220/2011 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA + spoločná správa výborov NR SR

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Účelom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania prokuratúry v Slovenskej republike. Nástrojmi na dosiahnutie uvedeného cieľa, ktoré používa tento návrh zákona, sú transparentnosť výberu prokurátorov a vedúcich prokurátorov prostredníctvom možnosti verejnej kontroly procesu ich výberu, prehľadnosť a predvídateľnosť rozhodovacej činnosti prokuratúry prostredníctvom zverejňovania jej rozhodnutí. Procesná nezávislosť prokurátora je zvýraznená tým, že zákon zamedzuje ukladaniu tzv. negatívnych pokynov ako v trestných, tak aj v civilných veciach. Návrh zákona ďalej novým a vyváženým spôsobom mení postup pri vydávaní záväzných stanovísk pre prokurátorov. S cieľom efektívneho boja proti korupcii sa ďalej navrhuje popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov. S cieľom zavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom sa tiež navrhuje právna úprava disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov (napr. upúšťa sa od doteraz využívanej majority členov disciplinárnych komisií nominovaných samotnou prokuratúrou). Návrh zákona nadväzuje pri riešení uvedených inštitútov na zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona ďalej v intenciách Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky posilňuje postavenie a nezávislosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

V nadväznosti na zavedenie otvorených výberových konaní dochádza k systémovej zmene spočívajúcej v nahradení doterajšieho inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Jeho postavenie bude analogické ako postavenie vyššieho súdneho úradníka vrátane možnosti vykonávať v trestnom konaní a občianskom súdnom konaní jednoduché procesné úkony a vydávanie jednoduchých rozhodnutí.

Súčasťou návrhu zákona je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 805 zo 17. novembra 2010 aj zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Zlúčenie vojenskej prokuratúry sa vykoná s právnym nástupníctvom v oblasti práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátorov, právnych čakateľov a ostatných zamestnancov vojenskej prokuratúry, resp. vyplývajúcich z majetkovoprávnych vzťahov. Agendu zrušovanej vojenskej prokuratúry prevezmú zákonom ustanovené civilné prokuratúry. Vojenské trestné činy budú stíhať špecializované civilné prokuratúry, ktorých sídla a územné obvody budú totožné so sídlami a obvodmi špecializovaných všeobecných súdov, ktoré konajú a rozhodujú o vojenských trestných činoch.

Návrhom zákona dochádza k novelizácii týchto právnych predpisov (v poradí ako sú uvedené vo vlastnom materiáli):

• zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

• zákon č. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

• zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov

• zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

• zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

• zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

• zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

• zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov

• zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov

• zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

• zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

• zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

• zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

• zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Okrem navrhovaných vecných zmien obsahuje návrh zákona množstvo legislatívno-technických zmien, ktorých vykonanie je potrebné najmä vzhľadom na zlúčenie vojenskej a civilnej zložky prokuratúry, reaguje sa však aj na terminologickú zhodou napr. s novou úpravou trestného procesu, ako aj Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 2. marca 2011.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Návrhom zákona sa zavádza inštitút asistenta prokurátora. Účelom zriadenia tohto inštitútu je vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov vrátane rozhodovacej činnosti vo veciach, ktoré mohli doteraz vykonávať aj právni čakatelia prokuratúry prípadne aj v iných veciach na základe poverenia prokurátora. Zavedenie asistentov prokuratúry súčasne zodpovedá požiadavke na otvorenie výberových konaní na funkciu prokurátora, kde by doterajší systém ich obsadzovania, ktorý preferuje právneho čakateľa prokuratúry, neobstál – ide o rovnakú situáciu ako v prípade obsadzovania voľných miest sudcov. Pozícia asistenta prokurátora je z hľadiska statusu a procesných oprávnení koncipovaná analogickým spôsobom ako v prípade vyšších súdnych úradníkov. To znamená, že asistent prokurátora bude vykonávať niektoré procesné úkony, vrátane rozhodovacej činnosti, pričom tak bude robiť buď na základe poverenia prokurátora alebo na základe priameho splnomocnenia obsiahnutého v zákone.

Zo systematického hľadiska sa inštitút ako taký zavádza zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (participácia na výkone pôsobnosti prokuratúry, rozsah oprávnení), pričom status asistenta prokuratúry bude upravený zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch") a podporne v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa navrhovaných prechodných ustanovení v rámci novelizácie zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch") dôjde k zániku právnych čakateľov prokuratúry, pričom títo sa zo zákon stanú asistentmi prokurátorov.

Účelom navrhovaného doplnenia § 4 je definovať asistentov prokurátorov ako subjekty, ktoré participujú na výkone pôsobnosti prokuratúry. Rozsah ustanovený zákonom bude vyplývať jednak zo zákona o prokuratúre (k tomu pozri nové znenie § 17 ods. 4 a § 19 ods. 4), ale aj z Trestného poriadku (k tomu pozri čl. II).

K bodom 2 a 3

Doterajšia práva úprava obsiahnutá v § 6, ktorá umožňovala vydávanie tzv. negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom sa v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôvodné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry. Z hľadiska monokratického usporiadania prokuratúry a z toho vyplývajúcej možnosti priamo riadiť a usmerňovať podriadených prokurátorov nadriadeným prokurátorom sa právna úprava mení v tom význame, že sa výslovne zakazujú negatívne pokyny, t.j. pokyny, ktoré vedú k zastaveniu (skončeniu) konania niektorým zo spôsobov popísaných v nových odsekoch 8 a 9 alebo k nevykonaniu niektorých z úkonov tam uvedených.

Podľa aktuálnej právnej úpravy môže nadriadený prokurátor (i) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh alebo (ii) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Uvedený systém fungovania prokuratúry zostáva síce zachovaný, ale navrhovanou zmenu nebude platiť v absolútnom význame tak ako doteraz.

V intenciách nového znenia odseku 8 (trestné konanie) nebude môcť nadriadený prokurátor prikázať podriadenému prokurátorovi, aby

• nezačínal trestné stíhanie

• nevzniesol obvinenie

• nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby

• vec postúpil na prejednanie inému orgánu

• zastavil trestné stíhanie

• nepodal obžalobu

• nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.

Podľa nového odseku 9 (netrestná oblasť) nebude môcť nadriadený prokurátor prikázať podriadenému prokurátorovi, aby

• nepodal návrh na začatie občianskeho súdneho konania

• nevstúpil do už začatého občianskeho súdneho konania

• nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní

• nepodal protest prokurátora

• nepodal upozornenie prokurátora.

Z uvedeného teda vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov je spojený s trestným konaním, ako aj s konaniami netrestnej povahy, v ktorých je činná prokuratúra.

V oboch prípadoch bude tiež platiť, že nadriadený prokurátor nebude môcť úkon vykonať sám, resp. nebude môcť rozhodnúť, že úkon vykoná iný podriadený prokurátor. Bude však môcť vykonať tento úkon sám, len ak pôjde o bezprostredne nadriadeného prokurátora. Tento prístup teda zamedzí situáciám, kedy napr. generálny prokurátor prikázal prokurátorovi okresnej prokuratúry, aby nezačínal trestné stíhanie, prípadne rozhodol namiesto neho. V podmienkach novej právnej úpravy (v prípade tej istej modelovej situácie) nebude môcť vydať pokyn, ktorým prikáže prokurátorovi okresnej prokuratúry, aby nezačínal trestné stíhanie. Rovnako nebude môcť prikázať, aby tento úkon vykonal iný prokurátor a nebude môcť tento úkon vykonať ani sám, keďže nie je v pozícii bezprostredne nadriadeného prokurátora. Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je v tomto prípade okresný prokurátor a jedine ten bude môcť tento úkon vykonať sám a na vlastnú zodpovednosť.

Navrhovaná právna úprava má teda v súlade s Programovým vyhlásením vlády za cieľ posilniť procesnú nezávislosť prokurátora.

K bodu 4

Zavádza sa nový model vydávania záväzných stanovísk. Podstata vykonávanej zmeny spočíva vo vytvorení vyváženého prostredia, ktoré bude zárukou toho, že záväzné stanoviská určené všetkým prokurátorom a asistentom prokurátorov nebudú vydávané účelovo, či svojvoľne bez náležitej odbornej diskusie.

Podľa predkladaného návrhu budú slúžiť na jednotné uplatňovanie zákonov a podzákonných právnych predpisov na úrovni prokuratúry.

Vydávať tieto stanoviská bude minister spravodlivosti, a to výlučne na návrh na to vytváranej komisie. V tejto komisii bude mať paritné zastúpenie prokuratúra a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (3+3). Takto koncipovaná právna úprava neumožňuje ministrovi spravodlivosti samostatne vydať záväzné stanovisko.

S prihliadnutím na všeobecnú požiadavku na transparentný výkon verejnej moci sa navrhuje, aby všetky záväzné stanoviská vydané ministrom spravodlivosti boli zverejnené na internete.

Súčasne sa ustanovujú podmienky pre vymenovanie za člena tejto komisie, a to analogicky ako v prípade členov výberovej komisie pri obsadzovaní funkcie prokurátora.

K bodu 5

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa zavádza negatívna podmienka možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora. Obmedzuje sa teda možnosť opätovného vymenovania tej istej osoby za generálneho prokurátora vzhľadom na spôsob jeho ustanovovania do funkcie. Osoba, ktorá pred účinnosťou novej právnej úpravy už vykonávala funkciu generálneho prokurátora sa bude môcť podľa prechodného ustanovenia v § 56c uchádzať o funkciu generálneho prokurátora znovu. Nakoľko sa zavádza takáto podmienka u vedúceho prokurátora, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky, rovnako sa rieši aj postavenie špeciálneho prokurátora, avšak v zákone o prokurátoroch.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonávanú v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

K bodu 8

Doterajšia právna úprava záväzných stanovísk sa vypúšťa s výlučnej pôsobnosti generálneho prokurátora a presúva do všeobecných ustanovení zákona (§ 6a a 6b).

K bodu 9

Ide o súvisiacu zmenu so zmenou záväzných stanovísk, kde sa výslovne navrhuje rozlišovať právna a organizačné akty generálneho prokurátora a záväzné pokyn vydávané podľa § 6a a 6b.

K bodu 10

Podobne ako v prípade zverejňovania štatistických údajov o činnosti súdov sa navrhuje, aby aj generálny prokurátor v správe podávanej Národnej rade Slovenskej republiky uvádzal štatistické údaje o činnosti prokuratúry.

K bodom 11 a 12

Dopĺňa sa právna úprava úkonov, ktoré môže vykonávať v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní asistent prokurátora. V jednom aj druhom prípade platí, že tieto úkony môže asistent vykonať len na základe poverenia prokurátora. Z hľadiska obsahu, či rozsahu do úvahy prichádzajúcich úkonov sa vychádza z internej úpravy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 16. mája 2001 o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry; vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 200/2001 Z. z.).

K bodu 13

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Aj keby sa mohlo javiť vypustenie celého odseku 4 ako odôvodnené z titulu zániku vojenskej prokuratúry, predkladateľ má za to, že ponechanie takejto výslovnej úpravy je namieste, keďže ozbrojené sily nie je možno subsumovať pod pojem „orgány verejnej správy" (pozri dikciu odseku 1).

V nadväznosti na zrušenie vojenských prokuratúr a navrhovaný prechod vojenských prokurátorov na civilné prokuratúry považujeme za potrebné určiť prokurátorov, ktorí budú vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách a budú vystupovať ako vojenský orgán oprávnený uplatňovať právo vysielajúceho štátu voči príslušníkom jeho ozbrojených síl podľa Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie č. 566/2004 Z. z.). Zároveň je potrebné, aby títo prokurátori aj po zrušení vojenských prokuratúr vybavovali agendu súvisiacu s trestnými činmi vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona (okrem pokusu trestného činu) a trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.

K bodu 14

Podľa § 31 ods. 1 písm. f) zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prokurátor oprávnenou osobou s osobitným postavením, na ktorú sa nevykonávala bezpečnostná previerka a nevyžadovalo sa vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, t. j. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo prokurátorovi zo zákona. Zákonom č. 215/2004 Z. z. bol zákon č. 241/2001 Z. z. zrušený a prokurátor už nie je, podľa § 34 zákona č. 215/2004 Z. z., oprávnenou osobou s osobitným postavením. V prípade potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami prokurátorom, je potrebné vykonať bezpečnostnú previerku a následné určenie podľa § 31 zákona č. 215/2004 Z. z., čím sa stáva oprávnenou osobou na príslušný stupeň utajenia. Oprávnenia prokurátora podľa § 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pri vykonávaní previerok zachovávania zákonnosti zahŕňajú jednak vstupy do objektov orgánov verejnej správy, ako aj predloženie spisov, dokladov a vysvetlení. Pri všeobecnom koncipovaní oprávnení prokurátora tak, ako sú uvedené najmä v § 30 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., uvedené oprávnenia môžu zahŕňať aj vstupy do priestorov orgánu verejnej správy, ktoré sú chránenými priestormi podľa § 2 písm. s) zákona č. 215/2004 Z. z., podmienky vstupu do ktorých sú upravené v § 3 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, resp. oboznamovanie sa so spismi, dokladmi či ústnymi vyjadreniami, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, a o ktorých je zákonná povinnosť zachovávania mlčanlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor nie je oprávnenou osobou s osobitným postavením, v prípade potreby vstupu do priestoru orgánu verejnej správy pri vykonávaní previerok zachovávania zákonnosti, ktorý je chráneným priestorom, resp. v prípade potreby oboznámením sa so spismi, či inými dokladmi, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, musí byť prokurátor oprávnenou osobou podľa § 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z.

K bodu 15

Cieľom doplnenia je odstrániť viacnásobné súbežné konanie o tej istej otázke podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre na základe opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu v prípadoch, v ktorých nebolo skončené trestné konanie, pri zachovaní možnosti preskúmania zákonnosti postupu alebo rozhodnutia prokurátora na základe podnetu.

K bodu 16

Navrhovaná zmena reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej zložky prokuratúry. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje naformulovať celý § 38 nanovo.

Súčasne sa navrhuje doplnenie právnej úpravy, ktorou sa výslovne spresní právna forma prokuratúry vzhľadom na znenie § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojitosti s § 2 a 38 zákona o prokuratúre.

K bodom 17 a 18

Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 19

Nová právna úprava v Trestnom poriadku, na ktorý nadväzuje novelizované ustanovenie, už nepozná pojem „preverovanie". Preto sa navrhuje jeho nahradenie pojmom „vybavenie".

K bodu 20

Doterajší § 43 upravoval postavenie vyššej vojenskej prokuratúry. Nakoľko dochádza k jej zániku, zo systematického hľadiska sa navrhuje do § 43 zaradiť úpravu okresnej prokuratúry. V novom znení sa vykonáva jediná zmena, a to v § 43 ods. 1 písm. b), kde sa slovo „preverenie" nahrádza slovom „vybavenie"; k tomu pozri odôvodnenie predchádzajúceho novelizačného bodu.

K bodu 21

Ide o doplnenie analogickej právnej úprav podobne ako v prípade úpravy výkonu vojenského súdnictva v čase vojny a vojnového stavu; k tomu pozri § 27 a 28 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 59/2009 Z. z. Podľa navrhovaného znenia sa teda v čase vojny a vojnového stavu doplnia stavy prokurátorov, ktorí konajú o tzv. vojenských trestných činoch, spôsobom uvedeným v § 44 ods. 3. Rovnako ako nástupnícke súdy zrušených vojenských súdov, aj nástupnícke prokuratúry budú môcť vykonávať svoju pôsobnosť mimo svojho sídla či územného obvodu. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zabezpečiť výkon záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nášho členstva v medzinárodných bezpečnostných organizáciách.

K bodom 22 a 23

Je dôležité upozorniť na fakt, že v roku 2009 v súvislosti so zrušením vojenských súdov došlo k zmenám usporiadania sústavy vojenskej prokuratúry. Koncept zrušenia vojenských súdov definoval tri okresné súdy a jeden krajský súd ako nástupnické súdy so špecializovanou agendou (podobne ako napr. okresné súdy v sídle krajských súdov na účely trestného konania, zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy a pod.). Pre úpravu sústavy prokuratúry pred 1. aprílom 2009 podľa § 39 ods. 2 platilo, že sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. To platilo aj pre vojenskú prokuratúru, kde „príslušnými súdmi" boli vojenské súdy. To znamená, že právna úprava výslovne neurčovala sídla a územné obvody prokuratúry (s výnimkou generálnej prokuratúry). Zrušením vojenských súdov a súčasným zachovaním existencie vojenskej prokuratúry sa prejavilo nutnosťou definovať priamo výslovne v zákone o prokuratúre sídla a územné obvody vojenskej prokuratúry, ktoré sú naviazané podľa platného znenia § 39 ods. 5, 6 a 7 práve na sídla a obvody všeobecných súdov so špecializovanou agendou bývalých vojenských súdov.

Z hľadiska formy zániku vojenskej prokuratúry sa navrhuje jej zlúčenie s civilnou prokuratúrou. Navrhuje sa teda vychádzať z rovnakého modelu ako v prípade zrušenia vojenských súdov a ich následného zlúčenia s ostatnými všeobecnými súdmi, t.j. priamo zo zákona dôjde k prechodu agendy vojenskej prokuratúry na určené civilné prokuratúry (okresné, krajskú, resp. generálnu prokuratúru). Nakoľko vojenská prokuratúra podľa vnútroorganizačných aktov riadenia generálneho prokurátora stíha aj trestné činy, ktoré inak nespadajú do pôsobnosti špecializovaných súdov, je namieste vyriešiť aj prechod tejto agendy. Prechod agendy na nástupnícke prokuratúry je riešený v prechodnom ustanovení (§ 56b).

Z hľadiska možnosti zlúčenia vojenskej a civilnej prokuratúry predkladateľ navrhuje špecializáciu civilných prokuratúr analogicky ako v prípade špecializovaných okresných súdov. Zachováva sa teda špecializácia prokuratúry na úrovni civilnej prokuratúry pre agendu vojenských trestných činov, ktorú vybavujú špecializované okresné súdy a jeden krajský súd. V tomto prípade sa aplikuje model, ktorý výslovne definuje v § 46 ods. 4 a 6 ako vecne a miestne príslušné pre vybavovanie agendy vojenských trestných činov tie prokuratúry, ktorých sídlo je totožné so sídlom súdu, ktorý koná a rozhoduje o vojenských trestných činoch.

Navrhované zmeny sú dôležité z hľadiska vybavovania nového nápadu v agende vojenských trestných činov. Z hľadiska vyriešenia prechodu existujúcej („živej") agendy zrušovanej vojenskej prokuratúry sa bude postupovať podľa dopĺňaného prechodného ustanovenia v § 56b.

K bodom 24 až 27

Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 28

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nemá s prokurátormi generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr alebo okresných prokuratúr najbližšie spoločne nadriadeného prokurátora, preto sa navrhuje výslovne uviesť subjekt oprávnený rozhodovať kompetenčné spory v rámci prokuratúry, ak je jedným z dotknutých prokurátorov práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Bude ním generálny prokurátor.

K bodu 29

Navrhovaná právna úprava výslovne požaduje, aby aplikácia určovania výnimiek z ustanovení § 46 až 50 sa realizovala (i) výnimočne a (ii) výlučne na jednotlivé konkrétne prípady a aby táto právna úprava nebola využívaná spôsobom, ktorý sa vymyká duchu zákonnej úpravy, kedy dochádza k vytváraniu normatívnych pravidiel nad rámec zákona. Osobitne sa v tomto prípade posilňuje postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa bude vyžadovať súhlas špeciálneho prokurátora s prípadným určením príslušnosti špeciálneho prokurátora.

K bodom 30 až 35

Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 36

V nadväznosti na snahu posilniť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje výslovne zakotviť v zákone, že špeciálny prokurátor je z titulu svojej funkcie súčasne aj námestníkom generálneho prokurátora.

K bodu 37

Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu" (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

K bodu 38

Do právnej úpravy sa zavádza inštitút zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokuratúry, ktorými treba rozumieť všetky uznesenia, ktorými sa skončilo trestné stíhanie (vrátane rozhodnutí, ktorými boli tieto uznesenia zmenené, potvrdené alebo zrušené), ako aj rozhodnutia disciplinárnych komisií. Význam zverejňovania rozhodnutí prokuratúry na internete je potrebné vnímať vo viacerých rovinách. Zverejnenie rozhodnutí prioritne prispeje k transparentnejšiemu rozhodovaniu prokuratúry, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom pôsobnosti prokuratúry a kontrola zo strany verejnosti. Zverejňované rozhodnutia budú predstavovať rozsiahlu databázu informácií o spôsobe aplikácie právnych noriem prokuratúrou slúžiacu na ďalšie vzdelávanie prokurátorov, či právnej a laickej verejnosti, ale aj na skvalitnenie procesu rozhodovania. Prakticky neobmedzený prístup k rozhodnutiam prokuratúry, osobitne k obsahu odôvodnení, v nemalej miere vytvorí tlak na presvedčivejšie (kvalitnejšie) zdôvodňovanie záverov prokuratúry a zároveň poskytne dostatok podkladových informácií pre prípadnú kontrolu bezprostrednej činnosti konkrétnych prokurátorov, resp. prokuratúry ako takej.

Podľa navrhovaného znenia § 55m sa budú zverejňovať právoplatné uznesenia prokuratúry, ktorými sa skončilo trestné stíhanie proti určitej osobe. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je aj povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia prokurátora vydané počas trestného konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené nadriadeným prokurátorom a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie podriadeného prokurátora (k tomu pozri § 6).

Ochrana osobných údajov bude zabezpečovaná ich anonymizáciou, a to v intenciách všeobecnej právnej úpravy ochrany osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov). Rozhodnutia prokuratúry budú zverejňované na webovom sídle generálnej prokuratúry.

Okrem inštitútu zverejňovania rozhodnutí prokuratúry sa navrhuje rozšíriť právnu úpravu aj o inštitút sprístupňovania rozhodnutí na žiadosť. Podľa navrhovaného ustanovenia § 55k ods. 5 bude prokuratúra sprístupňovať na základe žiadosti všetky svoje uznesenia (a teda nie len tie podľa odseku 1 alebo 2), vrátane procesných uznesení. Tým sa zároveň odstránia pretrvávajúce spory o to, či musí prokuratúra sprístupňovať aj svoje procesné rozhodnutia. Samozrejme, v zmysle § 8 až 12 zákona o slobode informácií sa z rozhodnutí vylúčia informácie chránené zákonom – napr. osobné údaje, obchodné tajomstvo atď. Rovnako nie je vylúčené, aby prokuratúra odkázala žiadateľa na už zverejnené rozhodnutie (§ 55k ods. 1 a 2). Sprístupňovanie rozhodnutí sa bude vykonávať v režime zákona o slobode informácií.

Prokurátor v trestnom konaní okrem uznesení vydáva aj iné rozhodnutia, napr. príkazy – na vydanie veci, zaistenie majetku, zaistenie peňazí na účte, a pod. – alebo súhlasy. Ich sprístupnenie osobám, ktorým sa nedoručujú zo zákona, by vážnym spôsobom mohlo ohroziť priebeh a výsledok trestného konania, osobitne v prípadoch, kedy trestné konanie/stíhanie naďalej prebieha. Sprístupnenie rozhodnutí by preto malo byť limitované výhradne na právoplatné uznesenia vydané prokurátorom.

Trestný poriadok v osobitných prípadoch umožňuje, aby orgány činné v trestnom konaní odmietli obvinenému/obhajcovi prístup do vyšetrovacieho spisu - § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Nie je preto vylúčená situácia, kedy obvinenému bude odmietnuté nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, ale súčasne sa k časti požadovaných informácií dostane prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. S cieľom vylúčiť uvedenú situáciu sa orgánom prokuratúry umožňuje, v prípade nevyhnutnosti odmietnuť zo závažných dôvodov prístup k požadovaných informáciám. Takýto postup však musí byť riadne odôvodnený a je tiež preskúmateľný nadriadeným orgánom, resp. súdom podľa osobitného zákona.

K bodu 39

§ 56b

Z dôvodu právnej istoty a jednoznačného znenia právnej úpravy sa navrhuje výslovne v rámci prechodných ustanovení umožniť prokurátorom, ktorý do dňa účinnosti zákona vykonávali funkciu generálneho prokurátora, sa mohli o túto funkciu znovu uchádzať.

§ 56c

Vzhľadom na zavedenie nového inštitútu „komisie pre vydávanie stanovísk" (§ 6a a 6b) sa navrhuje v prechodnom ustanovení mechanizmus vymenovania jej prvých členov vrátane určenia lehoty pre generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti. Súčasne sa upravuje aj mechanizmus zvolania prvého zasadnutia komisie, v tomto prípade je potrebné odsek 2 vnímať v kontexte ustanovení § 6b ods. 2 a 3.

§ 56d

Podľa platnej právnej úpravy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry odvíja od pôsobnosti špecializovaných všeobecných súdov, ktoré konajú a rozhodujú o vojenských trestných činoch. Okrem tejto agendy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry môže rozšíriť aj spôsobom podľa § 51 zákona o prokuratúre. Na základe uvedeného je teda faktický stav taký, že vojenská prokuratúra má dvojakú pôsobnosť – určenú podľa § 43 a 45 platného znenia zákona o prokuratúre a určeného na základe § 51 zákona o prokuratúre. Tomuto stavu je prispôsobené aj znenie prechodného ustanovenia navrhovaného v § 56b ods. 1 a 4.

Predmetné ustanovenie teda rieši prechod práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry, resp. práv a povinností vyplývajúcich z iných právnych vzťahov administratívnych zamestnancov vojenskej prokuratúry. Všetky práva a povinnosti prechádzajú z vojenských prokuratúr na určené civilné prokuratúry.

Čo sa týka prechodu agendy zrušovanej vojenskej prokuratúry, navrhuje sa, aby táto prešla na zákonom ustanovené prokuratúry, a to tak, že v prípade agendy týkajúcej sa vojenských trestných činov prejde táto agenda na špecializované okresné prokuratúry a krajskú prokuratúru, resp. generálnu prokuratúru. V ostatných prípadoch prejde agenda zrušovanej vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušné civilné prokuratúry (odsek 4).

Predmetné prechodné ustanovenie je potrebné vnímať v kontexte prechodných ustanovení navrhovaných v novele Trestného poriadku, a to najmä z hľadiska používanej terminológie Trestného poriadku, ktorý odkazuje na „prokurátora uvedeného v osobitnom zákone", ktorým je práve zákon o prokuratúre.

V odseku 2 sa navrhuje, aby generálny prokurátor mohol v lehote 90 dní od účinnosti zákona preložiť prokurátora alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry aj na inú civilnú prokuratúru ako je uvedená v odseku 1. Účelom tohto návrhu je tvoriť predpoklady pre vyvážené personálne obsadenie jednotlivých civilných prokuratúr.

§ 56e

Predložený návrh nerieši, ktoré rozhodnutia prokurátora (z časového hľadiska) sa zverejnenia na webovom sídle generálnej prokuratúry. Ak by nebolo určené žiadne časové obmedzenie, mohla by vzniknúť požiadavka zverejniť rozhodnutia vydané pred niekoľkými rokmi, resp. niekoľko desiatok tisíc rozhodnutí. S cieľom eliminovať uvedené pochybnosti sa ustanovuje, že ide výhradne o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po dátume navrhovanej účinnosti predloženého zákona.

K Čl. II

(zákon č. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu tvare z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (vyvoláva zmenu názvu príslušnej súdnej inštitúcie).

K bodu 2

V nadväznosti na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry sa navrhuje nanovo formulovať definíciu krajského prokurátora. Predkladateľ z dôvodu prehľadnosti volí techniku nového znenia § 10 ods. 7.

K bodom 3 až 7

Zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ktorý bude môcť samostatne na základe poverenia prokurátora vykonávať niektoré jednoduché úkony v trestnom konaní musí nájsť svoje vyjadrenie aj v procesnej úprave trestného konania.

Asistent prokurátora bude na účely trestného konania zaradený medzi tzv. pomocné osoby, podobne ako vyšší súdny úradník. V trestnom konaní bude vykonávať úkony, o ktorých tak ustanoví buď priamo Trestný zákon alebo osobitný zákon, ktorým v tomto prípade je zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov; k tomu pozri čl. I predkladaného návrhu zákona.

Na asistenta prokurátora sa bude vzťahovať analogicky právna úprava vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania vyššieho súdneho úradníka, či iných pomocných osôb (body 4 a 5).

K bodom 8 až 9

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorých vykonanie je potrebné z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry.

K bodu 10 a 11

Vzhľadom na zákonnú možnosť asistenta prokurátora samostatne vykonávať niektoré úkony trestného konania inak patriace do pôsobnosti prokurátora, vrátane rozhodovacej činnosti, navrhuje sa, aby aj asistent prokurátora mohol určiť, ktoré písomnosti sa budú doručovať do vlastných rúk v prípade tzv. iných písomností o ktorých tak môže určiť zákonom ustanovená osoba. Súčasne sa vykonáva súvisiaca zmena aj v prípade § 67 ods. 2 (odopretie prijatia).

Na reálne zabezpečenie výkonu pôsobnosti asistenta prokurátora v trestnom konaní je potrebné, aby mu bol vytvorený prístup k súdnemu spisu, preto sa navrhuje rozšíriť doterajšie znenie § 66 ods. 1 aj o asistenta prokurátora.

K bodu 12 až 16

Ide o zmeny súvisiace so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

K bodu 17

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K bodu 18

Zohľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti sa navrhuje priamo v Trestnom poriadku ustanoviť kontinuitu konania prokuratúry vo veciach, v ktorých pred účinnosťou novej právnej úpravy boli činní prokurátori vojenskej prokuratúry. Osobitným zákonom je v tomto prípade zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

K bodu 19

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K Čl. III

(zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vojenskom prokurátorovi.

K Čl. IV

(zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným § 55m ods. 5 (čl. I) nie je konformné s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhuje sa preto v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nanovo upraviť sprístupňovanie informácií v trestnom konaní, tak aby táto úprava nadväzovala na navrhovanú úpravu v zákone o prokuratúre a platnú úpravu v zákone o súdoch. Takáto úprava by na jednej strane mala zjednoznačniť platnú právnu úpravu v tejto oblasti (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.), ktorá vyvoláva rozdielnu prax v rozhodovaní súdov a vytvoriť podmienky na primerané sprístupňovanie informácií z trestného konania verejnosti vrátane poskytovania najdôležitejších rozhodnutí. Na druhej strane by úprava nemala sprístupnením informácií umožniť zmarenie alebo sťaženie trestného konania, teda musí byť aj v súlade s § 6 Trestného poriadku.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto úprave sa okrem vyššie uvedeného navrhuje, aby podliehali sprístupňovaniu rozhodnutia policajta v prípravnom konaní o postúpení veci, zastavení trestného stíhania a prerušení trestného stíhania, ako aj informácia o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku.

K bodom 2 a 3

Ide o zmeny súvisiace s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

K Čl. V

(zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 4

V súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry sa stáva dotknuté ustanovenie bezpredmetným, a preto sa navrhuje jeho vypustenie. Z hľadiska naplnenia pôvodného účelu vypúšťaného ustanovenia je úplne dostatočná úprava v § 53 ods. 2. Vykonáva sa súčasne aj súvisiaca legislatívno-technická zmena v § 56 ods. 6

K Čl. VI

(zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

K bodu 1

S prihliadnutím na zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ako aj vzhľadom na nové znenie šiestej časti novelizovaného zákona sa navrhuje rozšíriť predmet právnej úpravy aj o úpravu asistentov prokurátorov.

K bodom 2 až 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 7

Doterajší spôsob obsadzovania voľných miest prokurátorov, a to na základe vymenovania generálnym prokurátorom bez výberového konania sa navrhuje nahradiť transparentnými a otvorenými výberovými konaniami pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Z uvedeného dôvodu sa preto rozširujú podmienky pre vymenovanie osoby do funkcie prokurátora aj o zákonnú podmienku úspešného absolvovania výberového konania. Jediná výnimka, ktorú zákon pripúšťa pri obsadzovaní voľného miesta prokurátora obsadením bez výberového konania je preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho alebo toho istého stupňa na jeho žiadosť, resp. v dôsledku uloženia disciplinárneho opatrenia [§ 189 ods. 1 písm. d)].

K bodu 8

Doterajšia právna úprava preukazovania bezúhonnosti osôb uchádzajúcich sa o funkciu prokurátora (okrem prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry) je z hľadiska požiadaviek na transparentnosť absolútne nevyhovujúcou. Povolanie prokurátora je jedinou právnickou profesiou, kde sa nevyžaduje nulová tolerancia vo vzťahu k určeným trestný činom. Rovnako ako v iných právnických profesiách sa aj u prokurátorov ako posledných zavádza nulová tolerancia – spáchanie úmyselného zločinu bude mať za následok nemožnosť vymenovania za prokurátora, aj keď bude odsúdenie zahladené. Z toho potom vyplýva, že uchádzač o funkciu prokurátora bude svoju bezúhonnosť preukazovať nie výpisom z registra trestov, ale odpisom registra trestov.

V odpise registra trestov sa uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení, o priebehu výkonu trestu, výkonu ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona (§ 13 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov). Súčasťou odpisu registra trestov sú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru, ako aj údaje z trestných listov cudzozemských súdov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 13 ods. 2 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov). Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky alebo súdom členského štátu Európskej únie v trestnom konaní, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený (§ 11 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodom 9 a 10

Navrhuje sa nová právna úprava inštitútu výberového konania na voľné miesto prokurátora. Podstata vykonávaných zmien spočíva v nasledovnom:

1. výberové konanie bude jediný spôsob, akým sa bude môcť osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, stať prokurátorom, resp. akým možno obsadiť voľné miesto prokurátora,

2. výberové konanie bude vždy verejné

3. verejne dostupné budú aj všetky žiadosti uchádzačov o voľné miesto prokurátora, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z výberového konania, ako aj údajov o ich vzťahoch k členom výberovej komisie,

4. ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu prokurátora akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii,

5. kreovaním výberovej komisie sa vytvárajú reálne predpoklady pre vyššiu účasť „neprokurátorov" vo výberovej komisii – vytvára sa databáza kandidátov na členov výberovej komisie.

Vo vzťahu ku kreovaniu výberovej komisie sa bude uplatňovať princíp, podľa ktorého bude členov výberovej komisie menovať generálny prokurátor, ktorý vyhlasuje výberové konanie, a to z vopred známej databázy kandidátov. Zastúpenie jednotlivých zložiek štátnej moci vo výberovej komisii bude nasledovné:

• generálny prokurátor Slovenskej republiky – 1 člen

• prokurátorská rada – 1 člen

• Národná rada Slovenskej republiky – 1 člen

• minister spravodlivosti – 2 členovia

Databáza kandidátov na členov výberovej komisie bude pozostávať z osôb zvolených Národnou radou Slovenskej republiky (volí aspoň 2 kandidátov) a generálny prokurátor Slovenskej republiky (navrhuje aspoň 2 kandidátov) a z členov vymenúvaných ministrom (aspoň 4 kandidáti). Výber členov komisie uskutoční generálny prokurátor tak, že z kandidátov zvolených v Národnej rady Slovenskej republiky vyberie jedného člena komisie, z kandidátov vymenovaných generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vyberie jedného člena komisie a z kandidátov vymenovaných ministrom vyberie dvoch členov komisie. Posledného člena zvolí ad hoc prokurátorská rada príslušnej prokuratúry, t.j. prokuratúry, kde sa obsadzuje voľné miesto prokurátora. V prípade prokurátorských rád nie je praktické zavádzať mechanizmus vytvárania databázy kandidátov, nakoľko ich počet by bol príliš vysoký a znemožňoval by po praktickej stránke výber členov komisie. Vytvára sa tak priestor, aby orgán kreovaný priamo prokurátormi mohol teda bez problémov ustanoviť svojho zástupcu do výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta prokurátora.

Databáza kandidátov bude zverejnená na internete.

Za kandidáta na člena výberovej komisie bude možné zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá bude spĺňať predpoklady podľa § 7a ods. 3 – morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4, a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného prokurátorskou radou.

Právna úprava výslovne preferuje ako kandidátov, a teda aj členov výberovej komisie, najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií (prokurátori, advokáti a pod.). Mená a priezviská členov výberovej komisie pre jednotlivé výberové konania budú zverejňované 15 dní pred začatím výberového konania.

Za vyhlásenie výberového konania, jeho organizačno-technické zabezpečovanie a zverejňovanie informácií o jeho priebehu (životopisy, motivačné listy, zloženie výberovej komisie atď.) bude zodpovedať generálny prokurátor. Zápisnicu z výberového konania zverejní predseda výberovej komisie. Všetky tieto údaje sa budú zverejňovať na internetovej stránke generálnej prokuratúry. Vytvorí sa tak jednotné prístupové miesto pre zverejňovanie týchto údajov, čím sa zvýši ich prehľadnosť a zjednoduší spôsob ich vyhľadávania.

Účelom takto koncipovanej právnej úpravy je dosiahnutie transparentného výberu nových prokurátorov a otvorenie tohto výberu pre verejnosť, jednak z hľadiska možnosti uchádzať sa o funkciu prokurátora, ako aj z hľadiska verejnej občianskej kontroly výberu nových prokurátorov. Rovnako aj vyváženie podielu zložiek štátnej moci pri obsadzovaní voľného miesta sudcu.

Takto koncipovaná právna úprava čerpá z obdobnej právnej úpravy obsadzovania voľného miesta sudcu, čím dochádza k naplneniu požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky „V záujme posilnenia dôvery v justičný stav vláda SR bude presadzovať právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov prokuratúry boli transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Vláda SR navrhne zákonný mechanizmus výberových konaní a tvorby výberových komisií, ktorý zabezpečí výber najkvalitnejších uchádzačov, vrátane predsedov súdov a pre všetkých uchádzačov rovnosť šancí. V záujme prelomenia neprimeranej uzatvorenosti justície väčšinu členov výberových komisií nebudú menovať justičné inštitúcie.".

K bodu 11

Navrhuje sa výslovne uviesť, že generálny prokurátor vymenuje prokurátora na základe výsledkov výberového konania. Ide o právnu úpravu súvisiacu so zavedením výberových konaní ako jedinej možnosti pre obsadzovanie voľných miest prokurátorov.

K bodu 12

Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu" (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou odkazov 11 a 11b.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava súvisiac so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti" v novom znení § 7a ods. 1.

K bodu 15

Navrhovaná zmena je dôležitá z hľadiska naplnenia požiadavky na obsadzovanie každého voľného miesta prokurátora transparentným a otvoreným výberovým konaním. Aj v prípade obsadzovania voľného miesta prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa sa budú aplikovať ustanovenia § 7 a 7a, a to nie „primerane" (doterajšia úprava), ale „rovnako" (nová úprava).

K bodom 16 a 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 18

Rovnako ako v prípade obsadzovania voľných miest prokurátorov aj v prípade obsadzovania funkcie vedúceho prokurátora sa navrhuje podmieniť obsadenie tejto funkcie verejnosti otvoreným a transparentným výberovým konaním. Súčasne sa navrhuje zaviesť funkčné obdobia vedúcich prokurátorov, ktorým sú okresní prokurátori, krajskí prokurátori a ich námestníci. Funkčné obdobie bude päť rokov, pričom sa zavádza možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Na právnu úpravu zavedenia funkčných období uvedených vedúcich prokurátorov nadväzuje prechodné ustanovenie v § 265g, kde sa výslovne uvádza, že síce dotknutí vedúci prokurátori naďalej zostávajú vo svojich funkciách, pričom tieto funkcie zaniknú zo zákona uplynutím času; k tomu pozri bližšie odôvodnenie § 265g.

K bodu 19

Úprava výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora je konštruovaná tak, že sa obmedzuje na úpravu spôsobu jeho vyhlasovania, účelu, spôsobu výberu úspešného uchádzača, vyhlasovania prípadného nového výberového konania a jeho organizačno-technického zabezpečenia. V ostatných otázkach, ako najmä kreovanie výberovej komisie, zverejňovanie údajov o uchádzačoch a pod., sa použije právna úprava výberového konania na voľné miesto prokurátora (§ 7 a 7a).

K bodu 20

Nakoľko sa zavádza funkčné obdobie o niektorých vedúcich prokurátoroch je potrebné zaviesť aj nový dôvod zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, ktorým bude uplynutie funkčného obdobia.

K bodu 21

Dopĺňa sa právna regulácia situácie, kedy nie je obsadená funkcia vedúceho prokurátora ani námestníka tohto vedúceho prokurátora. Bude sa postupovať tak, že generálny prokurátor poverí niektoré z prokurátorov, aby do vymenovania vedúceho prokurátora tento zastupujúci prokurátor riadil dotknutú prokuratúru.

K bodu 22

Právnou úpravou sa predlžuje funkčné obdobie špeciálneho prokurátora z piatich na sedem rokov. Súčasne sa rovnako ako v prípade generálneho prokurátora výslovne zavádza zákaz vykonávania tejto funkcie opakovane. Pri posudzovaní plynutia funkčného obdobia doterajšieho špeciálneho prokurátora je potrebné vychádzať z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novými poznámkami pod čiarou. Obsahovo totožná poznámka pod čiarou sa zavádza poznámkou pod čiarou k odkazu 9.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodom 25 až 27

V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov rovnakým spôsobom ako v prípade sudcov (§ 28 ods. 9). Majetkové priznania prokurátorov sa budú zverejňovať na webovej stránke generálnej prokuratúry. Súčasne sa zavádza lehota na zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov (každoročne do 30. júna).

Zmenami v § 28 ods. 2 písm. b), c) a d) sa zosúlaďuje právna úprava zákona o prokurátoroch s právnou úpravou v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 28 až 50

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorými sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Podľa potreby predkladateľ volí legislatívnu techniku buď naformulovania úplne nového znenia dotknutých ustanovení alebo ich zmenou – vo všetkých prípadoch sa vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre. V bode 29 sa vykonáva legislatívno-technická zmena súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti" v § 7a ods. 1.

K bodom 51 a 52

Návrh zákona, obdobne ako v prípade disciplinárnej zodpovednosti sudcov, mení spôsob vytvárania disciplinárnych komisií.

Kreovanie disciplinárnych komisií bude ovplyvnené i návrhmi z neprokurátorského prostredia. Ak pritom toho istého kandidáta navrhne viac navrhovateľov, generálny prokurátor prihliadne na prvý doručený návrh, na ostatné návrhy tohto istého kandidáta neprihliada, o čom upovedomí navrhovateľa a požiada ho o nový návrh.

Dôležitým aspektom novej právnej úpravy je možnosť navrhnúť a súčasne vymenovať za predsedu alebo člena disciplinárnej komisie aj osobu, ktorá nie je prokurátorom, ktorá však musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom (§ 192 ods. 6).

Právna úprava ďalej precizuje podmienky vymenovania prokurátora za člena disciplinárnej komisie (odsek 4).

Súčasne sa zvádzajú funkčné obdobia pre členov disciplinárnych komisií (odseky 5 a 7) a výslovne sa upravujú dôvody zániku funkcie predsedu a člena disciplinárnej komisie.

Navrhovaná právna úprava vychádza z úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov obsiahnutej v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza k naplneniu požiadavky vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky „S cieľom zavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom vláda SR navrhne právnu úpravu disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov.".

Rozloženie pomeru zastúpenia v disciplinárnych komisiách medzi viaceré zložky verejnej moci je jedným z nástrojov pre realizáciu systému vzájomných bŕzd a protiváh.

K bodom 53 a 54

Ide o vecné úpravy, ktorým sa zosúlaďuje právna úprava s novým Trestným poriadkom, ktorý už medzi orgány činné v trestnom konaní nezaraďuje súdy, preto je potrebná ich výslovné uvedenie popri orgánoch činných v trestnom konaní.

K bodu 55

Nanovo sa definuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa vykonávajú tieto zmeny: (i) vypúšťa sa zmienka o vojenských prokurátoroch, (ii) ruší sa návrhové oprávnenie ministra obrany, (iii) dopĺňa sa návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti ktoré súvisí s celkovým posilnením postavenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky smerom k prokuratúre a (iv) dopĺňa sa návrhové oprávnenie verejného ochrancu právu analogicky ako v prípade sudcov.

Právna úprava sa dopĺňa o chýbajúcu úpravu podávania návrhov na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi, čím sa zamedzí absurdným situáciám, kedy za disciplinárne previnenie nie je možné stíhať generálneho prokurátor, a to len z dôvodu, že niet oprávneného subjektu na podanie disciplinárneho návrhu. Návrh predpokladá, že návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť Ústavnému súdu podať minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv.

K bodom 56 a 57

V § 197 ods. 3 sa navrhuje predĺžiť objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie konania z jedného roka na dva roky a subjektívnu lehotu z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Ide o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej disciplinárne konanie už nemožno začať na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania a ani v ňom pokračovať. Jednoročná objektívna lehota je neprimeraná závažnosti a zložitosti disciplinárneho konania. Analogická zmena sa vykonáva aj v § 198 ods. 1.

K bodu 58

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s prečíslovaním zavedených odkazov.

K bodu 59

Zrušením vojenskej prokuratúry sa oznamovacia povinnosť smerom k ministrovi obrany stáva bezpredmetnou. Navrhuje sa preto vypustiť dotknuté ustanovenie.

K bodom 60 a 61

V súvislosti so zmenou spôsobu vytvárania disciplinárnej komisie sa navrhuje, aby aj odvolacia disciplinárna komisia bola kreovaná rovnakým spôsobom. Pritom sa znižuje doterajší počet členov odvolacej disciplinárnej komisie z jedenástich na päť s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť a hospodárnosť disciplinárneho konania.

K bodom 62 a 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 64

V záujme zamedzenia prelínania zložiek riadenia prokuratúry a samosprávy sa navrhuje, aby zákon výslovne ustanovil nezlučiteľnosť funkcií vedúcich prokurátorov s členstvom v prokurátorskej rade. Na túto úpravu nadväzuje prechodné ustanovenie § 265h.

Pochopiteľne vedúci prokurátor neprestáva byť súčasťou zhromaždenia prokurátorov, preto mu zákon výslovne zachováva aktívne volebné právo pri kreovaní prokurátorskej rady; pasívne volebné právo však nebude mať.

K bodom 65 a 66

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zánikom inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradením asistentom prokurátora.

K bodu 67

V § 221 ods. 1 sa zavádza nezlučiteľnosť niektorých funkcií vedúceho prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade. Podľa prechodných ustanovení v § 265h môže dôjsť k zániku členstva v prokurátorskej rade. Ak touto úpravou bude dotknutý predseda prokurátorskej rady, a to z dôvodu súčasného výkonu funkcie vedúceho prokurátora, je potrebné, aby zákonná úpravy výslovne vyriešila následky zániku funkcie predsedu prokurátorskej rady vo vzťahu k členstvu v rade prokurátorov. Navrhuje sa preto výslovne uviesť, že ak zanikne funkcia predsedu prokurátorskej rady, ex lege dochádza k zániku členstva v rade prokurátorov. Takto koncipovaná právna úprava má teda dvojaký účinok. Jednak reaguje na možné dôsledky vyplývajúce z § 265h a súčasne je aj pravidlom uplatňovaným pro futoro a jedným z možných dôvod zániku členstva v rade prokurátorov.

K bodom 68 až 70

Navrhuje sa nahradiť doterajšiu právnu úpravu v tretej časti zákona (právni čakatelia prokuratúry) novou úpravou, a to úpravou postavenia asistentov prokurátorov. Táto právna úprava má teda charakter statusovej úpravy.

Asistent prokurátora bude štátnym zamestnancom, ktorého postavenie bude regulované zákon o prokurátoroch a podporne zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 234). Podmienky pre výkon štátnej služby budú nastavené rovnakým spôsobom ako u vyšších súdnych úradníkov; bezúhonnosť sa bude preukazovať rovnakým spôsobom ako u prokurátorov (§ 229).

V § 231 sa garantuje právo asistenta prokurátora na vykonanie odbornej justičnej skúšky vrátane hodnotenia asistenta prokurátora. Pre úplnosť sa konštatuje, že doterajší výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely posudzovania splnenia podmienky potrebnej trojročnej praxe (§ 231 ods. 1) bude považovať za výkon funkcie asistenta prokurátora.

Asistent prokurátora bude podliehať disciplinárnej zodpovednosti v obdobnom rozsahu ako právny čakateľ prokuratúry.

V bodoch 68 a 69 sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

K bodu 72

Vypúšťané ustanovenie sa zaradením asistentov prokurátorov do režimu zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe stáva bezpredmetným, a preto sa navrhuje jeho vypustenie. Právo na súdnu ochranu asistentov prokurátorov v rámci ich štátnozamestnaneckých vzťahov vyplýva z § 125 zákona o štátnej službe.

K bodu 73

§ 265e

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa právny čakateľ prokuratúry ku dňu účinnosti zákona bude považovať za asistenta prokurátora. Môže však do 15 dní požiadať o skončenie služobného pomeru, pričom v tomto prípade mu skončí tento vzťah k 31. máju 2011 zo zákona a bude mať nárok na odstupné ako v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z tzv. organizačných dôvodov. Ide o analogickú právnu úpravu, ktorá vychádza z § 140 zákona o štátnej službe.

Táto právna úprava sa však nebude vzťahovať na právnych čakateľov vojenskej prokuratúry, kde dôjde ex lege k zániku služobného pomeru bez zmeny tohto pomeru na štátnozamestnanecký vzťah, a to z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry ako samostatnej zložky prokuratúry.

§ 265f

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných vedúcich prokurátorov, ktorými sú okresní prokurátori (vrátane ich námestníkov) a krajskí prokurátori (vrátane ich námestníkov), s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza pevne ustanovené funkčné obdobie. Navrhuje sa preto, aby funkcia uvedených vedúcich prokurátorov zanikla vymenovaním nových vedúcich prokurátorov, a to už na základe novej právnej úpravy otvorených výberových konaní, najneskôr však uplynutím zákonom určenej lehoty (1. december 2012). Ide o analogický mechanizmus ukončenia funkčného obdobia z dôvodov zmeny mechanizmu kreovania funkcie (v tomto prípade nanovo upravené výborové konanie) a súčasného zavedenia dĺžky funkčného obdobia, aký bol už právnou praxou osvedčený v súvislosti s prijatím zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 93 a 94 cit. zákona).

§ 265g

Prechodným ustanovením sa zavádza mechanizmus pre vytvorenie prvej databázy kandidátov na členov výberových komisií, a to uložením povinnosti vymenovať alebo ich zvoliť do troch mesiacov od účinnosti zákona.

§ 265h

Navrhované prechodné ustanovenie reaguje na zmenu v zložení disciplinárnych komisií. Nakoľko dochádza ku kreovaniu nových komisií (nový počet členov, nové zloženie), navrhuje sa riešiť prípadnú kolíziu pri rozhodovaní o návrhoch na začatie disciplinárneho konania a odvolaniach podaných do účinnosti predkladaného zákona.

§ 265i

Nakoľko sa zavádza nezlučiteľnosť funkcie člena samosprávneho orgánu s funkciou vedúceho prokurátora, navrhuje sa v rámci prechodného ustanovenia uložiť výslovnú povinnosť a osobitnú lehotu na odstránenie dôvodov nezlučiteľnosti v týchto prípadoch. To znamená, že ak od účinnosti zákona do konca roka 2011 nedôjde k odstráneniu dôvodov nezlučiteľnosti, a teda nedôjde k uvedeniu aktuálneho stavu do súladu s novou právnou úpravou, od 1. januára 2011 zanikne dotknutým členom samosprávnych orgánov funkcia člena samosprávneho orgánu priamo zo zákona.

§ 265j

Predmetné prechodné ustanovenia riešia aplikáciu pôvodných § 7 (podmienky pridelenia na vojenskú prokuratúru) a § 197 ods. 1 písm. b), e) a g) (návrhové oprávnenia ministra obrany a vedúcich prokurátorov vojenskej prokuratúry) v rámci prechodného obdobia od 1. augusta 2011 do 1. septembra 2011. Predmetné ustanovenia budú mať od 1. augusta 2011 obsahovo odlišní znenie. Nakoľko zrušenie vojenskej prokuratúry bude účinné až o mesiac neskôr je potrebné, aby ich aplikácia v pôvodnom znení bola prípustná aj po 1. auguste 2011, avšak len do zrušenia vojenskej prokuratúry.

K Čl. VII

(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2

Vykonáva sa zmena súvisiaca so zavedením oprávnenia verejného ochrancu práv podľa návrh na začatie disciplinárneho konania voči prokurátorovi vrátane generálneho prokurátora.

K Čl. VIII

(zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre.

K Čl. IX

(zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 14

V súvislosti s navrhovaným zrušením vojenských prokuratúr je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy tak, že sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré sa týkajú vojenských prokuratúr, prokurátorov vojenskej prokuratúry a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry.

K Čl. X

(zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Všeobecne

Zmenu zákona o Justičnej akadémii je potrebné vnímať v dvoch rovinách: jednak z hľadiska zaradenia asistentov prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia a jednak z hľadiska vytvorenia zákonných predpokladov pre vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len „justičná skúška") asistentom prokurátora (toto právo mu bude priznávať zákon o prokurátoroch).

K bodom 1 až 4

Navrhovanými zmenami sa zaraďujú asistenti prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia. Rovnako ako v prípade vyšších súdnych úradníkov, aj v prípade asistentov prokurátorov sa bude vykonávať špecifická forma vzdelávania, ktoré bude zamerané na vykonanie justičnej skúšky.

K bodu 5

Podľa doterajšej právnej úpravy mohli úlohy pedagogického zboru Justičnej akadémia vykonávať právni čakatelia prokuratúry a vyšší súdny úradníci. Navrhuje sa, aby tieto úlohy mohli vykonávať po zrušení právnych čakateľov aj asistenti prokurátorov (analogicky ako vyšší súdny úradníci).

K bodom 6 až 15

Podľa zákona o prokurátoroch bude mať asistent prokurátora právo po splnení zákonom ustanovených podmienok vykonať justičnú skúšku. V nadväznosti na to sa navrhuje vykonať súvisiace zmeny v právnej úprave postupu vykonania justičnej skúšky. Návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora podávať Justičnej akadémii priamo generálny prokurátor. Cieľom justičnej skúšky v prípade asistenta prokurátora bude overiť, asistent prokurátora potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu prokurátora. Asistent prokurátora bude mať právo na poskytnutie služobného voľna s náhradou platu na účely prípravy a vykonania justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Výsledok justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora oznamovaný priamo generálnemu prokurátorovi. Pri vykonaní opravnej skúšky budú pre asistenta prokurátora platiť rovnaké pravidlá ako v prípade vyššieho súdneho úradníka. Upúšťa sa však od doterajšej úpravy kedy neúspešné vykonanie opravnej skúšky právnym čakateľom prokuratúry malo z následok skončenie jeho služobného pomeru. Ak právny čakateľ prokuratúry nebude úspešný ani pri ďalšej opravnej skúške, zostáva v služobnom pomere bez možnosti prihlásiť sa opätovne na justičnú skúšku.

K bodu 16

S prihliadnutím na doteraz vykonané zmeny v právnej úprave sa stávajú pôvodné prechodné ustanovenia v § 17 bezpredmetnými a preto sa navrhuje ich vypustenie.

K Čl. XI

(zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 37

Ide o legislatívno-technické zmeny, ktorými sa z novelizovaného zákona vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre, prokurátoroch vojenskej prokuratúry a právnych čakateľoch vojenskej prokuratúry. Súčasne dochádza k vykonaniu súvisiacich zmien, najmä vo význame prečíslovania zavedených vnútorných odkazov, keďže v dôsledku vypustenia cieľa odkazu je nutné vykonať ich prečíslovania v záujme zachovania vnútornej konzistencie právnej úpravy.

K bodu 38

Ustanovenie osobitným spôsobom končí výkon štátnej služby profesionálnym vojakom, ktorí boli vyčlenení z ozbrojených síl na plnenie úloh vojenskej prokuratúry a vykonávali funkciu prokurátora vojenskej prokuratúry alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Zároveň umožní, aby títo profesionálni vojaci mohli zostať v služobnom pomere prokurátora.

K Čl. XII

(zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Zrušením vojenskej prokuratúry prestáva mať táto postavenie vojenského útvaru. Z hľadiska použitia legislatívnej techniky sa navrhuje naformulovať nanovo celý štvrtý bod v § 2 ods. 1 písm. g).

K Čl. XIII

(zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Novelizácia predmetného zákona je potrebná v nadväznosti na zrušenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora. V bode 1 sa teda z § 13 ods. 3 písm. a) tretí bod vypúšťa zmienka o právnom čakateľovi prokuratúry. V bode 2 sa dopĺňa asistent prokurátora – systematicky patrí jeho zaradenie za vyššieho súdneho úradník [§ 14 ods. 3 písm. c) 10. bod].

K Čl. XIV

(zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Vychádzajú s doterajšieho zákona o štátnej službe, tento sa vzťahoval na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, ak to ustanovuje osobitný predpis. Osobitným predpisom, ktorým sa má v tomto prípade namysli je zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – platné znenie tohto zákona však neobsahuje odkaz na subsidiárne alebo akékoľvek použite zákona o štátnej službe na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry. Podľa § 251 ods. 1 zákona o prokurátoroch „Na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahuje Zákonník práce, ak osobitný zákon neustanoví inak.". To znamená, že cit. zákon predpokladá subsidiárne použite Zákonníka práce a nie zákona o štátnej službe. Súčasne však predpokladá existenciu osobitného zákona, ktorý môže ustanoviť inak – týmto zákonom bol pôvodný zákon o štátnej službe; k tomu pozri § 2 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na to, aby sa aktuálny zákon o štátnej službe aplikoval aj na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry, je potrebné, aby osobitný zákon výslovne obsahoval odkaz na jeho subsidiárne použitie. Takého zákona však aktuálne niet.

V nadväznosti na zavedenie inštitútu asistenta prokurátora je preto potrebné vyriešiť aktuálnu nekonzistenciu medzi zákonom o štátnej službe a zákonom o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Navrhuje sa preto, aby sa na právne vzťahy asistentov prokurátorov aplikoval zákon o štátnej službe rovnakým spôsobom ako je to v prípade vyšších súdnych úradníkov. § 251 ods. 1 zákona o prokurátoroch (pozri vyššie) sa vypúšťa.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vyššej vojenskej prokuratúre a vojenskej obvodnej prokuratúre ako služobných úradoch; z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie § 9 ods. 2 písm. i).

K bodu 3

Podobne ako v prechádzajúcom novelizačnom bode sa navrhuje vykonanie legislatívno-technickej zmeny, ktorou sa vypúšťa úprava vedúceho služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenská prokuratúra.

K bodom 4 a 5

Uvedené zmeny súvisia s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K Čl. XV

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2011. Delená účinnosť sa navrhuje v prípadoch

a) zrušenia vojenskej prokuratúry a s tým súvisiacich zmien (1. septembra 2011, resp. 31. august 2011, 2. septembra 2011)

b) zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry (1. januára 2012).

V Bratislave, 2. marca 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 č. 348 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) na prerokovanie týmto výborom:

- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a

- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) odporúčali schváliť:

- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením z 3. mája 2011 č. 171,

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesením z 11. mája 2011 č. 163,

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 5. mája 2011 č. 44.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť rokoval o návrhu zákona 3. mája 2011. Uznesenie neprijal, nakoľko pri hlasovaní o jeho návrhu nebol podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady uznášaniaschopný.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:

„3. V § 6 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pokyn o odňatí veci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí nadriadený prokurátor písomne odôvodniť; pokyn o odňatí veci sa zverejňuje podľa § 55m.".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

V súlade so zámerom vlády posilniť procesnú nezávislosť prokurátora v konaní sa navrhuje výslovne zaviesť povinnosť odôvodňovať odňatie veci prokurátorovi podľa § 6 ods. 1 písm. b) a súčasne jeho zverejňovanie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. V čl. I 4. bod znie:

„4. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré znejú:

㤠6a

(1) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva na návrh Komisie pre vydávanie stanovísk (ďalej len „komisia") generálny prokurátor stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátora.

(2) Stanoviská podľa odseku 1 sa zverejňujú na webových sídlach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra") a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

(3) Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o stanoviskách vydaných podľa odseku 1, ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku 1.

§ 6b

(1) Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých troch vymenúva a odvoláva generálny prokurátor a troch vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti"). Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena komisie, ktorá vykonáva právnickú prax aspoň 10 rokov a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.

(2) Zasadnutie komisie zvoláva aspoň raz za tri mesiace generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor nezvolá zasadnutie komisie dlhšie ako tri mesiace, zvolá ho minister spravodlivosti.

(3) Člena komisie, ktorý vedie jej zasadnutie určí generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti súčasne so zvolaním zasadnutia podľa odseku 2.

(4) Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov a návrh je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia.".

Navrhuje sa zmeniť subjekt, ktorý vydáva záväzné stanoviská – bude ním teda generálny prokurátor (namiesto pôvodného návrhu, ktorý zveroval túto právomoc ministrovi spravodlivosti). Súčasne s tým sa vykonávajú zmeny pri zvolávaní komisie a podávaní správ o využívaní tohto inštitútu, kde sa navrhuje aj informovanie Národnej rady SR o nevydaných stanoviskách (§ 6a ods. 3).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. I sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie:

„6. V § 8 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:

„g) bol v disciplinárnom konaní právoplatne uznaný vinným za spáchanie disciplinárneho previnenia a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie

1. odvolanie z funkcie generálneho prokurátora, alebo

2. zbavenie výkonu funkcie prokurátora,".

Doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno h).".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa, aby v dôsledku disciplinárneho konania vedenému proti generálnemu mohla byť uložená sankcia, ktorá bude mať za následok postup Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, t.j. podanie návrhu na odvolanie z funkcie generálneho prokurátora. Uvedenému návrhu nebráni čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko právomoc prezidenta Slovenskej republiky odvolať generálneho prokurátora z funkcie nie je dotknutá. V súlade sa doterajšou úpravou sa rozširujú dôvody kedy Národná rada Slovenskej republiky podá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. I sa 15. bod vypúšťa.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa vypustiť neprimerane reštriktívny návrh na obmedzenie podávania opakovaného podnetu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. I 38. bod znie:

„38. Za § 55l sa vkladá § 55m, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠55m

Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí

(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

(2) Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.

(4) Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna prokuratúra na svojom webovom sídle.

(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

(6) Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.47)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 47 znie:

„47) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.".".

Účelom návrhu je zabezpečiť vyššiu mieru ochrany práv a právom chránených záujmov osôb, ktoré by boli porušené pri zverejnení rozhodnutia prokuratúry. Súčasne sa zužuje rozsah povinne zverejňovaných rozhodnutí (odsek 2), pričom tieto rozhodnutia však budú dostupné využitím inštitútu sprístupnenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6. V čl. I 39. bode úvodná veta znie: „Za § 56a sa vkladajú § 56aa až 56ad, ktoré vrátane nadpisov znejú:".

Zároveň je potrebné prečíslovať „§ 56b až 56e" na „§56aa až 56ad".

V súvislosti s úpravou navrhovanou v novele zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 277 zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre – 6. bod) a v záujme oddelenia prechodných a záverečných ustanovení odporúčame prečíslovanie navrhova- ných ustanovení.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. V čl. IV druhom bode sa slová „Európskych spoločenstiev a" nahrádzajú slovami „akty Európskych spoločenstiev a".

Ide o spresnenie normatívneho textu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. V čl. VI 10. bode v § 7a odseky 1 až 3 znejú:

„(1) Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje šesťčlenná výberová komisia. Na obdobie šiestich mesiacov určí žrebom po troch členoch výberovej komisie

a) ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a

b) rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov.

(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov volia na obdobie troch rokov po ôsmich kandidátoch na členov výberovej komisie; Národná rada Slovenskej republiky volí kandidátov komisie podľa pomeru politických síl. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry. Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov vykonajú aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa prechádzajúcej vety úkony potrebné pre voľbu nových kandidátov na členov výberovej komisie.

(3) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.".

Navrhuje sa nový mechanizmus kreovania výberovej komisie na funkciu prokurátora. Podľa návrhu bude výberová komisia 6-členná. Členovia výberovej komisie sa budú losovať z databázy kandidátov na členov výberovej komisie, a to tak, že troch bude losovať ústavnoprávny výberov z kandidátov zvolených Národnou radu SR a troch členov bude losovať Rada prokurátorov SR z ňou zvolených kandidátov. Rovnako sa mení aj spôsob vytvárania databázy – Národná rada SR aj Rada prokurátorov budú voliť 8 kandidátov (t.j. databáza bude 16 kandidátov). Súčasne sa zavádza obdobie, na ktoré sa volia kandidáti (3 roky) a obdobie, na ktoré sa vytvára výberová komisia (6 mesiacov) – uvedeným spôsobom sa zabezpečí pravidelné obmieňanie databázy, ako aj zloženie výberových komisií. Uznášaniaschop- nosť výberovej komisie a kvórum potrebné na prijatie platného rozhodnutia (odsek 4) sa nemení.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. V čl. VI 19. bode v § 21 odsek 3 znie:

„(3) Ak generálny prokurátor do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje vedúceho prokurátora, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 1 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.".

Navrhuje sa nahradiť nie celkom vhodný model vymenúvania jedného z prvých troch úspešných uchádzačov, a to rovnakou právnou úpravou ako bude od 1. mája 2011 platiť pri výbere predsedov súdov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10. V čl. VI sa za 50. bod vkladá nový 51. bod, ktorý znie:

„51. V § 189 ods. 1 písm. d) sa za slovo „prokurátora" vkladajú slová „vrátane generálneho prokurátora".".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Navrhuje sa, aby v dôsledku disciplinárneho konania vedenému proti generálnemu mohla byť uložená sankcia, ktorá bude mať za následok postup Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, t.j. podanie návrhu na odvolanie z funkcie generálneho prokurátora. Uvedenému návrhu nebráni čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko právomoc prezidenta Slovenskej republiky odvolať generálneho prokurátora z funkcie nie je dotknutá. V súlade sa doterajšou úpravou sa rozširujú dôvody kedy Národná rada Slovenskej republiky podá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. V čl. VI 51. bode v § 192 ods. 2 sa slová „a ministrom spravodlivosti" nahrádzajú slovami „a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti")".

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti" pôvodne zavedenej v § 7a.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12. V čl. VI sa za 52. bod vkladá nový 53. bod, ktorý znie:

„53. V § 193 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zrušením odvolacích disciplinárnych komisií.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. V čl. VI sa za 56. bod vkladá nový 57. bod, ktorý znie:

„57. V § 197 ods. 4 sa slová „a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu" nahrádzajú slovami „dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zrušením odvolacích disciplinárnych komisií.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14. V čl. VI 58. bode sa slovo „osôb" nahrádza slovom „osobe".

Ide o odstránenie chyby v normatívnom texte.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

15. V čl. VI sa za 58. bod vkladá nový 59. bod, ktorý znie:

„59. V § 198 ods. 3 sa slová „a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu" nahrádzajú slovami „dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zrušením odvolacích disciplinárnych komisií.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

16. V čl. VI 60. bod znie:

„60. V druhej časti jedenástej hlave tretí diel vrátane nadpisu znie:

„TRETÍ DIEL

ODVOLANIE

§ 211

(1) Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie odvolania má odkladný účinok.

(2) Odvolanie môže podať

a) prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,

b) navrhovateľ,

c) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.

(3) O odvolaní rozhoduje súd.64a)

(4) Rozhodnutie súdu sa doručí

a) prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,

b) obhajcovi prokurátora,

c) navrhovateľovi,

d) poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,

e) osobám uvedeným v § 199 ods. 3,

f) služobnému úradu prokurátora,

g) okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.

(5) Rozhodnutie súdu sa doručí osobám uvedeným v odseku 4 písm. a) až d) do vlastných rúk.

(6) Právoplatné rozhodnutie o zákaze viesť motorové vozidlo doručí vedúci služobného úradu okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu prokurátora.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 64a znie:

„64a) § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.".".

Navrhuje sa, aby o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie (prvý stupeň) rozhodoval súd (v druhom stupni), a to v rámci konania podľa § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku. Návrhom teda dochádza k zrušeniu odvolacích disciplinárnych komisií. Súčasne sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zrušenie odvolacích disciplinárnych komisií.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

17. V čl. VI 61. bod znie:

„61. § 212 a 213 sa vrátane nadpisov vypúšťajú.".

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zrušením odvolacích disciplinárnych komisií.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. V čl. VI 73. bode § 265g a 265h znejú:

㤠265g

Prvých kandidátov na členov výberových komisií podľa § 7a zvolí Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov najneskôr do 31. októbra 2011.

§ 265h

(1) Generálny prokurátor požiada radu prokurátorov, Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti o predloženie kandidátov za členov disciplinárnej komisie do 15. augusta 2011. Lehota na predloženie kandidátov je 90 dní; generálny prokurátor vymenuje členov disciplinárnej komisie najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia kandidátov za členov disciplinárnej komisie.

(2) Disciplinárne konania začaté pred 1. augustom 2011 dokončí v prvom stupni doterajšia disciplinárna komisia. O odvolaní proti jej rozhodnutiu podanom pred 1. augustom 2011 rozhodne doterajšia odvolacia disciplinárna komisia.".

Navrhovaná zmena prechodného ustanovenia v

§ 265g súvisí so zmenou spôsobu kreovania databázy kandidátov na členov výberovej komisie podľa tohto pozmeňujúceho návrhu. Zmena v

§ 265 nadväzuje na zrušenie odvolacích disciplinárnych komisií a presun ich agendy na súdy (správne súdnictvo).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. V čl. XIV sa vypúšťajú 4. a 5. bod.

Zmeny navrhované v bodoch 4 a 5 je potrebné vypustiť, pretože táto úprava je už premietnutá v zákone č. 48/2011 Z. z. (konkrétne v čl. VII v bodoch 7 a 9).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

20. V čl. XV sa za slovami „§ 55m ods. 1 až 4" slovo „a" nahrádza čiarkou a za slová „§ 56e" sa vkladajú slová „a čl. IV bodu 1".

Navrhovaná zmena zosúlaďuje účinnosť zmeny zákona o slobodnom prístupe k informáciám s účinnosťou zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokuratúry (1. január 2012), resp. zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí súdov (1. január 2012).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 spoločne s návrhom schváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave, podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279) v druhom čítaní (tlač 279a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 č. 193. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Radoslav Procházka

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 16. mája 2011