Dôvodová správa
Všeobecná časť
Na celosvetovej úrovni bolo dosiaľ uzavretých celkom 12 mnoho-stranných Dohovorov a zmlúv upravujúce rôzne aspekty terorizmu a opatrení na jeho predchádzanie a potlačovanie. Uvedené zmluvy tvoria základný medzinárodný rámec pre spoluprácu štátov v boji proti terorizmu. Ide predovšetkým o zmluvy zaisťujúce bezpečnosť civilného letectva a námornej plavby, zmluvy zamerané na ochranu medzinárodne chránených kategórií osôb, zmluvy postihujúce konkrétny prejav terorizmus spočívajúci v braní rukojemníkov, zmluvy usilujúce sa o kontrolu a elimináciu prostriedkov vysoko nebezpečných látok zneužívaných pri teroristických útokoch a všeobecne koncipované protiteroristické zmluvy.
Prvú skupinu tvoria zmluvy určené predovšetkým k zaisteniu bezpečnosti medzinárodnej dopravy vo vzduchu a na mori. Ide celkove o 6 zmlúv, z ktorých prvá bola prijatá v roku 1988. Tejto zmluve predchádzali Dohody o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube civilných lietadiel (Tokijský dohovor 1963), Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (Haagský dohovor 1970), Dohovor o potlačovaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (Montrealský dohovor 1971), Protokol o potlačovaní protiprávnych činov násilia na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu (1988), Dohovor o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby (Rím 1988) a Protokol o potlačení nezákonných činov proti bezpečnosti pevne ukotvených plošín k pevnine (Rím 1988).
Osobitnými zmluvami sú zmluvy zamerané na ochranu špecificky chránených kategórií osôb. Ide o Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov (Newyorský dohovor 1973), Dohovor o bezpečnosti pracovníkov OSN a pridruženého personálu (1994) a Kódex zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva (1996).
V rámci boja proti terorizmu boli uzavreté zmluvy a dohovory postihujúce konkrétne prejavy terorizmu spočívajúce v braní rukojemníkov. Ide predovšetkým o medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov (New York 1979).
Zmluvy o kontrole a eliminácii prostriedkov zneužívaných pri teroristických činoch upravujú elimináciu prostriedkov zneužívaných pri teroristických činoch, ako sú jadrové materiály, plastické trhaviny, chemické a biologické zbrane. Ide o medzinárodný dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (Viedeň 1979), ktorý sa na území Slovenskej republiky skôr prejavuje v kontexte medzinárodno-právnej úpravy mierového využívania jadrovej energie alebo medzinárodného práva životného prostredia. Ďalším medzinárodným dohovorom čisto preventívnej povahy je Dohovor o označovaní plastických trhavín pre účely ich identifikácie (Montreal 1991). Podľa tohto dohovoru aj Slovenská republika vykonala patričné zákonné opatrenia na označovanie plastických trhavín pre účely ich identifikácie.
Medzi všeobecne koncipované zmluvy proti terorizmu je potrebné zaradiť medzinárodný dohovor o potlačovaní teroristických bombových útokov z roku 1997, medzinárodný dohovor o potlačovaní financovania terorizmu z roku 1999.
Osobitnou kapitolou je Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu z roku 1977. Jej cieľom je zaistiť, aby páchatelia teroristických činov neunikli stíhaniu a potrestaniu. Teroristické činy tento dohovor definuje jednak pomocou chráneného objektu a jednak podľa použitých metód.
V slovenskom právnom poriadku je predmetná problematika upravená zákonom č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť v znení zákona č. 127/2005 Z. z. Predmetný zákon po pristúpení Slovenska do Európskej únie už prestal zodpovedať prijatým záväzkom z toho vyplývajúcim. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné vypracovať úplne nový návrh zákona, nakoľko jeho novelizácia by bola značného rozsahu.
Všetky atribúty uvedené v predchádzajúcej časti dôvodovej správy predkladaný návrh zákona spĺňa. Návrh zákona je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona môže mať pozitívny dopad na verejné financie s ohľadom na zvýšenie sadzby pokút, ktoré bude na základe tohto zákona možné ukladať. Nebude mať dopad na financie sociálnej a zdravotnej poisťovne, financie vyšších územných samosprávnych celkov a obcí, nebude mať dopad na zamestnanosť, môže mať negatívny dopad na podnikateľskú sféru v prípade, ak právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ si nebude plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Nebude mať dopad na životného prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
2. Názov právneho predpisu: Návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) v primárnom práve: je upravená v práve Európskej únie v Hlave V Zmluvy o Európskej únii a v čl. 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) v sekundárnom práve: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v platnom znení
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice - bezpredmetné,
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy 31. decembra 2010,
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie– bezpredmetné,
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané Hlava V Zmluvy o Európskej únii a čl. 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - zákon č. 460/2002 Z. z. o medzinárodných sankciách zabezpečujúcich mier a bezpečnosť
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: bezpredmetné
6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií
A.2. Vplyvy:
Pozitívne* Žiadne* Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
X
X
4. Vplyvy na životné prostredie X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
Aplikácia zákona je závislá od rozhodnutia Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov, od prijatia jednotných akcií Rady Európskej únie, od spoločných postojov spoločných akcií alebo iných opatrení prijatých na základe ustanovení Zmluvy o Európskej únii, o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike alebo od spoločného postoja alebo spoločnej akcie Európskych spoločenstiev, prijatých podľa ustanovení Zmluvy o Európskej únii. Nie je preto možné vyčísliť a vyhodnotiť vybrané vplyvy na základe Metodického pokynu č. 10 Úradu vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona môže mať pozitívny dopad na verejné financie s ohľadom na zvýšenie sadzby pokút, ktoré bude na základe tohto zákona možné ukladať. Nebude mať dopad na financie sociálnej a zdravotnej poisťovne, financie vyšších územných samosprávnych celkov a obcí, nebude mať dopad na zamestnanosť, môže mať negatívny dopad na podnikateľskú sféru v prípade, ak právnická osoba alebo fyzická osoba- podnikateľ si nebude plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, čo platí aj pre fyzickú osobu nesplnením si oznamovacej povinnosti podľa § 11 zákona. Nebude mať dopad na životného prostredie.
Osobitná časť
K § 1
V rámci boja proti medzinárodnému terorizmu aj zákon o vykonávaní medzinárodných sankcií upravuje možnosť vykonávania niektorých medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť so súčasnou úpravou niektorých povinností fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní medzinárodných sankcií, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ukladaní sankcií za účelom udržania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti ochrany základných ľudských práv a boja proti terorizmu v zákonom definovaných oblastiach. Ide o oblasti obchodu a nefinančných služieb, finančných služieb, v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií, v oblasti technickej infraštruktúry a v oblasti vedecko-technických, kultúrnych a športových stykov. Zákon ďalej upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní medzinárodných sankcií v záujme udržania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochrany základných ľudských práv a boja proti terorizmu.
K § 2
Medzinárodnými sankciami sa z pohľadu čl. 41 Charty OSN rozumejú príkazy, zákazy alebo obmedzenia prijaté Bezpečnostnou radou OSN, ktorej rozhodnutia sú členské štáty OSN v súlade s čl. 25 Charty povinné prijať a vykonať.
Medzinárodnými sankciami sú aj rozhodnutia vyplývajúce z jednotlivých akcií Rady Európskej únie prijatých podľa čl. 28 Zmluvy o Európskej únii, ako aj spoločná pozícia Rady prijatá na základe čl. 29 Zmluvy o Európskej únii. Za medzinárodnú sankciu sa súčasne považuje aj naliehavé opatrenie prijaté Radou EÚ podľa čl. 75 a 215 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tieto medzinárodné sankcie vyhlásené a uvalené Radou bezpečnosti OSN alebo Radou Európskej únie sa v praxi na území SR, aj na základe tohto zákona budú vyhlasovať formou nariadenia vlády SR.
Ustanovenie upravuje pojmológiu zákona od definície územia cez osobu, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie, pričom pojem osoba je rozčlenená na samotný štát, občana štátu a ďalšie osoby, či už fyzické alebo právnické, ale aj osoby uvedené v zoznamoch vydaných sankčnými výbormi Rady bezpečnosti, alebo v dokumentoch orgánov EÚ, ktoré sa na území SR premietajú na nariadení vlády.
Zákon súčasne definuje slovenskú osobu, pod pojmom ktorej sa rozumie Slovenská republika ako subjekt medzinárodného práva, občan Slovenskej republiky, fyzická osoba iná ako občan SR, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, osoba, ktorá má oprávnenie k trvalému alebo prechodnému pobytu na našom území, ale aj právnická osoba so sídlom na území SR, vrátane územných samosprávnych celkov.
Zákon definuje majetok ako každú hnuteľnú vec vrátane surovín elektrickej energie, výrobky alebo služby s výnimkou predmetov kultúrnej hodnoty bez ohľadu na ich odplatné alebo bezodplatné poskytnutie. Zákon definuje aj tovar, medzi ktorý sa započítavajú veci a práva a iné majetkové hodnoty, napríklad peniaze v akejkoľvek forme vrátane vkladov a pohľadávok z vkladov, zákon definuje aj dopravné prostriedky, medzi ktoré zaraďuje zariadenia určené na prepravu osôb, batožín, samotný tovar, alebo poštové zásielky, ale aj lode a lietadlá a predmety kultúrnej hodnoty, medzi ktoré sa zaraďujú umelecké diela a predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, národná kultúrna pamiatka a jej súbory, historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy, evidovaný majetok cirkví a náboženských spoločností a pamäť národa pozostávajúca z archívnych dokumentov.
K § 3
Vláda Slovenskej republiky, ak nejde o priamo záväzné nariadenia Rady, vyhlási nariadením vlády uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky medzinárodné sankcie, ktoré sú záväzné pre každého, ktorý sa oprávnene zdržuje na území Slovenskej republiky.
K § 4
Medzinárodné sankcie budú uplatňované v oblastiach, na ktorých uplatnení má Organizácia spojených národov, ale aj Európska únia záujem v snahe zabezpečiť medzinárodný mier a bezpečnosť v rámci krajín, ktoré sú členmi OSN a Európskej únie. Ide predovšetkým o oblasti obchodu a nefinančných služieb, oblasti finančných služieb a finančných trhov, dopravy, pôšt a elektronických komunikácií, technickej infraštruktúry, vedecko-technických stykov, kultúrnych a športových stykov. Medzinárodné sankcie sa môžu dotýkať života celého spoločenstva a spočívajú v obmedzení, príkaze alebo zákaze využívania jednotlivých oblastí zákonom upravených.
K § 5
Akokoľvek je voľný pohyb tovaru základným kameňom celej povojnovej Európskej integrácie, nejde o zásadu absolútnu. Obmedzenia sú aj v tomto smere prípustné. Aj zmluva o EÚ umožňuje obmedziť voľný pohyb tovaru, mimo iného aj na základe spoločného postoja, spoločnej akcie alebo iného opatrenia prijatého na základe ustanovenia zmluvy o EÚ o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Zo zákazu opatrení obmedzujúcich voľný pohyb tovaru v Európskej únii obmedzenie bolo definované v čl. 28 zmluvy o EÚ, pričom samotná zmluva pripúšťa v čl. 29 a čl. 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie taxatívne uvedené výnimky. Zákaz alebo obmedzenie voľného pohybu tovaru sa dotýka dovozu, vývozu alebo tranzitu tovarov v záujme udržania verejnej mravnosti, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí a zvierat, ochrany rastlín, ochrany národných kultúrnych pamiatok alebo ochrany priemyselného alebo obchodného vlastníctva. Ustanovenia § 5 sa vzťahuje práve na takéto obmedzenia v záujme udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Slovenské osoby si musia byť vedomé toho, že z rozhodnutia štátneho orgánu bude zakázaná alebo obmedzená možnosť dovozu alebo kúpy tovaru, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná sankcia aj slovenskými osobami alebo na slovenskom území, ktoré by taký tovar chceli u nás predávať alebo inak s ním nakladať. Súčasne si slovenské osoby či už fyzické alebo právnické musia byť vedomé toho, že aj slovenský tovar nebude môcť byť vyvezený a predaný osobe, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo na územie, na ktoré sa tieto sankcie takisto vzťahujú. Slovenské osoby si musia byť vedomé aj toho, že aj iné plnenie v prospech sankcionovaných osôb môže podliehať eventuálnym sankciám vyplývajúcim zo zákona, napríklad poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach na Slovensku alebo poskytovanie služieb cestovného ruchu slovenskou osobou, slovenským občanom na sankcionovanom území. Aj tieto podnikateľské osoby v záujme dodržiavania medzinárodných sankcií musia sledovať zoznamy sankcionovaných osôb, či už fyzických alebo právnických, alebo zoznamy sankcionovaných území.
K § 6
Veľmi dôležitou oblasťou, na ktorú sa spravidla vzťahujú medzinárodné sankcie, je oblasť finančných služieb a finančných trhov. Dotýka sa to predovšetkým peňažných prevodov, používania iných platobných prostriedkov, nákupu a predaja cenných papierov a iných finančných nástrojov. Slovenské osoby v záujme uplatňovania medzinárodných sankcií nemôžu bez toho, aby sa nevystavili sankčnému postihu, poskytovať akékoľvek plnenia na prospech osoby, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie, nemôžu s ním uzatvárať obchody, vrátane obchodu s cudzou menou. Nemôžu prenajímať bezpečnostné schránky, takisto nemôžu preberať do úschovy tovar, nemôžu poskytovať peňažné prostriedky, poskytovať iné finančné nástroje alebo iné cenné papiere. Takisto nemôžu prevádzať peňažné prostriedky alebo vyplácať úroky z peňažných prostriedkov na účtoch, ktoré ovládajú osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, vrátane cenných papierov a iných finančných nástrojov. Poisťovne nemôžu uzatvárať poistné zmluvy alebo už keď tieto boli uzavreté, musia ich zmraziť u osôb, na ktoré boli vyhlásené medzinárodné sankcie.
K § 7
V oblasti dopravy môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze vstupu slovenských dopravných prostriedkov na sankcionované územie, vstupu iných dopravných prostriedkov na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na sankcionované územie, ak je dôvodné podozrenie, že sa v dopravnom prostriedku prepravuje sankcionovaný tovar alebo sankcionovaná osoba. Colné orgány a orgány ministerstva vnútra by nemali dovoliť prekročenie štátnych hraníc Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami sankcionovanej osoby alebo by nemalo dôjsť k akémukoľvek fyzickému alebo právnemu nakladaniu s dopravnými prostriedkami sankcionovanej osoby, ktorá sa nachádza na území SR. Slovenskí dopravcovia alebo prepravcovia by nemali poskytnúť slovenský dopravný prostriedok vrátane lode alebo lietadla sankcionovanej osobe. Ak je medzinárodnou sankciou vyhlásený zákaz alebo obmedzenie vykonávania opráv a úprav alebo poskytovania náhradných dielov, súčiastok alebo náradia, ktoré sú potrebné na opravy alebo úpravy dopravných prostriedkov sankcionovanej osobe bez toho, aby sa neocitli vo sfére podozrenia by tieto opravy, úpravy, poskytovanie náhradných dielov a ďalších služieb sankcionovanej osobe nemali poskytovať.
Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako námorný úrad, ale aj ako orgán zodpovedajúci za výkon leteckej dopravy po dohode s príslušným letiskom a príslušným prístavom zabezpečuje výkon medzinárodných sankcií v oblastiach námornej a leteckej prepravy.
Pošty a elektronické komunikácie by nemali prijímať na prepravu akýkoľvek tovar alebo prepravu poštových zásielok na územie, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo tovar a poštové zásielky, ktoré sú určené pre osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Takýmto osobám by sa nemali poskytovať služby elektronických komunikácií, služby telefónneho a telegrafného charakteru, rádiového a televízneho alebo iného vysielania, bez toho, aby sa nevystavili možnej sankcii vyplývajúcej z tohto zákona.
K § 8
V oblasti technickej infraštruktúry môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze dodávok elektrickej energie alebo dodávok surovín, strojov alebo zariadení potrebných na ich výrobu. Aj slovenské fyzické a právnické osoby si musia byť vedomé toho, že po vyhlásení medzinárodnej sankcie na určité územie alebo na určitú osobu, či už fyzickú alebo právnickú osobu, nebude možné dodať aj keď už tovary alebo služby a ich plnenie podliehajú uzavretým dohodám o dodávke tovarov alebo služieb.
K § 9
V oblasti vedecko-technických stykov môžu sankcie spočívať v obmedzení alebo zákaze účasti na vedeckých alebo technických výskumoch, programoch alebo projektoch, na ktorých sa spoločne podieľajú slovenská osoba vrátane Slovenskej republiky alebo osoby, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná sankcia. Môže sa vzťahovať aj na poskytovanie prístrojov alebo zariadení slúžiace k vedeckým alebo technickým výskumom, programom alebo projektom na poskytovanie informácií, vedeckých alebo technických výskumov, ktoré boli dosiahnuté vo vedeckých alebo technických laboratóriách pôsobiacich na území SR, na poskytovanie práv priemyselného alebo práv duševného vlastníctva. Ustanovenie § 9 ods. 1 sa spravidla po vyhlásení medzinárodnej sankcie bude vzťahovať na každú slovenskú osobu, ktorá by chcela prezentovať svoje vedecké alebo technické výskumy, programy a projekty, aj na medzinárodných konferenciách, na ktoré by účasť prijali aj osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie.
V oblasti kultúrnych stykov medzinárodná sankcia môže zakázať alebo obmedziť poskytnutie predmetov kultúrnej hodnoty slovenskými osobami alebo zo slovenského územia osobe, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné sankcie alebo na územie, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Takisto sa sankcie môžu vzťahovať na prijímanie predmetov kultúrnej hodnoty od osôb, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, s výnimkou krátkodobého prijatia takýchto kultúrnych hodnôt na účel ich záchrany, ochrany alebo uchovania, ktoré sú bezprostredne ohrozené ozbrojeným konfliktom alebo prírodnou katastrofou. Nie je možné uskutočniť verejné kultúrne podujatie slovenskými osobami pre sankcionovanú osobu alebo na sankcionovanom území.
V oblasti športových stykov sa môže zakázať alebo obmedziť účasť našich športovcov na území alebo u osôb, na ktoré sa vťahujú medzinárodné sankcie.
K § 10
Zo sankčného režimu sú povolené odchýlky, a to v nutnom rozsahu na poskytovanie ošetrenia a lekárskej starostlivosti osobám, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, pôjde však iba o také ošetrenie a lekársku starostlivosť, ktorá bude nevyhnutná na zachovanie ich života a zdravia, na poskytovanie humanitárnej pomoci za predpokladu, že táto nie je obmedzená rozhodnutiami Rady OSN alebo Rady Európskej únie, pôjde predovšetkým o humanitárnu pomoc štátom a jednotlivým častiam a územným jednotkám štátov a ktorá bude spočívať v dodávkach potravín, ošatenia, liekov, zdravotníckeho materiálu a iných humanitárnych potrieb, nutných na ochranu zdravia, záchranu života a dôstojné ubytovanie civilistov a poskytovanie s tým súvisiacich služieb vrátane organizácie a realizácie záchranných operácií. V praxi sa môže vyskytnúť situácia, keď územie sankcionovaného štátu bude teroristami rozdelené na územie ovládané teroristami a na územie spadajúce pod legálnu vládu konkrétneho územia. Odchýlky zo sankčného režimu sa poskytujú na poskytovanie dávok sociálnej starostlivosti vrátane štátnych sociálnych dávok, dávok dôchodkového a nemocenského poistenia, podpory v nezamestnanosti, pri rekvalifikácii, na poskytnutie mzdy, náhrady mzdy, odstupného a ďalších platieb vyplývajúcich z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu, na poskytovanie výživného, ako aj ďalšie odchýlky upravené v návrhu zákona.
K § 11
Zákon upravuje niektoré povinnosti fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní medzinárodných sankcií jednou z týchto povinností je oznamovacia povinnosť. Z oznamovacej povinnosti vyplýva povinnosť, bez zbytočného odkladu informovať príslušný ústredný orgán o majetku, na ktorý sa vzťahuje medzinárodná sankcia. Oznámenie sa podáva písomne alebo ústne do protokolu, môže sa podať aj elektronicky alebo faxom a ak sa podáva elektronicky prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, nemusí sa už podávať do protokolu alebo písomne.
K § 12
Príslušný ústredný orgán k naplneniu účelu tohto zákona je oprávnený spracovávať informácie vrátane osobných údajov. Osobné údaje spracováva i bez súhlasu osoby, ktorej sa údaje dotýkajú. V ustanovení je daná povinnosť Ministerstvu vnútra SR poskytovať príslušným ústredným orgánom údaje o občanoch SR, o cudzincoch s povolením pobytu na území SR a o cudzincoch, ktorým bol udelený azyl. Informácie zhromaždené pri plnení povinností podľa tohto zákona uchováva príslušný ústredný orgán po dobu nevyhnutnú k naplneniu jeho účelu. Získané informácie môže poskytnúť len orgánom činným v trestnom konaní.
K § 13
Zamestnanci príslušných ústredných orgánov a iných kontrolných orgánov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o úkonoch vykonaných podľa tohto zákona a o informáciách získaných pri jeho vykonávaní. Ich mlčanlivosť nezaniká ani skončením pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu. Povinnosť zachovať mlčanlivosť neplatí voči orgánom činným v trestnom konaní, orgánom prokuratúry, orgánom štátnej správy zodpovedným za uplatňovanie kontrolného režimu, na tovary, na ktoré sa vťahuje medzinárodný kontrolný režim, súdom rozhodujúcim v občianskom alebo správnom súdnom konaní, príslušnému zahraničnému orgánu pri výmene údajov a spravodajskej službe Slovenskej republiky.
K § 14 až 16
Priestupku sa dopustí fyzická osoba tým, že poruší obmedzenie alebo zákaz ustanovený v návrhu zákona, poruší obmedzenie alebo zákaz ustanovený v priamo použiteľnom predpise Európskeho spoločenstva, nesplní si oznamovaciu povinnosť, ktorú mu ukladá návrh zákona, nakladá s majetkom, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné sankcie v rozpore s ustanoveniami návrhu zákona alebo poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Správne delikty právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov sa vzťahujú na tie isté prípady ako priestupky fyzickej osoby s rozdielom ich výšky. Ak protiprávnym konaním získajú pre seba alebo pre iného prospech presahujúci sumu 16 600 eur alebo spôsobia škodu presahujúcu 16 600 eur alebo spôsobia iný obzvlášť závažný následok spočívajúci najmä v ohrození alebo porušení dôležitého zahranično-politického alebo bezpečnostného štátu. K predmetným otázkam si konajúci správny orgán vyžiada stanovisko Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby, ktoré uvedené otázky posúdia.
Osobitné ustanovenia o správnych deliktoch upravujú skutočnosť, kedy sa právnická osoba zo správneho deliktu vyviní. Právnická osoba za správny delikt nezodpovedá, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie k tomu, aby k porušeniu právnej povinnosti nedošlo alebo aby mu zabránila. Spoločné ustanovenie o správnych deliktoch takisto upravuje lehoty, v ktorých môže správny orgán o delikte konať. Ide o subjektívnu a objektívnu lehotu troch a desiatich rokov. § 16 upravuje aj skutočnosť, že výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu SR a že pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
K § 17
V rámci prechodných ustanovení sa upravuje používanie a dodržiavanie doteraz vládou Slovenskej republiky vyhlásených medzinárodných sankcií, ktoré zostávajú v platnosti aj po tom, čo sa týmto zákonom zruší zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť v znení zákona č. 127/2005 Z. z., ako aj vymáhanie doteraz uložených sankcií, ktoré do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli uhradené. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR PL. ÚS 18/02-22 môže vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie neskoršieho zákona slúžiť na jeho vykonanie vtedy, ak zákon výslovným ustanovením deklaruje jeho platnosť a účinnosť.
Vymáhanie sankcií sa bude realizovať podľa zákona č. 460/2002 Z. z.
Zároveň prechodné ustanovenie upravuje jednotné akcie a spoločné pozície Rady Európskej únie prijaté do 30. novembra 2009, ktoré sa pokladajú za medzinárodnú sankciu.
K § 18 a 19
Záverečné ustanovenie a zrušovacie ustanovenie upravuje skutočnosť, že týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov o obchodovaní s vojenským materiálom a o vykonávaní režimu ES na kontrolu vývozu tovaru a technológií dvojakého použitia a tovarov, ktoré možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.
Zrušovacím ustanovením sa zrušuje zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť v znení zákona č. 127/2005 Z. z..
K § 20
Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. mája 2011.
Bratislava 12. januára 2011
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Juraj Miškov v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky