Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, ako aj s cieľom Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 ustanoviť minimálny dôchodok sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Do zákona o sociálnom poistení sa zavádzajú nové právne inštitúty – vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Zároveň sa v nadväznosti na zavádzanú právnu úpravu prijímajú potrebné úpravy v súvisiacich právnych predpisoch.
Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Principiálne rovnaká právna úprava, len v opačnom zmysle, bola prijatá v Českej republike. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa budú dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu posudzovať principiálne rovnako.
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo ukrývaní často aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Tieto osoby často nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť (napr. z dôvodu, že nie je ukončené súdne konanie, nie sú ešte asimilované v prostredí, a pod.). Účelom navrhovanej právnej úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky. Za tieto osoby bude platiť poistné štát v zákonom ustanovenom rozsahu.
Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015, okrem ustanovení o vyrovnávacom príplatku, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 [§ 13 ods. 2 písm. a)]
Navrhuje sa rozšíriť vecný rozsah dôchodkového poistenia o nový druh dôchodkovej dávky, a to o vyrovnávací príplatok, ktorý sa bude poskytovať poistencom po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Účelom poskytovania vyrovnávacieho príplatku je zmierniť rozdiely vzniknuté medzi starobným dôchodkom, ktorý by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia a úhrnom jeho starobného dôchodku priznaného z Českej republiky a starobného dôchodku priznaného zo Slovenskej republiky, ak tento poistenec získal dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia potrebnú na nárok na starobný dôchodok za existencie ČSFR. Tieto rozdiely vznikli najmä z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR.
K bodu 2 [§ 15 ods. 1 písm. g)]
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo často ukrývaní aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Osoby zaradené do programu ochrany svedka často nemôžu byť z objektívnych príčin zárobkovo činné a počas tohto obdobia nemajú možnosť byť dôchodkovo poistené.
Poskytnutie svedectva týmito osobami môže byť v rámci trestného konania kľúčovým, pretože napomáha odhaľovať a usvedčovať páchateľov závažných trestných činov. Ide o celospoločensky prospešné konanie, preto má štát záujem na tom, aby tieto osoby boli v období, kedy sú zaradené do programu ochrany svedkov, pokryté dôchodkovým poistením ako tzv. poistenci štátu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o ohrozených svedkov a chránených svedkov. Poistencom štátu z titulu ohrozeného alebo chráneného svedka môže byť len osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.
Poistné na dôchodkové poistenie bude za tieto osoby platiť štát, avšak len počas obdobia, kedy objektívne nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovanie objektívnej nemožnosti vykonávania zárobkovej činnosti, ako skutočnosti podmieňujúcej povinné dôchodkové poistenie, bude v pôsobnosti orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci. Ohrozený svedok alebo chránený svedok sa do okruhu tzv. poistencov štátu zaradí na základe vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci, o tom, že ide o takúto osobu a táto nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a vyradí sa z neho na základe vyjadrenia tohto orgánu o tom, že predmetnej osobe už nebránia objektívne dôvody vo výkone zárobkovej činnosti. Identita ohrozeného a chráneného svedka nebude vznikom povinného dôchodkového poistenia ohrozená, keďže Sociálna poisťovňa bude viesť (evidovať) tohto poistenca pod pôvodnou identitou. Nová identita bude známa len orgánu príslušnému na poskytovanie ochrany a pomoci.
K bodu 3 (§ 22 ods. 2)
Navrhuje sa naviazať vznik, trvanie a zánik povinného dôchodkového poistenia ohrozeného a chráneného svedka na vyjadrenie orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci o schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento orgán má vedomosť o tom, či sú naplnené podmienky vzniku, trvania a zániku povinného dôchodkového poistenia ohrozeného a chráneného svedka.
K bodu 4 (§ 60 ods. 9)
Navrhuje sa vymedziť pojem „československé obdobie dôchodkového poistenia“ ako právnu kategóriu relevantnú na posudzovanie nároku na vyrovnávací príplatok, ako aj na určenie jeho sumy.
K bodu 5 (§ 69b, § 69c, § 69d)
Navrhuje sa právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovania sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku, ktorý je v zásade analogický právnej úprave, ktorá bola prijatá v Českej republike. Dôvodom takéhoto prístupu je skutočnosť, že poistenci, ktorým sa navrhuje poskytovať vyrovnávací príplatok, získali dobu poistenia/zabezpečenia na účely dôchodkových nárokov podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 1993, t.j. za existencie ČSFR, a teda je opodstatnené a odôvodnené, aby podmienky poskytovania vyrovnávacieho príplatku boli rovnaké pre všetkých poistencov, ktorí boli občanmi bývalej ČSFR.
Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť pre poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky po splnení ustanovených podmienok, a to v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky. Teoretická (fiktívna) suma starobného dôchodku určovaná výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky je v zásade sumou starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok poistenec, ak by nedošlo k rozdeleniu ČSFR. Teoretická suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, a to nielen s prihliadnutím na dobu poistenia/zabezpečenia získanú pred rozdelením ČSFR, ale aj po rozdelení ČSFR vrátane doby získanej výkonom služby policajta alebo profesionálneho vojaka. V prípade, že poistencovi je priznaný výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, na účely určenia teoretickej sumy starobného dôchodku sa síce bude zohľadňovať obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, avšak suma výsluhového dôchodku sa pripočíta do úhrnu dôchodkov, ktoré sa odpočítavajú od fiktívnej sumy starobného dôchodku. Pri určení teoretickej (fiktívnej) sumy starobného dôchodku sa zohľadnia všetky úpravy (zvýšenia), ktoré by boli patrili počas obdobia poberania teoretického (fiktívneho) starobného dôchodku, ako aj prípadná úprava starobného dôchodku podľa ustanovení § 293k a § 293aw. Naopak, na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku sa nebude prihliadať na úpravu tak slovenského, ako aj českého starobného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom so zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že je možné, že česká právna úprava sa môže v súvislosti s podobnými úpravami starobného dôchodku v budúcnosti meniť, je potrebné do zákona uviesť aj skutočnosť, že sa nebude prihliadať na takéto úpravy starobného dôchodku aj z iných dôvodov ustanovených zákonom. V opačnom prípade by mohol byť výklad zákona problematický a mohol by spôsobovať deformácie pri výpočte sumy vyrovnávacieho príplatku.
Súčasne sa navrhuje každoročne k 31. januáru prehodnocovať sumu vyrovnávacieho príplatku, a to najmä z dôvodu valorizácie dôchodkových dávok vykonávanej vždy od 1. januára. Po prehodnotení sumy vyrovnávacieho príplatku sa vyrovnávací príplatok v zmenenej sume začne vyplácať od jeho aprílovej splátky. Vyrovnávací príplatok sa bude vyplácať vo výplatných termínoch určených Sociálnou poisťovňou spolu so starobným dôchodkom.
Vzhľadom na to, že vyrovnávací príplatok je dôchodkovou dávkou, prihliada sa naň ako na dôchodkový príjem na účely tých právnych predpisov, v rámci ktorých sa skúma celkový dôchodkový príjem osoby.
K bodom 6 a 8 (§ 75 ods. 4 a § 77 ods. 5)
Účelom minimálneho starobného dôchodku a minimálneho invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (minimálny dôchodok) je zabezpečiť poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, minimálny dôchodkový príjem na takej úrovni, aby sa ako jednotlivec (fyzická osoba) nedostal do stavu hmotnej núdze, ktorú by bolo potrebné riešiť prostredníctvom pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku poberaného po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok zabezpečuje individuálny príjem jednotlivca, nie je odôvodnené, aby sa toto zvýšenie na minimálny dôchodok prenášalo na pozostalé osoby (vdova, vdovec a sirota). Z uvedeného dôvodu sa suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku bude určovať z dôchodku zomrelého bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok.
K bodu 7 (§ 75 ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s bodom 7.
K bodu 9 (§ 81 ods. 7)
V prípade súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok (napr. starobný dôchodok s vdovským dôchodkom), sa vypláca v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica.
Jednou z podmienok pre posúdenie vzniku nároku na minimálny dôchodok je zistenie, či celkový dôchodkový príjem poistenca je nižší ako ustanovená hranica na priznanie minimálneho dôchodku. Za účelom zistenia celkového dôchodkového príjmu poberaného zo systému sociálneho poistenia je preto pri súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok potrebné v prvom rade porovnávať starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku bez zvýšenia na minimálny dôchodok s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom. To znamená, že najprv sa vykoná súbeh dôchodkov, ktorým sa určí úhrnná suma dôchodkov, na ktorých výplatu má poistenec nárok a následne sa posúdi nárok na zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok.
V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že pri súbehu skôr priznanej dôchodkovej dávky zvýšenej na minimálny dôchodok s neskôr priznaným pozostalostným dôchodkom by sa v skutočnosti krátil vyšší dôchodok.
Navrhuje sa, aby na účely súbehu nárokov na dôchodkové dávky, najmä na účely súbehu nároku na výplatu starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku (vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku) sa zohľadňovala aj suma vyrovnávacieho príplatku priznaného poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok.
K bodu 10 (§ 82 ods. 1 a 8)
Vyrovnávací príplatok, vychádzajúc z jeho účelu vyrovnávať (dorovnávať) starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky, ktorého suma zodpovedá dĺžke obdobia dôchodkového zabezpečenia získaného za obdobie trvania spoločného štátu (ČSFR), sa nebude zvyšovať (valorizovať). Valorizovať sa budú každoročne český starobný dôchodok a slovenský starobný dôchodok, ktorých úhrn sa bude porovnávať vždy 31. januára s fiktívnym starobným dôchodkom v sume určenej podľa predpisov Slovenskej republiky, ktorý sa bude tiež valorizovať, rovnako ako starobný dôchodok. Vyrovnávací príplatok bude dorovnávať vždy sumu valorizovaného českého a slovenského dôchodku.
K bodom 11 a 12 (§ 82 ods. 1 písm. a) a § 82 ods. 14)
Zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas obdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na minimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej, zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje.
Pred valorizáciou minimálneho dôchodku sa zvýšenie podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní valorizácie sa znovu posúdi nárok na minimálny dôchodok. Zvýšenie dôchodku (valorizácia) sa pripočíta k sume starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa musia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až potom posudzovať, či sú splnené podmienky na ich zvýšenie podľa § 82b (minimálny dôchodok). Rovnaký princíp sa bude uplatňovať pri valorizácii dôchodkov od 1. januára 2018, pri určovaní sumy zvýšenia (valorizácie) vyplácaného minimálneho dôchodku.
K bodu 13 (§ 82b)
Navrhuje sa do zákona zaviesť nový inštitút, ktorým je minimálny dôchodok. Jeho účelom je garantovať poistencom, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia prevažne výkonom zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkový príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze.
Nárok na minimálny dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Vzhľadom na to, že zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku poberaného po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok zabezpečuje individuálny príjem jednotlivca z jeho vlastného poistenia, nie je odôvodnené, aby sa toto zvýšenie na minimálny dôchodok vzťahovalo aj na pozostalostné dávky. Účelom minimálneho dôchodku nie je riešiť sociálnu situáciu pozostalých osôb. Poberateľom predčasného starobného dôchodku vznikne nárok na minimálny dôchodok najskôr po dovŕšení dôchodkového veku, kedy sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom.
Nárok na minimálny dôchodok vznikne poistencovi, ktorí získal minimálne 30 (kvalifikovaných) rokov obdobia dôchodkového poistenia a úhrn jeho dôchodkových príjmov nepresiahne ustanovenú hranicu na priznanie minimálneho dôchodku.
Do obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na minimálny dôchodok sa zahŕňajú aj náhradné doby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 ako napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, ďalej obdobie, po ktoré mal občan nárok na nemocenské, doba poberania invalidného dôchodku a pod.
Na vznik nároku na minimálny dôchodok sa do obdobia dôchodkového poistenia zahŕňa len (kvalifikované) obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec dosiahol osobný mzdový bod (OMB) najmenej v hodnote 0,241. Stanovenie tejto podmienky je uplatnením princípu zásluhovosti pri stanovení nároku na minimálny dôchodok a zvýhodňuje poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia v rámci kalendárneho roka najmä výkonom zárobkovej činnosti. Stanovením hodnoty OMB (0,241) sa vytvára priestor na to, aby podmienky nároku na minimálny dôchodok splnili aj poistenci, ktorí získali v rámci kalendárneho roka obdobie dôchodkového poistenia výkonom zárobkovej činnosti v menšom rozsahu (napr. zamestnanci pracujúci na skrátený úväzok, sezónni zamestnanci), získali obdobie dôchodkového poistenia z iného dôvodu ako výkonu zárobkovej činnosti (náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004), resp. vykonávali zárobkovú činnosť, avšak boli časť kalendárneho roka uznaní za dočasne práceneschopných.
Do potrebného obdobia nároku na minimálny dôchodok sa započítavajú len tie dni obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal v tých kalendárnych rokoch, kedy OMB bol v hodnote najmenej 0,241.
Obdobie dôchodkového poistenia získané za kalendárne roky pred rokom 1993 sa bude na nárok na minimálny dôchodok zohľadňovať v plnom rozsahu; podmienka minimálnej hodnoty OMB sa za toto obdobie bude považovať za splnenú. Rovnaká zásada platí na zohľadnenie obdobia dôchodkového poistenia získaného v členských štátoch EÚ, štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štátoch, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Minimálna hodnota OMB sa bude považovať za splnenú aj v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku podľa zákona o sociálnom poistení, ako aj v kalendárnom roku do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. V tomto kalendárnom roku obdobia dôchodkového poistenia (doby zamestnania) netrvalo obdobie dôchodkového poistenia celý kalendárny rok, čo by mohlo mať negatívny dopad na celkové sledovanie počtu kvalifikovaných rokov, ak by sa aj v tomto roku sledovala podmienka zohľadňovania hodnoty OMB.
Obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku sa na účely minimálneho dôchodku považuje za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia.
Na účely určenia kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa dni dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, kedy bola podmienka OMB splnená alebo sa podľa zákona považuje za splnenú, prepočítajú na roky. Toto kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.
Na priznanie minimálneho dôchodku je rozhodujúce, aby celkový dôchodkový príjem osoby bol nižší ako je ustanovená suma minimálneho dôchodku, ktorá zodpovedá získanému počtu (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia poistenca.
Celkový dôchodkový príjem sa zisťuje z dôchodkových dávok, na ktoré vznikol nárok alebo sa vyplácajú zo systému sociálneho poistenia, zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, zo systému starobného dôchodkového sporenia, a im obdobných dôchodkových dávok vyplácaných z cudziny. Na priznanie minimálneho dôchodku musia byť uplatnené všetky nároky na dôchodkové dávky z vyššie spomenutých systémov.
Na priznanie nároku na minimálny dôchodok platí zásada, že poistencovi, ktorý je sporiteľom musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia (II. pilier). Vychádzajúc z uvedeného je v zásade potrebné pre posúdenie vzniku nároku na minimálny dôchodok, aby sporiteľ požiadal o starobný dôchodok a následne uzatvoril s poistiteľom zmluvu o poistení dôchodku, resp. s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.
Suma, na ktorú sa zvýši starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia. Táto suma sa zvýši o 2 percentuálne body za každý ďalší získaný (kvalifikovaný) rok dôchodkového poistenia a o 3 percentuálne body za každý ďalší získaný (kvalifikovaný) rok dôchodkového poistenia po 39 roku, čím sa posilňuje zásada zásluhovosti pri stanovení sumy minimálneho dôchodku.
Hodnota 136 % sumy životného minima sa odvíja od posudzovania hmotnej núdze a je nastavená tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku v zásade nebol odkázaný na dávku hmotnej núdze a príspevky k dávke hmotnej núdzi.
Sociálna poisťovňa bude rozhodovať ex offo (automaticky, bez osobitnej žiadosti) o zvýšení na minimálny dôchodok pri priznaní nároku na starobný dôchodok. Bez žiadosti bude Sociálna poisťovňa posudzovať zvýšenie invalidného dôchodku na minimálny dôchodok, keď poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek. Ak celkový dôchodkový príjem (bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok) presiahne ustanovenú sumu minimálneho dôchodku (napr. z dôvodu valorizácie), zvýšenie na minimálny dôchodok sa poberateľovi dôchodkovej dávky vyplácať ďalej nebude. Výplata zvýšenia na minimálny dôchodok sa obnoví, ak poberateľ dôchodkovej dávky znova splní podmienky na priznanie zvýšenia na minimálny dôchodok (napr. zvýši sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu).
Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku zvýšený na minimálny dôchodok je naďalej starobným alebo invalidným dôchodkom a z toho dôvodu sa na účely tohto zákona, okrem súbehu dôchodkov, valorizácie dôchodkov a určenia sumy pozostalostných dôchodkov, a na účely iných právnych predpisov s výnimkou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zohľadňuje v sume vrátane tohto zvýšenia.
K bodu 14 (§ 112 ods. 11)
Ak sa poistencovi vyplatí starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dávka výsluhového zabezpečenia alebo dôchodok z cudziny za obdobie, za ktoré sa vyplatil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, navrhuje sa, aby naviac vyplatená suma minimálneho dôchodku, ku ktorej došlo z dôvodu vyplatenia týchto dávok sa uhrádzala z bežnej splátky starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, a to odo dňa jeho zníženia. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že nemožno použiť ustanovenie § 112 ods. 9, keďže nejde o spätne priznané dávky sociálneho poistenia.
K bodu 15 (§ 117 ods. 9)
Navrhuje sa vyplácať vyrovnávací príplatok spolu so starobným dôchodkom.
K bodom 16 a 17 (§128 ods. 5 a § 138 ods. 14)
Vzhľadom na celospoločenský význam konania ohrozeného a chráneného svedka v trestnom konaní sa navrhuje, aby za neho štát platil poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v období, kedy z objektívnych príčin nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Vymeriavací základ na určenie sumy poistného pre tohto poistenca štátu sa navrhuje ustanoviť na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak je tento svedok sporiteľom, bude štát platiť aj povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodom 18 až 20 (§ 168a ods. 1 a § 168a ods. 2)
Navrhuje sa riešiť financovanie nákladov na minimálny dôchodok a vyrovnávací príplatok zo štátneho rozpočtu.
K bodu 21 (§ 168b)
Keďže sa navrhuje rozšíriť okruh tzv. poistencov štátu o ohrozených svedkov a chránených svedkov, je potrebné súčasne aj upraviť spôsob financovania poistného plateného štátom za tieto osoby. Za obdobie, počas ktorého sú tieto osoby zaradené do programu ochrany svedkov, znáša náklady do ich ekonomického osamostatnenia štát, prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje, aby aj náklady na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za tieto osoby boli financované z rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 22 [§ 170 ods. 8]
Legislatívnotechnická zmena v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky.
K bodu 23 [§ 233 ods. 5 písm. a)]
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ministerstvo) je povinné každoročne opatrením ustanoviť valorizáciu dôchodkových dávok a uverejniť ho v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. V súčasnosti má Štatistický úrad Slovenskej republiky povinnosť oznámiť ministerstvu medziročný rast spotrebiteľských cien (infláciu) a medziročný rast priemernej mesačnej mzdy, čo sú makroekonomické ukazovatele potrebné na určenie valorizácie dôchodkových dávok, do 30. septembra. Vzhľadom na časový harmonogram prípravy opatrenia, ako aj samotného legislatívneho procesu, ktorým musí opatrenie prejsť, kým sa uverejní v Zbierke zákonov, je v súčasnosti v zákone ustanovená lehota na poskytovanie potrebných údajov Štatistickým úradom nedostatočná. Navrhuje sa preto, aby Štatistický úrad poskytoval informácie potrebné na určenie zvýšenia (valorizácie) dôchodkových dávok a úrazovej renty ministerstvu bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle.
Okrem toho sa navrhuje aj zosúladiť terminológiu používanú v ustanovení § 233 ods. 5 písm. a) s pojmami používanými v ustanoveniach § 82 a § 89 zákona o sociálnom poistení, t. j. ktoré údaje je Štatistický úrad povinný poskytnúť ministerstvu na účely určenia valorizácie dôchodkových dávok.
K bodu 24 (§ 233 ods. 10)
Navrhuje sa spresnenie spôsobu (formy) poskytovania informácií (údajov), ktoré na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovni poskytujú ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, Finančné riaditeľstvo a ministerstvo obrany. Zasielanie informácií (údajov) v elektronickej forme urýchli komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou a vyššie spomenutými orgánmi, ich útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
Okruh subjektov, ktoré sú povinné oznamovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia sa rozširuje o orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci. Tento orgán bude oznamovať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik poistenia ohrozeného a chráneného svedka.
K bodom 25 a 26 (§ 274 ods. 1 a §290 ods. 1)
Účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol recipovaný do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Tento krok je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty.
Účinky tejto právnej normy sú fakticky obmedzené do roku 2023, kedy by malo byť prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. skonzumované a tým by sa stalo obsolentné.
V kontexte samotného účelu citovaného ustanovenia v súlade s teóriou zachovania nadobudnutých práv, z ktorej vychádza sa javí stanovenie konca obdobia priznávania nadobudnutých práv ako nadbytočné a zo svojej podstaty mätúce. Keďže obdobie relevantnosti tohto ustanovenia je časovo obmedzené trvaním nárokov, ktoré vznikli pred 1.1.2000, zánikom posledného takéhoto nároku sa prechodné ustanovenia zakotvujúce jeho zachovanie stane obsolétnym.
V súvislosti s vypustením časového obmedzenia zachovania nárokov z pracovných kategórií sa upravuje aj povinnosť zamestnávateľa viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných pred 31. decembrom 2003 zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985 bez časového obmedzenia. Obdobne sa ruší časové obmedzenie príslušnej pobočky viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby narodené pred 1. januárom 1985.
Na základe uvedeného sa navrhuje upraviť predmetné ustanovenia.
K bodu 27 (§ 293dj)
Nárok na minimálny dôchodok poistenca, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku a výplatu invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku pred 1. júlom 2015, vzniká najskôr od tohto dňa. O nároku Sociálna poisťovňa rozhodne z úradnej moci bez žiadosti do 60 dní od zistenia rozhodujúcich skutočností. Za účelom ich zistenia Sociálna poisťovňa zašle určeným poberateľom uvedených dôchodkov písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na nárok na minimálny dôchodok (najmä sumu dôchodku vyplácaného z cudziny, dĺžku obdobia dôchodkového poistenia získaného v cudzine a pod.) najneskôr do 31. augusta 2015. Financovanie nákladov na minimálny dôchodok v sebe zahŕňa aj prvotné administratívne náklady spojené s konaním Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na minimálny dôchodok z úradnej povinnosti pre poberateľov starobných dôchodok a invalidných dôchodkov vyplácaných po dovŕšení dôchodkového veku. Navrhuje sa tieto jednorazové náklady v roku 2015 financovať zo štátneho rozpočtu, keďže už aj samotná výplata minimálneho dôchodku je financovaná zo štátneho rozpočtu.
K Čl. II ( zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov)
K bodom 1, 3 až 7 [§ 81 ods. 4, § 94 ods. 1 písm. b), § 94 ods. 3 a § 95 písm. a) ]
Vzhľadom na skutočnosť, že starobné dôchodky, ktoré sú priznané podľa všeobecných predpisov vyplácajú aj útvary sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, je v súvislosti s nárokom na vyrovnávací príplatok potrebné rozšíriť ich vecnú pôsobnosť aj o rozhodovanie o nároku na vyrovnávací príplatok a jeho vyplácanie. Útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia sa síce priznáva dispozičné oprávnenie nakladať s touto dávkou vo vzťahu k svojim poistencom, pri jej realizácii však budú postupovať podľa zákona o sociálnom poistení.
Aj keď ich bude útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vyplácať zo svojho osobitného účtu, vzniknuté náklady budú hradené ako u ostatných poistencov, čiže z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhuje sa financovať vzniknuté náklady spojené s vyplácaním vyrovnávacieho príplatku a minimálneho dôchodku zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby minimálny dôchodok a vyrovnávací príplatok boli evidované na osobitnom účte ako príjem a výdavky.
K bodu 2 (§ 81a a §94 ods. 1 písm. b) 10. Bod)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou poznámky pod čiarou.
K bodu 8 (§ 119 ods. 7)
Reaguje sa na potreby aplikačnej praxe súvisiace s nárokom na trvanie výplaty sirotského výsluhového dôchodku, ako pozostalostnej dávky výsluhového zabezpečenia, vyplácanej z osobitného účtu po zosnulom policajtovi a profesionálnom vojakovi.
K Čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Vzhľadom na osobitný charakter vyrovnávacieho príplatku ako osobitnej dôchodkovej dávky, ktorou sa dorovnáva rozdiel medzi vyplácanými českými a slovenskými dôchodkami a dôchodkom, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by sa ČSFR nerozdelila, sa na účely zákona o dani z príjmov navrhuje rozšíriť dôchodkové príjmy aj vyrovnávací príplatok.
K Čl. IV (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodom 1, 2 a 4 (§ 33 ods. 2, § 33a ods. 2)
V súvislosti s rozšírením vecného rozsahu dôchodkového poistenia v zákone o sociálnom poistení o nový druh dôchodkovej dávky, t.j. o vyrovnávací príplatok, sa navrhuje, aby sa do úhrnu dôchodkových dávok, ktorý je rozhodujúci pri posudzovaní splnenia podmienok na výplatu dôchodku formou dočasného dôchodku, ako aj formou programového výberu, zahrnul aj vyrovnávací príplatok. Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh dávok, ktoré do tohto úhrnu vstupujú a mení sa okamih, ku ktorému sa tento úhrn posudzuje tak, aby reálnejšie odzrkadľoval skutočnú výšku dôchodkov vyplácaných po uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku.
K bodom 3 a 5 (§ 33 ods. 6 a § 33a ods. 8)
Ak sporiteľ v čase, kedy si dohodol vyplácanie doživotného dôchodku splnil podmienky ustanovené v odseku 2 pre výplatu dočasného dôchodku, resp. výplatu dôchodku programovým výberom, považujú sa podmienky za navždy splnené, t. zn., ak by sa sporiteľ neskôr rozhodol pre takýto dôchodok, splnenie podmienok sa už nanovo skúmať nebude.
K bodu 6 (§ 46e ods. 2 písm. g))
V centrálnom informačnom ponukovom systéme sa rozširuje okruh evidovaných údajov o novo zavedenú dôchodkovú dávku sociálneho poistenia – vyrovnávací príplatok.
K Čl. V (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Vzhľadom na osobitný charakter vyrovnávacieho príplatku, ktorým sa dorovnáva rozdiel medzi vyplácanými českými a slovenskými dôchodkami a dôchodkom, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by sa ČSFR nerozdelila, sa na účely výpočtu limitu spoluúčasti navrhuje posudzovať starobný dôchodok v úhrne s vyrovnávacím príplatkom.
K Čl. VI (zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnené niektorých zákonov)
Vzhľadom na to, že vyrovnávací príplatok je nová dôchodková dávka, je potrebné aby sa jej suma zohľadňovala na účely poskytovania vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku pri skúmaní celkového dôchodkového príjmu poberateľa dôchodku.
K Čl. VII (zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi)
K bodom 1 a 2 [§ 4 ods.3 písm. b) a c)]
Na účely posudzovania hmotnej núdze sa do príjmu zahŕňa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok. V prípade, ak by sa zohľadňoval celý minimálny dôchodok ako príjem pre posúdenie stavu hmotnej núdze, poberateľom minimálneho dôchodku by vznikal nárok na pomoc v hmotnej núdzi napriek tomu, že im bol priznaný minimálny dôchodok.
K bodu 3 [(§ 4 ods. 3 písm. c)]
Na účely posudzovania stavu hmotnej núdze sa navrhuje aby sa za príjem nepovažovalo 25 % sumy vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok, na rozdiel od minimálneho dôchodku, je nová samostatná dávka dôchodkového (starobného) poistenia, preto je potrebné aby mala pre účely posudzovania hmotnej núdze rovnaký status ako ostatné dôchodkové dávky.
K bodu 4 [§ 7 ods. 2 písm. e)]
Fyzické osoby, ktoré sa osobne, každodenne a riadne starajú o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, a to podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, majú možnosť podľa § 54 zákona o sociálnych službách požiadať o odľahčovaciu službu, ktorá im umožní vziať si na 30 dní v kalendárnom roku voľno na účel udržania ich fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia. Toto voľno si môžu vybrať aj naraz, teda na jeden celý kalendárny mesiac. Počas tohto voľna sa o ich blízku osobu stará iná osoba. Ak by fyzická osoba požiadala o odľahčovaciu službu len na časť mesiaca, nárok na dávku trvá aj vtedy, nakoľko sú podmienky splnené za časť mesiaca. Považujeme však za potrebné vzhľadom na možný rozsah čerpania odľahčovacej služby naraz počas 30 dní explicitne ustanoviť, že ani počas poskytovania odľahčovacej služby sa u týchto fyzických osôb neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, nakoľko by sa vo svojich dôsledkoch v rámci právnej úpravy posudzovania hmotnej núdze negoval účel odľahčovacej služby poskytovanej tejto fyzickej osobe podľa zákona o sociálnych službách
K bodu 5 [§ 10 ods. 8 písm. h)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby občan, ktorý sa v rámci jemu poskytovanej sociálnej služby zúčastňuje aj na pracovnej terapii, nemal povinnosť zúčastňovať sa na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3. Návrh vyplýva z charakteru pracovnej terapie, ktorej cieľom je, obdobne ako u činností na účely § 10 ods. 3, osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít na účel obnovy, udržania alebo rozvoja fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.
K bodu 6 (§ 24 ods. 2)
Vzhľadom na to že proces vybavovania žiadosti o dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia nekončí rozhodnutím v konaní ako pri ostatných zákonných nárokoch, je potrebné pojmovo upraviť zákon tak, aby pripúšťal doplatenie alebo vrátenie pomoci v hmotnej núdzi aj po ukončení procesu posudzovania žiadosti o dôchodok v týchto systémoch.
K Čl. VIII
V zásade okrem ustanovení týkajúcich sa vyrovnávacieho príplatku, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2016, navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2015. Dôvodom neskoršieho nadobudnutia účinnosti ustanovení týkajúcich sa vyrovnávacieho príplatku je skutočnosť, že nárok na minimálny dôchodok, vyrovnávací príplatok ako i vianočný príspevok sa budú vzájomne ovplyvňovať a pri rozhodovaní o ich nároku by sa museli v prvom rade zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti na každú dávku osobitne v rovnakom časovom období po 1. júli 2015, čo by bolo administratívne a najmä časovo veľmi náročné a Sociálnu poisťovňu by to extrémne zaťažilo.
Bratislava 18. februára 2015
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky