Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

386/2015 Z. z.

najpravo.sk • 16.1. 2016, 18:27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona je vypracovaný ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona je eliminovať nedostatky aplikačnej praxe, a to precíznejšou a podrobnejšou úpravou niektorých ustanovení zákona a podrobnou úpravou osobitného postupu pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a tiež odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

 Rozširuje sa ustanovenie, ktorým sa stanovujú osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru a vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort a promptnosť ich nariaďovania sa rozširuje ustanovenie, ktoré určuje, v akých prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť eskortu odsúdeného.

Potreba zakomponovať do zákona ďalšiu hlavu, ktorá podrobne a komplexne upravuje osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených a odsúdených, ktorí sa v čase podania nachádzajú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, vyplýva najmä z potreby flexibilnejšieho reagovania na vybavovanie veľkého množstva podaných sťažností, a to s prihliadnutím na dôslednú ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb.

V čl. II navrhovaného zákona sa v nadväznosti na uplatňovanie osobitného postupu vybavovania sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri vybavovaní sťažností obvinených a odsúdených.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovaným zakomponovaním novej deviatej hlavy do zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorá podrobne upravuje postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 2

Rozširuje sa ustanovenie, ktorým sa stanovujú osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru, a to o prípady zabránenia výtržnosti alebo ruvačky medzi obvinenými alebo odsúdenými, zabránenia úmyselnému poškodzovaniu majetku obvinenými alebo odsúdenými alebo zabránenia inému hrubému správaniu obvinených alebo odsúdených, ktorým sa porušuje ustanovený poriadok alebo verejný poriadok. V aplikačnej praxi často dochádza aj k uvedeným konaniam obvinených alebo odsúdených, ktoré nie sú uvedené v súčasnom platnom znení zákona a ktorých povaha si vyžaduje, aby pri ich riešení príslušník zboru použil ochrannú kuklu v záujme osobnej bezpečnosti.

Eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe by malo zabrániť upresnenie ustanovenia, že príslušníci zboru môžu použiť ochrannú kuklu aj v prípade eskorty obvinených, ktorí sú podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu. Vo výkone väzby v ústavoch zboru sa nachádzajú aj obvinení, ktorí sú zatiaľ len podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, avšak vo výkone väzby sú za inú vec (napríklad za prečin) alebo obvinení, ktorí spáchali obzvlášť závažný zločin samostatne a nie ako členovia organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.

K bodu 3

Vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort a promptnosť ich nariaďovania sa rozširuje ustanovenie, ktoré určuje, v akých prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť eskortu odsúdeného, a to o eskortu za účelom vykonania lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; jedná sa o lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia, ktorú vykonáva posudkový lekár.

Ďalej sa navrhuje, aby riaditeľ ústavu mohol nariadiť aj eskortu za účelom vzdelávania, vykonávania činností a prác podľa § 32, 46 a 47 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vzdelávanie odsúdených, špecifikujú činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a v akých prípadoch môže byť odsúdený zaradený na výkon prospešných prác mimo ústavu.

Navrhuje sa, aby riaditeľ ústavu mohol nariadiť ekortu odsúdeného aj vo výnimočných prípadoch, ak je to bezprostredne nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a poriadku v ústave.

K bodu 4

Zakomponovaním ďalšej hlavy do zákona, ktorá podrobne a komplexne upravuje osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody sa vyrieši potreba flexibilnejšieho reagovania na vybavovanie veľkého množstva podaných sťažností.

Napríklad v roku 2013 bolo pri celkovom počte obvinených a odsúdených 9854 doručených 493 sťažností, v roku 2014 pri celkovom počte obvinených a odsúdených 10 033 bolo doručených 467 sťažností a do 31. 05. 2015 pri počte 10 146 obvinených a odsúdených bolo doručených 228 sťažností. Približne 75 % z uvedeného počtu podaných sťažností vybavuje generálne riaditeľstvo.

Z obsahu novelizácie zákona vyplývajú odlišnosti od súčasného zákonného postupu, ktorý sa uplatňuje pri spôsobe vybavovania sťažností obvinených a odsúdených podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.  (ďalej len “zákon o sťažnostiach”).

Aplikačná prax súčasného spôsobu vybavovania sťažností preukázala, že v podmienkach zboru sa jedná o zdĺhavejšie konanie. S časovým odstupom, ktorý umožňuje podávať sťažnosti obvineným alebo odsúdeným nie je možné v mnohých prípadoch objektívne zistiť skutočnosti, na základe ktorých podnet na podanie sťažnosti vznikol.

Navrhovanou úpravou sa má docieliť zjednodušenie konania vo veci podanej sťažnosti, a to najmä jeho efektívnosťou, rýchlosťou a úspornosťou.

Obsahom zákonnej úpravy je, aby organizačná zložka zboru (ústav a generálne riaditeľstvo), o ktorej sťažovateľ tvrdí, že jej činnosťou, resp. nečinnosťou došlo k porušeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov, mohla bezprostredne reagovať na prípadné možné porušenie práv a zabezpečiť urýchlené odstránenie takýchto negatívnych zásahov.

V súvislosti s právom obvinených a odsúdených podávať sťažnosti je nevyhnutné spomenúť aj tú skutočnosť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonáva v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov dozorový prokurátor, čím je zabezpečená zvýšená kontrolná činnosť organizačnej zložky zboru, o ktorej väznená osoba tvrdí, že u nej dochádza k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ustanovenie § 65da ods. 1 upravuje subjekty, ktorých sa predmet úpravy zákona týka a zároveň subjekty, ktoré majú disponibilné právo podávať sťažnosti podľa tohto zákona. Oprávneným subjektom je daná fakultatívna možnosť podávať sťažnosti, pričom nie je vylúčené oprávneným osobám podávať podania aj iným subjektom na ich prešetrenie ako napr. prokuratúre podľa osobitného predpisu.

Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza zo  zákona o sťažnostiach, reaguje však na aplikačnú prax, ktorá sa uplatňovala pri aplikácií všeobecného predpisu o sťažnostiach. Z konštrukcie znenia vyplýva, že pre posúdenie podania ako sťažnosti podľa tohto zákona je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal sám svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich organizačná zložka zboru svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušila. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie organizačnej zložky zboru, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Nie je prípustné, aby za sťažovateľa podávala sťažnosť iná osoba. V tejto súvislosti je dôležité to, aby sťažovateľ kumulatívne splnil obe podmienky súčasne t. j. domáhal sa svojich individuálnych práv a aby ich odstránenie bolo v pôsobnosti organizačnej zložky zboru.

Ustanovenie § 65da ods. 3 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v odseku 2, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.

Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa ich obsahu. Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh. Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ síce poukazuje na ochranu svojich práv t. j. na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, že organizačná zložka zboru porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno inou cestou: napríklad súdnou žalobou na príslušnom súde, alebo podnetom na začatie trestného stíhania u OČTK, vykonaním inšpekcie Slovenskou obchodnou Inšpekciou, prípadne iným úradným postupom, ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti. Ďalším dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom pisateľ napáda rozhodnutie organizačnej zložky zboru v konaní podľa iných právnych predpisov. V tomto prípade sa jedná napr. o sťažnosť vo veci uloženého disciplinárneho trestu obvineného alebo odsúdeného, ktoré sa riadia osobitosťami iného právneho predpisu. Dôvodom vylúčenia podania na postup podľa tohto zákona je aj podaná sťažnosť resp. podanie na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa riadi osobitnými ustanoveniami zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vylúčené je aj podanie, v ktorom pisateľ žiada o náhradu škody, ktoré je riešené v zmysle interných predpisov alebo všeobecne záväzných právnych predpisov.

V § 65db sú uvedené subjekty, ktoré sú príslušné na vybavenie sťažnosti. Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti, uvedenej v § 65 da, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru t. j. konkrétneho ústavu alebo generálneho riaditeľstva. Za vybavenie sťažnosti proti ústavu zodpovedá riaditeľ ústavu ako štatutárny zástupca alebo na generálnom riaditeľstve generálny riaditeľ. Upravuje sa aj prípad, ak ústav nie je oprávnený sťažnosť vybaviť. V prípade vzniku sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, je ústav, v ktorom spor vznikol, povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpiť sťažnosť generálnemu riaditeľstvu na rozhodnutie sporu a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Spor o príslušnosť vzniká dňom, keď ústav, ktorý sťažnosť postúpil inému ústavu bola sťažnosť doručená späť. Za ústav, v ktorom spor vznikol sa považuje ústav, ktorému bola sťažnosť doručená späť. Podanie dané na rozhodnutie kompetenčného sporu generálnemu riaditeľstvu nesmie sledovať zo strany ústavu iný záujem ako ten, že z obsahu podania skutočne nie je možné určiť, voči ktorému ústavu sťažnosť smeruje. Generálne riaditeľstvo v danej veci meritórne rozhodne. Rozhodnutie je pre ústavy záväzné.

Generálne riaditeľstvo vybavuje iba sťažnosti, ktoré podľa obsahu sú sťažnosťou na postup a činnosť príslušníkov generálneho riaditeľstva a zároveň aj na postup príslušníkov ústavu taxatívne vymedzených. Upravuje sa aj prípad, keď obvinený alebo odsúdený podá sťažnosť priamo na konanie alebo činnosť generálneho riaditeľa, ktorú v tomto prípade vybavuje výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR.

Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti. Sťažnosť nesmie prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje. Zároveň pri prešetrovaní a vybavovaní je vylúčená aj osoba resp. príslušník zboru, ktorý je tejto osobe podriadený.

Dôvodom pre vylúčenie z prešetrovania a vybavenia je aj predpojatosť. Predpojatosť je prekážka osobného vzťahu príslušníka prešetrujúceho alebo vybavujúceho sťažnosť, a to okrem vzťahu k sťažovateľovi, aj k predmetu sťažnosti.

Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v § 65 da ods. 3 písm. a), b), e) a f) je organizačná zložka zboru povinná podanie vrátiť pisateľovi bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou podľa tohto zákona, najneskôr v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia, t. j. v prípade posúdenia zložitých a rozsiahlych podaní, ako sa má s podaním naložiť.

Pri podaniach, ktoré nemajú prekážku vybavenia podľa osobitných predpisov je organizačná zložka zboru  povinná podanie, ktoré nie je sťažnosťou podľa tohto zákona vybaviť. Tu organizačná zložka zboru vybavuje len podania, ktoré spadajú do jej rozhodovacej právomoci napr. na konanie o opravných prostriedkoch, alebo správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V týchto prípadoch organizačná zložka zboru pisateľovi podanie nevracia.

V § 65 dc sa upravuje spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný obvinený alebo odsúdený. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia o odložení sťažnosti sa neprešetruje, ale vybavuje sa spôsobom odloženia. Vylúčenie anonymnej sťažnosti z prešetrovania vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom.

Obvinený alebo odsúdený môže podať sťažnosť písomne alebo ústne do záznamu, prostredníctvom poštového podniku alebo osobne, bez ohľadu na to, v ktorom ústave je v dobe podania sťažnosti.

Písomná forma úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám a z hľadiska preukázania obsahu tejto vôle. Dôkazná funkcia listiny, na ktorej je zobrazený obsah úkonu, je posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti úkonu.

Celý písomný právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny.  Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.

Osobitný význam pri písomnom úkone má podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný úkon. Podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Za vlastnoručný podpis sa budú považovať všetky prípady, keď písací prostriedok na konci písomnosti je vedený rukou konajúceho subjektu. Bez podpisu sťažovateľa nie je možné sťažnosť prešetriť.

Uvedenie predmetu sťažnosti sťažovateľom je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Podnety, ktoré sú písané v inom ako štátnom jazyku, neurčité, nezrozumiteľné, inak zjavne nezmyselné, odporujúce pravidlám morálky a etiky sa neprešetrujú. Podmienka napísania sťažnosti v inom ako štátnom jazyku sa nevzťahuje na cudzincov.

Nesplnenie uvedenia porušenia práv alebo právom chránených záujmov v konkrétnej rovine má za následok jej odloženie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti napr. výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v určitej lehote sa nepripúšťa.

Ustanovenie § 65 dd je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť. Navrhované ustanovenie zvyšuje ochranu sťažovateľa.

Ustanovenie § 65 de  uvádza dôvody, ktoré oprávňujú organizačnú zložku zboru alebo ministerstvo sťažnosť odložiť v obligatórne stanovených prípadoch. Podľa prvého odseku, organizačná zložka zboru sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti. V danom prípade postačuje, ak sťažnosť neobsahuje hociktorý z uvedených obligatórnych znakov. Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak zo sťažnosti vyplýva, že od udalosti ktorej sa sťažnosť týka, uplynula doba dlhšia než šesť mesiacov. Táto doba je stanovená z dôvodu účinného prešetrovania sťažnosti, kedy doba od namietanej skutočnosti do jej prešetrenia je základným dôvodom pre nemožnosť objektívneho prešetrenia resp. získania relevantných podkladov k predmetu sťažnosti. Ďalším dôvodom na odloženie sťažnosti je skutočnosť, že sťažnosť sa týka inej osoby, než ktorá ju podala. V tomto prípade ide o vyzdvihnutie individuálnych práv jednotlivca, ktoré si musí uplatniť samotný poškodený v danej veci, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na právach alebo právom chránených záujmoch. Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak  ide o sťažnosť sťažovateľa v tej istej veci a neuvádza v nej nové skutočnosti. V tomto ponímaní je odloženie sťažnosti z dôvodu, že na základe nových sťažností v tej istej veci sa sťažovateľ domáha ochrany tých istých svojich práv, hoci už bol s pôvodnou sťažnosťou vyrozumený t. j. predmet sťažnosti je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Dôvodom na odloženie sťažnosti je aj skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľ písomne väzme späť.

Oboznamovanie sťažovateľa sa vykonáva vo všetkých prípadoch odloženia v lehote desať pracovných dní od doručenia sťažnosti, okrem prípadu, keď sťažovateľ prejavil svoju vôľu na vzatie sťažnosti späť. Každá odložená sťažnosť obsahuje odôvodnenie jej odloženia.

V § 65 df sa upravuje postup, ak iný sťažovateľ podá obsahovo rovnakú sťažnosť, akú už organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vybavilo. V tomto prípade organizačná zložka zboru alebo ministerstvo sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavila.

Podľa § 65 dg  sa lehota na vybavenie sťažnosti stanovuje na 30 pracovných dní, pričom lehotu možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní. Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci organizačnej zložky zboru príslušnej na vybavenie sťažnosti a v prípade, ak sťažnosť vybavuje ministerstvo, minister alebo ním poverená osoba. Lehota musí byť predĺžená pred uplynutím lehoty na vybavenie sťažnosti. Organizačná zložka zboru alebo ministerstvo sú povinní predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť ešte pred uplynutím základnej 30 dňovej lehoty.

Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti organizačnej zložke zboru, o ktorého príslušnosti rozhodlo generálne riaditeľstvo.

Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti. Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Podanie sa prešetruje vo všetkých bodoch sťažnosti.

Podľa § 65 dj je možné vyhodnotenú sťažnosť vybaviť tromi spôsobmi, a to ako „neopodstatnenú“ v prípade, ak sa nezistí porušenie práva sťažovateľa, ako „opodstatnenú“ v prípade, ak sa zistí porušenie práva sťažovateľa a ako „nevyhodnotenú“ kedy je „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej relevantnej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení sťažovateľa. Takúto skutočnosť organizačná zložka zboru alebo ministerstvo uvedie v zázname o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi.

Z prešetrenia sťažnosti organizačná zložka zboru alebo ministerstvo vyhotovuje záznam. Zákon upravuje aké obsahové náležitosti má záznam obsahovať. Osobou oprávnenou na vybavenie sťažnosti je štatutárny zástupca alebo na generálnom riaditeľstve generálny riaditeľ. Oprávnená osoba môže písomne splnomocniť inú osobu na vybavenie sťažnosti, pričom zodpovednosti za spôsob vybavenia sťažnosti sa týmto zbaviť nemôže.

