Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

252/2012 Z. z.

najpravo.sk • 9.9. 2012, 20:29

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vláda Slovenskej republiky, v súlade so svojim programovým vyhlásením na roky 2012 až 2016, realizuje jednu zo svojich dôležitých úloh – zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.

V článku I sa v nadväznosti na zmenu spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok navrhuje zvyšovať dôchodkové dávky pevnou sumou v prechodnom obobí od roku 2014 do roku 2017 s tým, že miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mzdy sa bude meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien. V tomto prechodnom období sa čiastočne zmiernia rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami a i neodôvodnené rozdiely v sumách dôchodkov, priznaných podľa rôznych právnych predpisov, a to pri rešpektovaní potreby dlhodobej udržateľnosti financovania dôchodkového systému. Od roku 2018 sa navrhuje zvyšovanie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov. Ak by sa zásadne prehlboval rozdiel medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, vláda Slovenskej republiky prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov.

Podľa rovnakých ukazovateľov sa v období rokov 2014 až 2017 navrhuje zvyšovať i úrazové dávky. Od roka 2018 sa navrhuje zvyšovať úrazové dávky o precento medziročného rastu spotrebiteľských cien, pretože poberateľmi úrazových dávok sú najmä poistenci v ekonomicky aktívnom veku.

Súčasne sa v článku I navrhuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je jednou z veličín ovplyvňujúcich určenie sumy dôchodku, postupná, automatická úprava dôchodkového veku podmienená dynamikou vývoja strednej dĺžky života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku, zmena spôsobu stanovenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, a to v súvislosti so zmenou sadzieb príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

V súlade s cieľom zvýšiť úroveň dôchodkového poistenia povinne dôchodkovo poistených samostatne zárobkovo činných osôb sa navrhuje zvýšiť (zreálniť) ich vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, ktorý podstatnou mierou ovplyvňuje sumu dôchodku.

Navrhuje sa, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Zároveň sa navrhuje zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy a úprava maximálneho vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti na dvojnásobok priemernej mzdy.

V čl. II sa navrhuje upraviť Zákonník práce v súvislosti s obmedzením uzatvárania dohôd o brigádnickej práci študenta.

V nadväznosti na zmeny v čl. IV sa v čl. III v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zavádza daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov.

Predkladaný vládny návrh zákona v čl. IV mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na zmeny v čl. I mení príslušné ustanovenia zákona upravujúce sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie a zavádza aj ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásady úplnej dobrovoľnosti pre vstup do druhého piliera založenej na rešpektovaní slobody rozhodovania sa jednotlivca pre takýto vstup, a to až do veku 35 rokov. Navrhovanou úpravou sa tiež zreálňuje výška niektorých odplát a liberalizuje sa právne prostredie pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovaní možnosti rozloženia dôchodkových úspor medzi dva dôchodkové fondy. Vládny návrh zákona takisto vytvára priestor pre možnosť sporiteľa priplácať si dobrovoľný príspevok na svoj osobný dôchodkový účet. Zároveň sa navrhuje otvorenie II. piliera v trojmesačnom období od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012.

V článku V sa v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spresňuje definícia zamestnanca na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s výnimkou poberateľov starobného dôchodku a poberateľov invalidného dôchodku a zjednocujú sa maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

V článku VI sa navrhuje novelizovať zákon o štátnej službe v súvislosti so stanovením zásad zvyšovania príplatku za štátnu službu k dôchodku v období rokov 2014 až 2017. Od 1. januára 2018 sa navrhuje zvyšovanie príplatku za štátnu službu k dôchodku percentom, rovnako ako dôchodok, ku ktorému patrí, to znamená v závislosti od medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, ktorá objektívnejšie vyjadruje nárast životných nákladov poberateľov tohto príplatku, ktorí sú poberateľmi dôchodku.

Vládny návrh zákona Predkladaný materiál má finančný a sociálny vplyv, Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v analýze vybraných vplyvov.

Účinnosť navrhovaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2012 okrem niektorých novelizačných bodov, ktorých účinnosť sa navrhuje diferencovane, podľa vecného obsahu jednotlivých ustanovení.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 461/2003 Z.z.)

K bodu 1 (§1)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza legislatívna skratka „príspevky" pre tzv. povinné príspevky, čím sa eliminuje potreba viacerých zmien v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o technickú zmenu, ktorú vyvolalo zavedenie inštitútu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (čl. II), v rámci ktorej boli doterajšie príspevky prekvalifikované na tzv. povinné príspevky. Novým prvkom v dôchodkovom systéme sú dobrovoľné príspevky, ktorých výber sa uskutočňuje nezávisle na Sociálnej poisťovni, preto pojem „príspevky", ktorý sa používa v zákone č. 461/2003 Z. z., sa bude na základe zavedenej legislatívnej skratky vzťahovať len na tzv. povinné príspevky.

K bodom 2 až 4 (§ 4 a §7)

Navrhuje sa, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli sociálne poistené. Za tým účelom sa navrhuje, aby tieto osoby mali v sociálnom poistení postavenie zamestnancov, súčasne fyzická oosba alebo právnická osoba zamestnávajúca tieto fyzické osoby bude mať v sociálnom poistení postavenie zamestnávateľa.

Fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru budú mať rovnaké práva a povinnosti v sociálnom poistení ako ostatní zamestnanci, budú povinní platiť poistné a budú mať nárok na príslušné dávky sociálneho poistenia, pričom študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a poberatelia starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku budú iba povinne dôchodkovo poistení.

K bodu 5 (§ 20)

Upravuje sa nový dôvod zániku povinného nemcoenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti súvisiaceho so vznikom povinného poistenia dohodárov.

K bodu 6 ( § 60)

Ide o spresnenie obdobia dôchodkového poistenia súvisiaceho so vznikom povinného poistenia dohodárov.

K bodu 7 (§ 63)

V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finanančnú udržateľnosť dôchodkového systému prehĺbením miery solidarity v I. priebežne financovanom dôchodkovom pilieri je potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa navrhuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2012.

K bodom 8 až 11 (§ 65 a 65a)

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje stanoviť mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (referenčný vek). Úprava dôchodkového veku sa vykoná najskôr od 1. januára 2017.

K bodu 12 (§ 66)

Z dôvodu zmeny percentuálnej sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je potrebné zodpovedajúco upraviť sumu starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, patriacu za obdobie dôchodkového sporenia.

K bodom 13 až 15 (§ 67)

Z dôvodu zabránenia špekulatívneho vstupu do II.piliera po jeho opätovnom otvorení za účelom získania nároku na predčasný starobný dôchodok už pri sume vyššej ako 0,6 – násobku sumy životného minima sa navrhujú jednotné podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.

K bodu 16 (§ 81)

Navrhovanou zmenou sa rieši situácia, ak dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov aj vznikom nároku na výplatu dôchodku.

K bodu 17 (§ 82) – zvyšovanie

V období rokov 2013 až 2017 sa navrhuje zvyšovať dôchodky pevnou sumou v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy a od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od priemernej mesačnej sumy jednotlivých dôchodkov. Zvyšovaním pevnou sumou sa dosiahne, že miera zvýšenia nízkych dôchodkov bude vyššia, ako miera zvýšenia vyšších dôchodkov.

V roku 2013 sa bude váha medziročného rastu priemernej mzdy a medziročného rastu spotrebiteľských cien zohľadňovať v pomere 50 % ku 50 % a v období rokov 2014 až 2017 sa bude váha medziročného rastu priemernej mzdy zoslabovať a zodpovedajúco sa bude zosiľňovať váha medziročného rastu spotrebiteľských cien, čím sa dosiahne plynulejší postupný prechod na spôsob zvyšovania dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od roku 2018, ktorý objektívne vyjadruje objem a charakter životných nákladov dôchodcov.

K bodom 18 až 21 (§ 89, 93 a 94)

Zvyšovanie úrazových dávok v období rokov 2013 až 2017 sa navrhuje percentom v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy a od medziročného rastu spotrebiteľských cien. V jednotlivých rokoch sa bude váha uvedených ukazovateľov meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien, čím sa dosiahne plynulejší prechod na výlučné použitie ukazovateľa medziročný rast spotrebiteľských cien, na základe ktorého sa budú zvyšovať úrazové dávky s účinnosťou od 1. januára 2018. Medziročný rast spotrebiteľských cien objektívne odráža rast životných nákladov poberateľov týchto dávok, ktorí sú na rozdiel od dôchodcov, prevažne v ekonomicky produktívnom veku. Súčasne sa musia vykonať príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou zvyšovania úrazovych dávok.

K bodu 22 (§ 108 ods. 5)

Úpravou maximálneho denného vymeriavacieho základu na stanovenie sumy dávky v nezamestnanosti sa dosiahne obmedzenie maximálnej sumy tejto dávky na sumu rovnajúcu sa sume priemernej mzdy.

K bodom 23 a 24 (§ 131 ods. 2 )

V súvislosti so zmenou sadzieb príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je potrebné upraviť zodpovedajúco aj sadzby poistného na starobné poistenie v zákone o sociálnom poistení.

K bodom 25, 26, 29, 33 a 50 (§ 138 ods. 2, 5, 8, 14 a 16, 293ci a 293cj)

Navrhovaná úprava vymeriavacieho základu a minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je odôvodnená zvýšením ich nárokov v sociálnom ppoistení. Vymeriavací základ na platenie poistného má zásadný význam na stanovenie sumy dávky.

V súvislosti so zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby s účinnosťou od 1. januára 2013 je potrebné predĺžiť účinnosť § 138 odsek 5 na účely vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2013 resp. do 30. septembra 2013.

Uvedené znamená, že vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa až do 30. júna 2013 posudzuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.

Zo zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1. januára 2013 vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná si k tomuto dňu určiť nový minimálny vymeriavací základ zo základu dane vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.

Na určenie vymeriavacieho základu od 1. júla 2013 sa použije pomerná časť základu dane neznížená o ustanovené poistné. Z takto stanovenej pomernej časti základu dane sa na určenie vymeriavacieho základu použije od 1. júla 2013 koeficient 1,9 od 1. júla 2014 koeficient 1,6 a od 1. júla 2015 koeficient 1,486.

Vzhľadom na postupné zvyšovanie vymeriavacieho základu v období rokov 2013 a 2015 sa § 138 odsek 2 v znení účinnom od 1. januára 2013 v období od 1. januára 2013 do 30. júna 2015 nepoužije.

K bodom 27, 28, 30 až 32, 35 a 49 (§ 138 ods. 6, 9, 10, 12, 14 a §293by)

Zjednocuje sa maximálna suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Súčasne sa musia vykonať príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou úpravy maximálneho vymeriavacieho základu.

K bodom 34 a 36 (§ 139, 139b a 143)

Ide o spresnenie rozhodujúceho obdobia a vymeriavacieho základu a splatnosti poistného v súvisislosti so vznikom povinného poistenia dohodárov.

K bodu 37 (§ 159 a 168)

Navrhuje sa zníženie tvorby správneho fondu z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré vyberá Sociálna poisťovňa.

K bodu 38 (odkazy 90a a 90b)

Navrhuje sa vypustenie poznámok pod čiarou v súvislosti s vypustením § 17a ods. 2 zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 39 (§162 ods. 2 písm.a)

Spresňuje sa okruh príjmov, z ktorých sa tvorí základný fond starobného poistenia v nadväznosti na zmeny v príspevoch na starobné dôchodkové sporenie. Týmto novelizačným bodom sa mení právna úprava § 162 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zrušenie možnosti výstupu z II. piliera počas prvých dvoch rokov účasti na starobnom dôchodkovom sporení vzniknutej na základe automatického vstupu uplatňovaného v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012.

K bodom 40 až 43 a 45 až 48 (§ 226 a §233 )

V súvislosti s vykazovaním podkladov potrebných na zvyšovanie dôchodkov sa spresňujú povinnosti Sociálnej poisťovne, Štatistického úradu Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva.

Súčasne sa vykonajú príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou a zosúladením terminológie (webové sídlo) s inými právnymi predpismi.

K bodu 44 (§ 231 )

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zaradením dohodárov do okruhu zamestnancov.

K bodu 50 (prechodné ustanovenia)

§ 293ce a 293cn

Vzhľadom na dĺžku a pravidlá legislatívneho procesu sa v roku 2012 nevydá opatrenie na zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2013. Z uvedeného dôvodu sa pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok v roku 2013 ustanoví v tomto zákone.

§ 293cf a 293cg

Navrhované ustanovenia upravujú technickú stránku spracovania prijatých platieb od dôchodkovej správcovskej spoločnosti za tých sporiteľov, ktorí využili možnosť výstupu v období od 1. októbra 2012 do 31. marca 2013.

§ 293ch

Navrhuje sa, aby dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2012 sa aj po tomto dni poskytovala v sume určenej podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.

§ 293ck

V súvislsoti so vznikom povinného poistenia dohodárov je potrebné definovať právne postavenie zamestnanca a zamestnávateľa od 1. januára 2013.

§ 293cl

Vznikom povinného dôchodkového poistenia dohodárov, ktorí poberajú predčasný starobný dôchodok, im zaniká nárok na výplatu tohto dôchodku od výplatného termínu v marci 2013.

K § 293cm

V súvislosti s navrhovanými zmenami mechanizmu zvyšovania dôchodkov sa navrhuje, aby zvyšovanie úrazových dávok bolo tiež závislé od miery medziročného rastu spotrebiteľských cien a od miery medziročného rastu priemernej mzdy, pričom sa naďalej budú zvyšovať percentom. Na rozdiel od dôchodkov, nie je potrebné vyrovnávať úroveň úrazových dávok priznaných v rôznom období.

K § 293co a 293cp

Prechodnými ustanoveniami sa riešia dôchodkové nároky tých poistencov, ktorým zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu. Nároky týchto poistencov nebudú nijakým spôsobom krátené.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z.)

Navrhované znenie § 227 Zákonníka práce sa dáva do súladu s potrebami aplikačnej praxe tým, že sa spresňuje, koho je možné považovať za študenta pre účely dohody o brigádnickej práci študenta. Jednoznačne sa ustanovuje aj rozsah pracovného času, ktorý môže zamestnanec na základe tejto dohody odpracovať.

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby sa dohody o brigádnickej práci študentov, v ktorých nie sú splnené podmienky ustanovené v navrhovanom znení § 227 Zákonníka práce, skončili najneskôr 31. januára 2013.

K čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1

Z dôvodu zavedenia nového inštitútu v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré bude možné do stanovenej výšky uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov fyzických osôb, zavádza sa terminologický pojem dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do zákona o dani z príjmov.

K bodu 2

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s vypustením citácie zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z poznámky pod čiarou k odkazu 29a. Dôvodom vypustenia je skutočnosť, že príjmy z činnosti sprostredkovateľov vykonávanej podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nepatria do § 6 ods. 2 písmena d), nakoľko zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení môžu uzatvárať len zamestnanci dôchodkových správcovských spoločností v pracovnom pomere alebo vykonávajúci činnosť na dohodu.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorú bude možné uplatniť z čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) alebo zo súčtu čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 5, § 6 ods. 1 a 2).

K bodu 4

Upravuje sa výpočet novej nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzických osôb, ktorú si budú môcť uplatniť fyzické osoby platiace dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a to maximálne do výšky 2 % z čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania alebo inej inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo zo súčtu týchto čiastkových základov dane z príjmu fyzických osôb (§ 5, § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.

K bodu 5

Spresňuje sa, že zamestnávateľ zohľadní novú nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmu až pri ročnom zúčtovaní za príslušné zdaňovacie obdobie a nezohľadňuje sa pri výpočte preddavku na daň za kalendárny mesiac.

K bodu 6

Precizuje sa spôsob dokladovania nároku zamestnanca na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov v prípade, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ, zamestnanec ho platí sám a požiada o ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti zamestnávateľa. V tomto prípade predloží zamestnávateľovi výpis z osobného účtu zaslaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorý táto zašle sporiteľovi do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok a z ktorého sa zistí suma zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nepredloží uvedený doklad, zamestnávateľ neprihliadne na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 pri ročnom zúčtovaní. Uvedený výpis bude slúžiť fyzickým osobám uplatňujúcim si nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmu vo svojom daňovom priznaní pri kontrole daňového úradu.

K bodu 7

Spresňuje sa spôsob vykonania ročného zúčtovania dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca realizovaného zamestnávateľom doplnením povinnosti zamestnávateľa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to v prípade, že zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť.

K bodu 8

V súvislosti so zavedením možnosti odvádzať zamestnávateľom dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie za zamestnanca, zavádza sa povinnosť zamestnávateľa uvádzať v mzdovom liste zamestnanca sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

K čl. IV (zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Zmena názvov dôchodkových fondov vyplýva zo zmeny celkovej koncepcie štruktúry dôchodkových fondov, ktoré spravuje dôchodková správcovská spoločnosť; táto bude musieť povinne spravovať dva dôchodkové fondy - dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem toho bude môcť spravovať aj ľubovoľný počet dôchodkových fondov, pričom môže rozhodnúť, či budú alebo nebudú garantované. Pre tzv. nepovinné garantované i negarantované dôchodkové fondy zákon ukladá, aby už v ich názve bolo vyjadrené, či ide o garantovaný dôchodkový fond alebo o negarantovaný dôchodkový fond; v súvislosti s tým dochádza aj k premenovaniu tzv. povinných dôchodkových fondov.

K bodom 3 až 5

Zmeny v oblasti osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia znamenajú zásadný prelom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, ktorá bola založená na automatickom vstupe s možnosťou výstupu počas prvých dvoch rokov zaradenia sporiteľa do systému starobného dôchodkového sporenia. Navrhovaná úprava rešpektuje slobodu rozhodovania sa jednotlivca týkajúcu sa jeho účasti v kapitalizačnom pilieri dôchodkového systému, a to bez časového tlaku až do 35 rokov jeho veku. Navrhované zmeny v § 6, 14, 15 a 17a sú nevyhnutné na prechod od automatického vstupu k vstupu dobrovoľnému. V súlade s týmto cieľom sa do zákona opäť vracia definícia jednotlivca ako všeobecného pojmu pre osoby, ktoré majú zapísanú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra týchto zmlúv vedeného Sociálnou poisťovňou. Pojem „sporiteľ" je širším pojmom než „osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení" (§ 14), ktorá je na starobnom dôchodkovom sporení zúčastnená iba počas období, počas ktorých je dôchodkovo poistená v prvom pilieri s tým jediným rozdielom, že prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení jej vzniká od prvého dňa dôchodkového poistenia po dni zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, najskôr však od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra týchto zmlúv. Prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom zániku dôchodkového poistenia, ktoré trvalo ku dňu jej vzniku.

So zmenami v úprave podľa § 6, 14, 15 a 17a úzko súvisia aj zmeny ustanovení upravujúcich proces uzatvárania prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení (§ 64).

K bodom 6 až 24, 55 a 56

Navrhovaná úprava zavádza novú štruktúru príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa delia na dve podskupiny - na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí sporiteľ, ktorý si možnosť platenia týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sú novým inštitútom, ktorý zákon č. 43/2004 Z. z. doteraz nepoznal. Cieľom vytvorenia tohto inštitútu je poskytnutie väčšieho priestoru pre individuálne rozhodovanie sa jednotlivca o výške príspevkov odvádzaných na jeho osobný dôchodkový účet vedený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Výška týchto dobrovoľných príspevkov nie je zákonom obmedzená, avšak zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov stanovuje, do akej výšky môžu byť zaplatené dobrovoľné príspevky akceptované na účely zníženia základu dane formou uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane. Zavedenie tohto nového inštitútu vyvoláva potrebu väčšieho počtu terminologických, legislatívno-technických zmien, ktoré sa prelínajú celým článkom IV.

V § 22 sa z dôvodu potreby stabilizácie verejných financií navrhuje zníženie sadzby pre odvod povinných príspevkov.

V súvislosti so zavedením dobrovoľných príspevkov sa úpravou § 26 zakotvuje povinnosť zamestnávateľa odvádzať dobrovoľné príspevky zaplatené jeho zamestnancom.

K bodu 25

Ide o zmenu súvisiacu s možnosťou vytvárania a spravovania tzv. nepovinných dôchodkových fondov podľa § 72 ods. 5.

K bodu 26

Návrh vychádza z aplikačnej praxe Národnej banky Slovenska. Súčasné znenie zákona presne neuvádza na nadobudnutie alebo prekročenie akého podielu (priamy/nepriamy) na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti je potrebný predchádzajúci súhlas. Národná banka Slovenska dlhodobo v rámci výkonu povoľovacích činností postupuje v súlade s výkladom, podľa ktorého je predchádzajúci súhlas potrebný iba pri zmene v priamej majetkovej účasti na dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Nadobudnutie majetkového podielu na akcionárovi (nepriamy podiel) podlieha, a naďalej by podliehalo, informačnej povinnosti podľa § 50 ods. 9 (zmena skutočností, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia na vznik a činnosť).

K bodu 27

V súčasnosti je potrebné žiadať o predchádzajúci súhlas aj na voľbu osôb, ktoré už prešli povoľovacím procesom a majú opakovane byť vymenované na ďalšie funkčné obdobie. Snahou predkladateľa je zníženie administratívnej záťaže dohliadaných subjektov. Nie je účelné opakovane preskúmavať, či dosiahnuté vzdelanie a dĺžka a typ odbornej praxe spĺňajú minimálne požiadavky kladené zákonom (buď sa nemenia alebo sa vyvíjajú pozitívne); v prípade bezúhonnosti a dôveryhodnosti sa skutočnosť síce meniť môže, znamenalo by to však automaticky porušenie podmienky podľa § 48 ods. 8 (povinnosť nepretržite plniť všetky podmienky zákona). Dohliadanie na plnenie týchto dvoch podmienok je pritom možné veľmi efektívne zabezpečiť aj prostredníctvom dohľadu na diaľku resp. dohľadu na mieste.

K bodom 28 až 34

V súvislosti s možnosťou vytvorenia nového dôchodkového fondu, ako aj v súvislosti s možnosťou zlučovania dôchodkových fondov (§ 79a), sa ako podmienka pre takéto úkony stanovuje získanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska a stanovujú sa aj podmienky udelenia tohto súhlasu. Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K bodom 35 a 36

V súvislosti so zrušením samostatnej úpravy pre pôvodný indexový dôchodkový fond sa navrhuje nevyhnutná legislatívna úprava.

K bodu 37

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v číslovaní odsekov.

K bodu 38

Navrhuje sa úprava výšky odplaty za správu dôchodkového fondu, a to diferencovane podľa druhu dôchodkového fondu; dôvodom tejto zmeny je zvýšená finančná náročnosť riadenia investícií v negarantovanom dôchodkovom fonde obsahujúcom spravidla rizikovejšie nástroje v porovnaní s garantovaným dôchodkovým fondom.

K bodom 39 a 41

Ide o nevyhnutnú legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zrušením samostatnej úpravy pre pôvodný indexový dôchodkový fond.

K bodu 40

Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %.

K bodom 42 až 44

Sledované obdobie v súvislosti s povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok garantovaného dôchodkového fondu sa predlžuje na 10 rokov; dôvodom takejto zmeny je dlhodobý charakter starobného dôchodkového sporenia. Zároveň sa do zákona zakotvuje možnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaviesť garancie v akomkoľvek tzv. nepovinnom dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5, pričom dôchodková správcovská spoločnosť môže určiť dĺžku sledovaného obdobia v trvaní najviac pätnásť rokov.

K bodu 45

Navrhovanou úpravou sa prispôsobuje výška výdavkov na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení novej úprave odvodových povinností v oblasti sociálneho poistenia.

K bodu 46

Navrhuje sa nová úprava podmienok uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V porovnaní s viacerými úpravami z minulosti sa nebude vyžadovať trvanie dôchodkového poistenia ku dňu podpisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Novelizované znenie podrobne vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Dôležitou zmenou v porovnaní s úpravami z minulosti je stanovenie maximálnej vekovej hranice 35 rokov na uzatvorenie tejto zmluvy, čím sa sleduje cieľ poskytnúť dostatočný časový priestor pre slobodné rozhodnutie sa pre vstup do druhého piliera. V § 64 ods. 2 je pokrytá malá skupina osôb, ktorá od 1. januára 2005 až do účinnosti tejto novely nemala možnosť vstúpiť do druhého piliera; týmto osobám sa po 31. decembri 2012 priznáva právo vstupu do druhého piliera za podmienky, že im vzniklo prvé dôchodkové poistenie po 31. decembri 2012. V treťom odseku § 64 sa umožňuje uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení aj sporiteľovi; ide o tzv. prestupovú zmluvu. Znenie odseku 4 je obsahovo zhodné so súčasným znením odseku 3; dôvodom takéhoto preskupenia odsekov je logická ucelenosť § 64.

K bodom 47 až 49

Navrhujú sa niektoré technické zmeny v súvislosti so zmenami v tomto zákone.

K bodu 50

Navrhovaná zmena súvisí s novozavedeným inštitútom dobrovoľných príspevkov; možnosť ich platenia si musí sporiteľ dohodnúť v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, pričom prvok dobrovoľnosti je zvýraznený skutočnosťou, že takéto zmluvné ustanovenie nesmie obsahovať sankciu pre prípad neplatenia týchto dobrovoľných príspevkov.

K bodom 51 a 53

V súvislosti so zmenou obsahu pojmu „sporiteľ" v § 6 sa navrhuje preformulovanie ustanovenia § 64 ods. 7 tak, aby tieto dve ustanovenia boli vo vzájomnom súlade.

K bodu 52

V záujme zosúladenia terminológie v celom texte zákona sa navrhuje vypustenie slova „percentuálny"; ide o formulačnú úpravu.

K bodu 54

Navrhovaná úprava súvisí s novým mechanizmom vstupu do druhého piliera, podľa ktorého ustanovenie písmena d) v § 64a ods. 3 stráca opodstatnenie.

K bodom 57 a 58

Navrhovaná úprava súvisí s novozavedeným inštitútom dobrovoľných príspevkov; zatiaľ čo na povinné príspevky sa vzťahuje povinnosť vrátiť ich Sociálnej poisťovni, dobrovoľné príspevky sa vrátia tomu, kto ich zaplatil, resp. sa vyplatia osobám, ktorým na ne vznikol nárok (najmä dedením).

K bodu 59

V nadväznosti na zrušenie princípu automatického vstupu, s ktorým súviselo aj určovanie sporiteľov Sociálnou poisťovňou jednotlivým dôchodkovým správcovským spoločnostiam, sa navrhuje vypustenie § 64aa.

K bodom 60 a 61

V odseku 3 sa zakotvuje informačná povinnosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi v súvislosti so zavedením možnosti platiť dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie; dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, aby bol zamestnávateľ o rozhodnutí svojho zamestnanca platiť dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie informovaný a mohol tak odvádzanie dobrovoľných príspevkov aj realizovať. V odseku 5 sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo núti svojho zamestnanca uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. V tomto odseku sa ďalej upravuje technická stránka zasielania dobrovoľných príspevkov zamestnávateľom za svojich zamestnancov; právnym pokladom tohto zasielania je okrem iného aj dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spolu so zaslaním dobrovoľných príspevkov je zamestnávateľ povinný zaslať aj rozpis dobrovoľných príspevkov odvedených do tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti za svojich zamestnancov v takom členení, aby bolo možné identifikovať platbu podľa § 95 ods. 1; zároveň sa do zákona zavádza splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o zasielaní dobrovoľných príspevkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti zamestnávateľom.

K bodu 62

Navrhuje sa obsahová zmena v súvislosti s ustanovením § 68 ods. 3, podľa ktorej pri zlúčení dôchodkovej správcovskej spoločnosti s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dochádza k prechodu správy dôchodkových fondov podľa § 72 ods. 5 na nástupnícku dôchodkovú správcovskú spoločnosť; navrhovaná úprava teda znemožňuje zlučovať tieto dôchodkové fondy s dôchodkovými fondmi nástupníckej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K bodu 63

Vzhľadom na novú štruktúru dôchodkových fondov dochádza k preformulovaniu podmienky, pri naplnení ktorej je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zrušiť sa s likvidáciou.

K bodom 64 až 66 a 69

Navrhovaná úprava zavádza novú štruktúru dôchodkových fondov, pričom dôchodková správcovská spoločnosť musí povinne vytvárať a spravovať najmenej dva dôchodkové fondy a okrem toho môže vytvárať a spravovať akýkoľvek iný počet fondov, pri ktorých môže rozhodnúť o tom, či daný dôchodkový fond bude garantovaný, (t. zn. s povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok v prípade jeho znehodnotenia) alebo či daný dôchodkový fond bude negarantovaný. Uvedená zmena vyvoláva celý rad novelizačných bodov, ktorými sa právna úprava prispôsobuje režimu dvoch dôchodkových fondov. Takáto úprava na jednej strane umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam znížiť počet spravovaných fondov na dva, tzv. povinné dôchodkové fondy a zároveň na druhej strane dáva priestor na vytvorenie nových dôchodkových fondov a alternatívnych stratégií, ktoré môže ponúknuť sporiteľovi, a prispieť tak k zvýšeniu konkurencie medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

K bodom 67 a 68

Navrhovaná úprava formulačne zjednodušuje doterajšiu roztrieštenosť právnej úpravy účtu nepriradených platieb v § 74a, konkrétne v jeho odsekoch 6 a 9.

K bodom 70 až 72

Uvedené novelizačné body zakotvujú zmeny v právnej úprave štatútov dôchodkových fondov tak, aby odzrkadľovala nový právny stav pokiaľ ide o oblasť garancií a referenčnú hodnotu.

K bodu 73

Ide o formulačnú úpravu vzhľadom na znenie § 78.

K bodu 74

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že sa do zákona zavádza § 79a.

K bodom 75 až 82

V súvislosti so zmenou štruktúry dôchodkových fondov sa prispôsobuje § 79 novej úprave, pričom sa zužuje zákaz zlúčenia dôchodkových fondov podľa § 79 iba na tzv. povinné dôchodkové fondy. § 79 upravuje zlúčenie dôchodkového fondu pri zlučovaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo pri prechode správy dôchodkových fondov.

K bodu 83

V súvislosti so zmenou štruktúry dôchodkových fondov sa navrhuje nový § 79a zavádzajúci osobitný postup zlúčenia, ktorý je odlišný od zlúčenia podľa § 79, pričom podľa § 79a možno zlúčiť len tie dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá dôchodková správcovská spoločnosť.

Zanikajúce dôchodkové fondy zanikajú dňom ich zlúčenia, pričom k tomuto dňu sa sporitelia v týchto dôchodkových fondoch stávajú sporiteľmi v nástupníckom dôchodkovom fonde. Na zosúladenie majetku s obmedzeniami pre zloženie majetku sa zakotvuje 6-mesačné prechodné obdobie. V procese zlučovania dôchodkových fondov sa priznáva zvýšená ochrana majetku sporiteľov v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde – jednak sa zakazuje zlúčenie garantovaného dôchodkového s negarantovaným dôchodkovým fondom, ak je nástupníckym dôchodkovým fondom negarantovaný dôchodkový fond a súčasne sa zavádza povinnosť ešte pred zlúčením týchto dôchodkových fondov doplniť majetok v zanikajúcom garantovanom dôchodkovom fonde, a to aj vtedy, ak sledované obdobie ešte neuplynulo.

K bodu 84

Navrhuje sa sprísnenie právnej úpravy v tom zmysle, že z majetku v dôchodkovom fonde sú vylúčené tie nástroje, s ktorými sú spojené poplatky pre emitenta.

K bodom 85, 88 a 99

Dôvodom navrhovaných ustanovení je nevyhnutná úprava znenia zákona v súvislosti so zrušením samostatnej úpravy pre pôvodný indexový dôchodkový fond.

K bodu 86

Navrhuje sa uvoľnenie pravidiel pre nákup prevoditeľných cenných papierov z nových emisií.

K bodu 87

Navrhuje sa uvoľnenie pravidiel pre negarantované dôchodkové fondy.

K bodom 89 až 95

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívno-technické zmeny vyplývajúce zo zmeny štruktúry dôchodkových fondov; nová úprava § 82a až 82e sa bude vzťahovať na všetky dôchodkové fondy okrem dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

K bodom 96 a 98

Dôvodom vypustenia § 83a až 83f a § 88a je zrušenie samostatnej úpravy pre pôvodný indexový dôchodkový fond. Dôvodom vypustenia § 87 je zrušenie samostatnej úpravy pre pôvodný zmiešaný dôchodkový fond.

K bodu 97

Navrhovanou zmenou sa umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam v dlhopisovom garatovanom dôchodkovom fonde vykonávať obchody určené na obmedzenie úrokového rizika.

K bodu 100

Navrhovanou úpravou sa umožňuje oceňovanie majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde metódou reálnej hodnoty alebo metódou umorovanej hodnoty; v ostatných dôchodkových fondoch sa pripúšťa len oceňovanie metódou reálnej hodnoty.

K bodom 101, 102 a 110

Ide o legislatívnotechnické zmeny súvisiace so zmenami v číslovaní odsekov, resp. s vypustením niektorých paragrafov.

K bodu 103

Navrhuje sa vypustenie ustanovení upravujúcich referenčnú hodnotu z dôvodu nadbytočnosti.

K bodom 104, 105, 107 a 109

Navrhované legislatívnotechnické úpravy zohľadňujú zmeny v súvislosti s novým členením príspevkov starobného dôchodkového sporenia na povinné a dobrovoľné príspevky, ako aj zmeny týkajúce sa zlučovania dôchodkových fondov.

K bodu 106

Navrhuje sa skrátenie lehoty pre zasielanie výpisov z osobných dôchodkových účtov; dôvodom takejto úpravy je potreba zabezpečiť, aby mal zamestnanec včas k dispozícii podklad preukazujúci skutočnosti nevyhnutné na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 odsek 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

K bodu 108

Ide o nevyhnutné legislatívnotechnické úpravy vyvolané zrušením samostatnej úpravy pre pôvodný indexový dôchodkový fond a pre pôvodný zmiešaný dôchodkový fond, ako aj úpravy referenčnej hodnoty.

K bodom 111 až 114

Dôvodom tohto navrhovaného ustanovenia sú nevyhnutné legislatívnotechnické zmeny vyplývajúce zo zmeny štruktúry dôchodkových fondov a z vypustenia referenčnej hodnoty.

K bodu 115

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s novým členením príspevkov starobného dôchodkového sporenia na povinné a dobrovoľné.

K bodu 116

V záujme jednoznačnosti výkladu sa navrhuje spresnenie právnej úpravy.

K bodu 117

Navrhovaná úprava § 123ac a 123ad umožňuje obojstranný vstup a výstup z II. piliera v období od 1. októbra 2012 do 31.decembra 2012.

Navrhovaná úprava § 123ae priznáva zachovanie statusu sporiteľa tým osobám, ktoré sa stali sporiteľmi počas právnej úpravy účinnej v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012; týmto sporiteľom sa zároveň zachovávajú práva priznané právnou úpravou účinnou v čase, keď sa stali sporiteľmi, a to najmä právo na výstup z druhého piliera na základe § 17a ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2012. Navrhované ustanovenie § 123ae takisto predlžuje účinnosť ustanovení, ktoré majú vplyv na status sporiteľa vrátane určovania príslušnosti k dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou s tým rozdielom, že sporiteľ, ktorému dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila Sociálna poisťovňa, sa stáva sporiteľom v dlhopisovom dôchodkovom fonde; dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že zmiešaný dôchodkový fond bude mať od 1. januára 2013 charakter tzv. nepovinného dôchodkového fondu a bude možné ho zlučovať, čo znamená, že nemožno zaručiť existenciu tohto dôchodkového fondu počas celého trvania prechodného obdobia.

V § 123af sa navrhujú niektoré podrobnosti týkajúce sa vyplatenia nasporenej sumy osobám, ktoré splnili podmienky na jej výplatu podľa prechodného ustanovenia § 123q zákona.

V § 123ag sa zakotvuje lehota na zosúladenie majetku v dôchodkovom fonde s obmedzeniami pre zloženie majetku (jednoročná s možnosťou jej predĺženia o 18 mesiacov), ako aj lehota na zosúladenie štatútov dôchodkových fondov (jednoročná bez možnosti jej predĺženia).

V § 123ah sa zakotvuje právna kontinuita pre používanie pojmu príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

V § 123ai sa stanovuje, že sporiteľ v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa stáva k 30. aprílu 2013 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ak nezašle dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyhlásenie podľa prílohy č. 4, v ktorom prejaví vôľu zostať sporiteľom v negarantovanom dôchodkovom fonde.

V § 123aj sa ustanovuje spôsob prechodu na nové sledované obdobie podľa § 63d pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond.

K bodu 118

V prílohe č. 3 sa navrhuje zvýšenie koeficientu pre výpočet odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde z 0,056 na 0,1; dôvodom takejto zmeny je posilnenie motivácie dôchodkovej správcovskej spoločnosti dosahovať čo najvyššiu výkonnosť dôchodkového fondu.

K bodu 119

V prílohe č. 4 sa navrhuje vzor tlačiva, ktoré je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať sporiteľovi v inom ako v dlhopisovom dôchodkovom fonde, pričom sporiteľ, ktorý nechce byť 30. apríla 2013 preradený do dlhopisového dôchodkového fondu, musí v zákonom stanovenej lehote toto tlačivo vyplniť, podpísať a zaslať dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K čl. V (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s výnimkou poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a s výnimkou príjmov plynúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov, upravilo sa znenie zárobkovej činnosti pri skupine príjmov zo závislej činnosti. Od 1. januára 2013 sa platí poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov, ktoré sú dosahované na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti všetkých fyzických osôb okrem osôb, ktoré poberajú invalidný dôchodok alebo ktoré poberajú starobný dôchodok.

K bodu 2

Spresňuje sa definícia zamestnanca na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s výnimkou poberateľov starobného dôchodku a poberateľov invalidného dôchodku.

K bodu 3

Zavádza sa nový spôsob výpočtu vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely verejného zdravotného poistenia, ktorý sa vypočíta z čiastkového základu dane z príjmov z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvýšeného o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti v prípade, že tieto poistenia platí samostatne zárobkovo činná osoba. Oproti súčasnému stavu sa tak čiastkový základ dane z príjmov z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvyšuje o zaplatené poistné na sociálne poistenie a zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a vytvárajú sa tak rovnaké podmienky pre výpočet vymeriavacieho základu ako pri príjmoch zo závislej činnosti. Takto upravený čiastkový základ dane z príjmov dosiahnutých v roku 2015 sa vydelí koeficientom 1,486. Zároveň dochádza k zjednoteniu vymeriavacích základov pre platenie poistného na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu pri osobách s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa zo súčasného koeficientu 2 pri sociálnom poistení a koeficientu 2,14 pri verejnom zdravotnom poistení bude postupne znižovať v období 3 rokov až na výsledný koeficient 1,486, ktorý bol dohodnutý s predstaviteľmi živnostníkov. Koeficient zohľadňuje iné postavenie týchto osôb oproti zamestnancom, avšak zároveň sa znižuje rozdiel daňovo-odvodového zaťaženia medzi zamestnancom a osobami s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dnešná hodnota koeficientu 2 a 2,14 je nastavená tak, že táto skupina osôb uplatňujúca uvedené konštanty má výrazne nižšie odvodové zaťaženie ako osoby s príjmami zo závislej činnosti. Pri výpočte zaťaženia príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa vychádza z ceny práce zamestnanca a z ceny práce určenej ako základ dane z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak by sme chceli mať rovnaké odvodové zaťaženie, potom by bolo nutné pri osobách s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti použiť koeficient 1,352, čo predstavuje 35,2 % platených zamestnávateľom z príjmu zo závislej činnosti a teda uvedené tvorí cenu práce. Výpočet vychádza z jednoduchého predpokladu, že ak pridaná hodnota má byť zaťažená rovnako, potom aj vymeriavacie základy musia byť rovnaké. Ak teda predpokladáme rovnakú pridanú hodnotu osoby s príjmom zo závislej činnosti (cena práce) a osoby s príjmom z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (základ dane), potom koeficient musí byť rovný číslu 1,352, aby boli vymeriavacie základy rovnaké medzi obidvoma druhmi príjmov. Z dôvodu zohľadnenia špecifického postavenia osôb s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, bol koeficient 1,352 zmiernený na koeficient 1,486, v ktorom je zohľadnená aj sadzba poistného osôb s príjmami zo závislej činnosti, čím došlo k zmierneniu rozdielov odvodového zaťaženia medzi príjmom zo závislej činnosti a príjmom z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedošlo k ich vyrovnaniu.

K bodom 4, 8 a 9

Zvyšuje sa maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na verejné zdravotné poistenie na 60-násobok priemernej mesačnej mzdy a na 5-násobok priemernej mesačnej mzdy pri platení mesačných preddavkov, čím zároveň dochádza k zjednoteniu maximálnych vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie. Dôvodom zmeny je zabezpečenie vyššej solidarity vysokopríjmových osôb s ostatnými skupinami osôb.

K bodu 5

K 1. januáru 2013 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ na 50 % z priemernej mesačnej mzdy (pre SZČO a pre poistencov podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) v súlade s úpravou vykonanou v zákone č. 463/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2013 tak bude vypočítané poistné na verejné zdravotné poistenie sadzbou vo výške 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorým bude 50 % * 786 * 12.

Vplyv zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu sa prejaví pri výpočte poistného z príjmov plynúcich z podielov na zisku (dividend). Prvýkrát sa použije zvýšený minimálny vymeriavací základ za dividendy vyplatené v roku 2013 v zúčtovaní roku 2014. Pri výpočte poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend zúčtovaných v roku 2013, ktoré boli vyplatené v roku 2012, sa použije súčasný minimálny vymeriavací základ (44,2 % z priem. mes. mzdy) na určenie hranice, do ktorej sa poistné na verejné zdravotné poistenie neplatí.

K bodu 6

Upravuje sa výpočet preddavku na poistné verejného zdravotného poistenia pri samostatne zárobokovo činných osobách v súvislosti s úpravou vymeriavacieho základu uvedenou v § 13 odsek 2 (bod 3). Prvýkrát sa vypočítajú preddavky z vymeriavacieho základu vypočítaného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10 b ods. 1 písm. b) nezníženého o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na dobrovoľné dôchodkové sporenie, a koeficientu 1,486, z príjmov roku 2013. Takto vypočítané preddavky bude fyzická osoba platiť od 1. januára 2015.

K bodu 7

Upravuje sa definícia pomernej časti základu dane z príjmov, z ktorej sa vypočítavajú preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie u samostatne zárobkovo činných osôb. Pri výpočte sa vychádza z čiastkového základu dane z príjmov fyzických osôb z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý sa zvyšuje o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a o povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ktorý pripadá na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.

K bodu 10

Navrhovaná právna úprava upresňuje rozsah údajov, ktoré poskytuje Finačné riaditeľstvo Slovenskej republiky zdravotným poisťovniam pre účely vykonania ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie o príjmy plynúce z dohôd o vykonaní práce a o príjmy plynúce z dohôd o pracovnej činnosti okrem osôb, ktoré sú poberateľmi starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov.

K bodu 11

V súvislosti s úpravou vymeriavacieho základu pri samostatne zárobkovo činných osobách sú upravené prechodné obdobia, v ktorých sa použije nový spôsob výpočtu.

Predavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa od 1. januára 2013 vypočítajú z daňového základu z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý už bude zvýšený o zaplatené poistné nielen pri zdravotnom poistení, ale aj pri sociálnom poistení a o zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takto vypočítaný základ dane sa vydelí koeficientom 1,9. Výpočet sa realizuje z príjmov dosiahnutých v roku 2011 a zúčtovaných v daňovom priznaní za rok 2011 v roku 2012.

Predavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa od 1. januára 2014 vypočítajú z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý bude zvýšený o zaplatené poistné nielen pri zdravotnom poistení, ale aj pri sociálnom poistení a o povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takto vypočítaný základ dane sa vydelí koeficientom 1,6. Výpočet sa realizuje z príjmov dosiahnutých v roku 2012 a zúčtovaných v daňovom priznaní za rok 2012 v roku 2013.

Vymeriavací základ sa vypočíta:

• v ročnom zúčtovaní vykonanom v roku 2014 za rok 2013 ako podiel daňového základu z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvýšeného o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie a o zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie dosiahnutý z príjmov roku 2013 zúčtovaných v daňovom priznaní za rok 2013 v roku 2014 a koeficientu 1,9,

• v ročnom zúčtovaní vykonanom v roku 2015 za rok 2014 ako podiel daňového základu z § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zvýšeného o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie a o zaplatené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie dosiahnutý z príjmov roku 2014 zúčtovaných v daňovom priznaní za rok 2014 v roku 2015 a koeficientu 1,6.

K čl. VI (zákon č. 400/2009 Z. z.)

Na prechodné obdobie od 1. janára 2013 do 31. decembra 2017 sa navrhuje sa zvyšovanie príplatku za štátnu službu k dôchodku percentom a od 1. januára 2018 sa navrhuje zvyšovať percentom rovnako ako dôchodok, ku ktorému tento príplatok patrí.

K čl. VII (účinnosť)

Navrhuje sa, aby vládny návrh zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2012 okrem taxatívne ustanovených novelizačných bodov, u ktorých sa navrhuje účinnosť neskôr.

Bratislava 6. júla 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1144
PoUtStŠtPiSoNe
: