Najprávo.sk - najlepší právny poradca

398/2015 Z. z.

16.1. 2016, 18:58 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

 

Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky:

 

-           smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (ďalej len „Smernica 2011/99/EÚ“)

-           smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (ďalej len „Smernica 2013/40/EÚ“).

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy v čl. I (Návrh zákona o  európskom ochrannom príkaze v trestných veciach) je transpozícia smernice 2011/99/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozícia sa vykonáva osobitným zákonom, pričom ide špeciálnu právnu úpravu k všeobecnej právnej úprave, ktorá predpokladá subsidiárne použite Trestného poriadku.

 

Cieľom smernice je posilnenie a zlepšenie ochrany osôb voči trestným činom, ktoré môžu ohroziť ich život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu. Dosiahnutie tohto cieľa sa má uskutočniť prostredníctvom vzájomného uznávania vymedzených ochranných opatrení uložených v trestnom konaní a to vydaním európskeho ochranného príkazu, ktorý zabezpečí ochranu dotknutej osoby v inom členskom štáte. Uznaním európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte dochádza k akceptácií existencie a platnosti ochranného opatrenia prijatého v inom členskom štáte a následne k poskytnutiu obdobnej ochrany dotknutej osobe v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu.

 

Navrhovaná právna úprava vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napr. zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii  a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby,  na územie iného členského štátu.

 

            V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/99/EÚ sa súčasne dopĺňa výpočet primeraných obmedzení a povinností v Trestnom zákone (čl. II) a v Trestnom poriadku (čl. III) o obmedzenia a povinnosti, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu v zmysle návrhu zákona v čl. I.

 

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

 

            V čl. II (novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) sa súčasne vykonáva transpozícia smernice 2013/40/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky a to doplnením a rozšírením existujúcej trestnoprávnej úpravy v oblasti počítačovej kriminality. Smernica významným spôsobom reflektuje Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 (ozn. č. 137/2008 Z. z.), ktorý je na medzinárodnej úrovni považovaný za najkomplexnejšiu medzinárodnú normu, keďže poskytuje komplexný a ucelený rámec zahŕňajúci viaceré aspekty počítačovej kriminality. Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií, najmä počítačov, na páchanie trestnej činnosti. Jej rozmach je priamoúmerný postupujúcej informatizácii a „internetizácii“ spoločnosti aj v Slovenskej republike.

 

Rozsah doterajšej skutkovej podstaty trestného činu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona sa na účely transpozície Smernice javil byť nedostatočný. Nakoľko smernica 2013/40/EÚ zohľadňuje nové metódy páchania počítačových trestných činov a významne rozširuje komplex protiprávnych konaní v súvislosti s neoprávneným prístupom do počítačových systémov, neoprávneným zásahom do počítačových systémov a počítačových údajov, neoprávneným zachytávaním počítačových údajov a manipuláciou s nástrojmi určenými na spáchanie týchto trestných činov, na účely jej riadnej transpozície bolo nevyhnutné vytvoriť nové individuálne skutkové podstaty trestných činov reflektujúce jednotlivé typy uvedených protiprávnych konaní.

 

Individuálnym objektom je u nových trestných činov najmä ochrana počítačového systému ako celku alebo časti a ochrana počítačového údaju ako citlivej a zneužiteľnej informácie, do ktorej neoprávnený zásah je vzhľadom na široké spektrum možných negatívnych aspektov neakceptovateľný. Súčasne boli novou úpravou zo skutkových podstát trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a nasledujúcich Trestného zákona vyňaté konania týkajúce sa prenosu informácií prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a prenosu počítačových údajov v rámci počítačového systému, ktoré boli doplnené do nového ustanovenia, ktorým sa definuje trestný čin  neoprávneného zachytávania počítačových údajov v novonavrhovanom  § 247c.

 

Novo navrhovaná systematika trestných činov týkajúcich sa počítačovej kriminality súčasne sleduje požiadavky smernice 2013/40/EÚ kladené na členské štáty Európskej únie v oblasti monitorovania a zberu štatistických údajov o tomto druhu trestnej činnosti v zmysle čl. 14 smernice.

 

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

 

 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie.

 

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

 

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 1. júla 2015.

 

B. Osobitná časť

 

Čl. I

 

(Návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach)

 

K § 1

 

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorým je úprava postupu slovenských orgánov pri vydávaní európskeho ochranného príkazu na jeho uznanie na území iného členského štátu Európskej únie a pri uznávaní európskeho ochranného príkazu a prijatí následného opatrenia na území Slovenskej republiky.

 

V odseku 2 sa stanovuje, že postup podľa tohto zákona je možné uplatniť len vo vzťahu k tým členským štátom, ktorý do svojho právneho poriadku prevzali osobitný predpis, ktorým je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze. Prevzatie smerníc Európskej únie do právneho poriadku členského štátu je potvrdené vykonaním notifikácie príslušným orgánom Európskej únie.

 

K § 2

 

            Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou: ochranný príkaz, európsky ochranný príkaz, následne opatrenie, chránená osoba, ohrozujúca osoba, štát pôvodu, vykonávajúci štát, justičný orgán štátu pôvodu, justičný orgán vykonávajúceho štátu a obvyklý pobyt.

 

            Do existujúcej vnútroštátnej úpravy trestného procesu sa zavádza pojem „ochranný príkaz“, ktorým sa rozumie každé rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorým sa obvinenému alebo odsúdenému ukladá jeden alebo viacero obmedzení alebo povinností, ktoré smerujú k ochrane fyzickej osoby pred protiprávnym konaním,  ktoré môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu a spočívajú v 

1.         zákaze vstupovať do určitých miest alebo do určených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje,

2.         zákaze alebo úprave kontaktu s chránenou osobou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo

3.         zákaze alebo úprave približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

 

            V danom prípade ide o taxatívny výpočet obmedzujúcich opatrení, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu.

 

            V podmienkach Slovenskej republiky pôjde v teoretickej rovine o všetky  rozhodnutia, u ktorých je možné podľa Trestného zákona alebo Trestného poriadku súčasne uložiť vyššie uvedené obmedzujúce opatrenia, a to konkrétne rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo o:

 

-           podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody,

-           podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom,

-           treste povinnej práce,

-           treste zákazu účasti na verejných podujatiach,

-           podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

-           podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti,

-           podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach,

-           ochrannom dohľade,

-           podmienečnom upustení od potrestania, 

-           nahradení väzby,

-           podmienečnom zastavení trestného stíhania.

 

                        Európskym ochranným príkazom sa rozumie rozhodnutie vydané v trestnom konaní na základe ochranného príkazu súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo príslušným orgánom členského štátu za účelom zabezpečenia ochrany fyzickej osoby na území iného členského štátu.

 

            Následným opatrením sa rozumie obmedzujúce opatrenie uložené súdom alebo príslušným orgánom členského štátu na základe uznaného európskeho ochranného príkazu, ktoré má povahu obmedzujúceho opatrenia uvedeného v európskom ochrannom príkaze.

 

            Chránenou osobou fyzická osoba, na ktorej ochranu bol vydaný ochranný príkaz a ohrozujúcou osobou fyzická osoba, voči ktorej bol prijatý ochranný príkaz a ktorej bolo uložené obmedzujúce opatrenia za účelom ochrany chránenej osoby.

 

            Definície pojmov „štát pôvodu“, „vykonávajúci štát“ a „justičný orgán štátu pôvodu“, „justičný orgán vykonávajúceho štátu“ sú právnym poriadkom Slovenskej republiky zaužívané.

 

K § 3

 

            Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona definovaním všeobecných podmienok pre vydanie európskeho ochranného príkazu na území Slovenskej republiky. Európsky ochranný príkaz je možné vydať ak sú splnené tieto podmienky: v trestnom konaní podľa Trestného poriadku bolo vydané rozhodnutie, ktoré je ochranným príkazom podľa § 2 písm. a) návrhu zákona, chránená osoba plánuje alebo má pobyt na území iného členského štátu ak chránená osoba požiada o jeho vydanie.

 

            V odseku 2 sa definujú všeobecné podmienky pre jeho uznanie v Slovenskej republike: v inom členskom štáte Európskej únie bolo v trestnom konaní vydané rozhodnutie, ktoré je ochranným príkazom podľa § 2 písm. a) návrhu zákona a chránená osoba plánuje alebo má pobyt na území Slovenskej republiky.

 

K § 4

 

            V navrhovanom § 4 a ustanovuje povinnosť vo vzťahu k činnosti slovenských orgánov pri postupe podľa tohto zákona a to tým spôsobom, že orgány konajú bez zbytočného odkladu s náležitým zohľadnením naliehavosti, dátumu príchodu chránenej osoby na územie Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie, veku chránenej osoby a stupňa ohrozenia chránenej osoby čím sa má zamedziť bezdôvodnému meškaniu s rozhodnutím k zabezpečeniu ochrany chránenej osoby na území Slovenskej republiky, resp. na území iného členského štátu Európskej únie. V písmene b) sa ustanovuje povinnosť orgánov dbať na dôvernosť vo vzťahu k miestu zdržiavania sa chránenej osoby, resp. jej kontaktov a to tým spôsobom, aby sa k týmto údajom nedostala ohrozujúca osoba, čo by mohlo viesť k zmareniu účelu celého konania. Súčasne sa ustanovuje, že podmienka dôvernosti týchto údajov sa nevzťahuje na potreby vymedzenia následného opatrenia ohrozujúcej osobe, kedy je zverejnenie takéhoto údaja nevyhnutné pre vymedzenie zákazu alebo povinnosti ohrozujúcej osobe, napr. vymedzenie zákazu zdržiavať sa v určenom mieste pobytu chránenej osoby.   

 

K § 5

 

            V navrhovanom ustanovení sa ustanovuje postup pri vydaní európskeho ochranného príkazu. V odseku 1 sa určuje príslušnosť pre vydanie európskeho ochranného príkazu, príslušný je súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Súčasne sa stanovuje, že európsky ochranný príkaz sa vydáva na žiadosť chránenej osoby, resp. jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. 

            V odseku 2 sa upravujú základné náležitosti pre rozhodnutie súdu alebo prokurátora o žiadosti chránenej osoby o vydanie európskom ochrannom príkaze. Z povahy veci vyplýva, že príslušný orgán pri svojom rozhodovaní posúdi najmä mieru ohrozenia chránenej osoby  a dĺžku doby, počas ktorej sa chránená osoba plánuje zdržiavať na území iného členského štátu. Rozhodnutím o vydaní európskeho ochranného príkazu je buď jeho samotné vydanie alebo zamietnutie, voči ktorému je prípustná sťažnosť chránenej osoby. Rozhodnutie o vydaní európskeho ochranného príkazu sa doručuje chránenej osobe (ods. 4).

            V odseku 3 sa ustanovuje, že európsky ochranný príkaz sa vydá na štandardizovanom formulári, ktorý sa uvádza v prílohe zákona a súčasne že obsahuje všetky náležitosti v ňom uvedené. V prípade neúplného vyplnenia európskeho ochranného príkazu zo strany justičného  orgánu smernica zavádza možnosť vyžiadať si jeho doplnenie, resp. dodatočné informácie zo strany príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu, ktorý rozhoduje o jeho uznaní.

             V odseku 5 sa v súlade s požiadavkou smernice upravuje právo ohrozujúcej osoby byť vypočutá pred vydaním európskeho ochranného príkazu a právo na podanie opravného prostriedku proti ochrannému príkazu, ak tieto práva nemohla ohrozujúca osoba uplatniť v konaní, ktoré viedlo k jeho vydaniu. V závislosti od povahy rozhodnutia, ktoré je ochranným príkazom podľa § 2 písm. a), je takýmto opravným prostriedkom sťažnosť alebo odvolanie ohrozujúcej osoby.

 

K § 6

 

Predmetným ustanovením sa ustanovuje postup pre zaslanie európskeho ochranného príkazu vydaného príslušným orgánom Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie podľa miesta pobytu chránenej osoby. Európsky ochranný príkaz sa zasiela priamo príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu a to spôsobom podľa § 18 návrhu zákona.

V odseku 2 sa upravujú požiadavky na preklad európskeho ochranného príkazu odkazom na § 19 návrhu zákona. V prípade nejasnosti k jazykovému režimu vykonávajúceho štátu môže súd a prokurátor požiadať o súčinnosť ministerstvo spravodlivosti.

V odseku 3 sa upravuje povinnosť príslušného orgánu, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, poskytnúť dodatočné informácie na základe žiadosti justičného orgánu vykonávajúceho štátu.

 

K § 7

            Upravujú sa dôsledky zaslania európskeho ochranného príkazu na jeho uznanie do iného členského štátu Európskej únie vo vzťahu k výkonu ochranného príkazu podľa Trestného poriadku. Uznanie európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte Európskej únie nemá vplyv, resp. nebráni výkonu ochranného príkazu, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz, na území Slovenskej republike. Zaslaním európskeho ochranného príkazu do iného členského štátu nedochádza k odovzdaniu jeho samotného výkonu, ale len k rozšíreniu jeho aplikácie na územie iného členského štátu; ochranný príkaz ostáva na území Slovenskej republiky po uznaní európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte naďalej v platnosti. Ak v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku súd napr. nahradí väzbu obvineného a súčasne uloží jedno z obmedzujúcich opatrení podľa § 82 Tr. por., ktoré vymenúva návrh zákona (napr. zákaz priblížiť sa k poškodenému na určenú vzdialenosť), vydanie a uznanie európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte má za následok, že obvinený má tento zákaz naďalej platný vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky ako aj k územiu iného členského štátu, ktorý ho uznal. Porušenie zákazu či už na území  Slovenskej republiky alebo na území vykonávajúceho štátu má rovnaký následok – vzatie obvineného do väzby z dôvodu porušenia zákazu udeleného pri nahradení väzby podľa Trestného poriadku.

 

K § 8     

 

            Upravujú sa podmienky pre zmenu, späťvzatie a zrušenie európskeho ochrannému príkazu po jeho zaslaní a uznaní v inom členskom štáte. Justičný orgán, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, vykoná zmenu európskeho ochranného príkazu ak v trestnom konaní dôjde k zmene ochranného príkazu, na základe ktorého bol vydaný; o tejto zmene vyrozumie chránenú osobu a súčasne nový zmenený európsky ochranný príkaz zašle príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

 

            Európsky ochranný príkaz súd alebo prokurátor vezme späť, ak dôjde k zrušeniu ochranného príkazu v trestnom konaní, na základe ktorého bol európsky ochranný príkaz vydaný.

 

            V odseku 3 sa rieši situácia, ak po zaslaní a uznaní európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte, dôjde k odovzdaniu rozhodnutia (ochranného príkazu) na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu na základe konania podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 533/2011 Z. z.  o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii a zákon č. 161/2013 Z. z.  o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Ak dôjde k odovzdaniu výkonu rozhodnutia (ochranného príkazu) podľa označených predpisov, ich výkon na území Slovenskej republiky už nie je možný; z uvedeného dôvodu je nutné rozhodnúť o zrušení európskeho ochranného príkazu.   

 

K § 9

 

            Upravuje sa vzťah konania o európskom ochrannom príkaze o konania podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 533/2011 Z. z.  o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii a zákon č. 161/2013 Z. z.  o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii a to tým spôsobom, že ak v prípade k danému členskému štátu prichádza do úvahy odovzdanie výkonu rozhodnutia (ochranného príkazu) do tohto štátu, postupuje sa prednostne podľa označených osobitných zákonov.

 

            Modelový príklad: Súd rozhodne o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom s uložením obmedzení alebo povinnosti, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu (takéto rozhodnutie sa v zmysle § 2 písm. a) návrhu zákona považuje za ochranný príkaz). Odsúdený v rámci skúšobnej doby zmení svoj obvyklý pobyt a presťahuje sa do iného členského štátu. Súčasne chránená osoba, vo vzťahu ktorej bolo uložené obmedzenie alebo povinnosť v ochrannom príkaze,  požiada o vydanie európskeho ochranného príkazu vo vzťahu k tomu istému členskému štátu z dôvodu, že sa na území tohto štátu plánuje zdržiavať. V takomto prípade je účelnejšie postupovať podľa zákona č. 533/2011 Z. z.  uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii a odovzdať výkon ochranného príkazu do daného členského štátu.  

 

K § 10

 

            Ustanovuje sa povinnosť súdu alebo prokurátora bezodkladne vyrozumieť justičný orgán vykonávajúceho štátu o akomkoľvek rozhodnutí, opatrení alebo skutočnostiach, v dôsledku ktorých nemožno pokračovať vo výkone následného opatrenia prijatého na základe uznaného európskeho ochranného príkazu vo vykonávajúcom štáte.

 

            V odseku 2 sa upravuje postup v prípade, ak chránená osoba po príchode na územie Slovenskej republiky podá žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu orgánom Slovenskej republiky vo vzťahu k ochrannému príkazu, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte. V takomto prípade súd alebo prokurátor takúto žiadosť postúpi príslušnému orgánu členského štátu, t.j. tomu orgánu, ktorý vydal predmetný ochranný príkaz.

 

 

K § 11

            Upravuje sa príslušnosť na konanie o uznaní európskeho ochranného príkazu. Navrhuje sa príslušnosť okresného súdu podľa miesta pobytu chránenej osoby. Na rozdiel od všeobecnej úpravy v Trestnom poriadku sa teda upúšťa od vecnej príslušnosti krajského súdu pri uznávaní cudzieho rozhodnutia, a to z dôvodu, že v prípade európskeho ochranného príkazu ide o uznávanie obmedzujúcich opatrení spojených s dohľadom probačného úradníka, kde je vždy činný okresný súd. Takto koncipované kritériá pre určovanie vecnej a miestnej príslušnosti vychádzajú z právnej úpravy Trestného poriadku, a to najmä vo vzťahu k skutočnosti, že dohľad nad výkonom týchto rozhodnutí vykonáva probačný úradník okresného súdu.  

            V odseku 2 sa určuje postup pre prípady ak je európsky ochranný príkaz doručený súdu, ktorý nie je príslušný na konania o jeho uznaní.

            V odseku 3 sa upravuje povinnosť súdu informovať ministerstvo spravodlivosti o doručení európskeho ochranného príkazu, ktorý má byť uznaný na území Slovenskej republiky.

            V odseku 4 sa stanovuje postup v prípadoch, ak je chránenou osobou dieťa a to povinnosťou informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  

 

K § 12

 

Ustanovuje sa postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone európskeho ochranného príkazu. Okresný súd rozhodne uznesením po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí. Uznesenie sa vždy doručí chránenej osobe a prokurátorovi. Ak súd rozhodne, že európsky ochranný príkaz uzná, uznesenie sa doručuje aj ohrozujúcej osobe. Voči uzneseniu bude prípustná sťažnosť pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 12; sťažnosť nemá odkladný účinok.

 

V odseku 3 sa stanovuje postup pre prípady, ak sa uznesenie, ktorým sa rozhodlo, že sa európsky ochranný príkaz uzná na území Slovenskej republiky, nepodarí doručiť ohrozujúcej osobe. Nakoľko v týchto prípadoch pôjde o doručovanie do cudziny, predpokladá sa aj ingerencia príslušných orgánov štátu pôvodu k zisteniu pobytu ohrozujúcej osobe. Ak sa ani takýmto postupom nepodarí doručiť takéto uznesenie, navrhuje sa aby súd konanie ukončil o čom následne vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu, prokurátora a chránenú osobu.  

 

            V odseku 1 sa upravuje postup súdu, ak doručený európsky ochranný príkaz nie je úplný, nepredstavuje dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu alebo ak európsky ochranný príkaz nie je slovenským orgánom predložený v štátnom jazyku, resp. v jazyku podľa vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom spravodlivosti.  

 

K § 13

 

V súlade so smernicou sa taxatívne vymedzujú obligatórne dôvody pre odmietnutie uznania európskeho ochranného príkazu na území Slovenskej republiky.

 

K § 14

 

            Ustanovuje sa postup súdu v prípade uznania európskeho ochranného príkazu. Ak dôjde k uznaniu európskeho ochranného príkazu, súd vo svojom rozhodnutí, ktorým rozhodol o jeho uznaní, súčasne uloží ohrozujúcej osobe tzv. následné opatrenie vo forme obmedzujúceho opatrenia, ktoré svojou povahou najviac zodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému v európskom ochrannom príkaze. V praxi pôjde o uloženie takého opatrenia, ktoré je uvedené v európskom ochrannom príkaze, teda jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení, ktoré v zmysle smernice môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu a ktoré sú uvedené v § 2 písm. a) bod 1 až 3 návrhu zákona. Tieto obmedzujúce opatrenia  sú návrhom zákona v čl. II a III doplnené aj do príslušných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.

 

            V odseku 2 sa stanovuje, že plnenie a kontrolu uloženého obmedzenia vykoná súdom určený probačný a mediačný úradník. Následkom porušenia uloženého obmedzujúceho opatrenia ohrozujúcou osobou na území Slovenskej republiky je možnosť súdu uložiť tejto osobe poriadkovú pokutu vo výške do 1650 eur. Uvedeným nie je dotknutá trestná zodpovednosť ohrozujúcej osoby, ak porušením obmedzujúceho opatrenia súčasne naplní znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

 

            V odseku 3 sa upravuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o každom porušení následného opatrenia na území Slovenskej republiky a to prostredníctvom štandardizovaného formulára (oznámenia), ktorého vzor sa uvádza v prílohe č. 2. 

 

K § 15

 

            Upravuje sa postup súdu v prípade zmeny obmedzujúceho opatrenia v štáte pôvodu. V takomto prípade by štát pôvodu v súlade so smernicou mal vydať nový európsky ochranný príkaz a doručiť ho slovenským orgánom na rozhodnutie. Súd by mal následne rozhodnúť, či nový zmenený európsky ochranný uzná a súčasne o zmene následného opatrenia, ktoré uložil ohrozujúcej osobe. Vo všeobecnosti by súd mal rozhodnúť o zmene následného opatrenia v súlade s novým európskym ochranným príkazom a tým zabezpečiť ochranu chránenej osoby na území Slovenskej republiky v rovnakom rozsahu ako jej je poskytnutá v štáte pôvodu. Nie je účelné, aby chránenej osobe bola na území Slovenskej republiky poskytovaná ochrana v inom rozsahu ako je to v samotnom štáte pôvode, kde sa vedie trestné konanie v danej veci.

 

            Návrh upravuje súčasne dve situácie kedy k zmene následného opatrenia uloženého na území Slovenskej republiky nedôjde a to 1) ak zmenený ochranný príkaz ukladá iné obmedzujúce opatrenie ako je uvedené v § 2 ods. 1 a 2) súd nepovažuje zmenený európsky ochranný príkaz za dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie alebo ak neboli justičným orgánom štátu pôvodu poskytnuté dodatočné informácie v určenej lehote na základe žiadosti súdu.

 

            V odseku 2 a 3 sa stanovuje ďalší postup súdu v súvislosti so zmenou následného opatrenia na základe zmeneného európskeho ochranného príkazu vo vzťahu k doručovaniu a vyrozumeniu justičného orgánu štátu pôvodu.

 

K § 16

 

            Upravujú sa zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení následného opatrenia na území Slovenskej republiky a o ďalšom postupe. Súčasne sa stanovuje, že voči takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť prokurátora a chránenej osobe len ak ide o rozhodnutie o zrušení následného opatrenia z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) - chránená osoba sa preukázateľne prestala zdržovať na území Slovenskej republiky alebo už nemá na jej území obvyklý pobyt. Sťažnosť má v takomto prípade odkladný účinok.

 

K § 17

 

Upravuje sa postup v prípade súbehu konania o uznaní európskeho ochranného príkazu s konaním o

 

-                      uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii podľa zákona č. 533/2011 Z. z., a

-                      uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii podľa zákona č. 131/2013 Z. z.

 

            Z povahy veci vyplýva, že v praxi môže nastať situácia v ktorej budú slovenské orgány požiadané o uznanie európskeho ochranného príkazu a súčasne, resp. následne aj o uznanie a výkon rozhodnutia podľa iných právnych nástrojov Európskej únie, ktoré je totožné s rozhodnutím (ochranným príkazom), na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz. V odseku 1 sa navrhuje postup, ak k žiadosti o uznanie a výkon rozhodnutia podľa vyššie uvedených osobitných predpisov dôjde pred rozhodnutím súdu o uznaní európskeho ochranného príkazu a v odseku 2, ak k takejto žiadosti dôjde až po uznaní európskeho ochranného príkazu na území Slovenskej republiky. Úprava je riešená tým spôsobom, aby nedošlo k prerušeniu zabezpečenia ochrany chránenej osoby na území Slovenskej republiky, pričom platí prednosť konaní o uznaní o výkone rozhodnutí podľa osobitných predpisov, v zmysle uvedeného, ak dôjde k uznaniu a nariadeniu výkonu rozhodnutia podľa označených osobitných predpisov, následné opatrenie uložené na základe uznaného európskeho ochranného príkazu sa zruší. 

 

K § 18

 

V navrhovanom ustanovení sa ustanovuje spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a s justičnými orgánmi vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Ingerencia ústredných orgánov sa predpokladá len v rámci poskytovania súčinnosti v zmysle § 21 ods. 1.

 

V odseku 2 sa v súlade so smernicou ustanovujú postupy a ostatné kritéria pre zasielanie a prijímanie európskeho ochranného príkazu a ostatných písomností.

 

K § 19

 

V predmetnom ustanovení sa upravuje jazykový režim vo vzťahu k európskemu ochrannému príkazu a oznámeniu o porušení následného opatrenia. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu európskeho ochranného príkazu sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie.

 

V odseku 2 sa ustanovuje jazykový režim pre európsky ochranný príkaz adresovaný slovenským orgánom na účely jeho uznania a prijatia následného opatrenia.

 

V odseku 3 je upravený osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup ako predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, resp. § 18 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Preklad ostatných písomnosti spojených s konaním o európskom ochrannom príkaze sa v zmysle smernice nevyžaduje (napr. samotného ochranného príkazu, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz); justičné orgány môžu komunikovať vo svojich úradných jazykoch. V prípade potreby si preklad týchto písomností zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

 

K § 20

 

V súlade so smernicou sa ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

 

K § 21

 

V odseku 1 sa upravuje povinnosť ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdom a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k prokurátorom poskytovať na ich žiadosť súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva a generálnej prokuratúry sa predpokladá najmä v prípadoch potreby zistenia príslušného orgánu v inom členskom štáte Európskej únie na účely uznania európskeho ochranného príkazu alebo overenia právnych podmienok podľa právneho poriadku daného členského štátu pre jeho uznanie a prijatie následného opatrenia.

 

            V odseku 2 sa v súlade so smernicou upravuje možnosť pre príslušné orgány Slovenskej republiky požiadať o súčinnosť aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste (zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste) alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.

 

V odseku 3 sa na účely podávania správ orgánom Európskej únie v zmysle požiadaviek smernice upravuje povinnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a súdov poskytovať ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie v súvislosti s aplikáciou zákona. Ide najmä o informácie o počte zaslaných európskych ochranných príkazov do iných členských štátov na ich uznanie a prijatie následného opatrenia a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch ako aj obdobné informácie o európskych ochranných príkazov zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky. Tieto informácie slúžia Európskej komisii k vyhodnocovaniu uplatňovania smernice v jednotlivých členských štátoch EÚ, o ktorom následne informuje Radu Európskej únie a Európsky parlament (viď čl. 22 smernice). Uvedený postup môže viesť aj k legislatívnym návrhom Európskej komisie k revízií znenia smernice.

 

K § 22

 

Upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o vydaní a uznávaní európskeho ochranného príkazu a prijatím následného opatrenia. 

 

K § 23

 

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu (príloha 3).

 

Čl. II

(novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

 

K bodu 1 a 2

 

            V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/99/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje doplnenie výpočtu obmedzení a povinností v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona o zákaz kontaktu s určenou osobou, ktorou bude spravidla poškodený, v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami (nové písm. f) v ods. 3) a dopĺňa sa povinnosť nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osobe (ods. 4  písm. a) o určené miesto, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. Ide o doplnenie tých obmedzení a povinností, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu (viď čl. I), a ktorých výkon je možné rozšíriť aj na územie iného členského štátu Európskej únie prostredníctvom európskeho ochranného príkazu. Predkladateľ je toho názoru, že takéto doplnenie je účelné a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že výpočet obmedzení a povinností v § 51 ods. 3 a 4 nie je taxatívny.

 

K bodu 3

 

            Transponuje sa čl. 6 ods. 4 smernice 2011/99/EÚ, v zmysle ktorého pri vydaní ochranného príkazu v zmysle návrhu zákona v čl. I je potrebné informovať chránenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu za účelom zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie. Táto povinnosť je obmedzená len vo vzťahu k tým obmedzeniam alebo povinnostiam uložených obvinenému, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu v zmysle návrhu zákona v čl. I, t. j. tých ktoré boli vydané na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby pred protiprávnym konaním, ktoré môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, a ktoré vymenúva návrh zákona v čl. I. 

 

K bodom 4 až 8

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (ďalej len „smernica 2013/40/EÚ“) sa reviduje znenie skutkových podstát trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, a to vypustením konania týkajúceho sa prenosu informácií prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a prenosu počítačových údajov v rámci počítačového systému, ktoré sú z hľadiska novo navrhovanej systematiky počítačovej kriminality upravené v návrhu novej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c Trestného zákona (bod 12). Novo navrhovaná systematika trestných činov týkajúcich sa počítačovej kriminality sleduje požiadavky označenej smernice kladené na členské štáty Európskej únie v oblasti monitorovania a zberu štatistických údajov o tomto druhu trestnej činnosti v zmysle čl. 14 smernice.  Z tohto dôvodu sa navrhuje systematiku trestných činov týkajúcich sa počítačovej kriminality zosúladiť so systematikou predstavenou v smernici, ktorá vychádza z  Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (ozn. č. 137/2008 Z. z.)

 

K bodu 9

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ sa modifikuje existujúca skutková podstata trestného činu zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona. Individuálnym objektom trestného činu je v tomto prípade ochrana počítačového systému ako celku alebo akejkoľvek jeho časti, pričom trestná zodpovednosť páchateľa je podmienená prekonaním bezpečnostného opatrenia. Získaním prístupu do počítačového systému sa rozumie akékoľvek konanie, ktoré páchateľovi umožní neoprávnenú dispozíciu počítačovým systémom, resp. jeho časťou a využitie jeho informačného obsahu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému je vo svojej základnej skutkovej podstate prečinom.

 

K bodu 10

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ sa zavádza nová skutková podstata trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového systému (§ 247a). Táto skutková podstata zakladá trestnú zodpovednosť páchateľa, ktorý obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému prostredníctvom manipulácie s počítačovými údajmi, t.j. ich neoprávneným vložením, prenosom, poškodením, vymazaním, zhoršením ich kvality, pozmenením, potlačením alebo ich zneprístupnením, alebo neoprávnenou manipuláciou s tzv. hardwarovým alebo softwarovým vybavením počítača. Počítačom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie každá funkčná jednotka, ktorá môže vykonávať výpočty všetkých číselných aritmetických a logických operácií bez ľudského zásahu a podľa určitého programu.

Technickým vybavením počítača (tzv. hardware) sa rozumejú všetky technické prostriedky umožňujúce funkciu a využite počítača vrátane jeho príslušenstva, t.j. tlačiareň, polohovacie zariadenie (myš), plotter, skener, modem a pod. Programové vybavenie počítača (tzv. software) tvoria programy, procedúry, pravidlá a príslušná dokumentácia systému spracovania informácií (systémový software a aplikačný software). Zásahom do technického alebo programového vybavenia sa rozumie akékoľvek neoprávnené konanie vo vzťahu k týmto predmetom. Marenie funkčnosti počítačového systému je fakticky deštrukcia pôvodných počítačových dát niektorou z foriem uvedených v tomto ustanovení. Na trestnosť páchateľa stačí, ak koná niektorým z uvedených spôsobov, pričom v istých prípadoch môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového systému je vo svojej základnej skutkovej podstate prečinom.

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ sa zavádza nová skutková podstata trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového údaju (§ 247b). Táto skutková podstata kriminalizuje neoprávnené poškodenie, vymazanie, potlačenie, zneprístupnenie alebo zhoršenie kvality počítačových údajov, ktoré ako širší pojem zahŕňajú aj počítačové informácie. Počítačové údaje predstavujú interpretovateľnú a formalizovanú reprezentáciu informácie vhodnej na komunikáciu, interpretáciu alebo spracovanie. Na trestnosť páchateľa stačí, ak koná niektorým z uvedených spôsobov, pričom v istých prípadoch môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaju je vo svojej základnej skutkovej podstate prečinom.

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ sa zavádza nová skutková podstata trestného činu neoprávneného zachytávania počítačových údajov (§ 247c). Individuálnym objektom tohto trestného činu je ochrana tajomstva informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo tajomstva neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci. Na účely transpozície smernice sa neoprávneným zachytávaním rozumie odpočúvanie a monitorovanie obsahu komunikácie alebo jej sledovanie resp. získavanie obsahu údajov buď priamo, prostredníctvom prístupu a využívania informačného systému, alebo nepriamo, prostredníctvom využívania elektronického odpočúvania alebo odpočúvacieho zariadenia technickými prostriedkami. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin neoprávneného zachytávania počítačových údajov je vo svojej základnej skutkovej podstate prečinom.

 

            Na účely transpozície smernice EP a Rady 2013/40/EÚ sa zavádza nová skutková podstata trestného činu výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov (§ 247d). Toto ustanovenie kriminalizuje výrobu, dovoz, nákup, distribúciu, výmenu, uvedenie do obehu alebo sprístupnenie zariadení, ktoré sú vytvorené alebo prispôsobené na páchanie počítačovej trestnej činnosti, alebo manipuláciu s prístupovými heslami, kódmi a podobnými údajmi, ak má páchateľ v úmysle takéto zariadenia, heslá alebo kódy použiť na spáchanie vymedzených počítačových trestných činov. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov je prečinom.

 

K bodu 11

 

V súvislosti s vykonanou transpozíciou smernice 2011/99/EÚ a smernice 2013/40/EÚ do Trestného zákona sa dopĺňa transpozičná príloha. 

 

Čl. III

(novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

 

K bodu 1

 

            Dopĺňa sa výpočet obmedzení a povinnosti, ktoré môže sudca pre prípravné konanie alebo súd uložiť pri nahradení väzby o zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a o zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby, alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. Ide o doplnenie tých zákazov a obmedzení, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu (viď čl. I), a ktorých výkon je možné rozšíriť aj na územie iného členského štátu prostredníctvom európskeho ochranného príkazu. Predkladateľ je toho názoru, že takéto doplnenie je účelné, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v § 82 ods. 1 nejde o taxatívny výpočet primeraných obmedzení alebo povinností.

 

K bodu 2

 

            Transponuje sa čl. 6 ods. 4 smernice 2011/99/EÚ, v zmysle ktorého pri vydaní ochranného príkazu v zmysle návrhu zákona v čl. I je potrebné informovať chránenú osobu (poškodeného, resp. inú určenú osobu) o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu za účelom zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie. Táto povinnosť je obmedzená len vo vzťahu k tým zákazom alebo obmedzeniam uložených obvinenému, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu v zmysle návrhu zákona v čl. I. 

 

K bodu 3

 

            V súvislosti s vykonanou transpozíciou smernice 2011/99/EÚ do Trestného poriadku sa dopĺňa transpozičná príloha. 

 

Čl. IV

 

            Stanovuje sa dátum účinnosti zákona.

 

K prílohe 1

 

            Stanovuje sa vzor európskeho ochranného príkazu v zmysle § 5 ods. 3 návrhu zákona (čl. I).

 

K prílohe 2

 

            Stanovuje sa vzor oznámenia v zmysle § 14 ods. 3 návrhu zákona (čl. I).

 

K prílohe 3

 

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

 

 

 

V Bratislave, 1. júla 2015

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky


Najprávo.sk - najlepší právny poradca