DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016. V časti Svetová politika a multilaterálne vzťahy sa radí rozvojová a humanitárna pomoc medzi dôležité priority vlády Slovenskej republiky. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva úloha vytvoriť priestor pre novelizáciu zákona o rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšenie efektívnosti, pružnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci a súčinnosť pri podpore ekonomických aktivít Slovenskej republiky.
Slovenská republika ako člen Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a člen Európskej únie (EÚ) sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti znižovania miery chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. Slovenská republika sa v roku 2000 prihlásila k plneniu Miléniových rozvojových cieľov, čo opätovne potvrdila na samite OSN v septembri 2005.
V členských krajinách OECD neexistuje jednotný organizačný rámec pre riadenie rozvojovej spolupráce. Každý štát si vytvára svoj vlastný mechanizmus na základe vnútorných politických, ekonomických, historických a ďalších podmienok. Z hľadiska koordinácie celého systému je možné nájsť jeden spoločný prvok, a tým je rezort zahraničných vecí alebo rezort pre rozvojovú spoluprácu, ktorý vo väčšine krajín OECD nesie primárnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Od tohto momentu začalo postupne formovať strategický, inštitucionálny a právny rámec rozvojovej spolupráce. Od roku 2003 ministerstvo predkladá do vlády Slovenskej republiky Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky spravidla na päťročné obdobie (aktuálne je v platnosti 3. strednodobá stratégia na roky 2014 - 2018). Stratégie sú každoročne rozpracované do Zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktoré rovnako schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky a stratégie vonkajších ekonomických vzťahov. Zapojila sa do nej postupne väčšina rezortov a štátnych inštitúcií, vznikla stabilná báza mimovládnych organizácií združená v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií a do rozvojových aktivít vstúpili aj viaceré podnikateľské subjekty. Za 11 rokov bolo v takmer 20-tich krajinách implementovaných viac ako 500 projektov v celkovej hodnote cca 50 mil. eur.
V roku 2003 vznikol na základe metodického pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky o programovom rozpočtovaní program 05T – oficiálna rozvojová pomoc. Tento program, ktorého gestorom je ministerstvo, tvorí základ pre financovanie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtu verejnej správy. V roku 2015 sú do neho zapojené Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Tieto ústredné orgány štátnej správy zabezpečujú plnenie stanovených cieľov prostredníctvom podprogramov v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok.
V septembri 2013 bola Slovenská republika prijatá za plnoprávneho člena Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Development Assistance Committee - OECD/DAC). Tento krok možno považovať aj za symbolické zavŕšenie integrácie Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity. Členstvo v OECD/DAC je zároveň výzvou na budovanie moderného, transparentného a efektívneho systému SlovakAid v čase, keď medzinárodné spoločenstvo definuje nové rozvojové ciele po roku 2015.
Strategickými dokumentmi Slovenskej republiky pre oblasť rozvojovej spolupráce sú Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2014 z 15. januára 2014), zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na príslušný rok, Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2012 z 18. januára 2012), Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Kenskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Afganskou islamskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia monitorovania a evaluácie dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.
Komplexný mechanizmus realizácie rozvojovej spolupráce dotvárajú smernice, programové dokumenty, návody, manuály, ktoré obsahujú pravidlá, podmienky a kritériá pre využívanie jednotlivých programov a implementáciu fáz projektového cyklu pri dvojstrannej rozvojovej spolupráci.
Od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 (č. 617/2007 Z. z.) prešla agenda rozvojovej spolupráce v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. Centrá svetového hospodárskeho rastu sa postupne presúvajú nielen zo západu na východ, ale aj zo severu na juh. Rastie medzinárodný obchod, narastá spotreba potravín a energie, vyčerpávajú sa nerastné zdroje, životné prostredie sa stáva zraniteľnejším. Okrem toho v dôsledku ekonomickej a finančnej krízy rastú v mnohých krajinách sociálne nerovnosti a nezamestnanosť, čo zvyšuje riziko vzniku nových ohnísk napätia a konfliktov. Pre rozvojovú spoluprácu znamenajú vyššie uvedené výzvy potrebu hľadania efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Aktuálne medzinárodné spoločenstvo hodnotí plnenie Miléniových rozvojových cieľov a formuluje nový rozvojový trvalo udržateľný rámec po roku 2015 vrátane jeho implementácie a financovania. Tento si vyžiada potrebu prehodnotenia politík rozvojovej spolupráce a adaptácie systémov ich realizácie u všetkých svetových donorov. Nové výzvy sa pretavujú do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni EÚ, OSN i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Je žiaduce, aby systém rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky primerane reflektoval na vyššie uvedené zmeny. V ostatných rokoch sa do rozvojových aktivít Slovenskej republiky zapájajú nové subjekty, vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv. Vzniká potreba nových, flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.
Členstvo Slovenskej republiky v OECD/DAC so sebou prinieslo aj potrebu aplikácie štandardov a pravidiel, ktorými sa riadia donorské krajiny pri realizácii rozvojovej spolupráce. Z hodnotení systému rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky zo strany OECD/DAC (Prístupová správa Slovenskej republiky z roku 2013) vyplynuli pre Slovenskú republiku odporúčania pre zvýšenie kvality a efektívnosti systému. Pokrok v ich plnení je hodnotený výborom OECD/DAC v pravidelných intervaloch.
Doterajšia aplikačná prax zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD/DAC, preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré nástroje rozvojovej spolupráce a v prípade iných (dotácie) je neflexibilná a limitujúca. Terminológia aktuálneho zákona nezodpovedá požiadavkám a potrebám medzinárodného spoločenstva a trendom v rozvojovej spolupráci.
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie zákona č. 617/2007 Z. z. predkladá nový zákon o rozvojovej spolupráci.
Týmto návrhom zákona sa zároveň navrhuje novelizovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novelizácia vyššie uvedených zákonov (s výnimkou novely zákona č. 553/2003 Z. z. a novely zákona č. 474/2005 Z. z.) bezprostredne súvisí s novo zavádzaným mechanizmom pri realizácii rozvojovej spolupráce.
Zákon č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodu úpravy platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a objektivizovaného platového koeficientu. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z .z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Do zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie, podľa ktorého sa na účely výpočtu objektivizovaného platového koeficientu, ako aj platových náležitostí pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí použije platová tarifa zamestnanca pred valorizáciou platnou pre rok 2014. Zákon č. 474/2005 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodov potrieb aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, právnymi aktmi Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Zákon upravuje rozvojovú spoluprácu s partnerskými krajinami a vytvára potrebné legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie pre jej realizáciu. Upravuje pôsobnosť a postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí) v oblasti rozvojovej spolupráce. Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola zriadená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „agentúra“), ktorej postavenie a pôsobnosť sa preberá do navrhovaného zákona.
K § 2
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovanej právnej úpravy, ktoré vychádzajú zo zaužívaných definícií v medzinárodných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch OECD a EÚ. Zákon sa vzťahuje iba na tú časť rozvojovej spolupráce, ktorá spĺňa definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance - ODA) podľa výboru OECD/DAC, podľa ktorého „Oficiálna rozvojová pomoc sú toky, ktoré prúdia do krajín a území, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov ODA a príspevky do multilaterálnych rozvojových inštitúcií, ktoré sú uvedené na ďalšom zozname DAC. Toky sú poskytované oficiálnymi agentúrami vrátane orgánov verejnej správy. Hlavným cieľom každej transakcie je podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja partnerských krajín a svojím charakterom je zvýhodnená a obsahuje grantový prvok vo výške najmenej 25 % (vypočítaný s použitím diskontnej sadzby rovnej 10 %).“.
K písmenu a): Doposiaľ používaný pojem „oficiálna rozvojová pomoc“ sa nahrádza pojmom „rozvojová spolupráca“, a to s ohľadom na postupne viac používaný všeobecnejší pojem spolupráce namiesto pomoci. Na účely tohto zákona sa rozvojovou spoluprácou preto rozumejú všetky činnosti realizované orgánmi verejnej správy financované z verejných prostriedkov a zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách. Súčasťou tvorby globálneho rámca rozvojovej spolupráce po roku 2015 je aj definovanie nových cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs), ktoré nahradia Miléniové rozvojové ciele. Pod pojmom trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín sa rozumie taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Agenda SDGs teda v sebe integruje hospodársku, sociálnu a environmentálnu dimenziu rozvoja krajín, s dôrazom na úplné odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách, odstránenie hladu, zabezpečenie zdravého života, kvalitného vzdelávania, zamestnanosti, podporu rozvoja mierových a inkluzívnych spoločností vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti pre všetkých a tvorby efektívnych a zodpovedných inštitúcií. Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky môže nadobúdať rôzne podoby, napríklad ako forma pomoci (napríklad humanitárnej), ale aj ako forma spolupráce pri finančnom podporovaní vzdelávania študentov z partnerských krajín prostredníctvom vládnych štipendií alebo vysielania dobrovoľníkov do partnerských krajín.
K písmenu b): Definuje sa pojem humanitárna pomoc ako tá časť rozvojovej spolupráce, ktorá je reakciou na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, kým nepominie priame ohrozenie.
K písmenu c): Pod partnerskou krajinou sa rozumie štát, s ktorým Slovenská republika realizuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú spoluprácu a nachádza sa na zozname krajín výboru OECD/DAC oprávnených prijímať ODA.
K písmenu d): Rozvojová spolupráca môže byť dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Dvojstranná spolupráca smeruje najčastejšie priamo od donorskej krajiny (Slovenská republika) do partnerskej krajiny a je jasne identifikovateľná.
K písmenu e): Pri trojstrannej spolupráci realizuje Slovenská republika rozvojové činnosti v partnerskej krajine v spolupráci s ďalšími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.
K písmenu f): Mnohostranná spolupráca je realizovaná cez medzinárodné organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou.
K písmenu g): Vymedzuje sa pojem verejná informovanosť, ktorá prostredníctvom dotácií ako nástroja rozvojovej spolupráce má financovať projekty na zvyšovanie povedomia a zainteresovanosti slovenskej laickej i odbornej verejnosti, médií a iných relevantných aktérov, o dôležitosti a zmysluplnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Cieľom aktivít bude aj oslovovanie vybraných cieľových skupín, formovanie ich názorov a poskytovanie informácií o slovenskej ODA v súvislosti s efektívnym vynakladaním prostriedkov štátneho rozpočtu.
K písmenu h): Rozvojové vzdelávanie vychádza z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 a tvorí dôležitú súčasť globálneho vzdelávania, pričom sa postupne dostáva do učebných plánov a osnov na jednotlivých stupňoch slovenských škôl.
K písmenu i): Budovanie kapacít na všetkých úrovniach riadenia a implementácie rozvojovej spolupráce je tiež oblasťou, na ktorú sa chce Slovenská republika zamerať, a to vzhľadom na aktuálny stav ľudských zdrojov v tejto oblasti, ktorý je označený v hodnotiacej správe OECD za jeden z kritických bodov systému slovenskej ODA. Ide o činnosti realizované v prospech partnerskej krajiny prevažne na území Slovenskej republiky.
K § 3
K odseku 1: V rozvojovej politike Slovenskej republiky sa kladie dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho rozvoja partnerských krajín, dosiahnutiu ich trvalo udržateľného rastu, vytváraniu demokratických a funkčných inštitúcií. Navrhuje sa zákonom zakotviť tieto princípy ako nosné východiská, na ktorých sa realizuje rozvojová spolupráca Slovenskej republiky. Prvým princípom sú princípy efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie, potvrdené Akčnou agendou z Akkry, záverečným dokumentom z Busanu a komuniké z Mexika. Spočívajú v rešpektovaní vlastníctva rozvojových procesov samotnými partnerskými krajinami, zameraní na výsledky, podpore inkluzívneho partnerstva a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti. Druhým princípom, o ktorý sa opiera slovenská rozvojová spolupráca, je zosúlaďovanie rôznych politík Slovenskej republiky (napr. obchodnej, environmentálnej, bezpečnostnej, migračnej a i.) s cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide o tzv. koherenciu politík pre rozvoj (Policy Coherence for Development).
K odseku 2: Kľúčovým dokumentom v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý definuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority spravidla na päťročné obdobie a nastavuje programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce, je stratégia rozvojovej spolupráce, ktorú schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Teritoriálne priority (výber partnerských krajín) a sektorové priority (tematické oblasti, napr. vzdelávanie, zdravotníctvo, atď.) vychádzajú primárne z potrieb partnerských krajín, globálnych výziev medzinárodného spoločenstva, zahraničnopolitických a ekonomických priorít Slovenskej republiky, komparatívnych výhod Slovenskej republiky, ako aj z doterajších skúseností z rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Slovenská republika ako členská krajina najväčšieho donora na svete – Európskej únie – aktívne participuje na formovaní európskej rozvojovej politiky, a preto je potrebné aj v koncepčnom strednodobom dokumente nastavovať ciele slovenskej rozvojovej spolupráce s ohľadom na tieto záväzky, ako aj ďalšie záväzky, ktorými je viazaná (OECD, OSN).
K odseku 3: Na každý kalendárny rok je potrebné stanoviť priority rozvojovej spolupráce, s cieľom zosúladiť aktivity ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a samosprávy a napĺňať stratégiu rozvojovej spolupráce. Na tento účel Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vypracúva zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci kalendárny rok.
K odseku 4: Aktivity realizované v predchádzajúcom kalendárnom roku sumarizuje a vyhodnocuje správa o rozvojovej spolupráci. Správu i zameranie schvaľuje vláda Slovenskej republiky.
K § 4
Ustanovujú sa orgány verejnej správy pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce.
K odseku 1: Vymedzuje sa postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Na plnenie tejto úlohy sa ustanovuje zodpovednosť za vypracúvanie koncepčných dokumentov a vymedzuje sa pôsobnosť pri zabezpečovaní a realizácii rozvojovej spolupráce, ako aj riadiaca a kontrolná právomoc vo vzťahu k agentúre. V oblasti humanitárnej pomoci partnerským štátom sa zvýrazňuje osobitné postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako národného koordinátora humanitárnej pomoci.
K odseku 2: Všeobecne sa ustanovuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe koncepčných dokumentov, ako aj na realizácii rozvojovej spolupráce v rámci svojej pôsobnosti.
K odseku 3: Ustanovuje sa miera participácie ústredných orgánov a orgánov územnej samosprávy na rozvojovej spolupráci s cieľom komplexného prístupu a medziinštitucionálnej spolupráce pri realizovaní strednodobej stratégie a každoročného zamerania rozvojovej spolupráce.
K odseku 4: Vymedzujú sa iné subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy podieľajú na realizácii rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.
K odseku 5: Pre efektívne plnenie úloh národného koordinátora rozvojovej spolupráce je potrebný medzirezortný orgán slúžiaci na zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu koncepčných dokumentov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zriaďuje Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky, ktorý tieto úlohy plní a zabezpečuje realizáciu rozvojovej spolupráce jednotlivými subjektmi na základe jednotného prístupu.
K § 5
Agentúra bola zriadená zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska jej právneho postavenia nedochádza k zmene a agentúra zostáva rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister a ktorý je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Ustanovuje sa právomoc riaditeľa agentúry a jeho povinnosti vo vzťahu k ministerstvu. Vymedzuje sa súčasne aj pôsobnosť agentúry na úseku rozvojovej spolupráce a miera jeho účasti na nej v prípadoch, kedy ju realizuje v súčinnosti s ministerstvom.
K § 6
Vymedzujú sa nástroje, ktorými sa rozvojová spolupráca realizuje. Ide o nové komplexné vymedzenie nástrojov rozvojovej spolupráce. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky. Okrem darovania majetku štátu sú všetky nástroje predmetom právnej úpravy tohto zákona, na darovanie majetku štátu sa bude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Jednotlivé ustanovenia o navrhovaných nástrojoch vymedzujú aj pôsobnosť subjektov, ktoré nástroje rozvojovej spolupráce budú realizovať.
K § 7
Poskytovanie dotácií vychádza z ustanovenia § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dotáciu bude možné poskytnúť subjektu, ktorý bol založený podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku cudzieho štátu, a bez ohľadu na to, či je podnikateľským subjektom, subjektom neziskového sektora, prípadne orgánom verejnej správy. Zákon vymedzuje účely, na ktoré môže byť dotácia poskytnutá.
Ustanovuje sa rámcový postup pre proces poskytnutia dotácie s vymedzením úloh agentúry a ministerstva. Podrobnosti k postupu ustanoví na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis.
K § 8
Finančný príspevok sa navrhuje ako nástroj rozvojovej spolupráce poskytovať iba zahraničným subjektom. Medzinárodnej organizácii alebo finančnej inštitúcii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu a partnerskej krajine bude možné poskytnúť finančný príspevok len na základe rozhodnutia ministra a v prípade ústredného orgánu na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, a to aj bez žiadosti. O poskytnutie finančného príspevku právnickej osobe nepodnikateľovi a mimovládnej organizácii, obidve založené podľa právneho poriadku cudzieho, resp. partnerského štátu a jednotke územnej samosprávy iného štátu, je možné požiadať na základe žiadosti, ktorá sa predkladá príslušnému zastupiteľskému úradu, avšak ustanovuje sa možnosť, aby o poskytnutí finančného príspevku mohol rozhodnúť aj bez predloženia žiadosti minister. Zmluvný záväzok pri poskytnutí finančného príspevku na základe žiadosti vzniká na základe zmluvy medzi agentúrou a žiadateľom po schválení žiadosti. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.
K § 9
Ako nový nástroj rozvojovej spolupráce sa navrhuje zadávanie zákazky. Zadávanie zákazky bude možné realizovať len vo finančnom limite, ktorý stanovuje na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis k zákonu č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.
K § 10
Poskytovanie štipendií vlády Slovenskej republiky je dlhodobou súčasťou rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, ktorú na tomto úseku zastrešuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. V jeho rozpočtovej kapitole sú alokované finančné prostriedky na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ktorá je poskytovaná formou udeľovania štipendií vlády Slovenskej republiky v súlade s teritoriálnym a sektorovým zameraním a v zmysle podmienok OECD. Súčasťou poskytovania štipendií vlády Slovenskej republiky v rámci podmienok stanovených OECD sú aj štipendiá vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Udeľovanie týchto štipendií sa stalo súčasťou štátnej politiky podpory Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ustanovenie upravuje subjekty, ktorým možno poskytnúť vládne štipendium, podmienky jeho poskytovania, ako aj dôvody, kedy sa štipendium neposkytuje, pozastavenie a obnovenie poskytovania vládneho štipendia. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom vzor žiadosti, jej prílohy a ďalšie podrobnosti týkajúce sa poskytovania vládneho štipendia.
K § 11
Ustanovuje sa možnosť odpustiť dlh partnerskej krajine, pričom o plnom, alebo čiastočnom odpustení dlhu rozhoduje vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri určení rozsahu odpustenia dlhu sa posudzuje vplyv odpustenia dlhu na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky. O odpustení dlhu sa uzatvára s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.
K § 12
Ustanovuje sa možnosť využiť ako nástroj rozvojovej spolupráce zvýhodnený vývozný úver. Definuje sa zvýhodnený vývozný úver, poskytovateľ tohto úveru, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, oprávnený prijímateľ úveru, ktorým je verejný odberateľ v partnerskej krajine alebo zahraničná banka tohto odberateľa, ako aj príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov banke, ktorá poskytuje zvýhodnený vývozný úver a príspevok na odpustenie časti úveru.
V odseku 13 sa ustanovuje, že ak výška príspevku na vyrovnanie úrokových rozdielov za celé obdobie splatnosti zvýhodneného vývozného úveru dosiahne minimálnu úroveň zvýhodnenia, príspevok na odpustenie časti úveru sa nemusí poskytnúť. Z toho vyplýva, že príspevok na odpustenie časti úveru sa nad minimálnu úroveň zvýhodnenia už neposkytuje a poskytuje sa iba príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov.
Poistenie zvýhodneného vývozného úveru so splatnosťou nad 2 roky proti komerčným a politickým rizikám zabezpečí Exportno–importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“) v súlade s pravidlami obsiahnutými v nariadení EÚ č. 1233/2011.
V prípade zlyhania obchodného prípadu poisteného zvýhodneného vývozného úveru bude Eximbanka odškodňovať poisteného klienta, ktorým je banka poskytujúca úver, podľa splátkového kalendára špecifikovaného v poistnej zmluve. Krytie rizika bude zabezpečené prostredníctvom technických rezerv a fondu na krytie neobchodovateľného rizika.
Príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov poskytuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostredníctvom Eximbanky. Bude realizovaný Eximbankou priebežne podľa platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru, pričom raz ročne bude refundovaný Eximbanke zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Príspevok na odpustenie časti úveru bude poskytovať priamo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
K § 13
V nadväznosti na predkladanie identifikačných údajov žiadateľov o poskytnutie jednotlivých foriem rozvojovej spolupráce sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Zákonom nie sú zároveň dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.
K § 14
Zrušovacie ustanovenia.
K čl. II
Novela zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa o možnosť darovania majetku štátu nielen na humanitárnu pomoc ako jednu z účelov rozvojovej spolupráce, ale na všetky ďalšie účely rozvojovej spolupráce, a to na základe darovacej zmluvy.
K čl. III
Navrhuje sa doplniť do zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako ďalšiu formu finančnej služby poskytovanie viazanej obchodnej pomoci, ktorá bude poskytovaná výlučne na rozvojovú spoluprácu.
K čl. IV
V navrhovanom § 12 ods. 1 zákona o rozvojovej spolupráci sa ukladajú povinnosti bankám a pobočkám zahraničných bánk, čo je nepriama neprípustná novelizácia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený problém je potrebné vyriešiť aj priamou novelizáciou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K čl. V
Novelizuje sa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.
K čl. VI
K bodom 1, 4, 5 a 7
V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo spôsobilo problém pri výpočte zahraničného funkčného platu. Prvýkrát boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjedávania zvýšené o pevnú sumu, a nie percentom. V dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu stali nevykonateľné. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky realizovať legislatívnu zmenu zákona o štátnej službe a zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorej sa na účely výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v roku 2014 použije platové tarifa pred valorizáciou, a to aj z dôvodu, že slovenská valorizácia nikdy nesmela mať a ani nemala vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom znení bola z hľadiska výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v budúcnosti nepoužiteľná. Preto bolo potrebné pre rok 2015 prijať ďalšiu legislatívnu úpravu, čím sa do budúcnosti ustanovilo pre výpočet platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu použitie platovej tarify platnej pred valorizáciou, teda tak, ako sa používali v roku 2014 podľa prechodného ustanovenia § 140c zákona o štátnej službe a § 32e zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Zákonom o zahraničnej službe č. 151/2010 v znení zákona č. 325/2014 Z. z. boli natrvalo upravené len platové náležitostí pre štátnych zamestnancov, pričom platové náležitosti pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v tom čase bolo možné riešiť len prechodným ustanovením pre rok 2015 v § 32e. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z. z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie aj pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zároveň rovnaké zaobchádzanie so štátnymi zamestnancami.
Zvýšenie platových taríf o pevnú sumu, a nie percentom v roku 2014 spôsobilo, že podiel zvýšení platových taríf od roku 2014 nie je možné vyčísliť a objektivizovaný platový koeficient je podľa účinného znenia § 23 nevypočítateľný. Z uvedeného dôvodu sa pri výpočte objektivizovaného platového koeficientu navrhuje používať podiely zvýšení platových taríf v štátnej službe k zvýšeniam stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie ku dňu zvýšenia týchto platových taríf do 31. decembra 2013 vyjadrené konkrétnym číslom pre príslušnú stupnicu platových taríf platných k 31.12.2013, ktoré sa navrhujú samostatne uviesť v prílohách č. 8 až 11 k zákonu.
Navrhuje sa povinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydávať objektivizované platové koeficienty opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia postupu s postupom vydávania platových koeficientov podľa zákona o štátnej službe.
K bodom 2 a 3
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou názvu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a súvisiacim zavedením legislatívnej skratky, týkajúcej sa názvu ministerstva.
K bodu 6
Navrhuje sa, aby sa ustanovenie § 28 ods. 1 nevzťahovalo na stupnice platových taríf uvedené v prílohách 8 až 11 k zákonu, čím sa zabezpečí účel predkladanej novely.
K čl. VII
K bodu 1
V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre potreby aplikačnej praxe je potrebné jednoznačne ustanoviť, že začiatok 60 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti v konaní o vydanie osvedčenia začína plynúť až od doručenia žiadosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože v zmysle zákona žiadateľ môže podať žiadosť aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.
K bodu 2
Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Z uvedeného dôvodu je potrebné do zákona č. 474/2005 Z. z. explicitne uviesť, že právne úkony sa vykonajú výlučne v listinnej podobe, nakoľko konanie v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí v elektronickej podobe nie je možné, pretože je potrebné u žiadateľov zisťovať skutočnosti vyplývajúce zo zákona z originálnych dokladov, vrátane skúmania pravosti týchto dokladov, čo v prípade ich elektronickej podoby nie je možné. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť § 7 tak, že právne úkony vo veci vydania osvedčenia sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
K čl. VIII
Novela zákona č. 25/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.
K čl. IX
Ustanovenie o účinnosti zákona.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 8. júla 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Miroslav Lajčák, v. r.
podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky