DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť zákonné predpoklady pre zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") ako štátneho orgánu, ktorého účelom je ochrana nezávislosti súdnej moci v rámci bŕzd a protiváh pri deľbe moci v právnom štáte. S týmto cieľom sa právna úprava dopĺňa o inštitút nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu, ktorí vykonávajú na súdoch správu súdov.
Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci všeobecne prispieva k predvídateľnosti práva v spoločnosti, a preto novela zakotvuje povinnosť súdnej rady odôvodňovať svoje rozhodnutia.
Novela posilňuje tiež prvok občianskej kontroly nad činnosťou súdnej rady ako orgánu verejnej moci ustanovením o verejnom charaktere zasadnutí súdnej rady (doterajšia právna úprava definovala zasadnutia súdnej rady primárne ako neverejné).
Súčasne sa rozširuje okruh zverejňovaných informácií o činnosti súdnej rady.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyv, ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, a to rozšírením okruhu informácií zverejňovaných o činnosti súdnej rady čím sa súčasne rozširuje priestor pre verejnú kontrolu činnosti toho orgánu.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vládou Slovenskej republiky bol prerokovaný dňa 18. augusta 2010.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie,
b) nie je obsiahnutá v judikatúre judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, x
– sociálnu exklúziu, x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V súlade so všeobecne deklarovaným zámerom zvýšiť transparentnosť výkonu verejnej moci zo strany súdnej rady sa navrhuje rozšíriť zákonnú úpravu nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu. S prihliadnutím na čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nebude táto podmienka vzťahovať na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je z titulu svojej funkcie súčasne aj predsedom súdnej rady. Účasť predsedov a podpredsedov súdov v súdnej rade, ktorí sa podieľajú z titulu svojej funkcie na správe súdov a sú odvolateľní ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, a teda výkonnou mocou zo svojich funkcií predsedov a podpredsedov súdov, vyvoláva dôvodné pochybnosti o zamedzení nežiaduceho vplyvu výkonnej moci do rozhodovania súdnej rady.
Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že zákonodarca upraví v zákone aj podrobnosti o vzťahoch súdnej rady k orgánom správy súdnictva. Vymedzenie nezlučiteľnosti funkcií predsedov a podpredsedov súdov s funkciou člena súdnej rady je práve v tomto rozsahu určenom ústavodarcom. Zákonodarca úpravou nezlučiteľnosti daných funkcií presne určil, aké je miesto správy súdov – na úrovni predsedov a podpredsedov súdov, ktorí plnia v rámci správy súdov aj pokyny ministerstva (k tomu pozri zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zamedzením kumulácie funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu a podpredsedu súdu, zákonodarca vytvorí lepšie zákonné prostredie pre ochranu nezávislosti súdnej moci.
Na túto právnu úpravu nadväzujú súvisiace zmeny navrhované v § 26 a v § 30.
K bodu 2
Poznanie dôvodov rozhodnutia orgánov verejnom moci a správy je predpokladom predvídateľnosti práva a je základom právnej istoty v spoločnosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej moci, najmä ak sa dotýka práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby, musí byť presvedčivé, aby prispievalo k predvídateľnosti práva a právnej istote v spoločnosti. Presvedčivosť rozhodnutia, ako jedna z podmienok legitimity rozhodnutia, je daná aj obsahom jeho odôvodnenia, z ktorého musí nespochybniteľným spôsobom ako v rovine skutkovej, tak aj v rovine právnej, vyplývať záver obsiahnutý vo výroku rozhodnutia. Na tento účel sa preto navrhuje, aby každé rozhodnutie súdnej rady obsahovalo odôvodnenie. Osobitnú pozornosť venuje právna úprava ochrane práv a právom chránených záujmov sudcov, o ktorých rozhoduje súdna rada. A to osobitne v tých prípadoch, kedy príslušný orgán rozhoduje o základných právach (napr. dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, zastavenie vyplácania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému). Pre odôvodnenia týchto rozhodnutí novela definuje špecifické náležitosti z hľadiska ich kvality pri splnení zákonnej požiadavky na presvedčivosť rozhodnutí.
K bodu 3
Právna úprava nadväzuje na zmenu navrhovanú v § 6 ods. 2 (bod 2). Nakoľko sa zavádza požiadavka na odôvodnenie rozhodnutí súdnej rady, pre úplnosť sa dopĺňa úprava zverejňovania uznesení súdnej rady tak, aby bolo jednoznačné a nespochybniteľné, že predmetom zverejňovania budú aj odôvodnenia týchto rozhodnutí.
K bodu 4
Aj vzhľadom na súčasnú prax pri vyhotovovaní zápisníc zo zasadnutí súdnej rady (sú dostupné na webovej stránke súdnej rady) považuje predkladateľ za nutné v záujme zabezpečenia informovanosti o obsahu a priebehu týchto zasadnutí výslovne súdnej rade uložiť povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy zo všetkých zasadnutí a zákonom vymedziť obsah zápisníc o zasadnutí súdnej rady. Ide o analogickú úpravu ako v prípade zvukových vyhotovovania a zverejňovania záznamov zo schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.
K bodu 5
V doterajšom znení tohto ustanovenia bola obsiahnutá právna úprava zverejňovania informácií o zasadnutiach súdnej rady, ako aj výstupov z nich. V nadväznosti na rozšírenie uznesení súdnej rady o povinnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie (bod 2) a vyhotovovanie zvukových záznamov (bod 4) sa nová úprava musí premietnuť aj v tomto ustanovení; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 2, 3 a 4.
S prihliadnutím na rozsah navrhovaných zmien sa navrhuje nanovo preformulovať celé ustanovenie.
K bodu 6
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti výkonu verejnej moci súdnou radou, ako aj v súlade s požiadavkou na zvýšenú kontrolu nad činnosťou súdnej rady (orgánov verejnej moci vo všeobecnosti) zo strany verejnosti sa navrhuje, aby všetky zasadnutia súdnej rady boli verejné. Účasť verejnosti zostane (z povahy veci) obmedzená v prípade hlasovania v niektorých personálnych otázkach – hlasovanie je však potrebné vnímať ako len časť zasadnutia súdnej rady, ktorá bezprostredne prechádza rozhodnutiu súdnej rady. Zásadne nemožno vzťahovať neverejný charakter hlasovania v určených otázkach na celý priebeh zasadnutia súdnej rady (k tomu pozri platné znenie § 6 ods. 8).
Za stavu, keď zasadnutia súdnej rady budú vždy verejné, úprava účasti iných osôb na týchto zasadnutiach je už nadbytočná. Preto sa navrhuje vypustenie pôvodných odsekov 2 a 3 v § 7. Nakoľko však prerokúvanie otázok uvedených v § 4 ods. 1 písm. a), e) až g) a ods. 2 sa bezprostredne dotýka pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, resp. ministra spravodlivosti, navrhuje sa doplniť právnu úpravu o možnosť ministra spravodlivosti vyjadriť sa k prerokúvaným otázkam, a to vždy, keď o to na zasadnutí súdnej rady požiada.
K bodom 7 a 8
V nadväznosti na doplnenie inštitútu nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady sa navrhuje v § 26 ods. 1 zaviesť aj mechanizmus, ktorý zaručí jeho vynútenie. Doterajšia právna úprava síce konštatovala, že funkcia člena súdnej rady nie je zlučiteľná s niektorou z verejných funkcií, ale zároveň absentovala úprava riešenia prípadného vzniku dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie člena súdnej rady. Pre takúto situáciu sa v novele navrhuje, aby v prípade neodstránenia dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu platilo všeobecné pravidlo, podľa ktorého pôjde o dôvod pre zánik funkcie člena súdnej rady [k tomu pozri napr. § 17 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov].
Doplnenie nového odseku 3 v § 26 určuje moment, ku ktorému dôjde k zániku funkcie člena súdnej rady v prípade neodstránenia dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. f). Ak člen súdnej rady neodstráni tieto dôvody do 30 dní od ich vzniku (dôvod nezlučiteľnosti vzniká momentom vzniku funkcie, ktorej výkon nie je zlučiteľný s výkonom funkcie člena súdnej rady), uplynutím tejto lehoty zanikne funkcia člena súdnej rady.
K bodu 9
Precizuje sa doterajšia právna úprava odvolávania členov súdnej rady zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky.
K bodu 10
Nakoľko sa zavádza nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu (okrem predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), navrhuje sa v rámci prechodného ustanovenia (nový § 30) uložiť výslovnú povinnosť a osobitnú lehotu na odstránenie dôvodov nezlučiteľnosti v týchto prípadoch. To znamená, že ak od účinnosti zákona do konca roka 2011 nedôjde k odstráneniu dôvodov nezlučiteľnosti, a teda nedôjde k uvedeniu aktuálneho stavu v súdnej rade do súladu s novou právnou úpravou, od 1. januára 2011 zanikne dotknutým členom súdnej rady funkcia člena súdnej rady priamo zo zákona.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť v čo najkratšom termíne, a teda, aby nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V Bratislave 18. augusta 2010
Iveta Radičová v.r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská v.r.
ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky