Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

506/2010 Z. z.

Edmund Horváth • 5.3. 2011, 20:40

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec realizovania projektov verejno-súkromného partnerstva z pohľadu majetku verejnoprávnych inštitúcií.

V súčasnosti žiaden právny predpis komplexne neupravuje problematiku užívania majetku verejnoprávnej inštitúcie osobou koncesionára. Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v platnom znení ustanovuje celý rad obmedzení pri nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie a jeho prenechávaní do nájmu alebo výpožičky v záujme ochrany vlastníckych práv verejnoprávnej inštitúcie, ktoré by mohli byť prekážkou pri realizácii projektov verejno-súkromného partnerstva.

Za účelom odstránenia týchto legislatívnych prekážok realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva navrhuje sa zapracovať do zákona osobitné ustanovenia, ktoré sa budú týkať výlučne nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý bude koncesionár užívať na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podstata projektov verejno-súkromného partnerstva vychádza z predpokladu, že počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár užívať majetok verejnoprávnej inštitúcie a brať z neho úžitky a na základe dohôd uzatvorených s tretími osobami bude prenechávať majetok verejnoprávnej inštitúcie do užívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal. Z uvedených dôvodov je potrebné prijať osobitnú úpravu nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v súvislosti s plnením koncesnej zmluvy, ktorá bude komplexne riešiť právne vzťahy k majetku verejnoprávnych inštitúcií vznikajúce v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ako aj inými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: Neuskutočnené, pretože MPK bolo ukončené pred 1. júlom 2010.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x

3. Sociálne vplyvy x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Upravuje sa limit zostatkovej hodnoty nepotrebnej hnuteľnej veci, ktorú môže verejnoprávna inštitúcia predať len na základe obchodnej verejnej súťaže.

K bodu 2

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 22.

K bodu 3

Ustanovenia § 11a až 11c návrhu zákona upravujú nakladanie s koncesným majetkom, t. j. s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „koncesná zmluva"). Ide o osobitnú právnu úpravu nakladania s koncesným majetkom, ktorý bude užívať podnikateľský subjekt – koncesionár na účely poskytovania verejných služieb počas koncesnej lehoty, dovtedy zabezpečovaných verejnoprávnou inštitúciou.

Koncesionár nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku verejnoprávnej inštitúcie, ale je jeho „užívateľom". Ide o dlhotrvajúci vzťah medzi verejným obstarávateľom ako zadávateľom koncesie a koncesionárom ako súkromným partnerom, pričom súkromný partner podľa podmienok koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie, výstavbu, rekonštrukciu, prevádzku alebo údržbu koncesného majetku. Tento vzťah oprávňuje súkromného partnera k užívaniu majetku verejnoprávnej inštitúcie v rozsahu práv a povinností dohodnutých v zmluve, najviac však na dobu koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár právo užívať koncesný majetok alebo brať z neho úžitky.

Navrhuje sa, aby verejnoprávne inštitúcie, ktoré nie sú subjektami verejnej správy, mohli uzatvoriť koncesnú zmluvu len s predchádzajúcim súhlasom vlády Slovenskej republiky, ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy prevyšuje sumu 5 150 000 eur. Týmto sa zjednotí postup pri uzatváraní koncesných zmlúv všetkými verejnoprávnymi inštitúciami, teda aj tými, ktoré nie sú subjektami verejnej správy, a preto sa na nich nevzťahuje postup podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom posúdenia bude jeden z kľúčových aspektov, t.j., či koncesná zmluva prináša verejnému sektoru tzv. hodnotu za peniaze. Hodnota za peniaze znamená získavanie najvyššej možnej a súčasne využiteľnej hodnoty za vynaložené verejné prostriedky.

Keďže realizácia koncesie (projektu verejno-súkromného partnerstva) predpokladá, že koncesionár bude počas koncesnej lehoty koncesný majetok užívať a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi), návrh zákona reaguje na túto skutočnosť. V návrhu zákona sa uvádza okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať a tiež okruh povinností, ktoré koncesionár musí dodržať. Konkrétny rozsah práv a povinností koncesionára pri užívaní koncesného majetku bude predmetom koncesnej zmluvy.

Pri nakladaní s koncesným majetkom koncesionár koná v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve vo vlastnom mene.

V snahe zabrániť zmene vlastníckych práv ku koncesnému majetku a tým ohroziť realizáciu projektu verejno-súkromného partnerstva, verejnoprávna inštitúcia a ani koncesionár nebudú môcť koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb, s výnimkou majetku, ktorý pre svoje opotrebenie už nemôže slúžiť svojmu účelu. Ak sú na to splnené zákonné podmienky, takýto koncesný majetok môže koncesionár s predchádzajúcim súhlasom verejnoprávnej inštitúcie zlikvidovať alebo predať výkupni druhotných surovín.

Návrhom zákona sa umožňuje, aby koncesionár ako súkromný partner mohol prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť k nemu vecné bremeno, a to bez povinnosti dodržania ustanovenia § 8 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Tento majetok verejnoprávnej inštitúcie sa nepovažuje za dočasne nepotrebný. Podmienkou je, aby možnosť prenechania majetku verejnoprávnej inštitúcie koncesionárom do užívania tretím osobám bola upravená v koncesnej zmluve. Trvanie týchto právnych vzťahov je limitované na obdobie trvania koncesnej zmluvy.

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, verejnoprávna inštitúcia môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo o odklade platenia pohľadávky verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy. Dohoda o splátkach alebo o odklade platenia musí byť uzatvorená v písomnej forme s poukazom na § 3 ods. 3 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, avšak bez nutnosti uzatvorenia dodatku ku samotnej koncesnej zmluve.

V období plnenia pohľadávky verejnoprávnej inštitúcie v splátkach alebo počas odkladu plnenia je koncesionár oslobodený od platenia úrokov z omeškania. Verejnoprávna inštitúcia je však povinná posúdiť takúto dohodu z pohľadu dodržiavania pravidiel štátnej pomoci. Povinnosť uhradiť okrem istiny aj úroky z omeškania vznikne vtedy, keď koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote. Sankcia spočíva v tom, že úroky z omeškania budú spätne vyrubené, t. j. aj za obdobie trvania dohody o splátkach alebo o odklade platenia. Ak koncesionár riadne a včas uhradí peňažnú pohľadávku verejnoprávnej inštitúcie, verejnoprávna inštitúcia úroky z omeškania za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatní a nevymáha.

Projekty verejno-súkromného partnerstva môžu byť realizované zmluvou medzi súkromným a verejným partnerom a zahŕňajú rôzne formy, kde je jedno alebo viac rizík vo väčšej alebo menšej miere prenesených na súkromného partnera a ktoré môžu zahŕňať projektovanie, financovanie, výstavbu, rekonštrukciu alebo prevádzkovanie diela na účely poskytovania verejnej služby. Projektom verejno-súkromného partnerstva môže byť aj vytvorenie právneho subjektu (joint venture - spoločný podnik), na ktorom sa spoločne podieľa tak súkromný ako aj verejný partner alebo získanie kontroly súkromným partnerom nad existujúcim subjektom verejného sektora.

V záujme realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva inštitucionálnej povahy návrh zákona pripúšťa vklad majetku verejnoprávnej inštitúcie pri založení spoločného podniku a tiež pri zvýšení základného imania (už existujúceho) spoločného podniku. Navrhuje sa, aby spoločným podnikom bola právnická osoba, ktorú za účelom realizácie koncesie založila verejnoprávna inštitúcia spoločne s koncesionárom ako aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár a do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok verejnoprávnej inštitúcie.

Vklad koncesného majetku do spoločného majetku je možný len za podmienky, že to bolo dohodnuté v koncesnej zmluve.

Na vklad majetku verejnoprávnej inštitúcie do spoločného podniku vláda Slovenskej republiky bude udeľovať súhlas len vtedy, ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy nebol potrebný jej predchádzajúci súhlas podľa tohto návrhu zákona alebo podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak vláda Slovenskej republiky udelila súhlas na uzatvorenie koncesnej zmluvy podľa tohto návrhu zákona alebo podľa zákona č. 523/2004 Z. z., na vklad majetku verejnoprávnej inštitúcie sa už nebude jej súhlas vyžadovať.

Keďže majetok verejnoprávnej inštitúcie vložený do základného imania spoločného podniku sa stáva vlastníctvom spoločného podniku, v snahe zabezpečiť ochranu verejných služieb, prechodne zabezpečovaných súkromným partnerom, navrhuje sa, aby tento nehnuteľný majetok vložený do spoločného podniku, v návrhu zákona označený ako prioritný majetok, bol chránený pred výkonom rozhodnutia, výkonom exekúcie, tiež vylúčený z konkurznej podstaty a predmetu likvidácie. Pri dispozícii s prioritným majetkom platia pre spoločný podnik ďalšie obmedzenia. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, záväzkov koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Ak to koncesná zmluva pripustí, tento majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo prenechať do užívania na základe vecného bremena, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku likvidáciou. Prenechanie prioritného majetku do nájmu, výpožičky alebo do užívania na základe vecného bremena nesmie ohroziť jeho účelové určenie, ktorým je realizácia konkrétneho projektu verejno-súkromného partnerstva. Aby sa predišlo prípadným sporom navrhuje sa, aby aj z údajov v katastri nehnuteľností bolo zrejmé, že ide o prioritný majetok, pri ktorom je výkon vlastníckych práv obmedzený. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu.

Právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu na spoločný podnik, prioritný majetok prechádza do vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. O odovzdaní a prevzatí prioritného majetku sa spíše zápisnica, ktorá je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva verejnoprávnej inštitúcie do katastra nehnuteľností. V čase pred prechodom tohto majetku do vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie, nie však skôr ako bol na majetok úpadcu (spoločného podniku) vyhlásený konkurz uznesením súdu, za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku koná verejnoprávna inštitúcia na vlastný účet. To znamená, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločného podniku prioritný majetok začína prevádzkovať na vlastný účet verejnoprávna inštitúcia, pričom dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu na spoločný podnik, prioritný majetok prechádza do vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie.

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Náhrada je predmetom likvidačného zostatku. Likvidátor je povinný odovzdať a verejnoprávna inštitúcia prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica, ktorá je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva verejnoprávnej inštitúcie do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhrádza verejnoprávna inštitúcia.

K bodu 4 až 6

Upravujú sa limity obstarávacej ceny a zostatkovej hodnoty na nakladanie s nepotrebnou hnuteľnou vecou, limity výšky dlhu pre odpustenie dlhu a výšky pohľadávky pre odpísanie pohľadávky, v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie.

K bodu 7

Keďže koncesné zmluvy budú upravovať vzťahy medzi verejnoprávnymi inštitúciami a koncesionárom, ich práva a povinnosti pri užívaní a nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie dlhodobo, navrhuje sa, aby na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol potrebný predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2011.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2010.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1243
PoUtStŠtPiSoNe
: