinným, pretože bude slúžiť ako podporný nástroj pre európsky profesijný preukaz. Tak účasť domovského členského štátu, ako aj používanie IMI prispejú k zníženiu nákladov a času potrebného na spracovanie žiadosti o uznanie kvalifikácie, naopak navyšuje administratívnu záťaž pre domovský členský štát. Vytvorí to podmienky pre skrátenie lehôt na spracovanie žiadosti na základe európskeho profesijného preukazu v porovnaní so súčasným postupom, ktorý bude naďalej existovať pre odborníkov, ktorý uprednostnia možnosť nepoužiť európsky profesijný preukaz.
IMI systém sa postupne rozširoval od svojho zavedenia a v súčasnosti sú zapojení početní odborníci do výmeny informácii prostredníctvom IMI. Potenciál tohto systému bol však doteraz nevyužitý, keď príslušný orgán nie je registrovaný alebo sa odmietne zaoberať žiadosťami o informácie z dôvodu nepovinnej povahy IMI. Z uvedeného dôvodu sa zavádza s povinnou platnosťou používanie IMI systému či už na potvrdenie a vydávanie EPP alebo na výmenu informácií o uznávaní odborných kvalifikácií.
Deviata časť
Pôsobnosť príslušných orgánov
K § 49 a 50
Príslušným orgánom je inštitúcia alebo orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie ustanovený návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii alebo osobitným predpisom. Úlohy a kompetencie príslušných orgánov vyplývajú zo smernice o uznávaní odborných kvalifikácii a z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Hlavé úlohy MŠVVŠ SR, ako príslušného orgánu a gestora smernice a agendy uznávania sú:
• rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní a/alebo odbornej kvalifikácii na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike, ak osobitný predpis neustanovuje, že doklad o vzdelaní a/alebo odbornú kvalifikáciu uznáva iný príslušný orgán,
• vydáva európsky profesijný preukaz,
• posudzuje návrhy spoločného rámca pre odbornú prípravu a spoločných skúšok odbornej prípravy,
• vykonáva funkciu národného koordinátora pre uznávanie odbornej kvalifikácie;
• vykonáva pôsobnosť asistenčného centra.
Ostatné príslušné orgány vykonávajú porovnateľné činnosti v rozsahu kompetenčných oprávnení, a zároveň poskytujú súčinnosť MŠVVŠ SR pri plnení jeho úloh vyplývajúce zo smernice príp. z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K § 51
Príslušné orgány spolupracujú s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov na účely overovania skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutia v oblasti uznávania a v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania.
Predmetom administratívnej spolupráce sú najmä informácie
spoločnom postupe príslušných orgánov členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií,
potrebné na overenie pravosti dokladu o odbornej kvalifikácii a iných dokladov,
či sú vzdelanie a odborná príprava regulovaným vzdelávaním,
či je predmetná činnosť v členskom štáte pôvodu regulovanou odbornou činnosťou,
či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s výkonom povolania,
či žiadateľovi nebol zakázaný alebo obmedzený výkon regulovaného povolania a
ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia.
Ak príslušný orgán iného členského štátu neposkytne požadovanú informáciu včas, príslušný orgán v SR rozhodne na základe dostupných podkladov a informácií.
Administratívna spolupráca príslušných orgánov členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému IMI.
K § 52
Návrh zákona ustanovuje povinnosť pre príslušné vnútroštátne orgány, aby upozornili ostatné príslušné orgány v prípade, keď má zdravotnícky pracovník, ktorý získal automatické uznanie kvalifikácie na základe smernice, zakázaný výkon povolania, dokonca čo i len dočasne. Výstražný mechanizmus sa vzťahuje aj na pedagogické a vychovávateľské povolania a ostatné zdravotnícke povolania, ktoré sa neuznávajú automaticky, ale podľa všeobecného systému uznávania. V prípade ostatných odborníkov, na ktorých sa nevzťahuje smernica o službách, sa členské štáty takisto musia v prípade potreby navzájom upozorňovať.
Ministerstvo školstva informuje prostredníctvom systému IMI príslušné orgány ostatných členských štátov o fyzickej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu právoplatne odsúdená za falšovanie alebo pozmeňovanie dokladu o odbornej kvalifikácii.
Súdy, orgány činné v trestnom konaní, správne orgány a orgány príslušné na prejednávanie priestupkov bezodkladne oznamujú ministerstvu školstva zmenu v dobe platnosti zákazu činnosti alebo obmedzenia činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia. Ministerstvo školstva o tejto zmene bezodkladne informuje príslušné orgány ostatných členských štátov prostredníctvom systému IMI.
Ministerstvo školstva bezodkladne písomne informuje fyzickú osobu, ktorej sa výstraha týka, o zaslaní výstrahy príslušným orgánom členských štátov.
Desiata časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
K § 53 a 54
Koncept „spoločných platforiem“ zo smernice z roku 2005 sa nahrádza spoločnými vzdelávacími princípmi: spoločný vzdelávací rámec alebo spoločné školiace testy. Ich cieľom je zavedenie automatickejšieho uznávania kvalifikácií, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje všeobecný systém, a mali by lepšie reagovať na potreby povolaní. Zatiaľ čo spoločné platformy ponúkali len možnosť harmonizácie kompenzačných opatrení, spoločné zásady odbornej prípravy umožňujú, aby odborníci boli oslobodení od kompenzačných opatrení úplne. Kvalifikácie získaná v tomto režime by sa mali v členských štátoch uznávať automaticky; členské štáty by však mali mať možnosť využívať výnimky z ich uplatňovania. Okrem toho, podmienky pre stanovovanie spoločných zásad odbornej prípravy je jednoduchšie splniť, ako podmienky na vytvorenie spoločných platforiem.
Zatiaľ čo by spoločné zásady odbornej prípravy nenahradili národné programy odbornej prípravy, odborníci, ktorí majú kvalifikáciu získanú v tomto režime, by mali rovnaké výhody ako povolania, pre ktoré sa v tejto smernici vymedzujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu.
K § 55
V návrhu sa objasňuje, že sa kontroly jazykových znalostí majú vykonávať len po uznaní kvalifikácie hostiteľským členským štátom. V prípade zdravotníckych pracovníkov sa stanovuje, že ovládanie štátneho jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušného regulovaného povolania, sa overí skúškou. Pri inom regulovanom povolaní sa overenie ovládania štátneho jazyka skúškou vykoná, ak existujú odôvodnené pochybnosti o dostatočnom rozsahu ovládania štátneho jazyka.
Berie sa do úvahy aj skutočnosť, že o uznanie vzdelania na výkon regulovaného povolania budú žiadať aj občania Slovenskej republiky, ktorí svoje kvalifikácie získali na území iného štátu. Preto sa zavádzajú výnimky, v prípade ktorých sa skúška nekoná, a to ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo sa žiadateľ preukáže štátnou jazykovou skúškou zo štátneho jazyka.
Príslušným orgánom na overenie štátneho jazyka je príslušný orgán na uznanie odbornej kvalifikácie, okrem zdravotníckeho pracovníka. V prípade zdravotníckeho pracovníka je príslušným orgánom na účely overenia ovládania štátneho jazyka Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
K § 56
§ 56 ustanovuje podmienky za ktorých je žiadateľ oprávnený používať profesijný alebo akademický titul získaný podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu v prípade, ak splnil podmienky na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike. Poskytnúť možnosť používania titulov, ktoré boli žiadateľom udelené v štáte pôvodu je potrebné z dôvodu zabránenia „turizmu uznávania“ a tým spojenému získavaniu cudzích titulov, a zámene niektorých profesijných a akademických titulov s inými, ktoré oprávňujú žiadateľa na výkon inej odbornej činnosti, alebo na inej úrovni.
K § 57
V predmetných ustanoveniach sa transponuje čl. 28 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ,v zmysle ktorého má členský štát vyvinúť maximálne úsilie, aby osoby s medzinárodnou ochranou, ktoré nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojom vzdelaní, mali prístup k vhodným programom na zhodnotenie ich predchádzajúceho vzdelania. Osobou s medzinárodnou ochranou je v zmysle zákona č. 480/2002 z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Ak takáto osoba z dôvodov, pre ktoré jej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, odišla zo štátu svojho pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady, a teda nemá možnosť predložiť doklady o svojom predchádzajúcom vzdelávaní, poskytuje sa jej možnosť požiadať o posúdenie a overenie jej dosiahnutého vzdelania. Žiadateľ s medzinárodnou ochranou, ktorý má záujem o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania, predloží Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) písomnú žiadosť, v ktorej okrem identifikačných údajov uvedie všetky dôležité informácie týkajúce sa jeho dosiahnutého vzdelania a predchádzajúceho vzdelávania. Vo svojej žiadosti uvedie názov a miesto vzdelávacej ustanovizne, úroveň dosiahnutého vzdelania, čo v tomto prípade nevyjadruje kvalitatívnu rovinu pojmu, ale označuje stupeň vzdelania podľa vzdelávacieho systému štátu z ktorého osoba s medzinárodnou ochranou odišla. V prípade, že ministerstvo školstva zistí, že žiadateľ v žiadosti neuvádza pravdivé informácie, alebo zistí, že žiadateľ v čase keď prebiehalo konanie o udelenie azylu svoj doklad o vzdelaní mal, žiadosť zamietne. Ak je dôvod na posúdenie a overenie vzdelania žiadateľa, ministerstvo školstva následne určí príslušnú školu, ktoré toto overenie vykoná. Ak vzdelanie žiadateľa s medzinárodnou ochranou uvádzané v žiadosti zodpovedá úrovni vysokoškolského vzdelávania 1., 2., alebo 3. stupňa v Slovenskej republike, ministerstvo určí príslušnosť vysokej školy podľa zodpovedajúceho študijného programu. Ak žiadateľ uvádza úroveň stredného a základného vzdelania, príslušnosť strednej školy sa určí podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania. Samotný proces overenia a zhodnotenia predchádzajúceho vzdelávania žiadateľa s medzinárodnou ochranou sa uskutočňuje vo forme skúšky, pozostávajúcej z ústnej a písomnej časti a v prípade potreby aj praktickej časti. Štatutárny orgán určenej príslušnej školy zostaví trojčlennú skúšobnú komisiu, ktorá preverí, či žiadateľ s medzinárodnou ochranou má znalosti, ktoré zodpovedajú porovnateľnej úrovni vzdelania v Slovenskej republike. Následne vypracovaný protokol o skúške obsahuje zhodnotenie preukázanie úrovne vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou, ako aj informáciu o možnosti pokračovať vo vzdelávaní na získanie príslušného stupňa vzdelania. Následne sa žiadateľ s medzinárodnou ochranou môže zapojiť do formálneho vzdelávacieho systému v Slovenskej republike.
K § 58
§ 58 predstavuje transpozíciu Prílohy VII. smernice, ktorá ustanovuje aké doklady a osvedčenia sa môžu vyžadovať od migranta v procese uznávania odbornej kvalifikácie.
Doklady uvedené v prílohe VII nemajú byť v deň ich predloženia staršie než tri mesiace.
Tieto doklady sú napríklad:
výpis z registra trestov,
doklad o tom, že nebol na majetok migranta vyhlásený konkurz, alebo
doklad o tom, že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo
osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon regulovaného povolania alebo
doklad o finančnom zabezpečení migranta
doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a i.
§ 58 z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom SR zároveň ustanovuje, že doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Českej republike ako súčasti Československej socialistickej republiky alebo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa na účely uznania dokladu o vzdelaní alebo uznania odbornej kvalifikácie považujú za doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Slovenskej republike a nevyžaduje sa uznanie. Tieto doklady sú automaticky platné, ako v nástupníckom štáte ČSSR alebo ČSFR.
K § 59
§ 59 upravuje vydávanie osvedčení a potvrdení, ktoré sa udeľujú podľa prílohy VII. ods. 2 smernice občanom Slovenskej republiky alebo občanom Českej republiky, ktorí získali svoje vzdelanie pred vstupom SR a ČR do EÚ.
K § 60
Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup preverovania vysokokvalifikovaných pracovníkov na účely udelenia modrej karty EÚ.
§61
V súvislosti s uznávaním na základe odbornej praxe sa navrhovala zmena, ktorá sa zameriavala na zavedenie väčšej flexibility na úpravu zoznamu činností uvedených v prílohe IV smernice. Zoznam už neodrážal aktuálnu štruktúru ekonomických aktivít. Môže to spôsobiť problémy pri určovaní povolaní, ktoré patria do tohto systému automatického uznávania kvalifikácií a môžu viesť k neistote pre odborníkov. Modernizácia súčasnej klasifikácie sa má dôkladne posúdiť. Navrhnutá zmena preto Komisii umožňuje revidovať rozsah činností využívajúcich výhody automatického uznávania kvalifikácií, ale bez ich obmedzenia.
K § 62
§ 62 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie k všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý obsahuje zoznam uznaných profesijných organizácií, ktorých členovia vykonávajú regulované povolanie s právom používať profesijné tituly, a zoznam regulovaných povolaní, kde existuje koordinácia vzdelania.
K§63
§ 63 ustanovuje vzťah návrhu zákona k iným právnym predpisom a to k zákonu o správnom konaní a k zákonu o ochrane osobných údajov.
K §64 až 66
Prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.
K článku II.
K bodu 1 a 3
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia pojmov používaných zákonom, nakoľko Slovenská komora stavebných inžinierov udeľuje „odbornú spôsobilosť“ a nie „osobitnú spôsobilosť“.
K bodu 2
Nové znenie ustanovenia umožňuje prístup k regulovanému povolaniu „architekt“ aj pre občanov členských štátov OECD tak, ako to OECD požaduje už od roku 2002. Prístupom sa rozumie možnosť na základe žiadosti a preukázania vzdelania a odbornej praxe (tri roky) vykonať autorizačnú skúšku a na základe splnenia týchto požiadaviek zapísanie do príslušného zoznamu. Ide o rovnaký postup ako musia absolvovať občania Slovenskej republiky a ostatných štátov Európskej únie. Zároveň nová úprava umožňuje využiť právo aj rodinných príslušníkov občanov členských štátov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členského štátu v súlade s čl. 23 a 24 smernice EP A Rady č. 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.
K bodu 4
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 39. (Čl.50 odsek 3a) smernice.
K bodu 5
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 11. (Čl. 13 odsek 2) smernice, ktorou sa znižuje trvanie povinnej odbornej praxe z dvoch na jeden rok.
K bodu 6
Ide o zmenu vyvolanú zrušením obvodných úradov a zriadením okresných úradov.
K bodu 7
Vypúšťa sa možnosť pri zamietnutí žiadosti obrátiť sa ihneď na súd. Novou úpravou súdnych kódexov (súdneho správneho poriadku) sa zrušila možnosť prieskumu neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zamietnutie žiadosti oprávňuje žiadateľa podať odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán komory (§ 41a ods. 2) a až po právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu. Tento postup generálne upravuje súdny správny poriadok bez potreby jeho opakovania (dupľovania) v osobitných zákonoch.
K bodu 8 a 9
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 písm. a) bod 1a Čl. 47 smernice.
K bodu 10 až 12
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 odsek 3 smernice, podľa ktorého právo na prístup k regulovanému povolaniu architekt majú pri splnení vymenovaných podmienok aj absolventi „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko.
Zavádzajú sa podmienky pre uznanie odbornej stáže skončenej v tretích krajinách pri posudzovaní žiadostí o prístup k regulovanému povolaniu.
Úpravou sa zároveň zosúlaďuje text s Čl. 46 smernice, ktorým sa spresňujú minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie pre automatické uznávanie odbornej kvalifikácie a definuje sa „odborná stáž“ v súlade s textom smernice.
K bodom 13 až 15
Legilsatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmenu názvu príslušných ministerstiev a úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 16
Úpravou sa rieši postavenie občanov členských štátov OECD vo vzťahu k získanej odbornej kvalifikácii v inom štáte. Automatické uznanie získanej odbornej kvalifikácie pre územie Slovenskej republiky majú len vtedy, ak už bola pred príchodom do Slovenskej republiky získaná v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácii.
K bodu 17
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na chybný odkaz.
K bodu 18
Ide o spresnenie pojmov zákona (odvolanie sa podáva komore a nie skúšobnej komisii) a o úpravu vyvolanú zmenou gestorského ministerstva.
K bodu 19
Ide o transpozíciu Čl. 49a smernice.
K bodu 20
Ide o transpozíciu článku 49b) smernice.
K bodom 21 až 23
Dopĺňa sa zoznam záväzných právnych aktov EÚ o smernicu.
K bodu 24
Nová príloha č. 2 obsahuje všetky diplomy, ako ich k 1. januáru 2014 zostavila Európska komisia. Vzhľadom na veľký počet zmien v doterajších prílohách, je vhodné uverejniť nové znenie celých príloh.
K článku III.
K bodu 1 až 4 a 6 až 8
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie §106.
K bodu 5 a 9
Z dôvodu prípravy jednotnej a ucelenej právnej úpravy uznávania dokladov o vzdelaní ustanovenie § 106, ktoré sa týka uznávania vysokoškolských dokladov o vzdelaní sa preberá do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii. Zosúlaďuje sa terminológia a iné okolnosti procesu uznávania, napr. lehoty. Kompetenčne agenda uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu zostáva na vysokých školách príslušného zamerania.
K článku IV.
K bodu 1
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu premietnutia predmetnej právnej úpravy do návrhu zákona .
K bodu č. 2
Z dôvodu prebratia právnej úpravy uznávania ukončeného vzdelania zo základných a stredných škôl do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii sa doterajšia právna úprava vypúšťa.
K bodu č. 3
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 4 v § 10.
K bodu č. 4
Zrušenie obsolétnej vyhlášky.
K článku V.
K bodu 1
Dopĺňa sa ustanovenie o vyjadrenie dĺžky vysokoškolského štúdia veterinárskeho lekárstva štúdia nie len v rokoch ale aj ako ekvivalent kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov.
K bodu 2
Upravujú sa poznámky pod čiarou z legislatívno-technického hľadiska.
K bodu 3 a 5
Legislatívnotechnická úprava
K bodu 4
V súlade so smernicou 2005/36/EÚ sa upravujú oblasti, ktorých znalosť je predpokladom získania dokladu o požadovanom vysokoškolskom vzdelaní veterinárneho lekára
K bodu 6
Dopĺňa sa Príloha č. 3 o preberanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú.v. EÚ L 354, 28. 12. 2013).
K článku VI.
K bodu 1
Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v nadväznosti na plnenie nových úloh vyplývajúcich z transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, napr. vydávanie európskeho profesijného preukazu a vydávanie súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa aj pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní, potvrdzovania rovnocennosti vzdelania a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
K bodu 2
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
K Čl. VII
K bodu 1
Úprava dočasného a príležitostného výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky reaguje na zmeny, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013. Súčasne sa zjednocuje terminológia s návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a spresňujú sa ustanovenia upravujúce podmienky na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Úprava zohľadňuje špecifický charakter výkonu zdravotníckeho povolania. V záujme ochrany pacienta a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa precizuje, že ide o výkon zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje nová podmienka pre oznamovateľa, ktorý je povinný k oznámeniu priložiť aj čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušných pracovných činností a doklad o bezúhonnosti. Upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva po predložení oznámenia a predpísaných dokladov oznamovateľom, ktorý chce na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie. Oproti platnej úprave sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sprísňujú lehoty v procese vydávania súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Jednoznačne sa ustanovuje spôsob ukončenia procesu rozhodovania, resp. posudzovania predložených kvalifikačných dokladov.
Úprava lehoty na vykonanie skúšky spôsobilosti súvisí s lehotami ustanovenými na konečné rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o vydaní súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Pretože lehota na rozhodnutie je jeden mesiac od rozhodnutia o vykonaní skúšky spôsobilosti, ustanovuje sa pätnásťdňová lehota na vykonanie skúšky v záujme dodržania lehoty na rozhodnutie. Pre prípad závažnej prekážky, ktorá by mohla mať za následok oneskorenie rozhodnutia o vydaní súhlasu, upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva a lehoty na informovanie oznamovateľa a na rozhodnutie o vydaní súhlasu. Nedodržanie týchto lehôt, ako aj lehoty na rozhodnutie o vydaní súhlasu v prípade, ak ministerstvo zdravotníctva nebude predložené doklady posudzovať, ako aj lehoty na rozhodnutie o vykonaní skúšky spôsobilosti oprávňuje oznamovateľa zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky vykonávať aj bez súhlasu ministerstva zdravotníctva. Vo všetkých ostatných prípadoch je oznamovateľ oprávnený vykonávať na území Slovenskej republiky pracovné činnosti v príslušnom zdravotníckom povolaní len na základe súhlasu ministerstva zdravotníctva.
K bodu 2
Ide o spresnenie ustanovenia a zosúladenie terminológie.
K bodu 3
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa upravujú ustanovenia o uznávaní dokladov a terminologicky zosúlaďujú s návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z dôvodu zjednodušenia administratívneho postupu v procese uznávania dokladov o špecializácii sa oproti platnej úprave rozširuje možnosť preskúmať obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností žiadateľa o uznanie dokladu o špecializácii aj ministerstvom zdravotníctva. Upravuje sa lehota na zaslanie posudku vzdelávacou ustanovizňou, ktorá preskúmala obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností na 15 dní a súčasne sa určuje pre vzdelávacie ustanovizne lehota 3 dni na vypracovanie a zaslanie správy o vykonaní skúšky spôsobilosti ministerstvu zdravotníctva. Odchylným spôsobom od návrhu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovuje subjekt oprávnený vykonávať skúšku spôsobilosti.
Ďalej sa držiteľom modrej karty Európskej únie umožňuje využívať výhodu občana členského štátu v procese uznávania dokladov o špecializácii, ktorou je výber medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti po posúdení obsahu a rozsahu získaných vedomostí a zručností.
Precizujú sa ustanovenia o konaní o uznaní dokladu o špecializácii, náležitosti žiadosti a postup ministerstva pri posudzovaní žiadosti.
K bodu 4
Úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.
K bodu 5
Prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou pôsobnosti MZ SR v oblasti vydávania potvrdení o tom, že obsah a rozsah špecializácie získanej na území Slovenskej republiky zodpovedá obsahu a rozsahu príslušnej špecializácie v súvislosti s výkonom špecializovaných pracovných činností v inom členskom štáte.
K bodu 6
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
K bodu 7
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa dopĺňa príloha č. 3, ktorá obsahuje zoznam dokladov o špecializácii získaných v iných členských štátoch.
K Čl. VIII
Článok upravujúci účinnosť.
Schválené vládou Slovenskej republiky v Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
v. r.
Juraj Draxler
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
v. r.