Sobota, 20. júl 2024 | meniny má Iľja/Eliáš , zajtra Daniel
Predplatné
Sobota, 20. júl 2024 | meniny má Iľja/Eliáš , zajtra Daniel
TlačPoštaZväčšiZmenši

546/2010 Z. z.

Edmund Horváth • 5.3. 2011, 20:06

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predložený návrh bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami.

Na dosiahnutie cieľa bolo potrebné novelizovať tri zákony: základný kódex súkromného práva - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a s ním súvisiaci Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.). Dôležitú úlohu najmä pokiaľ ide o legálnu definíciu zmlúv, ktorých sa návrh týka, zohrávajú zmeny zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „infozákon").

Navrhovaný mechanizmus núti povinné osoby, aby pri nakladaní s verejnými prostriedkami dbali najmä na právnu a ekonomickú výhodnosť alebo aspoň vyváženosť práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Totiž v ostatných mesiacoch bolo možné si všimnúť, že povinné osoby sa nie vždy správali ako „dobrý hospodár". Osoby boli laxné k verejným prostriedkom alebo k majetku, ktorý im patrí. Ak už zmluva bola platne uzavretá, povinná osoba pod tlakom spoločenskej kontroly nemala právnu možnosť zrušiť záväzok, ktorý na základe zmluvy vznikol. Verejnosť mala len obmedzenú možnosť oboznámiť sa so znením týchto zmlúv a nebola dostatočne informovaná o ich obsahu. Zároveň sa úpravou posilní informovanosť daňovníkov a poplatníkov o nakladaní s ich príspevkami, ktoré sa stávajú súčasťou verejných prostriedkov.

Návrh je v súlade s Programovým vyhlásením Vlády Slovenskej republiky.

Materiál bol predmetom pripomienkového konania a stanoviská gestorov metodík sa uvádzajú v doložke vybraných vplyvov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie,

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: 13. 8. 2010 - 6. 9. 2010.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x

3. Sociálne vplyvy x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, x

– sociálnu exklúziu, x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x

4. Vplyvy na životné prostredie x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

Pripomienkové konanie začalo 13. augusta. 2010, pričom k 6. septembru 2010 boli predkladateľovi doručené stanoviská všetkých gestorov, a teda pripomienkové konanie bolo ukončené 6. septembra 2010. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo zohľadnených viacero obyčajných a zásadných pripomienok.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Gestori vyjadrili súhlasné stanovisko s doložkou vplyvov; pripomienky vznesené počas predbežného pripomienkového konania boli zapracované v doložke vplyvov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

§ 47a ods. 1

Ustanovenie obsahuje pravidlo o tom, že zmluvy, ktoré sa majú zverejniť, sú účinné až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia. Ide najmä o povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „infozákon"). To však nevylučuje, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný zákon, ktorý by ukladal zverejnenie zmlúv.

Pokiaľ ide o pojem zmluva, zákonodarca má záujem na tom, aby sa upravený režim odloženej účinnosti vzťahoval na právne úkony (§ 34 OZ), ktorými vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti. Pôjde preto najmä o

• dohodu,

• nepomenovanú zmluvu,

• zmiešanú zmluvu,

• úplné znenie všeobecných zmluvných (obchodných) podmienok, ak sa stali súčasťou zmluvného vzťahu (t.j. ak zmluva – dohoda na ne odkazuje),

• dohodu o novácii (§ 570 až 573 OZ),

• dohodu o odpustení dlhu (§ 574 OZ) a vzdaní sa práva (§ 574 OZ),

• dohodu o zrušení záväzku,

• dohodu o urovnaní (pokonávke) (§ 585 až 587 OZ),

• dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3 OZ);

• dohodu o zmluvnej pokute (§ 544 a 545 OZ),

• dohodu o ručení (§ 546 až 550 OZ),

• záložnú zmluvu (§ 552 OZ),

• dohodu o zabezpečení záväzkov prevodom práva (§ 553 až 553e OZ)

• dohodu o zabezpečení záväzkov postúpením pohľadávky (§ 554),

• dohodu o postúpení pohľadávky (§ 524 až 530 OZ),

• dohodu o prevzatí dlhu (§ 531 až 532 OZ),

• dohodu o pristúpení k záväzku (§ 533 až 534 OZ).

§ 47a ods. 2

Skutočnosť, že zákon podľa odseku 1 odkladá účinnosť zmluvy, ktorá zvyčajne nastáva v momente, keď zmluva (právny úkon) je perfektná a netrpí žiadnou vadou (napr. ak trpí vadou, ktorej následkom je absolútna neplatnosť), však nevylučuje, aby zmluvné strany odložili účinnosť zmluvy konsenzom. Na to je však potrebné, aby zmluvné strany zmluvu najskôr zverejnili a aby sa stala účinná podľa § 47a ods. 1.

§ 47a ods. 3

Ustanovenie upravuje výnimku z pravidla podľa odseku 1. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté podľa prvej vety tohto ustanovenia, neznamená to, že povinná osoba nemusí následne zverejniť zmluvu podľa infozákona.

V druhej vete ustanovenia § 47a ods. 3 sa vyjadruje pravidlo, že na zmluvu ako celok sa bude vzťahovať režim odloženej účinnosti podľa odseku 1, avšak časti zmluvy, ktoré sa podľa infozákona nesprístupňujú (t.j. obsahujú napríklad utajované skutočnosti, bankové tajomstvo alebo daňové tajomstvo), nadobudnú účinnosť v momente, keď zmluva je perfektná a netrpí žiadnou vadou, ktorá by ju robila napríklad absolútne neplatnou.

§ 47a ods. 4

Účelom daného ustanovenia je posilniť právnu istotu s ohľadom na režim účinnosti zmluvy a predchádzať situáciám, že strany uzavrú zmluvu, ale z nejakého (napríklad z nepoctivého dôvodu), ju nebudú chcieť zverejniť. Pre tento účel zákon finguje skutočnosť, že zmluva nevznikla, ak sú splnené podmienky. Zmluvné strany (účastníci zmluvy) majú byť preto aktívne pri zverejňovaní zmlúv. Aby však ustanovenie nebolo prísne, a tak nekomplikovalo zmluvné vzťahy vznikajúce na trhu a neprimerane nezasahovalo do privátnej autonómie zmluvných strán, najmä v prípadoch, keď povinná osoba má na platnosť zmluvy dostať súhlas orgánu s platnosťou zmluvy (napr. podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu), trojmesačná lehota začína plynúť od udelenia súhlasu.

K bodu 2

§ 48a ods. 1

Povinnosť zverejňovať zmluvu s cieľom, aby sa táto stala účinnou, je v prvom rade nástroj na dosiahnutie väčšej transparentnosti zmlúv. Tento nástroj však sám o sebe už neodvráti riziko „nevýhodnej" zmluvy pre povinnú osobu. Totiž ak aj nevýhodná zmluva vznikla, bolo by pri rešpektovaní zásady súkromného práva „zmluvy treba zachovávať" (pacta sunt servanda) neefektívne (bez významu) túto už len zverejniť, keďže zmluvné strany sú ňou viazané. Návrh umožňuje zareagovať na situáciu, ak verejnosť (médiá) resp. nadriadený orgán povinnej osoby (právnickej osoby), ktorá zmluvu uzavrela, sa po zverejnení dozvie o nevýhodnom obsahu zmluvy. Za § 48, ktorý upravuje právo odstúpiť od zmluvy všeobecne, sa vytvára § 48a, ktorý upravuje právo účastníka, ktorý je osobou, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona, od zmluvy odstúpiť

• bez uvedenia dôvodu

• do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti.

Právo je teda rezervované len jednému účastníkovi zmluvy a to osobe, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona. Ide o povinnú osobu v zmysle § 2 infozákona.

§ 48a ods. 2

Aby predkladateľ zareagoval na osobitosť odstúpenia od zmluvy podľa § 48a ods. 1, bolo potrebné pre tento prípad odstúpenia upraviť odchýlne od pravidla ustanoveného v § 45 ods. 1 OZ, úpravu účinkov odstúpenia. Odstúpenie ako jednostranný adresovaný prejav vôle sa vo väčšine prípadov realizuje v písomnej forme a zasiela poštou (t.j. ide o prejav vôle voči neprítomnej osobe). Prejav vôle vtedy pôsobí od okamihu, keď adresátovi dôjde. V prípade odstúpenia podľa § 48a ods. 1 najmä pri viacstranných zmluvách by odstúpenie mohlo byť problematické. Najmä pokiaľ ide o jeho realizáciu a dôkaz o tom, že odstúpenie je účinné. V lehote 10 dní by pri poštovej preprave musela povinná osoba prejav vôle voči neprítomnej osobe odoslať aspoň na siedmy deň. Preto na pôsobenie (účinky) odstúpenia od zmluvy podľa § 48a ods. 1 postačuje, ak je prejav vôle o odstúpení zverejnený ako zmluva. Tu však neplatí pravidlo o účinnosti zverejňovaných zmlúv t.j. že zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, ale platí, že odstúpenie je doručené (pôsobí voči adresátom/účastníkom zmluvy) už v deň zverejnenia.

K bodu 3

§ 490 ods. 2

Zákon reaguje na tzv. prolongačné ustanovenia v zmluvách, ktoré s nečinnosťou (mlčaním) jednej zmluvnej strany spájajú následky prejavu vôle. Prelomenie zásady: kto mlčí, nemožno predpokladať, že súhlasí (qui tacet consentire non videtur) sa pod zámienkou rešpektovania privátnej autonómie v minulosti ukázalo ako často zneužívané.

K bodu 4

§ 497 ods. 2

Platí, že dojednanie v zmluve podľa § 47a o odstupnom pre prípad odstúpenia podľa § 48a je neplatné. Keďže z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nebolo vhodné sa v ustanovení § 48a zmieňovať o bezodplatnosti výkonu práva na odstúpenie od zmluvy, do ustanovenia § 497 upravujúce odstupné, sa vkladá sankcia neplatnosti dojednania v zmluve pre prípad, že povinná osoba využije svoje právo odstúpiť od zmluvy podľa § 48a OZ. To však nevylučuje, aby si zmluvné strany v zmluve, pre akýkoľvek iný prípad odstúpenia dohodli odstupné.

Rovnaké ustanovenie je obsiahnuté aj v ustanovení § 355 ods. 3 Obchodného zákonníka pre prípad, že zmluvný vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Totiž Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu odstúpenia od zmluvy a odstupného pre obchodno-záväzkové vzťahy, čo vylučuje aplikáciu noriem Občianskeho zákonníka.

K bodu 5

§ 582a

Ustanovenie má zamedziť vzniku tzv. nevypovedateľných zmlúv, ktoré odhliadnuc od ich obsahu môžu byť nevýhodné práve pre to, že sa stávajú takmer nevypovedateľné napr. dojednaním neprimerane dlhej výpovednej lehoty. Zákon však pripúšťa existenciu osobitných zákonov, ktoré v prípade zmlúv na dobu neurčitú upravujú dlhšiu výpovednú lehotu ako je lehota všeobecná (§ 582 ods. 1 OZ) t.j. tri mesiace. Je ním napríklad ustanovenie § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

K bodu 6

§ 853 ods. 3

Ustanovenie zavádza taxatívny výpočet imperatívnych noriem pre prípad, že zmluvný vzťah na základe zmluvy, ktorá sa má zverejňovať, bude v sebe obsahovať cudzí prvok. Výskyt cudzieho prvku môže pri absencii dohody o voľbe rozhodného práva spôsobiť, že sa napríklad podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky na právny vzťah vzniknutý medzi povinnou osobou a zmluvným partnerom z cudziny (predávajúcim tovaru alebo poskytovateľom služieb), použije právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predávajúceho alebo poskytovateľa. V danej situácii by sa slovenské právo nepoužilo. Keďže zákon sleduje cieľ dosiahnutia vysokej transparentnosti zmlúv a nakladania s verejnými prostriedkami, ktorý je tak rozhodujúci pre ochranu verejných záujmov Slovenskej republiky a jej hospodárskeho zriadenia, je potrebné ustanovenia § 47a, § 48a, § 490 ods. 2, § 497 ods. 2, § 582a a § 879n použiť bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva súkromného (napríklad podľa spomínaného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008) rozhodným pre zmluvu.

K bodu 7

§ 879n

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu podľa § 47a uzavretú po 1. januári 2011. Ustanovenie nepôsobia retroaktívne.

K Čl. II

K bodu 1

Taxatívny výpočet kogentných noriem v Obchodnom zákonníku sa týmto ustanovením rozširuje. Strany sa nemôžu odchýliť od ustanovení § 349 ods. 2, 355 ods. 3 a 771c alebo tieto ustanovenia vylúčiť.

K bodu 2

§ 271 ods. 2

Ustanovenie má za cieľ odstrániť vnútorný rozpor právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak v infozákone ukladáme povinným osobám zverejniť zmluvy, tak Obchodný zákonník ustanovením § 271 ods. 1 zakazuje prezradiť dôverné informácie obsiahnuté v texte zmluvy ich tretej osobe. Z tohto dôvodu odsek dva upravuje fikciu, že informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa nepovažujú za dôverné. Rovnako je účelom tohto ustanovenia vylúčenie možnosť vyvodenia zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 druhej vety.

Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

K bodu 3

§ 349 ods. 2

Vzhľadom k tomu, že väčšina povinne zverejňovaných zmlúv sa bude uzavierať medzi povinnou osobou (štát, obec, samosprávny kraj, právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, štátna organizácia pri uspokojovaní verejných potrieb v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka) a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, sa budú tieto vzťahy spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka t.j. obchodné záväzkové vzťahy. Keďže Obchodný zákonník obsahuje pre tieto vzťahy komplexnú úpravu odstúpenia od zmluvy a odstupného, nepoužijú sa predpisy Občianskeho zákonníka.

Predkladateľ ustanovením odseku dva sleduje, aby sa len v prípade, ak povinná osoba využije svoje právo odstúpiť bez uvedenia dôvodu do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, nepoužilo ustanovenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý na rozdiel od ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, spája s odstúpením následky zániku (zrušenia) zmluvy ex nunc t.j. od doručenia prejavu vôle odstúpenia druhej zmluvnej strane. Pre odstúpenie podľa § 48a OZ má platiť, že odstúpením sa zmluva od začiatku (ex tunc) zrušuje. Ak si zmluvné strany do odstúpenia poskytnú akékoľvek plnenia na základe zmluvy, vysporiadajú svoje nároky podľa predpisov Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Ustanovenie § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka však nevylučuje použitie noriem Obchodného zákonníka pre odstúpenia, pokiaľ ide o iné prípady odstúpenia ako je odstúpenie podľa § 48a Občianskeho zákonníka (napr. odstúpenie pri porušení zmluvnej povinnosti a pod.).

Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

K bodu 4

§ 355 ods. 3

Rovnaký dôvod prijatia ustanovenia § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka platí aj pre ustanovenie § 355 ods. 3. Keďže Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu odstupného pre obchodné záväzkové vzťahy v prípade dojednania o zaplatení určitej sumy ako odstupného pri odstúpení podľa § 48a OZ od zmluvy, ktorá sa má zverejniť podľa OZ, je neplatné.

Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

K bodu 5

§ 768h

Ustanovenia Obchodného zákonníka sa vzťahujú na zmluvu, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, uzatvorenú po 1. januári 2011. Ustanovenie nepôsobia retroaktívne.

K bodu 6

§ 771c

Pre dôvody prijatia tohto ustanovenia platí primerane to, čo je v dôvodovej správe uvedené pre ustanovenie § 853 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

K Čl. III

K bodu 1

§ 5a a 5b

Ustanovenie § 5a ods. 1 infozákona obsahuje legálnu definíciu povinne zverejňovanej zmluvy, ktorá je vymedzená tromi znakmi:

1. personálny znak,

2. znak formy zmluvy,

3. vecný znak.

1. Personálny znak povinne zverejňovanej zmluvy je splnený vtedy, keď je zmluvnou stranou osoba povinná podľa infozákona sprístupňovať informácie t.j. osoba uvedená v ustanovení § 2 infozákona.

2. Znak formy zmluvy vyčleňuje spod legálnej definície povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré majú inú ako písomnú formu. Podmienka písomnej formy zmluvy má aj svoj praktický význam, keďže nevytvára zbytočnú administratívnu záťaž v podobe formalizovania zmlúv v situáciách, kde to súčasná právna úprava ani nevyžaduje (z povahy veci vyplýva, že zverejniť možno len písomnú zmluvu). Na strane druhej, táto právna konštrukcia zahŕňa všetky prípady, kde podmienka písomnej formy zmluvy je podmienkou jej platnosti podľa osobitných zákonov. Ide najmä o prípady právnej úpravy nakladania s nehnuteľným majetkom štátu, verejného obstarávania, poskytovania štátnych dotácií a pod.

3. Vecný znak je splnený vtedy, keď zmluva obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky (§ 2 písm. a./ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Odsek 3 ustanovenia § 5a v písmenách a/ až f/ negatívne vypočítava, ktoré zmluvy sa nepovažujú za povinne zverejňovanú zmluvu: služobná zmluva (Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), zmluva týkajúca sa burzových obchodov a ich sprostredkovania, odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov, zmluva uzavieraná v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie ochrany a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody.

S vyššie uvedeným vymedzením povinne zverejňovanej zmluvy právny poriadok spája právne následky (napr. ustanovenia § 47a, § 48a, § 490 ods. 2, § 497 ods. 2, § 582a, § 879n Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 271 ods. 2, § 349 ods. 2, § 355 ods. 3, § 768h Obchodného zákonníka).

Ustanovenie § 5a ods. 2 obsahuje výnimku z povinnosti zverejňovať zmluvu. Platí, že ustanovenie, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje (t.j. informácia obsahujúca napríklad utajované skutočnosti, bankové tajomstvo alebo daňové tajomstvo), sa nezverejňuje.

V ustanoveniach § 5a odsekov 4 až 8 sa podrobne upravuje miesto a spôsob zverejňovania zmlúv.

Keďže podľa § 48a ods. 2 platí, že odstúpenie od zmluvy sa zverejňuje rovnako ako zmluva a toto odstúpenie je účastníkom doručené zverejnením, ustanovenie § 5a odsek 9 upravuje rovnaké použitie ustanovení § 5a ods. 4, 5 a 7.

Webové sídlo je bližšie vymedzené v ustanovení § 2 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z. a vo výnose MF SR č. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

Ustanovenie § 5b upravuje povinnosti zverejňovania objednávok tovarov a služieb, a faktúr na tovary a služby. Zároveň obsahuje splnomocnenie pre Vládu Slovenskej republiky ustanoviť, ktoré objednávky a faktúry sa vzhľadom k hodnote tovarov a služieb nezverejňujú.

Doterajšie znenie ustanovení § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2 infozákona sa zosúlaďuje s vecným znakom legálnej definície povinne zverejňovaných zmlúv.

Doplnením § 10 o odsek 3 sa navrhuje sa, aby obchodné tajomstvo nemohlo byť prekážkou zverejnenia zmluvy podľa § 5a ods. 1. To znamená, že v súlade s konceptom § 18 Obchodného zákonníka „Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia." sa vytvára zákonná úprava, ktorá v záujme zabezpečia transparentného a hospodárneho nakladania s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami, umožní obmedzenie inak výlučného práva nakladať s obchodným tajomstvom. Osobitným zákonom, ktorého existenciu predvída a umožňuje Obchodný zákonník, bude v tomto prípade infozákon (§ 10).

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona a to od 1. januára 2011.

V Bratislave 22. septembra 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1675
PoUtStŠtPiSoNe
: