Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

371/2014 Z. z.

najpravo.sk • 8.2. 2015, 19:53

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa do slovenského právneho poriadku zavádza nový zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako iniciatívny materiál.

 

Cieľom návrhu nového zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica BRRD“) a niektoré ustanovenia Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „dohoda“). Smernica BRRD sa spolu s dohodou implementuje novým zákonom o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica BRRD sa implementuje ďalej novelou ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

 

Cieľom implementácie smernice BRRD je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančnú krízu. Finančná kríza preukázala značný rozsah a rôznu podobu rizík na finančnom trhu, kde komplexnosť vzájomných prepojení vytvára pri zlyhaní jednej finančnej inštitúcie možnosť vzniku systémovej krízy, ktorá sa môže preniesť na celý finančný systém.

 

Prioritou navrhovaného zákona je zaviesť do praxe efektívny systém krízového manažmentu vytvorený smernicou BRRD pre zapracovanie vo všetkých členských štátoch EÚ. Tento systém umožní riešenie krízových situácií finančných inštitúcií bez ohrozenia stability finančných trhov a zaistí kontinuitu základných finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Systém krízového manažmentu pozostáva z troch fáz, pričom v prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon zavádza povinnosti finančných inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. V druhej fáze nový zákon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov. Tretia fáza stanovuje spoločné parametre na spustenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v prípade, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitúcie v primeranom časovom rámci. Nový zákon určuje novú inštitúciu, radu pre riešenie krízových situácií, ktorá bude vykonávať právomoci pri riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Zavedením uvedeného systému sa zníži riziko zlyhania finančných inštitúcií a zlepší sa schopnosť včas identifikovať a predchádzať možným krízovým situáciám.

 

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

 

Tretia fáza mechanizmu riešenie krízových situácií (rezolučné konanie upravené v § 32 až 71 a s ním spojené kompetencie Rady pre riešenie krízových situácií upravené v § 9 až 13) predstavujú zásah do vlastníckych práv, ktorý podľa návrhu zákona možné vykonať len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (§ 32). Konanie sa začne len ak neexistujú iné opatrenia, ktoré by v primeranom čase umožnili predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Cieľom rezolučného konania je zachovať kritické funkcie banky a predísť negatívnym následkom zlyhania banky na finančnú stabilitu Slovenskej republiky (§1 ods. 2). Primeranú náhradu pre vlastníkov zaručuje princíp, podľa ktorého sa môže rezolučné konanie začať len pokiaľ jeho výsledok bude pre dotknutých vlastníkov lepší, ako by sa dosiahol v bežnom konkurznom konaní. Za týmto účelom Rada zaistí vykonanie ocenenia majetku banky pred začatím rezolučného konania a po jeho skončení a porovnanie s výsledkom konkurzu (§55 a 77). Ak by na základe porovnania ocenení bolo zrejmé, že v konkurznom konaní by dotknutí vlastníci získali viac, rozdiel sa doplatí z národného rezolučného fondu (§78).

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

 

Prvá časť

 

K § 1

            Predmetom návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinné riešenie situácií zlyhávajúcich alebo potenciálne zlyhávajúcich finančných inštitúcií. V ustanovení § 1 sa upravujú všeobecné pravidlá postupu pri riešení krízových situácií inštitúcií na finančnom trhu v Slovenskej republike. Ďalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje je vypracúvanie a schvaľovanie plánov pre riešenie krízových situácií radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len “rada”), zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatrení rady pri riešení krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len “národný fond”). Ustanovenie určuje ciele zákona a stanovuje vybrané inštitúcie alebo osoby, ktorých práva a povinnosti sa zákonom upravujú

 

K § 2

            V ustanovení sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácií. V tomto ustanovení sú okrem iného definované vybrané inštitúcie a osoby finančného trhu, definuje sa samotný pojem „krízová situácia“, ďalej opatrenia finančného trhu, orgány dohľadu a rezolučné orgány a mechanizmy financovania systémov. Platí, že rozsah činností vykonávanými osobitnými organizačnými útvarmi Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií upravuje vnútorný predpis dotknutých inštitúcií a nie je legislatívne upravený v predmetnom návrhu zákona.

 

Druhá časť

 

K § 3 až 5

            V predmetných ustanoveniach sa vymedzuje zriadenie, zloženie a pôsobnosť rady. Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ďalší štyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky a deviatym členom je riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Predsedom rady je štátny tajomník. Rada na svoje fungovanie nemá plánované žiadne príjmy ani výdavky. Všetky náklady súvisiace s činnosťou rady budú preplatené Národnou bankou Slovenska. Toto sa však nevzťahuje na samotné rezolučné konanie (oceňovanie, zriadenie preklenovacej inštitúcie, činnosť správcov), kde všetky súvisiace náklady hradí dotknutá vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15.mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, rada vypracováva a schvaľuje plány pre riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a vedie rezolučné konanie.  V zmysle tohto návrhu sa určuje hospodárenie rady s finančnými prostriedkami. V  tomto ustanovení sú ďalej definované činnosti rady, a to najmä vydávanie metodologických usmernení a odporúčaní, schvaľovanie štatútu rady, spolupráca s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí, spolupráca s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu a zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti riešenia krízových situácií. Rada musí vykonávať činnosť nestranne a nezávisle. Členovia rady musia vykonávať rozhodnutia na vysokej odbornej úrovni. Nakoľko nominovanými členmi rady budú len vysokopostavení zamestnanci Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska, podmienka odbornej spôsobilosti bude splnená automaticky, a to aj bez spresnenia v zákone. Zároveň predmetné paragrafy definujú spôsob zániku funkcie člena rady.

 

K § 6

Predmetný paragraf upravuje rokovanie a rozhodovanie rady. Činnosť rady je detailne upravená v jej štatúte a riadi ju predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Za radu navonok koná predseda rady, alebo člen rady poverený predsedom rady. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a ešte nie je vymenovaný nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, ak nie je vymenovaný ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou. Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Člen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Rada tiež v zmysle predmetného paragrafu upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania. Štatút rady môže všeobecným spôsobom ustanoviť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, alebo iný počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia. Proti rozhodnutiu rady je možné podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schváleniu rady, môže rozhodnúť predseda spolu s podpredsedom. Rozhodnutie je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Takéto rozhodnutie potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí plénum. Rokovanie rady je neverejné a na jej rokovaní sa okrem členov môžu zúčastniť osoby uvedené v štatúte rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie prizve rada. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania. Inak sa však z rokovania rady zverejňujú len také informácie o schválených materiáloch, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

 

K § 7

            Upravuje sa povinnosť orgánov a osôb, ktorých činnosť súvisí s osobami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, poskytovať radou požadovanú súčinnosť na účely výkonu pôsobnosti rady podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Súčasne sa upravuje právo nesprístupnenia a neposkytnutia požadovaných informácií v prípade, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v prípade rozporu so zákonom alebo medzinárodne záväznými zmluvami. Rada je taktiež oprávnená vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných členských štátoch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami. Táto úprava ďalej stanovuje podmienky, za akých môže byť príslušný orgán zbavený mlčanlivosti, avšak sprístupnené informácie možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií danej inštitúcie. 

 

K § 8

            Ustanovenie upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť osobám a vybraným inštitúciám o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť riadny a efektívny výkon činnosti rady, záujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky, ďalej obchodné alebo bankové tajomstvo, dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a konanie pred Národnou bankou Slovenska a konanie vedené radou. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Národnou bankou Slovenska za podmienok definovaných v tomto paragrafe. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ak rada a osoby spomenuté v tomto paragrafe poskytnú informácie v súhrnnej podobe, spôsobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu osobu alebo inštitúciu sa jedná, ako aj so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Zároveň platí, že právomoc zbaviť mlčanlivosti pri občianskych súdnych konaniach má zo zákona iba rada, menovite iba jej predseda, a nie sudca, aby sa predišlo zneužitiu.  Toto ustanovenie neplatí pri trestných konaniach. Pre zbavenie mlčanlivosti sa použijú ustanovenia z §41 zákona o NBS, pričom platí, že rada nemôže zbaviť mlčanlivosti automaticky, ale iba po naplnení dôvodov pre takéto konanie. Povinnosť mlčanlivosti sa rovnako vzťahuje aj na osobitného správcu podľa §12, rezolučného správcu podľa §42 a núteného správcu a jeho zástupcu.

 

 K § 9

            V predmetnom ustanovení sa vymedzujú právomoci rady v rezolučnom konaní, a to najmä právomoc vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo štatutárnych orgánov spoločnosti. Rada má tiež právomoc prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znížiť, prípadne odpustiť záväzok vybranej inštitúcie voči tretím osobám, vykonať výmenu pohľadávok za kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva, zrušiť dlhový nástroj vydaný dotknutou vybranou inštitúciou s výnimkou zabezpečených záväzkov, znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených záväzkov, ako aj vymenovať a odvolať riadiaci alebo štatutárny orgán rady a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V zmysle tohto ustanovenia sa vymedzuje právomoc rady v rezolučnom konaní s výnimkou podľa III. časti a IV. časti tohto zákona tak, aby sa na radu nevzťahovala požiadavka získavať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej alebo súkromnej osoby, vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záväzkov a nepotrebuje súhlas s takýmto prevodom. Vzťah uplatňovania právomocí medzi radou a štatutármi vybranej inštitúcie, ako aj výkon inštitútu správcov je podrobne upravený ďalej v §11 a §12, kde sa tiež určuje, ktoré činnosti vykonáva rada, osobitný správca a ktoré činnosti vykonávajú pôvodní štatutári.

 

K § 10

            Opatrenia na predchádzanie krízy alebo opatrenia krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, za začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknuté plnenie základných zmluvných záväzkov, vrátane úhrad platieb a dodávok plnení, alebo poskytnutého zabezpečenia. Zároveň však nevzniká osobitné právo druhej zmluvnej strany ukončiť, pozastaviť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani pokiaľ ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny.

 

K § 11

            Rada by v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a opatrení, ktoré má k dispozícii, mala zohľadniť povahu obchodnej činnosti vybranej inštitúcie, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie vybranej inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo všeobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečí, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraným spôsobom. Predmetné ustanovenie vyčleňuje právomoc rady vykonávať práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada má zároveň právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Ďalším ustanovením, v zmysle predmetného paragrafu, sa počas rezolučného konania rušia hlasovacie práva akcionárov spojené s akciami alebo vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva. Rada je však viazaná povinnosťou posudzovať pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele a všeobecné princípy rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní. Právomoci v zmysle tohto paragrafu môže vykonávať rada priamo, alebo prostredníctvom inej určenej osoby, ktorú na tento účel vymenuje v súlade s §12 a §42. Osoby tvoriace radu budú odborníkmi s právomocami a zodpovednosťou za svoje úkony, a preto právomoci, s výnimkou predmetných paragrafov, nie je možné ďalej delegovať.

 

K § 12

            V nadväznosti na §11 predmetného návrhu zákona rada je zodpovedná za vymenovanie a zverejnenie osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán vybranej inštitúcie, ktorá je v kríze. Osobitný správca, ak ním je fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý spôsobom upraveným v predmetnom paragrafe, je vymenovaný na obdobie nie dlhšie ako jeden rok, má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu vybranej inštitúcie, avšak iba pod dohľadom rady. Zároveň sa presne zadávajú náležitosti, ktoré sa musia v súvislosti s osobitným správcom zapísať do obchodného registra. Predmetné ustanovenie určuje správcovi zákonnú povinnosť vykonávať všetky opatrenia potrebné na riešenie krízovej situácie, pričom táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov vybranej inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Predmetné ustanovenie zároveň v súlade s opatreniami na riešenie krízových situácií môže zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu vlastníckej štruktúry vybranej inštitúcie alebo prevzatia vybranými inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne stabilné.

 

K § 13 až § 18

            Rada má na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom Národnej banky Slovenska zmeny štruktúry a organizácie vybraných inštitúcií, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraných inštitúcií. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých vybraných inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby rada mala možnosť riešiť krízovú situáciu akejkoľvek vybranej inštitúcie. V zmysle tohto ustanovenia má preto rada široké právomoci, ktoré však môže vykonávať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov rezolučného konania. Predmetné paragrafy detailne stanovujú právomoci rady, pričom rada pri ich výkone zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu. Rada je tiež oprávnená obmedziť veriteľov vo výkone práv zabezpečujúcich plnenie záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia. Ďalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje, je právomoc rady v prípade nakladania s aktívami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, právami alebo záväzkami, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štátu, uložiť správcovi vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, povinnosť vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezolučného konania, vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu. Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, súčinnosť v podobe poskytnutia služieb a materiálneho vybavenia za účelom efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitúcie do rezolučného konania, inak za obvyklých podmienok. 

 

K § 19

            V zmysle návrhu zákona upravuje predmetný paragraf povinnosť rady poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu všetku potrebnú súčinnosť pre zníženie/odpísanie sumy istiny záväzkov alebo nástrojov, alebo pre konverziu záväzkov alebo nástrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, so sídlom v Slovenskej republike. Zároveň však predmetným ustanovením nie je dotknuté právo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov umiestnených v inom členskom štáte alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu. Zároveň nie je dotknuté právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo záväzkov voči veriteľom z iného členského štátu.

 

K § 20

            Rada ako ústredný rezolučný orgán je viazaná právnymi aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a je preto povinná plniť úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách. Rezolučný orgán z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže preto na území Slovenskej republiky vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k pobočke alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej inštitúcie, pričom táto zahraničná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Tento však môže vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízovej situácie na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným zahraničným orgánom riešenia krízových situácií, a to len na základe vzájomnosti. Predmetné ustanovenie definuje a určuje spôsob a podmienky, za akých môže zahraničný orgán vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky.

 

Tretia časť

 

K § 21

            Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu vybranej inštitúcie alebo skupiny. Vzhľadom k tomu, že vybraná inštitúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, rada vypracúva plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutých dotknutými vybranými inštitúciami. V zmysle ustanovení upravených v predmetnom paragrafe má rada povinnosť vypracovať plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny na individuálnom základe. Ďalšou upravovanou oblasťou v zmysle predmetného paragrafu sú náležitosti plánu riešenia krízových situácií. Upravuje sa tiež  postup rady vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií a návrh opatrení a použitia opatrení na riešenie krízových situácií. Rada má za úlohu identifikovať prekážky riešenia krízovej situácie a navrhnúť spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom. Rada má právomoc uložiť povinnosť viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách vybraným inštitúciám a osobám. Predmetné ustanovenie definuje, čo sa rozumie finančnou zmluvou.

 

K § 22

            Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť vybranej inštitúcie a Národnej banky Slovenska poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie potrebné na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu na riešenie krízových situácií. Národná banka Slovenka spolupracuje s radou s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď sú takéto informácie dostupné, Národná banka Slovenska poskytne tieto informácie rade pre potreby vypracovania, aktualizácie alebo vykonania plánov pre riešenie krízových situácií.

 

K § 23

            Rade sa ukladá povinnosť predkladať plán riešenia krízových situácií a jeho zmeny Národnej banke Slovenska. Ak je rada  rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží predmetný plán príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

 

K § 24

            Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom posudzuje riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny. Predmetné ustanovenie definuje, za akých okolností sa krízová situácia považuje za riešiteľnú. Posúdenie sa uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií a pri jeho aktualizácii. Predmetný paragraf definuje radou skúmané a zohľadňované náležitosti v záujme náležitého posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

 

K § 25

            Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie by nemali brániť vybraným inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Predmetné ustanovenie udeľuje rade povinnosť, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, doručiť rozhodnutie o tom, že existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a rezolučným orgánom v členských štátoch, v ktorých sídlia významné pobočky vybranej inštitúcie. V zmysle predmetného paragrafu sa ukladá vybranej inštitúcii povinnosť predložiť rade opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení do štyroch mesiacov od doručenia. Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi opatrenia ako nedostatočné, uloží vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia, ktoré uvedie v rozhodnutí a rozhodnutie doručí vybranej inštitúcii. Vybraná inštitúcia v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o náhradných opatreniach navrhne rade plán na ich splnenie. Ďalšou upravovanou oblasťou je zoznam náhradných opatrení, ktoré je rada oprávnená vybranej inštitúcii uložiť. Rada pred rozhodnutím o použití náhradných opatrení posúdi, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, možný vplyv týchto opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej únii ako celku.

 

K § 26

            Predmetný paragraf ukladá povinnosť rade zabezpečiť spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po konzultácií s rezolučnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Európskej únii ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Európskej únii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií vybraných dcérskych inštitúcií. Predmetné ustanovenie sa týka materských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, dcérskych spoločností v Európskej únii a iných osôb v súlade s §1 ods. 3 písm. b) až d). tohto zákona. Paragraf tiež upravuje náležitosti, ktoré z vecného hľadiska musia byť súčasťou plánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny ako aj súhrn opatrení, ktoré skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie obsahovať. Zároveň platí, že skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

 

K § 27

            Rada zabezpečí, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek člena skupiny, ktorý by mohol mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu. Prijatie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia rezolučného orgánu na úrovni skupiny a rezolučných orgánov dcérskych spoločností. Tieto príjmu spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy rezolučný orgán odoslal informácie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii rezolučný orgán na úrovni skupiny. Ak sa spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastné rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre vybrané inštitúcie a osoby v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní a uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady príslušných rezolučných orgánov a orgánov dohľadu. Každý rezolučný orgán oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Rezolučné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle predchádzajúcej vety, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii. Ak otázka týkajúca sa skupinového plánu riešenia krízových situácií zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie skupinového plánu riešenia krízových situácií materskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii, ktorej dcérska spoločnosť patrí do pôsobnosti rady.

 

K § 28

            Rezolučné orgány na úrovni skupiny spolu s rezolučnými orgánmi a s rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín. Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre rezolučné orgány realizovateľné buď zlikvidovať členov skupiny v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením opatrení a právomocí riešenia krízových situácií na osoby skupiny a zároveň sa v najväčšej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských štátov, v ktorých sú osoby skupiny usadení, alebo iných členských štátov alebo Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré osoby skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť. Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie je súčasťou prípravy skupinového plánu riešenia krízových situácií a jeho aktualizácie. Ďalšou upravovanou oblasťou v predmetnom paragrafe sú náležitosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie.

 

K § 29

            Predmetný paragraf upravuje právomoci Rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny. Rada spolu s rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultácii s kolégiom dohľadu a rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií prijmú náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatnení opatrení vo vzťahu ku všetkým vybraným inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny. Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Európskej únii a v takom prípade sa považuje toto rozhodnutie za konečné. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý rada poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v uvedenej lehote, rada prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na úrovni skupiny.

 

K § 30

            Rada, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie na finančný systém prihliada pri posudzovaní plánu riešenia krízových situácií na individuálnom základe, ako aj na úrovni skupiny, okrem iného na povahu podnikania vybranej inštitúcie, zložitosť jej činnosti, jej akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme.

 

K § 31

            Predmetný paragraf upravuje povinnosť vybraných inštitúcií, aby splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá je stanovená ako suma vlastných zdrojov  a oprávnených záväzkov, vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív, do ktorých sú zahrnuté derivátové záväzky a vlastné zdroje  s výnimkou pasív vyplývajúcich z derivátov inštitúcie. Oprávnené záväzky musia spĺňať podmienky stanovené v tomto paragrafe a zároveň výšku minimálnej požiadavky stanovuje rada po prerokovaní  s Národnou bankou Slovenska za účelom uplatnenia rezolučných opatrení vrátane kapitalizácie a  za účelom zaistenia dostatku oprávnených záväzkov vybraných inštitúcií, aby v akomkoľvek prípade kapitalizácie bolo možné absorbovať straty a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 na požadovanú úroveň. Minimálna požiadavka je určená radou aj  na základe charakteristiky vybranej inštitúcie a na základe rozsahu, v akom  systém ochrany vkladov prispieva k financovaniu rezolúcie. Na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti určí minimálnu požiadavku orgán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, zohľadňujúc vyššie spomenuté  podmienky, konkrétny prípad a  potrebu riešiť rezolúciu dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny. Uvedené orgány pracujú súčinne a mali by dosiahnuť spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách uplatňovaných na konsolidovanej úrovni. Spoločné rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a materskej spoločnosti ho poskytne  rezolučný orgán na úrovni skupiny. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán na úrovni skupiny prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Také rozhodnutie, ako aj spoločné rozhodnutie, je záväzné. Rada stanovuje minimálne požiadavky, ktoré sa majú uplatniť na dcérske spoločnosti na individuálnom základe. Rovnako by rada a rezolučný orgán na úrovni skupiny mali dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek pre príslušnú dcérsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a v prípade, že do štyroch mesiacov sa neprijme, rozhodnutie o ich úrovni prijme rada, pričom zohľadní názory rezolučného orgánu na úrovni skupiny. Ďalej sa v predmetnom paragrafe vymedzujú prípady, kedy rada môže rozhodnúť o neuplatňovaní minimálnej požiadavky pre materskú a dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, ako aj prípady kedy rada rozhoduje o čiastočnom alebo úplnom plnení minimálnej požiadavky na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni prostredníctvom zmluvnej kapitalizácie.

 

Štvrtá časť

 

K § 32 a  § 33

            Predmetný paragraf stanovuje všeobecné zásady pri riešení krízových situácií, kedy rada prijíma opatrenia na riešenie krízových situácií, pri ktorých akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví, následne znášajú straty po akcionároch veritelia vybranej inštitúcie v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. V rámci opatrení na riešenie krízových situácií v niektorých prípadoch môže byť riadiaci orgán a vrcholový manažment danej inštitúcie vymenený, zároveň žiaden veriteľ neutrpí vyššie straty, než by utrpel, ak by daná vybraná inštitúcia bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania. Kryté vklady sú chránené v plnej miere. V prípade, že vybraná inštitúcia je členom skupiny, používajú sa také nástroje pre riešenie krízových situácií, ktorými sa minimalizuje vplyv na ostatných členov, celú skupinu, na finančnú stabilitu v členských štátoch Európskej únie, a najmä v krajine, v ktorej skupina pôsobí.

 

K § 34

            Rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme. Predmetný paragraf definuje verejný záujem, ako aj pomenúva konkrétne ciele rezolučného konania. Ďalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu o skutočnosti, že vybraná inštitúcia zlyháva, alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá. Rada pritom posudzuje, či sú splnené podmienky pre začatie rezolučného konania a vyhodnocuje najmä, či vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá, či pretrváva verejný záujem alebo iný obdobne závažný dôvod a či môžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Rada počas celého konania skúma, či trvajú podmienky podľa predošlej vety. Ak zistí, že podmienky netrvajú, tak svojim rozhodnutím konanie zastaví a rozhodne aj o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

 

K § 35  a § 36           

            Predmetné ustanovenia určujú, že účastníkom rezolučného konania je osoba, ktorej sa rozhodnutie o začatí konania týka. Na návrh rady sa môže účastníkom konania stať tiež iná osoba (“navrhovateľ”), ktorá preukáže, že jej práva alebo povinnosti môžu byť v konaní dotknuté. V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností účastníka v konaní sa tento môže domáhať určenia práv účastníka žalobou na súde. Platí, že účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom a tiež platí, že viacerí účastníci, ak môžu byť v konaní dotknuté práva a povinnosti rovnakého druhu, si môžu zvoliť spoločného zástupcu.

 

K § 37 až § 39

            Predmetné paragrafy špecifikujú náležitosti postupov pred začatím rezolučného konania, rozhodnutiach o začatí rezolučného konania a samotnom začatí rezolučného konania. Pritom platí, že ak sa rezolučné konanie začína bez návrhu, rada pred vydaním rozhodnutia požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska. Konanie ako také možno začať bez návrhu, alebo na návrh Národnej banky Slovenska alebo vybranej inštitúcie, o ktorej právach sa má rozhodovať v rezolučnom konaní a to prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Návrh sa podáva výlučne písomne.  Predmetný paragraf tiež definuje všeobecné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Konanie bez návrhu sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania. Predmetný paragraf upresňuje v odsekoch 2 a 3 náležitosti takéhoto rozhodnutia. Zároveň platí, že doručením je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodnutie o začatí konania môže účastník, ktorého sa rozhodnutie týka, napadnúť žalobou sa súde. Takéto podanie žaloby však nemá odkladný účinok, pokiaľ súd nerozhodne inak.

 

K § 40

            V zmysle predmetného paragrafu účinky začatia rezolučného konania potvrdzuje rada po vydaní rozhodnutia o začatí konania. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov úkonov alebo rozhodnúť, že sa ich účinok odkladá. Začatím konania sa prerušujú iné konania a súčasne začatie konania bráni začatiu konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo zavedeniu nútenej správy. Oprávnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať prechádza na radu. Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a ich rozsahu.

 

K § 41

            V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje právomoc rady rozhodnúť o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštitúcie. Ďalšou upravovanou oblasťou je postup rady a náležitosti, ktoré musí takéto rozhodnutie obsahovať. Rada pritom postupuje samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iných osôb. Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

K § 42

            Predmetný paragraf zadáva možnosť rady zveriť výkon činností vyplývajúcich z rozhodnutia odborne spôsobilej osobe (ďalej len “správca”). Pre výkon činností správcu sa použijú primerané ustanovenia o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka. Správca koná a rozhoduje s ohľadom na vec samotnú, v rozsahu udeleného poverenia. V zmysle upravovaného ustanovenia sa stanovujú podmienky vymenovania správcu, jeho zástupcov ako aj povinnosti a kompetencie správcu, pričom vymenovaním rezolučného správcu sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov vybranej inštitúcie a vedúcich zamestnancov a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, súčasne sa pozastavujú práva akcionárov.

 

K § 43

            Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za akých postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká. Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom, môže žalobou podľa osobitného predpisu napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh. Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

 

K § 44

            Tento zákon umožňuje rade prerušiť konanie. Predmetný paragraf zadáva povinnosť prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v konaní pokračuje. Počas prerušenia rezolučného konania sa však môže pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené začatím rezolučného konania.

 

K § 45

            Rade v zmysle tohto paragrafu nadobúda právomoc zastaviť konanie bez návrhu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie začalo. Návrh na zastavenie konania je oprávnená podať jedine Národná banka Slovenska. Rozhodnutím rady o zastavení konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím konania, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Usmernenie zadáva právo účastníkov podať proti rozhodnutiu o zastavení konania alebo niektorému výroku opravný prostriedok, avšak bez odkladného účinku. Konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady o začatí konania.

 

K § 46

            Rada rozhodne o skončení konania po splnení účelu rezolučného konania. Predmetný paragraf identifikuje práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie konania.

 

K § 47

            Predmetný paragraf zadáva povinnosť rady oznámiť vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní orgánom a inštitúciám, vymenovaným v upravovanom paragrafe.

 

Piata časť

 

K § 48

            Rada má právomoc prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej finančnej inštitúcii uvedenej v §1 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií. Rada môže prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k osobe uvedenej v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ak sú vzhľadom na osobu uvedenú v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, alebo ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Európskej únii, rezolučný orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny. Predmetný paragraf zadáva podmienky pre riešenie krízových situácií aj pre prípady, ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti.

 

K § 49

            V zmysle predmetného paragrafu rada bezodkladne oznámi príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia rezolučných orgánov, že vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania. Súčasne rada oznámi opatrenia pre riešenie krízových situácií, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcii. Rada v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučného orgánu na úrovni skupiny udeľuje súhlas na začatie konania v prípade, ak lehota uplynie a podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené. Program skupinového riešenia krízových situácií sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a uvedených orgánov. Ak rada nesúhlasí s návrhom programu z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť a odôvodniť túto skutočnosť dotknutým orgánom. Rovnako je rada oprávnená odchýliť sa od programu a prijať samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií.

 

K § 50

            Predmetné ustanovenie tohto zákona zadáva povinnosť rezolučnému orgánu na úrovni skupiny bezodkladne oznámiť rozhodnutie a navrhované opatrenia na riešenie krízových situácií o materskej spoločnosti v Európskej únii, za ktorú je zodpovedný, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Ak opatrenia, ktoré navrhol rezolučný orgán podľa predchádzajúcej vety nezahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny

 

Šiesta časť

 

K § 51

            Predmetné ustanovenie identifikuje spôsoby oceňovania na účely riešenia krízových situácií. Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje rada zabezpečí, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane  rady, ako aj od vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf zadáva vybranej inštitúcii v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) doplniť ocenenie definovanými informáciami z účtovných kníh a záznamov v zmysle tohto paragrafu. V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. V súlade s predošlými vetami, ak nezávislé ocenenie nie je možné, rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ďalšou upravovanou oblasťou, ktorou sa predmetný paragraf zaoberá, je zadefinovanie účelov oceňovania. Bez toho, aby bol dotknutý rámec Európskej únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, najmä pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa vybranej inštitúcii alebo osobe v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené predmetným paragrafom, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto paragrafe. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, stanovuje predmetný paragraf právomoci orgánu pre riešenie krízovej situácie pri ďalšom postupe. Predbežné ocenenie predstavuje pre radu platný základ pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení opatrenia riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

 

Siedma časť

 

K § 52

            Predmetné ustanovenie definuje všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia riešenia krízových situácií. Ak rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) opatrenie na riešenie krízových situácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením. Ďalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf definuje, sú samotné opatrenia riešenia krízových situácií. Rada môže uplatňovať opatrenia ne riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii. Pritom platí výnimka, že rada môže použiť opatrenie oddelenia aktív len spolu s iným opatrením riešenia krízových situácií. Paragraf tiež upravuje konanie voči zvyškovej inštitúcii. Rada môže vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v súvislosti s použitím opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými opatreniami. Vo veľmi výnimočnej situácii systémovej krízy môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení.

 

K § 53 a § 54

            Rada má právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Prevod sa vykoná za komerčných podmienok a zohľadnia sa okolnosti daného prípadu. Rada má právomoc v prípade doplnkového prevodu vykonať takýto prevod viac ako raz. Zároveň rada môže so súhlasom kupujúceho vykonať prevod späť na pôvodných vlastníkov. Ďalej sa stanovuje postup v prípade, ak sa neukončilo posúdenie od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Zabezpečí sa, aby kupujúci mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, vyrovnávacích a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Rada pri uplatňovaní opatrenia predaja majetku na vybranú inštitúciu ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej vybranej inštitúcie, ktoré má v úmysle previesť na finančnom trhu, alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na finančný trh. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na finančnom trhu ponúkať oddelene.

 

K § 55

            Predmetný paragraf udeľuje právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši. S výhradou práva podať opravný prostriedok sa prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou bez splnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa tohto zákona. Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorú úplne alebo čiastočne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť rada. Zároveň je preklenovacia inštitúcia právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom prijatia a držby niektorých alebo všetkých akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií. Rada zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

 

K § 56

            Predmetný paragraf upravuje prevádzku preklenovacej inštitúcie. Pri prevádzke preklenovacej inštitúcie sa zabezpečuje, aby obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schválila rada. V závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie rada vymenuje alebo schváli jej riadiaci orgán, odmeny jej členov, jej stratégiu, rizikový profil a iné náležitosti. Rada prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v prípadoch v zmysle predmetného paragrafu. Odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov rade sa uskutoční za podmienok, ktoré nebudú znevýhodňovať alebo diskriminovať potenciálnych kupujúcich. Daný predaj sa vykoná za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.

 

K § 57

            V zmysle tohto ustanovenia má rada právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív. Prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou. Na účely opatrenia oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto paragrafe. Subjekt pre správu aktív spravuje tieto aktíva tak, aby bola ich hodnota maximalizovaná. Každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív za nadobudnuté aktíva, práva alebo záväzky získaných od vybranej inštitúcie, ide v prospech vybranej inštitúcie.

 

K § 58

            Rada uplatňuje opatrenie kapitalizácie za účelom rekapitalizácie vybranej inštitúcie a/alebo vykonania konverzie na vlastné imanie alebo zníženia výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov, prevedených na preklenovaciu inštitúciu alebo v rámci opatrenia predaja majetku alebo opatrenia oddelenia aktív. Kapitalizácia sa uplatňuje za účelom obnovenia finančného zdravia danej vybranej inštitúcie, pričom v každom prípade si daná vybraná inštitúcia zachováva právnu formu alebo si môže právnu formu zmeniť.

 

K § 59

            V zmysle predmetného paragrafu sa vylučujú z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie kryté vklady, zabezpečené pasíva vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu a akékoľvek iné záväzky stanovené v tomto paragrafe. Ďalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie. Jednotlivé náležitosti poskytovaných príspevkov sú ďalej upravené v §88, §89 a §90 tohto zákona.

 

K § 60

            Rada v súlade s ocenením pri kapitalizácii určí sumu odpisovaných prípustných pasív tak, aby čistá súčasná hodnota aktív bola rovná nule a sumu konvertovaných prípustných pasív na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie. Stanovuje sa pritom suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z Národného fondu na riešenie krízových situácií. V zmysle predošlej vety je cieľom udržanie dostatočnej dôvery trhu vo vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa vybranej inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie. Ak rezolučné orgány plánujú použiť opatrenie oddelenia aktív, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív. Rada zriadi a dodržiava mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasívach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

 

K § 61

            Predmetný paragraf určuje právomoc rady pri uplatňovaní opatrenia kapitalizácie alebo pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. Rada príjme jedno alebo obidve opatrenia, definované v tomto paragrafe. Postup podľa predošlej vety platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov na základe zmluvy, pred vstupom vybranej inštitúcie podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) do rezolučného konania, alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom a za podmienok zadefinovanými v §70 a §71.

 

K § 62

            V súlade s upravovaným paragrafom sa upresňuje postup pri odpisovaní dlhu a vykonávaní jeho konverzie. Rada pri použití opatrenia kapitalizácie môže rozhodnúť odpísať a právomoc vykonať konverziu v súlade s požiadavkami zadefinovanými v upravovanom paragrafe. Ďalšou upravovanou oblasťou je postup a spôsob, akým rada pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu rozdelí straty rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky.

 

K § 63

            Rada vykonáva právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátov až pri zavretí pozícií týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situácie má rada oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o derivátovom obchode. V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania opatrenia kapitalizácie rada nemá povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte. Ďalšou upravovanou oblasťou je poskytnutý rámec, ktorým rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov. Ak je transakcia s derivátmi súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislý odhadca určia výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.         

 

K § 64

            Rada môže uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov, pričom platí, že konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpísania dlhu alebo konverzie. V prípade použitia rôznych konverzných pomerov, konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyšší než konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.

 

K § 65

            Predmetné ustanovenie definuje postup a opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle predmetných paragrafov podľa tohto zákona.

 

 

K § 66

            Do jedného mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie na vybranú inštitúciu alebo osobu podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované v zmysle §12 a §42 vypracujú a predložia rade plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak sa opatrenie kapitalizácie uplatní na dve a viaceré osoby skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v súlade s postupom v zmysle upravovaného paragrafu a predloží sa rezolučnému orgánu na úrovni skupiny. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta vybraných inštitúcií. Predmetný paragraf ďalej upravuje náležitosti a prvky, ktoré by mali opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) zahŕňať. Platí, že do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný rezolučný orgán posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ak rada nie je presvedčená o tom, že cieľ podľa predošlej vety by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným rezolučný orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám vymenovaným podľa §12 a §42, a požiada ho o zmenu plánu. Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované podľa §12 a §42, vykonávajú plán reorganizácie schválený radou a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podávajú rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

 

K § 67

            V zmysle predmetného paragrafu rada zabezpečí, aby sa v prípadoch zadefinovaných v tomto paragrafe vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné. Ďalej platí, že rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony, upravené predmetným paragrafom. Ak rada na základe svojich právomocí zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii, nie sú prípustné.

 

K § 68

            Upravovaný paragraf upresňuje právomoc rady uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitálu Tier 1, aby bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva. V prípade konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch, nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spoločnosti.

 

K § 69

            Predmetný paragraf upravuje zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rada uloží vybraným inštitúciám a osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok  uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí radou, za predpokladov definovaných v predmetnom paragrafe. Skutočnosť, že vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade s predošlou vetou, toto nebráni rade vo výkone právomocí odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

 

Ôsma časť

 

K § 70 a § 71

            Predmetné ustanovenia tohto zákona upravujú podmienky a postup pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. V zmysle tohto paragrafu právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa môže vykonávať buď nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa tohto zákona. Rada zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácii mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybraných inštitúcii alebo osôb v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu. Predmetný paragraf tiež definuje okolnosti, pri akých rada môže odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu vo vzťahu k relevantným kapitálovým nástrojom, ktoré vydala vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Tiež sa upravujú podmienky, pri akých sa vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nepovažuje viac za životaschopnú. Platí, že skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrátane, a nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší. Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčšom rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti. Ďalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, je právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania. Definujú sa požadované výsledky, ktoré sa očakávajú od rady  pri plnení požiadavky odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Odpísaním sa suma istiny kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú a záväzky voči majiteľovi kapitálového nástroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania, s výnimkou záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapitálových nástrojov, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, sa zadáva povinnosť vybraným inštitúciám alebo osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vydať nástroje vlastného kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Poslednou upravovanou oblasťou sú podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné konvertovať relevantné kapitálové nástroje podľa predošlej vety.

 

Deviata časť

 

K § 72 a § 73

            Predmetné paragrafy zadávajú možnosť rade v prípade výrazného zhoršenia situácie na finančnom trhu požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení, upravených v §74 a §75 tohto zákona. Členské štáty poskytnú mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie so zámerom riešiť krízovú situáciu vybranej inštitúcie alebo osoby podľa  §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácii, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií. S cieľom použiť opatrení na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie. Vládne nástroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné opatrenia riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita. V zmysle tohto paragrafu tiež platí, že keď sa uplatňujú vládne opatrenia na finančnú stabilizáciu zabezpečí sa, aby ministerstvo alebo vláda alebo rada uplatňovali tieto vládne opatrenia iba za podmienok stanovených v predmetnom paragrafe. 

 

K § 74 a § 75

            V zmysle predošlého paragrafu, opatrenia na finančnú stabilizáciu tvoria opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasné opatrenie verejného vlastníctva. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) môže byť prevzatá do dočasného verejného vlastníctva, pričom platí, že na tento účel sa môže vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, ktorých nadobúdateľom je buď nominant alebo spoločnosť v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasné opatrenie verejného vlastníctva, majú byť riadené na komerčnom a profesionálnom základe a prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia. Ďalšou upravovanou oblasťou je právomoc podieľať sa na rekapitalizácii vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) tým, že jej/mu poskytnú kapitál výmenou za opatrenia v zmysle predmetného paragrafu, pri dodržiavaní ustanovení práv obchodných spoločností podľa osobitého predpisu a plnení požiadaviek podľa tohto paragrafu. Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu kapitálovej podpory.

 

Desiata časť

 

K § 76

            V zmysle predmetného paragrafu v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, zabezpečia, aby v prípade ak rada prevedie len časti práv, aktív a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania. V prípadoch, v ktorých rada uplatňuje opatrenie odpísania dlhu, akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe  bežného konkurzného konania bezprostredne v čase, keď sa prijalo rozhodnutie.

 

K § 77

            Na účely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf tiež určuje ciele takéhoto oceňovania ako aj predpoklady, z ktorých sa vychádza pri oceňovaní.

 

K § 78

            V zmysle predmetného paragrafu sa zaistí, že ak sa v oceňovaní podľa predošlého paragrafu skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov, veriteľov alebo systému na ochranu vkladov vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z Národného fondu riešenia krízových situácií.

 

K § 79

            Predmetné ustanovenie upravuje ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch. V zmysle tohto paragrafu sa ukladá povinnosť pri uplatňovaní ochranných opatrení dodržiavať podmienky definované v tomto paragrafe. V zmysle predošlej vety sa upravujú aj dohody a zmluvné strany týchto dohôd a povinnosť členských štátov zaistiť ich primeranú ochranu. Ustanovenia v zmysle tohto paragrafu platia bez ohľadu na právny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán, alebo právny poriadok podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

 

K § 80

Predmetný paragraf usmerňuje povinnosť rady zaistiť primeranú ochranu dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 81

            Predmetný paragraf definuje udalosti, ktorým je potrebné zabrániť pri plnení povinností rady zaisťovať primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 82

            Zaisťuje sa primeraná ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť udalostiam, spresneným v predmetnom paragrafe. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 83

            V zmysle predmetného paragrafu rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov, alebo sa vykonávajú právomoci, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v rámci ktorých dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

 

Jedenásta časť

 

K § 84

             Rezolučné orgány na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie zadefinovaných špecifických úloh v zmysle tohto zákona, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s rezolučnými z tretích krajín. Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre rezolučný orgán na úrovni skupiny, ostatné rezolučné orgány a prípadné dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali úlohy zadefinované v predmetnom paragrafe, ktorý zároveň zadáva, kto sa stáva členom takéhoto kolégia na riešenie krízových situácií. Rezolučný orgány z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo vybraná inštitúcia usadená v Únii má dcérsku vybranú inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti.

 

K § 85

            Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, rezolučne orgány členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia európske kolégium pre riešenie krízových situácií. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vo vzťahu k dcérskym vybraným inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám. Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na vybranú inštitúciu alebo materskú spoločnosť tretej krajiny. Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie. Európskemu kolégiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak sú domáce dcérske spoločnosti v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii alebo ak k nej patria významné pobočky. Na základe vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán sa Európske kolégium nemusí zriadiť. 

 

K § 86

            Rada, príslušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a zahraničné príslušné orgány si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon stanovených úloh. Rezolučný orgán na úrovni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi rezolučnými orgánmi. Platí najmä, že rezolučný orgán na úrovni skupiny poskytne rezolučným orgánom v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh v zmysle tohto zákona. Rezolučné orgány nie sú povinné postúpiť informácie poskytnuté rezolučným orgánom z tretej krajiny ak rezolučný orgán z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie. Príslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie. Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a príslušné ministerstvá, nesmú poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín. V prípade, ak relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, nesúhlasí s ich zverejnením, tak informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

 

Dvanásta časť

 

K § 87

            Predmetný paragraf upresňuje náležitosti zriadenia národného fondu, ako osobitného účelového fondu, s ktorým hospodári a nakladá rada a v ktorom sa sústreďujú peňažné príspevky (ďalej len “príspevky”) vybraných inštitúcií na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomoci rady podľa tohto zákona. Národný fond nie je právnickou osobou, jeho prostriedky netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho správu zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení krízových situácií platením príspevkov na tento účel do národného fondu. Tento zákon zo svojej podstaty vylučuje štátnu pomoc, a preto platí, že v súvislosti predmetným návrhom zákona sa neplánuje zásah do platného rámca bankového odvodu. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom účte v Národnej banke Slovenska. 

 

K § 88

            V zmysle predmetného ustanovenia sa zadáva povinnosť vybraných inštitúcií uhrádzať do národného fondu pravidelné ročné príspevky, ako aj mimoriadne príspevky. Za mimoriadny príspevok, podľa tohto paragrafu, sa považuje príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím národného fondu pri riešení krízových situácií.

 

K § 89

            Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s Ministerstvom financií a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inštitúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie. Predmetné ustanovenie definuje, kedy je rada povinná určiť výšku príspevku na príslušný rok, metodiku výpočtu ročného príspevku, ako aj možnosť využívať neodvolateľné platobné záväzky ako časť ročného príspevku. Výšku ročného príspevku určuje rada tak, aby do 31. decembra 2024 (ďalej len “prechodné obdobie”) kumulované prostriedky národného fondu dosiahli výšku 1% krytých vkladov (ďalej len “cieľová úroveň”) vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Ak sa po uplynutí prechodného obdobia znížia prostriedky národného fondu pod cieľovú úroveň podľa predošlej vety, rada obnoví pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu. Ďalšou upravovanou oblasťou je konanie rady v súvislosti s výškou príspevkov vo výnimočných situáciách a metodiku stanovenia a výberu mimoriadnych príspevkov. Výber a spravovanie príspevkov vybraných inštitúcií vyberaných na základe tohto zákona má na starosti rada.

 

K § 90

            Predmetné ustanovenie zadáva lehoty splatnosti príspevkov. V zmysle tohto paragrafu platí, že pravidelný ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do 15. júna príslušného kalendárneho roka, ak rada neurčí inak. Mimoriadny príspevok je splatný v lehote určenej rozhodnutím rady.  Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí riadne a včas príspevok do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky, ktoré sú príjmom národného fondu.

 

K § 91

            Predmetný paragraf zadáva povinnosť rade použiť mechanizmy financovania z národného fondu len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení riešenia krízových situácií a to na účely vymedzené predmetným paragrafom. Právo rozhodovať o použití národného fondu má jedine rada. Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ak ju o to požiada národný fond iného členského štátu. Prostriedky národného fondu riešenia krízových situácií sa nepoužívajú priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto vybranej inštitúcie alebo osoby. Predmetný paragraf usmerňuje postup rady v prípade, ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu riešenia krízových situácií mohlo byť čiastočné prenesenie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na Národný fond riešenia krízových situácií.

 

K § 92

            Predmetný paragraf upravuje lehoty a termíny, dokedy je rada povinná previesť prostriedky z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií. Prevedené prostriedky národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

 

K § 93

            Upravovanou oblasťou v zmysle v predmetného paragrafu sú zdroje národného fondu. Rada môže národný fond naplniť príspevkami podľa §88, ďalej úvermi definovanými v predmetnom paragrafe §88, výnosmi z dobrovoľného požičania finančných prostriedkov národným fondom iných členských štátov podľa §91. Platí, že úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov národným fondom iných členských štátov sa dohodnú medzi radou a ostatnými národnými fondmi Únie. Nesplatený úver poskytnutý národnému fondu iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu. Zároveň predmetný paragraf určuje ďalšie možnosti rady v súvislosti so zdrojmi národného fondu.

 

K § 94

            Kompetentný orgán zodpovedný za stanovenie, výber a spravovanie príspevkov vyberaných v zmysle tohto zákona je rada. §94 tohto zákona usmerňuje práva a povinnosti rady v súvislosti s existenciou fondu. Rada v rámci svojich kompetencií overuje pravidelne jedenkrát ročne funkčnosť systému vyplácania náhrad za straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií. Rada vypracúva správu o výsledku overenia funkčnosti systému vyplácania náhrad za straty, náklady a iné výdavky spojené s riešením krízových situácií za príslušný kalendárny rok a predkladá ju na schválenie všetkým jej členom bezodkladne po jej vypracovaní. Predmetný paragraf tiež určuje a dopĺňa ďalšie práva a povinnosti rady v súvislosti s národným fondom.

 

K § 95

            V prípade, ak  rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití finančných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zákonom.

 

K § 96

            V zmysle predmetného paragrafu sa plánom financovania rozumie plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa tohto zákona. Ďalšou upravovanou oblasťou sú náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutnou súčasťou plánu financovania. Zároveň predmetný paragraf stanovuje pravidlá,  ktoré budú základom pre rozdelenie celkového príspevku spoločného fondu medzi jednotlivé vnútroštátne národné fondy na úrovni skupiny, ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

 

K § 97

            Predmetný paragraf usmerňuje princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov.  Platí, že rada môže použiť peňažné prostriedky podľa §96 ods.2 písm. d) v prípade, ak chránené vklady budú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrenia kapitalizácie a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou, okrem prípadov spresnených v predmetnom paragrafe.

 

Trinásta časť

 

K § 98

            Predmetný paragraf usmerňuje udeľovanie sankcií a iných administratívnych opatrení. Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií sa prideľuje rade, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia. Rada a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Rada a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov. Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii alebo osobami podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uvaliť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) sankcie, usmernené predmetným paragrafom tohto zákona. Rada a príslušné orgány zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

 

K § 99

            V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Čl. II

 

K § 33o

            V zmysle upravovaného paragrafu platí, že banka, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky alebo banka, ktorá má významný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať vybraná inštitúcia s cieľom obnoviť  svoju finančnú pozíciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahŕňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb. Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

 

K § 33p

            Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovaní ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie súhlasu s ozdravným plánom a banku požiada, aby do dvoch mesiacov odstránila nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

 

K § 33q         

            V zmysle upravovaného paragrafu ak je banka dcérskou spoločnosťou banky so sídlom v členskom štáte, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány bánk na individuálnej úrovni.         

 

K § 33r          

            Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami    snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

 

K § 33s          

            Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualizácie.

 

K § 33t          

            V zmysle upravovaného paragrafu môže materská banka, materská banka v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použiť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ním vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Ďalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, sú podmienky, ktoré musia byť splnené pred uzatvorením zmluvy o skupinovej podpore. Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.

 

K § 33u         

            V zmysle predmetného paragrafu materská inštitúcia predloží Národnej banke Slovenska žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, upravenej v predošlom paragrafe. Žiadosť musí obsahovať znenie navrhovanej dohody s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy. Národná banka Slovenska rozhodne o takejto žiadosti v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, Národná banka Slovenska prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov. Členovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

 

K § 33v         

            V zmysle upravovaného paragrafu platí, že každá navrhovaná zmluva  sa predloží akcionárom a podlieha jej schváleniu na valnom zhromaždení. Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny je platná len ak akcionári dotknutej vybranej inštitúcie splnomocnili štatutárny orgán danej vybranej inštitúcie na prijatie príslušných rozhodnutí. Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, podáva každý rok akcionárom správu o plnení zmluvy a o vykonaní každého rozhodnutia prijatého na základe zmluvy.

 

K § 33w        

            V nadväznosti na predošlé upravované paragrafy môže vybraná inštitúcia poskytnúť takúto finančnú podporu len ak sú splnené podmienky zadefinované v predmetnom paragrafe.

 

K § 33x         

            V zmysle predmetného paragrafu platí, že rozhodnutie o poskytnutí skupinovej finančnej podpory v súlade so zmluvou prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Takéto rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí byť uvedený cieľ navrhovanej finančnej podpory. Zároveň platí, že rozhodnutie o prijatí skupinovej finančnej podpory prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať. Ďalšou upravovanou oblasťou je povinnosť člena podskupiny doručiť rozhodnutie podľa predošlej vety orgánom podľa tohto paragrafu. Ak dohľad na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, o rozhodnutí v zmysle tohto paragrafu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia a radu.

 

K § 33y

            Predmetný paragraf zadáva povinnosť štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú finančnú podporu, oznámiť takýto zámer orgánom v zmysle tohto paragrafu.  Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala, alebo ktoré jej oznámil iný orgán dohľadu, bez zbytočného odkladu informuje ostatných členov kolégia, radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím rezolučného orgánu dohľadu iného štátu, ktorým bolo obmedzené, alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní odkedy sa dozvie o vydaní takéhoto rozhodnutia môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

 

K § 33z

Ustanovenie zavádza povinnosť člena skupiny zverejňovať všetky zmluvy o skupinovej podpore s uvedením všeobecných podmienok a zmluvných strán. Zároveň je povinný aktualizovať túto informáciu najmenej raz ročne. Forma zverejňovania je elektronická a to prostredníctvom webového sídla subjektu.

 

K bodu 5

Ustanovenie paragrafu 50 odseku 1 dopĺňa právomoci Národnej banky Slovenska uložiť banke povinnosti v prípade, ak banka nespĺňa podmienky pre výkon jej činností. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti banky v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré by v prípade nekonania mohli viesť k aktivácií mechanizmov riešenia krízových situácií.

 

K bodu 6

Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu podľa odseku 1 § 50, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť banke, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti banky a pobočky zahraničnej banky s povinnosťami ustanovenými zákonom o bankách ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

 

K bodu 7

Ustanovenie stanovuje možnosť využitia opatrení podľa písm. s) až z) odseku 1 § 50 aj v prípadoch, kedy je zlyhanie alebo neplnenie podmienok činnosti banky len pravdepodobné z vývoja jej činnosti a finančných ukazovateľov a zlyhanie alebo neplnenie je možné predpokladať z informácií dostupných Národnej banke Slovenska.

 

K bodu 8

Doplnené znenie § 50 v odsekoch 18 a 19 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť pokutu banke za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie právnych predpisov alebo stanov banky zo strany dotknutej osoby banky a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 50. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť banke povinnosť, aby začala s prípadnými záujemcami rokovať o predaji banky alebo jej časti ako opatrení na riešenie jej krízovej situácie.

 

K bodu 9

V novom § 50b je ustanovený proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy je potrebné uplatniť niektoré z ustanovení § 50 t) až za) alebo opatrení podľa § 53 ods. 1. Orgány dohľadu by mali spolupracovať v záujme vhodnosti uplatnenia jednotlivých opatrení na členov skupiny.

 

K bodom 10 až 12

Zmeny v ustanoveniach o nútenej správe sú premietnutím ustanovení smernice o dočasnom správcovi na zabezpečenie výkonu činností banky v rámci opatrení včasnej intervencie. Nútená správa je novo definovaná ako reorganizačné opatrenie, ktoré nemá priamy vplyv na výplatu vkladov vkladateľov a pozastavenie ich vyplácania, ale slúži na zmenu činnosti banky a zabezpečenie obnovy jej riadneho fungovania.

 

K bodu 13

Ustanovenie vypúšťa možnosť Národnej banky menovať správcu a jeho zástupcov.

 

K bodu 14

Ustanovenie rozširuje okruh osôb vylúčených z možnosti byť správcom alebo zástupcom správcu aj na členov rady a to súčasných ako aj bývalých členov rady, ktorí členstvo ukončili v období dvoch rokov pred zavedením nútenej správy.

 

 

K bodu 15

Ustanovenie rozširuje možnosti výkonu nútenej správy, kedy správca môže okrem priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracovať so štatutárnym orgánom a ten je povinný poskytovať správcovi všetku potrebnú súčinnosť na výkon jeho kompetencií.

 

K bodom 16 až 18

Navrhované znenie § 55 odseku 1 prvej vety mení rozsah pozastavenia výkonu funkcií, ktoré mala doterajšia nútená správa a určuje, že výkon funkcií valného zhromaždenia nie je zavedením nútenej správy dotknutý. Zároveň sa zrušuje pozastavenie práv akcionárov zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom a obmedzenia výkonu funkcie valného zhromaždenia uvedené v iných častiach § 55.

 

K bodu 19

Ustanovenie navrhuje zrušenie oprávnenia čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s vkladmi v banke zo strany správcu.

 

K bodu 20

Ustanovenie určuje potrebu súhlasu rady na vyhlásenie konkurzného konania na banku.

 

K bodu 21

Kompetencie správcu spolu s následkami zavedenia nútenej správy na výkon funkcií a práv v banke sa neuplatňujú v prípade, ak správca namiesto priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracuje so štatutárnym orgánom banky.

 

K bodu 22

Ustanovenie upravuje možnosť Národnej banky Slovenska okrem informácií o úkonoch vykonaných správcom a zástupcom správcu počas nútenej správy požadovať pravidelné písomné správy o finančnej pozícií banky. Správu o finančnej pozícií je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy  a to aj bez toho, aby o jej predloženie Národná banka Slovenska požiadala.

 

K bodu 23

Ustanovenie rovnako ako v predchádzajúcich bodoch upravuje výkon kompetencií správcu v prípade, ak tento uskutočňuje ich výkon v spolupráci so štatutárnym orgánom. Správcovi v takom prípade nepatrí právo zrušiť pracovný pomer, dať výpoveď alebo previesť na inú prácu určených vedúcich zamestnancov banky.

 

K bodu 24

Stanovuje sa možnosť pre Národnú banku Slovenska predĺžiť  nútenú správu nad bankou, ak počas obdobia dvanástich mesiacov od jej zavedenia neboli odstránené dôvody, pre ktoré bola nútená správa nad bankou zavedená.

 

K bodu 25

Ustanovenie navrhovaného § 62a určuje proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy Národná banka Slovenska zvažuje zavedenie nútenej správy ako reorganizačného opatrenia alebo o zavedení reorganizačného opatrenia uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní reorganizačných opatrení pri riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

 

K bodu 26

            V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Čl. III

 

K § 53f

            V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje udeľovanie výnimiek pri vymáhaní dohôd o finančnej zábezpeke, obmedzeniach účinkov záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania a zadáva rámec pri ich zahŕňaní do ozdravných plánov pre obchodníkov s cennými papiermi.

 

K § 71df

            V zmysle upravovaného paragrafu platí, že obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plánu. Obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý má významný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať s cieľom obnoviť  svoju finančnú pozíciu po tom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahŕňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií a  stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb. Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

 

K § 71dg

            Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovaní ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie súhlasu s ozdravným plánom a obchodníka s cennými papiermi požiada, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

 

K § 71dh

            V zmysle upravovaného paragrafu ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte, je povinný vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu, schválený štatutárnym orgánom obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány obchodníkov s cennými papiermi na individuálnej úrovni. 

 

K § 71di

            Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušným kolégiom snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

 

K § 71dj

            Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualizácie.

 

K § 71dk

            V zmysle upravovaného paragrafu môže materský obchodník s cennými papiermi , materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použiť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ním vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia podľa tohto paragrafu.

 

K § 71dl

            Predmetný paragraf vymedzuje obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých sa v závislosti od výšky základného imania vzťahujú povinnosti podľa určených ustanovení. Ustanovenie harmonizuje znenie návrhu novely zákona o cenných papieroch s novým zákonom o riešení krízových situácií. Zavádza odkaz na zákon o cenných papieroch a príslušné ustanovenia o nútenej správe a skupinovej nútenej správe.

K bodu 3

            Predmetné ustanovenie vymedzuje výnimku uplatnení upravujúcich ponuky na prevzatie a to v prípade uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií podľa zákona o cenných papieroch a zákona o riešení krízových situácií.

K bodu 4

            Ustanovenie právomoci Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosti v prípade, ak nespĺňa podmienky pre výkon svojej činnosti. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti obchodníka v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré v prípade nekonania by mohli viesť k aktivácií mechanizmov riešenia krízových situácií.

K bodu 5

            Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti obchodníka s povinnosťami ustanovenými zákonom o cenných papieroch ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 6

            Doplnené znenie § 144 v odsekoch 29 a 31 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pokutu za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie právnych predpisov alebo stanov obchodníka zo strany dotknutej osoby a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 144. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť obchodníkovi povinnosť, aby začal s prípadnými záujemcami rokovať o predaji podniku alebo jeho časti ako opatrení na riešenie vzniknutej krízovej situácie.

K bodu 7

            Ustanovenia navrhovaného § 144a a 144b určujú proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad obchodníkom, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu, kedy Národná banka Slovenska zvažuje uplatnenie opatrení alebo o uplatnení opatrení uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní opatrení pri predchádzaní a riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

K bodu 8

            V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 25

            V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Čl. IV

 

K bodom 1 až 4

Navrhované ustanovenia určujú vzťah nového zákona a rezolučného konania s konkurzným konaním, pričom určujú začiatok alebo priebeh rezolučného konania ako prekážku začatia alebo pokračovania konkurzného konania. Ustanovenia rovnako stanovujú výnimku pre rezolučné konanie z pravidla prerušenia súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu pri vyhlásení konkurzu. Prebiehajúce rezolučné konanie, predmetom ktorého je majetok úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa neprerušuje.

 

K Čl. V

 

Doplnením ustanovenia § 1 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre zákazky súvisiace s činnosťou rady a to z dôvodu potreby rýchleho a flexibilného reagovania rady a Národnej banky Slovenska v procese riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

 

 

K Čl. VI

 

K bodu 1

Stanovuje sa zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

 

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť použitia prostriedkov Fondu na ochranu vkladov na financovanie riešenia krízových situácií. Jedná sa o transpozíciu ustanovení smernice, ktoré stanovujú zaradenie národných systémov na ochranu vkladov v obmedzenej miere a za splnenia podmienok ako zdrojov pre financovanie riešenia krízových situácií.

 

K bodu 3

Z dôvodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií navrhované ustanovenie vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení príspevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

K bodu 4

Ustanovenie upravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľom pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

 

K bodu 5

Ustanovenie stanovuje právomoci Fondu na ochrany vkladov vo vzťahu

 

K bodom 6, 8 a 10

Ustanovenia bodov 6, 8 a 9 stanovujú bariéry vyžadované smernicou na predchádzanie konfliktu záujmov pri riešení krízových situácií, ktorý by mohol vzniknúť zapojením zástupcov komerčných bánk do procesu riešenia krízových situácií pri výkone ich funkcií v orgánoch Fondu ochrany vkladov.

 

K bodu 7

Ustanovenie určuje pôsobnosť Prezídia Fondu ochrany vkladov a Prezidenta Fondu ochrany vkladov pri riešení krízových situácií podľa zákona o riešení krízových situácií finančných inštitúcií a to najmä ako členov kolégií pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

 

K bodu 9

Ustanovenie upravuje zabezpečenie výkonu činností Fondu ochrany vkladov spojených s riešením krízových situácií zo strany úradu fondu.

 

K bodu 11

 

            V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Čl. VII

 

K bodu 1 - § 13 ods. 1 písm. f)

 

Navrhuje sa, aby u vybranej inštitúcie bol odpis záväzkov vykonaný v rámci rezolučného konania podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oslobodený od dane. 

 

K bodu 2 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 6

 

Za daňový výdavok bude možné považovať u veriteľa aj odpis pohľadávok voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní, ak o odpise záväzku rozhodla Rada pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o z mene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodom 3 a 4 - § 20 ods. 2 písm. g) a § 20 ods. 21  

 

U daňovníka, ktorý je veriteľom vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní, sa umožňuje, aby za daňový výdavok bola považovaná aj tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči tomuto dlžníkovi. Tvorba opravných položiek sa zahrnie do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane.  

 

 

K Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

 

 

 

 

Robert  F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Jozef M a k ú c h

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1061

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: