Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. je vypracovaný na základe úlohy C.3. uznesenia vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 s cieľom podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na legislatívu Európskej únie. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.
V Čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu zákona je:
- zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory rozvoja kapitálového trhu a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva,
- pokračovanie v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov.
Navrhované úpravy sú zamerané na
1. podporu investovania na kapitálovom trhu
• zavedenie oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,
• podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,
2. posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti
• spresnenie uplatňovania daňových výdavkov pri:
o predaji cenných papierov,
o neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma,
o tvorbe technických rezerv v nadväznosti na nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
• zabezpečenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,
• úprava v oblasti transferového oceňovania – spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,
3. odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie - zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %,
4. implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend).
V Čl. II a Čl. III sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaných návrhov zákonov je najmä reagovanie na požiadavky realizačnej praxe služby eKolok, spresnenie spôsobov platenia poplatkov pre poplatníka s doplnením nového platobného kanálu – platenie formou SMS správy, zavedenie možnosti prijímania úhrad poplatkov zastupiteľskými úradmi aj v mene euro alebo v inej mene a doplnenie povinnosti označenia platieb poplatkov tak, aby boli jednoznačne identifikované poskytovateľom príslušnej služby. Pre účely orgánov zapojených aj nezapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov bolo navrhnuté sprehľadnenie postupu vrátenia poplatkov alebo preplatkov. Spresňujú a dopĺňajú sa lehoty na zaplatenie poplatku ako aj niektoré povinnosti úradov spojené najmä s vracaním poplatkov alebo preplatkov poplatníkom. Predkladané návrhy zákonov reagujú aj na zrušenie kolkových známok, ktoré už nie je možné použiť a súčasne ponechávajú možnosť zaplatenia poplatku na príslušnom orgáne prostredníctvom technického zariadenia prevádzkovateľa systému, ktorý môže prijímať hotovosť alebo platobnú kartu alebo nový spôsob platby prostredníctvom SMS správy. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú zachované, pričom sa spresňuje úhrada poplatkov na účet prevádzkovateľa v prípade orgánu zapojeného do centrálneho systému. Návrhy noviel zákonov, vzhľadom na postupnosť zapájania orgánov do centrálneho systému evidencie poplatkov a stále existujúce výnimky (obce, vyššie územné celky, zastupiteľské úrady a niekoľko špecifických orgánov), precizujú postupy a pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania orgánov zapojených a nezapojených do centrálnej evidencie poplatkov.
V Čl. IV sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Koncepcia rozvoja kapitálového trhu schválená vládou uznesením vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 ako jeden zo spôsobov podpory investovanie na kapitálovom trhu stanovila prehodnotenie systému zdaňovania investícií na finančnom trhu. Okrem návratu k už v minulosti odskúšaným spôsobom podpory kapitálového trhu vo forme časového testu sa navrhuje nový spôsob daňového zvýhodnenia formou dlhodobého investičného sporenia (DIS) pre fyzické osoby ako obdoby tzv. ISA účtov vo Veľkej Británii alebo IRA účtov v USA. Keďže účelom DIS je podpora dlhodobého sporenia, môže predstavovať flexibilnú alternatívu existujúcim produktom 3.piliera dôchodkového sporenia. Zavedenie DIS ako voľnejšej alternatívy súčasných produktov môže byť prínosom pre sporiteľov jednak z dôvodu zavedenia vyššej konkurencie existujúcim spôsobom sporenia (napr. DDS, investičné životné poistenie) rozšírením palety nástrojov pre občanov, ktorým existujúce možnosti sporenia z rôznych dôvodov nevyhovujú, napr. z dôvodu absencie možnosti aktívnejšie sa podieľať na výbere a riadení svojich investícií, nízkou flexibilitou pokiaľ ide o časový horizont sporenia, spôsob výberu nasporenej sumy alebo aj pre klienta neatraktívnej formy daňového zvýhodnenia.
V Čl. V sa mení zákon č. 349/2004 Z. z. o transformácii Slovenskej pošty, štátne podniku v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje vypustiť predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.
V Čl. VI sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody na dividendy plynúce z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zrušenie tohto neštandardného inštitútu prispeje k zníženiu daňovo–odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.
V Čl. VII sa mení zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.
V Čl. VIII sa mení účinnosť zákona č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov.
Návrh zákona ako celok má negatívny vplyv na štátny rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. i)
Ide o legislatívno-technické spresnenie pojmu daňový výdavok v nadväznosti na jeho zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.
K bodom 2, 32, 42, 75 a 76 - § 2 písm. x), § 17 ods. 6, § 18 ods. 8, § 45 ods. 1, 3 a 4 a § 49 ods. 8
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ v § 2 písm. x).
K bodom 3, 4, 18, 19, 27, 30, 72, 73, 74, 77 a 78 - § 2 písm. y) a z), § 3 ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 13, § 12 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 1 písm. j), § 17 ods. 31, § 43 ods. 17 až 21, § 48 nadpis a § 48 ods. 1
Navrhované úpravy sú predovšetkým úpravami spresňujúcimi doterajšie znenie zákona v oblasti zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, tak aby zabezpečili aj právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.
Z dôvodu spresnenia sa presúva legislatívna skratka držiteľa z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona.
Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, ktorou nie je len osoba majetkovo alebo personálne resp. obdobne prepojená osoba, ale aj napr. ďalšia osoba v prípade
- kedy ostatní držitelia (napr. farmaceutické spoločnosti) neposkytnú plnenie priamo, ale cez túto osobu a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s týmito tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,
- akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi skupinou ostatných držiteľov a touto osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a distribútora jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je práve zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení a tým spätné profitovanie nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého tieto pomôcky kupuje,
- kedy sa v rámci skupiny prepojených osôb dohodli na preplatení resp. inom kompenzovaní nákladov spojených s poskytovaným plnením a pod.
V § 2 písm. z) zákona sa zavádza aj legislatívna skratka pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka.
V ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 7 písm. b) zákona sa spresňuje, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi nie sú vylúčené z predmetu dane. Rovnako sa postupovalo aj do 31.12.2014 a to vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných medzi dotknutými osobami a zavedenia špeciálneho spôsobu zdanenia takýchto plnení v § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 už od 1.12.2011 (verejnosť bola o tom informovaná aj prostredníctvom usmernenia vydanom MF SR a MZ SR).
Spresňujú sa aj ustanovenia § 16 ods. 1 písm. j) a § 48 ods. 1 zákona, podľa ktorých sa z dôvodu právnej istoty
- samostatne dopĺňajú ako zdroj príjmov peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR resp. stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR alebo organizačnou zložkou, ktorú má zahraničný držiteľ umiestnenú na území SR a prostredníctvom ktorej podniká na území SR,
- dopĺňa zahraničný držiteľ do § 48, ktorým je držiteľ podľa § 2 písm. y) zákona majúci na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť na území SR resp. má na území SR stálu prevádzkareň, čo znamená že je držiteľom, ktorý si musí plniť všetky povinnosti upravené v § 43 zákona.
V § 43 ods. 17 sa navrhuje posunutie lehoty pre oznamovacie povinnosti zo štvrťroka na celý kalendárny rok.
Z dôvodu právnej istoty sa v § 43 ods. 18 spresňuje oznamovacia povinnosť prijímateľa nepeňažného plnenia od držiteľa, ktorý nemá osobné číslo daňovníka u správcu dane a teda musí oznámiť začatie poberania takého príjmu. Od 1.1.2016 sa bude toto oznámenie podávať na tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom.
Z dôvodu spresnenia a právnej istoty sa do ustanovenia § 43 ods. 19 zákona presúva povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného príjmu, ktorý poskytol príjemcovi bez ohľadu na zmluvný vzťah, ktorý majú medzi sebou uzavretý (pracovná zmluva, obchodno-dodávateľský vzťah a pod.). Rovnako sa spresňuje priamo v zákone, že oznamovaciu povinnosť o poskytnutí nepeňažného plnenia vykoná voči prijímateľovi tohto plnenia aj správcovi dane [§ 43 ods. 17 písm. b)] posledný držiteľ v rade, t.j. konečný priamy poskytovateľ nepeňažného plnenia, okrem prípadov, ak takéto konečné plnenie poskytuje zahraničný držiteľ (tretia osoba), ktorého si objednal držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR.
Z dôvodu rovnakého zdanenia sa v § 43 ods. 20 navrhovaného zákona upravuje daň vyberaná zrážkou aj pre peňažné a nepeňažné plnenie vyplácané/poskytované zahraničným držiteľom zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci so sídlom alebo bydliskom na území SR. Uvedené znamená, že v takomto prípade sa slovenský poskytovateľ stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou nielen pri nepeňažnom plnení, ale aj pri peňažnom plnení a nebude už tieto príjmy vysporiadavať cez daňové priznanie. V prípade, ak zahraničný držiteľ má na území SR stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku prostredníctvom ktorej na území SR podniká, potom sa postupuje pri zdanení a plnení si oznamovacích povinností držiteľom rovnako akoby bol slovenským držiteľom a plnenia boli poskytované na území SR a to z dôvodu, že držiteľ pôsobí na území SR práve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo organizačnej zložky, pričom tieto nie sú samostatným právnym subjektom.
V § 43 ods. 21 sa navrhuje zavedenie samoplatenia dane vyberanej zrážkou pre daňovníka, ktorý je aj držiteľom a súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Zákon s účinnosťou od 1.1.2015 rieši výber dane vyberanej zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona len v prípade, ak sú vyplácané peňažné a nepeňažné plnenia držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak sú vyplácané peňažné plnenia a nepeňažné plnenia držiteľom inému držiteľovi alebo sú vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, z takýchto plnení sa nevyberá daň zrážkou a nevzťahujú sa na takéto plnenia ani iné ustanovenia súvisiace s osobitným zdaňovaním plnení poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 43 ods. 12 zákona je platiteľ dane zodpovedný za správne vybranie dane, pričom ak ju správne a včas neodvedie bude sa od neho vymáhať ako dlh, bolo možné v roku 2015 odporúčať držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrieť s iným držiteľom, ktorý je v tomto obchodnom vzťahu platiteľom dane, písomnú dohodu, v ktorej budú presne vyšpecifikované plnenia dodávané v osobe držiteľa a nie v osobe poskytovateľa, t.j. budú v tejto dohode presne vyšpecifikované plnenia, na ktoré sa bude akplikovať daň vyberaná zrážkou. V nadväznosti na uvedenú situáciu sa s účinnosťou od 1.1.2016 držiteľ, ktorý je súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou pri prijatých peňažných a nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak aby bol sám zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane. Prijatie takýchto plnení a zrazenie dane bude oznamovať správcovi dane. Keďže ako platiteľ dane bude sám zodpovedný za správne a včasné vybratie dane zrážkou v prípade, ak správca dane zistí, že mala byť daň vybraná zrážkou z vyšších plnení ako bola vybratá, môže od tohto daňovníka/platiteľa dane takúto daň vymáhať ako jeho dlh.
K bodom 3 a 7 - § 2 písm. aa) a § 5 ods. 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ v nadväznosti na ich zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.
K bodom 5, 6, 13 až 17 a 29 - § 4 ods. 1 písm. b) a ods. 8, § 7 nadpis, § 7 ods. 3 až 8, ods. 9 a 10 a § 15
Navrhovaná úprava zabezpečí rovnaké zdanenie príjmov z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu sa príjmy z kapitálového majetku už nebudú zahŕňať pod základ dane fyzickej osoby vypočítaný podľa § 4 zákona, ale budú sa zdaňovať v rámci osobitného základu dane samostatne a to sadzbou dane vo výške 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
K bodom 8 a 79 - § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2
Ustanovenie § 5 ods. 4 sa dopĺňa v súvislosti s úpravou § 48 ods. 2. V prípade prenájmu pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa neuplatní daňová fikcia ohľadne výšky príjmu zamestnanca. To však platí iba v prípade, ak takáto osoba má na tento účel zriadenú organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
Ustanovením sa spresňuje, že osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane zo závislej činnosti. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom. Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostáva nedotknutá.
K bodom 9 a 26 - poznámka pod čiarou 24 a § 10 ods. 2
V poznámke pod čiarou k odkazu 24 dochádza k legislatívno - technickej úprave v súvislosti so schválením nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), na základe ktorej sa pozemkovým spoločenstvom rozumie len právnická osoba (t.j. tento zákon už nepozná pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity). V nadväznosti na citovaný nový zákon o pozemkových spoločenstvách sa upravuje aj § 10 ods. 2 zákona, kde sa vypúšťa písomné vyhlásenie o združení sa, ktoré sa už neuzatvára a to vzhľadom na skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom môžu byť len právnická osoba.
K bodu 10 - § 5 ods. 7
Zámerom navrhovanej úpravy je oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb sociálnu výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (napr. živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie zdravia II. stupňa) a hmotnej núdze (t. j. v stave, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť alebo zvýšiť príjem) z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré zamestnancovi môžu byť poskytnuté v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (Použitie sociálneho fondu).
K bodom 11, 12, 69 a 71 - § 6 ods. 2 písm. a), § 6 ods. 4, § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 14
Úpravy navrhované v § 6 ods. 2 a ods. 4 len spresňujú pojmy používané vo vzťahu k autorským právam. Naďalej zostáva v platnosti, že sa príjmy podľa autorského zákona rozdeľujú na aktívne a pasívne príjmy, pričom však od 1. 1. 2016 sa navrhuje, že v prípade vyplácania takýchto príjmov sa bude vyberať daň zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. h)] a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide napr. len o príspevky do novín a časopisov alebo ide napr. aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Ak by sa však daňovník (napr. umelec) s používateľom dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou (§ 43 ods. 14) neuplatní, daňovník (umelec) si daň odvedie sám (podá daňové priznanie).
Na príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady (bez autorskej zmluvy – nakladanie samotným autorom) a priemyselné práva sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje.
K bodom 20 a 22 - § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l)
Úpravou v § 9 sa za účelom podpory investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu ako jednej z ďalších foriem podpory dlhodobého sporenia fyzických osôb navrhuje oslobodiť od dane príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, ak budú splnené podmienky ustanovené zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie (DIS). Daňové zvýhodnenie netýka vstupnej investície, ale príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení a vytvorí určitý tlak na kvalitu služieb poskytovaných finančnými inštitúciami a v neposlednom rade aj na ich poplatkovú politiku. Od dane je oslobodený aj príjem, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku DIS. Oslobodenie nie je možné uplatniť na príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
V § 8 sa ustanovuje postup, ak dôjde k porušeniu podmienok DIS, na základe ktorých mal daňovník príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane. V prípade porušenia podmienok je daňovník povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Za každé zdaňovacie obdobie si daňovník vypočíta základ dane osobitne podľa jednotlivých druhov príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) znížených o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 11, pričom pri výpočte jednotlivých základov dane neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom porušil podmienky DIS potom zahrnie súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré uplatňoval oslobodenie. Výdavky je možné uplatniť len do výšky dosiahnutého príjmu. Údaje o uskutočnených prevodoch cenných papierov, opcií a derivátových operácií je daňovníkovi povinná poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá poskytovala klientovi investičné služby v rámci DIS. Ak daňovník zomrie počas obdobia dlhodobého investičného sporenia, nepovažuje sa to za porušenie podmienok dlhodobého investičného sporenia, ktoré by malo za následok úpravu základu dane.
K bodu 21 - § 9 ods. 1 písm. e) a 13 ods. 1 písm. d)
Ak z reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom podľa § 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, pohľadávka do tejto výšky nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo sa v účtovníctve odpíše do výnosov a podľa zákona o dani z príjmov bude odpis tohto záväzku (výnos) oslobodený v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.
K bodu 22 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 oslobodzuje od dane príjem z predaja cenného papiera obchodovaného na regulovanom trhu, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok za podmienky, že daňovník tieto cenné papiere nemal zahrnuté v obchodnom majetku.
K bodu 23 - § 9 ods. 2 písm. a)
Novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) bolo do zákona o SDS s účinnosťou od 1.1.2015 pridané aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Tento sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a z tohto dôvodu sa navrhuje výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodiť od dane.
Vzhľadom na to, že výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa navrhuje tieto nahradiť spoločným pojmom „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia40a)“a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 40b.
K bodom 24 a 25 - § 9 ods. 2 písm. b) a n)
Súčasné znenie ZDP neumožňuje oslobodiť od dane niektoré plnenia poskytované na základe osobitných predpisov platných v zahraničí, ktoré ak sú poskytované na základe osobitných predpisov platných na území SR, sú od dane oslobodené. Rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito plneniami (napr. s rodinnými prídavkami, materskými príspevkami, so sociálnymi dávkami a daňovými bonusmi poskytovanými na základe právnych predpisov platných v zahraničí a z verejných zdrojov) je v rozpore s právom Európskej únie. Týmito návrhmi sa má zabezpečiť rovnaký režim pre uvedené plnenia bez ohľadu nato odkiaľ sú poskytované.
K bodu 28 - § 12 ods. 7 písm. c)
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie sa vzťahuje najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v štáte výplaty považované za úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike za dividendu. Ak u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku ostáva súčasťou základu dane.
K bodu 31 - § 16 ods. 2 piata veta
Touto úpravou sa objasňuje súčasné znenie pri počítaní doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne. Pri stanovení doby potrebnej na vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne sa započítava prítomnosť poskytovateľa služieb na území Slovenskej republiky, aj keď služby nie sú poskytované z trvalého miesta na výkon činností.
K bodu 33 - § 17 ods. 7
Dôvodom úpravy § 17 ods. 7 je absencia postupu pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 a jeho zjednotenia s postupom pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4.
K bodom 34 a 57 - § 17 ods. 19 písm. d) a § 21a ods. 3
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne a zaisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej poisťovne a zaisťovne (t.j. z nečlenských štátov). Táto zmena v nadväznosti aj na zmenu v oblasti technických rezerv podľa zákona o poisťovníctve bola zapracovaná aj do § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov upravujúceho daňové výdavky v podobe technických rezerv poisťovní. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj pobočky poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu doplniť medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje limit daňových výdavkov v prípade provízií - § 17 ods. 19 písm. d) a pravidlá nízkej kapitalizácie - § 21a, pretože by mali ťaživejšie daňové podmienky ako domáce poisťovne a zaisťovne, resp. pobočky poisťovní a zaisťovní z nečlenských štátov.
K bodu 35 - § 17 ods. 19 písm. f)
Úpravou sa spresňuje, že daňovým výdavkom u dlžníka len po zaplatení sú poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2.
K bodom 36 a 85 - § 17 ods. 19 písm. g) a § 52zg ods. 8
Úpravou sa navrhuje časové rozlíšenie len pre také normy a certifikáty, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur. Zároveň sa prechodným ustanovením vymedzuje použitie tejto úpravy už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. To znamená, že ak bol certifikát obstaraný v roku 2015 v obstarávacej cene 50 eur, nebude sa časovo rozlišovať, ale jednorazovo sa zahrnie do základu dane.
K bodu 37 - § 17 ods. 32 písm. c)
Daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, si v zdaňovacom období, v ktorom bol tento plán potvrdený, zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. Rovnako postupuje daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, pričom tento si základ dane zníži v zdaňovacom období, ktoré končí ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. Daňovník, ktorému bol potvrdený reštrukturalizačný plán súdom, zároveň nemusí upravovať základ dane podľa § 17 ods. 27 u tých záväzkov, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Pri ostatných záväzkoch postupuje v súlade s § 17 ods. 27.
K bodu 38 - § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b)
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve predloženej v Národnej rade Slovenskej republiky (ČPT 1428) sa Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ruší možnosť prvotného ocenenia majetku reprodukčnou obstarávacou cenou. Majetok nadobudnutý bezodplatne bude ocenený reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 novely zákona o účtovníctve]. V nadväznosti na uvedené sa v prípade tzv. „podnikových kombinácií“ základ dane upraví o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom (pôvodne oceneného reprodukčnou obstarávacou cenou) a jeho daňovou vstupnou cenou.
K bodu 39 - § 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b)
Z dôvodu jednotného základného prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov pri odpise a postúpení pohľadávok sa navrhuje aj u pohľadávok nadobudnutých v rámci kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev pri uplatnení reálnych hodnôt, pri ich odpise alebo postúpení nahradiť lehotu vyjadrenú v mesiacoch dňami. Zabezpečí sa tým rovnaký princíp ako je uplatňovaný pri tvorbe opravných položiek podľa § 20 ods. 4 a 14 zákona o dani z príjmov.
K bodu 40 - § 18 ods. 4
Úprava v prvej vete je legislatívne spresnenie. Za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta a nová piata veta z dôvodu, že preskúmavanie žiadosti je časovo náročné a z toho dôvodu nie je možné odpustiť zmeškanie 60 dňovej lehoty. V prípade zmeškania lehoty správca dane nezačne konať a vráti poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti. V prípade ak správca dane súhlasí s konkrétnou metódou ocenenia daňovníka pri bilaterálnej APA a kompetentné autority štátov sa nedohodnú na uzatvorení bilaterálnej APA, ustanovenie zákona umožní aby daňovník nemusel opätovne žiadať o odsúhlasenie unilaterálnej APA a platiť opätovne poplatok vo výške podľa osobitného predpisu. Ak bude správca dane aj po rokovaní s príslušným orgánom štátu súhlasiť s metódou navrhnutou daňovníkom, vydá rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Ďalej ustanovenie § 18 ods. 4 obsahuje odkaz len na § 53c ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý upravuje výšku úhrady za proces posúdenia žiadosti daňovníka a nie je možné aplikovať celý postup upravený v § 53c daňového poriadku. Nová navrhovaná zmena na konci § 18 ods. 4 upravuje postup platenia úhrady za žiadosť o vydanie rozhodnutia a zároveň následky nezaplatenia úhrady. Posledná veta rieši postup, ak správca dane nevydá rozhodnutie.
K bodu 41 - § 18 ods. 6
Týmto ustanovením sa spresňuje možnosť správcu dane a finančného riaditeľstva vyžiadať si transferovú dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Cieľom úpravy je ochrana daňovníkov - dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie bude možne požadovať až po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia. Vychádzame z princípu, že transferové ceny, ktoré sú upravené v dokumentácii majú byť premietnuté do daňového priznania a preto aj dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť k dispozícii až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.
K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod
Ide o legislatívne spresnenie. Cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) za predpokladu, že u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu právnej istoty.
K bodom 44 až 46, 53, 60 a 62 - § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 19 ods. 4, § 25 ods. 1 písm. c) a § 25a
Vzhľadom na skutočnosť zrušenia možnosti ocenenia majetku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny v zákone o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa na účely zákona o dani z príjmov bude považovať za vstupnú cenu hmotného, nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním a finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, resp. cena uvedená v uznesení o dedičstve.
Za účelom právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku (cenných papierov a podielov) na daňové účely sa dopĺňa nové ustanovenie § 25a. Nové ustanovenie § 25a nadväzuje aj na § 19 ods. 2 písm. f) a g), t.j. uplatnenie daňových výdavkov pri predaji akcií, ostatných cenných papierov a obchodných podielov. Ustanovením sa spresňuje, že pri predaji takéhoto majetku sa za daňový výdavok bude považovať:
- obstarávacia cena (cenné papiere nadobudnuté kúpou),
- cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,
- hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera; rovnako sa hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka ocení aj finančná investícia, ktorú nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, ak bola splatená vo forme nepeňažného vkladu (majetkom, pohľadávkou a pod.) resp. vo forme podniku alebo jeho časti,
- reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17a až § 17c, t.j. ak ako súčasť podniku alebo jeho časti, ktorý sa predáva alebo vkladá ako nepeňažný vklad sú aj cenné papiere, tieto sa na daňové účely u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť alebo daňovníka, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť nepeňažným vkladom, ocenia reálnou hodnotou; rovnako, ak v účtovníctve daňovníka zrušeného bez likvidácie sú cenné papiere, ktoré zlúčením, splynutím alebo rozdelením prechádzajú do účtovníctva právneho nástupcu, ocenia sa tieto cenné papiere reálnou hodnotou (nejde o cenné papiere na úrovni spoločníkov spoločnosti zrušenej bez likvidácie a spoločníkov právneho nástupcu); rovnako sa reálnou hodnotou oceňuje aj finančný majetok, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje zákon o účtovníctve už priamo pri jeho obstaraní,
- pôvodná cena - finančná investícia, ktorá bola splatená nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d, sa na daňové účely u vkladateľa nepeňažného vkladu oceňuje pôvodnou cenou; táto pôvodná cena predstavuje celkovú daňovú hodnotu majetku a záväzkov, ktoré preberá prijímateľ nepeňažného vkladu od vkladateľa nepeňažného vkladu a uplatňuje ju do daňových výdavkov; u prijímateľa nepeňažného vkladu a u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách podľa § 17d a 17e je vstupnou cenou cenných papierov nadobudnutých v rámci týchto podnikových kombinácii pôvodná cena, ktorá bola prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu resp. od daňovníka zrušeného bez likvidácie,
- hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok – vklad do základného imania splatený peňažnými prostriedkami; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.
V nadväznosti na zmenu ocenenia nadobudnutia cenných papierov určených na obchodovanie reálnou hodnotou (od 1.1.2012) upravuje sa aj znenie § 19 ods. 2 písm. f) prvý bod, t.j. po splnení podmienok 10 % odchýlky bude možné uznať za daňový výdavok hodnotu cenného papiera obchodovaného na trhu burzy cenných papierov, ktorá je upravená o rozdiel z precenenia na reálnu hodnotu, ktorý bol zahrnovaný do základu dane. V prípade cenných papierov, ktoré sa preceňujú metódou vlastného imania (súvahovo), sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z ich prvotného ocenenia pri zaúčtovaní do finančného majetku.
Ustanovenie § 19 ods. 4 bolo vypustené v nadväznosti na zavedenie nového ustanovenia § 25a, ktoré obsahuje aj skutočnosti uvedené v doterajšom § 19 ods. 4 a išlo by o duplicitu.
K bodu 47 - § 19 ods. 2 písm. h)
V ustanovení sa zjednocujú pojmy v nadväznosti na § 20 ods. 4 a § 20 ods. 10, kedy je možné tvoriť opravnú položku na istinu z nesplateného úveru u bánk a na istinu zo spotrebiteľských úverov. Zároveň sa v ustanovení spresňuje, že v prípade zákonných dôvodov na odpis pohľadávky, je možné odpísať do daňových výdavkov aj pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou podľa § 17a až § 17c nadobudnutú kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.
K bodu 48 - § 19 ods. 2 písm. r)
Ak daňovník odpíše pohľadávku vrátane príslušenstva, môže odpis príslušenstva zahrnúť do daňových výdavkov, ak bola k príslušenstvu tvorená opravná položka a od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
K bodu 49 - § 19 ods. 3 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup daňovníka pri douplatňovaní odpisu k prenajímanému majetku v prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť. V takomto prípade môže daňovník ďalej uplatňovať neuplatnené odpisy počas doby prenájmu, ale ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Zároveň sa spresňuje výpočet ročného odpisu po skončení doby odpisovania stanovenej zákonom a to pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako.
Rovnako sa upravuje výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov u prenajímateľa, ktorý prenajíma tento majetok len časť zdaňovacieho obdobia alebo prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy
- rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 eur) s príjmami z prenájmu],
- doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 eur) s príjmami z prenájmu].
K bodom 50 a 59 - § 19 ods. 3 písm. b) a § 24 ods. 2
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu.
Zároveň sa spresňuje spôsob výpočtu ročného odpisu technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku, ktorého hodnota je vyššia ako 1 700 eur.
Rovnako sa ustanovenie dopĺňa aj o skutočnosť, že v prípade ak nájomca vykoná na prenajatej budove technické zhodnotenie, pričom budova je používaná na niekoľko účelov (§ 26 ods. 2), zaradí nájomca toto technické zhodnotenie do príslušnej odpisovej skupiny podľa účelu využitia nájomcom. Napr. ak budova je využívaná prenajímateľom zo 40 % na výrobné účely a zo 60 % na administratívne účely, budovu ako celok zaradí prenajímateľ do odpisovej skupiny 6 ako administratívnu budovu. Nájomca má prenajatú časť využívanú na výrobné účely a preto technické zhodnotenie, ktoré vykoná na tejto časti nehnuteľnosti zaradí do odpisovej skupiny 5. V prípade, ak by nájomca chcel zmeniť účel využitia prenajatej nehnuteľnosti z výrobného účelu na administratívny alebo naopak, môže tak urobiť len na základe povolenia v súlade s povinnosťami určenými v stavebnom zákone (§ 76 až 85 stavebného zákona)
K bodu 51 - § 19 ods. 3 písm. h)
Ak daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky, pri ktorej môže uplatniť daňový výdavok buď do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20. V prípade postúpenia príslušenstva je výdavok možné uplatniť len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo; musí však ísť o príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.
K bodu 52 - § 19 ods. 3 písm. j)
Daň z motorových vozidiel bola do 31. 12. 2014 súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom dane upravené týmto zákonom boli daňovým výdavkom. Úpravou sa dopĺňa daň z motorových vozidiel ako daňový výdavok v nadväznosti na nový zákon o dani z motorových vozidiel.
K bodu 54 - § 20 ods. 8
Upravuje sa oblasť tvorby technických rezerv poisťovní považovaných za daňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorý nadobudne účinnosť od 1.1.2016 a ktorý mení spôsob vykazovania a výpočtu technických rezerv poisťovní. Poisťovne budú vykazovať technické rezervy zvlášť na účely solventnosti (dohľadu) a zvlášť na účely preukázania likvidity. Na účely zákona o dani z príjmov, pri posúdení daňových výdavkov spočívajúcich v tvorbe technických rezerv poisťovní, sa za technické rezervy u všetkých poisťovní (t.j. aj u tých, ktoré podliehajú režimu Solvency II) budú považovať technické rezervy tvorené za účelom preukázania likvidity uvedené v § 171 zákona o poisťovníctve vypočítané metódami podľa § 172 až 177 zákona o poisťovníctve zaúčtované v nákladoch poisťovne. Naďalej zostáva v platnosti podmienka, že výška technických rezerv nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa zákona o poisťovníctve a daňovým výdavkom nie je tvorba technických rezerv z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
K bodu 55 - § 20 ods. 22
Opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky bude možné považovať za daňový výdavok (ak bola zaúčtovaná) až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1 080 dní. Rovnako pri odpise pohľadávky vrátane príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov bude možné odpísať príslušenstvo do daňových výdavkov, až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynie viac ako 1 080 dní, t.j. je možné opravnú položku k príslušenstvu považovať za daňový výdavok.
K bodu 56 - § 21 ods. 2 písm. a)
Ustanovuje sa, že daňovým výdavkom nie sú osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže majú povahu sankcie.
K bodom 58, 61, 63 a 64 - § 22 ods. 12, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5
Navrhovanou úpravou sa umožňuje uplatniť pri výpočte zostatkovej ceny predávaného majetku v priebehu roka, pri ktorom sa limituje výška zostatkovej ceny pri predaji podľa § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, motocykle alebo budovy zaradené do odpisovej skupiny 6), aj odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11. Zároveň sa v tejto súvislosti spresňuje výpočet zostatkovej ceny a zaokruhľovanie pomernej časti ročného odpisu.
K bodu 65 – poznámka pod čiarou 121
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v nadväznosti na skutočnosť, že nielen odsek 3 predmetného § 24 sa týka cudzej meny.
K bodu 66 – odkaz 122
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Poznámka pod čiarou bola vypustená zákonom č. 331/2011 Z. z.
K bodu 67 - § 37 ods. 1 písm. c)
Z dôvodu právnej istoty navrhujeme spresniť spôsob preukazovania nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10, podľa ktorého má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na uvedenú daňovú úľavu zamestnávateľovi predložením dokladu, len ak za neho neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie tento zamestnávateľ.
K bodu 68 - § 39 ods. 2 písm. f)
V prípade, ak má zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia uzatvorenú so zamestnávateľom dohodu o zrážkach príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, na účely uplatnenia NČZD podľa § 11 ods. 10 v ročnom zúčtovaní zamestnanca (alebo daňovom priznaní), je tento zamestnávateľ povinný uviesť sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (v súlade s § 4 ods. 3 ) v potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 len vtedy, ak ide o daňovníka, ktorý splnil podmienku nároku podľa § 11 ods. 12 písm. a).
K bodu 70 - § 43 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa len spresňuje, že pri výpočte základu dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmu plynúceho z redemácie podielových listov sa základ dane nepočíta pre každý podielový list osobitne, ale vychádza sa z úhrnu predajných cien všetkých podielových listov, ktoré sú k príslušnému dátumu redemované. Odstránia sa tým nejasnosti, akým spôsobom je potrebné postupovať pri vyčíslení základu dane, predovšetkým v prípade podielových listov s nízkou nominálnou hodnotou, kde výpočet základu dane pre každý podielový list osobitne by mal za následok, z titulu zaokrúhľovania, vykázanie nulového základu dane.
K bodu 74 - § 43 ods. 22
Narhovanou úpravou sa spresňuje zdanenie výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosov z predaja z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich zo zdrojov v zahraničí daňovníkom nezaloženým a nezriadeným na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Fondu národného majetku SR.
K bodu 80 a 85 - § 50 ods. 1 písm. b) a § 52 zg ods. 5
Navrhuje sa úprava z dôvodu podpory neziskového sektoru zo strany štátu a to vo výške percenta pre poukazovanie podielu zaplatenej dane. V nadväznosti na túto úpravu stráca účinnosť pôvodné prechodné ustanovenie § 52i, t.j. zamedzuje sa postupnému vyklesávaniu asignácie dane.
K bodu 81 - § 50 ods. 8
Navrhovaná úprava vychádza z memoranda k asignácii dane schválenom a podpísanom ministrom financií a zástupcom neziskových organizácií dňa 5.5.2015, podľa ktorej ak daňovník poukazujúci asignáciu dane dá súhlas aj s informovaním prijímateľa o tom, že mu poukazuje podiel zaplatenej dane, správca dane túto skutočnosť prijímateľovi oznámi a to v rozsahu identifikačných údajov o poukazujúcom daňovníkovi a to meno, priezvisko trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak ide o právnickú osobu.
K bodu 82 - § 50 ods. 13
Návrh úpravy v § 50 ods. 13 zákona spresňuje spôsob zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku, ak im takáto zákonná povinnosť vznikla a to z dôvodu, že súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb presiahol sumu 3 320 eur.
Takýto daňovník musí v Obchodnom vestníku zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane, ktorá obsahuje najmä
- výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, pričom účel použitia týchto finančných príspevkov je upravený v § 50 ods. 5 (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj telesnej kultúry)
- spôsob použitia podielu zaplatenej dane, ktorý bude členený na
• výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia, napr. v súvislosti s účelom podpory vzdelávania, bola opravená strecha na škole, t.j. bude uvedené napr. oprava strechy ako druh a výška nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu strechy,
• výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa napr. mzdové náklady za pracovníkov prijímateľa a ich výška, ktoré nesúviseli so žiadnym z účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona ale napr. s bežnou prevádzkou prijímateľa.
Uvedené spresnenie sa navrhuje z dôvodu presnejšej identifikácie nákladov prijímateľov súvisiacich so zákonnom stanoveným účelom na verejnoprospešné účely a s bežnou prevádzkou prijímateľa.
K bodu 83 - § 50a
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.
Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.
K bodom 84 a 85 - § 52zc a § 52zg ods. 4
Navrhovanou úpravou dochádza k posunutiu účinnosti ustanovení týkajúcich sa postupu asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov a to v nadväznosti na predpokladané fungovanie nového informačného systému finančnej správy v oblasti vytvorenia registra zamestnancov. Postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane v roku 2018 za zdaňovacie obdobie 2017.
K bodu 85 - § 52zg
K odseku 1 - Možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri postúpení pohľadávky nadobudnutej v rámci podnikových kombinácií v reálnych hodnotách v závislosti od počtu dní uplynutých od doby nadobudnutia účinnosti podnikovej kombinácie je možné na základe rozhodnutia daňovníka použiť už za zdaňovacie obdobie 2015, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2015.
K odseku 2 – Pri úprave základu dane v prípade podnikových kombinácií v reálnych hodnotách, ku ktorým dôjde od 1. 1. 2016 sa základ dane podľa § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) upraví nielen o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho daňovou vstupnou cenou, ale aj o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom, ktorou bol majetok ocenený do 31. 12. 2015 a jeho daňovou vstupnou cenou.
K odseku 3 - Tvorbu technických rezerv podľa § 20 ods. 8 považovanú za daňový výdavok v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné po prvýkrát uplatniť v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. januára 2016.
K odseku 6 - Podľa prechodného ustanovenia sa pri finančnom majetku obstaranom od 1. januára 2016 pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádza zo vstupnej ceny uvedenej v novom § 25a zákona o dani z príjmov. Pri finančnom majetku, ktorý bol obstaraný do 31.12.2015 sa pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádzať z ocenenia tohto majetku, akým bol finančný majetok ocenený pri jeho nadobudnutí podľa právnych predpisov platných v čase jeho nadobudnutia. Cenou podľa § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa ocení hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31.12.2015.
K odseku 7 - S účinnosťou od 1.1.2016 sa za technickú rezervu podľa nového zákona o poisťovníctve nepovažuje technická rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Keďže od 1.1.2016 bude možné za daňové výdavky považovať iba technické rezervy tvorené spôsobom a v rozsahu § 171 až 177 zákona o poisťovníctve, navrhuje sa zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej tvorba bola do 31.12.2015 daňovým výdavkom zahrnúť do základu dane rovnomerne počas 2 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak by počas tohto obdobia došlo ku zrušeniu daňovníka bez likvidácie, jeho vstupu do konkurzu, k likvidácii, k zmene právnej formy resp. zmene sídla mimo územia Slovenskej republiky má tento daňovník povinnosť zahrnúť zostatok rezervy do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré predchádza obdobiu zmeny.
K odseku 8 - Tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky možno považovať za daňový výdavok už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015. Rovnako sa môže uplatniť aj odpis príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bude splnená podmienka možnosti tvorby opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Pri postúpení pohľadávky je možné uplatniť do daňových výdavkov aj príslušenstvo, najviac však do výšky príjmu plynúceho z postúpenia príslušenstva. Obdobne aj ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových odpisov a zostatkovej ceny je možné uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2015, ak sa daňové priznanie podáva po 31. 12. 2015.
K bodu 86 – Príloha č. 2
V bode 3 prílohy č. 2 zákona sa dopĺňajú dve novely smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.
K bodu 87 – Príloha č. 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 15 zákona.
K bodu 88
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonané v § 9 ods. 2 písm. b) a n) zákona.
K Čl. II
K bodom 1 a 2 - § 7 ods. 11 a § 7a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.
K bodu 3 - § 9 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob vyberania poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.
K bodu 4 – § 9 ods. 9
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.
K bodu 5 - § 11 ods. 6
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry, v ktorej sú tieto povinné odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému alebo daňovému úradu.
K bodu 6 - § 11 ods. 11
Navrhuje sa doplniť povinnosť označovania rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku základnými identifikačnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné pre správnu identifikáciu poplatníka prevádzkovateľom systému alebo daňovým úradom, ktoré tento poplatok alebo preplatok vrátia.
K bodu 7 - § 11a ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.
K bodu 8 - § 15 ods. 1 a 2 písm. a)
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, krajskými súdmi a Správou finančnej kontroly v orgánoch zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov.
K bodu 9 - § 18e
Navrhuje sa osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o súdnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony navrhnuté ako i konania začaté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.
K bodu 10 – sadzobník súdnych poplatkov
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa navrhuje uviesť, spresniť citácia právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu v poznámkach k položke 1 bode 5.
K Čl. III
K bodom 1 a 2 - § 5 ods. 3 a § 6a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.
K bodu 3 - § 7 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob platenia poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.
K bodu 4 – § 7 ods. 6
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení poplatku bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.
K bodu 5 - § 7 ods. 7
Ide o legislatívnu úpravu, ktorou sa spresňuje výber správnych poplatkov tak, aby umožňovala rovnocennú alternatívnu možnosť výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi v mene euro alebo v mene toho štátu, v ktorom má svoje sídlo (miestna mena) alebo v inej mene.
K bodu 6 - poznámka pod čiarou
Ide o legislatívno-technickú úpravu v záujme spresnenia citácie právneho predpisu v poznámke pod čiarou k uvedenému odkazu.
K bodom 7 a 8 – § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2
Navrhuje sa viazať vrátenie poplatku alebo preplatku príslušným orgánom vždy na základe žiadosti poplatníka, s výnimkou, ak došlo k pochybeniu na strane orgánu. Vrátenie poplatku alebo preplatku na žiadosť poplatníka odstráni možný nežiaduci prvok – opomenutie orgánu vrátiť ho, resp. vrátenie poplatku prevádzkovateľom systému bez vedomia príslušného orgánu a súčasne tým poplatníkovi vždy zaistí uplatnenie právneho nároku na jeho vrátenie.
K bodu 9 - § 10 ods. 3
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre správny orgán zapojený do centrálnej evidencie poplatkov, v ktorej je tento povinný odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému.
K bodu 10 - § 12
Z dôvodu prehľadnosti a lepšej čitateľnosti sa navrhuje uviesť celé znenie ustanovenia nanovo s tým, že sa v predmetnom odseku 1 rozširuje určenie dodržania lehoty v prípade zaplatenia poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) a špecifického postupu na základe predloženia platného potvrdenia o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte.
K bodu 11 - § 15 ods. 1 a 2
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Finančným riaditeľstvom a daňovými úradmi v orgánoch zapojených do centrálnej evidencie poplatkov.
K bodu 12 - § 15a ods. 2
Navrhuje sa poskytnúť možnosť správnym orgánom eliminovať papierové potvrdenia o úhrade poplatkov za predpokladu, že informačný systém, ktorý používajú umožní v prípade kontroly poskytnúť dostatočné informácie o správnosti a úplnosti zaplatenia poplatku a o správnosti a úplnosti jeho evidencie.
K bodu 13 - § 17 ods. 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.
K bodu 14 - § 19j
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám zákona o správnych poplatkoch, tak aby sa zachovalo doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 31. decembra 2015 dokončia podľa doterajších predpisov. Na zaokrúhľovanie poplatkov, označovanie platby poplatkov ako i vracanie poplatkov sa po 1. januári 2016 bude uplatňovať navrhovaná úprava a to aj v prípade ak sa úkony a konania začali pred 31. decembrom 2015.
K bodom 15 až 31 – sadzobník správnych poplatkov
Legislatívno-technická úprava.
K Čl. IV
K bodu 1 - § 7 ods. 11
V § 7 zákona sa definuje dlhodobé investičné sporenie (ďalej len „DIS“) ako špecifický spôsob investovania finančných prostriedkov klienta (fyzickej osoby), na ktorý sa po splnení zákonom ustanovených podmienok vzťahuje oslobodenie od dane z niektorých príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov.
Finančné prostriedky klienta (fyzickej osoby) musia byť investované do portfólia cenných papierov a iných finančných nástrojov prijatých k obchodovaniu na regulovaných trhoch v SR alebo v zahraničí s cieľom podpory likvidity regulovaných trhov, teda v podmienkach SR burzy cenných papierov. Klient bude oprávnený rozhodnúť v zmluve o poskytovaní investičných služieb, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov udeľovaných finančnej inštitúcií alebo zverí riadenie portfólia finančnej inštitúcií oprávnenej na poskytovanie investičných služieb. Výhodou uvedeného riešenia je aj podpora konkurencieschopnosti poskytovateľov finančných služieb v oblasti investičných služieb, nakoľko poskytovanie DIS nebude limitované na úzky okruh subjektov, ale otvorí sa aj pre menších nebankových poskytovateľov investičných služieb.
Za účelom podpory dlhodobého investovania sa ustanovuje, že finančné prostriedky nesmú byť z portfólia vyplatené skôr ako po uplynutí 15 rokov. Za účelom rebalansovania portfólia vzhľadom na aktuálne trhové podmienky, často aj v priebehu 1 roka je pre jeho optimálne zloženie a výnosnosť portfólia v dlhodobom časovom horizonte potrebné využívať aj krátkodobé investičné príležitosti. Pomer medzi nástrojmi držanými do splatnosti a „špekulatívnou“ časťou portfólia bude závisieť na viacerých faktoroch, najmä však na rizikovom profile klienta a jeho veku. Určite by však išlo o neprimeraný dirigizmus stanovovať zákonom takéto parametre. Ustanovenia zákona o pravidlách činnosti pri poskytovaní investičných služieb vychádzajú zo smernice MiFID a poskytujú dostatočný rámec ochrany klienta.
S cieľom predchádzať využívaniu DIS na účely daňovej optimalizácie vysoko príjmových osôb sa stanovuje maximálna horná hranica investície vo výške 3 000 eur, ktorú je klient oprávnený investovať za kalendárny rok do portfólia, pričom do vstupnej investície sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov získané obchodmi vykonávanými v rámci portfólia.
Ako finančné inštitúcie oprávnené poskytovať DIS sa navrhujú obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EU (európsky pas) alebo na základe povolenia NBS na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EU.
K bodu 2 - § 75 ods. 9
Ustanovujú sa osobitné požiadavky na evidenciu obchodov uskutočňovaných v rámci DIS za účelom preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa zákona o dani z príjmov ako aj na účely prípadnej daňovej kontroly alebo na výpočet úpravy základu dane v prípade, ak daňovník porušil podmienky DIS. Uvedeným ustanovením odseku 9 nie sú dotknuté existujúce požiadavky na vedenie štandardným záznamov o poskytovaných investičných službách.
K Čl. V
V navrhovanom článku sa vypúšťa predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.
K Čl. VI
K § 10b ods. 1 písm. e)
Úprava sa navrhuje v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Zrušenie neštandardného inštitútu, ktorým sú zdravotné odvody z dividend plynúcich z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhov, prispeje k zníženiu daňovo – odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.
K Čl. VII
V rámci novelizácie zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.
K Čl. VIII
Z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov sa posúva aj účinnosť úpravy údajov uvádzaných vo vyhláseniach zamestnancov k asignácii dane.
K Čl. IX
Ustanovuje sa účinnosť zákona od 31. 12.2015 okrem článkov I. bodov 1 až 83 a 85 až 87 až čl. VII, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. 1. 2016.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky