Dôvodová správa
Všeobecná časť
Problematiku azylu v právnom poriadku Slovenskej republiky upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") a niektoré súvisiace právne predpisy, napr. zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov"), zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, atď.
Cieľom predmetnej novely zákona je transpozícia smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len „procedurálna smernica"), ale tiež aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe.
Transpozíciou procedurálnej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa končí prvá etapa budovania spoločného azylového systému v rámci Európskej únie. Do 1. decembra 2007 sú členské štáty Európskej únie povinné prebrať procedurálnu smernicu, okrem čl. 15, ktorým sa upravuje právo na právnu pomoc a zastúpenie, a ktorého transpozíciu bude potrebné vykonať do 1. decembra 2008.
Procedurálna smernica má svoje základy najmä v:
• rezolúcii o minimálnych zárukách pri azylovom konaní (396Y0919(05)),
• rezolúcii o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl (WGI 1282 REV 1),
• rezolúcii o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajín (WGI 1283),
• rezolúcii o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín (397Y0719(02)),
• záveroch o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje vážne riziko prenasledovania (WGI 1281).
Návrh novely zákona o azyle bol pripravený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Návrh novely, v súlade s procedurálnou smernicou, obsahuje skutočnosti súvisiace s procesnou stránkou posudzovania nárokov cudzincov na udelenie azylu, a preto predmetný návrh napríklad :
• upravuje dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej a dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej,
• rozširuje policajné útvary príslušné na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,
• ustanovuje, že žiadateľ o udelenie azylu sa na pohovor predvoláva v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie,
• osobitne upravuje doručovanie písomností azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
• precizujú sa povinnosti azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, a iné.
Predkladaným návrhom zákona sa mení a dopĺňa aj zákon o pobyte cudzincov, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnoprávnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvu na verejné financie
Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na verejné financie.
Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Odhad vplyvu na životné prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
Odhad vplyvu na zamestnanosť:
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení
(hlava IV vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb)
sekundárnom: smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005, s. 13)
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. máj 2004)
b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia
c) lehota na prebratie smernice Rady 2005/85/ES do 1. decembra 2007, okrem čl. 15, ktorý je potrebné prebrať do 1. decembra 2008
d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228
e) článok 30 smernice Rady 2005/85/ES bol prebratý nariadením vlády Slovenskej republiky č. 695/2006 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2004 Z. z.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplný
(nebol prebratý čl. 15 smernice Rady 2005/85/ES, ktorý má lehotu na prebratie do 1. decembra 2008, a patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR)
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
gestor: Ministerstvo vnútra SR
spolupracujúci rezort: Ministerstvo spravodlivosti SR
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 [§ 2 písm. r)]
Rozširuje sa pojem prijímacie centrum. Prijímacím centrom bude aj vymedzený priestor v inom azylovom zariadení ako v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestni žiadateľ, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ak ho nebude možné umiestniť v prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska (napr. z kapacitných alebo humanitných dôvodov). Umiestnenie takéhoto žiadateľa v inom azylovom zariadení sa nebude považovať za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky.
K bodu 2 (§ 3)
Precizujú sa ustanovenia o začatí konania o udelenie azylu, o postupe útvaru Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar") pri zadržaní cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti žiadateľa o udelenie azylu, ustanovenia týkajúce sa dokladu na prepravu žiadateľa do záchytného tábora, dokladu na prepravu cudzinca na policajný útvar podľa § 3 ods. 2 písm. b). Zároveň sa rozširuje počet miest, kde je cudzinec oprávnený uplatniť si svoju žiadosť o udelenie azylu.
K bodu 3 (§ 4 ods. 1)
Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky „podanie vyhlásenia" v § 3 ods. 4 a vzhľadom na nové znenie § 6 o pohovore.
K bodu 4 (§ 4 ods. 2)
Dopĺňa sa obsah poučenia žiadateľa o udelenie azylu v súlade s čl. 10 ods. 1 písm. a) procedurálnej smernice.
K bodu 5 (§ 4 ods. 3)
Navrhovanou zmenou sa upravuje povinnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") pri umiestňovaní žiadateľa o udelenie azylu podľa § 3 ods. 2 písm. c) do záchytného tábora.
K bodu 6 [§ 4 ods. 3 písm. a) a nadpis § 19a]
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 7 (§ 4 ods. 6)
Nanovo sa určujú prípady, kedy sa cudzinec vrátený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu EÚ z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika [aplikácia nariadenia Rady (ES) č. 343/2003], považuje za žiadateľa s tým, že konanie o udelenie azylu sa začína jeho vstupom na územie Slovenskej republiky.
K bodu 8 (§ 5 ods. 1)
Ministerstvo doposiaľ vydávalo preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti, hoci sa v prípade cudzinca, ktorý nelegálnym spôsobom vstúpil na územie Slovenskej republiky a nepredložil cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti, vydával bez možnosti overiť si jeho totožnosť. Navrhovanou zmenou sa preto upravuje vydávanie preukazu žiadateľa, ktorý sa bude považovať za doklad totožnosti len vtedy, ak policajný útvar žiadateľovi zadrží cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti, t. j. totožnosť žiadateľa je overená. Navrhované riešenie je súlade s ustanovením čl. 6 ods. 3 smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré určuje, že doklad, ktorý sú členské štáty EÚ povinné vydať žiadateľovi, nemusí potvrdzovať jeho totožnosť.
K bodu 9 (§ 5 ods. 4)
Osobitne sa upravuje vydávanie preukazu žiadateľa v prípade cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený určitý druh pobytu, čiže má vydaný doklad o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 10 (§ 6)
V súlade s procedurálnou smernicou sa aktualizujú pravidlá na vykonávanie pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu, najmä s dôrazom na maloleté osoby bez sprievodu.
K bodu 11 (§ 7)
Nanovo sa formuluje ustanovenie, ktoré upravuje doručovanie písomností žiadateľovi o udelenie azylu, okrem doručovania rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, ktoré je upravené v § 20a. Zároveň sa upravuje náhradné doručovanie písomností žiadateľovi o udelenie azylu najmä v prípadoch, keď azylové zariadenie už skončilo svoju prevádzku.
K bodu 12 (§ 11 a 12)
V súlade s procedurálnou smernicou sa rozširujú dôvody, ktoré oprávňujú zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Ide o prípady, keď cudzincovi udelil azyl iný štát.
Nanovo sa upravujú dôvody a podmienky na zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Ide o dôvody, ktoré korešpondujú s dôvodmi uvedenými v čl. 23 ods. 4 procedurálnej smernice.
Zároveň sa navrhuje upraviť lehotu, v ktorej je možné zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny alebo ako zjavne neopodstatnenú, na 60 dní od začatia konania. Aktualizovať túto lehotu je potrebné najmä z dôvodu nového znenia § 12 ods. 2 pri zachovaní jednotnej lehoty v takýchto prípadoch s tým, že rozhodnúť týmto spôsobom bude možné aj naďalej len v tejto lehote, bez možnosti jej predĺženia.
K bodom 13 až 15 (§ 13c ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá je potrebná v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 52, nakoľko ustanovenie § 52 ods. 2 sa bude aplikovať len v prípade § 13c ods. 2 písm. d).
K bodu 16 (§ 16 ods. 3)
Vzhľadom na osobitnú úpravu doručovania písomnosti (vrátane rozhodnutí) a náhradného doručovania v konaní o azyle upravenú v bode § 17b, sa navrhuje vylúčiť povinnosť ministerstva v konaní o azyle ustanoviť opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, podľa § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
K bodu 17 (§ 17a a 17b)
Ustanovuje sa osobitná úprava zastupovania v konaní o azyle, ako aj osobitná úprava doručovania písomností v konaní o azyle azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
K bodu 18 [§ 19 ods. 1 písm. a)]
Upresňuje sa dôvod na zastavenie konania v prípade, ak sa žiadateľ bez vážnych dôvodov nedostaví v určenom čase do záchytného tábora.
K bodu 19 [§ 19 ods. 1 písm. g)]
Upravuje sa dôvod na zastavenie konania; ministerstvo konanie o azyle zastaví nielen v prípade, ak žiadateľ dobrovoľne opustí územie Slovenskej republiky, ale napr. aj v prípade jeho vydania na trestné stíhanie do iného štátu.
K bodu 20 (§ 19 ods. 3)
Osobitne oproti správnemu poriadku sa upravuje lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania.
K bodu 21 (§ 19a ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 22 (§ 19a ods. 7)
Z dôvodu plnenia zákonnej úlohy – podanie vyjadrenia k žiadosti o udelenie azylu – je potrebné, aby bola Slovenská informačná služba oprávnená spracovávať osobné údaje žiadateľa.
K bodu 23 (§ 19a ods. 8)
Ide o zabezpečenie transpozície procedurálnej smernice, najmä jej čl. 8 ods. 2 písm. c), o tom, že žiadosť o udelenie azylu môže posudzovať len zamestnanec, ktorý má primerané vedomosti v tejto oblasti.
K bodu 24 (§ 19b)
Touto úpravou sa zabezpečí primeraná aplikácia ustanovenia o pohovore a posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na všetky druhy konania o azyle.
K bodu 25 (§ 20 ods. 4 a 5)
V prípade odňatia azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny z dôvodu, že cudzinec nepodal včas žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú sa navrhuje, aby sa neposudzovali podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Taktiež sa navrhuje neuvádzať v rozhodnutí existenciu prekážok administratívneho vyhostenia v prípade, ak sa zrušuje doplnková ochrana z dôvodu, že cudzinec včas nepodal žiadosť o jej predĺženie.
V prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej nie je účelné uvádzať existenciu prekážky administratívneho vyhostenia. Ak takáto prekážka existuje, ministerstvo môže zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú len vo výnimočných prípadoch. Ak je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej skutočnosť, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom, ministerstvo ani nemôže dostatočne posúdiť existenciu takýchto prekážok. V týchto prípadoch bude o existencii prekážok administratívneho vyhostenia rozhodovať orgán, ktorý je na to kompetentný podľa zákona o pobyte cudzincov, a tým je príslušný policajný útvar.
Vzhľadom na rozdielne posudzovanie lehoty na rozhodovanie podľa § 12 ods. 2 v rámci odvolacieho konania, sa navrhuje jednoznačne stanoviť, že lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle sú len lehotami na rozhodovanie, a nie je v nich zahrnutý čas potrebný na doručenie rozhodnutia. Vzhľadom na tzv. medzinárodný prvok v konaní o azyle, najmä na obťažnosť pri zabezpečovaní tlmočenia, ako aj na doručovanie rozhodnutí, kedy musí byť účastník konania pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie, by takýto výklad zákona bol nielen reštriktívny, ale v praxi aj ťažko aplikovateľný.
K bodu 26 (§ 20 ods. 6 a 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zavedenie § 20a.
K bodu 27 (§ 20a)
Úprava doručovania rozhodnutí vyplýva zo špecifickostí konania o azyle, a preto sa upravuje osobitným spôsobom oproti doručovaniu podľa správneho poriadku.
K bodu 28 (§ 21 ods. 1)
V nadväznosti na nové znenie § 20 ods. 4 sa navrhuje, aby o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva v prípadoch, keď cudzinec nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú alebo žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany včas, nerozhodoval súd, ale minister vnútra.
Súčasne sa navrhuje vylúčiť odkladný účinok podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny alebo o odňatí azylu udeleného z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, ak je cudzinec nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, a v prípade udelenia azylu z humanitných dôvodov aj vtedy, ak tieto dôvody pominuli. Vylúčiť odkladný účinok podania opravného prostriedku sa navrhuje aj proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany poskytnutej na účel zlúčenia rodiny, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny, predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo nebezpečenstvo pre spoločnosť.
K bodu 29 (§ 21 ods. 2)
Predmetná zmena je potrebná vzhľadom na nové znenie § 11. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako neprípustná, bude rozhodovať súd.
K bodu 30 (§ 22 ods. 1)
V súlade s čl. 7 procedurálnej smernice sa ustanovuje, že žiadateľ nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky napr. aj v prípade, ak sa vydáva na trestné stíhanie alebo na výkon trestu do cudziny.
K bodu 31 (§ 22 ods. 4)
Upravuje sa text ohľadom starostlivosti o žiadateľov o udelenie azylu.
K bodom 32 a 33 [§ 22 ods. 8 písm. a) a c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu a upresnenie doterajšieho textu.
K bodu 34 (§ 23 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky „podanie vyhlásenia" v § 3 ods. 4.
K bodu 35 [§ 23 ods. 4 písm. e)]
Predmetná zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenami v § 5 ods. 1.
K bodu 36 (§ 23 ods. 7)
Upresňuje sa povinnosť žiadateľa podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu v prípade, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku. Ide najmä o prípady plnoletých žiadateľov o udelenie azylu bez dokladov totožnosti, ktorí sa vzhľadom na výhodnejšie postavenie maloletého bez sprievodu v konaní o azyle, resp. podľa zákona o pobyte cudzincov, vydávajú za maloletých v snahe vyhnúť sa zaisteniu, príp. vyhosteniu podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj možnosti zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa zákona o azyle.
V súlade s čl. 17 ods. 5 procedurálnej smernice sa zavádza povinnosť informovať žiadateľa o udelenie azylu o možnosti vykonať takéto lekárske vyšetrenie, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Vyšetrenie sa vykonáva rőntgenom ruky.
Zavádza sa tiež povinnosť informovať zákonného zástupcu alebo opatrovníka žiadateľa o udelenie azylu o výsledku lekárskeho vyšetrenia, a ak sa lekárskym vyšetrením zistí, že ide o plnoletú osobu, informovať aj príslušný súd.
K bodu 37 (§ 23c)
V prípade cudzincov, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe povolenia na prechodný pobyt alebo povolenia na trvalý pobyt, sa určuje, v ktorých prípadoch sa na nich nevzťahuje zákon o azyle (napr. títo cudzinci môžu opustiť územie Slovenskej republiky bez toho, aby sa zastavilo konanie o udelenie azylu, neposkytuje sa im ubytovanie, stravovanie, vreckové, zdravotná starostlivosť podľa zákona o azyle, nie sú povinní podrobiť sa zdravotnej prehliadke, atď.).
K bodu 38 (§ 24 ods. 1 a 2)
Navrhovaný text jednoznačnejšie vymedzuje druh pobytu azylanta na území Slovenskej republiky, ktorým je trvalý pobyt. Doklad o pobyte bude azylantovi vydávať príslušný policajný útvar podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 39 (§ 25)
Navrhuje sa vypustenie predmetného ustanovenia ako duplicitného, vzhľadom na jeho úpravu v zákone o pobyte cudzincov.
K bodu 40 (§ 26)
V súvislosti s vydávaním dokladu o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov sa upravuje ustanovenie týkajúce sa povinností azylantov, pričom v predmetnom ustanovení sa ponechávajú iba povinnosti azylanta súvisiace so zákonom o azyle. Ostatné povinnosti, ktoré § 26 upravoval doteraz, je azylant povinný dodržiavať podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o pobyte cudzincov alebo podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).
K bodu 41 (§ 27a ods. 1 a 2)
Navrhovaný text jednoznačnejšie vymedzuje druh pobytu cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, ktorým je prechodný pobyt. Doklad o pobyte bude cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vydávať príslušný policajný útvar podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 42 (§ 27a ods. 3)
Upravuje sa výška príjmu, z ktorého je cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v zariadení ministerstva, určenom na ubytovanie takýchto osôb.
K bodu 43 (§ 27b)
V súvislosti s vydávaním dokladu o pobyte podľa zákona o pobyte cudzincov sa upravuje ustanovenie týkajúce sa povinností týchto cudzincov. Povinnosti týkajúce sa dokladu o pobyte sú ustanovené v zákone o pobyte cudzincov.
Zavádza sa povinnosť cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a je ubytovaný v zariadení ministerstva, informovať ministerstvo o každom svojom príjme.
K bodom 44 a 45 (§ 30 ods. 4 a 5 a § 31 ods. 3)
Vzhľadom na nové znenie § 3 a § 5 ods. 1 je potrebné vykonať obdobné zmeny aj v tých ustanoveniach zákona o azyle, ktoré sa týkajú poskytovania dočasného útočiska.
K bodu 46 (§ 39 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky „maloletý bez sprievodu" v § 6 ods. 6.
K bodu 47 (§ 40 ods. 1)
Vzhľadom na ustanovenie čl. 16 ods. 2 procedurálnej smernice sa výslovne vymedzujú dôvody, kedy je možné obmedziť prístup zástupcu žiadateľa o udelenie azylu do príslušného azylového zariadenia.
K bodu 48 (§ 42)
Upravuje sa právo kontaktu UNHCR so žiadateľom o udelenie azylu. Právo UNHCR na prístup k žiadateľovi môžu obmedziť len podmienky upravené v osobitných predpisoch, napr. v prípade cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.
V súlade s čl. 21 ods. 1 procedurálnej smernice a vzhľadom na zabezpečenie ochrany osobných údajov, sa podmieňuje nahliadanie do spisu účastníka konania, účasť na pohovore a oznamovanie rozhodnutia v konaní o azyle, súhlasom účastníka konania.
K bodu 49 (§ 49 ods. 3)
Ide o povinné prevzatie čl. 22 písm. b) procedurálnej smernice o získavaní informácií súvisiacich s jednotlivými prípadmi konania o azyle.
K bodu 50 (§ 52 ods. 2)
Podľa tohto ustanovenia sa umožní ministerstvu odôvodňovať rozhodnutia vydané v konaní o azyle iba skutočnosťou, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky v prípadoch, ak účastník konania je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Prístup k utajovaným skutočnostiam bude mať len súd.
K bodu 51 (príloha č. 2 a 3)
Aktualizuje sa príloha č. 2 a č. 3.
K bodu 52 (príloha č. 5)
Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečení implementácie ďalšieho právneho aktu Európskych spoločenstiev – procedurálnej smernice.
K čl. II
K bodu 1 (§ 246c ods. 2)
Doplnenie Občianskeho súdneho poriadku je potrebné z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 10 ods. 2 procedurálnej smernice.
K bodu 2 (§ 250a)
Navrhuje sa aktualizácia Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na znenie zákona o azyle.
K čl. III
K bodu 1 (odkaz 11a)
Navrhuje sa uviesť odkaz pod čiarou iba ako príklad, nakoľko v praxi sa vyskytujú prípady, kedy je potrebné riešiť zlúčenie rodiny cudzincov aj na základe inej medzinárodnej zmluvy.
K bodom 2, 8 a 9 [§ 43 ods. 5, § 57 ods. 8 a § 57 ods. 10 písm. d)]
Ide o legislatívno-technické úpravy vzhľadom na vypustenie odseku 6 v § 43.
K bodu 3 (§ 43 ods. 6)
Navrhovanou zmenou sa umožní cudzincovi, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu, že existuje prekážka administratívneho vyhostenia, požiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania kedykoľvek počas tolerovaného pobytu, a nie až po troch rokoch pobytu, ako je to v súčasnej právnej úprave. Zmena sa navrhuje z dôvodu znevýhodnenia tejto kategórie cudzincov oproti ostatným kategóriám cudzincov na tolerovanom pobyte, ktorí môžu požiadať o zmenu druhu pobytu bez časového obmedzenia. Policajný útvar môže udeliť povolenie na pobyt po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok.
K bodu 4 (§ 44 ods. 4)
Určujú sa prípady, kedy dochádza k zániku povolenia na tolerovaný pobyt zo zákona.
K bodu 5 (§ 46 ods. 4)
Z dôvodu jednotnosti právnej úpravy vydávania dokladov cudzincom sa navrhuje vystavovať doklady o pobyte aj azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 6 [§ 57 ods. 1 písm. b) tretí bod]
Navrhuje sa doplniť ako dôvod administratívneho vyhostenia aj skutočnosť, ak cudzinec, ktorému bolo udelené vízum, vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo vízum udelené. Táto potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
K bodu 7 (§ 57 ods. 5)
Navrhovanou zmenou sa odstráni rozpor s § 57 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Podľa súčasnej právnej úpravy odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení cudzinca nemá odkladný účinok, to znamená, že cudzinec musí po oznámení rozhodnutia vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote určenej policajným útvarom. Vykonanie rozhodnutia o prikázaní miesta pobytu by bolo prekážkou pre vykonanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Rovnako je neúčelné prikazovať miesto pobytu cudzincovi, ktorý má udelené povolenie na pobyt v Slovenskej republike na konkrétnej adrese.
K bodu 10 (§ 57 ods. 12)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vypustenie § 57 ods. 5.
K bodu 11 (§ 62 ods. 6)
Zabezpečuje sa transpozícia čl. 18 ods. 2 procedurálnej smernice.
K bodu 12 (§ 80 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vypustenie § 57 ods. 5.
K čl. IV
Navrhované doplnenie Trestného poriadku reaguje na situáciu, kedy cudzinci, ktorí majú byť vydaní na trestné stíhanie alebo na výkon trestu do cudziny, zneužívajú inštitút azylu opakovaným podávaním žiadostí o udelenie azylu, čím odďaľujú realizáciu ich vydania, a tým sa vyhýbajú trestnému stíhaniu alebo vykonaniu trestu v dožiadajúcom štáte.
K čl. V
K bodu 1 (§ 29 ods. 1)
Predmetná zmena súvisí s navrhovanou zmenou § 3 ods. 1 zákona o azyle a je potrebná aj vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy len súdom ustanovený opatrovník môže v mene maloletého cudzinca podať vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.
K bodu 2 (§ 50 ods. 5)
Upravuje sa predmetné ustanovenie vzhľadom na aktuálne znenie zákona o azyle.
K bodu 3 (§ 52 ods. 3)
Navrhovanú úpravu si vyžiadali požiadavky aplikačnej praxe. V prípadoch, keď je kapacita detského domova naplnená, navrhuje sa ustanoviť možnosť umiestniť maloletého bez sprievodu do bežného detského domova pri dodržaní rovnakých podmienok, aké sú v detskom domove pre maloletých bez sprievodu.
K čl. VI
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2008.
V Bratislave 12. septembra 2007
Robert FICO v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert KALIŇÁK v.r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky