DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Hospodársky rast a rozvoj v nebývalej miere zvýraznil rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ väčšina obyvateľov z rastu benefituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Cieľom návrhu zákona je zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v týchto okresoch hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“), samosprávou a občianskou spoločnosťou, vypracovaním päťročného Akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „akčný plán“), ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívania existujúcich finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu miestnej samospráve a občianskej spoločnosti (napr. školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, školenia na transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, školenia na skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov a pod.) a tzv. regionálny príspevok ako doplnkový zdroj financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1 a 2:
Najmenej rozvinutý okres je určený na základe splnenia podmienky vysokej miery nezamestnanosti, ktorá je definovaná ako priemerná miera nezamestnanosti za štvrťrok vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prijímateľom podpory v najmenej rozvinutom okrese podľa tohto zákona môžu byť obce nachádzajúce sa v najmenej rozvinutom okrese, ako aj regionálna rozvojová agentúra, slovenská časť euroregiónu, európske zoskupenie územnej spolupráce, občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a vyšší územný celok v súlade s akčným plánom. Okres sa považuje za najmenej rozvinutý od lehoty splnenia podmienky až po ukončenie plnenia akčného plánu.
K § 3:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“) zabezpečuje vypracovanie akčného plánu a vyhodnocuje jeho plnenie. Ostatné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy spolupracujú s ministerstvom dopravy pri vykonávaní úloh pre ne vyplývajúcich zo zákona. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny poskytuje najmä informácie o tom, ktoré okresy spĺňajú podmienku na poskytnutie podpory.
K § 4:
Akčný plán musí byť prispôsobený identifikovaným potrebám konkrétneho okresu. Musí byť pripravený efektívne, v spolupráci partnerov, ktorí ho majú vykonávať, a má do maximálnej miery využívať existujúce programy a projekty, vrátane financovania z európskych fondov. Akčný plán vypracovaný na obdobie piatich rokov predkladá ministerstvo dopravy na schválenie vláde SR. Prierezové individuálne projekty môžu byť definované ako „Integrovaný projekt“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 292/214 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý môže byť financovaný z jedného zdroja.
K § 5:
Rada pre rozvoj z najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „rada“) je odborným poradným orgánom ministra dopravy. Tvoria ju zástupcovia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce z najmenej rozvinutého okresu, pričom sa predpokladá paritné zastúpenie. Rada je zložením členov špecifická pre každý najmenej rozvinutý okres tak, aby odrážala jeho rozvojové potreby, bola dostatočne reprezentatívna, pričom si zachovala svoju akčnosť a efektívnosť. Rada predkladá odporúčania, návrhy opatrení a stanoviská k Návrhu akčného plánu už počas vypracovania návrhu akčného plánu. Ďalej vypracováva stanoviská k spôsobu a rozsahu plnenia akčného plánu, posudzuje rezortné programy a podpory predložené členmi rady. Podrobnosti o rade upraví štatút.
K § 6, 7 a 8:
Pre realizáciu akčného plánu je okrem existujúcich programov a projektov rezortov (t. j. programy a podpory poskytované ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy formou dotácií, grantov a finančných príspevkov) možné ako doplnkový, flexibilný zdroj financovania k existujúcim zdrojom využiť aj cielenú technickú podporu a regionálny príspevok. Technická podpora sa použije všade tam, kde je potrebné zvýšiť kapacitu samosprávy či ostatných subjektov územnej spolupráce, poskytovať kvalitnejšie služby miestnym obyvateľom a malým a stredným podnikateľom, alebo kde je potrebné zabezpečiť rýchly prenos know-how (napr. formou školení pre lepšie využívanie európskych fondov v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu a pod.). Regionálny príspevok, ako doplnkový zdroj, je finančný príspevok poskytovaný ministerstvom dopravy zo štátneho rozpočtu a bude sa poskytovať na účel a vo výške, ktorý bude definovaný v akčnom pláne. Ministerstvo dopravy, prostredníctvom ktorého sa tento príspevok bude poskytovať, musí zabezpečiť, aby podmienky jeho použitia boli uvedené v zmluve.
K § 9 a 10:
Navrhuje sa, aby opatrenia podľa tohto zákona boli posudzované aj z hľadiska pravidiel pre štátnu pomoc tak, aby nemohla byť poskytnutá neoprávnená štátna pomoc. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na prípravu akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, ktoré splnia definičné znaky najmenej rozvinutého okresu k dátumu účinnosti zákona, bola dlhšia ako je lehota navrhovaná v systéme zákona (§ 4), pretože ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona sa predpokladá vypracovanie viacerých akčných plánov.
K Čl. II:
K bodu 1
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa, hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely. sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.
K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v cestovnom ruchu, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, z toho najmenej 100 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej piatich nových pracovných miest a všeobecne sa zmierňujú podmienky na investície do oblasti cestovného ruchu. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.
K bodom 5 až 16
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 17
Navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania investičných zámerov podaných a neukončených pred účinnosťou navrhovaného zákona. Investičné zámery podané a neukončené pred navrhovanou účinnosťou zákona sa posudzujú podľa doteraz platných predpisov.
K čl. III
Účinnosť sa navrhuje od 15. decembra 2015 vzhľadom na potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia navrhovaných opatrení do praxe.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky