DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z.z. je zosúladiť platnú právnu úpravu pohľadávok štátu s prijatými zmenami v reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 87/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Navrhuje sa tiež posunúť lehotu na postúpenie pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013 na 31. december 2016, vzhľadom na ich veľký objem a počet správcov povinných postúpiť tieto pohľadávky štátu poverenej osobe, čo nie je reálne technicky zvládnuť do konca roku 2015.
V súvislosti s rekodifikáciou predpisov v oblasti súdneho konania je taktiež potrebné zosúladiť procesy a terminológiu zákona o pohľadávkach štátu so Správnym súdnym poriadkom.
Zároveň sa precizujú niektoré pojmy používané v texte zákona.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra 2015.
Dôvodová správa
Osobitná časť
K bodu 1
Precizuje sa definícia verejnej pohľadávky štátu. Na účely zákona sa za verejnú pohľadávku štátu považuje pohľadávka štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní alebo v obdobnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale nevzťahuje sa na neho správny poriadok. Takýmto konaním je napríklad konanie, v rámci ktorého vznikajú pohľadávky štátu pri výkone trestu podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Spresnením definície verejnej pohľadávky štátu nie je dotknutý vecný rozsah a okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon č. 374/2014 Z. z. vzťahuje.
K bodu 2
V súvislosti s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku sa v poznámke pod čiarou vypúšťa odkaz na Občiansky súdny poriadok.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby správca nebol povinný uplatňovať a účtovať príslušenstvo, ktorého výška nepresiahne 20 eur. Vymáhanie príslušenstva v takejto výške je administratívne náročné, pričom náklady na jeho uplatnenie sú často vyššie ako samotný výnos.
K bodu 4
Prijatím zákona č. 87/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pohľadávka uplatnená v reštrukturalizačnom konaní nezaniká, resp. sa mení na majetkové právo. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť zákonnú dispozíciu správcu pohľadávky štátu v rámci procesu reštrukturalizácie dlžníka a navrhuje sa vypustiť ustanovenie o zániku pohľadávky štátu riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu.
K bodu 5
Dopĺňa sa taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré správca nemusí konsolidovať. Ide o verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva alebo predmetom sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR v konaní podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov podanej na Ústavnom súde SR. V predmetom konaní môže príslušný súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, čím spôsobí zánik pohľadávky. Ak medzičasom dlžník uhradí pohľadávku štátu poverenej osobe pri jej konsolidácii, správca pohľadávky štátu bude povinný vrátiť dlžníkovi celú zaplatenú sumu, ktorá bude po konsolidácii vyššia ako príjem z konsolidácie, ktorý správca dostal. Taktiež je možné, že pri prieskume právoplatného rozhodnutia, resp. konania pred Ústavným súdom sa môže vyžadovať účasť príslušného orgánu (správcu pohľadávky štátu), pričom doklady o pohľadávke štátu môžu byť v rámci konsolidácie zverené poverenej osobe. Vznikali by tak sporné trojstranné vzťahy, ktorých problematickosť sa naplno prejaví, ak bude súdom spochybnená pôvodná právoplatne uložená sankcia (pohľadávka štátu). Navrhované znenie postihuje všetky relevantné štádiá správneho prieskumu, resp. kontroly ústavnosti.
Zároveň sa precizuje, že konsolidáciou predmetnej pohľadávky štátu sa nemení procesné postavenie správcu v konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia, na základe ktorého verejná pohľadávka štátu vznikla, alebo rozhoduje o sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. V predmetnom konaní bude teda naďalej vystupovať správca, aj keby už bola verejná pohľadávka štátu predmetom konsolidácie.
K bodu 6
Súčasná právna úprava núti poverenú osobu postupovať v súlade s pokynmi správcu. Poverená osoba je špecializovaný subjekt, ktorý je povinný vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu. Je neopodstatnené, aby sa na každý krok vyžadoval pokyn alebo súhlas správcu. Takýto postup má za následok spomalenie a nízku flexibilnosť procesu vymáhania pohľadávky štátu poverenou osobou.
K bodu 7
Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený počas trojmesačnej lehoty, počas ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony pri nakladaní s pohľadávkou štátu. Správca bude v tejto lehote oprávnený uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky štátu, dohodu o urovnaní, resp. rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu. Správca má teda možnosť naložiť s pohľadávkou štátu ešte pred jej konsolidáciou, ak bude dlžník dobrovoľne plniť v rámci dohody o započítaní pohľadávky alebo dohody o splátkach. Zároveň sa tým zabráni, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napr. ide o spornú pohľadávku štátu, alebo vymáhanie pohľadávky štátu je evidentne nehospodárne.
K bodu 8
Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, aj keď bol začatý konkurz, reštrukturalizácia alebo likvidácia, prípadne dedičské konanie. Správca má možnosť uplatniť predmetný inštitút najmä z dôvodu, aby predmetom konsolidácie neboli pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je opodstatnené.
Zároveň sa upravuje okamih, od ktorého začína plynúť lehota na požiadanie poverenej osoby o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, t.j. od začatia konkurzu alebo od začatia reštrukturalizácie. Touto zmenou sa zabezpečí pre poverenú osobou dlhšia lehota na uplatnenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní.
K bodu 9
Zákonom sa ustanovuje univerzálna sukcesia, t.j. zmena účastníka v príslušnom konaní na základe zákona. Ak zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu nadobudne účinnosť počas prebiehajúceho konkurzu, reštrukturalizácie, likvidácie, dedičského konania, exekúcie alebo dobrovoľnej dražby, ktorou sa vymáha alebo uplatňuje pohľadávka štátu, poverená osoba sa stáva účastníkom tohto konania. Poverená osoba nastupuje ku dňu účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do procesného postavenia správcu pohľadávky štátu, t.j. nadobúda procesnoprávne postavenie účastníka konania, vrátane všetkých procesných práv a povinností. Účelom predmetného ustanovenia je predísť pochybnostiam o postavení poverenej osoby v príslušných konaniach, teda ustanoviť jeho plnohodnotné postavenie účastníka konania, ktorý koná vo vlastnom mene na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Zároveň nebude potrebné, aby sa príslušné orgány (súd) zaoberali touto skutočnosťou, pretože zmena účastníka konania nastane priamo zo zákona bez nutnosti vydávania rozhodnutí o zmene účastníka konania.
Vo všeobecnosti koná poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu za správcu pred príslušnými orgánmi verejnej správy v súlade s § 15 ods. 2 písm. b) zákona bez splnomocnenia, t.j. v príslušných konaniach má postavenie účastníka konania. Poverená osoba vystupuje za správcu, ak je predmetom konania vymáhanie, resp. uplatňovanie pohľadávky štátu (napr. exekučné konanie) alebo aj v konaní, v ktorom je právo uplatnenia pohľadávky spochybnené (napr. incidenčný spor).
Počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu by správca nemal nakladať (disponovať) s pohľadávkou štátu, t.j. uzatvárať zmluvu o prevode správy, dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky, dohodu o urovnaní, resp. rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu. Takéto konanie správcu je neopodstatnené a zároveň je v priamom rozpore s činnosťou, ktorú počas trvania zmluvy vykonáva poverená osoba.
K bodu 10
Platné znenie zákona ukladá správcovi povinnosť konsolidovať verejné pohľadávky štátu. Pri súkromných pohľadávkach štátu je to len možnosť správcu. Z uvedeného dôvodu by sa povinnosť uzavrieť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka štátu stala splatná z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas alebo uplynula doba odkladu platenia pohľadávky štátu, mala vzťahovať len na verejné pohľadávky štátu. Povinné postupovanie súkromných pohľadávok pri naplnení skutočností upravených v § 17 je neopodstatnené.
K bodu 11
Precizuje sa úprava odmeny poverenej osoby. Ak je poverená osoba platiteľom dane z pridanej hodnoty, navrhuje sa oprávnenie poverenej osoby znížiť výnos z vymoženej pohľadávky o odmenu a daň z pridanej hodnoty. Ide o obdobné riešenie problematiky započítania dane z pridanej hodnoty ako v prípade odmeny exekútorov.
Navrhuje sa jednoznačne definovať, ktoré náklady sú kryté odmenou poverenej osobe. Náklady na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu bude znášať poverená osoba len v prípade, že povinnosť ich úhrady vznikla počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu alebo priamo z činnosti poverenej osoby. Náklady na vymáhanie pohľadávky štátu, napr. trovy konania, ktoré sa stali splatnými ešte pred konsolidáciou pohľadávky štátu, bude znášať správca.
K bodu 12
Vzhľadom na doplnenie nových povinností pre správcov pohľadávok štátu, je potrebné rozšíriť aj kompetencie orgánov, ktoré vykonávajú vládny audit, o možnosť uložiť sankciu za konkrétne porušenie jednotlivej povinnosti správcu uvedenej v § 16 ods. 8 alebo v § 22 ods. 3 návrhu zákona.
K bodu 13
Vzhľadom na veľký objem existujúcich pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013, ako aj na veľký počet jednotlivých správcov pohľadávok štátu povinných postúpiť pohľadávky štátu poverenej osobe, nie je reálne vykonať postúpenie týchto pohľadávok štátu do 31. decembra 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje posunúť lehotu na postúpenie pohľadávok štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013, na 31. december 2016.
Zároveň sa rozširuje taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré nemusia byť predmetom postúpenia, napr. verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania alebo sťažnosti podanej na Ústavnom súde, súkromné pohľadávky štátu, ktoré už sú uplatnené na súde a pohľadávky štátu, ktoré nemôžu byť predmetom postúpenia, napr. pohľadávka štátu, ktorú dlžník plní na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu.
K bodu 14
Vzhľadom na nejasnosť kompetencií správcu sa spresňujú jeho oprávnenia a povinnosti do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky štátu. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013 je oprávnený až do postúpenia pohľadávky štátu s ňou nakladať v plnom rozsahu, okrem jej konsolidácie. Pri pohľadávke štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013, zákon ustanovuje primárnu povinnosť jej postúpenia na poverenú osobu. Preto jej konsolidácia nie je opodstatnená, ani keď zanikol dôvod jej nepostúpenia.
Navrhuje sa ďalší postup správcu po zániku dôvodov nepostúpenia pohľadávky štátu vzniknutej do 31. decembra 2013. Pohľadávku štátu, ktorú správca nepostúpi v zákonom ustanovenej lehote (do 31.12.2016), t.j. nedodrží povinnosť ustanovenú zákonom, je povinný postúpiť na poverenú osobu aj po uplynutí tejto lehoty. Povinnosť postúpenia sa vzťahuje aj na pohľadávku štátu, ktorá sa stala splatná z dôvodu nedodržania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia, ako aj pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu, ak pohľadávka štátu nebola uhradené ani po skončení zmluvného vzťahu. Tento postup sa použije aj v prípade neplnenia reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom.
Naopak, verejnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla rozhodnutím, proti ktorému bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia na príslušný súd alebo v danej veci bola podaná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR v konaní podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky, a bola potvrdená rozhodnutím príslušného súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, správca nepostúpi na poverenú osobu, ale bude na jeho rozhodnutí, či ju bude vymáhať sám alebo ju bude konsolidovať. Navrhovaný spôsob nakladania s predmetnou pohľadávkou štátu vychádza zo špecifického charakteru niektorých pohľadávok štátu, ktoré sú preskúmavané príslušným súdom alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky.
K bodu 15
Podľa platného znenia zákona v centrálnom registri majú byť evidované len pohľadávky štátu vzniknuté po 1. januári 2014. Pohľadávky štátu vzniknuté do 31. decembra 2013 majú byť predmetom postúpenia na poverenú osobu, teda už nepôjde o pohľadávky štátu a nebudú predmetom tohto registra. Vzhľadom na posun termínu postupovania pohľadávok štátu na poverenú osobu by bol správca povinný zverejniť údaje o dlžníkovi a pohľadávke štátu v centrálnom registri. Vychádzajúc z pôvodného určenia centrálneho registra, ako aj veľkého množstva „starých“ pohľadávok štátu, sa z hľadiska administratívnej náročnosti a zaťaženia funkcií centrálneho registra javí takýto postup ako neopodstatnený.
K bodu 16
V súvislosti s rekodifikáciou predpisov v oblasti súdneho konania sa v súlade so Správnym súdnym poriadkom upravuje pojem „súd“ na pojem „správny súd“.
K čl. II.
Navrhuje sa účinnosť zákona na 31. december 2015 z dôvodu predĺženia lehoty na postupovanie pohľadávok štátu, ktorá podľa platného zákona uplynie 31. decembra 2015. Body 2 a 16 majú navrhnutú odloženú účinnosť na 1. júla 2016 z dôvodu zjednotenia účinnosti so Správnym súdnym poriadkom.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky