Najprávo.sk - najlepší právny poradca

409/2015 Z. z.

16.1. 2016, 19:45 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A) Všeobecná časť

 

Návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch(ďalej len zákon), predkladá do legislatívneho procesu poslanec Viliam Jasaň.

Vzťah k dnešku si vytvárame nielen  poznaním vlastnej minulosti ,ale aj tým ako sa správame k jej odkazom. V tejto  súvislosti , hlavne po rozhovoroch s priamymi účastníkmi bojov proti fašizmu a ich potomkami ,sa často stretávame s otázkou, aký je  náš vzťah k ľuďom, ktorí bojovali a zahynuli v druhej svetovej vojne? Hovorí nám ešte niečo veta, "Položiť život za slobodu, či iný ideál ľudstva"? Túto a i ďalšie podobné otázky  dostávam i ja takmer pri každom stretnutí s ľuďmi ,ktorí bojovali proti fašizmu  ale i z potomkami tých, ktorí v týchto bojoch zahynuli....Nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých ,ktorí v bojoch druhej svetovej zahynuli .Áno mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov druhej svetovej vojny no mnohé boli po roku 1989 aj zanedbané a z mnohých odstránené symboly Červenej armády..žiaľ, veď tí ktorí bojovali v bojoch druhej svetovej vojny nemôžu za to čo bolo po oslobodení.

Jedným z takýchto pamätníkov je aj na Dukle .Toto miesto bolo  strategickým miestom  v 20. Storočí. V prvej svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje  sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Vole, Cernine a v  ďalších podduklianskych  obciach.

Tento priesmyk sa stal aj dejiskom vojenskej operácie druhej svetovej vojny, ktorou mali príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpiť na rodnú hrudu. Do začiatku Karpatsko-duklianskej  operácie ho tvorilo vyše  16 000 žien a mužov. Z toho Slovákov bolo okolo 20%, Čechov 44% a Rusínov-Ukrajincov 24,%.

Táto vojenská operácia mala za úlohu  pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Okrem československej jednotky sa jej zúčastnili sovietske partizánske útvary a po prechode cez Karpaty sa mala uskutočniť útočná operácia spojením 1. a 4. ukrajinského frontu. Hlavný úder potom zasadila 38. armáda pod vedením generálplukovníka K. S. Moskalenska a jeden armádny zbor 1. gardovej armády, ktorej velil generálplukovník A. A. Grečko. Útok sa začal 8. septembra. Keďže vojaci Wehrmachtu mali príkaz za žiadnych okolností neopustiť pozície, plnili ho do bodky. "Nemáš nervy, srdce, zľutovania - si vykovaný z nemeckého železa. Po vojne získaš novú dušu a jasné srdce - pre svoje deti, pre ženu, veľké Nemecko... znič ľútosť a súcit zabi, tak sa zachrániš pred záhubou... naveky sa presláviš..." (Z Hitlerovho posolstva nemeckému vojakovi.)

Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy  na horských cestičkách, úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne .Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci, 6. októbra 1944. V ten deň sa do bodky naplnili slová

 

"Vojaci, stojíme na prahu vlasti. Uvedomte si, aká čestná úloha je pred nami. Za splnenie tejto úlohy sme všetci zodpovední pred svedomím i pred svojimi národmi. V tomto okamihu si musíme pripomenúť, čo bolo a čo je, i prejaviť svoju vôľu, čo by malo byť. Kto nás pripravil o slobodu, kto roztrhal na kusy našu vlasť... kto u nás vraždil a kradol?... Za zločiny spáchané na našom ľude nie je zodpovedný len Hitler a jeho banda nacistických pohlavárov, ale všetci, čo idú s nimi. Potrestajte každého protivníka, ktorého na československom území pristihnete so zbraňou v ruke... musí byť potrestaný príkladne, aby sa takéto zločiny neopakovali..."

(Úryvok z prejavu armádneho generála L. Svobodu k vojakom Prvého československého armádneho zboru pred Karpatsko-duklianskou operáciou v septembri 1944.)

 

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkom alebo obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

 

Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

 

B) Osobitná časť

 

K Čl. I

V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu - 6. október - oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády.  Dnes je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly a nie hrdinom. Preto si myslím, že tento pamätný deň by sa mal volať:

6. október – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.            


Najprávo.sk - najlepší právny poradca