Ukončenie procesu vybavenia sťažnosti sa vykonáva záznamom o prešetrení sťažnosti. Záznam musí byť písomný a musí obsahovať konštatovanie jedného zo spôsobu vybavenia sťažnosti. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné patrične odôvodniť. Zákon pripúšťa dva spôsoby oboznámenia sťažovateľa a to: odovzdaním alebo odoslaním záznamu sťažnosti. Odoslanie záznamu je možné vykonať prostredníctvom poštového podniku, pri ktorom je podstatný deň podania na poštovú prepravu, prípadne osobným odovzdaním sťažovateľovi oproti podpisu sťažovateľa. Spôsob doručenia záznamu sťažnosti musí byť preukázateľne založený v spisovom obale sťažnosti. Pripúšťa sa aj možnosť osobného odovzdania záznamu o prešetrení sťažnosti, kedy v prípade odmietnutia podpísania záznamu o prevzatí sťažností sťažovateľom sa za prítomnosti ďalšej osoby vykoná jej oboznámenie, pričom podpísanie záznamu vykonajú obe zúčastnené osoby.

Ustanovenie § 65 dk zákona pripúšťa „opravný prostriedok“ proti vybaveniu sťažnosti, ktorým je Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Obsahom ustanovenia je kontrolný mechanizmus (tzv. autoremedúra), ktorú môže sťažovateľ písomne uplatniť u organizačnej zložky zboru, ktorá pôvodnú sťažnosť vybavovala. Podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti je sťažovateľom obmedzené lehotou 15 pracovných dní od doručenia resp. odovzdania záznamu o prešetrení sťažnosti, pričom sťažovateľ musí splniť obe podmienky kumulatívne. Lehota 15 dní je zachovaná, ak bolo podanie podané poštovému podniku na poštovú prepravu alebo bolo podanie podané priamo organizačnej zložke príslušnej na vybavenie pôvodnej sťažnosti. Na vybavenie žiadosti, ak to nie je v rozpore s § 65db, je príslušná organizačná zložka zboru, ktorá vybavila pôvodnú sťažnosť. Na žiadosť podanú po zákonnej lehote sa neprihliada a vráti sa sťažovateľovi s odôvodnením. Organizačná zložka zboru prekontroluje správnosť a úplnosť vybavenia pôvodnej sťažnosti. V prípade, ak organizačná zložka zboru vyhovie nesúhlasu s vybavením sťažnosti sťažovateľa v plnom rozsahu, spracuje odpoveď sťažovateľovi, ktorú založí do pôvodného spisového obalu. V prípade, ak organizačná zložka zboru nevyhovie nesúhlasu s vybavením sťažnosti sťažovateľa v plnom rozsahu, spracuje sťažovateľovi písomnú odpoveď s odôvodnením o postúpení veci najbližšie nadriadenému orgánu a postúpi ju v lehote do desiatich pracovných dní spolu s originálom spisového obalu na najbližšie nadriadený orgán organizačnej zložky zboru, ktorý žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti eviduje ako novú sťažnosť.

Určuje sa aj príslušnosť na vybavenie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Proti žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti už nie je možné podať akúkoľvek ďalšiu žiadosť. V prípade podania ďalšej sťažnosti v uvedenej veci sa postupuje spôsobom stanoveným v § 65 de ods. 1 písm. d) návrhu zákona.

V § 65 dl je určený subjekt oprávnený na vykonávanie kontrolnej činnosti v podmienkach zboru.

V súvislosti s trovami súvisiacimi s vybavovaním sťažnosti je upravené, že ich znáša výlučne ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj organizačná zložka zboru.

Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel.

Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažností podľa zákona o zbore sa nevzťahuje správny poriadok ani osobitný zákon o sťažnostiach. Ustanovuje sa, že postup organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažností podľa zákona o zbore nie je preskúmateľný súdom.

K bodom 5 a 6

            Mení sa názov jedenástej hlavy z dôvodu rozšírenia o prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že podania doručené pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o zbore sa budú vybavovať podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti novely zákona o zbore.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona osobitnou úpravou vytvorí predpoklady pre efektívnejšie prešetrovanie sťažností obvinených a odsúdených ako podľa platného zákona o sťažnostiach.

K Čl. II

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti  na osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia  slobody podľa navrhovanej novej deviatej hlavy zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje ustanovenie, ktoré negatívne vymedzuje sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Dôvodom negatívneho vymedzenia podania, ktoré by inak bolo posúdené ako sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach je tá skutočnosť, že kto ho podal, t. j. obvinený, ktorý sa v čase podania nachádza vo výkone väzby alebo odsúdený, ktorý sa v čase podania nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K Čl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

 

 V Bratislave, 26. augusta 2015

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 882
PoUtStŠtPiSoNe
: