322/2014 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA a Spoločná správa výborov Národnej rady obsahujúca pozmeňujúce návrhy a ich odôvodnenie. 

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

 Návrh zákona bol pôvodne vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo riešiť niektoré praktické otázky fungovania a financovania Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom v tomto znení a rozsahu bol predkladaný do pripomienkového konania.

 Dňa 7. mája 2014 (t.j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania) Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky (nález č. 216/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 102/2011), ako aj vo veci súladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej republiky (nález č. 217/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Oba cit. nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktoré tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry. Z uvedeného dôvodu predkladateľ v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry. Dopady cit. nálezov sú bližšie popísané  ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatívno-technické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011), zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011) a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 105/2011).

 Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa (zrušený od 1. mája 2011) a právneho čakateľa prokuratúry (zrušený od 1. augusta 2014). Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – justiční čakatelia a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – právni čakatelia prokuratúry. Okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zákonoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vzdelávanie, vykonanie justičnej skúšky), zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (odpisy z registra trestov) a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (subsidiárne použitie zákona o štátnej službe). Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.   

 Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejných financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie nad ktorými Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad. Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov (uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi). Súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov rady Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

 Z hľadiska analýzy dopadov nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z. (PL. ÚS 102/2011) a č. 217/2014 Z. z. (PL. ÚS 105/2011) je potrebné uviesť, že ich dopady sú odlišné v prípade tzv. sudcovských zákonov a odlišné v prípade zákonov regulujúcich postavenie prokurátorov; k tomu pozri najmä detailnú analýzu v osobitnej časti.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom  Európskej únie.

 

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ale bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

 

Návrh zákona bod predmetom riadneho pripomienkového konania (v pôvodnom znení čl. I) a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2014, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila dňa 20. augusta 2014.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2

 

Doterajšie primárne cieľové skupiny vzdelávania sa navrhuje formálno-právne rozšíriť aj o asistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S prihliadnutím na poslanie asistenta a výslovne zákonom deklarované „rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny úradník“ (§ 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa preto navrhuje, aby mal vyslovene upravené právo (a súčasne aj povinnosť) vzdelávať sa v Justičnej akadémii.

 

K bodu 3

 

Justičná akadémia Slovenskej republiky dlhodobo hospodári so znížením rozpočtom v kategórii 630 Tovary a služby, čo spôsobuje jej nízku vyťaženosť. Z uvedeného dôvodu je preto namieste hľadať iné východiská a možnosti zvýšenia využitia jej kapacít rozšírením  poskytovania služieb na vzdelávanie doplnkových cieľových skupín z hľadiska ich dlhodobého záujmu. Jedná sa o tie právnické a odborné profesie nad ktorými vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dohľad (notári, súdny exekútori, znalci, tlmočníci, prekladatelia, správcovia, mediátori, perspektívne rozhodcovia). Súčasne sa navrhuje, vzhľadom na predpokladané rozšírenie vzdelávania Justičnou akadémiou mimo všeobecné súdy a prokuratúru rozšíriť okruh osôb, ktoré by sa mohli zúčastňovať vzdelávania vykonávaného Justičnou akadémiou o niektoré pozície alebo funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na prokuratúre. Ide najmä o legislatívne a personálne odbory a im na roveň postavené útvary, kde majú štátni zamestnanci vysokoškolské právnické vzdelanie a tiež sa potrebujú pre ďalšie zvyšovanie kvality svojej práce vzdelávať.

 

Cieľové skupiny vzdelávania novela navrhuje rozšíriť na dobrovoľnej báze v rámci hlavnej vzdelávacej činnosti, ktorá však nemôže ohroziť vzdelávanie primárnej cieľovej skupiny (sudcov, prokurátorov, asistentov prokurátora a súdnych úradníkov). V praxi sa bude toto ustanovenie realizovať na zmluvnom základe (dohoda medzi akadémiou a príslušnou stavovskou organizáciou).

 

Nové znenie odseku 3 je odôvodnené obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry.

 

K bodu 4

 

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

 

 

K bodu 5 až 7

 

V nadväznosti na doteraz vykonané zmeny v systéme výberových konaní v rámci justície sa navrhuje sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu vytvárania databáz súdnych spisov (prípadov) potrebných pre výberové konanie na funkciu sudcu a pre vykonanie odbornej justičnej skúšky. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je povinnosť Justičnej akadémie tieto databázy vytvárať aj v elektronickej podobe.

 

K bodu 8

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu vykonávanú z dôvodu prečíslovania odsekov v § 3.

 

K bodom 9 a 10

 

Pre efektivitu výkonu akadémie je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu piatich rokov. Je neakceptovateľná zákonná prekážka časového obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa a zástupcu riaditeľa akadémie (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca/prokurátor, ktorý dlhodobo na požadovanej kvalitatívnej úrovni, ako riaditeľ, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon a plnenie cieľov akadémie.

 

Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie riaditeľa, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligatórne hodnotenie činnosti riaditeľa, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní.

 

Z dôvodov uvedených vyššie sa súčasne navrhuje, aby aj členovia rady akadémie, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otázkach fungovania akadémie nemali zákonné obmedzenie výkonu svojej funkcie, tak ako riaditeľ akadémie a jeho zástupca.

 

K bodom 11 až 15

 

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

 

K bodu 16

 

Upravujú sa podmienky použitia skoršej a neskoršej právnej úpravy pre vykonanie ďalšej opravnej skúšky. Vyšší súdni úradníci alebo asistenti prokurátora, ktorí sa prihlásili na ďalšiu opravnú skúšku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú mať možnosť ju vykonať podľa doterajších predpisov.

 

 

 

 

K čl. II

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Cieľom navrhovanej zmeny § 28 ods. 2 je zaviesť novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou bude absolvovanie prípravného vzdelávanie zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Zavedenie tejto podmienky je odôvodnené zachovaním otvorených výberových konaní na funkciu sudcu (justičný čakateľ sa taktiež bude musieť zúčastniť výberového konania), avšak pri zabezpečení toho, aby aj uchádzači o funkciu sudcu, ktorí nepochádzajú z justičného systému mali osvojené tie praktické zručnosti potrebné pre výkon funkciu sudcu, ktoré budú garantovať to, že aj takýto kandidát na funkciu sudcu bude bez ďalších pochybností spôsobilý vykonávať funkciu sudcu od prvého dňa vymenovania do tejto funkcie. Systém prípravného vzdelávania je už v súčasnosti zabezpečovaný Justičnou akadémiou (zákon používa nie celkom vhodný pojem „tréningový kurz“; k tomu pozri § 3 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z.). Na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy však platná a účinná právna úprava predpokladá jeho realizáciu až potom čo sa osoba ujme funkcie sudcu, t.j. po jej vymenovaní do tejto funkcie. Podľa novej právnej úpravy bude potrebné toto vzdelávanie absolvovať ešte pred výberovým konaním – preto je prípravné vzdelávanie koncipované ako podmienka účasti vo výberovom konaní.  

 

K bodu 2

 

Zmena § 29 ods. 1 je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. Podstata navrhovanej zmeny spočíva vo vytvorení takej právnej úpravy, ktorá bude súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv v rámci výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta sudcu. Na tento účel sa navrhuje rozšíri počet členov výberovej komisie, ktorí sú nominovaný Súdnou radou Slovenskej republiky o jedného člena (po novom nominuje dvoch členov), a to na úkor ministra spravodlivosti (po novom nominuje už len jedného člena). 

 

K bodom 3 až 6

 

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z.

 

K čl. III

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

 

Všeobecne

 

Podľa čl. VI zákona č.  220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z.  z. o  prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 220/2011 Z. z.“),  predmetom ktorého je novelizácia zákona č.  154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, malo dôjsť s účinnosťou od 1. októbra  2011:

•          k zrušeniu  inštitútu právneho čakateľa prokuratúry,

•          k zmene  funkcie právneho čakateľa prokuratúry na funkciu  asistenta prokurátora,

•          k zmene služobných pomerov  právnych čakateľov prokuratúry, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z.,  na štátnozamestnanecké pomery asistentov prokurátora, vrátane právnych vzťahov z toho vyplývajúcich,

•          k zániku štátnozamestnaneckých pomerov tých asistentov prokurátora, ktorí sa mali stať asistentmi prokurátora priamo zo zákona s účinnosťou od 1. októbra 2011 v prípade, ak sa  v zákonom ustanovenej lehote odmietnu stať asistentmi prokurátora.

 

Zákonodarca totiž zákonom č. 220/2011 Z. z. zrušil všetky ustanovenia v zákone č.  154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (funkcia právneho čakateľa prokuratúry  zostala už iba v  názve tohto zákona), prípadne, podľa povahy veci, dovtedajšiu právnu úpravu vzťahujúcu sa na právnych čakateľov prokuratúry zmenil na právnu úpravu vzťahujúcu sa na asistentov prokurátora, a to aj v ďalších zákonoch.

Ide o túto právnu úpravu:

1.      § 10 ods. 1 druhá veta zákona č. 153/2001 Z. z.  o  prokuratúre  v znení  zákona č.  220/2011 Z. z. (čl. I bod 9 zákona č. 220/2011 Z. z.),

1.         2.   § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. i), § 7 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1 písm. j), § 93 ods. 1 písm. c),    § 109, § 222 ods. 1 písm. d), § 222 ods. 2 písm. c),  § 234 až § 245a, § 249 až § 251, § 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod a § 261 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. VI bod 1, 7, 9, 30, 32, 43, 69, 70, 73, 74, 76  zákona č. 220/2011 Z. z.),

2.         3.   § 3 ods. 5, 6 a 7, § 11 ods. 8,  § 12 ods. 2, 3, 5 a 6, § 13 ods.  5,  § 14 ods.  1  a 2, § 14 ods.  3, § 14 ods. 4  a § 17   zákona č.   548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii v znení zákona č.  220/2011 Z. z. (čl. X body 6 až 14 a bod  16 zákona č. 220/2011 Z. z.),

3.         § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod a § 14 ods. 3 písm. e) jedenásty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIII zákona č. 220/2011 Z. z.),

4.         § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č.   220/2011 Z. z. (čl. XIV bod 1 zákona č. 220/2011 Z. z.).

Súčasne v prechodnom ustanovení § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl.   VI bod 77 zákona č.   220/2011 Z. z.) ustanovil, že právny čakateľ prokuratúry je od 1. októbra 2011 asistentom prokurátora a že tí asistenti prokurátora,  ktorí so zmenou svojho doterajšieho právneho postavenie nesúhlasia, môžu požiadať o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru do 15. októbra 2011. V takom prípade ich štátnozamestnanecký pomer skončí 31.  októbra 2011 s nárokom na odstupné rovnako ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

Na základe návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 22. augusta 2011 (v tom čase funkcia generálneho prokurátora nebola obsadená) Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 s účinnosťou od 28.  septembra 2011  svojím uznesením č.  308/2011 Z. z.  pozastavil účinnosť týchto ustanovení zákona č.  220/2011 Z. z.:

•          v čl. VI - zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bod 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)], bod 9 (§ 7), bod 10 (§ 7a), bod 15 (§ 10 ods. 5), bod 19 (§ 20, § 21), bod 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)], bod 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bod 43 (§ 109), bod 52 (§ 192 ods. 2), bod 53 (§ 192 ods. 3 až 8), bod 57 [§ 197 ods. 1 písm. b) a c)], bod 68 (§ 221 ods. 1 posledná veta), bod 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bod 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bod 73 (§ 234 až § 245a a § 249 až § 251), bod 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod)], bod 76 (§ 261 ods. 2), bod 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i),

•          v čl. X - zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 6 (§ 3 ods. 5), bod 7 (§ 3 ods. 6), bod 8 (§ 3 ods. 7), bod 9 (§ 11 ods. 8), bod 10 (§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bod 11 (§ 13 ods. 5), bod 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bod 13 (§ 14 ods. 3), bod 14 (§ 14), bod 16 (§ 17),

•          v čl. XIII -  zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod],

•          v čl. XIV - zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 (§ 2 ods. 3).

 

Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej nálezom č. 217/2014 Z. z.  sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo  7. mája 2014, ktorý bol  vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 1. augusta 2014. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh na začatie konania v časti namietaného nesúladu ustanovenia § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z.  a právnu úpravu týkajúcu sa prípravy na výkon funkcie prokurátora ponechal na zákonodarcu.

To znamená, že odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.  217/2014 Z. z.  vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudli  účinnosť tie ustanovenia, ktoré nahrádzajú inštitút  právneho čakateľa prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Táto skutočnosť v  konečnom dôsledku znamená, že s účinnosťou od 1. augusta 2014 inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.

Takýto právny stav je pre prokuratúru neprijateľný. Funkcia právneho čakateľa prokuratúry a funkcia asistenta prokurátora nie sú totožné.

Postavenie právnych čakateľov prokuratúry, vznik a zánik ich služobného pomeru, ich práva a povinnosti a ich disciplinárnu zodpovednosť ustanovovala do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. tretia časť zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 228 až 251).

Podľa tejto právnej úpravy právneho čakateľa prokuratúry vymenúval do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor (§ 233 ods. 1). Členov výberovej komisie vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky (§ 234 ods. 2). Právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax v služobnom pomere    (§  228). Prípravná prax bola trojročná – o jej skrátení mohol v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmela  byť kratšia ako 24 mesiacov    (§  244 ods. 1). Účelom prípravnej praxe bolo odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1). Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonával odbornú prax podľa určeného rozvrhu (§ 243 ods. 2). Počas prípravnej praxe sa oboznámil aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy a bol povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní (§ 243 ods. 3). Právny čakateľ prokuratúry mohol vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanovuje úprava generálneho prokurátora; táto úprava je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 243 ods. 4). Ide o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry. Počas prípravnej praxe bol priebežne dvakrát v kalendárnom roku hodnotený vedúcim služobného úradu - na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym čakateľom prokuratúry (§ 245 ods. 1). Hodnotenie obsahovalo posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej praxe (§ 245 ods. 2). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracoval vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry, ku ktorému sa písomne vyjadroval aj právny čakateľ a príslušná prokurátorská rada (§ 245 ods. 3 a 5). Prípravná prax sa skončila úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky, na vykonanie ktorej mal právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok (§ 244 ods.  6). Odbornú justičnú skúšku vykonal pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky (§ 245a ods. 1). Ak opakovane nezložil odbornú justičnú skúšku, generálny prokurátor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry musel odvolať (§ 236 ods.  2); odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry mu zanikol aj jeho služobný pomer (§ 235 ods. 2).

Medzi základné práva právneho čakateľa prokuratúry ustanovené zákonom patrilo aj právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti, právo na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe, právo odmietnuť pokyn, ktorý bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a úlohu, ktorú nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť, ako aj právo podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe (§ 240). Medzi základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry patrila aj povinnosť dodržiavať zložený sľub, dodržiavať plán prípravnej praxe, vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry, povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§ 241 ods. 1 a 4), povinnosť deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti, povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní (§ 242), zákaz  vykonávať inú platenú funkciu, podnikať či vykonávať inú zárobkovú činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry (§ 241 ods. 2), ako aj zákaz vykonávať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Za porušenie týchto povinností bol právny čakateľ prokuratúry disciplinárne zodpovedný (§  250).

Uvedená právna úprava sa v praxi osvedčila. Doterajšie skúsenosti jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora. Takúto záruku nedáva právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nie sú riadne pripravené na výkon takejto funkcie, nepoznajú prácu na prokuratúre a nikdy neprišli ani len do styku s takouto špecificky zameranou prácou.

Podľa právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. asistent prokurátora je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu (§ 228). Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 229). Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu službu, je povinný zúčastňovať sa na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných na výkon jeho činnosti (§ 230). Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi (§ 231). Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora a na základe priebežných pohovorov s asistentom prokurátora (§ 232 ods. 1). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne asistent prokurátora a prokurátorská rada (§  232 ods. 2). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora ustanovenia osobitného zákona  (§ 233).

Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, t. j. plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v takejto funkcii pracovať až do dôchodku, vôbec sa nemusí uchádzať o vykonanie odbornej justičnej skúšky, a ak ju aj získa, nemá zaručené, že bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora.

Systém prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je v praxi osvedčený. Neexistoval a ani teraz neexistuje  rozumný dôvod ho meniť a takýto dôvod neuviedol  ani vtedajší predkladateľ a zákonodarca. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry bol určený na systematickú prípravu právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora po odbornej i organizačnej stránke. Jedným z predpokladov bolo úspešné zvládnutie výberového konania. Objektívnosť tohto konania a vysokú úroveň prípravnej praxe právnych čakateľov na prokuratúre jednoznačne potvrdzujú doterajšie skúsenosti. Svedčí o tom aj vysoký počet právnych čakateľov prokuratúry, ktorí boli úspešní pri skladaní odbornej justičnej skúšky pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a vynikajúce výsledky, ktoré dosiahli pri skladaní tejto odbornej justičnej skúšky, a to na rozdiel od vyšších súdnych úradníkov.

Tieto skutočnosti boli uvedené aj v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dočasne pozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, avšak podľa nálezu č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 ponechal na rozhodnutie zákonodarcu, ako upraví problematiku prípravy na výkon funkcie prokurátora.

S poukazom na uvedené Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, ako aj súvisiacich zákonov. Účelom novelizácie týchto zákonov je zabezpečiť činnosť prokuratúry v prvom rade  v personálnej oblasti, a to obnovením inštitútu právneho čakateľa prokuratúry.

Nová právna úprava by mala nadobudla účinnosť  čo najskôr po vyhlásení  nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7.  mája 2014. Dôvodom na takúto požiadavku je skutočnosť, že od 1. augusta 2014, kedy bol tento nález vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nie je možné v rezorte prokuratúry vykonávať žiadne výberové konania  pre absenciu  pravidiel na kreovanie výberových komisií. A nielen to. Od 1. augusta 2014 nie je možné viesť žiadne disciplinárne konania proti prokurátorom pre absenciu disciplinárnych komisií kreovaných na základe právnej úpravy, ktorá nadobudla  účinnosť po zániku platnosti  uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Okrem toho, postup ustanovený v právnej úprave §  192, ktorá nadobudla účinnosť 1.  augusta 2014, je zdĺhavý a v plnom rozsahu nezodpovedá kritériám vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.  217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014  a jeho odôvodnenia. Po zániku platnosti  uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. nezodpovedá novým zákonným pravidlám ani zloženie orgánov samosprávy prokurátorov, bez ktorých nemožno kreovať disciplinárne komisie. 

 

K bodu 1

 

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z.  o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá doplnenie právnej úpravy § 1 ods. 1, ktorý vymedzuje predmet právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,  aj o právnu úpravu postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

 

K bodu 2

 

Ide o  legislatívno-technickú úpravu - zrušenie doterajšieho spoločného nadpisu nad § 6 v nadväznosti na novú právnu úpravu § 6 až 7a. Navrhované znenie § 6 (body 2 až 7) spresňuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, navrhované znenie § 7 a 7a (bod 8) upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora.

 

K bodu 3

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednotiť právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. b) s právnou úpravou uvedenou v § 236 ods. 2 písm. a).

Obnovenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7.  Mája 2014 vyžaduje opätovné ustanovenie požadovaného vysokoškolského vzdelania pre právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer bude splnený prijatím právnej úpravy uvedenej v  § 236 ods. 2 písm. a).

 

S cieľom zabezpečiť rovnakú právnu úpravu požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry navrhuje sa novelizovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) tak, aby jeho znenie korešpondovalo s navrhovanou právnou úpravou § 236 ods. 2 písm. a).  Z hľadiska legislatívno-technického musí ísť o rovnaké znenie, aké je ustanovené v čl. VI zákona  č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.  z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti,  že čl. VI zákona č.   335/2012 Z. z. nadobudne účinnosť  až 1. januára 2015. V prípade ponechania platného znenia § 6 ods. 2 písm. b)  a jeho prevzatia aj do § 236 ods. 2 písm. a) by s účinnosťou od 1. januára 2015 platila iná právna úprava požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a iná pre právnych čakateľov prokuratúry. Návrh zákona v predloženom znení  tento nedostatok odstraňuje.

 

K bodu 4

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu (aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 4), ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou  v § 6 ods. 2 písm. b) (bod 3).

 

K bodu 5

 

Doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora sa dopĺňajú o zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora vzhľadom na povahu povinností prokurátora a charakter tejto funkcie.

Z hľadiska legislatívno-technického právna úprava § 6 ods. 2 písm. c) súvisí s právnou úpravou výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré je upravené v  § 7 ods. 1 a 6 písm.   i). Podľa uvedenej  právnej úpravy uchádzač o vymenovanie do funkcie prokurátora bude povinný na účely výberového konania predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora.

 

K bodu 6

 

Od nadobudnutia  účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z.   z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania  [§ 6 ods. 2 písm. i)].

Navrhuje sa, aby do funkcie prokurátora mohol byť vymenovaný bez ďalšieho výberového konania právny čakateľ prokuratúry, ktorý po skončení prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora úspešne zloží odbornú justičnú skúšku, ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Takýto uchádzač o funkciu prokurátora musel úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje prijať právnu úpravu uvedenú v § 6 ods. 2 písm. i) v predloženom znení.

 

 

K bodu 7

 

Od nadobudnutia  účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z.  z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 za prokurátora môže byť vymenovaný uchádzač o funkciu prokurátora, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora.

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 6 ods. 8 je sprísniť doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 s cieľom zabrániť tomu, aby za prokurátora mohol byť vymenovaný bývalý prokurátor alebo  sudca, advokát, komerčný právnik, notár, notársky kandidát, súdny exekútor alebo exekútorský kandidát, ktorý bol takejto funkcie zbavený na základe disciplinárneho rozhodnutia.

 

K bodu 8

 

V § 7 je upravené výberové konanie na funkciu prokurátora.  Ide o právnu úpravu, ktorá ustanovuje účel a podmienky výberového konania na funkciu prokurátora, rieši problematiku spojenú s vyhlasovaním a samotným konaním výberového konania.  Účel a podmienky výberového konania sú ustanovené so zreteľom na skutočnosť, že ide o výberové konanie na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry.

V § 7a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v  Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ, právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z.  nenadobudne účinnosť, ale naopak, v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky účinnosť definitívne stratila. Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto zákona kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

 

K bodu 9

 

So zreteľom na skutočnosť, že právna úprava § 6 umožňuje, aby sa prokurátorom stali uchádzači o túto funkciu bez toho, aby sa na výkon funkcie prokurátora  pripravovali počas prípravnej praxe vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry, t. j. aj  uchádzači, ktorí nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s prácou prokurátora, navrhuje sa novelizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 tak, aby ich generálny prokurátor smel vymenovať do funkcie prokurátora na základe výsledkov výberového konania výlučne na okresnú prokuratúru.  Ich funkčný postup bude možný. Ak sa osvedčia a budú mať záujem o výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa, budú sa  môcť zúčastniť výberového konania  podľa § 21 a 21a.

Okrem uvedeného, navrhované znenie § 8 ods. 1 garantuje právnym čakateľom prokuratúry vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú okresnú prokuratúru v prípade, ak úspešne zložia odbornú justičnú skúšku a splnia ostatné zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Právni čakatelia prokuratúry museli úspešne  absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

 

K bodu 10

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zrušenie legislatívnej skratky pre Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je teraz zavedená v § 7a ods. 1.

 

K bodu 11

 

Spresňujú sa pravidlá týkajúce sa preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. V súlade s odôvodnením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z  mája 2012 sa posilňuje funkčná autonómia generálneho prokurátora priznaním oprávnenia podieľať sa spolu s Radou prokurátorov Slovenskej republiky na schvaľovaní zásad funkčného postupu prokurátorov.

 

K bodu 12

 

Ide o  legislatívno-technickú úpravu - o zmenu nadpisu šiesteho dielu druhej hlavy v druhej časti, predmetom ktorého bude právna úprava funkčného postupu prokurátora a zániku oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

 

K bodom 13 a 14

 

Navrhovaná právna úprava ustanovuje základné pravidlá pri funkčnom postupe prokurátorov, t. j. upravuje kariérny postup prokurátorov. Podrobnosti budú obsahovať nové zásady funkčného postupu prokurátorov, ktoré budú podliehať schváleniu generálnym prokurátorom a  Radou prokurátorov Slovenskej republiky (pozri bod 11). Prechodné ustanovenie § 265r ukladá Rade prokurátorov Slovenskej republiky povinnosť predložiť generálnemu prokurátorovi na schválenie nové zásady funkčného postupu prokurátorov do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Funkčným postupom prokurátora sa rozumie vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, t.j. na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre alebo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (§ 19), preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa, t.j. na krajskú prokuratúru alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 20 ods. 4) alebo  preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a súčasne jeho vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora (§ 20 ods. 5).

Vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je oprávnený generálny prokurátor. Podmienkou na vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora. Krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresného prokurátora bude vymenovaný do funkcie na časovo ohraničené obdobie. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie bolo päťročné a aby mohli byť vymenovaní do takejto funkcie  aj opakovane v prípade, že budú úspešní vo výberovom konaní. Nejde o politickú funkciu, ale o odbornú funkciu, kvalitný výkon ktorej predpokladá nielen odborné vedomosti. Ak krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresného prokurátora preukáže vo výberovom konaní, že jeho odborné vedomosti, doterajšie skúsenosti, riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti sú lepšie ako iného účastníka výberového konania, neexistuje rozumný dôvod brániť mu, aby  sa mohol vždy po uplynutí funkčného obdobia uchádzať o pokračovanie vo výkone svojej funkcie (§ 19 ods. 1).

Úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky je nevyhnutné aj pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa, či už do funkcie prokurátora alebo do funkcie vedúceho prokurátora. Ďalšou podmienkou na výkon funkcie prokurátora alebo funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa je preloženie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa (§ 10 ods. 5 a 6, § 20 ods. 4 a 5).

Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa  sa môže zúčastniť iba ten prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené zákonom – napríklad dosiahnutie  najmenej desaťročnej  započítateľnej praxe pri funkčnom postupe na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 10 ods. 6), ako aj  podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov (§  10 ods. 5 a 6, § 21 ods. 5 a 6).

Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora je upravené v § 21 a 21a.

V § 21 je upravený účel a podmienky výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa so zreteľom na charakter a povahu funkcie, na ktorú sa vzťahuje výberové konanie. Na rozdiel od výberového konania na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry, výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora bude zamerané na overenie riadiacich, organizačných a kontrolných  schopností, odborných vedomostí, jazykových znalostí a ďalších skutočností, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie, na ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.

V § 21a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v  Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala pre absenciu výberových komisií. Doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ v dôsledku zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.   308/2011 Z. z.  Nová právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z., ktorej účinnosť bola doteraz pozastavená, účinnosť už nenadobudne (čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

Právna úprava uvedená v šiestom diele druhej hlave druhej časti, ktorá upravuje funkčný postup prokurátorov, sa nevzťahuje na generálneho prokurátora. Na vymenovanie generálneho prokurátora do funkcie sa vzťahuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, šestnásta časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prvý diel druhej časti zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Právna úprava uvedená v § 19 a 20  sa nevzťahuje ani na prokurátorov, ktorí vykonávajú funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry upravuje siedmy diel druhej hlavy druhej časti.

 

K bodu 15

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu - platné znenie § 24 ods. 3 je systematicky zaradené do § 19 ods. 3.

 

K bodu 16

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn.  PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 20, na ktorý odkazuje právna úprava uvedená v § 24b ods. 2, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani právna úprava uvedená v § 7a ods. 1, 2 a 5, pritom znenie § 20 ods. 1 odkazuje na § 7 a 7a.

Z týchto dôvodov  predložený návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu týkajúcu sa výberových konaní a výberových komisií (§ 7, 7a, 21 a 21a) s tým, že na výberové konanie na funkciu špeciálneho prokurátora, funkciu iného vedúceho prokurátora alebo funkciu prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v § 21 a 21a.

 

K bodom 17 až 19

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 65 písm. j) (bod 17), § 93 ods. 1 písm. c) tretí bod  (bod 18) a § 109 (bod 19) je obnoviť účinnosť týchto ustanovení  v znení účinnom do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z.  Účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z.  Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z.  vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudlo účinnosť znenie prijaté v zákone č.   220/2011 Z. z. Takéto znenie je v rozpore so zámerom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámerom vlády Slovenskej republiky vyjadreným v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

Ustanovenie § 65 písm. j) upravuje problematiku služobného voľna právneho čakateľa prokuratúry v súvislosti s jeho vymenovaním na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. c) a § 109 priznáva prokurátorovi nárok na príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry.

 

K bodu 20

 

Ustanovenie § 192 upravuje zloženie disciplinárnej komisie a spôsob jej kreovania.

Na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. bola  dočasne pozastavená účinnosť § 192 ods. 2 až 8 a s ním súvisiaceho prechodného ustanovenia § 265h. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7.  mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1.  augusta 2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie  § 192 v znení schválenom  zákonom č.   220/2011 Z. z. okrem poslednej vety v § 192 ods. 2, o ktorej ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 265h ods. 1, ktoré sa stalo obsolétnym.

To znamená, že na prokuratúre odo dňa  1. augusta 2014 nie sú žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené pokračovať  v disciplinárnych konaniach začatých po 1.  októbri 2011 (§ 265h ods. 2 prvá veta) ani žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené konať a rozhodovať o nových návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Riešenie tejto situácie je náročné z časového hľadiska.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014, disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa §  192 ods. 3 zákona č.  220/2011 Z. z., ktorý tiež nadobudol účinnosť 1. augusta 2014,  lehota na predloženie návrhov na členov a náhradníkov disciplinárnej komisie nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora Rade prokurátorov Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem toho,  viaceré prechodné ustanovenia zákona č. 220/2011 Z. z. sa po vyhlásení nálezu stali obsolétnymi. Týka sa to aj ustanovenia § 265i, ktoré má priamy vplyv na legitimitu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Inými slovami, v platnom znení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov nie je zakotvený účinný mechanizmus, ktorý by odstránil reálnu hrozbu zániku disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty,  v ktorej možno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom.

So zreteľom na uvedené je nevyhnutné, aby čo najskôr  od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS  105/2011  zo 7.   mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola prijatá taká právna úprava, ktorá zabezpečí možnosť plynule vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom, ktorí sa dopustili alebo dopustia disciplinárneho previnenia. 

Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby bola prijatá taká právna úprava zloženia a spôsobu kreovania disciplinárnych komisií, ktorá umožní kreovať nové disciplinárne komisie bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby členov disciplinárnej  komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky na trojročné funkčné obdobie. Predsedu disciplinárnej komisie, jej iného člena alebo ich náhradníka nebude možné odvolať. Ich funkcia zanikne až na základe právnych skutočností ustanovených v zákone (§ 192 ods. 7 navrhovanej právnej úpravy), t. j. uplynutím funkčného obdobia, zánikom služobného pomeru prokurátora, vymenovaním do funkcie, ktorá je nezlučiteľná s funkciou v disciplinárnej komisii, ak sa stane členom Rady prokurátorov Slovenskej republiky alebo ak sa disciplinárne previní a za disciplinárne previnenie mu je právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.

Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do takejto funkcie ustanovené zákonom (§ 192 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy), t. j. prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej  päť rokov, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciálnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

V nadväznosti na znenie čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zveruje do právomoci ústavného súdu vykonávať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, navrhuje sa expressis verbis ustanoviť, že tam, kde sa v tomto zákone hovorí o disciplinárnej komisii, rozumie sa tým Ústavný súd Slovenskej republiky, ak ide o disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi (§ 192 ods. 10).

 

K bodu 21

 

Ide o právnu úpravu, ktorá vecne súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 25 (opätovným zavedením odvolacej disciplinárnej komisie).

 

K bodu 22

 

Navrhovaná právna úprava § 197 ods. 1 upresňuje  okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorom.

Nové znenie reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Podľa tohto nálezu  právna úprava, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právo na podanie návrhu na začatie konania proti  prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. 

Nové znenie súčasne upresňuje podmienky, za akých môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry verejný ochranca práv. Ide o podmienky vyplývajúce z čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhované znenie § 197 ods. 1 písm. f) predpokladá, že ďalšie subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi ustanoví zákon, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

 

 

K bodu 23

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá po vypustení právnej úpravy § 198 ods. 2 vzťahujúcej sa na disciplinárne konanie za priestupok, stratila svoje opodstatnenie.

So zreteľom na skutočnosť, že v tomto návrhu  zákona sa predpokladá obnovenie odvolacej disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť § 198 ods. 3 bez náhrady v tomto zákone s cieľom predísť zbytočným interpretačným problémom.

 

K bodom 24 a 25

 

Právna úprava ustanovená zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá zverila právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie súdu, sa v praxi neosvedčila. Disciplinárne konanie sa zbytočne predĺžilo. Okrem toho, pripravovaná rekodifikácia civilného súdneho konania v oblasti správneho súdnictva nepočíta s  právomocou súdov rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje opätovné zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá bude oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vydaných v prvom stupni. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bude preskúmateľné súdom.

Zloženie a kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie je zverené do právomoci generálneho prokurátora a Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Jej účelom je zabezpečiť funkčnosť prokuratúry aj  v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry  v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť tejto právnej úpravy sa dôsledne vyhodnotí pri tvorbe nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

 

K bodu 27

 

Právna úprava § 221 ods. 6 spresňuje  právnu úpravu dôvodov zániku členstva v prokurátorskej rade.

 

K bodom 28 a 29

 

Právna úprava § 222 upravuje právomoci prokurátorských rád.

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z.  o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje  novelizovať právnu úpravu § 222 tak, aby zohľadňovala zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Konkrétne v tomto prípade to znamená, opätovne zveriť do právomoci prokurátorských rád vyjadrovať sa k záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry [§ 222 ods. 1 písm. d)] (bod 28) a zaujímať stanoviská k sťažnostiam na právnych čakateľov prokuratúry [§  222 ods. 2 písm. c)] (bod 29).

 

K bodom 30 a 31

 

Právna úprava § 224 upravuje právomoci Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Navrhované znenie je legislatívno-technickou úpravou, ktorá upresňuje odkazy na právnu úpravu  týkajúcu sa oprávnenia Rady prokurátorov Slovenskej republiky navrhovať členov výberových komisií [§ 224 ods. 2 písm. c)] (bod 30) a členov skúšobných komisií Justičnej akadémie Slovenskej republiky [§ 224 ods. 2 písm. e)] (bod 31).

 

K bodom 32 a 33

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 34 (obnovenie právnej úpravy týkajúcej sa právnych čakateľov prokuratúry,  vzniku a zániku ich služobného pomeru, výberového konania, ich základných práv a povinností, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie a preukazovať spôsob nadobudnutia majetku,  prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora, hodnotenia v priebehu prípravnej praxe, odbornej justičnej skúšky, disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry a ich platových pomerov).

 

K bodu 34

 

Navrhovaná právna úprava druhej hlavy tretej časti § 234 až 251b obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa právnych čakateľov prokuratúry. Prvý diel  (§ 234 a 235) ustanovuje, že  právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom pomere. Súčasne vymedzuje služobný úrad právneho čakateľa prokuratúry (príslušná krajská prokuratúra) a jeho kompetencie. Druhý diel (§ 236 až 244) ustanovuje pravidlá pre vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane predpokladov na vznik služobného pomeru, podmienok na účasť vo výberovom konaní, účel výberového konania, zloženie a spôsob kreovania výberovej komisie, spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane odvolania z funkcie právneho čakateľa prokuratúry a dôvodov, pre ktoré právny čakateľ prokuratúry musí alebo môže byť z funkcie odvolaný. Tretí diel (§  245 až 247) upravuje základné práva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie, preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie a vrátane zákazu vykonávať politickú činnosť. Štvrtý diel (§ 248 až  251) upravuje prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry, vrátane práva na vymenovanie do funkcie prokurátora, ak úspešne zloží odbornú justičnú skúšku pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a spĺňa aj ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Piaty diel (§ 251a a 251b) obsahuje spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú disciplinárnej zodpovednosti právneho čakateľa prokuratúry (na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú tie isté ustanovenia ako na prokurátora) a ktoré upravujú vzťah tohto zákona a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru.

Tento postup je nevyhnutný so zreteľom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava vzťahujúca sa na právnych čakateľov prokuratúry stratila svoj právny základ po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vyhlásením tohto nálezu totiž zanikla platnosť uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorým ústavný súd  podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pozastavil účinnosť tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. 

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy je zánik inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora neprijateľný. Preto sa navrhuje prijať právnu úpravu druhej hlavy tretej časti  v predloženom znení, ktoré umožní  v plnom rozsahu realizovať zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

 

K bodom 35 až 37

 

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z.  o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá  zmenu právnej úpravy § 252 ods. 1 písm. a) prvý bod (bod 35) a § 252 ods. 1 písm. a) štvrtý bod (bod 36) tak, aby povinnosti služobných úradov na prokuratúre vo vzťahu k odborovým orgánom sa vzťahovali aj na právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnu úpravu § 261 ods. 2 (bod 37), a to tak, aby bolo obnovené oprávnenie právneho čakateľa prokuratúry domáhať sa na súde neplatnosti rozhodnutia vo veciach služobného pomeru.

 

K bodu 38

 

K § 265m

 

Ústavný princíp právnej istoty je dôležitým pilierom ochrany práva v právnom štáte. Tento princíp zahŕňa aj ochranu legálne nadobudnutých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.

Dikcia prechodného ustanovenia § 265m garantuje tomu právnemu čakateľovi, ktorý sa stal  asistentom prokurátora proti svojej vôli po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa znovu stane právnym čakateľom prokuratúry, bude mať právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju úspešne zloží a splní aj ostatné podmienky, bude mať právo na vymenovanie do funkcie prokurátora bez toho, aby musel znovu absolvovať výberové konanie.

 

 

 

 

 

K § 265n

 

Právna úprava § 265n ods. 1 je prechodným ustanovením,  ktoré v súlade s ústavným princípom právnej istoty potvrdzuje doterajšie právne postavenie prokurátorov a vedúcich prokurátorov, a tým aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie.

Právna úprava prechodného ustanovenia § 265n ods. 2 reaguje na právnu úpravu § 19 ods. 1, ktorá zakotvuje päťročné funkčné obdobie pre výkon funkcie krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

 

K § 265o

 

Právna úprava  § 221 ods. 1 v druhej vete ustanovuje inkompatibilitu funkcie generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade.  Účinnosť § 221 ods. 1 druhej vety a prechodného ustanovenia § 265i k tejto právnej úprave bola pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z.  z. Platnosť tohto uznesenia ústavného súdu zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7.  mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Doterajšie prechodné ustanovenie §  265i sa stalo obsolétnym. Tým zanikol mechanizmus na plynulé riešenie inkompatibility funkcie vedúceho prokurátora vymedzenej v § 221 ods. 1 v druhej vete s funkciou člena prokurátorskej rady.

Právna situácia, ktorá nastala, bráni Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v snahe čo najrýchlejšie odstrániť problémy v  personálnej oblasti spôsobené zrušením inštitútu právneho čakateľa prokuratúry, ako aj v jej zámere spriechodniť výberové konania a disciplinárne konania v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7.  mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predpokladom pre odstránenie problémov v personálnej a disciplinárnej oblasti je stabilita orgánov samosprávy prokurátorov.  Rada prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád, má kreačné právomoci pri zostavovaní výberových komisií a disciplinárnych komisií.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje prijať právnu úpravu § 265o v navrhovanom znení. Podľa navrhovaného znenia § 265o ods. 1 v spojení s navrhovaným znením § 221 ods. 6 zanikne funkcia tomu členovi prokurátorskej rady, ktorý je vymenovaný do funkcie nezlučiteľnej s funkciou člena prokurátorskej rady, ak najneskôr do piatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona neodstráni dôvody nezlučiteľnosti. V odsekoch  2 a 3 sú ustanovené pravidlá na zvolenie nových členov prokurátorských rád. Účelom právnej úpravy uvedenej v odseku 4 je zabezpečiť plynulé plnenie úloh prokuratúry v čase do obnovenia legitimity prokurátorských rád, a tým aj Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

 

K § 265p

 

Prechodné ustanovenie § 265p ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie členov výberových komisií podľa tohto zákona  najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.  Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora (§ 7a), výberových komisií pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21a) a výberových komisií na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry (§ 238).

K § 265r

Prechodné ustanovenie § 265r ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť na schválenie generálnemu prokurátorovi zásady funkčného postupu prokurátorov  podľa tohto zákona  najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.  Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21), t. j. pri výberových  konaniach na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na funkciu prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa a na funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

 

K § 265s

 

Ustanovenie § 265s ods. 1 až 4 upravuje pravidlá týkajúce sa disciplinárnych konaní, disciplinárnych komisií  a odvolacej disciplinárnej komisie na prechodné obdobie, t. j. do konca kalendárneho roka 2014, a to v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v § 192 ods. 2 a 3 a § 212 ods. 1 a 2 navrhovanej právnej úpravy.

Ustanovenie § 265s ods. 5 až 7 potvrdzuje, že disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov v prvom stupni doterajšie disciplinárne komisie a v druhom stupni súd.

Právna úprava § 265s ods. 6 sa predkladá v dvoch alternatívach. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné s konečnou platnosťou uzavrieť, či sa podarí  do nadobudnutia účinnosti tohto zákona kreovať disciplinárne komisie podľa ustanovenia § 192 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014. Prechodné ustanovenie § 265h k právnej úprave ustanovenej § 192 sa stalo obsolétnym. Preto v súčasnosti neexistuje účinný mechanizmus na bezproblémové kreovanie disciplinárnych komisií na prokuratúre (k uvedenému pozri aj odôvodnenie bodu 20).

 

K čl. IV

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

 

K bodom 1, 2, 4, 5 a 6

 

Účelom navrhovaných ustanovení je vykonať zmeny a doplnenia zákonnej úpravy tak, aby bola naplnená požiadavka obnovenia inštitútu justičných čakateľov.

 

K bodu 3

 

V prípade zákona o súdoch vyslovil ústavný súd nesúlad § 38 ods. 5 druhej a tretej vety s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zmeny § 38 ods. 5 je naplnenie požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu. Na tento účel sa dopĺňa právna úprava o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonných povinností predsedu súdu), ako aj o mechanizmus súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ministra spravodlivosti. Samotné konanie o odvolaní predsedu súdu sa navrhuje vyňať z režimu správneho poriadku za súčasného vymedzenia obsahových náležitostí tohto rozhodnutia (výrok, odôvodnenie a poučenie). Právoplatné rozhodnutie ministra spravodlivosti bude preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to na základe žaloby, ktorú bude môcť podať odvolaný predseda súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v tomto prípade konečné a nebude možné ho napadnúť odvolaním, príp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo však nevylučuje (tak ako doteraz) uplatnenie individuálnej ústavnej sťažnosti.

Predkladateľ má za to, že takto koncipovaná právna úprava napĺňa závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. 

 

K čl. V

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

 

Predmetom čl. II je novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

Právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z.  z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci výberové konanie stratila oprávnenie získať  pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti odpis registra trestov týkajúci sa uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje v podobe právnej úpravy § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod v znení, ktoré bolo platné a účinné do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z.

Analogicky sa dopĺňa právna úprav získavania odpisu z registra trestov prípade justičných čakateľov (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

 

K čl. VI

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

 

Predmetom čl. III je novelizácia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z.  z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014  vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že nadobudla účinnosť právna úprava ustanovená v čl. IV zákona č. 220/2011 Z. z., na základe ktorej sa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe  subsidiárne vzťahuje už len na asistentov prokurátora.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje doplnením § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 aj o právnych čakateľov prokuratúry.

Súčasne sa dopĺňa zákon o štátnej službe o úpravu služobného úradu v prípade justičných čakateľov; bude ním krajský súd, a to bez ohľadu na to, či justičný čakateľ vykonáva justičnú službu na krajskom alebo okresnom súde (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).  

 

 

 

K čl. VII

(účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2014, čím sa zabezpečí riadne fungovanie súdov a prokuratúry v tom najskoršom možnom termíne.  

 

V Bratislave, 20. augusta 2014

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

1124a

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124) v druhom čítaní

 

 

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1306 z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124) na  prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

 

II.

 

            Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uzneseniami č. 489 zo 7. októbra 2014 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť  uznesením č. 158 zo 7. októbra 2014.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uvedený návrh zákona prerokoval 9. októbra 2014, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.    

 

 

 

IV.

 

            Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 3 ods. 1 uvádzacej vete sa za slovo „vykonáva“ vkladá slovo „celoživotné“.“. 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Cieľom je odlíšiť jednotlivé činnosti justičnej akadémie. Prioritnou je celoživotné vzdelávanie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2. V čl. I bod 3 v navrhovanom odseku 2 sa vypúšťajú slová „v rámci vzdelávania podľa odseku 1“.

                        Precizovanie spočíva v oddelení prípravného vzdelávania od celoživotného vzdelávania; ide o odlišné formy činnosti justičnej akadémie.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

3. V čl. I bod 7 v navrhovanom odseku 8 sa vypúšťajú slová „súdnych alebo prokurátorských“.

                        Justičná akadémia vytvára dva typy databáz spisov – súdnych spisov na účely výberového konania a spisov (súdnych a prokurátorských) na účely justičnej skúšky. Cieľom je zjednotiť používanie pojmov „súdny spis“ a „spis“.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

4. V čl. I bod 11 v navrhovanom odseku 8 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „a ďalšie činnosti akadémie“.

            Cieľom je umožniť stáž v justičnej akadémii aj na iné účely ako pedagogické – napríklad vytváranie databáz súdnych spisov a pod.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. I bod 15 v navrhovanom § 14 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o poradcu sudcu ústavného súdu Slovenskej republiky, vykonáva právomoci spojené s návrhom na vykonanie skúšky, vykonaním opravnej skúšky a ďalšej opravnej skúšky a s odovzdaním osvedčenia o vykonaní skúšky predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.“.

                        V súvislosti s primeraným použitím noriem zákona sa výslovne ustanovuje výnimka pre konanie predsedu ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach výkonu právomocí spojených s návrhom na vykonanie odbornej justičnej skúšky, vykonaním opravnej skúšky a odovzdaním osvedčenia o vykonaní skúšky, ak ide o sa o vykonanie skúšky uchádza poradca sudcu ústavného súdu Slovenskej republiky. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6. V čl. I bod 15 sa navrhovanom § 14 ods. 6 slovo „dvoch“ nahrádza slovom „štyroch“.

 

                        Navrhuje sa zjednotenie právnej úpravy poskytovania dĺžky voľna s náhradou platu na účely prípravy na justičnú skúšku u justičného čakateľa (4 týždne) a vyššieho súdneho úradníka (2 týždne) do podoby 4 týždne v oboch prípadoch.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7. V čl. I bod 15 v navrhovanom § 14 odsek 7 znie:

„(7) Ďalšiu opravnú skúšku môže vyšší súdny úradník alebo asistent prokurátora vykonať najskôr po jednom roku a najneskôr do dvoch rokov od konania opravnej skúšky. Ak vyšší súdny úradník alebo asistent prokurátora neprospel ani pri ďalšej opravnej skúške, zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky.“.

 

Vládny návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktorými sa ruší inštitút ďalšej opravnej skúšky u vyššieho súdneho úradníka. Pri zámere pripustiť VSÚ k justičnej skúške až po nejakom čase od neúspešnej opravnej skúšky, je vhodnejšie zachovať inštitút ďalšej opravnej skúšky so zákonnou povinnosťou prihlásiť sa na ňu v určenej lehote.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. V čl. I sa vypúšťa bod 16.

 

                        Vládny návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktorými sa ruší inštitút ďalšej opravnej skúšky u vyššieho súdneho úradníka. Pri zámere pripustiť VSÚ k justičnej skúške až po nejakom čase od neúspešnej opravnej skúšky, je vhodnejšie zachovať inštitút ďalšej opravnej skúšky so zákonnou povinnosťou prihlásiť sa na ňu v určenej lehote.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

9. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 24 ods. 7 sa slová „piatich rokov“ nahrádzajú slovami „jedného roka“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Podľa platnej právnej úpravy, ak mal sudca prerušený výkon funkcie sudcu kvôli výkonu inej verejnej funkcie (minister, štátny tajomník, poslanec a pod.), po návrate sa nemôže 5 rokov uchádzať o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu. Návrh skracuje túto lehotu na jeden rok.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

10. V čl. II bode 1 sa za slová „prípravné vzdelávanie“ vkladajú slová „v Justičnej akadémii Slovenskej republiky“.

 

                        Dopĺňa sa výslovne, že ide o prípravné vzdelávanie v justičnej akadémii.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

11. V čl. II bode 1 sa slová „podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na sudcu, justičného čakateľa a vyššieho súdneho úradníka“ sa nahrádzajú slovami „podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok“.

 

                        V zákone o sudcoch vládny návrh zákona zavádza novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou je prípravné vzdelávanie. Je namieste túto úpravu precizovať tak, aby sa jednak zamedzilo situáciu, kedy by teoreticky postačovalo vykonávať určitú funkciu (napr. VSÚ) hoci aj iba jeden deň, resp. zohľadniť fakt, že do výberového konania sa môžu prihlásiť aj osoby, ktoré túto funkciu vykonávali v minulosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 28 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania.“. 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Účelom takto koncipovanej právnej úpravy je posilnenie transparentnosti výberu nových    sudcov, ako aj rozšírenie možnosti verejnej občianskej kontroly výberu nových sudcov, a to  formou zaznamenania priebehu ústnej časti výberového konania a následného zverejnenia takéhoto záznamu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

13. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 28 ods. 9 sa za slová „príslušného súdu“ vkladajú slová „a pozostáva z ústnej časti“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Aktuálna právna úprava výberového konania na post predsedu senátu (KS, NS SR) nie je vyhovujúca, a to jednak z hľadiska priebehu, či obsahu výberového konania, ale aj z hľadiska kreovania výberových komisií. Podľa platnej úpravy sa ustanovenia o výberovom konaní na sudcu použijú na výberové konania na predsedu senátu primerane; táto primeranosť je sporná najmä vo vzťahu k jednotlivým častiam výberového konania – navrhuje sa preto, aby toto výberové konanie pozostávalo len z ústnej časti; písomný test, preklad z cudzieho jazyka, prípadová štúdia a pod. sú v tomto prípade zbytočné. Podľa platnej úpravy má zloženie výberových komisií určiť Súdna rada SR v zásadách výberového konania. Vzhľadom na to, že v praxi výberové konanie vykonávajú tie isté komisie ako u sudcov, navrhuje sa tento stav potvrdiť zákonom a vypustiť právomoc súdnej rady vydávať tento typ zásad výberového konania.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

14. V čl. II sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

„3. V § 29 sa vypúšťa odsek 5 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7b.“. 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Aktuálna právna úprava výberového konania na post predsedu senátu (KS, NS SR) nie je vyhovujúca, a to jednak z hľadiska priebehu, či obsahu výberového konania, ale aj z hľadiska kreovania výberových komisií. Podľa platnej úpravy sa ustanovenia o výberovom konaní na sudcu použijú na výberové konania na predsedu senátu primerane; táto primeranosť je sporná najmä vo vzťahu k jednotlivým častiam výberového konania – navrhuje sa preto, aby toto výberové konanie pozostávalo len z ústnej časti; písomný test, preklad z cudzieho jazyka, prípadová štúdia a pod. sú v tomto prípade zbytočné. Podľa platnej úpravy má zloženie výberových komisií určiť Súdna rada SR v zásadách výberového konania. Vzhľadom na to, že v praxi výberové konanie vykonávajú tie isté komisie ako u sudcov, navrhuje sa tento stav potvrdiť zákonom a vypustiť právomoc súdnej rady vydávať tento typ zásad výberového konania.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

15. V čl. II 3. bod sa slová „justičný čakateľov“ nahrádzajú slovami „justičných čakateľov“ .

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V ustanovení je nesprávne skloňovanie slov „justičných čakateľov“.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

16. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:

„4. V § 58 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová „najviac však na sedem pracovných dní v kalendárnom roku,“.

 

5. V § 58 ods. 1 písm. c) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pracovné voľno sa poskytne najviac na sedem pracovných dní v kalendárnom roku,“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Aplikačná prax poukazuje na nie celkom jednotný a vhodný prístup k aplikácii ustanovení o „náhradnom voľne“, a to z hľadiska posudzovania maximálnej dĺžky tohto voľna v kalendárnom roku. Pri podpornej aplikácii Zákonníka práce je jasný záver, že ide o 7 pracovných dní v roku. Nakoľko aplikačná prax spochybňuje subsidiaritu Zákonníka prace v tomto prípade, ja namieste tento stav výslovne v zákone potvrdiť.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

17. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 75 sa slová „§ 27 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 27d ods. 1“.“.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Doterajšie novelizácie pomerne zásadne zmenili obsah § 27, na ktorý sa odkazuje v § 75. Vzhľadom na to, že § 75 je ustanovením, ktoré upravuje jeden z príplatkov sudcov (v tomto prípade za účasť v prieskumnej komisii pri hodnotení sudcu), je namieste opraviť vnútorný odkaz tak, aby bol bez ďalších pochybností zrejmé podmienky vzniku nároku na tento príplatok.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. V čl. III  7. bod sa v úvodnej vete slová „odsekom 8“ nahrádzajú slovami „odsekom 7“ a označenie odseku „(8)“ sa nahrádza označením odseku „(7)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje nesprávne zaradenie a číslovanie navrhovaného odseku, keďže v súčasnosti platné znenie ustanovenia § 6 má iba 6 odsekov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. V čl. III  8. bod sa v úvodnej vete slová „poznámok pod čiarou znejú“ nahrádzajú slovami „poznámky pod čiarou znejú“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu., ktorou sa slovo „poznámky“ dáva do jednotného čísla, keďže predmetným ustanovením sa do zákona vkladá iba jedna poznámka pod čiarou.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

20. V čl. III  8. bod § 7 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. d) a 34 bod § 237 ods. 5 písm. a) a ods. 6 písm. d) sa vypúšťajú slová „právnické“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú predmetné slová z dôvodu ich nadbytočnosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

21. V čl. III  8. bod § 7 ods. 6 písm. g) sa slová „§ 6 ods. 8“ nahrádzajú slovami „§ 6 ods. 7“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s novým znením § 6 zákona č. 548/2003 Z. z.  o Justičnej akadémii.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

22. V čl. III  14. bode úvodná veta znie:

14. „§ 21 vrátane nadpisu nad § 21 znie:“ a  znenie § 21a sa zaradí ako nový bod 15, ktorého úvodná veta znie: „ Za § 21 sa vkladá nový § 21a, ktorý znie:“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje znenie úvodnej vety predmetného ustanovenia tak, že sa pôvodné znenie § 21 nahradí novým znením, pričom za § 21 sa vloží nový bod § 21a.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

23. V čl. III  17. bod v úvodnej vete sa za slová „V § 65“ vkladajú slová „ods. 1“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, cieľom ktorej je  spresnenie ustanovenia, v ktorom sa má vykonať navrhovaná zmena.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

24. V čl. III v 17. bode navrhovanom § 65 ods. 1 písm. j) v prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,“

 

Navrhuje sa ako reakcia na stanovisko Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

25. V čl. III  18. bod znie:

„18.  V § 93 ods. 1 písm. c) sa za druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie:

„3. príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,“.

            Doterajší tretí až šiesty bod sa označujú ako štvrtý až siedmy bod.“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu,  ktorou sa na záver textu dopĺňa poznámka o zmene označenia doterajších bodov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

26. V čl. III  20. bod § 192 ods. 7 a 26. bod § 212 ods. 6 sa v úvodnej vete za slovom „zanikne“  vypúšťajú slová „predsedovi disciplinárnej komisie, členovi disciplinárnej komisie alebo ich náhradníkovi“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú predmetné slová z dôvodu ich nadbytočnosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

27. V čl. III  20. bod v § 192 ods. 8 a 26. bod § 212 ods. 7 sa slová „separátne“ nahrádzajú slovami „odlišné“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa predmetný výraz dáva do súladu s ustálenou právnou terminológiou.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

28. V čl. III  sa za 30. bod vkladá nový 31. bod, ktorý znie:

„31. V § 224 ods. 2 písm. d) sa slová „§ 21 ods.3“ nahrádzajú slovami „ § 21a ods. 4 a 5“.“

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa opravuje vnútorný odkaz v súvislosti s novým znením § 21 a 21 a zákona č. 154/2001 Z. z.  o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

29. V čl. III  sa za 33. bod vkladá nový 34. bod, ktorý znie:

„34. Označenie „ DRUHÝ DIEL“ v  tretej časti nad § 231 sa vypúšťa.“.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou vykonanou 33. bodom návrhu zákona, ktorým bolo zmenené označenie prvého dielu tretej časti na prvú hlavu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

30. V čl. III bode 34 sa doterajší text navrhovaného § 245 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Právny čakateľ prokuratúry nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný za to, že podá na iného právneho čakateľa prokuratúry alebo prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.“.

 

Účelom pozmeňujúceho návrhu je reagovať na kolíziu medzi vládnym návrhom zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1111) a tlačou 1124 – oba návrhy zákonov menia tie isté ustanovenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov rôznym spôsobom. Riešenie spočíva vo vypustení dotknutej úpravy z tlače 1111 (pôvodne § 240 ods. 2 a 241 ods. 4 ) a jej vloženie do tlače 1124 (po novom ako § 245 ods. 2 a § 246 ods. 4).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

31. V čl. III bode 34 v navrhovanom § 246 odsek 4 znie:

„(4) Právny čakateľ prokuratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na  oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zbaviť právneho čakateľa prokuratúry povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru.“.

                        Účelom pozmeňujúceho návrhu je reagovať na kolíziu medzi vládnym návrhom zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1111) a tlačou 1124 – oba návrhy zákonov menia tie isté ustanovenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov rôznym spôsobom. Riešenie spočíva vo vypustení dotknutej úpravy z tlače 1111 (pôvodne § 240 ods. 2 a 241 ods. 4 ) a jej vloženie do tlače 1124 (po novom ako § 245 ods. 2 a § 246 ods. 4).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

32. V čl. III bode 34 v navrhovanom § 248 odsek 2 znie:

„(2) Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonáva odbornú prax podľa určeného rozvrhu. Obsahovú náplň odbornej prípravy právnych čakateľov určuje generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.“.

 

                        Navrhuje sa, aby obsahovú náplň vzdelávanie čakateľov prokuratúry schvaľoval generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

33. V. čl. III  bode 38 navrhovanom § 265s ods. 6 znie:

„(6) Disciplinárne konania začaté v čase od 1. októbra 2011 do 30. novembra 2014 dokončí v prvom stupni disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej v čase od 1.  augusta 2014 do 30. novembra 2014.“.

 

So zreteľom na skutočnosť, že generálnemu prokurátorovi sa podarilo dňa 6. októbra 2014 zriadiť disciplinárne komisie na základe právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2014 (po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z.), je potrebné zmeniť prechodné ustanovenie § 265s ods. 6.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

34. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:

 

„Čl. IV

 

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 110/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z. a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 261/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1. § 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Členovi súdnej rady patria technické prostriedky potrebné na výkon jeho funkcie v rozsahu a za podmienok ustanovených uznesením súdnej rady; po skončení funkčného obdobia mu zostávajú.“.

 

2. V § 9 ods. 5 sa vypúšťajú slová „po schválení súdnou radou“.

 

Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.

 

                        Kancelária Súdnej rady SR vyslovila požiadavku na doplnenie zákona o Súdnej rade SR tak, aby členovia súdnej rady mali podobne ako poslanci nárok na notebook, ktorý si môžu po skončení funkcie nechať. Na schválenie organizačného poriadku Kancelárie súdnej rady sa nebude vyžadovať schválenie súdnou radou.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

35. V čl. IV sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

„4. V § 39 ods. 1 sa slová „21 do 50“ nahrádzajú slovami „21 do 70“.“. 

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                        Ostatnou novelou sa zaviedla právna úprava viacerých podpredsedov súdov podľa počtu sudcov na súde – do 20 sudcov, od 21 do 50 sudcov, od 70 sudcov. Zrejme nedopatrením ostala nepokrytá časť súdov od 60 do 70 sudcov. Pozmeňujúci návrh to napráva. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

36. V čl. IV sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:

„5. V § 71 písm. b) druhý bod znie:

„2. vykonáva následnú finančnú kontrolu a vnútorný audit na súdoch,19)“.

 

6. V § 71 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:

„3. vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu,29a)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:

„29a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.“.“.

 

Body  5 a 6 nadobudnú účinnosť od 1. januára 2015 čo sa premietne do čl. VII upravujúceho účinnosť zákona.

 

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

 

                                   S prihliadnutím na požiadavku zefektívňovania správy súdov sa navrhuje zavedenie líniového riadenia kontrolórov pôsobiacich na súdoch. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude následnú finančnú kontrolu a kontrolu podľa zákona o kontrole v štátnej správe vykonávať na súdoch priamo Ministerstvo spravodlivosti SR. Táto zmena sa však netýka Najvyššieho súdu SR, nakoľko sa rešpektuje jeho samostatné postavenie najmä z pohľadu samostatnej rozpočtovej kapitoly.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

37. Čl. IV sa dopĺňa novými bodmi 7 a 8, ktoré znejú:

„7. V § 74 ods. 4 sa slová „písm. c) druhom bode“ nahrádzajú slovami „písm. c) druhom a treťom bode“.

 

8. Za § 101ca sa vkladá § 101cb, ktorý znie:

 

㤠101cb

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2015

 

Kontrola podľa § 71 písm. b) druhý bod a písm. c) tretí bod začatá pred 1. januárom 2015 sa vykoná podľa predpisov účinných od 1. januára 2015.“.“.

 

Body 7 a 8 nadobudnú účinnosť od 1. januára 2015 čo sa premietne do čl. VII upravujúceho účinnosť zákona.

 

                        S prihliadnutím na požiadavku zefektívňovania správy súdov sa navrhuje zavedenie líniového riadenia kontrolórov pôsobiacich na súdoch. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude následnú finančnú kontrolu a kontrolu podľa zákona o kontrole v štátnej správe vykonávať na súdoch priamo Ministerstvo spravodlivosti SR. Táto zmena sa však netýka Najvyššieho súdu SR, nakoľko sa rešpektuje jeho samostatné postavenie najmä z pohľadu samostatnej rozpočtovej kapitoly.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

38. Čl. VI sa dopĺňa bodmi 5 až 7, ktoré znejú:

„5. V § 101 ods. 1 sa slová „písm. a) až e)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až f)“.

 

6. V § 104 ods. 3 sa slová „kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu“ nahrádzajú slovami „kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu a kancelária súdnej rady“.

 

7. V § 104 ods. 6 sa za slová „písm. a) až c)“ vkladajú slová „a f)“.“. 

 

                        Návrh smeruje k tomu, aby sa v zákone o štátnej službe vedúci kancelárie súdnej rady dostal z hľadiska hmotných výhod na úroveň vedúceho kancelárie NR SR, vedúceho kancelárie prezidenta, vedúceho kancelárie ústavného súdu a pod.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

39. V čl. VII sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“. V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné úpravy:

-           v čl. III 38. bod § 265m a 265n sa v texte vrátane nadpisu sa slovo „novembra“ nahrádza slovom „decembra“ a slová „31. októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265o sa slová „novembra“ nahrádzajú slovami „decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265p sa slovo „30. novembra“ nahrádza slovom „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265r  sa slovo „30. novembra“ nahrádza slovom „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.1 sa slová „ v roku 2014“ nahrádzajú slovami „v roku 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.2 sa slová „na rok 2014“ nahrádzajú slovami „na rok 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.3 sa slová „na rok 2014“ nahrádza slovom „na rok 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods. 4 sa slová „30. novembra“ nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods. 5 sa slovo „novembrom“ nahrádza slovom „decembrom“ a slová „31. októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“,

-           v čl. III 38. bod § 265s  ods.7 sa slovo „novembrom“ sa nahrádza slovom „ decembrom“.

Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)].

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

40. V čl. VII sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“. V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné úpravy:

-           v čl. I 16. bod § 17b sa v texte vrátane nadpisu slovo „novembra“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „decembra“ v príslušnom tvare, a slová „31. októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“,

-           v čl. III 38. bod § 265m a 265n sa v texte vrátane nadpisu sa slovo „novembra“ nahrádza slovom „decembra“ a slová „31. októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265o sa slová „novembra“ nahrádzajú slovami „decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265p sa slovo „30. novembra“ nahrádza slovom „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265r  sa slovo „30. novembra“ nahrádza slovom „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.1 sa slová „ v roku 2014“ nahrádzajú slovami „v roku 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.2 sa slová „na rok 2014“ nahrádzajú slovami „na rok 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods.3 sa slová „na rok 2014“ nahrádza slovom „na rok 2015“ a slová „30. novembra“ sa nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods. 4 sa slová „30. novembra“ nahrádzajú slovami „31. decembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s ods. 5 sa slovo „novembrom“ nahrádza slovom „decembrom“ a slová „31. októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“,

-           v čl. III 38. bod  § 265s  ods. 6 sa slová „31.októbra“ sa nahrádzajú slovami „30. novembra“ a slová „1. novembra“ sa nahrádza slovom „1. decembra“,

-           v čl. III 38. bod § 265s  ods.7 sa slovo „novembrom“ sa nahrádza slovom „ decembrom“.

Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)].

 

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť 

 

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

 

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

a)         spoločne o bodoch 1 až 39  s návrhom schváliť,

            b)   osobitne o bode 40 s návrhom neschváliť.

 

V.

 

 

            Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 508 zo 14. októbra 2014.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Borisa Suska, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

                                                                                                             Róbert Madej

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

 

Bratislava  14. októbra 2014