Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

264/2014 Z. z.

najpravo.sk • 1.2. 2015, 17:43

D Ô V O D O V Á    S P R Á V A

 

 

A.           Všeobecná časť

 

Dôvodom predloženia návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku tzv. vojnovým sirotám, je zámer učiniť zadosť spravodlivosti vo vzťahu k deťom  účastníkov protifašistického a protinacistického odboja. Národná rada Slovenskej republiky už v minulosti prijala dva obdobné zákony (zák. č. 305/1999 Z. z. a zák. č. 105/2002 Z. z.). V oboch prípadoch sa však jednorazové odškodnenie nedostalo vojnovým sirotám, t. j. v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas II. sv. vojny padli ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných armád.

 

Slovenská republika si uvedomuje a nielen politicky, ale aj legislatívne to už viackrát deklarovala, význam antifašistického odboja v čase II. sv. vojny tak domáceho, ako aj zahraničného. Antifašistická tradícia, osobitne tradícia Slovenského národného povstania, je jedna zo základných historicko-politických tradícií, na ktorých je budovaná moderná slovenská štátnosť. Slovenská republika preto uznáva a oceňuje význam a zásluhy každého jej občana, ktorý sa zapojil do antifašistického boja v čase II. sv. vojny.

 

Súčasťou tohto postoja je aj úsilie o garantovanie primeraného hmotného a sociálneho zabezpečenie detí účastníkov protifašistického odboja v rokoch 1939 – 1945. Napriek tomuto úsiliu treba konštatovať, že ekonomický vývoj neumožňuje spomínanú garanciu uspokojivo naplniť a sociálne postavenie niektorých žijúcich potomkov, tzv. vojnových sirôt účastníkov antifašistického odboja nemožno nazvať uspokojivým. Ide o ľudí, ktorí sa narodili pred koncom II. sv. vojny, alebo po ukončení II. sv. vojny  v Európe (a vo vtedajšom Československu) účastníkom antifašistického odboja, ktorí na svoju účasť v boji za mier a slobodu zaplatili životom alebo zomreli neskôr na následky zranení. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, dostali odškodnenie aj detí osôb, ktoré boli v čase II. sv. vojny deportované do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov aj v prípade, že sa im túto deportáciu a následný pobyt v táboroch podarilo prežiť a dožili sa konca II. sv. vojny.

 

Vo svetle tohto faktu možno považovať za vrcholne nespravodlivé, že takéto či podobné odškodnenie doteraz Slovenská republika nepriznala ľuďom, ktorí počas II. sv. vojny prišli pre účasť v odboji o jedného či dokonca o oboch rodičov (vojnové siroty). Títo padlí hrdinovia sa takto nikdy, ani in memoriam, nedožili ani symbolického materiálneho (finančného) odškodnenia, hoci niet pochýb, že im takto osud neumožnil primerane hmotne zabezpečiť svoje žijúce nezaopatrené deti. Tieto deti pritom za hrdinstvo svojich rodičov platili vysokú cenu tiež. Život sirôt v detskom veku bol najmä bezprostredne po skončení vojny mimoriadne náročný a zložitý. Oveľa ťažšie prekonávali osobné sociálne a ekonomické problémy, ocitali sa v chudobe, výrazne ťažšie sa následne dostávali k adekvátnemu vzdelaniu a ďalším podmienkam pre dôstojné uplatnenie sa v spoločnosti. Hrdinstvo ich rodičov, akokoľvek spoločensky cenné a významné, malo na tieto siroty vážne negatívne ekonomicko-sociálne dopady.

 

Konkrétne prípady stále žijúcich vojnových sirôt ponúkajú o tom zdrvujúce svedectvá. V mnohých prípadoch strata rodiča (či oboch rodičov) negatívne ovplyvnila ich celý život a má negatívne dopady aj na ich dnešné sociálne postavenie.

 

Zámerom navrhovateľov je súčasne, aspoň symbolicky, jednorazovo odškodniť aj deti účastníkov protifašistického odboja, ktorí nesplnili všetky podmienky stanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie. Ide najmä o ľudí, ktorí sa zapojili „iba“ do bojov počas Slovenského národného povstania na strane povstaleckej armády, resp. v partizánskych oddieloch, až do jeho potlačenia a prechodu na partizánsky spôsob boja. Mnohí títo ľudia, ale aj mnohí iní, ktorí sa zapojili do antifašistického odboja v inom čase – najmä v podobe účasti na tzv. podzemnom hnutí – sa takto angažovali kratšiu dobu ako 3 či 2 mesiace. Treba si uvedomiť, že napr. v prípade samotného SNP išlo až do pádu Banskej Bystrice (27. októbra 1944) skutočne iba o necelé dva mesiace, takže aj pri nástupe do bojov od 29. či 30. augusta objektívne nebolo možné zúčastniť sa na bojoch v oficiálnych zložkách armády ani spomínané dva mesiace.

 

Práve kvôli obmedzeniu účasti na antifašistickom odboji na obdobie minimálne 2 mesiacov podľa doteraz prijatých zákonov nemali ľudia zapojení do odboja kratšiu dobu nárok ani na minimálne finančné odškodnenie. Predkladaný návrh zákona priznáva odškodnenie aj tým vojnovým sirotám, ktorých rodičia bojovali proti fašizmu aspoň mesiac, lebo predkladatelia sú presvedčení (a to nielen vzhľadom na trvanie SNP), že aj takto dlhá účasť v protifašistickom odboji si zaslúži túto formu spoločenského uznania. A to obzvlášť vo chvíli, keď sa vzhľadom na dobu, ktorá od konca II. sv. vojny uplynula, bude toto odškodnenie reálne dotýkať už iba veľmi úzkeho okruhu osôb.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet.

 

B.            Osobitná časť

 

 

K § 1

 

Charakterizuje sa základný zámer zákona – poskytnúť odškodnenie  tzv. vojnovým sirotám, detí tých osôb,  ktorí sa ako príslušníci československých zahraničných a spojeneckých armád, alebo ako účastníci domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939-1945 zúčastnili na protifašistickom a protinacistickom boji za slobodu a demokraciu na Slovensku a následne padli, resp. boli zabití, či popravení v tomto boji v súlade s § 2 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona. V podobe základného ustanovenia sa charakterizuje obsah samotného zákona

 

K § 2

 

Definujú sa oprávnené osoby, ktoré podľa tohto zákona môžu požiadať o jednorazové finančné odškodnenie.

 

Tento paragraf stanovuje, že oprávnenými osobami pre odškodnenie sú vojnové siroty, čiže deti takých účastníkov antifašistického a antinacistického odboja, ktorí v ňom padli, alebo na následky zranenia utrpené v boji zomreli, alebo boli popravení, alebo zomreli vo vyšetrovacej väzbe, väzení, nacistickom koncentračnom tábore a zajateckom tábore na území Nemecka z rokov 1938 až 1945, alebo boli násilne usmrtení v súvislosti so zatýkaním pre podozrenie z účasti v národnom boji za oslobodenie. Nárok na odškodnenie majú aj deti účastníkov odboja, ktorí by mali nárok na odškodnenie podľa zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov, ale pred uplatnením si nároku zomreli .

 

Ustanovuje sa, že podmienkou možnosti pre vojnové siroty žiadať o odškodnenie podľa tohto zákona je predloženie osvedčenia, od r. 1946 vydávaného podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb., alebo predloženie dokladu, ktorý takéto osvedčenie nahrádza. Vychádza sa pritom z doterajšej praxe, keď štátne orgány uznávajú pre rôzne zákonné účely ako doklad nahrádzajúci osvedčenie vydané podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. iné doklady. Tak aj pre účely tohto zákona sa bude za nahrádzajúce osvedčenie považovať napr. potvrdenie o členstve v partizánskej brigáde (tzv. partizánsky preukaz), potvrdenie vydané dokumentačnými a múzejnými inštitúciami (napr. Múzeum SNP, Vojenský historický archív, Vojenský historický ústav) a pod.

 

K § 3

 

Upresňuje sa postup pri uplatnení si nároku na vyplatenie odškodného podľa tohto zákona. Ustanovuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) za orgán štátnej správy, ktorý bude vykonávať tento zákon. Zámerom zákonodarcu nie je, aby ministerstvo vydávalo jednotný formulár, ale žiadosť musí byť predkladaná v písomnej podobe a musí obsahovať doklady osvedčujúce nárok oprávnenej osoby na poskytnutie príspevku.  Hraničný termín pre podanie žiadosti o odškodnenie sa stanovuje na 31. december 2015. Pre všetky oprávnené osoby tak vznikne časové obdobie v dĺžke vyše 1 rok, vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, na uplatnenie si nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch pôjde o dôchodcov, mnohokrát už veľmi starých, zámerom zákonodarcu je poskytnúť všetkým oprávneným osobám dostatočný čas nielen na oboznámenie sa so zákonom, ale aj na dôslednú prípravu žiadosti, vrátane zabezpečenia všetkých potrebných príloh. Za uplatnenie nároku sa pritom počíta podanie aj takej žiadosti, na základe ktorej bude ministerstvo požadovať doplniť chýbajúce doklady, prípadne uviesť chýbajúce rozhodujúce údaje (informácie) v samotnej žiadosti.

 

K § 4

 

Ustanovuje sa výška príspevku, pričom sa pri jej určovaní rozlišuje či oprávnenej osobe padli alebo boli popravení v boji za oslobodenie obaja rodičia, alebo iba jeden z rodičov. Upravuje sa tiež výška príspevku v prípade, že rodič oprávnenej osoby zomrel neskôr. Vtedy sa výška príspevku delí na polovicu.

 

K § 5

 

Upravujú sa náležitosti pri konaní a priznaní príspevku podľa tohto zákona. Stanovuje sa dedenie včas uplatneného nároku, ak oprávnená osoba zomrela skôr, než ministerstvo príspevok priznalo, resp. vyplatilo. Definujú sa možnosti žiadateľov, ak im ministerstvo príspevok neprizná, resp. neprizná v plnej (požadovanej) výške. V návrhu zákona sa ustanovuje sa možnosť, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastného podnetu preskúmal zamietavé rozhodnutie ministerstva a ak dôjde k záveru, že nebolo vydané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, vydá nové stanovisko, ktorým prizná príspevok.

 

Súčasne sa upravuje termín pre vyplatenie príspevku podľa tohto zákona, ktorý je 90 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým sa priznal príspevok .

 

K § 6

 

Na konanie podľa tohto zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a  konanie podľa tohto zákona je oslobodené od poplatkov, nakoľko samotné prijatie zákona vychádza z poznania o neuspokojivom sociálnom postavení účastníkov antifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 - 1945. Existuje oprávnená obava, že stanovenie poplatkov pre konanie podľa tohto zákona by bolo závažnou prekážkou pre oprávnené osoby, aby si nárok uplatňovali. Z toho istého dôvodu príspevok nebude podliehať dani z príjmov fyzických osôb, nebude sa zahŕňať do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia ani do príjmu rozhodujúceho na účely poskytovania sociálnych dávok.

 

K § 7

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť čo v najkratšom možno termíne, t.j. vyhlásením.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1027
PoUtStŠtPiSoNe
: