Dôvodová správa
Všeobecná časť:
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") na základe úlohy C.1. z uznesenia vlády SR č. 275 z 8. apríla 2009, ktorej je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR gestorom a úlohy B.8. z uznesenia vlády SR č. 609 z 2. septembra 2009.
Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ splnenie úlohy C.1. z uznesenia vlády SR č. 275 z 8. apríla 2009 „predložiť na rokovanie vlády legislatívne návrhy na úpravu právnych predpisov v zmysle návrhu usporiadania kompetencií k správe a rozvoju vodných ciest", splnenie úlohy B.8. z uznesenia vlády SR č. 609 z 2. septembra 2009 „predložiť na rokovanie vlády novelu zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej budú zapracované závery analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v SR", zapracovanie problematiky poskytovania dotácií vo vodnej doprave a doplnenie a prepracovanie niektorých ustanovení zákona, ktorých zmenu a doplnenie si vyžiadala aplikačná prax. Ide hlavne o úpravu verejnosti registra plavidiel a evidencií vedených Štátnou plavebnou správou, o zavedenie absolvovania kvalifikačného kurzu pred štátnou skúškou na získanie odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, o služobnú lodnícku knižku pre člena posádky plavidla, o rozšírenie ustanovení týkajúcich sa plavebnej nehody. Z toho vyplynuli aj niektoré zmeny v Sadzobníku správnych poplatkov v časti VI Doprava v položkách 94 a 95 zákona č. 145/1995 Z. z.
Navrhovaný zákon bude mať dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť ako aj na podnikateľské prostredie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/13990/2010-81 z 21. apríla 2010 „berie na vedomie, že všetky výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, bez zvýšených požiadaviek na štátny rozpočet.".
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie:
- v primárnom práve v čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
- v sekundárnom práve v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006), nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.08/zv.02), nariadení Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008).
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
bezpredmetné
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
bezpredmetné
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
-
Doložka o posúdení vplyvov
1. Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaný zákon bude mať dopad na verejné financie. Navrhovaný zákon bude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a mierny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
1. Zdroje nevyhnutné na zriadenie a činnosť rozpočtovej organizácie a na poskytnuté dotácie budú zabezpečené zo štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky budú zabezpečené na roky 2011 až 2013 v rámci každoročných schválených limitov návrhu rozpočtu verejnej správy z kapitoly rezortu dopravy, tak ako to bolo schválené uznesením vlády č. 275 z 8. apríla 2009 k prevodu kompetencií k správe a rozvoju vodných ciest.
v eurách
ROK 2011 2012 2013
Bežné výdavky (600) 199 120 202 600 210 227
v tom: mzdy, platy a OOV (610) pre 10 zamestnancov 110 600 115 020 119 620
Poistné do poistných fondov (620) 38 630 40 200 41 807
Tovary a služby (630) 99 500 47 380 48 800
Kapitálové výdavky (700)
(pozri prílohu č. 3 v materiáli schválenom uznesením vlády SR č. 275/2009) 3 350 000 5 000 000 5 000 000
Výdavky spolu 3 598 730 5 202 600 5 210 227
2. Z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k zjednoteniu a sprísneniu právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Podľa § 8a novej právnej úpravy dotácia zo štátneho rozpočtu sa môže poskytnúť iba na základe osobitného zákona a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Zdrojové krytie na roky 2011-2013 bude zabezpečené v rámci limitov určených na rozpočtové roky 2011-2013 z kapitoly rezortu dopravy bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. Finančné prostriedky budú zabezpečené na roky 2012 až 2013 v rámci každoročných schválených limitov návrhu rozpočtu verejnej správy prehodnotením investičných priorít rezortu dopravy.
3. Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať mierny pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
Zvyšujú sa správne poplatky pre vydávanie lodného osvedčenia a vykonávanie prehliadky prevádzkovej spôsobilosti malého plavidla s vlastným strojným pohonom o 16,50 eura, ktoré vyberá Štátna plavebná správa. O rovnakú sumu sa navrhuje zvýšiť aj predĺženie platnosti lodného osvedčenia, vykonanie zmien v lodnom osvedčení alebo vydanie duplikátu lodného osvedčenia malého plavidla s vlastným strojným pohonom. Tieto zmeny vyplývajú z návrhu zrušiť poplatok za vydanie alebo rozšírenie medzinárodného osvedčenia pre malé plavidlá alebo vystavenie jeho duplikátu. Z tejto zmeny teda nevyplýva zmena výšky výberu správnych poplatkov.
Miernym príjmom štátneho rozpočtu bude iba nový správny poplatok za vydanie doplnkového lodného osvedčenia vo výške 65 eur. Nie je možné vyčísliť o aké navýšenie by mohlo ísť, lebo za posledný kalendárny rok Štátna plavebná správa nevydala žiadne doplnkové lodné osvedčenie.
Ďalej sa v Sadzobníku správnych poplatkov v časti VI Doprava položke 95 navrhuje doplniť vyberanie správneho poplatku za vydanie poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu vodcu malého plavidla kategórie A až D v sume po 80 eur, za vykonanie zmeny učebných osnov kvalifikačného kurzu a za vykonanie zmeny školiteľov kvalifikačného kurzu v sume po 40 eur. Ide o nové položky. Predpokladáme, že v priebehu prvého roka (r. 2010) platnosti tohto predpisu Štátna plavebná správa vydá cca 6 poverení na vykonávanie kvalifikačného kurzu pre rôzne kategórie plavidiel, čo predstavuje príjem do štátneho rozpočtu 480 eur, v druhom roku (r. 2012) platnosti tohto predpisu Štátna plavebná správa vydá cca 6 poverení na vykonávanie kvalifikačného kurzu pre rôzne kategórie plavidiel a v treťom roku (r. 2013) čo predstavuje príjem do štátneho rozpočtu 480 eur a v treťom roku ich vydá cca 8 a 6 zmien školiteľov, čo predstavuje príjem do štátneho rozpočtu 860 eur.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaný zákon nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Pri výstavbe a modernizácii vodných ciest, ktorú bude zabezpečovať rozpočtová organizácia, bude rešpektovať aktuálne trendy v minimalizovaní negatívneho vplyvu týchto stavieb na životné prostredie. Aplikovanie najmodernejších bezpečnostných prvkov na vodných cestách zníži pravdepodobnosť vzniku havárií lodí s vážnymi ekologickými dopadmi.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Založenie rozpočtovej organizácie bude mať dopad na zamestnanosť. Predpokladá sa, že rozpočtová organizácia bude mať 10 zamestnancov v roku 2011.
5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie
Navrhovaný zákon bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie z dôvodu možnosti podnikať v oblasti vykonávania kvalifikačných kurzov na odbornú spôsobilosť vodcu malého plavidla.
Osobitná časť:
K čl. I
K bodu 1 :
Zosúladenie pojmu „správca vodného toku" so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
K bodu 2:
Ustanovuje sa forma a spôsob zverejnenia plavebného opatrenia, ktoré vydáva Štátna plavebná správa podľa § 39 písm. n) a plavebného opatrenia o okamžitom zastavení plavby, t. j. v prípade povodňových prietokov, ľadochodov a bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky. V prípade plavebného opatrenia o okamžitom zastavení plavby sa vydá plavebné opatrenia okamžite. V ostatných prípadoch sa vydá plavebné opatrenie najneskôr 5 kalendárnych dní pred plánovanou činnosťou alebo účinnosťou vydaného plavebného opatrenia.
K bodu 3:
V prípadoch okamžitého zastavenia plavby sú vodcovia plavidiel a prevádzkovatelia plavidiel povinní neopúšťať prístav a plavidlá, ktoré sa plavia na vodných cestách sa musia, čo najrýchlejšie uchýliť do bezpečia ochranných bazénov. V takýchto prípadoch by prevádzkovatelia plavidiel nemali byť „postihovaní" platbami za vynútené používanie verejného prístavu. Preto sa ustanovenie § 5 ods. 12 dopĺňa o neplatenie úhrady za používanie verejných prístavov v čase vyhlásenia okamžitého zastavenia plavby.
K bodom 4 a 5:
Na základe úlohy B.8. z uznesenia vlády SR č. 609 z 2. septembra 2009 „predložiť na rokovanie vlády novelu zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej budú zapracované závery analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v SR" sa ustanovenie § 6 zákona dopĺňa novými odsekmi 12 až 19 a novým § 6f, ktorými sa zakotvuje možnosť užívania prioritného investičného majetku na základe koncesnej zmluvy na realizáciu niektorých PPP projektov. A to v prípade, ak by súčasťou konceptu konkrétneho projektu bolo aj užívanie pozemkov a zariadení spadajúcich pod režim prioritného investičného majetku súkromným partnerom a nájomná zmluva by nebola vhodným zmluvným rámcom na úpravy vzťahu medzi zúčastnenými subjektmi.
Ustanovenia § 6 ods. 12 až 19 návrhu zákona upravujú nakladanie s majetkom spoločnosti počas koncesnej lehoty, ktorý je predmetom koncesnej zmluvy (ďalej len „koncesný majetok") na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva") uzavretej postupom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o osobitnú právnu úpravu nakladania s koncesným majetkom, ktorý bude využívať podnikateľský subjekt – koncesionár na účely poskytovania verejných služieb počas koncesnej lehoty, dovtedy zabezpečovaných spoločnosťou.
Ide o dlhotrvajúci vzťah medzi verejným obstarávateľom ako zadávateľom koncesie a koncesionárom ako súkromným partnerom, pričom súkromný partner podľa podmienok koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie, výstavbu, rekonštrukciu, prevádzku a údržbu koncesného majetku. Tento užívací vzťah oprávňuje súkromného partnera k využívaniu majetku spoločnosti v rozsahu práv a povinností ustanovených v zmluve, najviac však na dobu koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár právo využívať koncesný majetok alebo brať z neho úžitky.
Navrhuje sa, aby spoločnosť mohla uzatvoriť koncesnú zmluvu len s predchádzajúcim súhlasom vlády Slovenskej republiky, ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy prevyšuje sumu 4 845 000 eur. Predmetom posúdenia bude jeden z kľúčových aspektov, t.j., či koncesná zmluva prináša verejnému sektoru tzv. hodnotu za peniaze. Hodnota za peniaze znamená získavanie najvyššej možnej a súčasne využiteľnej hodnoty za vynaložené verejné prostriedky.
Návrh zákona neumožňuje spoločnosti previesť koncesný majetok do vlastníctva iných osôb.
V návrhu zákona sa uvádza okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať. Konkrétny rozsah práv (aj povinností) bude predmetom koncesnej zmluvy. Pri nakladaní s koncesným majetkom koncesionár koná v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve vo vlastnom mene. Návrh zákona ukladá koncesionárovi povinnosti pri udržiavaní koncesného majetku v riadnom stave. Návrhom zákona sa umožňuje, aby koncesionár ako súkromný partner mohol prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť k nemu vecné bremeno. Podmienkou je, aby možnosť prenechania majetku spoločnosti koncesionárom do užívania tretím osobám bola upravená v koncesnej zmluve. Trvanie týchto právnych vzťahov je limitované na obdobie trvania koncesnej zmluvy.
Ustanovenie § 6f návrhu zákona upravuje, že projektom PPP môže byť aj vytvorenie právneho subjektu (joint venture - spoločný podnik), na ktorom sa spoločne podieľa tak súkromný ako aj verejný partner alebo získanie kontroly súkromným partnerom nad existujúcim subjektom verejného sektora.
V záujme realizácie PPP projektov inštitucionálnej povahy návrh zákona pripúšťa vklad koncesného majetku:
1) pri založení spoločného podniku spoločnosti a koncesionára alebo
2) do základného imania právnickej osoby založenej koncesionárom alebo
3) do základného imania spoločného podniku spoločnosti a koncesionára.
Vklad koncesného majetku do spoločného majetku je možný len za podmienky, že to bolo dohodnuté v koncesnej zmluve.
Keďže majetok verejnoprávnej inštitúcie vložený do základného imania spoločného podniku sa stáva vlastníctvom spoločného podniku, v snahe zabezpečiť ochranu verejných služieb, prechodne zabezpečovaných súkromným partnerom, navrhuje sa, aby nehnuteľný koncesný majetok vložený do spoločného podniku, v návrhu zákona označený ako prioritný majetok, bol chránený pred výkonom rozhodnutia, výkonom exekúcie, ďalej vylúčený z konkurznej podstaty a predmetu likvidácie.
K bodu 6:
Z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k zjednoteniu a sprísneniu právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Podľa § 8a novej právnej úpravy dotácia zo štátneho rozpočtu sa môže poskytnúť iba na základe osobitného zákona a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Ustanovenie bodu 6 upravuje režim dotácií zo štátneho rozpočtu. Rozlišujú sa dotácie pre dopravcu, ktoré sa budú poskytovať na zvyšovanie ekologickej znášanlivosti plavidiel (napr. remotorizácia) a zvyšovanie ekologickej bezpečnosti plavidiel (napr. dvojitá obšívka tankových plavidiel) v súlade s technickými požiadavkami kladenými na plavidlá nariadením vlády Slovenskej republiky č. 193/2009 Z. z. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel. Ďalej sa budú poskytovať dotácie na prestavbu plavidiel na prepravu tovaru na účely zvýšenia ich multimodality a pre podnikateľa v kombinovanej doprave s využitím vodnej dopravy na financovanie projektu alebo časti projektu na prevádzkovanie liniek v systéme nesprevádzanej a sprevádzanej kombinovanej dopravy alebo multimodálnych dopravných reťazcov nahrádzajúcich alebo čiastočne nahrádzajúcich cestnú nákladnú dopravu a na obstaranie špeciálnych dopravných a manipulačných prostriedkov na vykonávanie obsluhy plavidiel kombinovanej dopravy v prístavoch. Ustanovuje sa výška dotácie, náležitosti žiadosti o dotáciu a náležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie.
K bodu 7:
Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách ustanovuje na svojich zasadaniach pracovná skupina SC.3 pri Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov. V roku 2009 vstúpila do platnosti ich štvrtá revidovaná verzia, ktorú prijali všetky členské štáty EHK OSN. Každý vodca plavidla je povinný na vodných cestách Európy a Ruska dodržiavať tieto pravidlá a riadiť sa nimi. Rezolúcia (ECE/TRANS/SC.3/115/Rev.4) nie je uverejnená v Zbierke zákonov, ale bude uverejnená dňom účinnosti zákona v štátnom jazyku vo Vestníku MDPT SR a dostupná na internetovej stránke ministerstva a tiež na odbore vodnej dopravy MDPT SR.
K bodu 8:
Ide o určenie kto je účastníkom konania vo veci rozhodnutia o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste a vo verejných prístavoch SR a určenie príloh k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia.
K bodu 9:
Ide o spresnenie pojmu, aby nedochádzalo k zámene kompetencií v oblasti verejných prístavov. Prístavný poriadok pre verejné prístavy vydáva spoločnosť podľa § 6 a podmienky prevádzky plavidiel vo verejných prístavoch vydáva Štátna plavebná správa.
K bodom 10 až 13:
Úprava ustanovení § 24 súvisí so zosúladením návrhu zákona s § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a určením tých evidencií a registra vedených Štátnou plavebnou správou, ktoré sú verejne prístupné a tých, ktoré sa považujú za neverejné.
K bodu 14:
Rezolúcia ECE/TRANS/SC.3/115/Rev.4 ustanovuje povinnosť pre posádkové plavidlá umiestniť počas plavby a počas dňa štátnu vlajku Slovenskej republiky na korme (v zadnej časti) posádkového plavidla. Táto povinnosť sa nevzťahuje na malé plavidlá a plávajúce zariadenia.
K bodu 15:
Ide o spresnenie ustanovenia, keďže v § 28 ods. 2 až 4 zákona sa vyskytujú aj doklady.
K bodu 16:
Ide o spresnenie ustanovenia, keďže v § 30 ods. 2 zákona sa používa pojem štátna skúška. Vypustenie textu súvisí so zmenou navrhnutou v bode 17.
K bodu 17:
Na vedenie malého plavidla je potrebné získať odbornú spôsobilosť vodcu malého plavidla. Štátnu skúšku vykonáva Štátna plavebná správa. Keďže v súčasnosti Štátna plavebná správa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a nedostatočnej technickej základne nie je schopná preskúšať uchádzačov z praktickej prípravy, čo môže viesť k vydaniu preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla (ďalej len „preukaz") takému uchádzačovi, ktorý je teoreticky pripravený, ale prakticky vedenie malého plavidla neovláda na dostatočnej úrovni, čím môže dôjsť k plavebným nehodám s ďalekosiahlymi následkami. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby každý uchádzač o preukaz pred štátnou skúškou absolvoval kvalifikačný kurz, ktorý je zložený z teoretickej výučby a praktickej výučby. Výkonom kvalifikačných kurzov poverí Štátna plavebná správa právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktoré splnia predpísané požiadavky. Zákonom sa ustanovuje, v akých prípadoch Štátna plavebná správa poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu odoberie a prípadne môže uložiť aj pokutu. Ďalej sa ustanovujú povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby poverenej vykonávaním kvalifikačných kurzov, počet osôb na kvalifikačnom kurze a rozsah vyučovacích hodín.
K bodu 18:
Ustanovujú sa podrobnosti o služobnej lodníckej knižke, ktorú musí mať každý člen posádky plavidla a ktorá slúži ako doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť člena posádky plavidla, jeho odborná spôsobilosť, zdravotná spôsobilosť, funkčné zaradenie na plavidle a vykonaná plavebná prax na plavidle.
K bodu 19:
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny Zboru požiarnej ochrany na Hasičský a záchranný zbor v súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
K bodom 20, 21 a 23:
Pre lepšie zaevidovanie plavebnej nehody do protokolu vyvstala potreba presnejšie vyšpecifikovať, kto je účastník plavebnej nehody. Pritom sa účastník plavebnej nehody delí na aktívneho účastníka plavebnej nehody a na pasívneho účastníka plavebnej nehody. Aktívny účastník plavebnej nehody je ten, kto priamo nehodu zavinil, t. j. vodca plavidla. Pasívnymi účastníkmi plavebnej nehody sú všetci ostatní účastníci plavebnej nehody, t. j. ostatní členovia posádky plavidla a cestujúci. Ten, komu bola spôsobená škoda pri plavebnej nehode a nie je ani aktívnym a ani pasívnym účastníkom nehody je ten, komu pri plavebnej nehode bola spôsobená škoda na jeho majetku, pričom sa v tej chvíli nenachádzal na mieste plavebnej nehody.
Ustanovuje sa povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu, ak škoda vznikla len na plavidle a presahuje hodnotu 10 000 eur. Táto suma sa mení zo súčasne stanovených 1 659,70 eura na 10 000 eur. Dôvodom je vyššia hodnota samotného plavidla, takže aj pri menej závažných plavebných nehodách, pri ktorých dôjde iba k poškodeniu samotného plavidla sú škody vyššie ako v minulosti.
Ďalej sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré spresňujú, aké sú povinnosti účastníka plavebnej nehody a Štátnej plavebnej správy, čo je dôležité pre rýchle obnovenie plavebnej prevádzky na vodnej ceste a pre urýchlenie vyšetrenia plavebnej nehody.
K bodom 22, 24 a 25:
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zavedenia pojmu účastník plavebnej nehody.
K bodu 26:
Zriaďuje sa Agentúra rozvoja vodnej dopravy, čo vyplýva z uznesenia vlády č. 275 z 8. apríla 2009. Táto štátna organizácia sa zameria hlavne na zabezpečenie príprav a realizáciu výstavby a modernizácie sledovaných vodných ciest, výhľadovo sledovaných vodných ciest, ich súčastí a ďalších stavieb potrebných na prevádzku na vodných cestách, na zabezpečenie podkladov na stanovenie koncepcií v oblasti vodných ciest a ich súčastí a koordináciu opráv vrátane rekonštrukcie a modernizácie súčastí vodných ciest. Zaistí efektívne a z dopravného hľadiska zodpovedajúce vybudovanie potrebných zariadení na plavbu a ich následné odovzdanie určeným správcom. Pri dohľade na priebeh vykonávania projektov bude zodpovedať za zásady obstarávania a čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ.
K bodu 27:
Rozširujú sa kompetencie Štátnej plavebnej správy v oblasti výkonu štátneho odborného dozoru nad vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31.
K bodu 28:
Dopĺňa sa forma zverejňovania podmienok na udelenie súhlasu na činnosti vykonávané na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme.
K bodom 29 a 30:
V § 39 sa dopĺňajú kompetencie Štátnej plavebnej správy o schvaľovanie učebných osnov kvalifikačných kurzov a školiteľov a vydávanie a odnímanie poverenia na vykonávanie kvalifikačných kurzov.
K bodom 31 až 33:
Táto zmena súvisí s bodmi 10 až 13. Dopĺňa sa ďalšia evidencia, ktorú bude viesť Štátna plavebná správa.
K bodu 34:
V § 39 sa dopĺňajú kompetencie Štátnej plavebnej správy o výkon dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 nad malým plavidlom. Štátna plavebná správa ako orgán štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy a orgán štátneho odborného dozoru pre oblasť prevádzky plavidiel a bezpečnosti vnútrozemskej plavby prakticky tieto činnosti už vykonáva.
K bodu 35:
Rozširujú sa kompetencie Štátnej plavebnej správy v oblasti výkonu štátneho odborného dozoru nad vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31.
K bodom 36 až 38 a 40 až 42:
Upresňuje sa, aké lodné listiny a doklady môžu plavební inšpektori pri výkone štátneho odborného dozoru zadržať, ktoré lodné listiny a doklady postúpia na ďalšie konanie Štátnej plavebnej správe a ktoré zašlú príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorý tieto lodné listiny a doklady vydal.
K bodu 39 a 43 až 48:
Rozširujú sa kompetencie plavebných inšpektorov pri výkone štátneho odborného dozoru nad vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31.
K bodu 49:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 7.
K bodom 50 a 51:
V súvislosti s výkonom kvalifikačných kurzov sa dopĺňajú ďalšie priestupky na úseku vnútrozemskej plavby.
K bodu 52:
Doplnenie súvisí s možnosťou uložiť pokutu prevádzkovateľovi plavidla, ktorý si nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal Štátnej plavebnej správe všetky lodné listiny vzťahujúce sa k plavidlu pred výmazom plavidla z registra plavidiel.
K bodu 53:
V súvislosti s výkonom kvalifikačných kurzov sa dopĺňajú ďalšie správne delikty na úseku vnútrozemskej plavby.
K bodu 54:
Dopĺňajú sa ustanovenia, na ktoré sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
K bodu 55:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 7.
K čl. II
Dopĺňa sa príloha č. 2 živnostenského zákona o novú viazanú živnosť č. 86 s podmienkou poverenia v stĺpci č. 2. § 31 návrhu zákona upravuje podmienky poverenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vykonávanie kvalifikačného kurzu vodcu malého plavidla na získanie preukazu odbornej spôsobilosti. V podmienkach živnostenského podnikania ide o vykonávanie odbornej prípravy, ktorá svojím charakterom, požiadavkami na odbornú spôsobilosť osoby, ktorá má túto činnosť uskutočňovať komerčným spôsobom, zodpovedá regulovanej – ohlasovacej viazanej živnosti. Podmienkou získania živnostenského oprávnenia má byť poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu žiadateľov o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla.
K čl. III
Z aplikačnej praxe zákona vyplynuli aj zmeny, ktoré sa odrazili aj na potrebe zmeniť a doplniť Sadzobník správnych poplatkov v časti VI Doprava v položkách 94 a 95 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
K bodom 1 až 4:
Navrhuje sa zvýšiť správne poplatky pre vydávanie lodného osvedčenia a vykonávanie prehliadky prevádzkovej spôsobilosti malého plavidla s vlastným strojným pohonom o 16,50 eura, ktoré vyberá Štátna plavebná správa. O rovnakú sumu sa navrhuje zvýšiť aj predĺženie platnosti lodného osvedčenia, vykonanie zmien v lodnom osvedčení alebo vydanie duplikátu lodného osvedčenia malého plavidla s vlastným strojným pohonom. Tieto zmeny vyplývajú z návrhu zrušiť správny poplatok za vydanie alebo rozšírenie medzinárodného osvedčenia pre malé plavidlá alebo vystavenie jeho duplikátu. Tento doklad od 1. apríla 2009 nahradila nová forma lodného osvedčenia pre malé plavidlo. Tento nový doklad je tlačený na špeciálnom papieri s niekoľkými znakmi proti falšovaniu. Keďže malé plavidlá sa po otvorení hraníc nemusia podrobiť kontrole na kontrolných miestach, je možné prevádzkovať malé plavidlo na celom úseku Dunaja. Z tohto dôvodu Štátna plavebná správa pristúpila k zlúčeniu lodného osvedčenia malého plavidla s medzinárodným osvedčením pre malé plavidlá.
K bodu 5:
Príjmom štátneho rozpočtu bude nový správny poplatok za vydanie doplnkového lodného osvedčenia vo výške 65 eur. Doplnkové lodné osvedčenie vydáva Štátna plavebná správa podľa nariadenia vlády SR č. 193/2009 Z. z. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.
K bodu 6:
Navrhuje sa doplniť Sadzobník správnych poplatkov v časti VI Doprava v položke 95 o vyberanie správneho poplatku za vydanie poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu vodcu malého plavidla kategórie A až D v sume po 80 eur, za vykonanie zmeny učebných osnov kvalifikačného kurzu a za vykonanie zmeny školiteľov kvalifikačného kurzu v sume po 40 eur. Tieto doplnenia súvisia s čl. 1 bodom 16 novelizácie zákona o vnútrozemskej plavbe.
K bodu 7:
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 39 zákona č. 338/2000 Z. z.
K čl. IV
V súvislosti so zriadením Agentúry rozvoja vodnej dopravy je potrebné doplniť zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov o ustanovenia týkajúce sa prevzatia správy a výkonu údržby zriaďovaných a budovaných súčastí vodnej cesty a ďalšieho majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu po prevode správy tohto majetku. Túto správu bude vykonávať správca vodného toku a bude novozriadenej organizácii aj poskytovať súčinnosť pri tvorbe podkladov na spracovanie koncepcií v oblasti vodných ciest, aby bola zabezpečená kontinuita a odbornosť v tejto oblasti.
K čl. V
Ustanovuje sa účinnosť zákona.
Bratislava 2. septembra 2010
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Ján Figeľ v. r.
1. podpredseda vlády
a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR