373/2014 Z. z.

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorý je predložený do legislatívneho procesu vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci         s Národnou bankou Slovenska na základe Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

 

Podstatou predloženého návrhu zákona je návrh legislatívnych zmien na zabezpečenie realizácie vládou schválenej Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu z 8. 1. 2014, a to s cieľom zabezpečiť zvýšenie ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a zdokonalením zákonnej regulácie verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov pri navrhnutom dohľade Národnej banky Slovenska nad ponúkaním a poskytovaním finančných služieb pre finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu, teda finančných inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky a podliehajúcich dohľadu Národnej banky Slovenska. Zároveň predložený návrh zákona obsahuje návrh legislatívnych zmien regulujúcich financovanie súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom     o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa týka verejnoprávnych vzťahov pri dohľade nad finančným trhom (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančného trhu a ich klientmi vrátane finančných spotrebiteľov), čo je zrejmé aj z explicitného vymedzenia predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov).

 

Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), zabezpečenie konania a rozhodovania, v súvislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, zavedenie postupov ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, vykonávanie dohľadu nad plnením rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska, vydávanie metodických usmernení, odporúčaní a stanovísk v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, vykonávanie ďalších činností a oprávnení v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

Financovanie súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska sa navrhuje z ročných príspevkov dohliadaných subjektov a formou prirážky k ročným príspevkom (teda osobitnými príspevkami) dohliadaných subjektov vo výške stanovenej a zisťovanej zo základne, ktorou je výška ročného príspevku príslušných dohliadaných subjektov, a to za každé právoplatné rozhodnutie vydané v konaní týkajúcom sa ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že dohliadaný subjekt porušil práva finančných spotrebiteľov alebo že porušil svoje povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Financovanie dohľadu pri ochrane finančných spotrebiteľov Národnou bankou Slovenska je navrhované bez zdrojov zo štátneho rozpočtu a iných verejných rozpočtov.

 

Súčasťou predloženého návrhu zákona popri novele zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sú – ako články II až VIII – aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti finančného trhu, a to zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Tieto sprievodné novely súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže v novelizovaných zákonoch sa v rozsahu ich predmetu mení pôsobnosť orgánu dohľadu (dozoru, kontroly) nad ponúkaním a poskytovaním služieb pre finančných spotrebiteľov tak, že túto pôsobnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a s tým súvisiace úlohy bude vykonávať Národná banka Slovenska (kým doteraz ho vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia). Popritom predložený návrh zákona, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť (a aj na základe pripomienkovania), obsahuje čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch.

 

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie, pričom bude mať možné pozitívne vplyvy na štátny rozpočet a sociálne vplyvy.

 

Návrh zákona sa nepredkladá do  vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

 

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

 

 

Osobitná časť

 

K čl. I

Článkom I predloženého návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“) primárne za účelom rozšírenia pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ako aj riešenie financovania súvisiaceho s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predloženého návrhu zákona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuálnou legislatívou.

 

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 1 zákona o dohľade sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom dohľadu nad finančným trhom je  prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finančných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

 

K bodu 2

Navrhnutým doplnením a spresnením § 1 ods. 2 zákona o dohľade (vrátane novelizácie poznámky pod čiarou k odkazu 1) sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom výslovne rozširuje o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov [pričom navrhnutá zákonná úprava používa terminológiu o oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže rovnaká terminológia o oblasti (nie o úseku) ochrany spotrebiteľov sa používa aj v celom zákone o ochrane spotrebiteľa (zákone č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska bude v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákonnej (právnej) regulácie verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, a to vrátane dodržiavania špecifickej právnej regulácie pre oblasť finančného trhu vrátane právnej regulácie o finančných službách a tiež vrátane dodržiavania všeobecnej právnej regulácie o ochrane spotrebiteľov vo vzťahu k subjektom finančného trhu a finančným službám. Pri vykonávaní pôsobnosti, právomocí a činností Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu v oblasti finančných spotrebiteľov sa predpokladá využívanie najlepších osvedčených postupov (best practices) podľa medzinárodnej aj vnútroštátnej praxe v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), a to aj na základe spolupráce a výmeny informácií so Slovenskou obchodnou inšpekciou (ako vnútroštátnym orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov)      a so zahraničnými či nadnárodnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu vrátane ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb.

 

K bodu 3

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 1 ods. 3 písmena a) zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) v záujme zosúladenia tohto ustanovenia s navrhnutým znením § 23 ods. 1 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého Národná banka Slovenska má od 1. 1. 2015 vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností v oblasti ochrany spotrebiteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úveroch zo strany bankových subjektov ako osobitnej skupiny veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov) vymedzenej v § 23 ods. 1 druhej vete zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom Koncepcia ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu (ktorú schválila vláda SR dňa 8. 1. 2014) predpokladá, že vymedzenie veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov), ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska sa má v budúcnosti rozšíriť na všetkých veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov) v rámci ďalšej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 4

V rámci navrhnutého rozšírenia pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa navrhuje aj doplnenie a spresnenie znenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade vrátane doplnenia definície finančného spotrebiteľa ako spotrebiteľa na finančnom trhu, pričom sa tiež zdôrazňuje, že navrhnutá pôsobnosť Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 sa vzťahuje na všetkých finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), s ktorými pri ponúkaní finančnej služby alebo pri uzatváraní alebo plnení spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančnej služby konajú dohliadané subjekty finančného trhu alebo osoby konajúce v mene alebo na účet dohliadaných subjektov finančného trhu.

 

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno d) sa do zákona o dohľade zakomponováva aj pôsobnosť Národnej banky Slovenska vykonávať úlohy, oprávnenia a činnosti v spolupráci s Európskou centrálnou bankou v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý vzniká a začne fungovať (od 4. 11. 2014) na základe osobitných právnych predpisov (osobitných právne záväzných aktov Európskej únie), predovšetkým nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014) a rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

 

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 1 ods. 3 novooznačeného písmena h) [doterajšieho písmena g)] a § 3 odseku 3 zákona o dohľade v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom          v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj s Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu, čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

 

K bodu 8

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť do § 3 novým odsekom 6 tak, aby Národná banka Slovenska mohla prostredníctvom záujmového združenia dohliadaných subjektov pôsobiacich v určitej oblasti finančného trhu požiadať o podanie vyjadrenia, vysvetlenia              a informácie od jednotlivých dohliadaných subjektov pôsobiacich v príslušnej oblasti finančného trhu (napríklad aby prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk bola oprávnená zabezpečovať a uskutočňovať zber podkladov a informácií od jednotlivých bánk a pobočiek zahraničných bánk).

 

K bodu 9

Navrhnutým doplnením § 5 ods. 1 o nové písmeno c) sa Národnej banke Slovenska ukladá zabezpečiť vykonávanie dohľadu nad finančným trhom tak, aby príslušný osobitný organizačný útvar Národnej banky Slovenska (útvar dohľadu nad finančným trhom) mohol riadne plniť aj jeho zákonom vymedzenú pôsobnosť, činnosti a úlohy pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti a kompetencií Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 10

Navrhnutou úpravou § 5 ods. 2 sa špecifikuje oprávnenie príslušného vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu Národnej banky Slovenska nad finančným trhom na udeľovanie a podpisovanie písomných poverení na výkon dohľadu na mieste, na rozhodovanie o postupe útvaru dohľadu pri uskutočňovaní konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie kompetencií Národnej banky Slovenska   o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 11

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 1 o novú druhú vetu sa upravuje začatie dohľadu na mieste v nadväznosti na zavedenie novej metódy výkonu dohľadu na mieste, keď osoba poverená výkonom dohľadu na mieste vystupuje voči dohliadanému subjektu finančného trhu (ako poskytovateľovi finančnej služby) pod utajenou identitou, teda neodkrýva svoju identitu poverenej osoby. Preto sa ustanovuje, že takto vykonávaný dohľad na mieste sa začína prvým úkonom poverenej osoby voči dohliadanému subjektu finančného trhu. Spravidla pôjde o situácie, keď osoba poverená (zamestnanec Národnej banky Slovenska poverený) výkonom dohľadu na mieste vystupuje ako bežný klient (spotrebiteľ), ktorý má záujem o poskytnutie finančnej služby. Účelom takto vykonávaného dohľadu na mieste je preveriť, či si dohliadaný subjekt finančného trhu (ako poskytovateľ finančnej služby) plní voči klientom všetky povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a či nie sú poškodzované práva finančných spotrebiteľov. Po preverení postupu dohliadaného subjektu sa poverená osoba preukáže poverením na výkon dohľadu na mieste a preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska     a ďalej postupuje vo výkone dohľadu na mieste. Ide o tzv. metódu mystery shoppingu, teda kontrolného nákupu finančnej služby. Pritom úprava v navrhnutých ustanoveniach § 8 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. f), § 8 ods. 3 písm. a), § 11 ods. 2 a § 35i o vykonávaní dohľadu na mieste aj nepriamo alebo pod utajenou identitou (ktorý je potrebný a slúži na vykonávanie dohľadu na mieste formou kontrolného zaobstarávania finančných služieb aj nepriamo alebo pod utajenou identitou) je obsahovo taká, ako už existujúca zákonná úprava o oprávnení Slovenskej obchodnej inšpekcie a Puncového úradu SR vykonávať kontrolné nákupy aj nepriamo alebo pod utajenou identitou podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. g) a § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 38 ods. 2 písm. d) zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncového zákona č. 94/2013 Z. z.).

Zároveň sa v § 8 ods. 1 navrhuje vykonať legislatívnotechnickú úpravu prvej vety, podľa ktorej v novelizovanom ustanovení § 8 ods. 1 prvej vety zostane znenie upravené do jednotného čísla. Touto úpravou sa znenie § 8 ods. 1 prvej vety harmonizuje tak s legislatívnymi pravidlami (podľa ktorých ustanovenia s gramatickým tvarom v jednotnom čísle treba interpretovať a aplikovať podľa okolností v jednotnom aj v množnom čísle), ako aj s inými súvisiacimi ustanoveniami (napríklad s § 6) zákona o dohľade.

 

K bodu 12

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 2 o nové písmená e) a f) sa ustanovujú nové kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu na mieste aj na účely ochrany finančných spotrebiteľov tak, že osoby poverené vykonaním dohľadu na mieste sú oprávnené zhotoviť obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy s cieľom využiť ich ako dôkazný prostriedok, ale taktiež sú oprávnené vykonávať kontrolné zaobstarávanie finančných služieb s cieľom naplniť účel ochrany finančných spotrebiteľov tak, aby bolo možné preveriť priamo na mieste, či si dohliadaný subjekt finančného trhu ako poskytovateľ finančnej služby splnil všetky povinnosti voči spotrebiteľovi.

 

K bodu 13

Navrhnutým doplnením a spresnením § 8 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje povinnosť osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste preukázať sa dohliadanému subjektu preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska pri začatí výkonu dohľadu, okrem prípadu, ak sa dohľad na mieste začína nepriamo alebo pod utajenou identitou. Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti sa nahrádza povinnosťou preukázať sa preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska, a to z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dohľadu na mieste tak, aby dohliadaný subjekt nepoznal adresu ich bydliska, prípadne ich iné osobné údaje (napríklad rodné číslo). Osoba vykonávajúca dohľad na mieste pod utajenou identitou vykoná na začiatku dohľadu všetky úkony potrebné na preverenie plnenia povinností dohliadaného subjektu pri ponúkaní a poskytovaní finančnej služby finančným spotrebiteľom alebo iným klientom, najmä preverí plnenie zákonných predzmluvných povinností voči finančnému spotrebiteľovi alebo inému klientovi, a až následne sa preukáže preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska a poverením na výkon dohľadu na mieste.

 

K bodu 14

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby opatrenia na nápravu a lehoty na splnenie opatrení na nápravu, ktoré si navrhol dohliadaný subjekt (na základe zistení z dohľadu na mieste), bolo možné z objektívnych dôvodov určiť alebo zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste, napríklad v prípadoch, ak objektívne dôvody pre takýto postup vzniknú až po skončení príslušného dohľadu na mieste.

 

K bodu 15

Navrhnutým doplnením a spresnením § 11 ods. 2 sa pre prizvané osoby upravujú zákonné pravidlá ich účasti a preukazovania totožnosti na výkone dohľadu na mieste, a to obdobne ako sa úpravou § 8 ods. 3 písm. a) novelizujú zákonné pravidlá pre osoby poverené výkonom dohľadu na mieste (viď bod 13 tejto osobitnej časti dôvodovej správy).

 

K bodu 16

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 4 sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania takých dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej žiadosti (návrhu na začatie konania), pretože sú potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v rámci konania o žiadateľovej žiadosti, napríklad o žiadateľovej žiadosti o udelenie žiadosťou požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu.

 

K bodu 17

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 5 druhej vety zákona o dohľade sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania slovenských prekladov (teda prekladov do štátneho jazyka) k cudzojazyčným originálom takej technickej dokumentácie a tiež takých iných dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej žiadosti (návrhu na začatie konania), pričom sú v origináli vyhotovené v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií (čiže najmä v anglickom jazyku).

 

K bodom 18 až 20

Cieľom navrhnutých doplnení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade je zjednodušenie doručovania písomností a uplatňovanie právnej fikcie doručenia písomností adresovaných a doručovaných takým fyzickým osobám, proti ktorým už aj v súčasnosti možno viesť konania podľa predpisov   v oblasti finančného trhu, keďže sú prepojené (previazané) s dohliadanými subjektmi finančného trhu buď prostredníctvom ich obchodov, úkonov alebo iných činností súvisiacich s dohliadanými subjektmi a osobitne prostredníctvom ich funkcií vykonávaných pre dohliadané subjekty, predovšetkým funkcií v orgánoch dohliadaných subjektov, funkcie prokuristov dohliadaných subjektov alebo funkcií vrcholných vedúcich zamestnancov dohliadaných subjektov finančného trhu. Tieto doplnenia ustanovení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade sa navrhujú na základe poznatkov Národnej banky Slovenska z praxe o obštrukciách pri doručovaní písomností (najmä rozhodnutí o ukladaní sankcií) predovšetkým takým fyzickým osobám, ktoré pôsobia alebo pôsobili (pred uplynutím premlčanej lehoty na ich sankcionovanie) vo funkcii štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho, riadiaceho, dozorného, kontrolného alebo iného orgánu dohliadaného subjektu finančného trhu, vo funkcii prokuristu alebo vo funkcii vrcholného vedúceho zamestnanca dohliadaného subjektu finančného trhu.

 

K bodu 21

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové legislatívno-technické spresnenie § 19 ods. 4 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 22

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje spresniť § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade tak, aby konanie začaté na základe podania účastníka konania (žiadateľovej žiadosti) bolo možné prerušiť vždy, keď účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov zistených počas konania na strane účastníka konania, napríklad, ak účastník bol vyzvaný na preukázanie splnenia materiálno-technických predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu v oblasti finančného trhu, o udelenie ktorého požiadal práve dotyčný účastník konania.

 

K bodu 23

Navrhnutou úpravou znenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona o dohľade sa zmierňujú zákonné pravidlá pre zastavenie konania vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia poplatku ustanoveného za úkon alebo konanie začaté na základe podania účastníka konania (napríklad konanie o žiadateľovej žiadosti o udelenie povolenia alebo licencie v oblasti finančného trhu). Podľa doterajšieho znenia § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví vtedy, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najneskôr do konca lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku (lehoty podľa § 41 ods. 2 zákona   o dohľade). Podľa navrhnutej úpravy § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach dohľadu             z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najneskôr do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania, čím sa na základe poznatkov z praxe vytvára zákonný priestor na to, aby sa pri rozhodovaní o zastavení konaní vo veciach dohľadu zohľadňovali aj oneskorene (s omeškaním) zaplatené poplatky za konanie vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

 

K bodu 24

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové spresnenie § 24 ods. 3 zákona o dohľade v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, pričom toto legislatívne spresnenie zákona o dohľade je inšpirované ustanovením § 34 ods. 3 správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). Navrhnutou úpravou § 24 ods. 3 zákona o dohľade sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 25

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie ustanovenia § 34 zákona o dohľade v záujme zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu rozhodnutí ukladajúcich nepeňažné plnenie sankcionovaným subjektom finančného trhu, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 26

Navrhuje sa do zákona o dohľade vložiť novú piatu časť (obsahujúcu nové § 35a až § 35k), pričom v rámci tejto novej časti sa ustanovujú špecifické všeobecné zákonné pravidlá pre dohľad pri ochrane finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnutá zákonná úprava sa týka verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančného trhu a finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrátane dohľadu       v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov platí výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov).

 

K bodu 26 – k § 35a

Vymedzuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Zároveň sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v rámci svojej pôsobnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonáva svoje činnosti a oprávnenia podľa zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a osobitných predpisov v oblasti finančného trhu vrátane predpisov regulujúcich verejnoprávne vzťahy v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb.

 

K bodu 26 – k § 35b

Navrhuje sa zaviesť blokové konanie ako zjednodušenú formu zaplatenia sankcie, za drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak je dohliadaný subjekt ochotný pokutu zaplatiť, bloky na ukladanie pokút vydáva Národná banka Slovenska. V blokovom konaní bude možné ukladať blokovú pokutu do výšky 2 500 eur. Zaplatením pokuty sa blokové konanie skončí a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti možno zároveň ilustračne poukázať na skutočnosť, že napríklad bloková pokuta (aj pre fyzické osoby – predavačov) do výšky 2 000 eur je ustanovená podľa ustanovení § 29 ods. 3 zákona o potravinách (zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 26 – k § 35c

Navrhuje sa zaviesť rozkazné konanie ako skrátenú a zjednodušenú formu sankčného konania, v ktorom sa budú prejednávať drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Národná banka Slovenska vydá rozkaz o uložení sankcie bez toho, aby dohliadanému subjektu zasielala osobitné oznámenie o začatí konania. Podnetom na takéto konanie a rozhodnutie môže byť podnet finančného spotrebiteľa, prípadne výsledok dohľadu na mieste. Rozkazom o uložení sankcie bude možné ukladať len dva druhy sankcií (pokutu do výšky 5 000 eur a opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku), a to aj súčasne. Rozkazom o uložení sankcie sa riešia (napríklad aj podľa už existujúcich dopravných predpisov) predovšetkým drobné delikty, ak je dôkazná situácia zrejmá a právne posúdenie veci nesporné. Ak dohliadaný subjekt s vydaným rozhodnutím (rozkazom o uložení sankcie) nebude súhlasiť, tak bude mať možnosť podať proti nemu odpor a uplatniť v rámci riadneho konania všetky svoje procesné práva vrátane práva predkladať svoje vyjadrenia (tvrdenia) a navrhovať a predkladať dôkazy. Ak dohliadaný subjekt nepodá odpor, tak vydaný rozkaz o uložení sankcie nadobudne účinky právoplatného rozhodnutia.

 

K bodu 26 – k § 35d

Navrhuje sa ustanoviť špecifické oprávnenie osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov, konkrétne sa navrhuje ustanoviť oprávnenie dohliadajúcej osoby uložiť dohliadanému subjektu bezprostredné (okamžité) vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku v záujme efektívnej ochrany finančných spotrebiteľov. Toto oprávnenie je špecifické z hľadiska všeobecných oprávnení pri výkone dohľadu na mieste, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 8 ods. 2 zákona o dohľade. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických oprávnení sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne napĺňanie cieľa ochrany finančných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu). Keďže pri uložení takého opatrenia ide o bezprostredné zásahy do vykonávania podnikateľskej činnosti dohliadaného subjektu v záujme ochrany finančných spotrebiteľov, tak pre postihnutý dohliadaný subjekt sa vytvára zákonný priestor na obranu jeho záujmov vo forme možnosti podať námietku proti uloženému opatreniu. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je obdobná ako už existujúca zákonná úprava o štátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov.

 

K bodu 26 – k § 35e

Navrhuje sa ustanoviť ďalšie špecifické právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, a to konkrétne oprávnenie zakázať poskytovateľovi finančnej služby (dohliadanému subjektu finančného trhu) použitie nekalej obchodnej praktiky (ktorá ešte nebola vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí), ako aj oprávnenie zakázať použitie neprijateľnej podmienky v neprospech finančných spotrebiteľov v zmluvách o poskytnutí finančnej služby. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických právomocí Národnej banky Slovenska sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne zabezpečovanie cieľa ochrany finančných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní              a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu). Účelom navrhnutej zákonnej úpravy je najmä úsilie predchádzať poškodzovaniu práv finančných spotrebiteľov pri zistení hroziaceho poškodzovania a tiež pri zistení už vzniknutého poškodenia finančných spotrebiteľov, ktoré ohrozuje aj ďalších finančných spotrebiteľov, ale taktiež úsilie o ďalšiu prevenciu vážneho porušovania povinností pri ponúkaní (marketingu), poskytovaní alebo užívaní finančných služieb. Uvedené právomoci vykoná Národná banka Slovenska formou rozhodnutia                     o predbežnom opatrení alebo formou sankčného rozhodnutia. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o štátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Zároveň sa novým § 35e odsekom 2 zákona o dohľade navrhuje explicitne ustanoviť, že Národná banka Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda v rámci verejnoprávnych vzťahov) je príslušná posudzovať nekalé obchodné praktiky poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného trhu) a že rovnako je príslušná posudzovať neprijateľné podmienky v zmluvách         o poskytnutí finančnej služby, pričom v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami ide výlučne o posudzovanie predbežnej otázky (čím sa zabezpečuje rešpektovanie súdnej judikatúry) v rámci rozhodovania v režime zákona              č. 747/2004 Z. z. o dohľade. Prejudiciálnym posúdením nebude nijako dotknutá pôsobnosť a právomoc iných orgánov, ktoré budú oprávnené rovnako posudzovať nekalé obchodné praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky na iný zákonom stanovený účel (napríklad Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich). Logicky výkladom ratione legis je vylúčený akýkoľvek dosah a presahovanie posúdenia nekalosti praktiky alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky na súkromnoprávny rozmer právnych vzťahov. V tomto zmysle je aj v novom § 35e odseku 2 zákona o dohľade zabezpečené rešpektovanie pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov) na rozhodovanie sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi    a finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi dohliadaných subjektov, keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov platí výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov). Pre objasnenie je potrebné doplniť, že ani zákaz nekalej obchodnej praktiky alebo neprijateľnej zmluvnej podmienky vydaný zo strany Národnej banky Slovenska (rovnako tak jeho nevydanie) nemôže ani nebude predstavovať prekážku rozhodovania týchto otázok súdmi Slovenskej republiky podľa predpisov procesného práva, či už v režime prejudiciálneho alebo meritórneho rozhodovania.

 

K bodu 26 – k § 35f

Navrhuje sa ustanoviť osobitné sankcie, ktoré bude Národná banka Slovenska príslušná ukladať za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom medzi tieto druhy sankcií majú s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov patriť opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, pokuty do výšky 700 000 eur (a za opakované alebo závažné nedostatky pokuty až do výšky dvojnásobku uvedenej základnej sadzby, teda až do výšky 1 400 000 eur), zákaz používať nekalú obchodnú praktiku, zákaz používať neprijateľnú podmienku v zmluvách o poskytnutí finančnej služby, zákaz poskytovať finančnú službu a zákaz sprostredkúvať finančnú službu, na ktorú sa vzťahuje zistený nedostatok (až do odstránenia tohto nedostatku), povinnosť uverejniť opravu neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, zrušenie registrácie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu a výmaz z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu, ako aj iné sankcie ustanovené osobitnými predpismi v oblasti finančného trhu s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov. Tieto sankcie pre poskytovateľov finančných služieb (pre dohliadané subjekty finančného trhu) za ich nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sú špecifické tak z hľadiska základných sankcií pre jednotlivé druhy dohliadaných subjektov finančného trhu podľa zákonnej úpravy regulujúcej podnikanie jednotlivých druhov dohliadaných subjektov finančného trhu v jednotlivých oblastiach finančného trhu [osobitne v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, trhu cenných papierov (kapitálového trhu) a dôchodkového sporenia], ako aj z hľadiska základných sankcií, ktoré sú príslušné ukladať orgány štátneho dozoru v oblasti ochrany spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov, napríklad Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o štátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Navrhovaná právna úprava nevylučuje súbeh ukladania jednotlivých sankcií, pokiaľ ich uloženie bude ich povahou zlučiteľné. Osobitne je súbeh predpokladaný pri predbežnom zákaze používania neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky a následnej sankcie vo veci samej, ktorá môže byť pochopiteľne odlišná. Najprísnejšou sankciou bude zrušenie povolenia, zrušenie registrácie alebo výmaz z príslušného registra osôb. V odseku 2 sa počíta, ako už bolo naznačené, aj s recidívou protiprávneho konania v posledných 12 mesiacoch, pričom sa vymedzuje priorita postihu za závažné protiprávne konanie ustanovené v § 35g ods. 1.

 

K bodu 26 – k § 35g

Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zákonnú úpravu o ukladaní najdôraznejších sankcií za závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov tak, že v dôsledku uloženia týchto najdôraznejších sankcií zaniknú oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, pričom medzi tieto najdôraznejšie sankcie s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov pred najzávažnejšími nedostatkami má patriť odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia Národnou bankou Slovenska na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu alebo vydanie rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým rozhodne o zrušení registrácie a výmaze z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu alebo         o ponechaní pôvodného stavu. Pritom sa však zohľadňuje, že Národná banka Slovenska vykonáva právomoci v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov aj vo vzťahu k takým  zahraničným subjektom finančného trhu (zahraničným finančným inštitúciám ako poskytovateľom finančných služieb) podnikajúcim na území Slovenska v oblasti finančných služieb, ktorým Národná banka Slovenska povolenie ani iné podnikateľské oprávnenie neudelila, pričom tieto zahraničné subjekty finančného trhu (zahraničné finančné inštitúcie) vykonávajú na území Slovenskej republiky činnosť na základe princípu jednej licencie pre viaceré druhy finančných inštitúcií (subjektov finančného trhu) a tiež práva slobodného poskytovania služieb     v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Preto Národná banka Slovenska ako orgán ochrany finančných spotrebiteľov oznámi príslušnému zahraničnému domovskému orgánu dohľadu zistené závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zistené    v prípade zahraničného subjektu (finančnej inštitúcie) podnikajúceho na území Slovenska            v oblasti finančných služieb.

 

K bodu 26 – k § 35h

Navrhuje sa ustanoviť spoločné zákonné pravidlá pre ukladanie sankcií poskytovateľom finančných služieb (dohliadaným subjektom finančného trhu) za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré sú obsahovo harmonizované s už existujúcimi zákonnými pravidlami pre ukladanie sankcií dohliadaným subjektom za nedostatky zistené pri výkone dohľadu podľa zákonných úprav pre jednotlivé vecné oblasti (sektory) finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 8 až 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 13 až 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 a zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 19 ods. 4 a § 10 ods. 5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 3 až 5, § 78 ods. 4 až 6 a § 86 ods. 4 až 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6, 8 a 9 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 71 ods. 4 a 6 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 24a ods. 3, 5, 6 a 8 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z.     v znení zákona č. 140/2014 Z. z.) a § 115 ods. 6 a 8 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v súvislosti s ukladaním opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná aj právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. júla. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná aktuálnou judikatúrou o administratívnom sankcionovaní [napríklad v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/9/2012 z 21. 2. 2013 o preskúmavaní plynutia premlčacej lehoty na uloženie administratívnej sankcie] a zákonnou úpravou podľa § 69 ods. 2    a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a podľa § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

 

K bodu 26 – k § 35i

Navrhuje sa ustanoviť zákonné pravidlá o zmluvách o poskytnutí finančných služieb uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čo má patriť medzi významné nástroje slúžiace na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby bola uzavretá zmluva o poskytnutí finančnej služby, táto zmluva sa ruší doručením oznámenia Národnej banky Slovenska príslušnému dohliadanému subjektu o tom, že ide o kontrolné zaobstaranie finančnej služby. Zároveň sa navrhuje ustanoviť zákonné pravidlá pre vrátanie (uhradenie) celých finančných plnení (či už peňažných alebo iných majetkových plnení), ktoré boli uhradené dohliadanému subjektu alebo dohliadaným subjektom v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby pri výkone dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom sa tiež navrhuje ustanoviť, že vrátením (uhradením) celých finančných plnení, ktoré boli uhradené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby, nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 12 zákona o dohľade, v zmysle ktorého ostatné náklady súvisiace so zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa rozčleňujú tak, že dohliadaný subjekt znáša náklady vzniknuté dohliadanému subjektu a Národná banka Slovenska znáša náklady vzniknuté Národnej banke Slovenska. Okrem toho sa navrhuje explicitne, jasne a jednoznačne ustanoviť, že informácie a podklady získané v súvislosti s kontrolným zaobstaraním finančnej služby možno použiť na účely výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov, na čo nemá (nebude mať) žiadny vplyv ani zrušenie a neplatnosť zmluvy o poskytnutí finančnej služby uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čím sa zároveň navrhovanou legislatívnou úpravou eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačné komplikácie a prispieva sa k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 26 – k § 35j

Navrhuje sa ustanoviť základné pravidlá o spôsoboch predkladania podaní a o obsahu podaní (náležitostiach podaní) finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov finančného trhu a tiež podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb). Takéto podanie by malo obsahovať najmä označenie predkladateľa podania, označenie veci, ktorej sa podanie týka, označenie dotknutého dohliadaného subjektu, uvedenie toho, čo predkladateľ chce svojím podaním dosiahnuť (čo predkladateľ sleduje alebo požaduje svojím podaním), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a podpis predkladateľa; podanie však môže obsahovať taktiež označenie ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, teda môže obsahovať aj osobné údaje ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, ak o nich predkladateľ vie. K podaniu by sa mali prikladať podklady a doklady (listiny), ktoré má predkladateľ k dispozícii a ktoré sa týkajú predmetu podania. Pre prípad, že predkladané podanie nebude mať náležitosti potrebné na jeho vybavenie, tak sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha požiadať predkladateľa o doplnenie (doloženie, opravu, zaslanie) chýbajúcich, chybných alebo neúplných informácií, podkladov a dokladov (listín), pričom zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha poučiť predkladateľa o tom, čo a ako treba doplniť, doložiť, opraviť a zaslať (ako a aké nedostatky podania treba odstrániť). Zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť vybavovať podania súvisiace s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb) tak, aby pri ich vybavovaní nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, osobných údajov, bankového tajomstva, daňového tajomstva ani iných informácií utajovaných alebo chránených zákonnou povinnosťou mlčanlivosti.

 

K bodu 26 – k § 35k

Navrhuje sa ustanoviť, že na verejnoprávne vzťahy pri ochrane finančných spotrebiteľov sa použije nielen špecifická zákonná úprava o ochrane finančných spotrebiteľov podľa ustanovení § 35a až § 35j zákona o dohľade, ale s cieľom presadenia hodnôt ochrany spotrebiteľa subsidiárne sa použije aj zákonná úprava o dohľade nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda použijú sa aj všeobecné základné pravidlá a nástroje pre dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, pre vykonávanie dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku nad dohliadanými subjektmi finančného trhu a pre konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom, respektíve vo veciach dohliadaných subjektov finančného trhu. Uvedené znamená, že výkon ochrany finančných spotrebiteľov sa bude uskutočňovať prostredníctvom nástrojov dohľadu na mieste, nástrojov dohľadu na diaľku            a nástrojov na uskutočňovanie konaní vo veciach dohľadu, pričom však tieto nástroje sa budú využívať na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním zákonnej (právnej) regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vrátane právnej regulácie o finančných službách.

 

V súvislosti s uvedeným pripadne Národnej banke Slovenska aj možnosť vydať stanovisko vo veciach neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo nekalých obchodných praktík vychádzajúce z praxe a zistení Národnej banky Slovenska a reagujúce na konkrétne prípady. Stanovisko bude mať v intenciách kompetencie Národnej banky Slovenska výhradne odporúčací a verejnoprávny charakter, bez akýchkoľvek presahov do sféry súkromného práva. Národná banka Slovenska v súvislosti so zverejnením stanoviska zachová anonymitu identifikačných údajov týkajúcich sa spotrebiteľa.

 

K bodu 27

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 36 ods. 4 zákona o dohľade sa toto ustanovenie spresňuje a zovšeobecňuje sa na všetky registre v oblasti finančného trhu vedené Národnou bankou Slovenska. Doterajšie znenie § 36 ods. 4 sa totiž vzťahovalo len na registre vedené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), hoci Národná banka Slovenska už doteraz vedie aj iné registre v oblasti finančného trhu, napríklad už doteraz vedie registre podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 28

Navrhnutým doplnením § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade sa pravidlá o zverejňovaní právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom rozširujú aj o pravidlá zverejňovania právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov s výnimkou rozhodnutí (blokov) o uložení pokút v blokovom konaní. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť zákonný priestor pre prístup verejnosti k rozhodovacej praxi (rozhodnutiam) Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov berúc do úvahy aj skutočnosť, že v tejto oblasti zatiaľ neexistuje ustálená rozhodovacia prax, ktorá by ovplyvňovala právnu teóriu v oblasti spotrebiteľského práva a ktorá by napomáhala finančným spotrebiteľom (spotrebiteľov na finančnom trhu) lepšie sa orientovať v obsahu a vo výkone spotrebiteľských práv a aj v obsahu povinností poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného trhu). Rozhodnutia (bloky) o uložení pokút v blokovom konaní sa navrhuje nezverejňovať, pretože pôjde o sankčné rozhodnutia za drobné zrejmé nedostatky dohliadaných subjektov, ktorými neboli zásadne poškodené práva finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 29

Navrhnutým doplnením § 39 o nové písmeno c) sa do zákona o dohľade zakomponováva, že Národnej banke Slovenska (medzi výnosy z hospodárenia) patria aj navrhované nové prirážky k ročným príspevkom (nové osobitné príspevky) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré slúžia na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov, pričom podrobnejšiu zákonnú úprava o navrhovaných nových prirážkach k ročným príspevkom (o nových osobitných príspevkoch) obsahuje – v súlade so systematikou zákona o dohľade – navrhovaný nový § 40a (ku ktorému obsahuje zdôvodnenie bod 34 tejto dôvodovej správy).

 

K bodu 30

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové legislatívno-technické vyprecizovanie ustanovenia § 40 ods. 1 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie tohto ustanovenia.

 

K bodu 31

V záujme zjednodušenia výpočtu ročných príspevkov dohliadaných subjektov a zostavovania rozpočtu Národnej banky Slovenska sa navrhuje upraviť § 40 ods. 2 zákona o dohľade tak, aby sa o jeden rok spätne posunul kalendárny rok, za ktorý objem aktív vykázaných v ročnej účtovnej závierke dohliadaných subjektov tvorí základňu pre výpočet ročného príspevku na bežný kalendárny rok. Napríklad podľa doterajšej úpravy by základňu pre výpočet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaných v ich účtovnej závierke zostavenej ku koncu roka 2014, kým podľa navrhnutej novelizácie § 40 ods. 2 by základňu pre výpočet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaných v ich účtovnej závierke zostavenej už ku koncu roka 2013.

 

K bodu 32

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 40 ods. 6 tretej vety a terminologicky ho harmonizovať s ďalšími ustanoveniami § 40 zákona o dohľade tak, aby sa v celom § 40 používala jednotná terminológia o oprávnení na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, keďže dosiaľ sa       v rámci § 40 iba v odseku 6 tretej vete používala terminológia o povolení (nie o oprávnení) na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu. Zároveň sa na základe poznatkov z praxe navrhuje vyprecizovať § 40 ods. 6 tretiu vetu z hľadiska zániku povinnosti uhrádzať ročný príspevok a splátky ročného príspevku.

 

K bodom 33 a 34

Navrhnutými legislatívno-technickými úpravami ustanovení § 40 ods. 8 a zároveň § 40 ods. 9 druhej vety zákona o dohľade sa eliminuje duplicitná úprava v týchto ustanoveniach                     s ustanovením § 40 ods. 9 prvej vety, čím sa zároveň ustanovenia § 40 ods. 8 a § 40 ods. 9 druhej vety harmonizujú s podrobnou precíznou úpravou v § 40 ods. 9 prvej vete zákona o dohľade nad finančným trhom.

 

K bodu 35

Navrhnutými novými ustanoveniami § 40a zákona o dohľade sa navrhuje zavedenie platenia a ustanovenie pravidiel platenia nových prirážok k ročným príspevkom (nových osobitných príspevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré [podľa navrhnutého § 39 nového písmena c)] majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhované osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa majú (budú) platiť popri ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu (pričom pravidlá platenia ročných príspevkov upravujú ustanovenia § 40 zákona dohľade). Ustanoveniami nového § 40a odseku 1 sa navrhuje uložiť dohliadaným subjektom finančného trhu (ako poskytovateľom finančných služieb) povinnosť platiť osobitný príspevok (prirážku k ročnému príspevku tohto dohliadaného subjektu) za každé právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska vydané v konaní vedenom proti tomuto dohliadanému subjektu za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že tento dohliadaný subjekt porušil právo finančného spotrebiteľa alebo že porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ide o právoplatné sankčné rozhodnutia v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorými dohliadanému subjektu (ako poskytovateľovi finančných služieb) bolo uložené opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku, pokuta, zákaz alebo iná sankcia za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z okruhu sankčných rozhodnutí v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, za ktoré dohliadané subjekty (poskytovatelia finančných služieb) majú povinne platiť osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom), sa navrhuje výslovne vylúčiť rozhodnutia o predbežných opatreniach (keďže nejde o meritórne rozhodnutia vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov), ako aj rozhodnutia vydané v tzv. skrátených konaniach či zjednodušených konaniach, teda rozhodnutia vydané v rozkaznom konaní a tiež pokuty uložené v blokovom konaní. Dôvodom navrhnutého vylúčenia týchto druhov rozhodnutí v tzv. skrátených konaniach je predovšetkým skutočnosť, že spravidla ide o administratívne menej náročné konania, pri ktorých by Národnej banke Slovenska nemali vzniknúť významné náklady v súvislosti s ich vedením. Ustanoveniami nového § 40a odseku 2 sa navrhuje ustanoviť výšku každého osobitného príspevku dohliadaného subjektu (prirážky k ročnému príspevku) ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná (bude rovnať) výške 1% z ročného príspevku určeného pre príslušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona   o dohľade, a to za každé také právoplatné rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v kalendárnom roku bezprostredne predchádzajúcom kalendárnemu roku, na ktorý sa platí osobitný príspevok (prirážka k ročnému príspevku). V rámci nového § 40a odseku 2 sa zároveň navrhuje ustanoviť minimálnu výšku osobitného príspevku (prirážky k príspevku) za každé právoplatné rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ale taktiež sa navrhuje ustanoviť celkovú maximálnu výšku osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) v jednom kalendárnom roku ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná  výške 5% z ročného príspevku určeného pre príslušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona o dohľade. Takto navrhnutá maximálna výška osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) znamená, že ak            v jednom kalendárnom roku bolo proti dohliadanému subjektu vydaných viac ako päť právoplatných rozhodnutí, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatky (protiprávne delikty) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, tak tento dohliadaný subjekt       v príslušnom kalendárnom roku celkovo zaplatí osobitné príspevky (prirážky k ročnému príspevku) v celkovej výške, ktorá sa rovná  výške 5% z ročného príspevku určeného pre tento dohliadaný subjekt na príslušný kalendárny rok. Okrem toho sa v rámci nového § 40a odseku 3 navrhuje ustanoviť, že osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa uhrádzajú zároveň s ročným príspevkom na príslušný kalendárny rok a že na osobitné príspevky (prirážky               k ročnému príspevku) sa subsidiárne použijú aj zákonné pravidlá o ročných príspevkoch podľa § 40 zákona o dohľade vtedy, ak pre osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) nie sú v § 40a zákona o dohľade zakotvené špecifické zákonné pravidlá (napríklad na splatnosť a na omeškanie so zaplatením osobitného príspevku sa vzťahujú rovnaké zákonné pravidlá ako na splatnosť a na omeškanie so zaplatením ročného príspevku). Účelom navrhnutej úpravy              o osobitných príspevkoch (prirážkach k ročným príspevkom) je zabezpečiť čiastočné financovanie výkonu ochrany finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré v ostatnom období (ostatnom kalendárnom roku) boli postihnuté za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, v dôsledku čoho vznikajú Národnej banke Slovenska osobitné náklady na vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi, predovšetkým na uskutočnenie sankčných konaní proti týmto dohliadaným subjektom. Nový inštitút prirážok k ročným príspevkom (osobitných príspevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), sa tiež navrhuje čiastočne ako preventívny nástroj, ktorý má slúžiť na zabezpečenie disciplíny všetkých dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb) pri dodržiavaní ich povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 36

Navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45d, ktoré súvisia s úpravami podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), sú analogické ako dosiaľ štandardne používané prechodné ustanovenia v zákonoch v oblasti finančného trhu. Pritom navrhnutým § 45d odsekom 1 sa ustanovuje, že od účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda od 1. 1. 2015) sa novelizovanými ustanoveniami zákona o dohľade spravujú aj právne vzťahy upravené zákonom o dohľade (teda verejnoprávne vzťahy súvisiace s dohľadom nad finančným trhom a regulované zákonom o dohľade), ktoré vznikli ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), ak sa v novom § 45d odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade neustanovuje inak; pritom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), sa však posudzujú (budú posudzovať) podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Zároveň v § 45d nových odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad, dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Keďže Národnej banke Slovenska majú byť podľa navrhnutej zákonnej úpravy zverené nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na vykonávanie dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov od účinnosti navrhnutej zákonnej úpravy (teda od 1. 1. 2015), tak Národná banka Slovenska bude vykonávať nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (vrátane dohľadu nad dodržiavaním právnej regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu) vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nastali od účinnosti navrhnutej novelizácie (teda od 1. 1. 2015).

 

K bodom 37 a 38

Navrhuje sa aktualizovať a spresniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu k zákonu o dohľade (zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pritom navrhnutá aktualizácia a spresnenie zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie nemá obsahovo žiadny vplyv na už uskutočnené prebratie právne záväzných aktov Európskej únie, ktorého podstatou v rámci zákona o dohľade bolo a naďalej bezo zmeny zostáva ustanovenie (určenie) Národnej banky Slovenska za príslušný vnútroštátny orgán dohľadu v zmysle prebratých právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o dohľade.

 

K bodu 39

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zákone slová „internetová stránka“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „webové sídlo“ v príslušnom tvare, sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informačných systémov, ktorá už nepoužíva pojem „internetová stránka“, ale aktuálnejší pojem „webové sídlo“. Zároveň navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zákone (okrem už neaktuálnych prechodných ustanovení) slová „osobitný zákon25)“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „osobitný predpis25)“ v príslušnom tvare, vrátane spresnenia poznámky pod čiarou k odkazu 25 sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančného trhu existujúca aj podľa iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda podľa nariadení Európskej únie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zákonmi SR), medzi ktoré patrí aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení, ktorého citácia sa navrhuje doplniť do relevantnej poznámky pod čiarou k odkazu 25.

 

K čl. II

Článok II predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NBS“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska         o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predloženého návrhu zákona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuálnou legislatívou.

 

K bodu 1

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení zákona o NBS, ktoré v celom texte tohto zákona (okrem § 17f ods. 7) spočívajú v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie, a to v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie vrátane jej medzinárodnoprávnej subjektivity. Európska únia od 1. 12. 2009 (čiže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy) v celom rozsahu nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom, pričom Európske spoločenstvo od 1. 12. 2009 zaniklo a bolo nahradené inkorporovaním do Európskej únie. Zároveň sa inštitúcie Európskeho spoločenstva stali inštitúciami Európskej únie, právo Európskeho spoločenstva (acquis communautaire) bolo inkorporované do práva Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (pôvodne do 31. 10. 1993 Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva) bola od 1. 12. 2009 výrazne upravená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Navrhnuté čiastkové legislatívne úpravy ustanovení zákona o NBS, ktoré spočívajú v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie, sa nevzťahujú na doterajšie ustanovenie § 17f ods. 7 zákona o NBS, keďže v tomto ustanovení sú zároveň popri sebe použité  názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie. Preto z ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné samostatným bodom (bodom 7) vypustiť slová „Európske spoločenstvo a“.

 

K bodu 2

Navrhnutým legislatívnym spresnením § 1 ods. 3 sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska (ktorá je národným/vnútroštátnym orgánom dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zároveň aj účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu) vedie konania a vydáva rozhodnutia podľa právnej regulácie pre dohliadané subjekty finančného trhu existujúcej aj vo forme iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda vo forme nariadení Európskej únie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky), medzi ktoré konkrétne patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013        o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení.

 

K bodu 3

Navrhnutou úpravou § 2 ods. 3 sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom výkonu pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti finančného trhu je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finančných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

Zároveň sa v nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, navrhuje tiež aktualizácia     a doplnenie novelizovanej poznámky pod čiarou k odkazu 1b patriacej k ustanoveniam § 2 ods. 3 zákona o NBS tak, aby sa zabezpečila jej harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Pritom do okruhu aktualizovaných                      a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod čiarou k odkazu 1b], s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č. 266/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 4 až 6

Novelizáciou ustanovení § 7 ods. 1 a 3 zákona o NBS sa navrhuje upraviť celkový počet členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska (a to úpravou počtu členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska vymenúvaných a odvolávaných vládou SR) v záujme toho, aby na úrovni členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska bola zabezpečená gescia nad jednotlivými oblasťami mimoriadne rozsiahlych pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. Zároveň novelizáciou ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o NBS sa navrhuje upraviť dĺžku jedného funkčného obdobia členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska, pričom sa zohľadňuje postupne rozširovaný mimoriadny rozsah pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. V tejto súvislosti možno poukázať aj na reguláciu o bankových radách iných národných centrálnych bánk, napríklad Banková rada Českej národnej banky (ČNB) má sedem členov a tvorí ju guvernér, dvaja viceguvernéri a štyria ďalší členovia Bankovej rady ČNB (podľa § 6 ods. 1 českého zákona č. 6/1993 Sb. o Českej národnej banke). Súčasne prechodné ustanovenia v novom § 49ad ods. 1 a 2 zákona o NBS riešia aj vzťah novelizovaných ustanovení § 7 o členoch Bankovej rady Národnej banky Slovenska a pravidlách členstva v Bankovej rade Národnej banky Slovenska k osobám vymenovaným za členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska pred dátumom účinnosti navrhnutého zákona.

 

 

K bodu 7

Cieľom navrhnutého legislatívneho vyprecizovania ustanovenia § 8 ods. 1 na základe medzirezortného pripomienkovania je zabezpečenie jeho harmonizácie s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona o NBS.

 

K bodom 8 a 9

Navrhnutou úpravou § 15 ods. 1 a navrhnutým novým § 16a zákona o NBS sa pôvodné ustanovenie § 15 ods. 1 tretej vety z hľadiska systematiky presúva do nového § 16a, pričom zároveň na základe poznatkov z praxe sa toto ustanovenie vyprecizováva a dopĺňa sa o ochranu pojmov minca, bankovka a mena, čo sú kľúčové prvky peňažnej meny a sústavy zákonných platidiel existujúcej na území v Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava je inšpirovaná aj obdobnými zákonnými úpravami, najmä českou zákonnou úpravou podľa § 16a zákona o Českej národnej banke (českého zákona č. 6/1993 Sb. v znení neskorších predpisov) a slovenskými zákonnými úpravami o ochrane pojmov v oblasti finančného systému, napríklad ochrana pojmov „banka“ a „sporiteľňa“ podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), pojmov „poisťovňa“ a „zaisťovňa“ podľa § 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) a pojmov „finančný agent“ a „finančný poradca“ podľa § 6 ods. 3 a § 10 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 10

Navrhuje sa vykonať čiastkovú legislatívnu spresnenie ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Pritom navrhnutú čiastkovú legislatívnu úpravu ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné vykonať vypustením slov „Európske spoločenstvo a“, pretože              v doterajšom znení § 17f ods. 7 zákona o NBS sú zároveň popri sebe použité názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie.

 

K bodu 11

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovenia § 17h ods. 1 zákona o NBS sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informačných systémov, ktorá už nepoužíva pojem „internetová stránka“, ale aktuálnejší pojem „webové sídlo“.

 

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 40 o bankovom tajomstve, ktoré je z legislatívneho hľadiska analogické ako existujúce označenie § 41 nadpisom o služobnom tajomstve.

 

K bodu 13

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 41 zákona o NBS v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj           s Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

 

K bodu 14

Navrhnutým doplnením ustanovenia § 43 zákona o NBS sa vytvárajú predpoklady na to, aby Národná banka Slovenska aj z pracovnoprávneho hľadiska mohla efektívne a plnohodnotne zabezpečovať plnenie úloh v rámci osobitného systému dohľadu (tzv. SSM/JMD – Single Supervisory Mechanism/Jednotný mechanizmus dohľadu), ktorý pozostáva z Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu (vrátane Národnej banky Slovenska) zúčastnených členských štátov (vrátane Slovenskej republiky) a ktorý bude fungovať podľa osobitných právne záväzných aktov Európskej únie, predovšetkým podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), a podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014). Zapojenie Národnej banky Slovenska do tohto osobitného systému dohľadu má značný dopad na jednotlivé procesy a úlohy, ktoré Národná banka Slovenska musí pri výkone dohľadu nad bankovými subjektmi plniť v rámci intenzívnej spolupráce ECB                   a s národnými orgánmi dohľadu. Pritom zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako centrálnej banky Eurosystému, budú súčasťou medzinárodných dohliadacích tímov, ktoré budú vykonávať dohľad, pričom bez navrhnutej úpravy by nebolo možné zabezpečiť efektívne plnenie úloh Národnej banky Slovenska v rámci tohto osobitného systému dohľadu. Zároveň sa legislatívno-technicky precizuje § 43 prvá veta. Navrhnuté doplnenie § 43 zákona o NBS bolo vopred kladne predrokované aj s Ministerstvom práve, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

K bodu 15

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 1 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 1 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technické vypustenie časti ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS (vypustenie časti ustanovenia so slovami „v platnej menovej jednotke“), ktoré sa stalo obsolentným od zavedenia eura v Slovenskej republike.

 

K bodu 16

Navrhnutým legislatívnym vyprecizovaním a spresnením ustanovení § 45 ods. 2 zákona o NBS sa zabezpečuje ich harmonizácia s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 24a ods. 5 a § 40 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 50 ods. 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 19 ods. 4, § 10 ods. 5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z.     v znení zákona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z.    v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.) a § 115 ods. 6 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

 

K bodu 17

Navrhnutým doplnením prechodných ustanovení v novom § 49ad zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia prechodných ustanovení tohto zákona s obdobnými prechodnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 43f Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 122s ods. 1 až 3 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 173r ods. 1 až 3 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 99b zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 45c zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.)], § 42a ods. 5 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 220a ods. 11 a 12 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 101e zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 87n ods. 3 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.) a § 123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k harmonizácii a zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

 

K čl. III

Článok III predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 1 zákona o reklame (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1), ktorým sa zohľadňujú ďalšie úpravy zákona o reklame v nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona.

 

K bodom 3 a 4

Navrhnutým doplnením § 10 zákona o reklame o nové písmeno e) sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí (bude patriť) aj dozor (dohľad) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa v rámci navrhnutého doplnenia § 7 zákona o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dozore (dohľade) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade              v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Okrem toho sa taktiež navrhuje vykonať v § 10 nadväzné legislatívno-technické preznačenie doterajšieho písmena e) na písmeno f) a taktiež sa vykonáva čiastková legislatívno-technická úprava tohto preznačeného ustanovenia.

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 6 sa ustanovuje lehota splatnosti pokuty uloženej za porušenie zákona o reklame, čo je v záujme zabezpečenia transparentnosti, jednoznačnosti a presnosti sankčných ustanovení zákona o reklame.

 

K bodu 6

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 7 sa ustanovuje, že na sankčné konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dozoru (dohľadu) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú všetky konania vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane všetkých konaní vo veciach dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 7

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 11b zákona o reklame sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o reklame (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o reklame (teda až do 31. 12. 2014).

 

K čl. IV

Článok IV predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov         v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

V zákone o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa sa navrhuje úprava ustanovení § 2 písmen i) a j) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu tak, aby zamedzilo pozitívnym aj negatívnym kompetenčným nezrovnalostiam medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľade nad finančným trhom a medzi pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov podľa § 2 písm. i) a j) v spojení s § 4 ods. 1 a ďalšími ustanoveniami zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý vymedzuje a upravuje pôsobnosť a právomoci (kompetencie) Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov.

 

K čl. V

Článok V predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad           v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 1

Navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 2

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 8a zákona o elektronickom obchode sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda až do 31. 12. 2014).

 

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení § 9 a nadpisu prílohy k zákona o elektronickom obchode v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 (vyhlásenej v SR oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutých čiastkových legislatívnych spresnení zákona o elektronickom obchode spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

 

K čl. VI

Článok VI predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodu 1

Na základe poznatkov z praxe sa navrhnutým doplnením a aktualizáciou § 2 písm. b) bodu 5 ustanovuje, že zákonné pravidlá podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa vzťahujú aj na služby (finančné služby) ponúkané alebo poskytované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. V dôsledku toho sa zároveň o dôchodkové správcovské spoločnosti rozširuje okruh subjektov finančného trhu (finančných inštitúcií), na ktoré sa pri ponúkaní alebo poskytovaní finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie vzťahujú povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

 

K bodu 2

V nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 25 patriacej k ustanoveniam § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tak, aby sa zabezpečila ich harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Pritom do okruhu aktualizovaných a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod čiarou k odkazu 25],       s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov)     a zákon o elektronickom obchode (zákon č. 22/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 3 

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie         a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku  spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

 

K bodu 4

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 15a zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda až do 31. 12. 2014).

 

K bodu 5 

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie nadpisu prílohy k zákonu o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1. 12. 2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie          a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

 

K čl. VII

Článok VII predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vykonať legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1              a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa tak ,aby sa adekvátne zohľadnilo navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska je nezávislá národná centrálna banka na Slovensku a zároveň je aj účastníkom Eurosystému, Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho systému finančného dohľadu [predovšetkým podľa ustanovení čl. 56 Ústavy Slovenskej republiky, Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), nariadení EÚ č. 1092/2010 až č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktoré sa týkajú Európskeho systému finančného dohľadu, ako aj podľa zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2007 Z. z.           v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska v dôsledku ústavných a euroúnijných pravidiel pre jej nezávislosť nevykonáva a nemôže vykonávať štátnu správu (teda ani štátny dozor) a taktiež nepatrí ani nemôže patriť medzi orgány štátneho dozoru. Aj preto sa navrhuje vykonať čiastkové vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1     a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (so zavedením legislatívnej skratky „dozor“ aj pre dohľad a tiež legislatívnej skratky „orgán dozoru“ aj pre orgány dohľadu). Týmito úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa explicitne, jasne a jednoznačne zabezpečí (vrátane eliminácie potenciálnych interpretačných a aplikačných komplikácií), že medzi orgány verejnej správy vykonávajúce pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov môžu patriť aj orgány dohľadu podľa osobitných predpisov a že pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov možno vykonávať aj v rámci dohľadu podľa osobitných predpisov. Pritom sa úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vytvára relevantný zákonný priestor na to, aby pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad finančným trhom, pri ktorom sa postupuje podľa pravidiel ustanovených zákonom o dohľade (zákona č. 747/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), bola rozšírená aj o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívno-technické spresnenia ustanovení § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. c) a § 26a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorými sa v týchto ustanoveniach aktualizujú a dopĺňajú odkazy. Dôvodom je skutočnosť, že v rámci novelizácií zákona o ochrane spotrebiteľa bol do § 2 písm. i) doplnený nový odkaz 1 a nová poznámka pod čiarou k odkazu 1, ktoré sú však obsahovo úplne totožné s odkazom 9 a poznámkou pod čiarou k odkazu 9, keďže úplne zhodne odkazujú na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa navrhuje, aby číselným poradím neskorší odkaz 9 a poznámka pod čiarou k odkazu 9 boli nahradené odkazom 1 a poznámkou pod čiarou k odkazu 1 so súčasným vypustením (zrušením) odkazu 9 a poznámky pod čiarou k odkazu 9 zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

K bodu 5

Navrhuje sa vykonať legislatívne vyprecizovanie § 6 ods. 5, ktoré sa vykonáva súbežne s legislatívnym vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na toto vyprecizovanie v celom rozsahu vzťahuje dôvodová správa k predchádzajúcim bodom 1 a 2 tohto článku.

 

K bodom 6 a 7

Navrhujú sa vykonať legislatívno-technické úpravy spočívajúce v zlúčení doterajších ustanovení § 19 ods. 1 písmen b) a c) do jedného ustanovenia § 19 ods. 1 písmena b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zlučované doterajšie ustanovenia sa v značnej miere prekrývajú, čo je zrejmé aj z obsahu poznámok pod čiarou k odkazom 8 a 22d.

 

K bodom 8 až 11

Navrhnutými legislatívnymi doplneniami § 20 o nový odsek 15, § 21 o nový odsek 6, § 23 o nový odsek 5 a § 24 o nový odsek 9 zákona o ochrane spotrebiteľa sa zakotvuje, že § 20 odseky 7 a 14, § 21 odseky 2 až 5, § 23 odseky 1 a 4 ani § 24 odseky 1 až 8 zákona o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahujú na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Týmito úpravami zákona o ochrane spotrebiteľa sa eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačné komplikácie, keďže postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov je regulovaný ustanoveniami a vykonáva sa spôsobom a v rozsahu podľa ustanovení zákona o dohľade (zákona č. 747/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 12

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 29d zákona o ochrane spotrebiteľa sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, štátny dozor, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda až do 31. 12. 2014).

 

K čl. VIII

Článok VIII predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad            v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

K bodom 1 až 4

V zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa navrhuje úprava ustanovení § 20 ods. 22 a § 23 ods. 1 až 3 a doplnenie nového § 25d tak, aby sa zamedzilo pozitívnym aj negatívnym kompetenčným konfliktom medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska a pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri dohľade (dozore, kontrole) v oblasti spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením druhej vety do § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch             a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk (ako veriteľmi) v súvislosti s ponúkaním a poskytovaním spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom v rámci výkonu tohto dohľadu bude Národná banka Slovenska v zmysle zákona o dohľade spolupracovať aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou ako vnútroštátnym orgánom dohľadu nad väčšinou veriteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

 

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 23 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorým sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej moci) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona.

 

K bodu 6

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 25e zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátne kontrola), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (teda až do 31. 12. 2014). To znamená, že Národná banka Slovenska bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a viesť konania podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vo veciach, ktoré vznikli až po nadobudnutí účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch od 1. januára 2015.

 

K čl. IX

Článkom IX predloženého návrhu zákona sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na to, aby          v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (vzhľadom na rozsah navrhovaných úprav a doterajšie viaceré novelizácie) vyhlásil úplné znenie zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež úplné znenie zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

K čl. X

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2015.

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

 

 

 

 

 

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska