Nedeľa, 23. jún 2024 | meniny má Sidónia , zajtra Ján
Deň verejnej služby OSN
Predplatné
Nedeľa, 23. jún 2024 | meniny má Sidónia , zajtra Ján
Deň verejnej služby OSN
TlačPoštaZväčšiZmenši

396/2012 Z. z.

Admin 3 • 3.2. 2013, 19:57

Dôvodová správa +

S P O L O Č N Á   S P R Á V A   V Ý B O R O V

 

A. Všeobecná časť

 

V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkový fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národného majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagógov v rezorte školstva.

Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt už v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe právnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.

Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré sú už z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi – žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa už tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.

V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia žiadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok.  Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.

Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštátny charakter, čo sa prejavuje napr. už v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.

Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatných pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím môžu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručením a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

 

B. Osobitná časť

 

K § 1

Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond  sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysokých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňových povinností.

K § 2

V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu  sú nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.

Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasných fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štátnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu naďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a tým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce sú ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.

Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej báze.

K § 3

Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, že pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva sú zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh týchto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zákon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v činnosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.

Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.

Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.

V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.

K § 4

Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde.  K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu,  patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.

Keďže rada fondu má primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.

K § 5

Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.

K § 6

Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľa fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.

Systém výberu je založený na dvoch krokoch.  V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďalším uchádzačom v poradí.

K § 7

Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a športu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivých skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.

V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.

K § 8

Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.

K § 9

Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štátnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadateľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné  z vyššie uvedeného dôvodu.

Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.

S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v závislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu – neštátny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnútornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).

Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 – celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.

V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.

Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpočet pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.

V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.

K § 10 až 13

V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov – študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôžičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí sú v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť získania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študenti poberajú štipendium (ak sú denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak sú externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade má pôžička význam z pohľadu úhrady nákladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.

I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednostňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá sú zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, až následne študenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.

V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančné prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.

Ponecháva sa odklad úročenia až po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V prípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajúcej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť až šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z časti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.

Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 € pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje určiť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto prípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavádza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, čo nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.

K § 14 až 16

Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie až do maximálnej výšky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.

I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand má pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti.  Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si však musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.

Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.

Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na začiatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.

Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého počtu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme  vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje návratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však práca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšších sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.

V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.

K § 17

V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.

Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximálnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.

Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To má zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba už pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.

Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, táto zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.

 

K § 18

Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.

K § 19

Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.

 

K § 20

Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovného pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa má informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.

K § 21

Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy má byť predložená.

K § 22

Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vnútornými predpismi.

K § 23

Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými sú Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušením dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.

Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.

K § 24 a 25

Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.

 

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

Dušan Čaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

 

 

Spoločná  správa

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) vo výboroch v druhom čítaní  

 

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

 

I.

 

            Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 269 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež
a šport.

 

Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

 

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

 

 

II.

 

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

III.

 

K vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 94 z 15. novembra 2012 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 141 z 20. novembra 2012 odporučili návrh zákona schváliť.

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež
a šport  v uznesení č. 43 z 13. novembra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV. spoločnej správy.

 

IV.

 

Z uznesení výborov uvedených v III. časti tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.  V § 1 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá  nová druhá veta, ktorá znie: „Fond vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. 1)“

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

1) § 2 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

 

Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

 

Ide o presnejšiu subsumpciu činností Fondu na podporu vzdelávania pod kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu SR (v  súvislosti so znením ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) bez toho aby bol vytváraný dojem tvorenia nepriamej novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. V § 9 sa odsek 11 vypúšťa z dôvodu vzniku následnej duplicity úpravy tej istej kompetencie NKÚ.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                      Gestorský výbor odporúča schváliť

 

  1. V § 9 sa vypúšťa odsek 11 vrátane poznámky pod čiarou.

 

Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

 

Ide o presnejšiu subsumpciu činností Fondu na podporu vzdelávania pod kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu SR (v  súvislosti so znením ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) bez toho aby bol vytváraný dojem tvorenia nepriamej novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. V § 9 sa odsek 11 vypúšťa z dôvodu vzniku následnej duplicity úpravy tej istej kompetencie NKÚ.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                      Gestorský výbor odporúča schváliť

 

  1. V § 10 odsek 2 znie:

„(2) Študent žiadajúci o pôžičku musí

a)    mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,11)

b)    byť v postavení Slováka žijúceho v zahraničí12) alebo

c)    byť občanom Európskej únie, ktorý má právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo jeho rodinným príslušníkom.13)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11 až 13 znejú:

11) §  3 zákona č. 253/1998 Z. z.  o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 63 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

12) § 2 písm. a) a § 7 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

13) § 65 a § 67 zákona č. 404/2011 Z. z.“.

 

Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

 

Navrhované znenie umožňuje poskytnúť pôžičku občanovi EÚ, ktorý pracuje na území Slovenskej republiky avšak miesto pobytu má v inom členskom štáte odkiaľ pravidelne do zamestnania dochádza. Právo požiadať o pôžičku sa týmto otvára však aj jeho rodinným príslušníkom, a to na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004  o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS v platnom znení (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004) a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola táto smernica transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                      Gestorský výbor odporúča schváliť

 

  1. V § 17 ods. 10 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Výška úrokovej sadzby podľa prvej vety nesmie prekročiť 4, 5 % ročne.“.

 

Podľa § 17 ods. 10 navrhovaného zákona sa úroková sadzba pôžičky bude odvíjať od priemernej ročnej úrokovej sadzby výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok. Tým dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov, nakoľko v roku 2012 bola predmetná úroková sadzba približne 4 % ročne a podľa § 13 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde bola vo výške 3 % ročne. Navrhovaným spôsobom sa v budúcnosti otvára možnosť pre jej ďalšie zvyšovanie, pretože podľa informácií od odborníkov na finančný trh je súčasná výška úrokovej sadzby výnosov slovenského štátneho dlhopisu jednou z najnižších v histórií a je vysoko nepravdepodobné, že bude klesať; naopak, odborníci sa zhodujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude rásť – podľa optimistických predpovedí na 5 %, podľa negatívnych aj na 7 až 8 %. Na tieto skutočnosti sa navrhuje reagovať vložením ustanovenia, na základe ktorého výška predmetnej úrokovej sadzby nebude môcť prekročiť 4,5 % ročne, čím sa zabráni možnému zdražovaniu pôžičiek pre dlžníkov v budúcnosti.

 

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

                                                                      Gestorský výbor odporúča schváliť

 

 

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch v  bodoch 1 až 4 spoločne  a  tieto  schváliť.

 

 

V.

 

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy, odporúča Národnej rade  Slovenskej  republiky vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) schváliť v  znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov  uvedených v tejto správe.

 

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228a) vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (gestorský výbor) z 27. novembra 2012  č. 52.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu Ľubicu Roškovú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ju poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

Bratislava   november  2012

 

 

 

 

 

Mojmír  Mamojka v. r.

predseda

Výboru NR SR  pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1386

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: