Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 204/2013 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny návrh.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť prevod majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcu majetku štátu do vlastníctva subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je vo vlastníctve štátu. Súčasťou majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie sú aj vyhradené technické zariadenia, u ktorých je potrebné vykonávať operatívny servis a údržbu a kontrolovať stav ich bezpečnosti na základe vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa umožní prevod majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Správca majetku štátu ušetrí takto finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník. Nový vlastník musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť vo vlastníctve štátu, pričom takto prevedený majetok musí aj naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie. Takémuto vlastníkovi sa týmto návrhom umožní prevod majetku štátu do jeho vlastníctva, čím sa mu zároveň navýši imanie. Nový vlastník už zabezpečí údržbu a servis prevedeného majetku tak, aby bola zabezpečená jeho bezpečná prevádzka. Ide o zariadenia, ktoré plnia svoju úlohu v rámci zabezpečenia plnenia opatrenia hospodárskej mobilizácie priamo v objekte subjektu hospodárskej mobilizácie alebo na presne určenom mieste, ktorý si vyžaduje každoročnú údržbu, servis, odborné prehliadky a skúšky, aby bola zabezpečená jeho správna funkčnosť.
V rámci systému hospodárskej mobilizácie sa z návrhu zákona úplne vypúšťajú všetky ustanovenia o poskytovaní príspevku na obstaranie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Niektoré úpravy v tomto návrhu zákona nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov. Taktiež je potrebné odstrániť aj niektoré legislatívne nezrovnalosti, ktoré vznikli pri spracovaní zákona č. 179/2011 Z. z. a navrhujú sa niektoré legislatívno-technické úpravy. V rámci § 40 sa vypúšťa spracovanie vykonávacieho predpisu, ktorý malo vypracovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predmetný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa, že Ministerstvo hospodárstva SR týmto ušetrí na financovaní servisu, údržby, odborných prehliadok a odborných skúšok zakúpených zariadení cca 350 000 eur.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Pôvodné znenie § 2 bolo preformulované tak, aby bol účel hospodárskej mobilizácie jasnejšie formulovaný.
K bodu 2
Pôvodné znenie definície „uchovanie výrobných schopností“ v § 3 bolo preformulované tak, že pod pojmom „uchovanie výrobných schopností“ sa má okrem udržiavania prevádzkyschopnosti výrobných a iných zariadení na mysli aj zabezpečenie prevádzkyschopnosti opravárenských zariadení pre náhradu spotreby a strát a opráv výzbroje a techniky.
K bodu 3 a 4
Vzhľadom na zmeny v legislatíve sa upravujú v rámci § 5 aj poznámky pod čiarou k odkazom 17 a 18, ktoré sa týkajú zákona o štátnych hmotných rezervách a zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
K bodu 5 až 8
V § 7 sa upravuje zoznam plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie pre niektoré kategórie subjektov hospodárskej mobilizácie, tak aby to bolo v súlade s uznesením vlády SR č. 637/2011 ako aj s inými ustanoveniami zákona č. 179/2011 Z. z. a odstraňujú sa niektoré legislatívno-technické nedostatky.
K bodu 9 až 12
Vypustenie § 8 písm. c) ruší vláde SR kompetenciu vydávania súhlasu na predaj alebo likvidáciu majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie, nakoľko predmetné ustanovenie nebolo doteraz použité a jeho využitie by bolo problematicky realizovateľné. V súvislosti s tým nie je potrebné, aby Ministerstvo hospodárstva SR predkladalo vláde SR návrhy na predaj alebo likvidáciu tohto majetku.
V § 9 ods. 1 ako aj v § 10 sa zároveň realizuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 8 písm. c).
V § 9 ods. 1 písm. h) sa upravujú niektoré slová. Slovo „koordinuje“ sa viac používa vo vzťahu s riadiacim procesom, pričom podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre riadenie úloh hospodárskej mobilizácie je ministerstvo hospodárstva, a preto bol tento výraz v danom kontexte nevhodný a je lepšie ho nahradiť slovom „spolupracujú“. Zároveň sa vykonáva gramatická úprava textu.
K bodu 13
V § 12 písmeno c) sa upravuje znenie právomocí Ministerstva vnútra SR len na koordináciu okresných úradov. Pôvodne malo v § 12 písmeno c) Ministerstvo vnútra SR stanovenú koordinačnú činnosť aj na miestne orgány štátnej správy a ich prostredníctvom aj na obce v rámci hospodárskej mobilizácie. Ministerstvo vnútra SR podľa kompetenčného zákona nemôže koordinovať ani inak zasahovať do činnosti miestnych orgánov štátnej správy na úseku hospodárskej mobilizácie, ktorými sú napr. aj daňové úrady, banské úrady, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a iné, ktoré nepatria do ich pôsobnosti. Navyše táto koordinačná právomoc je len fiktívna, keďže zákon č. 179/2011 Z. z. uvedeným orgánom nevymedzuje nijakú reálnu pôsobnosť. Obdobne vo vzťahu k obciam nemá opodstatnenie koordinácia Ministerstvom vnútra SR, a to aj s ohľadom na pôsobnosť okresného úradu voči obciam podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 179/2011 Z. z.
K bodu 14
Za § 15 sa vkladá nový § 15a, ktorý ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán“), ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie podľa § 8 písm. a) zákona č. 179/2011 Z. z., umožňuje v stave bezpečnosti vykonávať opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. a), t.j. krízové plánovanie a môžu taktiež spracovávať krízový plán hospodárskej mobilizácie alebo údajový dokument. Aj ústredné orgány, ktoré nie sú subjektom hospodárskej mobilizácie, sú orgánom krízového riadenia podľa § 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a podľa § 10b zákona č. 387/2002 Z. z. sú oprávnené v krízovej situácii podľa tohto zákona ukladať povinnosti a vyžadovať plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, t.j. zákonom č. 179/2011 Z. z., a preto je vhodné, aj keď nie sú subjektom hospodárskej mobilizácie, aby už v stave bezpečnosti mali spracovaný nejaký krízový plán na obdobie krízovej situácie, ktorý bude popisovať možné spôsoby riešenia krízovej situácie, ktoré sa môžu dotknúť ústredného orgánu. Pri spracovaní krízového plánu je potrebné si stanoviť bezpečnostné hrozby v súlade s úlohou vyplývajúcou zo Správy o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2013 schválenej vládou SR pod č. 276 zo dňa 04. 06. 2014, t.j. a v rámci svojej pôsobnosti realizovať opatrenia na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky.
Okrem toho sa týmto ústredným orgánom umožňuje v stave bezpečnosti uplatňovať požiadavky u vecne príslušných subjektov hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 179/2011 Z. z. vo väzbe na kompetenčný zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Požiadavky by sa mali týkať, napr. prednostného zabezpečenia dodávok pitnej vody, ropných výrobkov a iných požiadaviek, ktoré budú v krízovej situácii nevyhnutné na to, aby tieto ústredné orgány boli schopné čo najdlhšie plniť svoju činnosť.
K bodu 15 až 17
V § 16 ods. 1 písmeno c) sa realizuje gramatická úprava.
§ 16 ods. 3 sa dopĺňa novým písmenom i), ktorým sa dopĺňajú okresným úradom úlohy v období krízovej situácie a zavádza sa nová poznámka pod čiarou 34a. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie včlenené do štruktúr okresných úradov podľa prílohy č. 2 uvedeného zákona. Navrhované rozšírenie pôsobnosti dotknutých okresných úradov v období krízovej situácie reaguje na súčasné postavenie okresných úradov v rámci štátnej správy. V oblasti cestnej dopravy zosúlaďuje ich zodpovednosť za plnenie úloh v období krízovej situácie so zodpovednosťou za plnenie úloh v stave bezpečnosti.
Okrem toho sa v § 16 ods. 3 dopĺňajú aj nové písmená j) a k), ktorými sa okresným úradom dopĺňajú úlohy v období krízovej situácie vo väzbe na vydávanie príkazov na pracovnú povinnosť, vecné plnenie ako aj na opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z., aby sa zabezpečilo, že sa nebude vydávanie príkazu okresným úradom a ministerstvom, ostatným ústredným orgánom štátnej správy alebo vyšším územným celkom vzájomne vylučovať a znefunkčňovať sa tak plnenie opatrení v období krízovej situácie dotknutým subjektom hospodárskej mobilizácie.
V nadväznosti na doplnenie písmena i) v § 16 ods. 3 sa v § 16 ods. 4 okresným úradom v sídle kraja dopĺňa zoznam opatrení hospodárskej mobilizácie o opatrenie podľa § 5 písm. h) zákona č. 179/2011 Z. z.
K bodu 18
V § 18 ods. 3 písm. b) tretí bod a písmeno c) sa vykonáva legislatívno-technická úprava, pretože podľa Ústavy SR a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov má obec (mesto) územie a nie územný obvod, ako sa doteraz uvádzalo v znení zákona č. 179/2011 Z. z.
K bodu 19
V § 19 ods. 7 sa vypúšťajú písmená a) a d), ktoré sa týkali pracovnej povinnosti a vecného plnenia pre určené subjekty podľa § 4 ods. 1 písm. d), pretože tieto ustanovenia nie sú v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 179/2011 Z. z.
K bodu 20
V § 19 ods. 7 písm. a), § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. a) sa upravuje ich znenie a zároveň aj umiestnenie poznámky pod čiarou k odkazu 36 a dopĺňa sa nová poznámka pod čiarou 36a a 36b. Zároveň sa upravuje znenie poznámok pod čiarou k odkazom 36 a 37.
K bodu 21 až 28
Pôvodné ustanovenia § 33 až 38 sa upravujú hlavne v oblasti ustanovení týkajúcich sa poskytovania príspevku. Poskytovanie príspevku sa v rámci systému hospodárskej mobilizácie ruší, nakoľko nebolo doteraz ani využité. Vzhľadom na vypustenie ustanovení týkajúcich sa príspevku sa úplne vypúšťajú § 35 až 37 a zostávajúce ustanovenia v rámci § 33, 34 a 38 sa upravujú. V rámci § 34 sa zavádza nová poznámka pod čiarou 53a.
Doplnenie § 38 odsekom 3 umožňuje bezodplatný prevod majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcu majetku štátu do vlastníctva subjektu hospodárskej mobilizácie za podmienok, že stopercentným vlastníkom tohto subjektu hospodárskej mobilizácie je štát a prevedený majetok musí naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie. Ako náhle je majetok štátu prevedený na takýto subjekt hospodárskej mobilizácie, tak jeho nový vlastník si nemôže nárokovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na jeho zhodnotenie ani na jeho prevádzku u správcu majetku štátu, ktorý mu majetok štátu previedol.
V rámci § 38 sa zavádza nová poznámka pod čiarou 53b.
Vzhľadom na úpravu § 33, 34 a 38 a vypustenie § 35 až 37 sa realizuje v § 31 a 32 gramatická a legislatívno-technická úprava.
V § 32 ods. 1 písm. d) sa obdobne ako v § 19 ods. 7 písm. a), § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. a) v rámci novelizačného bodu 20 upravuje jeho znenie.
K bodu 29
Podrobnosti o niektorých ustanoveniach sa riešia cez vykonávacie predpisy, ktoré vydali Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Oproti pôvodnému zneniu § 40 zákona č. 179/2011 Z. z. sa v návrhu zákona vypustilo spracovanie vykonávacích predpisov Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Problematika poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických telekomunikačných služieb na obdobie krízovej situácie je upravená v § 43 ods. 6 až 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom ďalšou novelou uvedeného právneho predpisu bude ďalej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR precizovaná. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nebola od roku 2003 v rámci zákona o hospodárskej mobilizácii nikdy spracovaná a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nevidí v súčasnosti účel jej spracovania.
K bodu 30 až 32
V rámci celého zákona č. 179/2011 Z. z. sa upravujú
- slová „životne dôležité výrobky alebo životne dôležité tovary“ na slová „životne dôležité tovary“, pričom táto úprava je potrebná vzhľadom na význam slova „výrobok“ a „tovar“, nakoľko v rámci vnímania mimoriadnych regulačných opatrení je potrebné používať len slovo „tovar“, nakoľko ak ide o výrobok, ktorý sa predáva zákazníkovi, ten sa už vníma ako „tovar“;
- slová „obvodný úrad“ na slová „okresný úrad“ a slová „obvodný úrad v sídle kraja“ na slová „okresný úrad v sídle kraja“ alebo
- slová „územná vojenská správa“ na slová „okresný úrad v sídle kraja“;
pričom tieto úpravy sú potrebné vzhľadom na ustanovenia zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. II
Ustanovuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2015.
Bratislava 18. marca 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Pavol Pavlis v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky