Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

262/2011 Z. z.

Edmund Horváth • 8.8. 2011, 06:50

DÔVODOVÁ SPRÁVA + spoločná správa výborov NR SR

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona").

Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011.

Účelom návrhu zákona v čl. I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Trestná politika štátu a väzenstvo so zameraním najmä na zrýchlenie trestného konania, elimináciu možnosti obštrukčného správania zo strany obvinených, rozšírenia oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky, zefektívnenia fungovania existujúcich trestnoprávnych inštitútov s využitím informačno-technických prostriedkov, zvýšenia ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívnenia inštitútu spolupracujúceho obvineného.

Z hľadiska bližšieho vymedzenia právnej regulácie možno zhrnúť predmet právnej úpravy tak, že návrhom zákona sú dotknuté najmä tieto inštitúty:

• ustanovenie náhradného obhajcu v prípravnom konaní,

• možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste aj v konaní pred súdom,

• rozširuje sa oprávnenie ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky v obmedzenom rozsahu,

• zavádza sa pravidlo, že osoba, ktorá je sama oprávnená podať dovolanie nemôže podať podnet,

• generálnemu prokurátorovi sa umožňuje podať dovolanie v prípade, ak odvolanie podal len obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech,

• spresňujú sa podmienky možnosti dočasného odloženia vznesenia obvinenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania a prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného aj pre akýkoľvek iný trestný čin,

• upúšťa sa od podmienky možnosti použitia záznamu z použitia niektorého informačno-technického prostriedku ako dôkazu v inom konaní len, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie,

• umožňuje sa vyhotoviť prepis záznamu odpočúvania len v rozsahu, v ktorom obsahuje skutočností významné pre trestné konanie,

• rozširuje sa možnosť použitia agenta, ktorý nie je policajtom, popri korupčnej trestnej činnosti aj pre trestné činy spáchané organizovanou formou,

• vypúšťa sa inštitút vymáhania peňažného trestu pred rozhodnutím súdu o nariadení náhradného trestu odňatia slobody a iné.

Účelom návrhu zákona v čl. II (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) je účinne reagovať na opakujúce porušovania vymedzených spoločenských vzťahov s dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti, u ktorých sa ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako neúčinná. Novelou Trestného zákona sa rovnako vytvárajú legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Trestná politika štátu a väzenstvo.

Návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany:

• riadneho výkonu volebného práva občanov, ktoré je v posledných rokoch porušované najčastejšie prvkami tzv. volebnej korupcie prostredníctvom kupovania voličských hlasov,

• zachovania kultúrneho fondu ochranou nehnuteľných kultúrnych pamiatok, archeologického dedičstva a iných predmetov kultúrnej hodnoty,

• riadneho výkonu funkcii verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitosti zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými sú spôsobené vysoké škody,

• riadneho výkonu stavebného konania zavedením trestnosti postavenia novej stavby alebo jej časti bez stavebného povolenia, pričom nejde o jednoduchú alebo drobnú stavbu podľa stavebného zákona ak páchateľ týmto konaním spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb a iné.

Realizácia programového vyhlásenia vlády SR je v tejto časti premietnutá aj v návrhu zavedenia obligatórneho trestu prepadnutia majetku vo vzťahu k vybranej skupine trestných činov. Novonavrhované ustanovenie § 58 ods. 3 reaguje v kontexte ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov.

Predkladanou novelou Trestného zákona sa súčasne plnia záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii, Rade Európy a v iných medzinárodných organizáciách.

V čl. III návrhu zákona sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov o definíciu archeologického nálezu v súvislosti s návrhom novely Trestného zákona týkajúcej sa trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva.

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky (27. apríla 2011) a vládou Slovenskej republiky (28. apríl 2011).

B. Osobitná časť

K Čl. I

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje okruh trestných činov, u ktorých môže prokurátor na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky ustanoviť za agenta aj inú osobu ako príslušníka Policajného zboru. Navrhuje sa rozšírenie o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a zločinu spáchaného zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo organizovanou skupinou.

K bodu 3 až 5

Zakladá sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s novonavrhovaným trestným činom volebnej korupcie (§ 336a Trestného zákona). To znamená, že o týchto trestných činoch bude za podmienok ustanovených v § 14 konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa zmienka o krajských súdoch ako súdoch prvého stupňa.

K bodu 7

Upresňuje sa príslušnosť Špecializovaného trestného súdu na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti. Dosahuje sa tým súlad s ustanoveniami odsekov 1 a 2, ktoré upravujú príslušnosť súdu jednak pred začatím trestného stíhania ako aj v prípravnom konaní.

K bodu 8

V nadväznosti na požiadavky doterajšej praxe sa ruší príslušnosť okresného súdu v sídle toho krajského súdu, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 116.

K bodu 9

Upravujú sa orgány, ktoré rozhodujú o sťažnostiach podľa odsekov 2 a 3.

K bodu 10

Rozširujú sa prípady, kedy sa o námietke zaujatosti strany nekoná o prípad, ak dôvodom námietky je len procesný postup orgánu činného v trestnom konaní. Uvedenou úpravou sa zjednocuje postup nekonania o procesnej námietke strany tak voči súdu, ako aj voči orgánu činnému v trestnom konaní.

K bodu 11

Upravuje sa podmienky spôsobu preukázania nároku na bezplatnú obhajobu ustanoveného obhajcu podľa § 40 ods. 2 zo strany obvineného. Ustanovuje sa, aby obvinený takýto nárok musel preukázať najneskôr do 30 dní potom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Účelom tejto zmeny je zamedziť zneužívaniu inštitútu ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 2.

K bodu 12

V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2010 sa stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 a zamedzujú sa súčasne následky zmeny obhajcu vo vzťahu k zmene termínu už nariadeného úkonu trestného konania. V odseku 5 sa vymedzuje, od ktorého okamihu nastávajú účinky zastupovania obhajcom.

K bodu 13

Dopĺňa sa výnimka povinnej obhajoby v konaní o uložení ochranného liečenia aj v prípade protitoxikomanického liečenia. Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 14

Dopĺňa sa chýbajúce ustanovenie o možnosti zrušenia ustanoveného obhajcu, ak už nie je dôvod povinnej obhajoby.

K bodu 15

Upravujú sa následky nepreukázania nároku v súvislosti s bodom 11 a zavedením lehoty pre preukázanie nároku na bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2. V takomto prípade ustanovenie obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.

K bodu 16

Upravuje sa možnosť ustanoviť náhradného obhajcu v prípadoch dôvodnej obavy, že by mohlo byť zmarené alebo podstatné sťažené vykonávanie úkonov prípravného konania. Zmena vyplýva z požiadaviek doterajšej praxe.

K bodu 17

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa umožňuje vykonávanie úschovy na účely zabezpečenia nárokov poškodeného aj prostredníctvom orgánov štátnej správy, čím dochádza k zosúladeniu § 50 ods. 2 s § 94 ods. 2 (ktorý túto rovnakú právnu konštrukciu už obsahuje).

K bodu 18

Rozširuje sa úprava § 60 ods. 1 prvá veta vo vzťahu k oprave, doplneniu a námietkam všetkých záznamov a zápisníc v rámci trestného konania s všeobecným vymedzením príslušnosti orgánu oprávneného k vykonaniu týchto zmien.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa sa zmienka o mimoriadnom dovolaní, ktoré v platnom znení Trestného poriadku nie je upravené.

K bodom 20 až 23

V súvislosti s doručovaním sa zavádza fikcia doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát, s tým že adresát je neznámy. Reaguje sa tým na požiadavky praxe spojené s problémami doručenia písomnosti v týchto prípadoch.

V súlade so zmenami § 65 sa do poslednej vety ustanovenia § 66 ods. 3 dopĺňa odkaz na obžalobu a uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

K bodom 24 a 25

Legislatívno-technická úprava, keď je zrejmé, že prokurátor bol opomenutý medzi osobami, ktoré majú právo nahliadnuť do spisu nielen v konaní pred súdom, ale aj v konaní pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o väzbe a medzi osobami, ktorým v konaní pred súdom nemožno odoprieť nahliadnutie do spisu.

K bodu 26

Zjednocuje sa forma rozhodnutia policajta a prokurátora o prepustení zadržanej osoby na slobodu, ktorou je písomný príkaz s primeraným odôvodnením. Súčasne sa stanovuje, že zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt aj v prípadoch, ak nebolo možné zadržanú osobu odovzdať súdu, najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo zaistenia.

K bodu 27

Pri uplatňovaní inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov sú aplikačnou praxou signalizované poznatky, že obligatórne ustanovenie času v príkaze (§ 90 ods. 2), po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané (90 dní), prichádza do úvahy len v prípadoch, ak je potrebné také údaje uchovať a udržať v celistvosti (písm. a/) alebo ak je potrebné znemožniť prístup k takým údajom (písm. c/). V ostatných prípadoch uvedených v § 90 ods. 1, je uvedenie času v príkaze podľa § 90 ods. 2 reštriktívne a bezpredmetné.

K bodu 28

V súvislosti s požiadavkami praxe sa stanovuje, aby osoba, ktorá má v držbe alebo pod svojou kontrolou počítačové údaje, mohla vydať tieto údaje okrem toho, kto vydal príkaz na vydanie veci podľa odseku 1 aj inej osobe uvedenej v príkaze napr. policajtovi, ktorý v trestnej veci vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.

K bodu 29

Legislatívno-technická oprava.

K bodu 30 a 32

Upresňuje sa terminológia s cieľom jasne oddeliť inštitút sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov. Navrhuje sa vrátiť k pojmu „druh informačno-technického prostriedku" namiesto pojmu „prostriedok technického sledovania", ktorý sa v príkaze na sledovanie nemusí uvádzať, nakoľko ide o spravodajskú techniku. Na rozdiel od toho, druh informačno-technického prostriedku, ak sa má využiť pri sledovaní osôb a vecí, sa uviesť v príkaze na sledovanie musí.

K bodu 31

Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne" uvedené v odseku 9 § 113. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne" sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku sledovania ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vykonávania sledovania), pretože § 113 ods. 9 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu a nie vykonanie sledovania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho sledovania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 9 v tom zmysle, že záznam zo sledovania a vecí možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz ak ide o konanie o úmyselnom trestnom čine, a to bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.

K bodu 33

Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne" v odseku 7 § 114. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne" sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku tohto inštitútu (záznamu) ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vyhotovovania), pretože § 114 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie vyhotovených obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a nie ich vyhotovovanie. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, u ktorého možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.

K bodu 34

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 35

Ustanovuje sa, že ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, tak doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upúšťa sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne sa stanovuje, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali možnosť si v prípade ak tak uznajú za potrebné mohli na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Súčasne sa stanovuje, že ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie.

Návrhom sa taktiež riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne" v odseku 7 § 115. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne" sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku odpočúvania ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vykonávania odpočúvania), pretože § 115 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky a nie vykonanie odpočúvania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho odpočúvania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že záznam telekomunikačnej prevádzky možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine u ktorého možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.

K bodu 36

Dôvodom k predloženiu návrhu nového znenia § 116a je jeho prispôsobovanie sa rýchlemu rozvoju informačných technológií a súčasným možnostiam elektronickej komunikácie. Konkrétne ide o identifikáciu účastníckej stanice a získavanie identifikačných a lokalizačných údajov z mobilnej účastníckej stanice. Ide o nenahraditeľný zdroj dôkazu, v prípadoch, kedy získavanie dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo značne sťažené.

Ďalším dôvodom k predloženiu tohto návrhu je plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne sa stanovuje postup súdu a podmienky pre využitie tohto prostriedku.

K bodu 37

Zabezpečuje sa súlad s úpravou v bode 31, 33 a 35 odstránením vymenovania trestných činov a ich nahradením odkazom na odsek 1.

K bodu 38 a 40

V súlade s požiadavkami praxe sa stanovujú podmienky ospravedlnenej účasti obvineného a svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu, na ktoré bol obvinený, resp. svedok predvolaný. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vyjadrenie lekára, či obvinený, resp. svedok je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa úkonu, na ktorý je predvolaný.

K bodu 39

V nadväznosti na postavenie obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých prepisov v znení neskorších predpisov sa na rozdiel od doterajšej úpravy v § 273, kde sa chráni len obžalovaný v konaní pred súdom, zavádza sa všeobecná forma ochrany obvineného, ak je mu poskytovaná ochrana podľa označeného zákona a upresňujú sa možnosti jeho výsluchu prostredníctvom technických prostriedkov určených na prenos zvuku a obrazu.

K bodu 41

Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné neuvádzať v zápisnici adresu jeho bydliska, ale uvádzať vždy adresu zamestnávateľa a to aj bez preukázania dôvodnej obavy z ohrozenia tohto svedka alebo jeho blízkych osôb.

K bodu 42

Spresňuje sa vágny pojem „osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže" jeho nahradením odkazom na sociálneho pracovníka a psychológa.

K bodu 43

Upresňujú sa podmienky pre opakovaný a ďalší výsluch svedka, ktorým je osoba mladšia ako 15 rokov.

K bodu 44

Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné predvolávať ho cestou zamestnávateľa.

K bodu 45

Upravuje sa postup pre vydanie príkazu, ktorým sa určí svedkovi použitie legendy.

K bodom 46

Rozširujú sa možnosti využitia pomoci odborného konzultanta v odborne náročných veciach v súdnom konaní v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá možnosť jeho použitia limituje len na preskúmanie obžaloby resp. na predbežné prejednanie obžaloby.

K bodu 47

V § 155 sa dopĺňa o riešenie postupu nariadenia prehliadky tela a obdobných úkonov, čo v doterajšej úprave chýbalo a v aplikačnej praxi robilo problémy. Úprava postupu je obdobná ako pri vykonávaní obdobných úkonov, ako je napríklad osobná prehliadka. Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť snímania odtlačkov prstov osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu za účelom ich porovnania s odtlačkami, ktoré boli zaistené na mieste činu ako daktyloskopické stopy. Novonavrhovaný odsek 5 upravuje postup, ak osoba nevyhovie výzvam na splnenie povinností podľa predchádzajúcich odsekov, ako napr. uloženie poriadkovej pokuty. Súčasne sa zjednocujú pojmy podobný úkon/obdobný úkon a odber krvi/skúška krvi.

K bodu 48

Z doterajšej praxe vyplynula požiadavka upraviť v zákone možnosť nariadiť exhumáciu mŕtvoly aj v prípade potreby zabezpečenia dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyselin, ktorá sa návrhom dopĺňa.

K bodu 49

Upresňuje sa nevyhnutná podmienka vydania uznesenia, že niet dôvodu na vydanie opatrenia v zmysle § 10 ods.18, podľa ktorého sú opatrenia neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.

K bodu 50

Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci. Súčasne sa dosahuje súlad s ustanovením § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.

K bodu 51

Rozširuje sa možnosť vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, čo prispeje k zrýchleniu vybavovania vecí rovnakým postupom, ako je to pri rozsudku. Vzhľadom na význam odôvodnenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby, tohto uznesenia sa inovácia netýka.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.

K bodu 53

V § 200 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka vo vzťahu k prečinom spáchaných vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby; v týchto prípadoch bude vykonávať skrátené vyšetrovanie poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v § 10 ods. 8 písm. e). Súčasne sa dopĺňa nové písm. b) v zmysle, ktorého sa vyšetrovanie vykoná aj v prípade náhleho úmrtia obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 54

V odseku 5 sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Doteraz sa postupovalo podľa § 22 per analógiám. Toto ustanovenie upravuje postup súdov a nie orgánov činných v trestnom konaní. Osobitne sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev, v takýchto prípadoch sa navrhuje aby o sporoch o príslušnosť rozhodoval prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230 príkazom (primerane odôvodnený).

V odseku 6 sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade odňatia a prikázania veci. Doteraz postupovali podľa § 23 per analógiám, avšak toto ustanovenie upravuje postup len súdov a nie aj orgánov činných v trestnom konaní. Rovnakým spôsobom ako v odseku 5 sa osobitne upravuje postup pri odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.

K bodu 55

V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno dočasne odložiť vznesenie obvinenia u spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s odložením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 1, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

K bodu 56

Reaguje sa na skutočnosť, že v účinnom Trestnom poriadku absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo možné skončiť trestné stíhanie v prípade, keď je znaleckým skúmaním mladistvého obvineného mladšieho ako 15 rokov zistené, že tento je nezrelou osobou, ktorej úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti (§ 95 ods. 1 Trestného zákona) nedosahuje vek 14 rokov, pričom vzhľadom k tomuto zisteniu absentuje jedna zo zložiek podľa ustanovenia § 338.

K bodu 57 a 58

S ohľadom na doterajšiu prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa rozširujú podmienky pre zastavenie trestného stíhania prokurátorom v odovzdaných trestných veciach (napr. Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania, uzavretý 15. 5. 1972, oznámenie č. 551/1992 Zb.) aj v tých prípadoch, ak o skutku obvineného bolo právoplatne rozhodnuté popri cudzozemských súdoch aj iným orgánom príslušným na konanie o trestnom čine (napr. cudzozemským prokurátorom). Súčasne sa dopĺňa písm. c), v zmysle ktorého možno trestné stíhanie zastaviť aj o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny (ak bolo začaté vo veci bez vznesenia obvinenia) ak bolo cudzozemským súdom alebo iným orgánom právoplatne rozhodnuté.

K bodu 59

V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti so zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin za splnenia podmienky, že záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61 a 63

Navrhovanou úpravou § 216 ods. 6 písm. c) a § 220 ods. 2 písm. c) sa precíznejšie vyjadrujú podmienky aplikovania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Podmienky sú upravené tak, aby sa vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Nie je žiaden dôvod, aby sa obmedzenia pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, resp. schválenia zmieru (§ 220 ods. 2) vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v prípadoch, ak bol trestný čin spáchaný mimo súvislosť s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosťou.

K bodu 62

V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s podmienečným zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

K bodu 64

Rozširujú sa možnosti pre prerušenie trestného stíhania v § 228 ods. 2 v písmene d) aj z dôvodu podania návrhu na odovzdanie trestného stíhania do cudziny.

K bodu 65

V súlade s požiadavkami praxe sa upresňuje podmienka pre prerušenie trestného stíhania v súvislosti s dočasným odovzdaním osoby do cudziny.

K bodu 66

V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora prerušiť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s prerušením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

K bodu 67

Ustanovuje sa podmienka, že pred prerušením trestného stíhania sú orgány činné v trestnom konaní povinné vykonať všetky procesné úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť opomenutiu vykonania úkonov, ktoré by nebolo možné vykonať, alebo by ich bolo ťažké vykonať z dôvodu uplynutia času.

K bodu 68

Vzhľadom na charakter dokazovania v trestnom konaní a postavenie subjektov sa mení zákonná úprava, v zmysle ktorej sú záväzné pokyny prokurátora vydané v rámci dozoru súčasťou spisu. Navrhuje sa, aby záväzné pokyny prokurátora boli súčasťou dozorového spisu prokurátora.

K bodu 69

Spresňuje sa forma rozhodnutí prokurátora v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania v nadväznosti na písmená a), d), f) a g) (opatrenie) a písmeno e) (uznesením) odseku 2.

K bodu 70

V konaní podľa § 204 ods. 1 (tzv. superrýchle konanie) prokurátor nebude povinný o podaní obžaloby upovedomiť osoby uvedené v § 234 ods. 1 druhá veta, keďže vzhľadom na charakter a priebeh tohto konania je upovedomovanie o podaní obžaloby nadbytočné.

K bodom 71 až 73

Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k doručovaniu obžaloby osobám, ktoré majú zákonného zástupcu alebo splnomocnenca. Zároveň sa rovnako ako pri úprave doručovania rozsudku a trestného rozkazu stanovuje pre súd povinnosť doručiť pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy obžalobu aj osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

K bodu 74

Obsah výzvy, ktorú je súd povinný doručiť obvinenému a ďalším osobám spolu s obžalobou podľa § 240 ods. 3, je potrebné doplniť uvedeným spôsobom, a to vzhľadom na navrhovanú zmenu § 263 ods. 2.

K bodu 75

V súlade so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom sa medzi osoby, ktorým je potrebné oznámiť inú právnu kvalifikáciu skutku, zaraďuje aj prokurátor, keďže tento nie je osobou, ktorej sa doručuje rovnopis obžaloby.

K bodu 76

Súdna prax ukázala, že obligatórne predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby predbežné prejednanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter. Obligatórne bude jedine v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. Zároveň sa stanovuje, že obžaloba sa v zásade bude predbežne prejednávať na verejnom zasadnutí, zároveň sa umožňuje podľa potreby predsedu senátu predbežne prejednať obžalobu v prípadoch stanovených v § 243 ods. 2 aj na neverejnom zasadnutí. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje aj uzavretie dohody o vine a treste priamo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby. Ak sa teda prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd nebude musieť vec vrátiť prokurátorovi na konanie podľa § 232 a 233; prokurátorovi sa však ponecháva možnosť, aby o vrátenie veci sám požiadal, čo bude aktuálne v prípadoch, ak by uzavretie dohody priamo na verejnom zasadnutí bolo značne komplikované alebo nemožné (napr. v prípadoch komplikovaného súhrnného trestu alebo neprítomnosti zákonného zástupcu v konaní proti mladistvému). Zároveň sa predpokladá, že za účelom spísania dohody poskytne súd prokurátorovi a obvinenému nevyhnutné technické a personálne vybavenie. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať vo verejnom zasadnutí na podklade podanej obžaloby, čo znamená, že rozhodne o nariadení hlavného pojednávania alebo urobí iné rozhodnutie podľa § 244 ods.1. V senátnych veciach bude rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody súd robiť naďalej na neverejnom zasadnutí.

K bodom 77 a 78

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach Trestného poriadku o predbežnom prejedaní obžaloby.

K bodu 79

Pri celkovom zvýšení trestných sadzieb v novom Trestnom zákone zostala úprava konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného oproti predošlému Trestnému poriadku bez zmeny. Preto sa navrhuje rozšíriť možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Požiadavka súčasného splnenia podmienok uvedených v ods. 2 tohto ustanovenia sa nemení.

K bodu 80

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje uzavretie dohody o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní. Ide o obdobnú úpravu ako v navrhovanom znení § 243 ods. 5. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby podľa § 256 a nasl. Trestného poriadku. V senátnych veciach platí ustanovenie § 331 ods. 2 aj v tomto prípade.

K bodu 81a 82

Upresňuje a zosúlaďuje sa text tohto ustanovenia s § 258 ods. 1 pokiaľ ide o rozsah poučovacej povinnosti, t.j. že poučenie obžalovaného v tejto fáze hlavného pojednávania nespočíva v poučení o jeho všeobecných právach v trestnom konaní, ale v tom, že obžalovaný sa poučí o práve urobiť takéto vyhlásenie a v prípade jeho vyhlásenia že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v poučení, že dokazenie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku súd nevykoná a že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Súd obžalovaného taktiež poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). V prípade, že sa obžalovaný vyjadrí, že chce urobiť vyhlásenie, súd mu umožní vyhlásenie urobiť. Postup súdu v prípade vyjadrenia obžalovaného, že vyhlásenie nechce urobiť, bude rovnaký, ako keby obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Z navrhovanej úpravy znenia tohto zákonného ustanovenia taktiež vyplýva, že vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, má rovnaké procesné dôsledky ako vyhlásenie o vine, čo zákon v terajšom znení výslovne neupravoval.

K bodu 83

Obžalovaný je po verejnom vyhlásení o svojej vine alebo vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v situácii ako pri konaní o dohode o vine a treste. Súd teda v rozsahu vyhlásenia obžalovaného (ak ho akceptuje) nevykonáva dokazovanie. Potom má byť obžalovaný aj v porovnateľnom postavení ako v prípade konania o dohode o vine a treste (§ 334 ods. 4). Vyhlásenie obžalovaného bolo navyše prijaté uznesením po zistení stanoviska prokurátora a prípadne aj poškodeného a zúčastnenej osoby a je nemenné. Preto by obžalovaný nemal mať oprávnenie podať proti rozsudku, čo do výroku o vine, odvolanie. S tým súvisí aj rozsah poučenia, vrátane poučenia o neprípustnosti odvolania a prípustnosti dovolania len v obmedzenom rozsahu.

K bodom 84 a 85

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach § 257 Trestného poriadku.

K bodu 86

Súdna prax ukázala, že absentuje úprava o možnosti výsluchu obžalovaného, ktorý vyhlásil, že je vinný a súd jeho vyhlásenie prijal, o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti (napr. spoluobžalovaného alebo iného účastníka trestného činu). Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava v dôsledku prečíslovania odsekov v § 257.

K bodu 87

Súdna prax nepociťuje vždy potrebu obligatórneho oddeleného výsluchu obžalovaných, kde oboznamovanie ich výpovedí konanie potom nielen zdržuje, ale aj oslabuje jeho kontradiktórnosť (napr. nemôže sa reagovať na tón hlasu, výraz, pauzy v prejave a pod.). Navrhovaná úprava dáva predsedovi senátu oprávnenie podľa okolností konkrétneho prípadu a podľa dôkaznej situácie rozhodnúť, či bude vypočúvať každého z viacerých obžalovaných v prítomnosti ostatných obžalovaných alebo zvolí jeho výsluch v neprítomnosti ostatných len u niektorého z nich alebo všetkých obžalovaných vypočuje oddelene.

K bodu 88

Je potrebné vytvoriť procesný rámec na výsluch svedka na základe dôkaznej iniciatívy súdu v zmysle § 2 ods. 11. Stranu nemožno nútiť vypočúvať svedka, ktorého výsluch sama nenavrhla.

K bodu 89

Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní aj s ustanovením § 258 ods. 2 (výsluch obvineného na hlavnom pojednávaní). Odkaz na § 258 ods. 4 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 90

Prieťahy v konaní môže obžalovaný úspešne spôsobiť aj tým, že nedá súhlas na čítanie výpovedí svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať a urobí tak na záver pojednávania. Problém môže nastať vtedy, ak sa jedná o väčší počet svedkov alebo ak je obžalovaný vo väzbe a blíži sa koniec zákonnej lehoty trvania väzby. Súd v časovej tiesni má za súčasnej právnej úpravy jedinú možnosť a to nevykonať takýto dôkaz a rozhodnúť. Javí sa byť preto potrebným doplniť ustanovenie Trestného poriadku upravujúce prípady, kedy na prečítanie zápisnice o výsluchu svedka nie je potrebný súhlas obžalovaného, aj o takúto možnosť.

K bodu 91 a 92

Umožňuje sa čítanie zápisnice o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka aj v prípade opätovného nedostavenia sa na hlavné pojednávanie a neúspešného predvedenia.

K bodu 93 a 94

Precizuje sa právna úprava čítania zápisnice o skoršej výpovedi svedka v tom smere, kto môže navrhnúť čítanie zápisnice. Zároveň sa vypúšťa nie celkom jednoznačná formulácia v druhej časti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne sa stanovuje postup pre čítanie zápisnice.

K bodu 95

Navrhovaná právna úprava umožňuje na hlavnom pojednávaní prečítať písomný znalecký posudok aj v prípade, ak sa znalec naň odvolá, a to aj bez súhlasu prokurátora a obžalovaného, čo zjednoduší a zrýchli znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

K bodu 96

Súčasná právna úprava výslovne neustanovuje, či je pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní potrebné prečítať celú listinu alebo postačuje prečítanie len jej relevantnej časti. Preto sa navrhuje umožniť čítanie listinného dôkazu aj len v rozsahu jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, čo urýchli dokazovanie listinnými dôkazmi.

K bodu 97

Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. V praxi totiž nie je výnimkou „obštrukčný" spôsob vykonávania dôkazov, kedy sa strana rozhodne účelovo preťahovať konanie nezmyselne pedantným vykonávaním dôkazu, napr. pomalým čítaním „od slova do slova".

K bodu 98

Opätovne sa zavádza tzv. replika záverečnej reči.

K bodu 99

Na základe súhlasu obžalovaného sa pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní aj v prípade, ak došlo k zmene samosudcu, čo doterajšia právna úprava neumožňuje a aj v prípade súhlasu obžalovaného alebo jeho výslovnej žiadosti je za súčasného stavu nutné v prípade zmeny samosudcu hlavné pojednávanie vykonať znova.

K bodu 100

Z okruhu osôb, u ktorých je pri príprave verejného zasadnutia potrebné zachovať lehotu na prípravu v dĺžke päť pracovných dní, sa vypúšťajú štátny orgán starostlivosti o mládež, splnomocnenec a zákonný zástupca, u ktorých päťdňová lehota na prípravu verejného zasadnutia nemá logické opodstatnenie a v praxi môže komplikovať aj jeho vykonanie. Zároveň sa zosúlaďuje stav s úpravou podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania, kde u štátneho orgánu starostlivosti o mládež, splnomocnenca a zákonného zástupcu, ako u „ostatných osôb", spravidla postačuje zachovanie len trojdňovej lehoty. Povinnosť dodržať lehotu piatich pracovných dní v prípade, že uvedené osoby dajú svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet (napr. podaním opravného prostriedku), ostáva zachovaná.

K bodu 101

Precizuje sa nie celkom jasná právna úprava týkajúca sa možnosti vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti osoby, ktorá je na verejné zasadnutie predvolaná alebo o ňom upovedomená. Trestný poriadok v § 292 ods. 1 stanovuje, že predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. Uvedené ustanovenie ale nekorešponduje s ustanovením § 293 ods. 5, z ktorého vyplýva, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Nakoľko v prípade predvolania je osobná účasť nevyhnutná, je výkladom tohto zákonného znenia potrebné dospieť k záveru, že je vylúčené vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolanej osoby. Bude teda na predsedovi senátu, aby pri príprave verejného zasadnutia vopred zvážil, ktoré osoby postačuje o verejnom zasadnutí iba upovedomiť (čo bude umožňovať v prípade ich nedostavenia sa a splnenia ďalších zákonných podmienok vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti) a ktoré osoby bude nutné na verejné zasadnutie predvolať a prejednať vec výlučne v ich prítomnosti.

K bodu 102

V § 252 ods. 3 sa menia podmienky pre možnosť vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného. Rovnaké podmienky sa zakotvujú aj pri verejnom zasadnutí tým, že z kritérií bude typová závažnosť trestného činu, pri ktorom už nemožno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného alebo odsúdeného, určená trestnými činmi s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov.

K bodu 103

Zákon „inak" upravuje právo obžalovaného odvolať sa proti rozsudku po konaní o dohode o vine a treste. Vtedy sa práva podať odvolanie nemožno domáhať.

K bodu 104

Do časti Trestného poriadku o odvolaní je potrebné zapracovať výnimku v rozsahu navrhovaného znenia ustanovenia § 307 ods. 1 písm. b), čo korešponduje s úpravou v prvej vete tohto ustanovenia a s navrhovaným znením § 257 ods. 4.

K bodu 105

Dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 sa rozširuje o prípad podania odvolania proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, napr. proti výroku o vine rozsudku vyhlásenom po konaní podľa § 257 ods. 4 alebo rozsudku vyhlásenom podľa § 334 ods. 4.

K bodom 106 a 107

Súčasná právna úprava odvolacieho konania nerieši situáciu, ak obžalovaný podá odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku a vytýka chybu rozsudku spočívajúcu v tom, že mal byť spod obžaloby oslobodený, avšak uloženého trestu sa v podanom odvolaní vôbec nedotýka. Právny problém nevzniká, ak sa vyhovie odvolaniu obžalovaného, pretože v takom prípade je zrušený odsudzujúci rozsudok v celom rozsahu. Iná je ale situácia, ak odvolací súd zistí, že oslobodenie obžalovaného neprichádza do úvahy. Potom vzniká právny problém, či je potrebné preskúmať výrok o treste aj z hľadiska primeranosti uloženého trestu alebo len z pohľadu dovolacieho dôvodu, t.j. či trest bol uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, keďže obžalovaný žiadnu chybu výroku o treste nevytkol. Navrhovaná úprava uvedený nedostatok odstraňuje a zároveň upresňuje rozsah revízneho princípu v odvolacom konaní.

K bodu 108

Z textu znenia § 322 ods. 1 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa slovo „spravidla".

K bodom 109 až 111

Legislatívno-technická zmena všeobecných ustanovení týkajúcich sa konania o dohode o vine a treste, ktorá je potrebná vzhľadom na navrhovanú možnosť uzavretia dohody o vine a treste aj na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby a na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na iný procesný dôsledok niektorých tam prijatých rozhodnutí oproti všeobecnej úprave.

K bodu 112

Legislatívno-technická zmena spočívajúca vo vypustení odkazu na odsek 2, keďže dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 v prípade rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nepripadá do úvahy.

K bodu 113

Uvedené odseky sa vypúšťajú z dôvodu duplicity s úpravou v § 241 ods. 1, resp. z dôvodu rozporu s § 241 ods. 4.

K bodu 114

Upravuje sa postup samosudcu v prípade, ak podá odpor proti výroku o náhrade škody iná oprávnená osoba, t.j. obvinený alebo osoba, ktorá je oprávnená podať v jeho prospech odvolanie, prípadne prokurátor. V praxi sa vyskytujú prípady, ak obvinený podá odpor len proti výroku o náhrade škody, pričom súčasná právna úprava túto situáciu nerieši.

K bodom 115 až 117

Odstraňujú sa formulačné nepresnosti ako aj nejasná právna úprava, z ktorej nie je celkom zrejmé, ako má samosudca postupovať pri späťvzatí odporu – v akých prípadoch má vziať späťvzatie odporu uznesením na vedomie a kedy z dôvodu späťvzatia samosudca odpor uznesením odmietne. Trestný poriadok taktiež neupravoval, ktorým okamihom dochádza k zrušeniu trestného rozkazu v prípade, ak sa po podaní odporu na hlavnom pojednávaní ešte pred prednesením obžaloby prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste.

K bodu 118

Doterajšie znenie § 362 priznávalo odsúdenému v konaní proti ušlému právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Takáto právna úprava ide nad rámec požiadaviek vyvodených Európskym súdom pre ľudské práva z článku 6 Dohovoru, ktorý nevyžaduje opätovné rozhodnutie o oprávnenosti trestného obvinenia po vypočutí osoby odsúdenej predtým in absentia, ak bolo preukázané, že táto osoba mala v úmysle vyhýbať sa trestnému stíhaniu. S ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdu a účel Trestného zákona, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, sa javí byť vhodným zaručiť právo odsúdenému v konaní proti ušlému podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci iba v prípade, ak preukáže, že neboli splnené podmienky na tento typ konania uvedené v § 358.

K bodu 119

Navrhuje sa, aby sa právna úprava konania po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu zaradila ako samostatný siedmy diel do siedmej hlavy („Osobitné spôsoby konania") tretej častí („Súdne konanie") Trestného poriadku. Navrhovaná právna úprava sa v súvislosti s výkonom kasačných rozhodnutí ústavného súdu zameriava na riešenie štyroch základných otázok:

• postup po doručení kasačného nálezu ústavného súdu (§ 362b),

• osobitné pravidlá a obmedzenia spojené s rozhodnutím len v prospech obvineného (§ 362c).

• čiastočné zrušenie rozsudku (§ 362d),

• opatrenia po zrušení vykonávaného rozhodnutia (§ 362e).

(§ 362b)

Predkladaná úprava jasne upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačného nálezu ústavného súdu, pričom na rozdiel od zákona o ústavnom súde sa zakotvuje nielen viazanosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu právnym názorom ústavného súdu, ale zároveň sa aj explicitne vyjadruje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vykonať úkony a doplnenia, ktoré ústavný súd v náleze nariadil. Môže ísť akékoľvek úkony a doplnenia, ktoré sú prípustné v trestnom konaní, ako napr. výsluch svedkov, či odstránenie protiústavné získaných dôkazov z trestného spisu a pod. Samozrejme, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd bude v prípade potreby povinný vykonať okrem úkonov a doplnení uvedených v náleze ústavného súdu aj ďalšie úkony a doplnenia nutné k odstráneniu zásahu do základných práv a slobôd.

V súlade so znením zákona o ústavnom súde sa stanovuje, že po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu bude príslušným na pokračovanie v trestnom konaní len orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené nálezom ústavného súdu, pričom sa ráta i s možnou odchýlkou od tohto postupu. Odchýlka od tohto pravidla sa môže uplatniť predovšetkým vtedy, ak v konkrétnom prípade boli ústavnou sťažnosťou napadnuté a ústavným súdom zrušené viaceré po sebe nasledujúce rozhodnutia, ktoré boli vydané viacerými orgánmi, čo pri rozhodovaní o trestných veciach nie je vôbec výnimočné. Iný orgán než ten, ktorého rozhodnutie bolo zrušené kasačným nálezom ústavného súdu, bude príslušný na pokračovanie v trestnom konaní aj v prípade, ak sa trestne konanie už dostalo do neskoršieho štádia, v ktorom má byť vec naďalej prejednávaná bez ohľadu na zrušenie rozhodnutia vydaného v skoršom štádiu trestného konania (napr. zrušenie rozhodnutia o väzbe vydané v prípravnom konaní, ak vec je už prejednávaná v rámci hlavného pojednávania).

V záujme jednotného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov sa zavádza i všeobecné pravidlo, že po doručení nálezu ústavného súdu bude príslušný orgán pokračovať v tom štádiu konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, pričom zákon alebo nález ústavného súdu môže i v tomto prípade ustanoviť inak. Ak napr. ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti zrušil len rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo trestné stíhanie obvineného právoplatne ukončené, nastáva rovnaká procesná situácia, aká vo veci bola pred zrušeným rozhodnutím odvolacieho súdu. teda že vo veci je podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté a je potrebné o ňom opätovne rozhodnúť.

Takéto spresňujúce ustanovenie v zákone o ústavnom súde absentuje, k takémuto postupu je tak možné dospieť len na základe analogického použitia ustanovení Trestného poriadku.

(§ 362c)

Navrhované ustanovenie § 362c Trestného poriadku sa týka predovšetkým prípadov, v ktorých sťažovateľom v konaní o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom bol obvinený, ktorého základné práva a slobody boli porušené rozhodnutím, ktoré bolo zrušené nálezom ústavného súdu.

S nálezom ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu len v prospech obvineného, sa leda v zmysle navrhovaného § 362c majú spájať pravidlá a obmedzenia obdobné tým, ktoré sa podľa Trestného poriadku spájajú predovšetkým s obnovou konania v prospech obvineného.

Zmena k horšiemu (reformationis in peius), zakázaná v písmene b) navrhovaného ustanovenia, sa môže prejaviť najmä v rozsahu a závažnosti skutkových zistení, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a ľorme ochranného opatrenia, v rozsahu a spôsobe náhrady škody spôsobenej trestným činom, a to v každej uvedenej okolnosti jednotlivo alebo v kumulácii niektorej z nich. Zákaz zmeny k horšiemu však prirodzene neznamená, že by všeobecný súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia kasačným nálezom ústavného súdu nemohol nanovo rozhodnúť opäť v neprospech obvineného (sťažovateľa), ak nedošlo k zmene pôvodného (pre obvineného taktiež nepriaznivého) rozhodnutia v jeho neprospech.

(§ 362d)

Navrhované ustanovenie § 362d Trestného poriadku upravuje situáciu, keď všeobecný súd rozhodol, že páchateľ je vinný zo spáchania dvoch alebo viacerých trestných činov v súbehu, uložil páchateľovi za tieto viaceré trestné činy úhrnný alebo súhrnný trest a následne ústavný súd svojim nálezom zrušil tento rozsudok, avšak len vo vzťahu k niektorému zo zbiehajúcich sa trestných činov.

V podstate ide o obdobu postupov, ktoré sú v Trestnom poriadku zakotvené v rámci obnovy konania, ako aj v rámci postupu upravujúceho použitie milosti, resp. amnestie.

(§ 362e)

Navrhované ustanovenie § 362e Trestného poriadku určuje ako postupovať, ak v čase zrušenia rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu, výkon tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu práve prebieha.

V prípade, ak bol výkon rozhodnutia zrušeného nálezom ústavného súdu už ukončený, prípadne ešte ani vôbec nezačal, použitie tohto ustanovenia samozrejme neprichádza do úvahy a orgán činný v trestnom konaní alebo súd bude postupovať podľa navrhovaného § 362b ods. 1, ktoré obsahuje všeobecnú úpravu postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačneho nálezu ústavného súdu.

Vo vzťahu k povinnému rozhodovaniu o väzbe ide o obdobu postupov, ktoré sú Trestným poriadkom zakotvené v rámci dovolacieho konania, ako i v rámci obnovy konania. Výslovný odkaz na § 71 a § 72 Trestného poriadku, ktoré vymedzujú dôvody väzby, zvýrazňuje samozrejmú požiadavku, aby všeobecný súd pri rozhodovaní o tom, či sú dané dôvody väzby, rozhodoval len s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú dané v čase jeho rozhodovania. To, že dôvody väzby boli dané v pôvodnom trestnom konaní, automaticky neznamená, že tieto dôvody existujú i v čase po doručení nálezu ústavného súdu. Z praktického hľadiska je tiež veľmi významným zakotvenie požiadavky, aby všeobecný súd rozhodoval o väzbe bezodkladne po doručení nálezu ústavného súdu.

Inými rozhodnutiami, ktorých výkon prebieha v čase, keď ústavný súd rozhodol o ich zrušení, môžu byť rozhodnutia o výkone iných trestov nespojených s odňatím slobody (napr. trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest vyhostenia a i.), alebo aj rozhodnutia o rôznych zaisťovacích úkonoch (napr. rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, rozhodnutie o zaistení peňažných prostriedkov, rozhodnutie o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky a pod.). V prípade, ak z povahy veci neprichádza do úvahy zastavenie alebo prerušenie výkonu zrušeného rozhodnutia, alebo ak toto nie je dostatočné na odstránenie dôsledkov plynúcich z kasačneho nálezu ústavného súdu, vykoná orgán činný v trestnom konaní alebo súd namiesto zastavenia či prerušenia výkonu zrušeného rozhodnutia (alebo popri ňom) iné vhodné opatrenie, ktorým môže byť napr. vrátenie zloženej peňažnej záruky prijatej na nahradenie nezákonne uvalenej väzby, či vrátenie vecí vydaných, resp. odňatých, pri nezákonnej domovej prehliadke a pod. Vecne a miestne príslušným bude pritom spravidla orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené kasačným nálezom ústavného súdu.

K bodom 120 až 122

Lehota troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej mohol generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní, sa ukazuje byť nedostačujúca pre plynulé vybavovanie návrhov na takýto postup, čo je zvlášť aktuálne v prípadoch, ak bol generálnemu prokurátorovi doručený návrh tesne pred jej uplynutím. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť lehotu na podávanie návrhov pre postup generálneho prokurátora podľa § 363 tak, že oprávnené osoby budú môcť podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní do troch mesiacov od jeho právoplatnosti, pričom generálny prokurátor bude musieť rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti, resp. troch mesiacov pri konaní bez návrhu. Generálnemu prokurátorovi sa tým poskytuje a zaručuje dostatočný časový priestor na preštudovanie spisového materiálu a následné rozhodnutie.

K bodu 123

Úprava odseku 1 je spresnením dikcie zákona v záujme bezproblémového a jednotného výkladu tohto ustanovenia.

V odseku 2 sa taxatívne uvádzajú rozhodnutia, proti ktorým možno podať dovolanie. Doterajšia právna úprava totiž pripúšťa značné rozdiely výkladu čo do rozsahu rozhodnutí, ktoré by bolo možné (i so zreteľom na § 371) napadnúť dovolaním. Dovolanie je možné zároveň podať aj proti rozhodnutiam vyplývajúcim z § 371 ods. 2, čo je vyjadrené formuláciou „ak tento zákon neustanovuje inak".

V odseku 3 sa pripúšťa uskutočnenie dovolacieho konania aj v prípade, ak obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a dovolanie bolo podané v jeho prospech.

K bodu 124

Upresňuje sa, kto a za akých podmienok môže podať dovolanie a podnet na podanie dovolania. Z podania podnetu sú vylúčené osoby, ktorým zákon umožňuje priamy prístup k dovolaniu, t.j. podanie dovolania bez medzičlánku – ministra spravodlivosti – na ktorého tieto osoby podľa poznatkov praxe často prenášajú toto právo ako povinnosť, ako aj osoby, ktoré nevyužili svoje právo podať riadny opravný prostriedok.

K bodu 125

Osobám uvedeným v odseku 2 (generálny prokurátor, obvinený) a v odseku 5 (príbuzní v priamom rade) zákon priamo priznáva právo podať dovolanie. Nie je teda dôvod, aby toto právo prenášali ako povinnosť na ministra spravodlivosti. V prípade podania podnetu týmito osobami minister o podnete konať nebude.

K bodu 126

Lehota troch mesiacov na podanie dovolania v neprospech obvineného sa v praxi ukazuje ako neprimerane krátka, preto sa navrhuje jej nahradenie lehotou šiestich mesiacov. V praxi sa vyskytujú prípady, keď je rozsudok právoplatný v dôsledku späťvzatia odvolania obhajcom a akceptovania vyjadrenia o späťvzatí, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Náprava tohto pochybenia je možná iba prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, pričom doterajšia právna úprava neumožňovala takéto pochybenia napraviť. Súčasná právna úprava neumožňuje podanie dovolania ani v prípadoch uvedených v navrhnutých písmenách j) a k), hoci podľa poznatkov praxe sú aktuálne, keďže pochybenia v uvedených smeroch nie sú ojedinelé, najmä pokiaľ ide o ukladanie ochranného opatrenia. Má sa na zreteli aj ochranné opatrenie podľa § 83a a § 83b Trestného zákona, t.j. zhabanie peňažnej čiastky právnickej osobe a zhabanie majetku právnickej osoby.

Obdobne v prípadoch právoplatného rozhodnutia o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného a nariadení výkonu trestu, hoci neboli dôvody na takýto postup alebo ak by sa nariadil výkon náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol ustanovený pri peňažnom treste bez splnenia podmienok na takýto postup, nie sú za súčasnej právnej úpravy pochybenia v takýchto právoplatných rozhodnutiach napraviteľné, keďže tieto rozhodnutia nie sú rozhodnutiami v zmysle § 368. Preto sa navrhuje umožniť nápravu prostredníctvom dovolania, ktoré by mohol podať len minister spravodlivosti. Ide o také rozhodnutia, zákonnosť ktorých treba kvalifikovane posúdiť pri zachovaní zásady rovnosti strán, pričom zaradením týchto rozhodnutí do § 368 by mohlo dôjsť k neprimeranému zahlteniu najvyššieho súdu .

V § 371 ods. 3 sa zavádza nový obligatórny dovolací dôvod pre ministra spravodlivosti, postihujúci chyby súdu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu alebo pri dôkaznom postupe, ktorý zákon upravuje pri zisťovaní skutkového stavu (teda z hľadiska ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci v oblasti zisťovania skutkového stavu, čo je paralelou chyby, uvedenej v § 321 ods. 1 písm. a/ ). Minister spravodlivosti podáva dovolanie tak ako v ostatných prípadoch na podnet, okruh podnecovateľov je definovaný v § 369 ods. 1 tak, že z možnosti podania podnetu sú vylúčené len osoby, ktoré boli neprípustne nečinné z hľadiska práva podať odvolanie proti výroku o vine a neboli v tomto smere nepriaznivo dotknuté rozhodnutím odvolacieho súdu, iniciovaného odvolaním protistrany (§ 372 ods. 1). Zároveň podľa § 371 ods. 4 platí obmedzenie pre použitie podnetu osôb, ktoré sú inak (z dôvodu uvedeného v odseku 1) oprávnené podať dovolanie, teda pokiaľ ide o osoby uvedené v § 369 ods. 2 alebo 5, a to pre prípad, že príslušnú skutkovú okolnosť neuplatnili napriek vedomosti o nej už v pôvodnom konaní, najneskôr v konaní o odvolaní (ide o oprávnených odvolateľov, prokuratúra sa berie do úvahy ako celok). Obmedzenie pri podaní dovolania sa vzťahuje aj na materiálnu podmienku zásadného ovplyvnenia postavenia obvineného, čo je pre príslušný dovolací dôvod primerané (§ 371 ods. 5).

Nóvum navrhovanej právnej úpravy v § 372 spočíva v tom, že pre generálneho prokurátora sa zakotvuje rovnaké právo, aké má podľa súčasnej právnej úpravy len obvinený (druhá veta tohto ustanovenia).

Okrem toho prax signalizovala potrebu takéhoto ustanovenia v záujme jednotného výkladu a postupu súdov, ako aj vyčerpania prípadných všetkých dôvodov na dovolanie v jednom konaní. Systémovo by bolo neúnosné, aby sa mohlo dovolanie podávať znovu z iného dôvodu, čo má nútiť dovolateľa vyčerpať všetky dôvody dovolania naraz. Dovolanie sa navyše považuje za účinný prostriedok nápravy porušenia základných práv a slobôd a tak je vhodné, aby dovolací súd rozhodol s konečnou platnosťou.

K bodu 127

Uvedenú otázku zákon doposiaľ výslovne neupravuje, čo vyvoláva v praxi nejednotný postup aj v otázke ustanovenia obhajcu obvinenému, ktorý si obhajcu sám nezvolí. Navrhovaná právna úprava zároveň vychádza z nálezu Ústavného súdu č. III.ÚS 79/2010, ktorý odlišne oproti dovtedy zaužívanej súdnej praxi rieši otázku zastúpenia obhajcom v dovolaní, vrátane ustanovovania obhajcu.

K bodu 128

Z pôvodného textu tohto ustanovenia sa vypúšťa usmernenie, ktoré je nesystémové a viedlo k prieťahom v predkladaní dovolaní na najvyšší súd pre nejasnosť terajšej právnej úpravy, či a prípadne ako dlho treba čakať, kým si napr. ďalší obvinený podá dovolanie vo svoj prospech.

K bodu 129

Navrhuje sa rozšíriť možnosť postupu dovolacieho súdu podľa § 382 (odmietnutie dovolania bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí) o prípad, ak je podané dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (napr. proti rozhodnutiu o obnove konania).

K bodu 130

Navrhovaná právna úprava umožňuje dovolaciemu súdu operatívne na neverejnom zasadnutí rozhodnúť v prípade, že dovolanie je zjavne opodstatnené a napadnuté rozhodnutie evidentne bude zrušené a vec vrátená nižšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K bodu 131

Doterajšia právna úprava sa dopĺňa navrhovaným spôsobom, keďže inštitút vyhlásenia za mŕtveho (§ 195 a nasl. OSP) má rovnaký právny význam ako smrť konštatovaná lekárom.

K bodu 132 a 133

V praxi nie sú ojedinelé prípady, keď súdy rozhodujú v konaniach podľa § 407 a 411 aj viac ako šesť mesiacov od podania návrhu. Preto sa rovnako ako v § 415 stanovuje lehota, v ktorej bude súd povinný rozhodnúť o návrhu na spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody a návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu. Zároveň sa riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody ukladá povinnosť bezodkladne podať návrh na rozhodnutie súdu podľa § 407 ods.3, keďže práve ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, má hneď po obdržaní nariadenia výkonu trestu k dispozícii informáciu, že odsúdenému bol pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob ich výkonu. Súčasná právna úprava neukladá riaditeľom ústavov na výkon trestu odňatia slobody podávať takéto návrhy, čo vedie k stavu, že príslušný súd, ktorý je zo zákona povinný rozhodnúť o spoločnom spôsobe výkonu postupne uložených trestov, tak rozhodne len vtedy, ak si návrh podá sám odsúdený, keďže sa spravidla o týchto skutočnostiach nemá odkiaľ dozvedieť.

K bodu 134

Súčasná právna úprava umožňuje zneužívanie návrhovej kompetencie osobami, ktoré inak môžu podať v prospech obvineného (odsúdeného) odvolanie, v rámci oprávnenia podať návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Ide najmä o príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela, ktorí po zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu podávajú ako príbuzní obvineného rovnaké návrhy, pričom súd musí konať o každom návrhu osobitne napriek tomu, že už v tejto otázke rozhodol a návrh zamietol. Uvedené prípady nie sú v praxi ojedinelé. Keď súd zamietne jeden návrh príbuzného, podá návrh ďalší príbuzný v podstate z tých istých dôvodov, ktorý je opäť potrebné prejednať na verejnom zasadnutí, čo neprimerane zaťažuje súdy. Možnosť opakovať návrh odsúdeným po jednom roku od zamietnutia jeho skoršieho návrhu ostáva zachovaná.

K bodu 135

Navrhovaná zmena odstraňuje výkladové problémy tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje, že pred rozhodnutím o výkone zvyšku trestu, z ktorého bol odsúdený podmienečne prepustený, musí byť odsúdený vypočutý, z čoho nepochybne vyplýva, že odsúdeného je potrebné na verejné zasadnutie predvolať, keďže jeho účasť na verejnom zasadnutí je z tohto dôvodu nevyhnutná, čo fakticky vylučuje vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného, aj keby na to boli inak splnené zákonné podmienky.

K bodom 136 až 138

Navrhovaná zmena vypúšťa vymáhanie peňažného trestu a určuje, že ak odsúdený peňažný trest nezaplatí, nariadi sa náhradný trest odňatia slobody. Podmienkou nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody teda už nebude zistenie súdu, že „vymáhanie by neviedlo k výsledku". Navrhovaná zmena postupu pri výkone peňažného trestu vychádza z princípu, že k peňažnému trestu nie je možné pristupovať ako k výkonu pohľadávky napr. z občianskoprávneho vzťahu. Právoplatným uložením tohto trestu totiž vzniká zákonná povinnosť odsúdeného podrobiť sa jeho výkonu, teda zaplatiť peňažnú sumu vo výške, v ktorej bol trest uložený. V opačnom prípade nie je dôvod neuplatniť voči odsúdenému náhradnú formu postihu, t. j. nariadiť výkon náhradného trestu odňatia slobody. Doterajšia právna úprava odsúdenému umožňuje výkon peňažného trestu blokovať alebo svojvoľne predlžovať, keďže jeho vymáhanie je v praxi veľmi problematické, čo vedie k neustálemu nárastu nezaplatených peňažných trestov. Nová právna úprava pritom zachováva inštitút odkladu, povolenia splátok a upustenia od výkonu trestu v zákonom stanovených prípadoch. Taktiež sa zachováva možnosť, aby odsúdený kedykoľvek odvrátil výkon náhradného trestu odňatia slobody tým, že peňažný trest zaplatí. Zároveň sa rovnako ako pri ustanoveniach o rozhodovaní o výkone zvyšku trestu, z ktorého bol odsúdený podmienečnom prepustený, precizuje právna úprava tak, aby nevznikali pochybnosti, kedy a či vôbec možno na verejnom zasadnutí rozhodnúť o nariadení náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho časti aj v neprítomnosti odsúdeného, ak sú na to inak splnené zákonné podmienky.

K bodom 139 až 141

Terminologicky sa v ustanoveniach o skončení ochranného liečenia zosúlaďuje znenie Trestného poriadku so znením Trestného zákona, ktorý rovnako ako právna úprava účinná do 31.12.2005, používa termín ukončenie.

K bodu 142

Ustanovuje sa lehota pre rozhodnutie o návrhu o odmene a náhrade obhajcu podľa odseku 2. Súčasne sa stanovuje lehota pre vyplatenie priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.

K bodu 143

Navrhujú sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2011,a to v záujme jednotnej a bezproblémovej aplikácie novej právnej úpravy.

K Čl. II

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý Slovenská republika podpísala v septembri 2007.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa dopĺňa chýbajúci odkaz § 201 ods. 4.

K bodu 3 a 4

Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich peňažného trestu v súvislosti s navrhovanou zmenou Trestného poriadku, v rámci ktorej sa upúšťa od povinnosti vymáhania peňažného trestu, ktorý nebol zaplatený po márnom uplynutí lehoty na jeho zaplatenie na základe výzvy súdu potom čo sa rozsudok stal vykonateľným.

K bodu 5 a 6

Ustanovuje sa zoznam trestných činov, za ktoré sú uloží trest odňatia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v § 58 ods. 1 ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Súčasne sa dopĺňa nový odsek 3, v ktorom sa vymedzuje okruh trestných činov, v prípade ktorých súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1. Novonavrhované ustanovenie ods. 3 reaguje v kontexte ostatnej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov. V súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky k Rade Európy je normatívnou motiváciu zavedenia cit. ustanovenia predovšetkým naplnenie ratio legis Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (ozn. MZV SR č. 91/2009 Z. z.), ktorý sleduje zamedzenie kumulovania ziskov a ďalšieho používania prostriedkov získaných zo závažnej trestnej činnosti. V tomto zmysle možno poukázať aj na výrazný nielen výchovný, ale aj prevenčný rozmer novonavrhovaného ustanovenia. Koncepčne obdobné ustanovenie pozná v podobe § 73d v spojení s § 76a aj Trestný zákon Nemeckej spolkovej republiky. Rovnako možno poukázať aj na ustanovenia trestných kódexov iných európskych krajín, ktoré reagovali na potrebu dôslednejšieho postihu ziskov a majetku páchateľa získaných zo závažnej trestnej činnosti (napr. § 36e Trestného zákona Holandského kráľovstva).

K bodu 7 a 9

V súlade s požiadavkami praxe dochádza k spresneniu textu zákona a pojmov.

K bodu 8

Uvedené ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu potreby ochrany personálu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, iných pacientov hospitalizovaných v tomto zariadení, respektíve aj širšieho okruhu ľudí (napr. v prípade úteku zo zariadenia) pred agresívnym a nebezpečným správaním páchateľov v rámci výkonu ochranného liečenia vykonávaného zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 10

Ustanovuje sa postup súdu pri zhabaní veci ak ide o vec, ktorá je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná alebo ak je vec zmiešaná s majetkom páchateľa alebo inej osoby získaným v súlade so zákonom.

K bodu 11

Doplnenie odkazu na odsek 3 v súvislosti s navrhovanou zmenou § 58.

K bodu 12

Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).

K bodu 13

Navrhuje sa úprava odseku 3 § 149 rozšírením jej aplikácie aj na skutky spáchané voči dvom osobám. Súčasné platné znenie § 149 nerozlišuje, či spáchaním trestného činu usmrtenia došlo k usmrteniu jednej alebo dvoch osôb. Súčasne sa navrhuje zníženie dolnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky.

K bodu 14 až 16

Dopĺňa sa nové písmeno, ktoré postihuje konanie páchateľa, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.

K bodu 17

Navrhuje sa postihovať aj konanie, ktoré spočíva v získaní do svojej moci dieťaťa na účel adopcie v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom. Právna úprava sa tak stane komplexnou a umožní trestať všetky obe formy protiprávneho konania pri adopcii detí.

K bodu 18

Upravujú sa trestné sadzby, keďže v zmysle platnej úpravy je prísnejšie trestané prechodné užívanie motorového vozidla väčšej hodnoty ako jeho krádež.

K bodu 19

Efektívne exekučné konanie je nevyhnutnou súčasťou právnych inštitútov, zabezpečujúcich vymožiteľnosť práva na území štátu. Efektívnosť tohto konania značne znižuje skutočnosť, že v súčasnej trestnoprávnej úprave neexistujú mechanizmy, postihujúce porušovanie povinností zo strany povinného. Existujúce civilnoprávne inštitúty (odporovateľnosť právnych úkonov, neplatnosť právnych úkonov) nie sú dostatočné ani ako prevencia, ani ako prostriedok zjednania nápravy pri porušení zákona. Obdobná situácia v prípade konkurzu a reštrukturalizácie (čo je vlastne generálna exekúcia) riešená je. Aj v marení exekučného konania je treba vidieť spoločensky nebezpečné konanie a jednotlivé formy porušovania povinností preto musia byť zahrnuté v navrhovanej skutkovej stránke trestného činu marenia exekučného konania.

K bodu 20

Navrhovaná úprava trestného činu podľa § 248a Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky je viazaná výlučne na poškodenie, znehodnotenie a zničenie nehnuteľnej veci, ktorá požíva v zmysle osobitného predpisu osobitnú ochranu ako kultúrna pamiatka, t.j. nehnuteľnej veci pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku, a to čo aj z nedbanlivosti. Za nedbanlivostné konanie v tomto prípade nemožno považovať konanie štátneho orgánu, ktorý má v správe danú nehnuteľnosť, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ak táto nehnuteľnosť chátra z dôvodu nepridelenia finančných prostriedkov z verejných rozpočtov na základe žiadosti tohto subjektu. Navrhovaná právna úprava prináša osobitnú ochranu nehnuteľných kultúrnych pamiatok ako najvýznamnejšej súčasti pamiatkového fondu, t.j. nie pre celý pamiatkový fond. Z dôvodu, že základná skutková podstata trestného činu poškodzovania cudzej veci, ako aj skutková podstata trestného činu zneužívania vlastníctva sa ukázala ako nevyhovujúca a pre potreby aplikačnej praxe pri ochrane pamiatkového fondu aj ako príliš všeobecná. Navyše v prípade ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok je irelevantná otázka vlastníctva k tejto veci, keďže účelom novej právnej úpravy nie je ochrana vlastníckeho práva. Naopak predmetom ochrany je v danom prípade nehnuteľná kultúrna pamiatka, bez ohľadu na typ vlastníctva.

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti, kedy dochádzalo k účelovému ničeniu a poškodzovaniu historických stavieb v procese ich vyhlasovania za kultúrnu pamiatku, navrhuje sa predmet ochrany rozšíriť aj na nehnuteľnú vec, o ktorej sa začalo konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, a to najmä z dôvodu, aby jej protiprávnym zničením, poškodením alebo znehodnotením nedošlo k zmareniu tohto konania. Takáto požiadavka reflektuje znenie § 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., druhej vety, podľa ktorej sa za pamiatkový fond považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a zákonná ochrana sa tak vzťahuje aj na tieto veci.

Okrem základnej skutkovej podstaty sa navrhujú aj kvalifikované skutkové podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky, a to v závislosti od druhu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, kedy sa osobitne chránia tie, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva (UNESCO), a tiež v závislosti od výšky spôsobenej škody, spôsobu konania páchateľa ako aj prospechu, ktorý páchateľ získa sám alebo pre iného (najčastejšie uvoľnenie stavebnej parcely a pod.).

Hnuteľné veci, ktoré sú chránené podľa zákona č. 49/2002 Z. z. ako kultúrne pamiatky, budú ďalej chránené podľa § 248, t.j. postihované bude len ich úmyselné poškodenie, zničenie, neupotrebenie alebo zašantročenie vlastníkom tejto veci, nakoľko ďalšia ingerencia štátu do vlastníckych práv nie je v tomto prípade dôvodná.

K bodu 21

Reaguje sa na skutočnosť, že nelegálna archeologická činnosť už aj na Slovensku vykazuje takmer masový charakter, kde už nejde len o činnosť niekoľkých jednotlivcov, ktorý sa tejto nezákonnej činnosti zo záľuby venujú.

Vo vzťahu k predloženému postihu aj za neoprávnené vykopanie archeologického nálezu je potrebné uviesť, že nie všetky archeologické nálezy sú v prírode len vykopávané. Niektoré sú vyzdvihnuté aj bez použitia čakana alebo vojenskej lopatky a teda inak ako výkopom. Tzv. plytké vyzdvihnutie archeologického nálezu je možné vykonať napríklad po orbe alebo aj z dna jazera alebo rieky. Je preto potrebné upraviť trestnoprávny postih aj pre situáciu, kedy páchateľ archeologický nález z miesta nálezu vyzdvihne inak ako za pomoci výkopu.

Vo vzťahu k vyššiemu postihu za používanie detektorov kovov alebo iných detekčných zariadení, ktoré konanie je zaradené do kvalifikovanej skutkovej podstaty, je potrebné uviesť, že prakticky každý útok na archeologické lokality v teréne je vykonávaný prostredníctvom detektorov kovov, čo by v praxi mohlo znamenať minimum trestných stíhaní za skutok spáchaný podľa základnej skutkovej podstaty. Nejaví sa preto ako vhodné zakomponovať do kvalifikovanej skutkovej podstaty aj takúto alternatívu závažnejšieho konania.

Vo vzťahu k predloženému postihu aj za získanie prospechu z nelegálneho archeologického nálezu je potrebné uviesť, že takéto konanie páchateľa je možné dnes riešiť napríklad prostredníctvom platného trestného činu podielnictva (§ 231 TZ). V navrhovanom znení § 249 TZ sú použité nasledovné hlavné pojmy:

Pojem „archeologické dedičstvo" je definovaný v čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva prijatom vo Valette v roku 1992, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku od 6. septembra 2001 (oznámenie č. 344/2011Z. z.).

Pojem „archeologický nález" je definovaný v § 2 ods. 5 pamiatkového zákona.

Pojem „územie požívajúce ochranu podľa osobitného predpisu" predstavuje archeologické nálezisko chránené ako kultúrna pamiatka podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona.

Pojmy „vyhľadáva", „vykope", „inak z miesta nálezu vyzdvihne", „premiestni", vo vzťahu k archeologickému nálezu, sú ľahko pochopiteľné a majú oporu v § 39 ods. 6 pamiatkového zákona, ktorý na tomto mieste explicitne ustanovuje, že nepovolené archeologické výskumy a výkopy, ako aj nepovolený zber, premiestňovanie hnuteľných archeologických nálezov, ich neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazujú.

K bodu 22

V súvislosti s nelegálnou archeologickou činnosťou prax v nedávnej minulosti zaznamenala aj neoprávnenú výrobu replík alebo napodobenín archeologických nálezov, ako aj obrazov, ktoré boli v obchodnej sieti predávané ako pravé. Voči páchateľom bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin podvodu, keďže samotnú neoprávnenú výrobu nebolo možné riešiť prostredníctvom platného Trestného zákona. Novonavrhovaný § 249a má preto ambíciu systémovo riešiť také falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty, vrátane archeologických nálezov, ktoré dnes nie je pokryté § 283 Trestného zákona o porušovaní autorského práva.

Pojem „predmet kultúrnej hodnoty" je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a subsumuje aj hnuteľné archeologické nálezy.

Pojem „predmet kultúrnej hodnoty požívajúci ochranu podľa osobitného predpisu" predstavuje hnuteľnú vec chránenú ako kultúrna pamiatka podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona.

Pojem „napodobní" vyjadruje také konanie páchateľa, ktorého výsledný produkt síce nie je vernou kópiou originálu, ale je spôsobilý priviesť iného do omylu vo vzťahu k pravosti predmetu kultúrnej hodnoty.

Pojem „pozmení" vyjadruje také konanie páchateľa, ktorým vykoná neoprávnený zásah do originálneho predmetu kultúrnej hodnoty (niečo pridá, niečo uberie, zmení tvar, farbu a podobne), čo spôsobí, že takýto pozmenený predmet je možné vydávať za iný originálny predmet, napríklad vyššej hodnoty.

K bodu 23 až 25

Navrhované doplnenie § 251 ods. 2 o písm. d) reaguje na rozmáhajúci jav neoprávneného podnikania verejných činiteľov v súvislosti s výkonom svojho zamestnávania, povolania alebo funkcie.

K bodu 26

Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 251a Neoprávnené zamestnávanie vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Návrh skutkovej podstaty umožňuje postihovať konanie páchateľov, ktorí neoprávnene zamestnajú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú v rozpore so všeobecným právnym predpisom, ktorým sa myslí najmä zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takýmito osobami sú všetci cudzinci s výnimkou občanov členských štátov Európskej únie, občanov iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanov Švajčiarskej konfederácie.

Návrh skutkovej podstaty je transpozíciou čl. 9 až 12 smernice. Smernica zaväzuje členské štáty trestnoprávne postihovať konanie, ktoré bolo spáchané úmyselne, pričom okolnosti stanovené v článku 9 ods. 1 písm. a) až e) smernice nemusia byť splnené kumulatívne; zároveň transpozícia článku 10 ods. 2 smernice je pre členské štáty fakultatívna.

Základná skutková podstata nového trestného činu (odsek 1) predpokladá predchádzajúci postih v rámci administratívno-právneho konania.

K bodom 27 a 28

Navrhuje sa, aby trestným činom podľa § 278 bolo aj nezaplatenie poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom predmetného návrhu je zvýšiť platobnú disciplínu subjektov povinných platiť a odvádzať poistné, ktoré využívajúc skutočnosť, že trestnoprávnemu postihu podlieha len zadržanie a neodvedenie poistného, častokrát odvádzajú len poistné za svojich zamestnancov a nie aj poistné, ktoré sú povinní platiť ako zamestnávatelia. Navyše, vzhľadom na účel, na ktorý slúži poistné, ktorým je výplata dávok sociálneho poistenia a garancia štátu v prípade nesolventnosti niektorého zo základných fondov je neodôvodnené, aby nezaplatenie poistného nemalo identické trestnoprávne následky ako nezaplatenie dane.

K bodu 29

Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu – neoprávnené uskutočňovanie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Osobitne závažné prípady pritom predstavuje stav, keď je stavba bez stavebného povolenia zriadená na cudzom pozemku a došlo k vážnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého akceptovania praxe, ktorá v rozpore so zákonom spochybňuje celý zmysel a význam stavebného povoľovacieho konania, reflektujúci verejné záujmy a individuálne záujmy osôb. Cieľom novonavrhovaného ustanovenia je trestnoprávne postihnúť konanie spočívajúce v zriadení novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného povolenia. Pre právne posúdenie bude pritom rozhodujúci stav a klasifikácia stavby po realizácii stavby, resp. jej časti. Teda napríklad, ak realizáciou časti stavby bez stavebného povolenia vznikne stavba, ktorá nie je drobná alebo jednoduchá, bude takéto konanie ponímať trestnoprávnu reflexiu. Predmetom trestnoprávneho postihu bude iba neoprávnené zriadenie inej ako jednoduchej a drobnej stavby – stavby a ich klasifikáciu definuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Do úvahy tak prichádza iba postih za neoprávnené uskutočnenie stavby, ktorej realizácia podlieha režimu stavebného povoľovacieho konania. Trestnosť skutku je daná, ak takéto protiprávne konanie spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Vážnosť ujmy je potrebné posudzovať pre každý jednotlivý prípad, pričom pôjde najmä o ujmu vo vzťahu k pomerom osôb spočívajúcu v poškodení majetkových práv alebo osobnostných práv a oprávnených záujmov osôb alebo vo vážnom zhoršení ich osobných alebo majetkových pomerov (napr. značný priamy zásah do majetkových pomerov osôb, znemožnenie užívania majetku a jeho znehodnotenie, vážny zásah do osobnostnej sféry osoby, jej prejavov a jej súkromia). Páchateľ sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. V odseku 2 sa zavádza kvalifikovaná skutková podstata, podľa ktorej sa odňatím slobody na tri roky až päť rokov potrestá páchateľ, ak neoprávnene postaví stavbu alebo jej časť a ak bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo inak postihnutý. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak predchádzajúci postih v období dvadsiatich štyroch mesiacov, pričom postačuje postih administratívnoprávnej povahy, o ktorom sa orgán činný v trestnom konaní dozvie napr. lustráciou v registri priestupkov. Cieľom zavedenia kvalifikovanej skutkovej podstaty je zabrániť opakovaniu porušovania noriem stavebného zákona.

K bodu 30

Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 302a Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia a z Rámcového rozhodnutia Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí.

Tieto právne záväzne akty Európskej únie nadväzujú na úpravu Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL 1973) v znení neskorších predpisov (ozn. MZV SR č. 165/2001 Z. z.), ktoré je nutné harmonizovať na úrovni Spoločenstva.

Návrh skutkovej podstaty vytvára novú trestnoprávnu úpravu, ktorá dovoľuje postihovať i nedbanlivostné konanie osôb, ktoré spôsobia minimálne väčšiu škodu na životnom prostredí konaním vymedzeným v odseku 1.

„Znečisťujúcimi látkami" sa rozumejú látky zahrnuté v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky) Dohovoru. „Vypúšťaním" podľa článku 2 Dohovoru je akékoľvek vypúšťanie z lode alebo iného námorného plavidla bez ohľadu na to, pod akou vlajkou pláva. Námornými plavidlami sú okrem lodí akéhokoľvek typu používaných v morskom prostredí i krídlové člny, vznášadlá, ponorky a plávajúce zariadenia.

Návrh skutkovej podstaty vychádza okrem iného z cieľov námornej politiky Európskej únie. Po ropných škvrnách, ktoré zdevastovali európske pobrežie za posledných desať rokov, sa Európska komisia rozhodla prijať opatrenia na zvýšenie námornej bezpečnosti a ochrany vôd. Chce tak zamedziť nehodám a znečisteniu a lepšie kontrolovať ich dopady. Návrhy Komisie smerujú taktiež k vyššej bezpečnosti cestujúcich a posádky voči nehodám a teroristickým útokom.

Základná skutková podstata nového trestného činu (odsek 1) predpokladá spôsobenie minimálne väčšej škody.

Kvalifikovaná skutková podstata (odsek 2) ukladá zvýšenú trestnú sadzbu ak ide o recidívu, spôsobenie značnej škody, resp. spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania; (odsek 3) použitie najprísnejšej trestnej sadzby od troch do ôsmych rokov vyžaduje spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, škody veľkého rozsahu, resp. spáchanie trestného činu v rámci nebezpečného zoskupenia.

K bodu 31 a 32

V snahe reagovať na podnety z aplikačnej praxe a vážnosť pochybení verejných činiteľov pri správe vecí verejných v ostatnom období, navrhuje sa nový § 327a, a to pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, a to z nedbanlivosti. Podmienkou pre trestnosť tohto konania je, že verejný činiteľ spôsobí svojím nedbanlivostným konaním škodu veľkého rozsahu, alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb. Navrhovaná úprava je pretavením vysokej miery odbornej starostlivosti, ktorá sa spája s výkon činnosti verejných činiteľov a ktorú predpokladá aj zverenie vážnych rozhodovacích právomocí verejným činiteľom zákonom. Verejný činiteľ sa pri naplnení uvedenej skutkovej podstaty trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

K bodom 33 až 35

Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).

K bodu 36

Kupovanie voličských hlasov je najväčším problémom a najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Tento záver vyplynul aj z odbornej porady predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, konanej 28. októbra 2010. Ide o konanie, ktoré so sebou nesie veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. So zreteľom na závažnosť a rozšírenosť tohto nežiaduceho protispoločenského javu je plne opodstatnené reagovať naň aj normami Trestného práva. Je tomu tak aj v iných demokratických krajinách, napr. v Rakúsku, Nemecku, či Švajčiarsku. Potreba trestnoprávneho postihu kupovania voličských hlasov bola medzičasom signalizovaná aj zástupcami rezortu Ministerstva vnútra SR, ktoré pracuje na príprave nového volebného kódexu. V novonavrhovanom odseku 1 sa zavádza skutková podstata, ktorá je koncipovaná s cieľom trestnoprávne postihnúť osoby, ktoré priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytnú, ponúknu alebo sľúbia úplatok tomu, kto má ústavné právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho ústavného práva konali v písm. a) až d) vymedzeným spôsobom. Rovnako sa podľa ods. 1 bude postihovať aj osoba, ktorá priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho práva konala v písm. a) až d) vymedzeným spôsobom. V ods. 2 sa ustanovuje trestnoprávny postih osoby, ktorá v súvislosti s výkonom ústavného práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok s cieľom, aby vo vzťahu k uplatneniu svojho ústavného práva konala v písm. a) až d) vymedzeným spôsobom. Odsek 3 ustanovuje vo vzťahu k ods. 1 kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu volebnej korupcie.

K bodu 37

Navrhovaná zmena má efektívne reagovať na situáciu, že k ovplyvňovaniu nezávislosti sudcu najčastejšie dochádza v rámci kolegiálnych alebo kamarátskych vzťahov prostredníctvom iných osôb s právnickým vzdelaním, akými sú napríklad iní sudcovia, či advokáti, či iné osoby patriace do kategórie verejných činiteľov, ktoré majú v tomto ohľade najväčší vplyv a možnosti. Aj vzhľadom na túto skutočnosť by k požadovanej zmene právnej úpravy malo dôjsť v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty.

K bodom 38 až 42

Zmyslom navrhovaných zmien je explicitne uviesť, že k spáchaniu trestného činu mareniu spravodlivosti môže dôjsť aj prostredníctvom ďalších osôb než sú tam v súčasnosti uvedené, konkrétne aj prostredníctvom právneho či zákonného zástupcu strany v konaní alebo účastníka konania a v § 344 ods. 1 písm. d) sa k objektom nezákonného pôsobenia pridáva ešte aj osoba sudcu. V kvalifikovanej skutkovej podstate v ods. 2 sa navrhovanou menou zavádza nová kategória osôb s osobitným statusom vyplývajúcim z ich postavenia, profesie, či funkcie, a to vzhľadom na ich kapacitu dosiahnuť nezákonný účel efektívnejšie.

K bodu 43

Nerešpektovanie rozhodnutí stavebných úradov o zastavení stavebných prác, ktorými sa zakazuje pokračovať v stavebných prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny podľa ustanovení stavebného zákona, predstavuje vážny problém pri postihovaní uskutočňovania tzv. čiernych stavieb. Z tohto dôvodu sa v § 348 navrhuje zaviesť nové písm. g), ktoré reaguje na aktuálny stav aplikačnej praxe a podľa ktorého sa za marenie výkonu úradného rozhodnutia bude považovať aj také konanie, kedy bude osoba napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonávať ďalej práce, úpravy alebo bude inak pokračovať v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny. O marenie výkonu úradného rozhodnutia pôjde iba vtedy, ak sa právoplatné rozhodnutie, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, vzťahuje na práce na inej ako drobnej alebo jednoduchej stavbe. Cieľom novonavrhovaného ustanovenia je operatívne postihovať nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu s cieľom docieliť zastavenie prác na nelegálnej stavbe a zabrániť tak jej dokončeniu bez právoplatného stavebného povolenia.

K bodu 44

Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý SR podpísala v septembri 2007.

K Čl. III

V súvislosti s návrhom § 249 Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva sa navrhuje precizovať definíciu archeologického nálezu v zákone č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, ktorá je ustanovená na 1. septembra 2011.

V Bratislave 28. apríla 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2011 č. 417 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady).

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) odporúčali schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením z 14. júna 2011 č. 211,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesením zo 16. júna 2011 č. 75 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, uznesením z 15. júna 2011 č. 90.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o vládnom návrhu zákona 16. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny 13. júna 2011. Neprijali uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tiet pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:

„2. V § 3 ods. 1 sa slová „§ 553 ods. 4 a 5" nahrádzajú slovami „§ 553 ods. 5 a 6".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o zosúladenie vnútorných odkazov. Navrhovaná zmena je nevyhnutná s prihliadnutím na úpravu obsiahnutú v novelizačnom bode 142, v ktorom sa navrhuje vloženie nového odseku 3 v § 553 a následne prečíslovanie doterajších odsekov 3 až 5 na odseky 4 až 6.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. V čl. I sa 2. bod vypúšťa.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Rozšírenie okruhu trestných činov pri ktorých môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru, nie je dôvodné vzhľadom na riziko ohrozenia života a zdravia agentov – občanov v prostredí organizovaného zločinu, ktorí na rozdiel od príslušníkov Policajného zboru, nemajú náležitý výcvik a prípravu na zvládnutie rizikových situácií, ktoré im v tomto prostredí reálne hrozia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. I. sa 8. bod vypúšťa.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, musia zostať v režime prísnejšej ochrany, preto treba, aby príkazy na zistenie a oznámenie takýchto údajov zostali na okresnom súde v sídle krajského súdu.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. I 16. bod znie:

„16. V § 42 ods. 1 sa slová „mohlo byť zmarené" nahrádzajú slovami „mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu,".

Navrhovaná úprava umožňuje ustanoviť náhradného obhajcu v prípravnom konaní v súlade s § 213 Trestného poriadku. Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez prítomnosti obhajcu.

Navrhovaná úprava umožňuje ustanoviť náhradného obhajcu pri tom úkone, pri ktorom je účasť obhajcu povinná. Pri všetkých ostatných úkonoch prípravného konania nie je účasť obhajcu ani v doterajšej právnej úprave povinná.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. I sa 31., 33. a 36. bod vypúšťajú.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Vypustenie podmienky pre použitie záznamu v inej trestnej veci, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie, je spôsobilé viesť k neúmernému riziku zneužívania týchto inštitútov (operatívno-pátracieho prostriedku alebo informačno-technické prostriedku) zo strany polície, nakoľko takto získaný dôkaz má byť prvý a jediným impulzom pre orgány činné v trestnom konaní, aby pre tieto skutky začali trestné stíhanie a vykonávali vyšetrovanie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6. V čl. I v 35. bode úvodná veta znie: V § 115 odsek 6 znie:" a odsek 7 sa vypúšťa.

Vypustenie podmienky pre použitie záznamu v inej trestnej veci, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie, je spôsobilé viesť k neúmernému riziku zneužívania týchto inštitútov (operatívno-pátracieho prostriedku alebo informačno-technického prostriedku) zo strany polície, nakoľko takto získaný dôkaz má byť prvý a jediným impulzom pre orgány činné v trestnom konaní, aby pre tieto skutky začali trestné stíhanie a vykonávali vyšetrovanie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. V čl. I. sa 31.. a 33. až 37. bod vypúšťajú.

Informačno-technické prostriedky (ITP) podľa platného právneho poriadku možno použiť len vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Samotné zistenie nemôže byť jediným dôkazom pre trestné konanie, hlavne ak na ich použitie v inej trestnej veci nebol vydaný súhlas súdu. Všeobecným európskym pravidlom na možnosť použitia ITP a tým aj na obmedzenie základných ľudských práv a slobôd je treba zákonné zmocnenie a rozhodnutie súdu. Uvedený návrhom by k nasadeniu ITP došlo priamo zo zákona ani na základe rozhodnutia súdu na základe zákona. Pri agentoch je problematika analogická

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

8. V čl. I 47. bode v § 155 odsek 3 znie:

„(3) Podozrivá osoba a obvinený po doručení uznesenia o vznesení obvinenia je povinný strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti jeho vôli na základe príkazu podľa odseku 4.".

Navrhuje sa, aby s povinnosť strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sťahovala nielen na obvineného, ale súčasne aj na osobu podozrivú zo spáchania trestného činu v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. V čl. I. v 47. bode v § 155 ods. 4 sa vypúšťa posledná veta.

K vážnejšiemu zásahu do základných ľudských práv a slobôd by malo dôjsť len v ojedinelých, obzvlášť odôvodnených prípadoch. Ak už k nemu má dôjsť, musí sa zabezpečiť zvýšený dozor nad dodržaním zákonnosti, ktorý podľa návrhu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní zabezpečuje prokurátor, alebo s jeho súhlasom policajt. Nie je dôvodné, aby takémuto úkonu došlo bez súhlasu prokurátora len podľa príkazu policajta, nakoľko riziko možnosti zneužitia, hlavne neadekvátnych, neprimeraných zásahov, bude príliš vysoká.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

10. V čl. I sa za 55. bod vkladá nový 56. bod, ktorý znie:

„56. V § 211 ods. 1 sa za slová „krivého obvinenia podľa § 345," vkladajú slová „nebezpečného prenasledovania podľa § 360a,".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa doplniť nová skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania, ktorá spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života (čl. II). V čl. I Do výnimky zo zásady oficiality, resp. legality, ktorá spočíva v dispozičnom práve poškodeného týkajúceho sa začatia trestného stíhania, resp. pokračovania v trestnom stíhaní sa navrhuje doplniť skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. V čl. I 59. bod znie:

„59. V § 215 ods. 3 sa za slová „tohto obvineného" vkladajú slová „pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin".".

Navrhuje sa vypustiť rozšírenie trestných činov, pri ktorých je možné zastaviť trestné stíhanie (§ 215 ods. 3) alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie (§ 218 ods. 1) u spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy z dôvodu, že navrhovaná úprava umožní „amnestovať" páchateľa trestného činu úkladnej vraždy prostredníctvom účelovej výpovede páchateľa s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu prostredníctvom inštitútu, ktorý je charakteristický práve vysokou mierou nedôveryhodnosti výpovede.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12. V čl. I 62. bod znie:

„62. V § 218 ods. 1 sa za slová „stíhaní obvineného „ vkladajú slová „ pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin".".

Navrhuje sa vypustiť rozšírenie trestných činov, pri ktorých je možné zastaviť trestné stíhanie (§ 215 ods. 3) alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie (§ 218 ods. 1) u spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy z dôvodu, že navrhovaná úprava umožní „amnestovať" páchateľa trestného činu úkladnej vraždy prostredníctvom účelovej výpovede páchateľa s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu prostredníctvom inštitútu, ktorý je charakteristický práve vysokou mierou nedôveryhodnosti výpovede.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. V čl. I sa 68. bod vypúšťa.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Vypustenie predmetného novelizačného bodu zabezpečí „rovnosť zbraní" všetkých strán zúčastnených v trestnom konaní, nakoľko pre zachovanie objektivity a nespochybniteľnosti, zo spisu by mali byť zrejmé pre úkony strán v konaní. Formulácia „dozorový spis prokurátora" je v tomto prípade nenáležitá a nebude plniť uvedený účel, a preto sa navrhuje jej vypustenie a zachovanie platného stavu.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

14. V čl. I sa za 69. bod vkladá nový 70. bod, ktorý znie:

„70. V § 231 písm. e) sa slová „§ 215 ods. 1 písm. c), e) a f)" nahrádzajú slovami „§ 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g)".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o zosúladenie vnútorných odkazov. Navrhovaná zmena je nevyhnutná s prihliadnutím na úpravu obsiahnutú v novelizačnom bode 56, v ktorom sa navrhuje v § 215 ods. 1 vloženie nového písmena f) a doterajšie označenie písmen f) a g) označiť ako písmená g) a h).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

15. V čl. II 2. bod znie:

„2. V § 47 ods. 2 prvej vete sa slová „podľa § 201 ods. 2 alebo 3" nahrádzajú slovami „podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4" a za slová „v odseku 1" sa vkladajú slová „písm. a) a b)".".

V záujme jednoznačného výkladu sa navrhuje ustanoviť, že podmienkami na odsúdenie na doživotie podľa tzv. zásady trikrát a dosť sú iba podmienky uvedené v písmenách a) a b) § 47 ods. 1, a teda sa na uloženie tohto trestu nevzťahuje požiadavka v predvetí (to znamená, že trest odňatia slobody na doživotie nemusí byť ustanovený v osobitnej časti).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

16. V čl. II sa za 6. bod vkladá nový 7. bod, ktorý znie:

„7. V § 67 ods. 1 sa za slovo „zločin" vkladajú slová „alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa pri osobách, ktoré sú odsúdené podľa tzv. zásady trikrát a dosť na iný trest odňatia slobody ako doživotie, umožniť ich podmienečné prepustenie z výkonu trestu až po výkone troch štvrtím uloženého trestu, a to aj v prípade, že tretí trestný čin nie je obzvlášť závažným zločinom. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že ide o páchateľa, ktorý bol predtým už dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za niektoré z trestných činov uvedených v § 47 ods. 2.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

17. V čl. II sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:

„12. V § 86 písm.e) sa za slovo „nezaplatenia dane" vkladajú slová „a poistného".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa premietnutie zmeny názvu trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 (27. bod) aj do ustanovenia § 86 písm. e), ktorý upravuje účinnú ľútosť v súvislosti s označeným trestným činom.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. V čl. II sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:

„12. V § 127 ods. 5 sa slovo „alebo" nahrádza čiarkou a za slová „podľa § 360 ods. 2" sa vkladajú slová „alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa doplniť nová skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania, ktorá spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života (čl. II). V čl. I do výnimky zo zásady oficiality, resp. legality, ktorá spočíva v dispozičnom práve poškodeného týkajúceho sa začatia trestného stíhania, resp. pokračovania v trestnom stíhaní, sa navrhuje doplniť skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. V čl. II sa za 17. bod vkladá nový 18. bod, ktorý znie:

„18. Za § 194 sa vkladá § 194a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠194 a

Ochrana súkromia v obydlí

(1) Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia,

c) najmenej s dvoma osobami, alebo

d) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na dva až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) voči chránenej osobe, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Právo na súkromie je základné ľudské právo , ktorého ochrana a uplatnenie sú zaručené ústavou (napr. čl. 16 ods.1, čl. 19 ods.2). Z toho pre štát vyplýva povinnosť zabezpečiť, aby súkromie bolo chránené pred neoprávnenými zásahmi štátnych orgánov a zároveň je štát aj nositeľom povinnosti vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti také právne prostredie, ktoré zaručí ochrana súkromia pred akýmikoľvek neoprávnenými zásahmi. V navrhovanej novele trestného poriadku sa rozširujú legálne možnosti pre určené štátne orgány získavať informácie o fyzických osobách ich sledovaním a vyhotovovaním rôznych technických záznamov, postupy štátnych orgánov pri získavaní informácií a nakladanie so získanými informáciami sú pod zákonnou a súdnou kontrolou. V súčasnosti však vyspelými technikami disponujú a môžu disponovať aj iné subjekty než štátne orgány a môžu ich použiť, či používať na nedovolené nekontrolovateľné a závažné zasahovanie do súkromia iných osôb a pritom ani nemusia fyzicky vniknúť do ich obydlia. Za týchto okolností je potrebné v právnom poriadku vytvoriť možnosť nielen občianskoprávnej, ale už aj trestnoprávnej ochrany tohto základného ľudského práva na súkromie , najmä na súkromie v obydlí.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

20. V čl. II sa za 17. bod vkladá nový 18. bod, ktorý znie:

„18. V § 211 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo" a za písmeno c) sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo".

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Prax ukázala, že páchanie priestupkov osobami mladšími ako osemnásť rokov je rovnako patologické pre ich vývin ako páchanie trestných činov. Spoločnosť musí mať záujem na zdravom vývine maloletých a mladistvých osôb, a to predovšetkým sankcionovaním osôb, ktoré im umožňujú dopúšťať sa týchto konaní, keďže následne vedú k ich spustnutiu. Navrhovaná právna úprava predstavuje analógiu ako v § 211 ods.1 písm. c). Trestným činom sa bude rozumieť konanie osoby, ktorá umožní, čo aj z nedbanlivosti osobe mladšej ako osemnásť rokov dopúšťať sa konaní, ktoré sú priestupkami, pričom toto konanie musí viesť k nebezpečenstvu spustnutia tejto osoby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

21. V čl. II. sa 18. bod vypúšťa.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Krádež motorových vozidiel je ťažko dokázateľná s výnimkou prípadu, ak je páchateľ prichytený priamo pri čine. Do trestného zákona sa preto zaviedla nová skutková podstata - neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Uvedeným trestným činom je viac-menej vždy spôsobená „väčšia" škoda, čomu boli prispôsobené aj trestné sadzby, ktoré sú vyššie ako pri obyčajnej krádeži. V § 216 ods. 2, ktorý sa má „zmäkčiť" však už ide o kvalifikovanú podstatu trestného činu, čo plne odôvodňuje vyššiu trestnú sadzbu, ktorá je v platnom zákone.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

22. V čl. II v 36. bode v § 336a ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) ako verejný činiteľ,".

Doterajšie písmeno b) a c) sa označia ako písmeno c) a d).

Volebná korupcia už dlhšiu dobu vrhá tieň na slobodné a demokratické voľby hlavne v prípadoch, ak sa na manipulácii či na volebnej korupcii spolupodieľa osoba, ktorá používa pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Novým znením ustanovenia písmena b), bude možné prísnejšie stíhať zneužitie právomocí volebnými komisármi.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

23. V čl. II sa za 42. bod vkladajú nové 43. a 44. bod, ktoré znejú:

„43. V § 348 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa slovo „alebo".

44. V § 348 ods. 1 písm. h) sa na konci pripája slovo „alebo".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s doplnením § 348 ods. 1 o písmeno i) obsiahnutú v novelizačnom 43. bode.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

24. V čl. II sa za 43. bod vkladá nový 44. bod, ktorý znie:

„44. § 356 znie:

㤠356

Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožní, alebo pomáha zotrvať, alebo sa nedovolene zamestnať na území Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, potrestá sa odňatím slobody na dva až osem rokov.".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Pri súčasnom voľnom pohybe, keď občania EÚ žijúci v schengenskom priestore sa môžu voľne pohybovať a pracovať kde chcú, sa pojem „ktorá nie je občanom Slovenskej republiky" javí ako prekonaný a v praxi už nepoužiteľný, na druhej strane sa v praxi vyskytujú prípady, keď naši občania, resp. naše organizácie, zabezpečujú nelegálne zamestnávanie a nelegálny pobyt pre cudzincov z tretích štátov v iných krajinách schengenského priestoru mimo územia SR.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

Gestorský výbor odporúča schváliť.

25. V čl. II sa za 43. bod vkladá nový 44. bod, ktorý znie:

„44. Za § 360 sa vkladá § 360a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠360a

Nebezpečné prenasledovanie

(1) Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že

a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,

b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,

c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

d) zneužije jeho osobné údaje za účelom získania osobného alebo iného kontaktu, alebo

e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na chránenej osobe,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) z osobitného motívu, alebo

d) verejne".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa doplniť nová skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania, ktorá spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života (čl. II). V čl. I Do výnimky zo zásady oficiality, resp. legality, ktorá spočíva v dispozičnom práve poškodeného týkajúceho sa začatia trestného stíhania, resp. pokračovania v trestnom stíhaní, sa navrhuje doplniť skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 23, 24, 25 s návrhom schváliť,

b) osobitne o bode 7 a tento neschváliť,

c) spoločne o bodoch 9, 13, 21, 22 a tieto neschváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave, podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 342) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 342a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 27. júna 2011 č. 247. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Radoslav Procházka

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 27. júna 2011 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1406
PoUtStŠtPiSoNe
: