Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

50/2012 Z. z.

najpravo.sk • 4.3. 2012, 15:11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v skrátenom legislatívnom konaní.

Predmetom tohto vládneho návrhu zákona je významná zmena, ktorá spočíva v návrhu financovať zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcami a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb účelovou dotáciou z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V praxi to bude znamenať, že všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb sa navrhuje poskytovať rovnakú výšku príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Keďže vládny návrh zákona je reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb, tomu zodpovedajú aj vyššie uvedené návrhy zmien, ktoré sa navrhujú len na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb.

S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov v súlade s trendmi a politikami Európskej únie sa navrhuje sprísnenie podmienok na prijatie do takéhoto typu zariadenia, a to zvýšením stupňa odkázanosti klienta.

Navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť minimálnu výšku úhrady za služby dlhodobej starostlivosti zo strany klienta pre obce a vyššie územné celky v ich všeobecne záväzných nariadeniach, a to vo výške minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu, čím sa predpokladá zvýšenie príjmov samospráv na poskytovanie a zabezpečovanie sociálnych služieb.

Reagujúc na požiadavky z praxe, a to tak zo strany klientov a ich príbuzných, ako aj zo strany neverejných poskytovateľov, navrhuje sa upraviť možnosť poskytovania sociálnej služby aj bez posúdenia odkázanosti na sociálnu službu v tých prípadoch, ak klient alebo jeho rodina je ochotná platiť úhradu vo výške nákladov sociálnej služby.

Akceptovaním opakovaných požiadaviek zo strany samosprávy a so zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov sa navrhuje zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.

Vládny návrh zákona obsahuje aj zmeny, ktoré majú prispieť k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie, čím sa vytvárajú flexibilnejšie podmienky na zamestnávanie takýchto osôb a na druhej strane sa zvýši dostupnosť terénnych sociálnych služieb.

Za významnú možno považovať úpravu, ktorá rieši tzv. „nelegálnych poskytovateľov" s cieľom zabrániť vzniku takýchto neželaných subjektov a ochrániť práva občanov, a to formou ukladania vysokej pokuty a zákazom činnosti.

Novelou sa navrhuje oddialiť viacero povinností poskytovateľov sociálnych služieb (plnenie personálnych štandardov a debarierizácia zariadení), čím sa vytvára priestor na použitie existujúcich finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách.

Navrhovaná právna úprava predpokladá dopad na štátny rozpočet. Vládny návrh zákona zníži výdavky obcí a miest a vyšších územných celkov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb.

V čl. II vládneho návrhu zákona sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov je súčasťou predkladaného materiálu.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 – odkaz 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 2 - § 16 ods.1

Návrhom sa precizuje toto ustanovenie, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu je poskytovateľ povinný poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, nakoľko implementácia nebola na Slovensku jednotná.

K bodu 3 - § 35 ods. 1

So zámerom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a súčasne znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov sa navrhuje sprísnenie podmienok na prijatie do takéhoto typu zariadenia, a to zvýšením stupňa odkázanosti klienta z II. na IV. stupeň. Sociálna služba v zariadení pre seniorov by mala byť prioritne poskytovaná seniorom, ktorí majú vyšší stupeň závislosti na pomoci inej osoby a v dôsledku toho potrebujú pomoc prevažne počas celého dňa, pričom seniori, ktorí majú stupeň odkázanosti II. alebo III. potrebujú pomoc v rozsahu od 2 do 6 hodín denne, čo by bolo možné zabezpečiť opatrovateľskou službou alebo denným pobytom v zariadení. Často sa klienti pre tento druh sociálnej služby rozhodujú aj z iných dôvodov, napríklad riešenie bytovej otázky pre svojich príbuzných, potreba sociálnych kontaktov (osamelosť). Tieto situácie je však možné riešiť iným spôsobom pomoci ako umiestnením v pobytovom zariadení sociálnych služieb.

K bodu 4 - § 51a

Navrhuje sa vylúčiť posudzovanie odkázanosti klienta na sociálnu službu v tých prípadoch, ak klient alebo jeho rodina je ochotná platiť úhradu vo výške nákladov sociálnej služby, za predpokladu, že klientovi sa bude poskytovať pomoc pri odkázanosti (t.j. nielen obslužné činnosti ako napr. ubytovanie a stravovanie). Tento návrh je reakciou na požiadavky z praxe, a to tak zo strany klientov a ich príbuzných, ako aj zo strany neverejných poskytovateľov, hlavne u klientov, ktorí sú v terminálnom štádiu. Zároveň sa jeho prijatím skráti u klientov – „samoplatcov" čas pre poskytnutie sociálnej služby o čas potrebný na vykonanie posudkovej činnosti a vydanie rozhodnutia o odkázanosti na pomoc inej osoby a znížia sa výdavky samosprávy na posudkovú činnosť.

K bodom 5 až 7 - § 71 ods. 6 až 9

Navrhuje sa zmeniť spôsob financovania zariadení sociálnych služieb zriadených, založených alebo prevádzkovaných obcou, ktoré sa navrhujú jednotne financovať priamo zo štátneho rozpočtu (účelová dotácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) bez ohľadu na to, či boli zriadené alebo založené v rámci decentralizácie sociálnych služieb alebo až po nej. Ustanovuje sa výška príspevku pre tieto zariadenia podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení (príloha č. 4a).

Vypustením pôvodného ustanovenia odseku 6 sa obciam odníma povinnosť uhrádzať inej obci alebo inému vyššiemu územnému celku ekonomicky oprávnené náklady v prípade, že zabezpečujú sociálnu službu pre svojho obyvateľa. Dôvodom takejto zmeny je skutočnosť, že všetky zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcou budú financované zo štátneho rozpočtu. Ďalšia zmena pre vyššie územné celky rovnako súvisí s úhradou ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré nebudú musieť vyššie územné celky uhrádzať obciam a zostáva im iba povinnosť uhrádzať tieto náklady medzi vyššími územnými celkami. V nadväznosti na zmenu financovania zariadení sociálnych služieb zriadených obcami zo štátneho rozpočtu sa stáva ustanovenie odseku 8, ktoré sa zrušuje, bezpredmetným.

K bodu 8 - § 72 ods. 2

S cieľom vytvoriť podmienky na vyššiu participáciu na úhrade za sociálnu službu zo strany klienta a jeho rodiny a nezvyšovať výdavky obcí a vyšších územných celkov sa navrhuje zákonom stanoviť povinnosť pre obec a vyšší územný celok určiť vo všeobecne záväznom nariadení výšku úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti minimálne vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré majú nimi zriadení alebo založení poskytovatelia.

K bodu 9 - § 72 ods. 8

Navrhuje sa zrušiť použitie príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., na účely posúdenia majetku, keďže sa na posudzovanie majetku navrhujú osobitné ustanovenia na účely zákona o sociálnych službách.

K bodu 10 - § 72 ods. 11 až 18

Navrhuje sa upraviť, že na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa považujú za majetok nehnuteľné veci (napr. rodinný dom, byt, garáž) a hnuteľné veci, vrátane úspor, majetkových práv a hodnôt, ktorých hodnota presahuje sumu 10 000 eur. Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť preukazovať majetok nielen pre prijímateľa sociálnej služby, ale aj osoby povinné výživou (rodičia a deti), a to tak v čase začatia, ako aj v priebehu poskytovania sociálnej služby.

Prijímateľ a povinné osoby preukazujú skutočnosť, či hodnota majetku presahuje alebo nepresahuje 10 000 eur, na osobitnom tlačive, ktoré tvorí prílohu zákona. Ak bude mať obec alebo vyšší územný celok pochybnosti o hodnote majetku, zabezpečí si overenie tejto skutočnosti znaleckým posudkom a zaplatí náklady s tým spojené.

Súčasne sa navrhuje taxatívne ustanoviť rozsah majetku, na ktorý sa pri platení úhrady za sociálnu službu neprihliada (napr. nehnuteľnosť určená na trvalé bývanie, užívaná poľnohospodárska pôda, vybavenie domácnosti a vybrané hnuteľné veci). Výnimka sa ustanovuje pre klientov, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová služba dlhodobej starostlivosti, pri ktorej sa zohľadňuje aj nehnuteľnosť, ktorú klient užíval na bývanie pred nástupom do zariadenia.

So zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu sa navrhuje pri posudzovaní majetku klienta na účely úhrady prihliadať nielen na súčasný majetok prijímateľa sociálnej služby, ale aj na príjem získaný predajom, ale len nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch a dokonca sa prihliada aj na právny úkon, ktorým sa zmenšil nehnuteľný majetok klienta bez primeraného protiplnenia (napr. bezodplatný alebo odplatný právny úkon, ktorým získal za nehnuteľný majetok plnenie podstatne nižšie, ako bola skutočná hodnota majetku). Skutočnosti súvisiace s predajom alebo iným právnym úkonom preukazuje prijímateľ vyhlásením na osobitnom tlačive a pri predaji majetku v posledných piatich rokoch aj kúpnou zmluvou.

K bodu 11 - § 73 ods. 10

Okrem zisťovania príjmu osôb povinných úhradou za svojich príbuzných (klientov), ktorí nie sú schopní platiť úhradu alebo jej časť zo svojho príjmu a majetku, sa súčasne navrhuje prihliadať aj na majetok povinných osôb, pričom aj na tieto osoby sa vzťahujú prípady, keď sa na ich majetok neprihliada (napr. nehnuteľný majetok, ktorí užívajú na trvalé bývanie). V praxi pôjde najmä o situácie, ak majú dospelé deti, ktoré budú povinné platiť úhradu alebo povinné podieľať sa na úhrade za svojich rodičov, viacero nehnuteľností (napr. byt, rodinný dom, podnikateľské objekty).

K bodu 12 - § 73 ods. 13

Ide o zabezpečenie možnosti vymáhania pohľadávky aj priebežne pri zmene príjmových a majetkových pomerov povinného, t.j. zabezpečovať klasickú „správu" pohľadávky a jej vymáhanie s tým, že najneskorší „termín" je uplatnenie v dedičskom konaní. Cieľom je, aby sa vzniknutá pohľadávka mohla uplatňovať aj za života povinného.

K bodu 13 - § 73 ods. 18 až 20

V nadväznosti na zmeny prijaté pri zohľadňovaní majetku na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa navrhuje upraviť situácie, v ktorých sa nebude uplatňovať ochrana príjmu klienta pred neprimeranou úhradou. Najčastejšie pôjde o prípady, keď prijímateľ celoročnej sociálnej služby dlhodobej starostlivosti vlastní majetok, vrátane nehnuteľnosti, ktorú predtým sám užíval na svoje bývanie, nakoľko, ak predmetnú nehnuteľnosť bude trvalo užívať jeho manželka, deti alebo rodičia, takáto nehnuteľnosť sa na účely platenia úhrady nezohľadňuje.

Súčasne budú riešené aj situácie, ak klient v posledných piatich rokoch predal svoj nehnuteľný majetok, a to tak, že sa navrhuje neuplatňovať ochranu jeho príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, a to až do vyčerpania sumy získanej z predaja tohto nehnuteľného majetku.

Novelou sa navrhuje vylúčiť ochranu príjmu u klientov, ktorí sa rozhodli, že budú platiť úhradu vo výške reálnych nákladov sociálnej služby, t.j. bez participácie z verejných zdrojov.

K bodu 14 - § 74 ods. 3

Ak klient alebo jeho rodina je ochotná platiť úhradu vo výške nákladov sociálnej služby, navrhuje sa upraviť, že takýto klient nepredkladá obci alebo vyššiemu územnému celku žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

K bodom 15 a 16 - § 75 ods. 1 a 2

Navrhuje sa vyňať poskytovanie finančných príspevkov pre neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, nocľaháreň), podľa podmienok § 75, nakoľko ich financovanie sa navrhuje iným spôsobom upraveným v § 78a.

K bodu 17 - § 78a a 78b

Návrhom (§ 78a) sa zavádza nový druh finančného príspevku na zabezpečenie sociálnej služby poskytovanej neverejnými poskytovateľmi vybraných druhov sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, nocľaháreň), ktoré budú financované z účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Výška tohto príspevku sa navrhuje pevne stanovenou sumou podľa druhu sociálnej služby a počtu miest zariadenia sociálnej služby, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 6. Príslušným orgánom pre poskytovanie tohto príspevku bude tá obec, v ktorej sa nachádza zariadenie neverejného poskytovateľa, ktorý o poskytnutie príspevku obec písomne požiada. Za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely tohto príspevku obec písomne žiada Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovuje pre obec lehota 30 dní, v ktorej je povinná poskytnúť finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi. V záujme jednoznačnosti sa v návrhu upravuje pre obec nielen povinnosť, ale aj možnosť poskytnúť finančný príspevok na zabezpečenie sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi z vlastných zdrojov, t.j. nad rámec finančných prostriedkov poskytnutých z dotácie ministerstva, napríklad z príjmov obce z výnosov miestnych daní a poplatkov.

V navrhovanom ustanovení § 78b sa upravuje postup pre obce pri podávaní písomnej žiadosti o poskytnutie účelovej dotácie na zabezpečenie financovania obecných zariadení a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb podľa § 71 ods. 6 a § 78a na tlačivách, ktorých vzor je uvedený v prílohe č. 7 a 8. Prílohou k žiadostiam o poskytnutie prostriedkov z účelovej dotácie má byť aj doklad preukazujúci registráciu poskytovateľa. Súčasne sa navrhujú upraviť základné náležitosti zmluvy o poskytnutí príslušných finančných prostriedkov, ktorú uzatvára obec s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K bodom 18 a 19 - § 79

Návrhom sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva, ktoré je správnym orgánom pri rozhodovaní o zastavení činnosti tzv. „nelegálneho poskytovateľa", v nadväznosti na zmeny navrhnuté v § 99 ods. 5.

Súčasne sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva o poskytovanie finančných prostriedkov na účely § 71 ods. 6 a § 78a, o uzatváranie zmluvy o poskytovaní týchto finančných prostriedkov a o kontrolu hospodárenia s finančným príspevkom podľa § 71 ods. 6, možnosť ukladania opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

K bodom 20 až 25 - § 80 a 81

Novela precizuje ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti obce, a to v nadväznosti na to, že na účely prepravnej služby sa nepostupuje podľa zákona o správnom konaní.

Keďže finančné zdroje na poskytovanie finančného príspevku na zabezpečenie sociálnej služby podľa § 78a budú kryté z účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť obce takýto príspevok poskytovať neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb a kontrolovať hospodárenie s ním. Súčasne sa v rámci pôsobnosti obce upravuje možnosť poskytnúť finančný príspevok na zabezpečenie sociálnej služby podľa § 78a ods. 8 pre neverejného poskytovateľa z vlastných príjmov obcí, v tých prípadoch ak nebol neverejnému poskytovateľovi poskytnutý finančný príspevok z finančných prostriedkov účelovej dotácie ministerstva.

Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny prijaté v § 71 ods. 6 a 7.

K bodu 26 - § 84 ods. 9

Dôvodom návrhu zmeny tohto ustanovenia je umožniť, aby aj absolventi odborov vzdelávania stredných odborných škôl poskytujúcich vyššie odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie (napr. sanitár/ka) mohli vykonávať opatrovanie, nakoľko získali potrebné vedomosti a zručnosti pre výkon tejto práce.

K bodu 27 - § 91 ods. 2

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na zmeny prijaté v § 71 ods. 6.

K bodu 28 - § 91 ods. 3

Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti ministerstva o rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa zastavenia činnosti tzv. „nelegálnych poskytovateľov" sa upravuje, že na toto rozhodovanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní s taxatívne ustanovenými výnimkami.

K bodu 29 - § 92 ods. 6

Navrhovaná úprava reaguje na potreby praxe, aby bolo možné zabezpečiť právne úkony nevyhnutné pred začatím poskytovania sociálnej služby u tých klientov, ktorí zo závažných zdravotných dôvodov potvrdených lekárom (napr. osoby s demenciou a Alzheimerovou chorobou), nie sú schopní vykonávať tieto úkony sami.

K bodu 30 - § 92 ods. 10

Cieľom navrhovaného doplnenia ustanovenia je zabezpečiť, aby tzv. „nelegálny" poskytovateľ okamžite po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení jeho činnosti, nemohol už naďalej poskytovať „nelegálne" činnosti ani v prípade, ak podá voči rozhodnutiu o zastavení činnosti opravný prostriedok.

K bodu 31 - § 92 ods. 12

Navrhuje upraviť nemožnosť postúpenia pohľadávky, aby u povinných osôb, ktoré nebudú schopné z objektívnych dôvodov platiť úhradu za sociálnu službu, nemohlo dôjsť k strate majetku, dokonca aj bývania.

K bodu 32 - § 93 ods. 4

Navrhované znenie odseku 4 sa precizuje v nadväznosti na rozšírenie okruhu osôb a povinností na účely platenia úhrady za sociálnu službu.

K bodom 33 až 35 - § 98 ods. 2 a 4 a § 99 ods. 5

Návrhom sa ustanovuje možnosť, aby ministerstvo v rámci dohľadu mohlo vykonávať dohľad aj u „nelegálnych poskytovateľov", t. j. u právnických a fyzických osôb, ktoré bez registrácie vykonávajú rôzne činnosti, ktoré svojim charakterom zodpovedajú činnostiam upraveným v zákone o sociálnych službách. Súčasne sa upravuje sankcia pre takéhoto „poskytovateľa", a to v značnej výške (35 000 eur), ktorá má byť aj výstrahou pre právnické alebo fyzické osoby, ktoré by chceli prevádzkovať „nelegálne zariadenia". Súčasne sa upravuje, aby ministerstvo mohlo rozhodnutím zastaviť činnosť takéhoto „poskytovateľa". Uvedeným opatrením sa mnohí klienti „nelegálneho poskytovateľa" ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácií, ktorú bude možné riešiť bezodkladným poskytnutím alebo zabezpečením sociálnej služby za predpokladu, že budú naplnené podmienky pre takéto riešenie (napr. z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia).

K bodu 36 – prechodné ustanovenia

Z hľadiska právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb obsahujú prechodné ustanovenia zákona právnu úpravu, ktorou sa v nevyhnutnom rozsahu uplatňuje zásada ochrany už nadobudnutých práv podľa doterajšej právnej úpravy a zabezpečuje sa postupné zosúladenie právnych vzťahov v tejto oblasti s novou právnou úpravou.

§ 110a

Nakoľko sa v návrhu zákona upravujú nové podmienky posudzovania príjmu a majetku klienta na účely úhrady za sociálnu službu, ustanovuje sa, že pri klientoch, ktorým sa začala sociálna služba poskytovať k 31. decembru 2011, sa pri posudzovaní príjmu a majetku postupuje podľa doterajších predpisov, ale len pokiaľ nedôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré ovplyvnia výšku dohodnutej úhrady (napr. zmena výšky starobného dôchodku, zmena výšky úhrady vo všeobecnom záväznom nariadení, získanie majetku dedením). Aj v týchto prípadoch sa však nová právna úprava nebude vzťahovať na prípady predaného majetku.

S cieľom vytvoriť ďalší dostatočný priestor pre poskytovateľov pri dodržiavaní maximálneho počtu prijímateľov sociálnej služby a minimálneho podielu odborných zamestnancov sa posúva termín pre splnenie týchto podmienok do 31. decembra 2015.

Rovnako sa navrhuje pri zabezpečovaní technických požiadaviek na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, predĺžiť lehotu do 31. decembra 2015 pre poskytovateľov, ktorí poskytovali sociálne služby už pred 1.januárom 2009, nakoľko poskytovatelia, ktorí začali sociálnu službu poskytovať po tomto dátume, sú povinní tieto podmienky spĺňať už v súčasnosti.

§ 110b

Cieľom návrhu je umožniť, aby kvalifikačné predpoklady na výkon opatrovania spĺňali aj staršie osoby, ktoré majú prax s opatrovaním, či už v rámci opatrovateľskej služby v teréne alebo s opatrovaním v zariadení sociálnych služieb alebo v rámci peňažného príspevku na opatrovanie, t.j. majú dostatočné skúsenosti a vedomosti a bolo by preto nadbytočné požadovať od nich, aby absolvovali vzdelávací kurz. Navyše získať opatrovateľov s akreditovaným kurzom bude pre poskytovateľov čoraz náročnejšie. Pre jednoznačnosť pri aplikácii zákona v praxi sa v tomto ustanovení definuje pojem opatrovanie na tieto účely.

§ 110c

Navrhuje sa, aby sa fyzická osoba, ktorej sa podľa doterajších predpisov celoročne poskytuje sociálna služba v zariadení pre seniorov a podľa tohto zákona nespĺňa podmienku stupňa odkázanosti na túto sociálnu službu, považovala za odkázanú na zariadenie pre seniorov.

V prípade, ak má fyzická osoba vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na zariadenie pre seniorov, ale sa jej k 31. decembru 2011 neposkytuje sociálna služba, pričom má stupeň odkázanosti II. alebo III., sa už nepovažuje za odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, ale považuje sa za odkázanú na sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári a na opatrovateľskú službu. Dôvodom tohto návrhu je, aby tieto fyzické osoby neboli povinné požiadať opätovne o posúdenie svojej odkázanosti.

V záujme zabezpečiť kontinuitu financovania obecných zariadení sociálnych služieb a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb už od januára 2012 sa navrhuje lehota na podanie písomnej žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na účely § 71 ods. 6 a § 78a na rozpočtový rok 2012 do 31. januára 2012.

Navrhuje sa ustanoviť lehotu pre samosprávu na splnenie povinnosti určiť minimálnu sumu úhrady vo všeobecne záväznom nariadení do 30. júna 2012.

§ 110d

Z dôvodu navrhovaných zmien týkajúcich sa predĺženia lehôt na splnenie povinnosti zabezpečiť personálne štandardy a debarierizáciu prostredia pri poskytovaní sociálnych služieb do 31. decembra 2015 sa navrhuje, aby ministerstvo v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2015 nehodnotilo podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby.

K bodu 37 – prílohy č. 4a a 4b

V nadväznosti na zmeny navrhované v § 71 ods. 6, v ktorom sa upravuje financovanie obecných zariadení sociálnych služieb z účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sa v tejto prílohe upravujú výšky finančného príspevku na mesiac a rozpočtový rok na jedno miesto v závislosti od druhu sociálnej služby. Východiskom pre navrhované sumy finančných príspevkov boli údaje o priemerných nákladoch na príslušný druh sociálnej služby získané z viacerých zdrojov (napr. ŠÚ SR, prieskum MPSVR SR), pričom pri službách dlhodobej starostlivosti sa zohľadnila polovica priemerných nákladov a pri službách krízovej intervencie boli sumy určené kvalifikovaným odhadom.

V prílohe č 4b sa navrhuje upraviť vzor vyhlásenia o majetku na účely platenia úhrady za sociálnu službu.

K bodu 38 – prílohy č. 6 až 8

V nadväznosti na zmeny navrhované v § 78a, v ktorom sa upravuje financovanie neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, nocľaháreň) z účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa navrhuje v prílohe č. 6 výška príspevku na mesiac a na rozpočtový rok pre tieto druhy sociálnych služieb na jedno miesto.

V prílohe č. 7 a 8 sa navrhuje vzor písomnej žiadosti o príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a písomnej žiadosti o finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b.

K čl. II – účinnosť

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti tohto zákona dňom 1. januára 2012.

Bratislava 23. november 2011

Iveta Radičová, v.r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Jozef Mihál, v.r.

podpredseda vlády a

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1185
PoUtStŠtPiSoNe
: