Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

324/2014 Z. z.

najpravo.sk • 8.2. 2015, 18:35

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Primárnou úlohou v oblasti verejných financií je dosiahnuť zníženie rozpočtového deficitu. Jednou z možností dosiahnutia tohto cieľa je zefektívnenie správy majetku štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorá by priniesla úsporu výdavkov a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Centralizácia starostlivosti o majetok štátu, odstránenie administratívnych bariér a duplicity rôznych činností, určenie jednotných pravidiel a postupov alebo vytvorenie centrálnej evidencie majetku štátu by mohli predstavovať výrazný príspevok ku konsolidácii verejných financií.

 

Predmetná úloha vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016, podľa ktorého „vláda zavedie centrálnu správu nehnuteľného majetku štátu, v záujme zefektívnenia jeho užívania, odstránenia existujúcich duplicít a hospodárnosti budúcich investícií a údržby“.       

 

Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva veľké množstvo subjektov, ktoré samostatne nakladajú s majetkom štátu v ich správe. Individuálna správa majetku štátu, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia úloh jednotlivých správcov, znamená pre každého správcu povinnosť zabezpečovať jednotlivé úseky správy majetku štátu ako jeho evidencia, prevádzka a starostlivosť vrátane údržby, nakladanie s ním. Individuálna správa takisto znamená nejednotnosť postupov pri jeho správe z hľadiska užívania, údržby, predaja alebo nájmu.

 

Návrh zákona umožní, aby sa správcovia venovali profesionálne len činnostiam, na ktoré boli zriadení, resp. svojim zákonným kompetenciám, a starostlivosť o nehnuteľný majetok štátu sa zverí odborným organizáciám, ktoré budú vykonávať centrálnu správu tohto majetku. Centrálna správa nehnuteľného majetku štátu znamená komplexnú starostlivosť o tento majetok, vrátane jeho prevádzky, opráv, údržby, zmien, nájmu alebo predaja. Od centralizácie správy nehnuteľného majetku štátu sa očakáva špecializácia, efektivita využitia a hospodárnosť správy tohto majetku. Vychádza sa pritom zo skúseností vyspelých krajín Európy, kde je hospodárenie s nehnuteľným majetkom pre potreby štátu sústredené len do niekoľkých centralizovaných organizácií.

 

Návrh zákona predpokladá odbúranie viacerých administratívne a finančne náročných činností. Ide hlavne o zrušenie zverejňovania prebytočného majetku štátu a dočasne prebytočného majetku štátu vo forme inzerátu v printových médiách, čo je finančne náročné hlavne v prípadoch, keď je potrebné ponuku viackrát zverejniť.  

 

Aj napriek viacerým pokusom sumarizovať majetok štátu doteraz neexistuje komplexná evidencia nehnuteľného majetku štátu. Existuje len účtovná evidencia majetku vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná. Dôsledkom tohto stavu je absencia informačnej základne o rozsahu (množstve) majetku, ktorý v skutočnosti vlastní Slovenská republika. Nie je teda možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný, a teda či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vytvorením databázy majetku štátu by štát získal komplexný prehľad nehnuteľného majetku štátu, ktorý slúži na plnenie jednotlivých funkcií štátu.

 

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

 

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

 

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

 

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2014.

 

 

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu navrhovanej centralizácie nehnuteľného majetku štátu a následnej vyššej efektívnosti správy a nakladania s nehnuteľným majetkom štátu. Centralizácia majetku štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť pri správe nehnuteľného majetku štátu. Očakávaným dôsledkom centralizácie nehnuteľného majetku štátu, kedy predpokladaný počet správcov nehnuteľného majetku štátu by nemal presiahnuť počet 20, je optimalizácia využívania nehnuteľného majetku štátu (efektívnejšie priestorové využitie existujúceho majetku štátu), ako aj zefektívnenie správy nehnuteľného majetku štátu, najmä cestou zníženia nákladov na údržbu, opravy a rekonštrukciu nehnuteľného majetku štátu, zníženia nákladov spojených s predajom alebo prenájmom majetku štátu, pretože sa upúšťa od zverejňovania ponúk tohto majetku v dennej tlači (s celoslovenskou pôsobnosťou), premiestňovanie správcov majetku štátu do voľných priestorov vo vlastníctve štátu a postupné ukončenie drahých prenájmov priestorov vo vlastníctve súkromných partnerov.

 

Z dlhodobého hľadiska sa z dôvodu zabezpečenia efektívnej a transparentnej správy nehnuteľného majetku štátu javí ako nutnosť podpora informačných technológií pri správe majetku štátu. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je jednotná evidencia majetku štátu, ktorá je základným predpokladom znalosti o efektivite využívania majetku štátu. Navrhovaná centrálna evidencia majetku zabezpečí prehľad o majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, jeho skutočný stav, množstvo a štruktúru, ako aj majetku vo vlastníctve iných vlastníkov, ktorý využívajú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie alebo štátne fondy. Na základe týchto zistení, ako aj odôvodnených potrieb správcov, ktorí budú nehnuteľný majetok štátu naďalej využívať ako vypožičiavatelia (t.j. bezplatne, platiť budú len za prevádzkové náklady, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním majetku), bude možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný, a teda, či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

 

Zavádza sa nový model správy nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal z vyššie uvedených dôvodov zabezpečiť nižšie výdavky, ako aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozitívny dopad na štátny rozpočet, ktorý však nie je možné v súčasnosti exaktne kvantifikovať.

 

2. Navrhovaná úprava predpokladá doplnenie existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní – www.ropk.sk (po novom pôjde o Register ponúkaného majetku štátu) a vytvorenie nového informačného systému – Centrálna evidencia majetku. Očakáva sa negatívny dopad na štátny rozpočet z titulu vytvorenia a následných nákladov na prevádzku registra ponúkaného majetku štátu, vytvorenia a prevádzky centrálnej evidencie majetku štátu a elektronickej aukcie. Náklady na rozšírenie existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní za účelom vytvorenia registra ponúkaného majetku štátu (hardvér, operačné systémy, licencie, databázy...), náklady na vytvorenie centrálnej evidencie majetku, v predpokladanej sume cca 225 000,00 EUR. Predpokladané náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstarávacej ceny, t. j. 22 500,00 EUR. Z dlhodobého hľadiska by existencia týchto informačných systémov mala mať pozitívny dopad na štátny rozpočet.

 

3. Očakáva sa pozitívny dopad na štátny rozpočet z titulu úspor výdavkov na inzerciu, ktorú v súčasnosti platia správcovia majetku štátu (za rok 2010 dosiahla odhadovaná suma týchto výdavkov výšku  200 000 eur).

 

4. Predpokladáme pozitívne dôsledky na štátny rozpočet z titulu efektívnejšej správy nehnuteľného majetku štátu, ktoré však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať. Po získaní potrebných údajov a ich analýze bude možné kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy.

 

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

K bodu 1

Zákon definuje subjekty, ktoré spravujú majetok štátu využívaný vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Navrhuje sa zlúčiť doteraz rozlišovaných správcov majetku štátu (ďalej len „správca“), ktorými sú verejnoprávne inštitúcie, ak na základe zákona spravujú majetok štátu alebo iné právnické osoby, ak na základe zákona spravujú majetok štátu. Zároveň sa explicitne priznáva postavenie správcu majetku štátu aj štátnemu orgánu bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona (dočasný správca) alebo osobitného predpisu(napr. colný zákon) spravuje majetok štátu. Takéto štátne orgány sú preddavkové organizácie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), ktoré nie sú právnické osoby. Reaguje sa tým na prebiehajúcu reformu miestnej štátnej správy, kedy prevažná časť miestnej štátnej správy splynula do okresných úradov ako preddavkových organizácii. Práva a povinnosti správcu vykonáva štátny orgán bez právnej subjektivity v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

 

Za správcov, ktorí majú postupovať podľa tohto zákona, sa naďalej nepovažujú štátne podniky a ani subjekty, ktoré popri (prevládajúcej) podnikateľskej činnosti plnia aj verejnoprospešné úlohy, ak nemajú postavenie štátnej príspevkovej organizácie alebo štátnej rozpočtovej organizácie, napr. Železnice Slovenskej republiky. Za správcov sa taktiež nepovažujú podnikateľské subjekty, napr. akciové spoločnosti, aj keď sú založené so 100% majetkovou účasťou štátu.

 

K bodu 2

Upravuje sa znenie § 1 ods. 2 zákona z dôvodu zavedenia inštitútu prevodu správy cenných papierov medzi správcami majetku štátu, pri zachovaní prednosti osobitných právnych predpisov upravujúcich nakladanie s cennými papiermi.

 

K bodu 3

Zákon neumožňuje štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym príspevkovým organizáciám, štátnym fondom a správcom, ktorí sú štátnym orgánom bez právnej subjektivity, nadobúdať majetok do ich vlastníctva. Vzhľadom na charakter týchto organizácií, finančné hospodárenie, vzťah k štátnemu rozpočtu, dôvody vzniku a zániku týchto organizácií, všetok majetok, ktorý získajú v rámci svojej činnosti, nadobúdajú zásadne do štátneho vlastníctva. Možnosť zákonom obmedziť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti vyplýva z § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka. 

 

K bodom 4 a 7

Inštitút odňatia správy možno aplikovať, ak sa preukáže, že nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom a správca s ním nenakladá postupom podľa zákona.

 

Ďalším dôvodom odňatia správy je potreba vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu na iné účely alebo ak je vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu iným správcom (napr. na umiestnenie ústredného orgánu štátnej správy). Pri rozhodovaní o odňatí správy sa musí prioritne prihliadať na záujem štátu (verejný záujem) a až následne prihliadať na práva doterajšieho správcu. Keďže v tomto prípade nejde o konanie o obmedzení práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je potrebné verejný záujem zisťovať v správnom konaní a ani ho deklarovať zákonom. V danom prípade dochádza k odňatiu práva správy, a nie vlastníckeho práva. Správcovia nemajú postavenie vlastníka, pretože vlastníkom je štát, ktorý má právo o svojom majetku rozhodovať bez ohľadu na vôľu jeho doterajšieho správcu.

 

Predmetom odňatia správy môže byť len nehnuteľný majetok štátu, vrátane jeho súčastí a príslušenstva.

 

Vzhľadom na výnimočnosť tohto inštitútu sa navrhuje, aby o odňatí správy rozhodovala na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky ako najvyšší orgán výkonnej moci. Podnet na odňatie správy predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky zriaďovateľ, ktorý je sám záujemcom o dotknutý nehnuteľný majetok štátu alebo v pôsobnosti ktorého je záujemca. Odňatie správy majetku štátu nemôže navrhnúť správca, ktorého nehnuteľný majetok štátu prešiel do správy centrálneho správcu alebo správca, ktorý je štátnym orgánom bez právnej subjektivity. Rozhodnutie o odňatí správy musí obsahovať najmä označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy majetku štátu. Ide o podstatné náležitosti, bez ktorých toto rozhodnutie nenadobudne platnosť. Toto rozhodnutie musí mať písomnú formu. Pri odňatí správy nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, mení sa len osoba správcu. Keďže ide iba o dispozíciu vlastníka, na vydanie takéhoto rozhodnutia sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nie je preskúmateľné v súdnom konaní.

 

Súčasne sa z dôvodu duplicity z § 3 zákona vypúšťa právna úprava nakladania s nehnuteľným majetkom štátu, pri ktorom sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky splnené podmienky na jeho vyvlastnenie.  

 

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 6

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. d) navrhovaného zákona nie je, ako preddavková organizácia podľa § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách, právnickou osobou. Z tohto dôvodu je potrebné zosúladiť platné znenie § 3 ods. 6 zákona so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o majetku účtuje právnická osoba. Účtovnú evidenciu bude viesť štátna rozpočtová organizácia, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia zapojená.

 

K bodu 8

K § 3b:

Návrh zákona umožní centralizovať správu nehnuteľného majetku štátu v rámci jedného rezortu. K centralizácii nehnuteľného majetku štátu môže dôjsť len na základe rozhodnutia zriaďovateľa, a to ku dňu určenému v rozhodnutí o prechode správy nehnuteľného majetku štátu. Centralizácia sa bude týkať len nehnuteľného majetku štátu, ktorý je v správe štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií alebo štátnych fondov v pôsobnosti zriaďovateľa. Rozhodnutím zriaďovateľa nebude možné centralizovať správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý spravujú ústredné štátne orgány. Centralizovať sa nebude ani správa nehnuteľného majetku štátu, ktorého správca je ustanovený zákonom, ani nehnuteľného majetku štátu, ktorý musí spravovať správca, pretože je prijímateľom účelových prostriedkov z Nórskeho finančného mechanizmu EHP alebo z účelových fondov Európskej únie, ako aj nehnuteľného majetku štátu, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva. Nedá sa vylúčiť situácia, že časť nehnuteľného majetku štátu ostane naďalej v správe doterajšieho správcu, pretože zákon jeho centralizáciu neumožňuje, ale zvyšná časť nehnuteľného majetku štátu prejde do správy centrálneho správcu.

 

Zriaďovateľ musí ešte pred vydaním rozhodnutia o prechode správy nehnuteľného majetku štátu preskúmať dôsledky prechodu nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Zároveň musí zvážiť potrebu centralizácie nehnuteľného majetku štátu v správe dotknutého správcu, t. j. aj nehnuteľného majetku štátu, na ktorý bola poskytnutá dotácia, pretože predmetom centralizácie by mal byť celý nehnuteľný majetok štátu v správe dotknutého správcu, okrem majetku štátu, ktorý je navrhovaným zákonom vylúčený z centrálnej správy.

 

Cieľom centralizovanej správy nehnuteľného majetku štátu je zvýšenie efektívnosti využívania majetku štátu a znižovanie nákladov na ich správu. Zákon definuje centrálnu správu ako sústredenie správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu, ktorý spravovaný nehnuteľný majetok štátu poskytuje do užívania iným správcom na základe zákonom ustanovených podmienok. Vychádzajúc zo skúseností z iných štátov hlavné úlohy centrálnych správcov vo všeobecnosti možno definovať ako

- určovanie stratégie portfólia nehnuteľností štátu z pohľadu potrieb štátu a zvyšovania efektivity hospodárenia s týmto majetkom štátu,

- správa zvereného majetku štátu,

- modernizácia a zmena zvereného majetku štátu,

- údržba zvereného majetku štátu,

- výstavba (obstaranie) nových budov pre potreby štátu.

 

Hlavnou úlohou centrálneho správcu nehnuteľného majetku štátu podľa návrhu zákona bude manažovať zverený majetok štátu, a to z pohľadu

- efektívnosti, teda miery využívania majetku štátu,

- hospodárnosti, čiže znižovania nákladov na prevádzku a údržbu majetku štátu,

- centralizácie zdrojov na zmeny a modernizácie,

- oprávnených požiadaviek užívateľov tohto majetku štátu,

- environmentálnych požiadaviek.

 

Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto nehnuteľným majetkom štátu. To znamená, že centrálny správca vstupuje do práv a povinnosti doterajšieho správcu a preberá na seba všetky z toho plynúce práva a aj povinnosti. Pojem „príslušenstvo“ je definovaný v § 121 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali a podľa ods. 2 príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

 

Podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností bude rozhodnutie zriaďovateľa o prechode správy nehnuteľného majetku štátu. 

 

Práva a povinnosti centrálneho správcu pri správe majetku štátu nie sú odlišné od práv a povinností bežného správcu, preto sa ustanovenia zákona upravujúce práva a povinnosti správcu vzťahujú aj na centrálneho správcu. Ak však zákon priznáva práva alebo ukladá povinnosti len centrálnemu správcovi, tieto práva a povinnosti sa vzťahujú len na tohto centrálneho správcu. Centrálnym správcom môže byť:

1)      zriaďovateľ,

2)      existujúca štátna rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa, ktorú určil zriaďovateľ,

3)      štátna rozpočtová organizácia na tento účel zriadená zriaďovateľom, ktorej predmetom činnosti je centrálna správa,

4)      štátna rozpočtová organizácia, ktorá je centrálnym správcom v zriaďovateľskej pôsobnosti iného zriaďovateľa. 

 

Účtovať o nehnuteľnom majetku štátu v centrálnej správe bude iba centrálny správca, a nie doterajší správca. Keďže centrálna správa nie je povinná, resp. časť nehnuteľného majetku štátu je z centralizácie nehnuteľného majetku štátu vylúčená, budú existovať aj správcovia, ktorí budú spravovať nehnuteľný majetok štátu, teda budú o ňom aj účtovať.

 

Prechodom správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu sa jeho doterajší správca ex lege stáva vypožičiavateľom tohto majetku a je povinný uzavrieť s centrálnym správcom písomnú zmluvu o výpožičke. Zmluva o výpožičke sa uzatvára na neurčitý čas, vypovedať ju možno len zo strany centrálneho správcu, ak je potrebné v záujme hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť vypožičiavateľa. Pri uzavretí takejto zmluvy o výpožičke nie je potrebné rozhodnúť o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a nie je potrebný ani súhlas zriaďovateľa.

 

Dňom určeným v rozhodnutí o prechode správy nehnuteľného majetku štátu prechádza na centrálneho správcu aj oprávnenie nakladať s týmto majetkom štátu. Výnimkou je uzavretie zmluvy o podnájme, ktorú z dôvodu operatívnosti môže uzavrieť aj vypožičiavateľ, ak mu toto oprávnenie priamo vyplýva zo zmluvy o výpožičke uzavretej s centrálnym správcom a dĺžka doby prenechania nehnuteľného majetku štátu do podnájmu s tou istou osobou nepresiahne desať dní v kalendárnom mesiaci. Na platnosť zmluvy o podnájme sa nevyžaduje súhlas zriaďovateľa ani Ministerstva financií Slovenskej republiky.

 

Všetky výdavky súvisiace so správou nehnuteľnosti bude hradiť centrálny správca. Ide hlavne o výdavky na opravy, údržbu, a zhodnotenie spravovaného nehnuteľného majetku štátu. Vypožičiavateľ môže s predchádzajúcim písomným súhlasom centrálneho správcu vykonať zmeny na vypožičanom nehnuteľnom majetku štátu. Tieto zmeny môže vypožičiavateľ vykonať na vlastné náklady, okrem prípadu, že sa na znášanie týchto nákladov písomne zaviazal centrálny správca. Povinnosť písomnej formy súhlasu so zmenami na nehnuteľnom majetku štátu alebo záväzku uhradiť náklady vynaložené na zmeny na nehnuteľnom majetku štátu vyplýva z § 8b ods. 1 zákona.    

 

Centrálny správca v rámci prevádzky tohto majetku štátu takisto vstupuje do zmluvných vzťahov s dodávateľmi energií (elektrina, plyn, teplo), resp. vody,  alebo dodávateľmi služieb nevyhnutných pre riadne využívanie tohto majetku štátu, napr. odvoz odpadu. V rámci zmluvnej dohody bude povinnosťou vypožičiavateľa podieľať sa na týchto prevádzkových nákladoch pomerne k užívanému podielu na nehnuteľnom majetku štátu. Vypožičiavateľ, ako užívateľ časti nehnuteľného majetku štátu, uhrádza aj všetky ostatné náklady, ktoré sú nevyhnutné na riadne užívanie tohto majetku štátu a ktoré nezabezpečuje centrálny správca. Ide napr. o zabezpečenie parkovania na parkovacích plochách, ktoré nie sú v správe centrálneho správcu, alebo využívanie telekomunikačných, či iných služieb.

 

Ak centrálny správca ako požičiavateľ vypovie zmluvu o výpožičke z dôvodu potreby premiestnenia vypožičiavateľa (doterajší správca), zmluvné strany sú povinné zabezpečiť, aby nová zmluva o výpožičke nadobudla účinnosť dňom nasledujúcim po dni, kedy výpovedná lehota predchádzajúcej zmluvy o výpožičke uplynie. Zákonom určenú dĺžku výpovednej lehoty možno dohodou zmeniť.

 

Ak vypožičiavateľ (doterajší správca) využíva na svoje potreby len časť predmetu výpožičky, nie je oprávnený vypovedať zmluvu o výpožičke, ale môže žiadať zmenu výpožičky. Centrálny správca je povinný požiadavku vypožičiavateľa (doterajšieho správcu) na zníženie výmery predmetu výpožičky rešpektovať, avšak nie je povinný riadiť sa požiadavkou vypožičiavateľa (doterajšieho správcu) na konkrétne časti majetku štátu; v tomto prípade vzťahy medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom (doterajším správcom) by sa preto mali v prvom rade riadiť vzájomnou dohodou. Centrálny správca by mal zabezpečiť, aby nové priestory mali rovnakú alebo obdobnú úroveň ako predchádzajúce priestory, vrátane ich lokalizácie. Napríklad úrady často navštevované verejnosťou by nemali byť premiestňované z centier miest do okrajových, ťažko dostupných miest. 

 

Zákon umožní aj prechod vybraného nehnuteľného majetku štátu v centrálnej správe na základe rozhodnutia zriaďovateľa z centrálnej správy jedného centrálneho správcu do centrálnej správy iného centrálneho správcu.

 

Ak vznikne spor medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom (doterajším správcom), považuje sa za spor o správu majetku štátu podľa § 7 zákona. Predmetom sporu medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom môže byť len rozsah vypožičiavateľom užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosť umiestnenia vypožičiavateľa alebo stav nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom.

 

K § 3c:

Centrálna evidencia majetku je podľa navrhovaného zákona verejne prístupná evidencia bytových a nebytových budov, ktoré sú definované v § 43b a 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ucelené časti budov, ako sú byty a nebytové priestory podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe všetkých správcov. Jej súčasťou bude aj prehľad o bytových budovách a nebytových budovách, bytoch alebo nebytových priestoroch, ako aj pozemkov vo vlastníctve tretích osôb,  ktoré užívajú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy.  

 

Predmetom centrálnej evidencie nebudú líniové stavby a nimi zastavané pozemky, nehnuteľný majetok štátu, ktorý slúži na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo obrany štátu, a preto je predmetom ochrany utajovaných skutočností. V centrálnej evidencii sa takisto nebude evidovať nehnuteľný majetok štátu a nehnuteľný majetok vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom v zahraničí, ak slúži na ubytovanie zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

 

Pri identifikácii nehnuteľného majetku štátu evidovaného v katastri nehnuteľností je potrebné vychádzať z údajov z katastra nehnuteľností. Okrem číselnej identifikácie je potrebné tieto údaje spresniť druhovo, resp. podľa spôsobu využívania majetku štátu. Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa v súlade s prílohou č. 1 tejto vyhlášky pod pojmom druh rozumie členenie pozemkov na zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a pod. Stavby sa podľa prílohy č. 7 druhovo rozlišujú na bytové domy, administratívne budovy, budovy pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria) a pod. Spôsob využitia pozemku podľa prílohy č. 2 vyhlášky je v katastri nehnuteľností uvedený kódom, napr. pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom.

 

Centrálnou evidenciou majetku sa zabezpečí prehľad o skutočnom stave, množstve a štruktúre majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Tým bude možné zabrániť situácii, kedy sa na jednej strane lacno prenajíma nehnuteľný majetok štátu, hoci tento majetok by mohol efektívne využiť iný správca, ktorý si prenajíma majetok tretej osoby za prísnych trhových podmienok.

 

Údaje, ktoré sú obsahom centrálnej evidencie majetku, poskytujú správcovia, ktorí zodpovedajú za správnosť a aktuálnosť údajov. Zákon ustanovuje lehotu, v rámci ktorej musia správcovia z dôvodu neaktuálnosti údajov evidovaných v centrálnej evidencii majetku zabezpečiť ich opravu.   

 

K bodom 9 až 11

Do povinnej evidencie majetku štátu v dočasnej správe sa nebude zapisovať hnuteľný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Ide o majetok, ktorý je evidentne nepoužiteľný pre potreby štátu, resp. vzhľadom na jeho stav nie je možné ani previesť jeho vlastníctvo. Je preto zbytočné a administratívne náročné ho naďalej evidovať v evidencii majetku štátu v dočasnej správe. Tým nie sú dotknuté účtovné povinnosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovnú evidenciu vedie s poukazom na navrhovanú úpravu § 3 ods. 6 (doterajší § 3 ods. 9 zákona) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktorého rozpočet je dočasný správca zapojený.

 

Dočasným správcom sú okresné úrady v sídle kraja. Týmto okresným úradom, ktoré sú preddavkové organizácie, priznáva zákon v súlade s § 1 ods. 1 písm. d) zákona o správe majetku štátu postavenie správcu v obmedzenom rozsahu, teda nemôžu spravovať iný majetok štátu, než aký im zákon o správe majetku štátu dáva.

 

Vychádzajúc z potrieb praxe v prípade dedičstva, ktoré nenadobudne žiadny dedič (odúmrť), zastupuje Slovenskú republiku v dedičskom konaní len dočasný správca. Ďalší správcovia, ktorých kompetencia vyplýva z osobitných predpisov (napr. Slovenský pozemkový fond, Puncový úrad Slovenskej republiky) sa nezúčastňujú tohto dedičského konania. Po ukončení dedičského konania dočasný správca bez zbytočného odkladu odovzdá dotknutý majetok štátu správcovi, o ktorom tak ustanovuje osobitný predpis. Poručiteľove dlhy a preukázané náklady jeho pohrebu znášajú všetci správcovia, ktorí získali do svojej správy poručiteľov majetok pomerne podľa veľkosti nadobúdaného majetku štátu. Ide o analogické obmedzenie rozsahu zodpovednosti za dlhy poručiteľa, ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa ako vyplýva z § 470 ods. 1 v spojení s § 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka.  

 

Uvedený postup platí za predpokladu, že nejde o predĺžené dedičstvo, t.j. pasíva poručiteľovho majetku neprevyšujú hodnotu jeho majetku. Právna úprava § 5 ods. 5 zákona je subsidiárnou k právnej úprave Občianskeho zákonníka. Preto platí, že dočasný správca je oprávnený navrhnúť likvidáciu dedičstva v súlade s § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dočasný správca nemôže uhradiť peňažný dlh poručiteľa celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva a veriteľ odmietne prijatie vecí z dedičstva.

 

K bodu 12

K § 8:

Návrh zákona vzhľadom na rušenie vykonávacích predpisov osobitne upravuje nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu a hnuteľným majetkom štátu. Navrhované ustanovenia § 8 a § 8a upravujú výlučne nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu. Nakladanie s hnuteľným majetkom štátu je predmetom navrhovaného § 8f, so subsidiárnym použitím postupov podľa § 8a.

 

Ponuka na prevod správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu sa zverejňuje v registri ponúkaného majetku štátu. Ponuka je určená len správcom, ktorí môžu ponúkaný nehnuteľný majetok štátu nadobudnúť na základe zmluvy o prevode správy. Netýka sa teda správcu, ktorý nespravuje nehnuteľný majetok štátu, pretože tento prešiel do správy centrálneho správcu a správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity. Zverejnením ponuky v registri budú mať všetci správcovia možnosť oboznámiť sa s ponúkaným prebytočným nehnuteľným majetkom štátu a v prípade záujmu reflektovať na túto ponuku. Ak ide o národnú kultúrnu pamiatku, musí byť prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknutý písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, ktoré podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov zastupuje štát, ktorý má predkupné právo na všetky prevádzané národné kultúrne pamiatky.

 

Zákon demonštratívnym spôsobom ustanovuje obsahové náležitosti ponuky v registri ponúkaného majetku štátu. Výška odplaty za prevod správy bude rôzna v závislosti od osoby nadobúdateľa. Kým prevod správy medzi dvoma štátnymi rozpočtovými organizáciami je bezodplatný, ostatné prevody správy môžu byť bezodplatné alebo odplatné, maximálne však do výšky primeranej ceny ponúkaného nehnuteľného majetku štátu (viď § 8a ods. 3). Odplata za prevod správy nehnuteľného majetku štátu napríklad Železniciam SR alebo niektorému štátnemu podniku musí byť najmenej vo výške primeranej ceny. Preto v ponuke s ohľadom na osobu nadobúdateľa (preberajúceho) môže správca ako odovzdávajúci odplatu za prevod správy určiť odlišne. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné, aby výšku odplaty odovzdávajúci poznal už pred začatím ponukového konania.

 

V záujme operatívneho nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu zákon ustanovuje lehotu, v ktorej je povinný konať správca ako odovzdávajúci, a tiež lehotu, v akej je správca ako preberajúci povinný prijať predložený návrh zmluvy o prevode správy. Nedodržanie tejto lehoty má za následok, že na ponuku záujemcu sa nebude viac prihliadať. Ak o ponúkaný prebytočný nehnuteľný majetok štátu prejavia záujem dvaja a viacerí záujemcovia a od svojej ponuky neodstúpia, nadobúdateľa tohto nehnuteľného majetku štátu určí vláda Slovenskej republiky. 

 

Taxatívnym spôsobom sú uvedené prípady, kedy správca nie je povinný vykonať ponukové konanie. To nevylučuje vykonanie ponukového konania. Úspešné ponukové konanie sa završuje uzavretím zmluvy o prevode správy podľa § 9. Prevodom správy podielu štátu na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých subjektov na iného správcu nie je dotknutý § 140 Občianskeho zákonníka, pretože prevodom správy nedochádza k zmene vlastníctva, a teda nie je dotknuté ani predkupné právo spoluvlastníka.

 

Zákon určuje všeobecné podmienky, ktoré musí preberajúci správca splniť, aby mohol majetok štátu nadobudnúť prevodom správy, či už ako výsledok ponukového konania, alebo bez neho. Tieto podmienky nemusí splniť zriaďovateľ správcu alebo centrálny správca, ktorí budú s týmto nehnuteľným majetkom štátu ďalej nakladať, vrátane jeho prenájmu, predaja, či zámeny. Zriaďovateľ správcu môže správu nehnuteľného majetku štátu v správe správcu v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti nadobudnúť do svojej správy bez vykonania ponukového konania. Tým je možné riešiť problémy správcov, ktorí nie sú kapacitne vybavení na zvládnutie agendy nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu.    

 

Zákon zachováva možnosť zámeny správy nehnuteľného majetku štátu, bez vydania rozhodnutia o prebytočnosti dotknutého majetku štátu a bez vykonania ponukového konania.

 

Správca, ktorý nespravuje nehnuteľný majetok štátu, pretože prešiel do správy centrálneho správcu podľa § 3b zákona, nemôže byť nadobúdateľom správy nehnuteľného majetku štátu. Ani správcovi, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, nemôže byť prevedená správa prebytočného nehnuteľného majetku štátu na základe zmluvy o prevode správy, pretože môže spravovať len taký majetok štátu, na ktorého správu je kompetentný podľa zákona o správe majetku štátu alebo osobitného predpisu.

 

Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, zákon ukladá správcovi povinnosť previesť tento nehnuteľný majetok štátu v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii. Medzi nehnuteľný majetok štátu, ktorý nemožno previesť z vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov patria napr. jaskyne, pozemky v 3. až 5. stupni ochrany. Nehnuteľný majetok štátu, ktorého všeobecná hodnota stanovená znalcom v znaleckom posudku presahuje 10 000 eur, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej aukcii. Povinnosť vykonať elektronickú aukciu je zachovaná aj vtedy, ak sa  primeraná cena v jednotlivých kolách zníži podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11 pod hranicu 10 000 eur. Výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu sú uvedené v § 8e.

 

Navrhuje sa oprávnenie vlády Slovenskej republiky rozhodnúť o zastavení predaja nehnuteľného majetku štátu až do momentu platnosti kúpnej zmluvy.

 

K § 8a:

Možnosť predaja majetku štátu formou osobitného ponukového konania je možné využiť pri prevode vlastníctva majetku štátu, ktorého primeraná cena nepresiahne 10 000 eur. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v registri ponúkaného majetku štátu. Od toho dňa začne plynúť lehota na doručenie cenových ponúk. Navrhovaný zákon ustanovuje minimálne náležitosti ponuky.

 

Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za podmienok ustanovených v osobitnom ponukovom konaní. Navrhuje sa, aby správcom určená lehota na doručovanie písomných cenových ponúk nebola kratšia ako 10 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky. Lehota na doručovanie je hmotnoprávnou lehotou, ktorá je dodržaná, ak v určenom čase bola ponuka (fyzicky) doručená správcovi. Do navrhovanej desaťdňovej lehoty možno započítať výlučne len pracovné dni.

 

Cieľom osobitného ponukového konania je vytvoriť čestné súťažné prostredie pri dôslednom zachovaní princípu transparentného nakladania s majetkom štátu. Správca pri nakladaní s majetkom štátu je povinný postupovať v súlade s navrhovaným zákonom tak, aby neobmedzil možnosť potenciálnych záujemcov zúčastniť sa na osobitnom ponukovom konaní a predložiť cenovú ponuku na kúpu majetku štátu. Zákon vymedzuje, ktoré cenové ponuky záujemcov je správca povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania, teda na tieto ponuky sa neprihliada.

 

Zákon definuje primeranú cenu ako všeobecnú hodnotu majetku stanovenú znaleckým posudkom podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 

 

V záujme vylúčenia nekorektných záujemcov sa navrhuje umožniť správcom žiadať od záujemcov zloženie zábezpeky v peniazoch, najviac však vo výške 10% požadovanej ceny. Požadovaná cena musí dosiahnuť aspoň výšku primeranej ceny alebo primeranej ceny po znížení podľa navrhovaného § 8a ods. 8, 9 a 11. Ak správca požaduje zloženie zábezpeky, je povinný skúmať, či záujemcovia včas a riadne (v plnej výške) túto povinnosť splnili. V opačnom prípade je povinný záujemcu z osobitného ponukového konania vylúčiť. Zábezpeka sa započítava do splatenia kúpnej ceny.

 

Osobitné ponukové konanie možno zrušiť len z dôvodu začatého konania o vyvlastnení alebo obmedzení vlastníckeho práva štátu k predmetu prevodu alebo jeho časti príslušným orgánom, alebo ak si to vyhradil v podmienkach osobitného ponukového konania.

 

Súčasne sa zakotvuje povinnosť správcu vyhodnotiť ponuky komisionálne, členov komisie  ktorých vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. V záujme skrátenia doby trvania osobitného ponukového konania nemá správca povinnosť vyhodnotiť tieto ponuky za účasti záujemcov. Tým však nie je dotknuté právo záujemcu byť prítomným na zasadnutí komisie, ak o to požiada. Priebeh osobitného ponukového konania musí byť kvôli kontrole zaznamenaný v zápisnici, ktorú podpisujú členovia komisie.

 

Kúpnu zmluvu možno uzavrieť len so záujemcom, ktorý splnil zákonné podmienky, teda že nie je osobou spriaznenou s iným záujemcom, cenovú ponuku vyjadril pevnou sumou najmenej vo výške požadovanej primeranej ceny a uhradil zábezpeku v plnej výške a v lehote určenej správcom (ak ju správca požadoval). Pri rovnosti najvyšších cenových ponúk, správca písomne vyzve záujemcov s najvyššou cenovou ponukou na zvýšenie cenových ponúk. Nová právna úprava umožní uzavrieť kúpnu zmluvu aj s ďalším záujemcom, ak záujemca (výherca) neuzatvoril kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca musel odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci nezaplatil kúpnu cenu v dohodnutej lehote. Keďže funkciou zábezpeky je selekcia nekorektných záujemcov, návrh zákona ustanovuje prípady, kedy zábezpeka prepadá do vlastníctva štátu. Zábezpeka neúspešných záujemcov, ktorí splnili určené podmienky, sa vráti po úhrade kúpnej ceny, najneskôr však do 90 dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania. Zábezpeka záujemcov, ktorí nesplnili určené podmienky (napr. z dôvodu, že neponúkli požadovanú primeranú cenu) alebo ktorí odstúpili od svojej cenovej ponuky ešte pred vyhodnotením osobitného ponukového konania, sa vráti po vyhodnotení osobitného ponukového konania.

 

Navrhovaný zákon vychádza pri definícii pojmu „spriaznená osoba“ z § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Z dôvodu urýchlenia procesu odpredaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu sa v rámci osobitného ponukového konania navrhuje vykonať viac kôl s postupným znižovaním primeranej ceny, a to nasledovne:

 

1. kolo – požadovaná cena vo výške primeranej ceny

 

2. kolo – požadovaná cena vo výške primeranej ceny zníženej o 10%; ak je predmetom prevodu stavba spolu s pozemkom, najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50%,

 

3. kolo - požadovaná cena vo výške primeranej ceny zníženej o 30%; ak je predmetom prevodu stavba spolu s pozemkom, najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50%,

 

4. kolo - požadovaná cena vo výške primeranej ceny zníženej o 60%; ak je predmetom prevodu stavba spolu s pozemkom, najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50%,

 

5. kolo – ponuka obci podľa územného princípu na uzavretie darovacej zmluvy (postačuje, ak obec v lehote 30 kalendárnych dní písomne prejaví záujem o tento nehnuteľný majetok štátu),

 

6. kolo – ponuka vyššiemu územnému celku podľa územného princípu na uzavretie darovacej zmluvy (postačuje, ak vyšší územný celok v lehote 30 kalendárnych dní písomne prejaví záujem o tento nehnuteľný majetok štátu),

 

7. kolo – požadovaná cena vo výške primeranej ceny zníženej o 90%; ak predmetom prevodu je aj pozemok, najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50%. Toto kolo možno využiť na predaj tzv. nepredajnej stavby, ktorá je prevádzaná samostatne, prípadne aj s pozemkom, ktorú podľa potvrdenia stavebného úradu nie je možné z dôvodu jej technického stavu riadne užívať, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, ktorú nie je možné hospodárne opraviť a ktorej vlastníctvo sa nepodarilo previesť vo všetkých predchádzajúcich kolách osobitného ponukového konania. Tieto podmienky sú kumulatívne, teda musia byť splnené súčasne. Za nepredajnú stavbu nemožno vyhlásiť národnú kultúrnu pamiatku.

 

Ak úspešný záujemca neuzavrie zmluvu a odstúpi od ponuky, alebo ak od zmluvy odstúpi správca, pretože kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas a riadne, dané kolo predaja majetku štátu sa považuje za zmarené. Preto je správca povinný toto kolo opakovať za rovnakých podmienok (za primeranú cenu, alebo za primeranú cenu po znížení).

 

Dôležitou zásadou je dodržanie kontinuity pri predaji majetku štátu. Správca nemôže ľubovoľne striedať formy predaja. Ak správca začne realizovať predaj majetku štátu formou osobitného ponukového konania, musí v tejto forme nakladania s majetkom štátu pokračovať až do jeho úspešného alebo neúspešného ukončenia.

 

K bodu 13

K § 8aa:

Ďalším spôsobom predaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu je elektronická aukcia, ktorá je povinná pri predaji nehnuteľného majetku štátu, ktorého primeraná cena (pred znížením) presahuje 10 000 eur. 

 

Prvou etapou je vyhlásenie elektronickej aukcie, zmyslom ktorej je vytvoriť okruh záujemcov o účasť na elektronickej aukcie, a to na základe predložených písomných cenových ponúk. Druhou etapou je samotná elektronická aukcia, v rámci ktorej môžu záujemcovia zvyšovať najvyššiu cenovú ponuku, predloženú v rámci vyhlásenia elektronickej aukcie alebo v rámci prebiehajúcej elektronickej aukcie. Cieľom celého procesu je vytvoriť súťažné prostredie na dosiahnutie najvýhodnejšej kúpnej ceny pre štát.

 

Oznam o vyhlásení elektronickej aukcie sa zverejňuje v registri ponúkaného majetku štátu. Náležitosti oznámenia o vyhlásení elektronickej aukcie ustanovuje navrhovaný zákon. Navrhuje sa, aby správcom určená lehota na doručovanie písomných cenových ponúk, nebola kratšia ako 20 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyhlásenia elektronickej aukcie v registri ponúkaného majetku štátu. Táto minimálna lehota môže byť kratšia (10 pracovných dní), ak je predmetom ponuky majetok štátu, ktorého všeobecná hodnota majetku nepresahuje 10 000 eur (vrátane). Lehota začne plynúť odo dňa, kedy bol oznam o vyhlásení elektronickej aukcie zverejnený a zarátavajú sa do nej len pracovné dni. Lehota na doručovanie je hmotnoprávnou lehotou, ktorá je dodržaná, ak v určenom čase bola ponuka (fyzicky) doručená správcovi.

 

Účelom vyhlásenia elektronickej aukcie je zabezpečiť transparentné nakladanie s majetkom štátu a vytvorenie čestného súťažného prostredia. Preto by správca nemal podmieňovať účasť záujemcov neodôvodnenými podmienkami, ktoré odradia alebo zamedzia prístup záujemcov do elektronickej aukcie. Správca je oprávnený požadovať zábezpeku v peniazoch. Výšku zábezpeky určuje správca, pričom nesmie prekročiť výšku 10% primeranej ceny alebo primeranej ceny zníženej podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11.

 

Vyhlásenie elektronickej aukcie sa vyhodnocuje v komisii. Z dôvodu zachovania anonymity záujemcov nemôže správca zverejniť žiadne informácie o nich.

 

Správca je povinný skúmať, či medzi záujemcami nie sú osoby spriaznené, či každý záujemca vyjadril svoju cenovú ponuku pevnou sumou najmenej vo výške požadovanej primeranej ceny a uhradil zábezpeku v plnej výške a v lehote určenej správcom (ak ju správca požadoval). Ak žiaden záujemca nesplní zákonom určené podmienky, správca je povinný opakovať vyhlásenia elektronickej aukcie za rovnakých podmienok ako pri osobitnom ponukovom konaní (§ 8aa ods. 5 v spojení s § 8a ods. 8, 9 a 11 zákona), teda postupne znižovať výšku primeranej ceny, vrátane povinnosti ponúknuť obci a následne (v prípade jej nezáujmu) aj vyššiemu územnému celku tento nehnuteľný majetok štátu ako dar. S poukazom na § 8aa ods. 5 navrhovaného zákona správca je oprávnený zrušiť vyhlásenie elektronickej aukcie (1. etapa) z tých istých dôvodov ako v prípade osobitného ponukového konania.  

 

Ak navrhovaným zákonom určené podmienky splní len jeden záujemca, správca s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie. Ak úspešný záujemca neuzavrie kúpnu zmluvu a odstúpi od ponuky, alebo ak od kúpnej zmluvy odstúpi správca, pretože kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas a riadne, dané kolo predaja majetku štátu sa považuje za zmarené. Preto je správca povinný toto kolo opakovať za rovnakých podmienok (za primeranú cenu, alebo za primeranú cenu po znížení).

 

Ak navrhovaným zákonom určené podmienky splnia aspoň dvaja záujemcovia, správca je povinný vykonať elektronickú aukciu podľa § 8ab zákona. Záujemcom, ktorých cenové ponuky nesplnili uvedené zákonné podmienky, správca neumožní prístup do elektronickej aukcie. Vylúčenie záujemcov z vyhlásenia elektronickej aukcie (1. etapa) a elektronickej aukcie (2. etapa) z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone, je neprípustné. Ide o rôzne podmienky a požiadavky, ktorých nesplnenie nemá žiadny vplyv na regulárnosť a transparentnosť celej elektronickej aukcie. Typickým príkladom takéhoto konania je požadovanie množstva dokladov, ktoré nie sú na vykonanie elektronickej aukcie vôbec relevantné, alebo vylúčenie záujemcu z formálnych dôvodov, napr. z dôvodu, že obálka nebola správne označená. Pritom je nesporné, že transparentnosť súťaže nemôže ohroziť dodatočné predloženie takéhoto dokladu alebo formálny nedostatok.

 

Ak správca začne realizovať predaj majetku štátu formou elektronickej aukcie, musí v tejto forme nakladania s majetkom štátu pokračovať až do jeho úspešného alebo neúspešného ukončenia.

 

K § 8ab:

Ak najmenej dvaja záujemcovia splnili zákonné podmienky, správca vykoná elektronickú aukciu. Navrhovaný zákon od záujemcov vyžaduje, aby v lehote určenej správcom predložili cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou v zákonom požadovanej výške, v lehote určenej správcom a riadne na účet správcu zložili zábezpeku (ak bola požadovaná). Zároveň nemôže ísť o osobu, ktorá je osobou spriaznenou s iným záujemcom.

 

Najmenej päť dní pred začatím elektronickej aukcie správca vyzve všetkých záujemcov, ktorých cenové ponuky spĺňajú zákonné podmienky, na predkladanie nových cenových ponúk v elektronickej aukcii. Návrh zákona neupravuje formu výzvy. Výzvu je však správca povinný uskutočniť preukázateľným spôsobom, ktorým zároveň zabezpečí včasnú a dostatočnú informovanosť záujemcov (napr. mailom, faxom, poštou). Výzva musí obsahovať východiskovú cenu elektronickej aukcie, minimálnu sumu, o ktorú možno zvýšiť cenovú ponuku oproti predchádzajúcej cenovej ponuke, informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia a špecifikácie technického pripojenia k nemu, dátum a čas začatia  elektronickej aukcie, čas skončenia elektronickej aukcie, aukčný čas, o ktorý sa predlžuje skončenie elektronickej aukcie a dôležité informácie týkajúce sa elektronickej aukcie. Za dôležité informácie týkajúce sa elektronickej aukcie možno považovať napr. odkaz na internetovú stránku, na ktorej sa uskutoční elektronická aukcia, podmienky a špecifikácia technického pripojenia, použité elektronické zariadenie, označenie elektronickej aukcie, podmienky účasti na elektronickej aukcii (napr. že osoby spriaznené sa z elektronickej aukcie vylučujú), dôsledky neúčasti záujemcov na elektronickej aukcii.

 

Účastníci elektronickej aukcie zvyšujú východiskovú cenu alebo cenu ponúknutú v rámci elektronickej aukcie iným záujemcom, a to najmenej o minimálnu sumu, ktorú správca určil vo výzve.

 

Elektronická aukcia trvá minimálne jednu hodinu. Skončí buď márnym uplynutím doby trvania elektronickej aukcie alebo márnym uplynutím aukčného času, t.j. času určeného správcom, ktorý plynie od poslednej prijatej cenovej ponuky a nesmie byť kratší ako 5 minút. Do vypršania tohto času môže záujemca predkladať novú cenovú ponuku. Po doručení novej cenovej ponuky aukčný čas na podávanie ďalších ponúk plynie nanovo.

 

Výsledky elektronickej aukcie spracúva automatizovaný systém. Správnosť výsledkov elektronickej aukcie musia potvrdiť členovia komisie, ktorých vymenúva alebo odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba.

Ak žiadny záujemca nenavýšil východiskovú cenu v elektronickej aukcii, správca listom, emailom alebo inou preukázateľnou formou vyzve záujemcov s najvyššou cenovou ponukou na zvýšenie cenových ponúk.

 

Výsledkom elektronickej aukcie je prevod vlastníckeho práva. Ak víťaz elektronickej aukcie neuzavrie kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom, alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky.

 

Zábezpeka sa vráti po vyhodnotení výsledkov vyhlásenia elektronickej aukcie (1. etapa) záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky ešte pred vyhodnotením výsledkov vyhlásenia elektronickej aukcie. Zábezpeky záujemcov, ktorí splnili určené podmienky, sa vrátia až po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr však do 90 dní od ukončenia elektronickej aukcie. Zábezpeka kupujúceho sa zarátava na splatenie kúpnej ceny.  Zábezpeka prepadne v prospech štátu, ak sa predaj prebytočného majetku štátu nezrealizuje z dôvodov na strane záujemcu (kupujúceho).  

 

Elektronickú aukciu (2. etapa) je správca oprávnený zrušiť, ak neexistujú aspoň dvaja záujemcovia, ktorí by splnili podmienky účasti na elektronickej aukcii, pretože v takom prípade nie je možné uskutočniť súťaž ponúk v elektronickej aukcii.

 

Kúpnu zmluvu možno uzavrieť len s tým záujemcom, ktorý splnil zákonom ustanovené určené podmienky. Ak po uzavretí kúpnej zmluvy vyjdú najavo skutočnosti, že kupujúci nesplnil zákonom určené podmienky, v súlade s § 12 zákona je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. V konaní o neplatnosti prevodu vlastníctva bude štát zastupovať príslušný prokurátor.

 

K bodu 14

Návrh zákona rieši oblasti, ktoré existujúci zákon neupravoval. Pri nakladaní so živými zvieratami sa bude postupovať podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú nakladanie s hnuteľným majetkom štátu. Živé zvieratá je správca oprávnený previesť mimo osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie.

 

Prevod správy cenných papierov a majetkových účastí medzi správcami majetku štátu sa realizuje zmluvou o prevode správy podľa tohto zákona. Táto zmluva nepodlieha súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky ani zriaďovateľa. Všeobecné zásady nakladania s majetkom štátu sa vzťahujú aj na nakladanie s cennými papiermi a majetkovými účasťami štátu. Preto správca musí akékoľvek nakladanie s nimi realizovať tak, aby to bolo pre štát ekonomicky výhodné a efektívne, teda súťažnou formou (transparentne), pokiaľ to osobitná právna úprava v tejto oblasti umožňuje.

 

K bodu 15

V súvislosti so zjednotením právnej úpravy nakladania s hnuteľným majetkom štátu sa zrušuje oprávnenie zriaďovateľov vydávať vykonávacie predpisy, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu.

 

Pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa je daná iba v zákonom ustanovených prípadoch. Ak zákon pozitívne nepožaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa, tento súhlas nemožno vyžadovať ani udeliť. Vychádza sa tu z predpokladu, že verejná správa sa nemôže pohybovať praeter legem, t.j. mimo zákonného zmocnenia. 

 

K bodu 16

Návrh zákona novo definuje pojem „zriaďovateľa“. Za zriaďovateľa sa považuje ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil správcu podľa zákona o rozpočtových pravidlách alebo na jeho rozpočtovú kapitolu je zapojený správca, ktorý bol zriadený zákonom.

 

Správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, je súčasťou rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou. Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona môže vykonávať iba ústredný orgán štátnej správy, na rozpočet ktorého je zapojená rozpočtová organizácia, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je preddavková organizácia. Ak je štátny orgán bez právnej subjektivity súčasťou ústredného orgánu štátnej správy, funkciu zriaďovateľa tohto správcu vykonáva priamo tento ústredný orgán štátnej správy.

 

Okrem ústredných orgánov štátnej správy funkciu zriaďovateľa na účely zákona plní aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky voči krajským a okresným prokuratúram a Slovenská akadémia vied voči organizáciám akadémie.

 

Osobitné postavenie má Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky plní funkciu zriaďovateľa ako každý ústredný orgán štátnej správy voči všetkým správcom, ktorých zriadilo, ako aj správcom, ktorí sú zriadení zákonom a sú zapojení na rozpočtovú kapitolu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zároveň plní funkciu zriaďovateľa aj voči ostatným zriaďovateľom, ak v právnych vzťahoch vystupujú ako správcovia, a tiež voči iným štátnym orgánom, ktorí sú správcami rozpočtových kapitol, ale nie sú zriaďovateľmi podľa tohto návrhu zákona, napr. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pod.

 

K bodu 17

Výrazne sa posilňuje význam registra ponúkaného majetku štátu, ktorý bude v oblasti nakladania s majetkom štátu plniť úlohu informačného kanálu medzi štátom a verejnosťou. Rozhodujúcim prvkom začatia ponukového konania, osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie, alebo ponuky na prenájom nehnuteľného majetku štátu bude zverejnenie tejto ponuky na portáli www.ropk.sk.

 

Obsahom registra bude evidencia:

-          (trvalo) prebytočného nehnuteľného majetku štátu a vymedzeného hnuteľného majetku štátu ponúkaného na prevod správy správcom,

-          (trvalo) prebytočného nehnuteľného majetku štátu a vymedzeného hnuteľného majetku štátu ponúkaného na predaj v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie,

-          dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu a

-          informácií o výsledku súťaže.

Výnimky z povinnosti ponúknuť majetok štátu v registri ponúkaného majetku štátu ustanovuje zákon len v prípadoch, kedy je pre štát neefektívne postupovať súťažnou formou, napr. predaj pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou vo vlastníctve kupujúceho. Ponuku majetku štátu v registri ponúkaného majetku štátu zverejňuje správca, ktorý zodpovedá za správnosť a včasnosť vložených údajov.

 

Zákon ustanovuje obsahové náležitosti registra ponúkaného majetku štátu. Identifikácia kupujúceho alebo nájomcu musí obsahovať pri fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt a pri právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie. Je potrebné zdôrazniť, že vyhodnotenie výsledkov vyhlásenia elektronickej aukcie (1. etapa) nesmie obsahovať identifikačné údaje záujemcov a ich cenových ponúk, a to z dôvodu ochrany záujemcov pred nežiaducim zasahovaním zo strany iných záujemcov.

 

V záujme rozšírenia informovanosti verejnosti o existencii registra ponúkaného majetku štátu sa ukladá povinnosť všetkým správcom, aby ich webové sídla obsahovali aj odkaz na tento register. 

 

K bodu 18

K § 8e:

V záujme zachovania transparentnosti nakladania s majetkom štátu a dosiahnutia najvyššej kúpnej ceny sa prevod nehnuteľného majetku štátu realizuje na základe osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Preto počet prípadov, kedy nie je potrebné vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu, by mal byť odôvodnený a limitovaný. Navrhované ustanovenie definuje prípady, kedy je správca oprávnený nehnuteľný majetok štátu previesť vopred určenému kupujúcemu. Zároveň nevylučuje ani v týchto prípadoch vykonanie osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Výpočet zákonom ustanovených výnimiek z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu je taxatívny a nemožno ho rozšíriť dohodou zmluvných strán.

 

Vopred určenému kupujúcemu možno previesť nehnuteľný majetok štátu, ktorý nie je správca povinný ponúknuť iným správcom podľa § 8 ods. 4 navrhovaného zákona, napríklad pozemok zastavaný stavbou vo vlastníctve kupujúceho, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Takouto stavbou môže byť len bytová alebo nebytová budova, teda bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie (napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov) a hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, kryté budovy pre šport, poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, ostatné nebytové budovy, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely (napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne). Zároveň so zastavaným pozemkom je možné previesť kupujúcemu aj pozemok priľahlý k zastavanému pozemku, avšak len za predpokladu, že záujemcovi reálne slúži, pretože bez neho by bola stavba neužívateľná. Zákon nešpecifikuje druh pozemku, ale len spôsob jeho využívania, teda že spolu so zastavaným pozemkom tvorí neoddeliteľný celok. Do času reálneho prevodu vlastníctva zastavaného, resp. priľahlého pozemku, teda za obdobie, kedy kupujúci užíval zastavaný a priľahlý pozemok, prináleží štátu odplata vo výške trhového nájomného.

 

Vopred určenému kupujúcemu možno previesť aj nezastavaný pozemok o výmere menšej ako 200 m2. Tento pozemok však nesmie vzniknúť oddelením od pozemku, ak by zostatok pozemku, ktorý ostal vo vlastníctve štátu, rozdelením stratil svoju pôvodnú využiteľnosť (vrátane predajnosti) a svoju pôvodnú hodnotu (cena za m2).

 

Štát ako spoluvlastník má predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu iného spoluvlastníka a zároveň je podľa § 140 Občianskeho zákonníka povinný rešpektovať predkupné právo iného spoluvlastníka. Ak o kúpu spoluvlastníckeho podielu štátu na nehnuteľnom majetku prejavia záujem viacerí spoluvlastníci, postupuje sa podľa § 140 Občianskeho zákonníka. 

 

Zákon upresňuje spôsob predaja nehnuteľného majetku štátu obciam alebo vyšším územným celkom tak, aby nehnuteľný majetok štátu mohli nadobúdať do vlastníctva samospráv aj nimi zriadené rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie. V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov nadobúda rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia obce alebo vyššieho územného celku majetok výlučne len do vlastníctva svojho zriaďovateľa (obec, vyšší územný celok).  Všeobecnou podmienkou je, že kupujúci (obec alebo vyšší územný celok), prípadne aj v kúpnej zmluve priamo určený správca obecného majetku alebo majetku vyššieho územného celku (rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia obce alebo vyššieho územného celku), budú tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb. Podrobnosti o povinnostiach kupujúceho upravuje § 11 ods. 3 zákona.

 

Nadobudnúť nehnuteľný majetok štátu bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie môže aj cudzí štát, ak účelom prevodu sú potreby diplomatického zastúpenia tohto štátu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že Slovenská republika má v tomto štáte rovnaké právo. 

 

Osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu nie je potrebné vykonať, ak ide o zámenu nehnuteľného majetku štátu za nehnuteľný majetok inej osoby.

 

Podstatnou náležitosťou kúpnych zmlúv je aj dohoda o účele, na ktorý bude predmet prevodu kupujúcemu slúžiť. Účel kúpy musí byť dostatočne jasný a konkrétny najmä vtedy, ak prevod vlastníctva majetku štátu sa realizuje mimo osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie.

 

Vzhľadom na to, že predajom majetku štátu vopred určenému kupujúcemu je alebo môže byť narušená zásada transparentného nakladania s majetkom štátu, prevod vlastníctva nehnuteľného majetku štátu kupujúcemu, ktorý vykonáva hospodársku činnosť na relevantnom trhu (bez ohľadu, či ide o subjekt vedený v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri), je potrebné posúdiť aj z hľadiska pravidiel štátnej pomoci. 

 

K § 8f:

Navrhuje sa komplexne upraviť nakladanie s hnuteľným majetkom štátu priamo v zákone o správe majetku štátu. Tým sa zjednocuje úprava nakladania s hnuteľným majetkom štátu, pretože doterajšia právna úprava roztrieštená medzi jednotlivé vykonávacie predpisy vnášala do správy hnuteľného majetku štátu nejednotnosť a nebola ani zárukou efektívneho nakladania s rôznorodými druhmi hnuteľného majetku štátu.

 

Navrhovaný zákon špecifikuje tzv. vymedzený hnuteľný majetok štátu. Týmto pojmom sa označuje výpočtová a telekomunikačná technika, ktorá nie je staršia ako dva roky, drahé kovy, drahé kamene a iný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa neodpisuje (napr. kultúrne pamiatky), výrobky obranného priemyslu, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 10 000 eur, alebo iný hnuteľný majetok štátu, ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 10 000 eur a súčasne nie je starší ako päť rokov.

 

Vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu. Zverejnením ponuky v registri budú mať všetci správcovia možnosť oboznámiť sa s ponukou prebytočného vymedzeného hnuteľného majetku štátu a reflektovať na túto ponuku, okrem správcov, ktorými sú štátne orgány bez právnej subjektivity. Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorým je národná kultúrna pamiatka, musí byť ponúknutý písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky v súlade s § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

 

Zákon demonštratívnym spôsobom ustanovuje obsahové náležitosti ponuky v registri ponúkaného majetku štátu. Požadovaná výška odplaty za prevod správy bude rôzna v závislosti od osoby nadobúdateľa. Maximálna výška odplaty za prevod správy vymedzeného hnuteľného majetku štátu medzi správcami, ktorými sú rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo štátne fondy, vychádza z § 9 ods. 4 návrhu zákona. Maximálna výška odplaty za prevod správy vymedzeného hnuteľného majetku štátu medzi správcom, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, a správcom, ktorým je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá na základe zákona spravuje majetok štátu alebo medzi správcom, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, a správcom podľa osobitného predpisu (napr. Železnice SR a štátne podniky) nie je zákonom limitovaná. Limitovaná je len minimálna výška odplaty za prevod správy podľa § 9 ods. 5 návrhu zákona.  

 

Taxatívnym spôsobom sú uvedené prípady, kedy správca nie je povinný vykonať ponukové konanie. To nevylučuje vykonanie ponukového konania. Úspešné ponukové konanie sa završuje uzavretím zmluvy o prevode správy. Prevodom správy na iného správcu nie je dotknutý § 140 Občianskeho zákonníka, pretože prevodom správy nedochádza k zmene vlastníctva, a teda nie je dotknuté ani predkupné právo spoluvlastníka.

 

Prevod správy hnuteľného majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, sa vykoná bez ponukového konania, ak tento majetok štátu nadobúda do svojej správy zriaďovateľ.

 

Zákon zachováva možnosť zámeny správy hnuteľného majetku štátu, bez vydania rozhodnutia o prebytočnosti dotknutého majetku štátu a bez vykonania ponukového konania.

 

Zákon určuje všeobecné podmienky nadobudnutia správy hnuteľného majetku štátu, a to v rámci ponukového konania, alebo bez neho.

 

Vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod vlastníctva formou osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie, ak nepôjde o predaj podielu štátu na hnuteľnom majetku v podielovom spoluvlastníctve, zámenu alebo darovanie. Správca ponúka vymedzený hnuteľný majetok v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii aj opakovane, a to až do doby prevodu vlastníckeho práva. Vymedzený hnuteľný majetok štátu možno previesť len za primeranú cenu. Preto sa primeraná cena  v jednotlivých kolách osobitného ponukového konania alebo vyhláseniach elektronickej aukcie (1. etapa) neznižuje a ani sa vymedzený hnuteľný majetok bezodplatne neponúka obci alebo vyššiemu územnému celku. Ak sa správcovi nepodarí s vymedzeným hnuteľným majetkom štátu naložiť v ponukovom konaní ani v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, môže s týmto majetkom štátu naložiť ako s neupotrebiteľným majetkom štátu podľa § 13b zákona. Platí, že správca musí predaj vymedzeného hnuteľného majetku štátu dokončiť v tej forme v akej ho začal, t. j. buď v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii.

 

Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorý zákon nezaraďuje medzi vymedzený hnuteľný majetok štátu, nemusí správca ponúknuť na prevod správy v ponukovom konaní a ani na predaj v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Pri jeho predaji je správca povinný postupovať v súlade so zásadami nakladania s majetkom štátu, teda transparentne, hospodárne a efektívne. Preto je vhodné ponuku na predaj tohto hnuteľného majetku štátu zverejniť aspoň na webovom sídle správcu, s uvedením stručnej identifikácie majetku, lehoty na doručovanie cenových ponúk, ako aj navrhovanej predajnej ceny. Správca prevedie vlastnícke právo tohto majetku tomu záujemcovi, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. V záujme objektívnosti a transparentnosti by sa cenové ponuky mali vyhodnocovať komisionálne.   

 

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 20

Zmluva o prevode správy (hnuteľného aj nehnuteľného) majetku štátu bude platná jej podpísaním oboma zmluvnými stranami. Na platnosť týchto zmlúv sa nebude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky ani zriaďovateľa. Výnimkou budú zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzavreté medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu /§ 1 ods. 1 písm. c) navrhovaného zákona/ alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym podnikom, Železnicami Slovenskej republiky/, na platnosť ktorých bude potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

 

K bodu 21

Prevod správy alebo výmena správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami sa realizuje bezodplatne. Štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy môžu nadobudnúť správu majetku štátu najviac za primeranú cenu.

 

Prevod správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným  zákonom, ktorá na základe zákona spravuje majetok štátu, alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym podnikom, Železnicami Slovenskej republiky/, je odplatný, pričom výška odplaty je najmenej vo výške primeranej ceny. Návrh zákona neumožňuje nižšiu odplatu za prevod správy nehnuteľného majetku štátu. K reálnemu prevodu správy dôjde najskôr dňom úhrady odplaty za prevod správy majetku štátu. Výška odplaty pri prevode správy hnuteľného majetku štátu nie je zákonom ustanovená, rozhodujúca bude preto dohoda týchto zmluvných strán.

 

Pri výmene správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá na základe zákona spravuje majetok štátu alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym podnikom, Železnicami Slovenskej republiky/, je správca nehnuteľného majetku štátu nižšej hodnoty povinný doplatiť rozdiel vo všeobecných hodnotách vymieňaných nehnuteľností. Preto k výmene správy dôjde najskôr dňom úhrady rozdielu hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku štátu. Výška odplaty pri výmene správy hnuteľného majetku štátu nie je zákonom ustanovená, rozhodujúca bude preto dohoda týchto zmluvných strán.

 

K bodu 22

Návrhom zákona sa vypúšťa oprávnenie nájomcov rodinných domov s jedným bytom prednostne nadobudnúť užívaný majetok štátu. Týmto sa zosúlaďuje právna úprava so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorá taktiež neuprednostňuje nájomníkov bytov v rodinných domov s dvomi až troma bytmi.

 

Dohodnutá kúpna cena za prevod nehnuteľného majetku štátu musí zodpovedať primeranej cene alebo primeranej ceny po znížení v rámci jednotlivých kôl osobitného ponukového konania alebo vyhlásenia elektronickej aukcie (§ 8a ods. 8, 9 a 11 zákona). Výnimka z tejto zásady sa uplatňuje pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku štátu prevádzaného do vlastníctva

a)      obce alebo vyššieho územného celku, ak nadobúda tento majetok štátu bezodplatne po štyroch neúspešných osobitných ponukových konaniach alebo vyhláseniach elektronickej aukcie alebo ak obec alebo vyšší územný celok tento majetok štátu nadobúda bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo za účelom výstavby verejnoprospešnej stavby,   

b)      cudzieho štátu pre potreby diplomatického zastúpenia, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. 

 

Zákon neupravuje výšku dohodnutej kúpnej ceny, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Kúpna cena musí byť dohodnutá v takej výške, aby nezastierala iný právny úkon. Preto kúpna cena dohodnutá napr. vo výške 1 eura sa považuje za obchádzanie zákona, pretože zastiera reálne darovanie nehnuteľného majetku štátu.

 

Nehnuteľný majetok štátu, ktorý má slúžiť na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na výstavbu verejnoprospešnej stavby, môže obec alebo vyšší územný celok nadobudnúť bez účasti na osobitnom ponukovom konaní alebo elektronickej aukcie (t. j. mimo súťažného prostredia). Preto je kupujúci povinný začať poskytovať zmluvne dohodnutú všeobecne prospešnú službu alebo začať s výstavbou verejnoprospešnej stavby najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Všeobecne prospešné služby sú demonštratívnym spôsobom uvedené v  § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Za verejnoprospešné stavby sa považujú stavby, ktoré sú takto definované vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii, t. j. v koncepcii územného rozvoja Slovenska, v územnom pláne regiónu, v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny.

 

Ak stav prevádzaného majetku štátu nedovoľuje kupujúcemu okamžite poskytovať všeobecne prospešnú službu, kupujúci je povinný nehnuteľnosť dať do prevádzkyschopného stavu tak, aby do dvoch rokov danú nehnuteľnosť začať užívať na dohodnutý účel. Začiatok užívania nehnuteľnosti na poskytovanie všeobecne prospešných služieb je kupujúci povinný bez zbytočného odkladu (napr. do 15 dní) oznámiť predávajúcemu. Po začatí poskytovania dohodnutých všeobecne prospešných služieb je kupujúci povinný účel kúpy dodržať po dobu piatich rokov.

 

Ak bol nehnuteľný majetok štátu prevedený z dôvodu výstavby verejnoprospešnej stavby, kupujúci je povinný predávajúcemu bez zbytočného odkladu (cca do 15 dní) oznámiť začatie výstavby verejnoprospešnej stavby, a taktiež oznámiť začatie prevádzky verejnoprospešnej stavby. Po dokončení výstavby je kupujúci povinný dodržať verejnoprospešný účel stavby aspoň po dobu piatich rokov. 

 

Povinnosti uložené zákonom sú osobného charakteru a sú viazané na osobu kupujúceho, preto tieto povinnosti nemôže kupujúci preniesť na inú osobu.

 

Dodržanie povinností vyplývajúcich z navrhovaného § 11 ods. 3 zákona a dodržanie účelu kúpy je správca povinný kontrolovať. Táto povinnosť je tiež predmetom vládneho auditu podľa § 14a zákona.

 

Ak kupujúci nezačne užívať nehnuteľný majetok na dohodnutý účel do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží účel kúpy počas piatich rokov od začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel (v kúpnej zmluve je potrebné účel kúpy dostatočne jasne špecifikovať, aby sa predišlo prípadným sporom), je povinný správcovi vyplatiť rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a primeranou cenou, ktorú v čase predaja nehnuteľný majetok štátu mal.

 

Upravuje sa kompetencia Ministerstva financií Slovenskej republiky pri udeľovaní súhlasu s kúpnou zmluvou, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu. V prípadoch určených zákonom nie je potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky a zmluva v týchto prípadoch nadobudne platnosť jej uzavretím. Prvým prípadom je kúpna zmluva, ktorou sa prevádza výlučne stavbou kupujúceho zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu. Ďalším prípadom je kúpna zmluva, ktorou sa realizuje predkupné právo spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky sa nebude vyžadovať ani na kúpnu zmluvu, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu cudziemu štátu pre potreby diplomatického zastúpenia, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Ďalšou výnimkou zo schvaľovacej právomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky je zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena neprekračuje 1 000 eur. Táto primeraná cena však nemôže byť dosiahnutá umelým delením napr. väčšieho pozemku vo vlastníctve štátu. Ak je predmetom predaja novovytvorený pozemok, táto zmluva podlieha súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na výšku jeho primeranej ceny.

 

Na účely katastrálneho konania Ministerstvo financií Slovenskej republiky potvrdí, že v danom prípade nie je na platnosť kúpnej  zmluvy, ktorou sa prevádza dotknutý nehnuteľný majetok štátu, potrebný jeho súhlas. Písomné potvrdenie sa vydáva na žiadosť správcu.

 

Ak nepôjde o darovanie, hnuteľný majetok štátu možno previesť len za odplatu. Platí, že vymedzený hnuteľný majetok štátu možno previesť najmenej za primeranú cenu, bez ohľadu na počet ponúk na jeho odpredaj. Ak sa správcovi nepodarí s vymedzeným hnuteľným majetkom štátu naložiť v ponukovom konaní ani v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, má možnosť tento majetok štátu ako neupotrebiteľný zlikvidovať alebo ako druhotnú surovinu previesť do vlastníctva oprávnenej osoby. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vymedzený hnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Kúpna zmluva, ktorou sa prevádza hnuteľný majetok štátu, ktorý sa nezaraďuje medzi vymedzený hnuteľný majetok štátu, nadobudne platnosť už dňom jej uzavretia. 

 

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 24

Zákon všeobecne upravuje podmienky, za akých možno (hnuteľný aj nehnuteľný) majetok štátu vymeniť na základe zámennej zmluvy. Zámennou zmluvou nadobúdaný majetok do vlastníctva štátu musí byť pre správcu vhodnejší a účelnejší než vymieňaný majetok štátu, pričom vhodnosť a účelnosť zámennou zmluvou nadobúdaného majetku štátu musí správca preukázať. Hodnota nadobúdaného majetku musí byť porovnateľná s hodnotou vymieňaného majetku štátu, t. j. rozdiel ich primeraných cien by mal byť minimálny. V prípade markantného rozdielu medzi vymieňanými majetkami môže ísť aj o obchádzanie zákona, pretože by mohlo ísť o skrytý predaj majetku štátu uskutočnený bez vytvorenia súťažného prostredia.

 

Zákon v princípe neumožňuje správcovi nadobúdať zámennou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené záložným právom. Výnimkou z tohto pravidla je zákonné záložné právo, ktoré podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov viazne na byte alebo nebytovom priestore.

 

Nehnuteľný majetok štátu možno vymeniť len za nehnuteľný majetok.

 

Rozhodnutie o prebytočnosti sa v prípade výmeny majetkov nevydáva, pretože vymieňaný majetok štátu nie je pre správcu prebytočný.

 

K bodu 25   

Vo väzbe na zmenu právnej úpravy nakladania s hnuteľným majetkom štátu ustanovuje sa schvaľovacia kompetencia zriaďovateľov pri výmene vymedzeného hnuteľného majetku štátu správcami v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

 

K bodu 26

V záujme odbúrania finančných nákladov za inzerovanie v dennej tlači sa upúšťa od povinnosti ponúkať dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači, ale zavádza sa povinnosť ponúkať dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v registri ponúkaného majetku štátu.

 

Dočasne prebytočný hnuteľný majetok štátu nie je správca povinný ponúknuť v registri ponúkaného majetku štátu, avšak aj tento majetok štátu musí správca prenechať do nájmu nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peniazoch. Nájomné nemožno započítať s napr. nákladmi za opravu alebo zhodnotenie veci danej do nájmu.   

 

Zákon upravuje minimálny rozsah náležitostí ponuky dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu zverejnenej v registri ponúkaného majetku štátu. Okruh povinne uvádzaných údajov sa rozširuje o požadované trhové nájomné. Výšku trhového nájomného, ktoré bude správca požadovať, zisťuje správca vlastnou činnosťou. Podkladom na určenie trhového nájomného môže byť všeobecne záväzné nariadenie obce, nájomné dohodnuté u rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v správe iného správcu, znalecký posudok a pod. Cenové ponuky, ktoré nedosiahnu výšku požadovaného nájomného, nebude môcť správca akceptovať, pretože nespĺňajú požiadavky ponuky.    

 

Výsledky ponuky v registri ponúkaného majetku štátu na nájom nehnuteľného majetku štátu sa vyhodnocujú za účasti členov komisie, vymenovaných štatutárnym orgánom alebo ním poverenou osobou.

 

Správca nie je oprávnený ďalšie užívanie nehnuteľného majetku štátu ponúkaného do nájmu podmieniť splnením ním určených podmienok, okrem prípadov, keď je potrebné

- splniť podmienky ochrany prírody, ak ide o prenájom nehnuteľného majetku štátu v 3. až 5. stupni ochrany, 

- zachovať účel užívania celej nehnuteľnosti (§ 13 ods. 2 zákona o správe majetku štátu),

- zachovať stavebné určenie stavby alebo nebytového priestoru v súlade s platným stavebným alebo kolaudačným rozhodnutím podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

 

Zákonným kritériom pre výber záujemcu o nájom majetku štátu je len výška ponúkaného nájomného. V špecifických prípadoch, ako je prenájom nehnuteľného majetku štátu nachádzajúceho v území s 3. až 5. stupňom ochrany môže správca vyžadovať aj splnenie požiadaviek vyplývajúcich z podmienok ochrany prírody. Ak požiadavky správcu vyplývajúce z podmienok ochrany prírody splnia aspoň dvaja záujemcovia, rozhodujúcim kritériom pri výbere nájomcu bude výška ponúknutého nájomného.   

 

Zachováva sa oprávnenie správcov prenechať do nájmu aj (trvalo) prebytočný nehnuteľný majetok štátu za podmienky, že správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu. Doba trvania nájmu je v tomto prípade obmedzená do dňa prevodu vlastníckeho práva, najdlhšie však na dobu piatich rokov. Obmedzenie trvania doby nájmu do dňa prevodu vlastníckeho práva vyplýva z potreby zabezpečiť predajnosť tohto nehnuteľného majetku štátu, ktorá môže byť ohrozená existenciou nájomných vzťahov, na ktorých by zmena vlastníckych práv nemala žiaden vplyv.   

 

K bodu 27

Vyčísliť prevádzkové náklady pred doručením vyúčtovania od dodávateľov energií alebo služieb je prakticky nemožné. Údaj o výške prevádzkových nákladov by mal vychádzať z odôvodneného predpokladu (napr. podľa výsledkov predošlých rokov). Ide o podstatný údaj, ktorý má vplyv na rozhodovanie záujemcu, či vstúpi do nájomného vzťahu so štátom, zastúpeným príslušným správcom.

 

K bodu 28

Navrhuje sa predĺžiť dobu trvania nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu nehnuteľný majetok štátu, na dobu piatich rokov, a to v záujme znižovania administratívnej náročnosti.

 

Zákon neupravuje proces výberu nájomcu hnuteľného majetku štátu, upravuje však maximálnu hranicu trvania nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu hnuteľný majetok štátu.

 

K bodu 29

Na základe požiadaviek praxe sa upúšťa sa od povinnosti správcu previesť celú nehnuteľnosť po ukončení trvania nájmu do vlastníctva inej osoby. Dočasne prebytočnú stavbu alebo dočasne prebytočný pozemok možno preto prenechať do nájmu nájomnou zmluvou opakovane, t. j. aj po ukončení platnosti predchádzajúcej zmluvy o nájme.  

 

K bodom 30 a 31

Ide o spresňujúce ustanovenie z rovnakých dôvodov ako v bode 26.

 

Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou reaguje na legislatívne a organizačné zmeny v oblasti sociálnej pomoci. Umožnením nájmu nehnuteľného majetku štátu na netrhových princípoch sa vytvárajú právne podmienky na zabezpečenie dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb poskytovaných podľa zákona o sociálnych službách  v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, v zariadeniach sociálnych služieb dočasnej starostlivosti o deti, v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby z dôvodu ich ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo dovŕšenia dôchodkového veku a podporné služby  v zariadeniach sociálnych služieb. Navrhuje sa, aby vzťah medzi správcom majetku štátu a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo správcom majetku štátu a poskytovateľom sociálnej služby (môže ísť priamo o zariadenie sociálnej služby alebo o fyzickú/právnickú osobu, ktorá zriadila zariadenie sociálnej služby bez právnej subjektivity) bol založený na nájomnom vzťahu a možnosti dohodnúť nižšie nájomné, pretože nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, by sa premietlo do ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľa sociálnej služby, ktoré je tento poskytovateľ oprávnený započítať do sumy úhrady za sociálnu službu požadovanej od klienta. Vzhľadom na citlivosť klientely sociálnych služieb, ako aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je želateľným zabezpečenie stability prostredia pre život spolu so stabilitou kontaktov so súvisiacim okolitým prostredím, čo je možné zabezpečiť len v prípade možnosti dlhodobejšieho právneho vzťahu poskytovateľa sociálnej služby a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately k objektom prevádzkovaného zariadenia. V prípade právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je toto riešenie užívania nehnuteľného majetku štátu podmienené tým, že nehnuteľný majetok štátu má slúžiť výlučne len na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vypožičiavateľ vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately počas najmenej jedného roka pred uzavretím zmluvy. V prípade poskytovateľa sociálnej služby je tento spôsob využívania nehnuteľného majetku štátu zdôvodnený tým, že poskytovateľ sociálnej služby túto neposkytuje s cieľom dosiahnuť zisk (nemôže ísť teda o živnostníka alebo o obchodnú spoločnosť) a tento majetok štátu má slúžiť na poskytovanie sociálnej služby a súčasne preukázateľne počas najmenej jedného roka pred uzavretím zmluvy poskytuje sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb. Tieto podmienky sú kumulatívne a musia byť splnené súčasne.

 

K bodu 32

Rovnako ako v prípade nájomnej zmluvy aj v prípade zmluvy o výpožičke sa navrhuje, aby táto zmluva obsahovala aj údaj o predpokladanej výške prevádzkových nákladov spojených s užívaním predmetu výpožičky.  Vyčísliť prevádzkové náklady pred doručením vyúčtovania od dodávateľov energií alebo služieb je prakticky nemožné. Údaj o výške prevádzkových nákladov by mal vychádzať z odôvodneného predpokladu (napr. podľa výsledkov predošlých rokov).

 

Vzhľadom na navrhované zmeny § 1 ods. 1 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu textu. 

 

K bodu 33

Návrh zákona ustanovuje maximálnu hranicu trvania zmluvy o výpožičke, ktorou sa prenecháva do výpožičky majetok štátu.

 

Takisto sa navrhuje, aby správcovia boli oprávnení prenechať do výpožičky aj (trvalo) prebytočný nehnuteľný majetok štátu za podmienky, že správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu. Doba trvania výpožičky je v tomto prípade obmedzená do dňa prevodu vlastníckeho práva, najdlhšie však na dobu piatich rokov. Obmedzenie trvania doby výpožičky do dňa prevodu vlastníckeho práva vyplýva z potreby zabezpečiť predajnosť tohto nehnuteľného majetku štátu, ktorá môže byť ohrozená existenciou užívacích vzťahov, na ktorých by zmena vlastníckych práv nemala žiaden vplyv.    

 

Dočasne prebytočnú stavbu alebo dočasne prebytočný pozemok možno preto prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke opakovane, t. j. aj po ukončení platnosti predchádzajúcej zmluvy o výpožičke.  

 

K bodu 34

Ustanovuje sa schvaľovacia kompetencia zriaďovateľov pri nakladaní s vymedzeným hnuteľným majetkom štátu a nehnuteľným majetkom štátu v správe správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

 

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu vo väzbe na zrušenie doterajšieho § 11 ods. 2 zákona.  

 

K bodu 36

Ide o spresňujúce ustanovenie vyvolané požiadavkami praxe. Navrhuje sa, aby výška odplaty za zriadenie vecného bremena, bola dohodnutá najmenej vo výške stanovenej znalcom v znaleckom posudku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.  

 

K bodu 37

Zo všeobecného zákazu zriadenia záložného práva na majetok štátu sa v záujme zabezpečenia lepšej predajnosti prevádzaného nehnuteľného majetku štátu navrhuje výnimka, a to možnosť zriadiť záložné právo na prevádzaný nehnuteľný majetok štátu, ak kupujúci bude platiť kúpnu cenu (resp. len jej časť) z úveru poskytnutého bankou. Kupujúci musí mať uzavretú napr. zmluvu o úvere, zmluvu o hypotekárnom úvere alebo zmluvu o komunálnom úvere podľa § 36a, 68, 69 a 74 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príp. zmluvu o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluvu o zriadení záložného práva môže uzavrieť správca s bankou až po nadobudnutí platnosti kúpnej zmluvy, t.j. v prípade kúpnej zmluvy, na platnosť ktorej je potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky až po udelení súhlasu podľa § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu. Splatnosť kúpnej ceny alebo jej časti financovanej z úveru musí rešpektovať dohodu zmluvných strán o dĺžke splatnosti kúpnej ceny, maximálne však do 60 dní odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

 

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 39

Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok štátu prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom III. hlavy zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom štátu, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva.

 

Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti správy majetku štátu by malo byť obstaranie nového majetku štátu, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku štátu na úseku činností, ktoré správca vykonáva v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, ktoré by mal správca vykonávať, pretože vyplývajú z predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s nimi, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre štát z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku štátu, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože prebytočný majetok štátu alebo dočasne prebytočný majetok štátu správca odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetok štátu nakladal postupom podľa I. a II. hlavy zákona.

 

K bodu 40

Upravuje sa pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a správ finančnej kontroly pri vykonávaní vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov. Rozširuje sa kompetencia Ministerstva financií Slovenskej republiky pri výkone vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov voči Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Slovenskej akadémii vied a Slovenskej informačnej službe, voči kupujúcemu, ktorý nadobudol nehnuteľný majetok štátu priamym predajom a tiež voči kupujúcemu, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, ak nehnuteľný majetok štátu obec alebo vyšší územný celok nadobudli za cenu nižšiu než primeranú podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona a tento majetok bude obec, vyšší územný celok alebo nimi zriadené rozpočtové alebo príspevkové organizácie využívať na účely uvedené v § 8e písm. d). 

 

K bodu 41

Vzhľadom na to, že predajom, nájmom alebo výpožičkou vopred určenej osobe, resp. za nižšiu než trhovú cenu, môže byť narušená zásada transparentného nakladania s majetkom štátu, prevod vlastníckeho práva alebo prenechanie do užívania majetku štátu osobe, ktorá vykonáva hospodársku činnosť na relevantnom trhu, je potrebné posúdiť aj z hľadiska pravidiel štátnej pomoci.

 

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu, pretože právna úprava elektronickej aukcie je novo upravená v § 8aa a 8ab zákona.

 

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 44

K § 18m

Osobitné ponukové konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronické aukcie, ktoré správcovia začali pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Takto sa bude postupovať aj pri schvaľovaní zmluvy uzavretej na základe vykonaného osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a vykonanej elektronickej aukcie. Ak sa osobitné ponukové konanie začalo ešte pred účinnosťou tohto zákona, pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a zriaďovateľa ostane zachovaná. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, resp. zriaďovateľ, pri schvaľovaní zmluvy budú postupovať podľa zákona o správe majetku štátu, prípadne podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušných opatrení zriaďovateľov o úprave dispozičných oprávnení správcov pri správe majetku štátu, účinných ku dňu začatia osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie alebo elektronickej aukcie, a to aj vtedy, ak zmluva bola uzavretá po účinnosti zákona.

 

Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť rozšírenie existujúcej funkcionality registra ponúkaného majetku štátu (teraz „register prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní“), navrhuje sa, aby do lehoty ustanovenej zákonom sa ponukové konanie na prevod správy nehnuteľného majetku štátu realizovalo podľa doterajších predpisov. Rovnako aj na ponuky dočasne prebytočného majetku štátu ponúkaného do nájmu sa v tejto zákonnej lehote dokončia podľa doterajších predpisov. Pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a zriaďovateľa sa bude posudzovať podľa navrhovaného zákona, teda účinného od 1. novembra 2014.   

 

K § 18n

Centrálnu evidenciu majetku ministerstvo financií zriadi do konca roka 2015. Od zriadenia centrálnej evidencie majetku bude každý správca povinný doplniť do nej databázu bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo svojej správe (okrem zákonom ustanovených výnimiek) a bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov iných vlastníkov, ktoré správca užíva.

 

K bodu 45

Z dôvodu, že kompletná právna úprava nakladania s hnuteľným majetkom štátu je predmetom návrhu zákona, ruší sa kompetencia zriaďovateľov vydávať opatrenia, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

K bodu 46

V záujme zjednotenia právnej úpravy nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu sa zrušuje zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

 

Vo väzbe na navrhované zmeny sa zrušujú aj existujúce opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

 

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. novembra 2014.

 

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2014.

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1089

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: