DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014) (ďalej len „smernica“), ktorá nahradila smernicu Rady 93/7/EHS v znení smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES a 2001/38/ES. Z dôvodu dosiahnutia lepšej prehľadnosti sa pristupuje k úprave jednotlivých ustanovení zákona, rozširuje sa pôsobnosť zákona na všetky kultúrne predmety a zvyšuje sa administratívna spolupráca. Nová smernica zabezpečuje navrátenie všetkých kultúrnych predmetov na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných alebo iných zbierok. Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne dedičstvo. Pre účinnejšiu spoluprácu členských štátov Európskej únie sa ich ústredným orgánom v smernici ustanovuje povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1024/2012, ktorý sa osobitne upraví pre kultúrne predmety; súčasne smernica ponecháva na rozhodnutie ústrednému orgánu, či umožní komunikáciu prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu aj ďalším orgánom na území štátu.
Účelom návrhu zákona je rozšírenie pôsobnosti zákona tým, že sa vypúšťa príloha č. 1, ktorá upravovala kategórie, do ktorých sú začlenené veci ako kultúrne predmety podľa zákona, finančné limity uplatniteľné na niektoré z nich, predĺženie lehôt, zlepšenie procesov administratívnej spolupráce a výmeny informácií medzi ústrednými orgánmi členských štátov tak, aby ustanovenia návrhu zákona mohli byť účinnejšie a uľahčili návrat nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Precizujú sa niektoré ustanovenia zákona.
Zmeny a doplnenia ustanovení návrhu zákona sa týkajú najmä:
- rozšírenia pôsobnosti návrhu zákona na všetky kultúrne predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“; zrušenia finančných limitov a/alebo vekového limitu pre určité kategórie kultúrnych predmetov uvedených v prílohe č. 1 zákona a zrušenia tejto prílohy;
- predĺženia dvojmesačnej lehoty na vykonanie obhliadky vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na šesťmesačnú lehotu s cieľom umožniť príslušným orgánom žiadajúceho členského štátu vykonať obhliadku nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu a overiť originalitu dotknutého kultúrneho predmetu, ktorý sa našiel v inom členskom štáte;
- predĺženia jednoročnej lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu;
- určuje sa nepremlčateľnosť nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu, ktorý je súčasťou verejnej zbierky v Slovenskej republike a kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
- ustanovenia používania informačného systému o vnútornom trhu na vykonávanie úloh súvisiacich s konzultáciami, administratívnou spoluprácou a výmenou informácií o kultúrnych predmetoch medzi ústrednými orgánmi členských štátov;
- priznania primeraného odškodnenia vlastníkovi, pričom musí preukázať, že pri nadobudnutí kultúrneho predmetu postupoval s náležitou starostlivosťou, súčasne sa ustanovuje, kedy vlastník postupoval s náležitou starostlivosťou;
- stanovenie povinnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky predkladať správy o uplatňovaní zákona v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ.
Navrhovateľ zároveň pristupuje k novelizácii ďalších právnych predpisov, ktorými sú zákon č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov, č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách v znení neskorších predpisov. Návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov priamo súvisí s čl. I návrhu zákona. Vypúšťa sa ustanovenie § 26 o návratnom konaní, ktoré sa komplexne upravuje v zákone č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu aplikačných problémov v oblasti výkonu reštaurátorskej činnosti predkladateľ navrhuje precizovať ustanovenia aj v tejto oblasti a tiež z dôvodu hospodárnosti. V záujme dosiahnutia súladu a precizovania právnych predpisov sa vstupuje aj do priamo súvisiacich právnych predpisov (zákon č. 200/1994 Z. z. o komore reštaurátorov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách v znení neskorších predpisov).
Návrh zákona zároveň novelizuje v čl. II zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z., v čl. III mení zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a v čl. IV mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní. Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky. Navrhovanou úpravou sa vylúči duplicitná právna úprava návratného konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Navrhovanými zmenami v čl. II až IV sa precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, reštaurovanie zbierkových predmetov, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.
B. Osobitná časť
K článku I.
K bodu 1:
Zosúlaďujú sa a precizujú sa ustanovenia zákona v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a smernicou.
Vymedzenie pojmu „kultúrny predmet“ sa upravuje tak, aby definícia bola v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica“), ktorá s účinnosťou od 19. decembra 2015 zrušuje doterajšiu smernicu Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 v znení smernice 96/100/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES. Zmeny sa týkajú rozšírenia pôsobnosti zákona na všetky kultúrne predmety označené ako „národné kultúrne dedičstvo“; zrušenia finančných limitov a/alebo vekového limitu pre určité kategórie predmetov uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 416/2002 Z. z. a zrušenia tejto prílohy.
Špecifikuje sa obsah kultúrnych predmetov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, pričom sa zosúlaďuje s platnou legislatívou Slovenskej republiky (zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Upravuje sa rozsah kategórie kultúrnych predmetov nasledovne: národné kultúrne pamiatky alebo ich časti, archeologické nálezy, nálezy, zbierkové predmety, historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy, archívne dokumenty a ostatné kultúrne predmety. Vypúšťajú sa kategórie: predmety múzejnej hodnoty a predmety galerijnej hodnoty, múzejné zbierkové predmety a galerijné zbierkové predmety.
Zosúlaďuje sa definícia pojmu „nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z územia členského štátu“ s článkom 2 smernice, pričom sa dopĺňa odkaz na zákony upravujúce dočasný vývoz a jeho podmienky (napríklad § 25 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 238/2014 Z. z.), § 17 ods. 5 zákona č. 206/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Upravuje sa pojem „verejné zbierky Slovenskej republiky“ tak, že sa zosúlaďuje so znením smernice.
K bodu 2:
Návrh zákona precizuje ustanovenia týkajúce sa povinnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky príslušným plniť úlohy spojené s navrátením nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, konkrétne sa upravuje povinnosť spolupracovať s príslušnými ústrednými orgánmi členských štátov Európskej únie a podporovať konzultácie medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Slovenskej republiky a členských štátov. Zosúlaďuje sa ustanovenie so znením článku 5 smernice.
K bodu 3:
V súlade so znením smernice sa predlžuje lehota na vykonanie obhliadky vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Určuje sa šesť mesačná lehota počítaná odo dňa upovedomenia. Súčasne dochádza k precizovaniu ustanovenia.
K bodu 4:
Upravujú sa subjektívna a objektívna lehota na uplatnenie nároku na navrátenie kultúrneho predmetu nezákonne vyvezeného z územia žiadajúceho štátu. Pri kultúrnych predmetoch, ktoré sú súčasťou verejnej zbierky a predmetoch v inventáoch cirkví a náboženských spločností sa určujú špeciálne lehoty. V súlade so smernicou zákon upravuje výnimky. Navrhované ustanovenia sú zrozumiteľnejšie a súčasne sú v súlade so znením smernice.
K bodu 5:
Precizuje sa ustanovenie upravujúce pôsobnosť ministerstva v zmierovacom konaní smerujúceho k navráteniu nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie žiadajúceho štátu, pričom sa vyžaduje „oficiálny súhlas“ žiadajúceho štátu a vlastníka alebo držiteľa so zmierovacím konaním.
K bodu 6:
Zavádza sa vnútorný odkaz na § 6a, v ktorom sú uvedené lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie. Tieto lehoty sa primerane vzťahujú aj na uplatnenie nároku súdnou cestou.
K bodu 7:
Precizuje sa ustanovenie o primeranom odškodnení vlastníka a konkretizujú sa podmienky jeho priznania (náležitá starostlivosť).
K bodu 8:
Dopĺňa sa osobitný § 9a, ktorý vymedzuje práva žiadajúceho štátu na regresnú náhradu podľa smernice. Upravuje sa právo žiadajúceho štátu požadovať náhradu výdavkov a náhradu poskytnutého odškodnenia od osôb zodpovedných za nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z jeho územia.
K bodu 9:
V súlade so znením smernice sa predlžuje lehota, v ktorej ministerstvo vykoná obhliadku nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z územia Slovenskej republiky, ktorý bol nájdený na území požiadaného štátu. Určuje sa šesť mesačná lehota počítaná odo dňa upovedomenia. Súčasne dochádza k precizovaniu ustanovenia.
K bodu 10:
Vkladá sa nový § 10a, ktorý upravuje lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie kultúrneho predmetu nezákonne vyvezeného z územia Slovenskej republiky v situácii, keď je Slovenská republika žiadajúcim štátom. Rozlišuje sa trojročná subjektívna lehota a 30 ročná objektívna lehota.
Špeciálne pre kultúrne predmety, ktoré sú súčasťou verejnej zbierky a kultúrne predmety zapísané v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike sa ako najvyššia právna garancia ich navrátenia upravuje nepremlčateľnosť nároku na navrátenie.
Navrhovaná úprava precizuje ustanovenia zákona a súčasne je v súlade so znením smernice.
K bodu 11:
Upravujú sa nadpisy § 12 a 13. Dopĺňa sa povinnosť ministerstva uhradiť okrem výdavkov spojených s navrátením nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu aj primerané odškodnenie, ktoré priznal súd požiadaného štátu. Úprava zabezpečuje súlad s článkom 10 smernice. Precizuje sa platná úprava.
K bodu 12:
Dopĺňa sa § 15 o ustanovenia týkajúce sa administratívnej spolupráce a konzultácií prostredníctvom použitia modulu informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) ministerstvom s cieľom zosúladiť zákon so znením článku 5 smernice. Výmena informácií prostredníctvom IMI bude prebiehať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov a súkromia.
K bodu 13:
Vzhľadom na zmenu definície kultúrneho predmetu a na vypustenie prílohy č. 1 zákona vypúšťa sa ustanovenie týkajúce sa splnenia podmienok finančného limitu pri kultúrnych predmetoch. Úprava zabezpečuje súlad so smernicou.
K bodu 14:
Vzhľadom na to, že legislatívny proces zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neprebiehal súčasne so zákonom č. 416/2002 Z. z., ale ho prechádzal, ustanovenia o návratnom konaní sa zakotvili v tomto pôvodnom znení. Navrhovaná úprava zabezpečí do budúcnosti jednotnú právnu úpravu návratného konania pre všetky súčasti národného kultúrneho dedičstva. Súčasne sa tým do budúcnosti odstráni duplicitná právna úprava a taktiež sa umožní, aby si zákon č. 395/2002 Z. z. za účelom zabezpečenia prípadných špecifík ponechal pre archívne dokumenty postavenie osobitnej úpravy, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou.
K bodu 15:
V súlade so znením smernice sa v § 17 ustanovuje povinnosť ministerstva predkladať každých päť rokov Komisii správu o uplatňovaní tohto zákona.
K bodu 16:
Legislatívno-technická úprava ustanovenia.
K bodu 17:
Vypúšťa sa príloha č. 1 z dôvodu zmeny definície kultúrneho predmetu a príloha č. 2 sa označuje ako príloha a mení sa jej obsah z dôvodu transpozície novej smernice.
K článku II
Zmena zákona č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č.136/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o Komore reštaurátorov“) sa navrhuje v záujme zosúladenia znenia § 4 ods. 2 a 3 tohto zákona (jeho znenia po novele prijatej v roku 2010) s platným znením zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu).
K článku III
Zákon o ochrane pamiatkového fondu sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní. Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky. Navrhovanou úpravou sa vylúči duplicitná právna úprava návratného konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.
V § 2 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa ustanovuje, že „Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.“.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu „Pamiatková rada prerokúva a posudzuje najmä koncepcie a stratégiu ochrany pamiatkového fondu a zásadné otázky jeho zachovania, obnovy, reštaurovania, regenerácie, využívania a prezentácie.“.
Podľa § 10 ods. 2 písm. j) a k) zákona o ochrane pamiatkového fondu
Pamiatkový úrad
„j) zabezpečuje rozvoj teórie a metodológie reštaurovania, buduje študijné, vývojové, reštaurátorské a analyticko-technologické pracovisko a laboratóriá,
k) zabezpečuje pamiatkové výskumy a reštaurátorské práce,“.
Podľa § 33 ods. 1 „Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti 33) (ďalej len "reštaurovanie") je osobitným druhom obnovy (odkaz 33 je na celý zákon o Komore reštaurátorov), pritom táto legislatívna skratka je použitá ďalej v § 33 ods. 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10.
V § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa uvádza, že reštaurovanie (čo je legislatívna skratka „kultúrnych pamiatok alebo ich časti“) môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa § 5 ods. 2 písm. a) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z.
V § 33 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu sa uvádza odkaz 33 za slovami „Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti“ na celý zákon o Komore reštaurátorov, akoby tento upravoval predmetnú oblasť, pričom výraz „reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti“ sa v zákone o Komore reštaurátorov vôbec neuvádza a „ reštaurovanie“ je v zákone o Komore reštaurátorov len zavedená legislatívna skratka v § 4 ods. 1, pod ktorou sú zahrnuté aj „práce na kultúrnej pamiatke“ spolu s ďalšími prácami v rámci vymedzenia pojmu „reštaurátorská činnosť“ cez pojem „špecifická výtvarná činnosť“.
Podľa § 33 ods. 7 reštaurovanie (čo je legislatívna skratka pre reštaurovanie kultúrnych pamiatok alebo ich časti) môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa 5 ods. 2 písm. a ) až d) zákona o Komore reštaurátorov.
Z uvedených ustanovení § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu aj § 5 ods. 2 písm. a) až d) zákona o Komore reštaurátorov jednoznačne vyplýva, že reštaurovanie všetkých kultúrnych pamiatok môžu vykonávať aj reštaurátori, ktorí nie sú členmi Komory reštaurátorov. Treba však konštatovať, že existujú viaceré rozpory medzi týmito zákonmi. Napríklad v rozpore s § 33 ods. 1 a 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu je § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov, ktorý uvádza, že „Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok môžu vykonávať len reštaurátori zapísaní v zozname členov komory, čo je príslušný orgán pamiatkovej starostlivosti povinný uviesť v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.“. Treba však poukázať na skutočnosť, že výraz „Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok“ v § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov vzhľadom na znenie § 4 ods. 1 („reštaurovanie“ je zavedená legislatívna skratka pre slová „špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnom vykonaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia“) je diskutabilný, a nezrozumiteľný.
Návrh zákona precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.
Navrhovaná úprava vychádza zo súčasného stavu v oblasti reštaurátorskej činnosti, ktorú vykonávajú aj vysoké školy v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý upravuje podmienky výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, ako aj vedenie výskumných alebo umeleckých tímov v rámci študijného programu vrátane garantovania kvality vykonávanej činnosti.
Pamiatkový úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu je právnickou osobou. Bol zriadený zákonom o ochrane pamiatkového fondu v súlade s § 21 ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o RP“) ako rozpočtová organizácia štátu. Pôsobnosť pamiatkového úradu je upravená zákonom a to v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, pričom reštaurátorské práce sú uvedené v písm. k) a budovanie reštaurátorských pracovísk v písm. j) tohto ustanovenia.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o RP rozpočtová organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. (Výnimku podľa druhej vety tohto ustanovenia tvoria výkony medzi rozpočtovými organizáciami navzájom.)
Postup rozpočtovej organizácie pri vedení prostriedkov z výkonu podnikateľskej činnosti a ich sledovanie na samostatnom mimorozpočtovom účte upravuje § 23 a § 28 zákona o RP a rovnako ostatné s tým súvisiace otázky sú predmetom úpravy zákona o RP, zákona o cenách alebo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K článku IV
Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 z. z. (ďalej len „zákon o múzeách a o galériách“) ustanovuje v § 8 ods. 1, že múzeá a galérie sú povinné vykonávať základné odborné činnosti podľa písmen a) až g), pričom podľa písmena e) sú povinné vykonávať odbornú ochranu zbierkových predmetov podľa § 13 zákona o múzeách a o galériách.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o múzeách a o galériách je odborná ochrana zbierkových predmetov zabezpečovaná podľa písmen a) až d) tohto zákona.
Podľa § 13 ods. 2 písm. d) je odborná ochrana zbierkových predmetov zabezpečovaná odborným ošetrením zbierkových predmetov, ktorým je najmä konzervovanie, reštaurovanie a preparovanie.
Podľa § 13 ods. 4 zákona o múzeách a o galériách je reštaurovanie odborné ošetrenie zbierkového predmetu, ktoré sa vykonáva s cieľom kvalitatívne zlepšiť fyzický stav zbierkového predmetu.
Podľa § 13 ods. 6 zákona o múzeách a o galériách sa odborné ošetrenie zbierkových predmetov vykonáva
a) vo vlastných špeciálne technicky vybavených priestoroch, ktorými sú najmä konzervátorské dielne, reštaurátorské ateliéry, preparátorské laboratóriá,
b) dodávateľsky.
Podľa § 13 ods. 9 zákona o múzeách a o galériách sa na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, ktoré je vykonávané na území SR vzťahuje osobitný predpis 22), ktorým je zákon o Komore reštaurátorov.
V § 4 ods. 1 zákona o Komore reštaurátorov je zavedená legislatívna skratka pre tieto slová:
„špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnnom vykonávaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia (ďalej len "reštaurovanie").
Podľa § 4 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov: „reštaurovanie výtvarných diel maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia, ktoré sú zbierkovým predmetom,1b) môžu vykonávať len reštaurátori, ktorí sú členmi Komory reštaurátorov.“ (Odkaz1b) je na § 2 ods. 2 zákona o múzeách a o galériách, podľa ktorého „Zbierkový predmet je predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností. Zbierkový predmet a poznatky získané jeho odborným spravovaním a vedeckým skúmaním sú súčasťou vedomostného systému múzea alebo galérie. Zbierkovým predmetom môže byť aj objekt v múzeu v prírode, ktorý vznikol jeho prenesením alebo rekonštrukciou pôvodného objektu.“).
Znenie § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona o Komore reštaurátorov je nejasné, nezrozumiteľné a vzájomne protirečivé. Uvedené znenie ani nemožno stotožniť alebo rozumne vymedziť vo vzťahu k § 13 ods. 9 zákona o múzeách a o galériách, podľa ktorého: „Na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, ktoré je vykonávané na území SR, sa vzťahuje osobitný predpis.22)“, teda zákon o Komore reštaurátorov. Je to tak predovšetkým preto, že legislatívna skratka „reštaurovanie“ zavedená v § 4 ods.1 zákona o Komore reštaurátorov zahŕňa iné výrazy ako zákon o múzeách a o galériách a medzi týmito zákonmi neexistuje terminologická zhoda.
Najväčším problémom vzťahu uvedených zákonov je skutočnosť, že znenie § 4 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov po novele v roku 2010 znemožňuje múzeám a galériám plniť ich základné povinnosti podľa zákona o múzeách a o galériách, napr. povinnosť podľa § 8 ods. 1, a to vykonávať základné odborné činnosti, okrem iných aj ochranu zbierkových predmetov, t. j. aj reštaurovanie. Uvedené ustanovenie zákona o Komore reštaurátorov ďalej vylučuje, aby múzeá a galérie mohli plniť úlohy podľa § 13 ods. 6 písm. a) zákona o múzeách a o galériách, a to vykonávať odborné ošetrenie zbierkových predmetov (t. j. aj ich reštaurovanie) vo vlastných špeciálne technicky vybavených priestoroch, ktorými sú aj reštaurátorské ateliéry.
Návrh zákona precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia, čím sa odstraňujú aplikačné problémy súvisiace s výkonom reštaurátorských prác v praxi. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.
Navrhovaná úprava vychádza zo súčasného stavu v oblasti reštaurátorskej činnosti, ktorú vykonávajú aj vysoké školy v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý upravuje podmienky výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, ako aj vedenie výskumných alebo umeleckých tímov v rámci študijného programu vrátane garantovania kvality vykonávanej činnosti.
K článku V
Z dôvodu splnenia povinnosti Slovenskej republiky uviesť do účinnosti zákon na dosiahnutie súladu so Smernicou a v súlade s transpozičnou lehotou určenou v Smernici sa navrhuje účinnosť čl. I. zákona na 18. december 2015. Účinnosť čl. II, čl. III druhého a tretieho bodu a čl. IV sa navrhuje s dostatočnou legisvakanciou dňom 1. januára 2016.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1. 7. 2015
Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Marek M a ď a r i č, v . r.
minister kultúry
Slovenskej republiky