Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala v “časti Rodina” v Sociálnej oblasti okrem spracovania návrhu nového zákona o rodine aj k vypracovaniu samostatnej právnej úpravy na ochranu práv detí. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Táto úloha nadväzuje na zámery a realizované kroky v tejto oblasti, ktoré sú obsiahnuté v Legislatívnom zámere na vypracovanie návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej prevencii.
Od roku 2002, keď bol prijatý Legislatívny zámer na vypracovanie návrhu zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”) pristúpilo k realizácii významných zmien v oblasti sociálnej pomoci. Okrem predkladaného návrhu, a už účinnej osobitnej právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi, sa predpokladá aj nová osobitná právna úprava sociálnych služieb a právna úprava v oblasti pomoci ťažko zdravotne postihnutým. Z tohto dôvodu bolo treba prehodnotiť aj samotný zámer právnej úpravy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie v časti sociálna prevencia. Sociálna prevencia je v súčasnej právnej úprave sociálnej pomoci upravená ako integrálna súčasť všetkých foriem sociálnej pomoci (napr. sociálnych služieb, foriem riešenia sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím) a zároveň osobitná úprava jej foriem, ako aj vymedzenie okruhov jej adresátov, spájajú výkon sociálnej prevencie najmä s riešením už existujúcich porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých a plnoletých t. j. obsahovo zodpovedá sociálnej kuratele. Vzhľadom na predpokladané osobitné úpravy jednotlivých foriem súčasnej sociálnej pomoci, treba upravovať aj opatrenia sociálnej prevencie samostatne, v súlade s cieľom nových právnych úprav. Pôvodný zámer upraviť sociálnu prevenciu v jednom právnom predpise v súčasnosti presahuje cieľ predkladanej právnej úpravy. Z tohto dôvodu ministerstvo navrhuje nový, výstižnejší názov právnej úpravy zodpovedajúci jej obsahu, t. j. zameniť v názve slová sociálna prevencia za slová sociálna kuratela. Sociálna kuratela je staronovým inštitútom, ktorý doposiaľ nebol upravený v právnych predpisoch, ale je praxi a verejnosti známy a zavádza ho nová právna úprava. Neustupuje však od úpravy tých opatrení sociálnej prevencie, ktoré treba vykonávať najmä v záujme predchádzania krízovým situáciám v rodine a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. Z navrhovanej právnej úpravy je navyše zrejmé, že všetky opatrenia tohto zákona majú zároveň významný preventívny charakter.
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna prevencia sú v súčasnosti upravené najmä zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o sociálnej pomoci”).
Zákon o sociálnej pomoci znovu, po viac ako 40 rokoch zaviedol pojem “sociálnoprávna ochrana” a upravil jej činnosti a zároveň po prvýkrát upravil aj pojem “sociálna prevencia”. Aj napriek tejto významnej skutočnosti treba konštatovať, že súčasná právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie vzhľadom na vývoj a zmeny v spoločnosti, už neumožňuje zabezpečiť deťom takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre ich blaho a ktorá rešpektuje ich najlepší záujem. Zároveň neutvára dostatočný priestor na prijímanie a realizovanie účinných opatrení na zamedzenie sústavného nárastu sociálno-patologických javov, najmä u detí, kriminality mladistvých, delikvencie maloletých, týrania, zneužívania a ohrozovania detí, domácemu násiliu, rozvodovosti, oslabovaniu funkcií rodiny, drogovým závislostiam, prejavom intolerancie a pod. Z tohto dôvodu treba nielen súčasné ustanovenia zrušiť a nahradiť novými, ale aj upraviť vzťahy v predmetnej oblasti.
Navrhovaná právna úprava vychádza zo skutočnosti, že opatrenia sociálnej prevencie zamerané najmä na predchádzanie krízovým situáciám v rodine, sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela vykonávaná pre deti aj plnoletých predstavuje osobitne usporiadanú sústavu na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich opatrení, ktorými štát, resp. spoločnosť garantuje každému, najmä však dieťaťu a jeho rodine ochranu, podporu a pomoc, a to osobitne v tých prípadoch, keď rodičia z najrôznejších dôvodov nie sú schopní, alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa.
Špecifikom navrhovanej právnej úpravy je, že právna úprava je bezprostredne determinovaná právnou úpravou najmä v oblasti rodinného práva, v oblasti občianskeho práva a v oblasti trestného práva, z ktorých vychádza návrh predkladaného zákona.
Osobitne významný je vzťah zákona o rodine a predkladanej právnej úpravy - zákon o rodine upravuje podmienky, ktorých existencia je dôvodom na prijatie a realizáciu niektorého z opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Návrh zákona o rodine sa týka, okrem iného, aj úpravy styku dieťaťa, úpravy rodičovských práv a povinností, regulácie správy majetku dieťaťa, výchovných opatrení, mení sa koncepcia náhradnej starostlivosti, navrhujú sa výrazné zmeny v oblasti osvojenia aj výživného, poručníctva a opatrovníctva a sprísňuje sa sledovanie účinnosti ústavnej starostlivosti, výchovných opatrení. Tieto navrhované zmeny v návrhu zákona o rodine sú premietnuté v návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrany detí a o sociálnej kuratele.
Návrh zákona o sociálnoprávnej ochrany detí a o sociálnej kuratele zaručuje vykonávanie opatrení podľa tohto zákona každému dieťaťu, ktoré sa nachádza na území Slovenska. Práva dieťaťa sú upravené nielen v úvodných ustanoveniach, ale všetky ustanovenia návrhu zákona dôsledne dodržiavajú ochranu práv detí.
Návrh právnej úpravy zavádza pojem ” mladý dospelý” a to z dôvodu, že z pohľadu potreby vykonávať opatrenia sociálnej prevencie a sociálnu kuratelu je práve táto veková skupina mladých ľudí (mládeže) považovaná odborníkmi za rizikovú. Mladým dospelým a problémom spojeným s ich osamostatňovaním je preto v návrhu zákona venovaná osobitná pozornosť.
Oproti súčasnej právnej úprave, ktorá upravovala najmä oblasť sekundárnej a terciárnej sociálnej prevencie, navrhovaná právna úprava zavádza do právnej úpravy aj opatrenia primárnej sociálnej prevencie, zamerané na vykonávanie opatrení na predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku sociálno-patologických javov. Opatrenia primárnej prevencie, sú opatreniami všobecnejšieho charakteru a adresované sú najmä deťom a rodinám. Na realizáciu týchto opatrení sa vzhľadom na ich povahu, nebude vyžadovať akreditácia.
Výrazné zmeny v porovnaní so súčasnou právnou úpravou spočívajú najmä v úprave povinnosti ponúknuť psychologickú pomoc dieťaťu, ktorého rodičia sa rozvádzajú, v rozšírení možností pomoci ohrozeným deťom, rodinám aj plnoletým fyzickým osobám, podrobnejšej úprave výchovných opatrení a ich výkonu, v zavedení inštitútu sociálnej kurately, v novej úprave výkonu opatrovníctva a poručníctva, úprave repatriácie aj pomoci maloletým bez sprievodu, úprave zabezpečenia účelu rozhodnutia súdu vykonávaného v zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v novej úprave opatrení na zabezpečenie náhradného rodinného prostredia, vrátane úpravy vnútroštátnych pravidiel vo veciach medzištátneho osvojenia detí a zapojenia akreditovaných subjektov do sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti .
Okrem výrazného rozšírenia a novej úpravy opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhuje nová právna úprava výrazné zmeny v samotnom výkone opatrení.
Navrhuje sa, okrem iného, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonával potrebné opatrenia na ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa nepretržite. Už v súčasnosti je určitými organizačnými opatreniami zabezpečená pomoc dieťaťu aj nad rámec určeného služobného času, avšak bez zodpovedajúcej právnej úpravy. Takúto úpravu vyžaduje už dnešná právna úprava v oblasti občianskeho práva (o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý musí podať orgán sociálnoprávnej ochrany a kurately, rozhodne súd za zákonom ustanovených podmienok do 24 hodín, orgán sociálnoprávnej ochrany a kurately musí byť 24 hodín pripravený podieľať sa na výkone predbežného opatrenia). Nepretržitá, sústavná pomoc dieťaťu v naliehavých prípadoch bude zabezpečená služobnou pohotovosťou zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Navrhovaná právna úprava vykonávania opatrení umožňuje výrazne širšiu variabilitu ich výkonu oproti súčasnému stavu. Navrhovaná úprava prostredí, v ktorých sa opatrenia vykonávajú, utvára možnosť kombinovať rôzne metódy, techniky a postupy práce, osobitne sociálnej práce, vykonávať ich podľa potreby v rôznych prostrediach (v prirodzenom rodinnom, v náhradnom rodinnom, v otvorenom a v prostredí utvorenom a usporiadanom za účelom výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a vhodnou formou (realizácia v teréne, mobilný aj stacionárny streetwoork, ambulantne, celodenne alebo po určitú časť dňa, pobytovo). Zároveň navrhovaná právna úprava, ktorá umožňuje voliť a kombinovať metódy techniky a postupy práce aj v zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (t. j. prostredí utvorenom za účelom výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa účelu, na ktorý bolo zariadenie zriadené, upravuje osobitne aj základné typy zariadení (detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko) a základný rozsah ich činnosti, ktorý sa vyžaduje na plnenie účelu, pre ktoré boli zriadené.
Navrhovaná právna úprava zavádza aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany finančného charakteru, ktoré sú orientované prioritne na podporu sanácie rodín, z ktorých boli deti z rôznych dôvodov vyňaté, na vytvorenie rovnocenného náhradného prostredia deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách a na osamostatnenie mladých dospelých pri odchode z detského domova.
Navrhovaná právna úprava vzhľadom na závažnosť a charakter opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie, priamo úmerne k zvýšeným nárokom na orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce, vyššie územné celky a neštátne subjekty, zvyšuje nároky na odbornosť a vzdelanie tých, ktorí vykonávajú opatrenia. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je aj úprava kvalifikačných predpokladov pre niektoré opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dôraz sa kladie najmä na dosiahnutie odborného výkonu metód, techník a postupov sociálnej práce, ktorá je základom vykonávania opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Zároveň sa, vzhľadom na skutočnosť, že sa výrazným spôsobom rozširujú možnosti vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neštátnymi subjektmi (napr. v oblasti výchovných opatrení, medzištátnych osvojení a pod), navrhuje zavedenie procesu akreditácie neštátnych subjektov pre jednotlivé oblasti výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a neštátnymi subjektmi.
Navrhovaná právna úprava vzhľadom na kvalitatívne a kvantitatívne rozšírenie súčasnej právnej úpravy nanovo upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov.
Návrh úpravy pôsobnosti pri zohľadnení procesu decentralizácie a modernizácie verejnej správy zohľadňuje skutočnosť, že v prípadoch ochrany a pomoci deťom ide v prevažnej miere o intervenciu do rodiny založenú súdnym rozhodnutím (resp. o realizáciu opatrení, ktoré súdnemu rozhodnutiu predchádzajú, alebo majú za cieľ predísť krajným riešeniam), a preto nemožno výkon súdneho rozhodnutia, t j. rozhodnutia štátnej moci vyňať z pôsobnosti štátu, resp. preniesť celú realizáciu rozhodnutia štátnej moci na iné subjekty. Taktiež nie je možné, ani vhodné prenášať výkon ostatných nepopulárnych opatrení vnímaných obyvateľmi obce represívne, na orgány samosprávy. Návrh právnej úpravy samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov vychádza a plne rešpektuje základnú úlohu samosprávy t. j. starostlivosť o všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov obce alebo vyššieho územného celku.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo stanovisko k návrhu zákona listom z 10. decembra 2004.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.
B. Osobitná časť
K § 1až 4
Upravuje sa predmet úpravy a východiská návrhu zákona tak, aby bolo zrejmé, že opatrenia upravené týmto zákonom ktorými sa vykonáva sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela, tvoria osobitne usporiadaný systém, ktorý umožňuje vyberať a vykonávať opatrenia podľa povahy a závažnosti situácie v ktorej sa dieťa, jeho rodina, mladý dospelý a iná plnoletá fyzická osoba ocitla a ktorú je potrebné riešiť.
Návrh zavádza pojem ”sociálna kuratela,” ktorý napriek tomu, že nebol v právnych predpisoch upravený, je v teórii sociálnej práce, v praktickom výkone sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie aj v súdnej praxi dlhodobo zaužívaný a používaný a jeho obsah je odbornej aj laickej verejnosti známy. Vyjadruje sa tak najmä osobitosť, závažnosť a nároky na samotný výkon opatrení, ktoré je potrebné vykonávať v záujme ochrany a pomoci deťom, u ktorých sa prejavujú poruchy správania.
Z návrhu je zrejmé, že opatrenia sú vykonávané pre každé dieťa, ktoré má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo sa tu zdržiava bez sprievodu zákonných zástupcov, iných plnoletých osôb, ku ktorým má blízky vzťah a tiež pre dieťa, ktoré je občanom Slovenskej republiky a nachádza sa bez sprievodu na území iného štátu.
V úvodných ustanoveniach sa zvýrazňuje jedno zo základných východísk úpravy výkonu opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately t.j., že sa vykonávajú na profesionálnom základe podľa najnovších poznatkov spoločenských vied, poznatkov o stave a vývoji sociálnopatologických javov spoločnosti a že sa opatrenia vykonávajú najmä prostredníctvom sociálnej práce metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčastným poznatkom a stavu praxe sociálnej práce. Nakoľko vymedzenie pojmu sociálna práca prislúcha teórii sociálnej práce, právna upravuje sociálnu prácu len rámcovo.
Návrh upravuje jednotlivé druhy prostredí na účely zákona, v ktorých sa vykonávajú opatrenia sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Návrh zámerne kladie na prvé miesto prirodzené rodinné prostredie, v ktorom sa opatrenia vykonávajú, vrátane širšieho sociálneho prostredia dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby, čím zvýrazňuje cieľ opatrení a záujem spoločnosti aj systematikou zákona a jeho jednotlivých častí klásť dôraz na najlepší záujem dieťaťa a prvoradé a nezastupiteľné miesto rodiny.
Návrh upravuje náhradné rodinné prostredie ako domáce prostredie fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, ako aj dočasné opatrenie súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým dieťa zveril do náhradnej rodinnej starostlivosti. Zaradenie náhradného rodinného prostredia hneď za prirodzené rodinné prostredie je z hľadiska postupnosti prijímania opatrení najmä sociálnoprávnej ochrany detí v prípade, že rodičia nemôžu riadne plniť rodičovské práva a povinnosti celkom opodstatnené a rešpektujúce najlepší záujem dieťaťa.
Návrh zavádza otvorené prostredie ako nový pojem pre prostredie, v ktorom sa vykonávajú najmä opatrenia sociálnej prevencie. Vo väzbe s novozavedeným inštitútom sociálnej kurately podstatným spôsobom rozširuje možnosti sociálnej práce s deťmi, mladými dospelými, ako aj plnoletými fyzickými osobami, pre ktoré je otvorené prostredie prirodzeným sociálnym prostredím. Úprava otvoreného prostredia a sociálnej kurately vytvára priestor najmä na terénnu sociálnu prácu, streetwork, na realizáciu osobitných metód, techník a postupov sociálnej práce v takomto prostredí, ktorá doteraz v právnych predpisoch upravená nebola, reaguje na vývoj sociálno-patologických javov v spoločnosti a predstavuje významný prostriedok na predchádzanie a zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov.
Návrh upravuje prostredie utvorené a usporiadané na účely výkonu rozhodnutia súdu a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je zariadenie. Návrh kladie zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zámerne na posledné miesto vo výpočte a úprave prostredí, v ktorých sa vykonávajú opatrenia, a to z dôvodu, že najmä umiestnenie dieťaťa na základe rozhodnutia súdu do zariadenia treba považovať za krajné a posledné riešenie na ochranu jeho práv a záujmov a prichádza do úvahy až vtedy, keď opatrenia nie je možné vykonávať v prirodzenom rodinnom prostredí alebo v náhradnom rodinnom prostredí alebo v otvorenom prostredí.
K § 5
Navrhovaná právna úprava zavádza zásadu rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K § 6 až 8
Návrh upravuje práva dieťaťa pri vykonávaní opatrení v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Návrh výslovne upravuje právo dieťaťa požiadať o pomoc ktorýkoľvek orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt a súčasne upravuje povinnosť uvedených subjektov poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc na ochranu jeho života, zdravia a zabezpečenie jeho práv a záujmov. Návrh upravuje právo dieťaťa požiadať o pomoc aj bez vedomia svojich rodičov, alebo osôb zodpovedných za jeho výchovu, právo dieťaťa slobodne vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú s tým, že jeho názorom musí byť venovaná náležitá pozornosť, právo dieťaťa byť vypočuté v každom správnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o opatreniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Súčasne návrh výslovne upravuje, že všetky informácie, ktoré sa týkajú dieťaťa, musia mu byť poskytnuté spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a rozumovej vyspelosti a dieťa nesmie byť vykonávaním opatrení podľa tohto zákona vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromia a korešpondencie. Vzhľadom na povahu opatrení, a v nadväznosti na úpravu práv dieťaťa v súdnom konaní, je nevyhnutné výslovne upraviť práva dieťaťa aj pri prijímaní a vykonávaní opatrení sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K § 9
Návrh upravuje právo rodičov alebo osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa požiadať o pomoc orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iné štátne orgány, akreditované subjekty, školy, školské zariadenia a zdravotnícke zariadenia a zároveň upravuje povinnosť týchto subjektov poskytnúť rodičom alebo osobám zodpovedným za výchovu dieťaťa pomoc v rozsahu ich pôsobnosti, čím sa zvýrazňuje záujem spoločnosti na poskytovaní pomoci rodičom alebo osobám zodpovedným za výchovu dieťaťa pri plnení úloh vyplývajúcich z ich rodičovskej zodpovednosti.
K § 10
Oproti súčasnej právnej úprave, ktorá upravuje najmä výkon sekundárnej a terciárnej sociálnej prevencie, upravuje navrhovaná právna úprava aj opatrenia primárnej prevencie, ktorých cieľom je predchádzať krízovým situáciám v rodine, sociálnopatologickým javom. Návrh ustanovenia je štruktúrovaný tak, aby bolo zrejmé, že okrem samotnej organizácie programov, tréningov a pod. je možné aj sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách organizovaných inými subjektmi, ktoré sa vykonávaním opatrení primárnej prevencie zaoberajú podľa osobitných predpisov. Zároveň sa upravuje možnosť vykonávať tieto opatrenia v rôznych prostrediach a účelnou formou.
K § 11
Oproti súčasnej právnej úprave sa rozširuje aj možnosť vykonávať rôzne opatrenia aj v rámci sekundárnej sociálnej prevencie osobitne pre deti a plnoleté fyzické osoby ohrozené nepriaznivými vplyvmi a faktormi prostredia. Upravujú sa rôzne možnosti pomoci deťom a plnoletým fyzickým osobám, ktoré sú ohrozené páchaním násilia, rodinám mladých dospelých s manželskými a rodinnými problémami, rodinám žijúcimi na nízkej sociokultúrnej úrovni. Osobitná pozornosť je venovaná úprave opatrení súvisiacich s rozvodom a pomocou dieťaťu, ktorého rodičia sa rozvádzajú. Opatrenia je možné opäť vykonávať v rôznych prostrediach.
K § 12
Návrh nadväzuje na novú úpravu výchovných opatrení v zákone o rodine, ktoré predstavujú faktický zásah do rodičovských práv a povinností a oproti doteraz platnej úprave podstatným spôsobom rozširujú možnosti rýchlejšej a účinnejšej pomoci rodine a dieťaťu. Z pohľadu sociálnej prevencie sa jedná o jedno z najvýznamnejších opatrení najmä sekundárnej prevencie. Doteraz platná úprava výchovných opatrení je prekonaná a neumožňuje efektívne a účinne reagovať na rôzne situácie (napríklad experimentovanie s drogami, drogová závislosť, konflikty v rodine, s vrstovníkmi a pod.). Výchovné opatrenia môže urobiť, tak ako doteraz, okrem súdu aj orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, okrem výchovných opatrení, na základe ktorých sa dieťa odníme z osobnej starostlivosti rodičov. Takéto výchovné opatrenia môže urobiť len súd s ohľadom na Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Návrh zároveň upravuje povinnosť poskytnúť rodičom dieťaťa alebo dieťaťu, ktorému bolo uložené výchovné opatrenie, pomoc potrebnú na odstránenie príčin, pre ktoré bolo nariadené a tým predísť zásadnejším zásahom do rodičovskej zodpovednosti.
K § 13
Výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach alebo sa zúčastniť na výchovnom alebo sociálnom programe môže rodičom dieťaťa alebo dieťaťu uložiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, až po predchádzajúcom súhlase fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá by mala pri výkone tohto výchovného opatrenia spolupôsobiť. V prípade výchovného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti dieťaťu zúčastniť sa ambulantného liečenia sa vyžaduje okrem súhlasu aj odporúčanie lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo iného zdravotníckeho pracovníka s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Predpokladá sa, že sa bude jednať najmä o lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a o klinických psychológov. Návrh na dosiahnutie účelu uvedených výchovných opatrení zaväzuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately ešte pred ich uložením prerokovať uloženie výchovného opatrenia a dohodnúť sa s uvedenými subjektmi na spolupráci alebo spolupôsobení pri jeho výkone.
K § 14
Vzhľadom na to, že zákon o rodine zavádza nové druhy výchovných opatrení s rôznou intenzitou intervencie do rodiny, návrh upravuje základné podmienky a spôsob vykonávania výchovného opatrenia a utvára priestor na uplatnenie metód, techník a postupov sociálnej práce zodpovedajúcich účelu výchovného opatrenia. Doteraz spôsob výkonu výchovných opatrení nebol upravený v právnych predpisoch, čo spôsobovalo v praxi výrazné rozdiely vo voľbe vhodných spôsobov výkonu výchovného opatrenia, a tým aj v efektívnosti výchovného opatrenia.
K § 15
Návrh nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie a ukladá orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinnosti pre prípad, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Návrh upravuje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prijať iné vhodné výchovné opatrenie alebo navrhnúť súdu prijať výchovné opatrenie v prípade, ak uložené výchovné opatrenie neviedlo k náprave, alebo ak to vyžaduje záujem dieťaťa. Pred podaním takéhoto návrhu treba posúdiť a zhodnotiť, či boli využité všetky možnosti pomoci dieťaťu a jeho rodine. Návrh zavádza aj povinnosť katamnézy, v prípade, ak výchovné opatrenie splnilo svoj účel a bolo zrušené.
K § 16
Návrh upravuje osobitne ochranu a pomoc deťom, u ktorých sa prejavujú poruchy správania v rôznom vývinovom štádiu. Pojem poruchy správania preberá z doterajšej právnej úpravy, nakoľko je z hľadiska teórie a aplikácie najvhodnejší a najvýstižnejší. Návrh zohľadňuje fakt, že poruchy správania majú široké spektrum prejavov, spravidla sa vyvíjajú v niekoľkých fázach a z vývinového aspektu sú poruchy správania typické tým, že majú zhoršujúci sa trend. Miera závažnosti poruchy správania je podstatná pre voľbu primeraných preventívno-intervenčných opatrení a voľbu metód, techník a postupov sociálnej práce primeraných povahe prejavu poruchy správania.
Návrh upravuje pre ktoré dieťa, a v dôsledku akého jeho konania alebo v dôsledku akej situácie a udalosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva sociálnu kuratelu.
K § 17
Návrh upravuje povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri poskytovaní pomoci deťom s poruchami správania, vrátane úpravy bližších podmienok výkonu povinností vyplývajúcich orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z právnych predpisov v oblasti trestného práva, najmä Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o výkone trestu odňatia slobody a zákona o probačných a mediačných úradníkoch a v oblasti rodinného práva, najmä v oblasti výchovných opatrení a ústavnej výchovy.
K § 18 a 19
Za sociálnu kuratelu návrh považuje vo vymedzených situáciách viažucich sa najmä na predchádzanie ohrozenia riadneho vývinu detí aj pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plnoletej fyzickej osobe, pričom dôraz kladie na sociálnu kuratelu pre mladých dospelých a prvopáchateľov. Návrh upravuje povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní sociálnej kurately pre plnoletých vrátane povinností, ktoré orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplývajú najmä z právnych predpisov v oblasti trestného práva.
K § 20
Návrh upravuje podmienky a spôsob výkonu funkcie kolízneho opatrovníka, ktorého ustanoví dieťaťu súd vtedy, ak žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa. Žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Podmienky a spôsob výkonu funkcie kolízneho opatrovníka doteraz nebol v právnych predpisoch upravený a návrh tieto podmienky upravuje s cieľom odstrániť nejednotnosť a nejednoznačnosť v praktickom výkone tejto funkcie.
K § 21
Návrh upravuje podmienky a postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní názoru dieťaťa na žiadosť súdu.
K § 22 a 23
Návrh upravuje povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately v rozsahu pôsobnosti, ktorú mu zveruje zákon o rodine vo výkone funkcií opatrovníka.
V nadväznosti na novozavedenú úpravu osvojiteľnosti dieťaťa v zákone o rodine a konania o osvojiteľnosti dieťaťa v občianskom súdnom poriadku, návrh upravuje povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately týkajúce sa osvojiteľnosti dieťaťa a konania o osvojiteľnosti dieťaťa.
K § 24 a 25
Návrh v nadväznosti na novú úpravu opatrovníctva a poručníctva v zákone o rodine upravuje povinnosti obce pri vykonávaní súdom zverených funkcií opatrovníka a poručníka dieťaťa osobitne v prípadoch, ak je dieťa umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Skutočnosť, že dieťa bolo rozhodnutím súdu umiestnené do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neznamená, že sa tým zmenilo jeho trvalé bydlisko, stále zostáva obyvateľom obce, v ktorej žilo pred umiestnením do zariadenia a má v nej svoj majetok.
K § 26
Návrh upravuje povinnosť vykonať opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa vždy, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývin vážne ohrozený alebo narušený, upravuje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť sústavnosť v zabezpečovaní ochrany života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa vrátane služobnej pohotovosti zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre prípad, ak treba opatrenie urobiť mimo určeného služobného času. Návrh nadväzuje na úpravu v občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého súd v uvedených prípadoch rozhodne predbežným opatrením o úprave pomerov dieťaťa do 24 hodín od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
K § 27
Návrh upravuje povinnosť a postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri podávaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prípade, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývin vážne ohrozený alebo vážne narušený. Zároveň upravuje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť rodičom dieťaťa alebo osobám, ktoré sa o dieťa osobne starajú, zo starostlivosti ktorých bolo dieťa odňaté, pomoc na úpravu rodinných pomerov a urobiť za tým účelom vhodné opatrenia podľa tohto zákona, vrátane zabezpečenia náhradného rodinného prostredia.
K § 28
Návrh upravuje povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a spôsob výkonu opatrení pre zabezpečenie návratu alebo premiestnenia dieťaťa, ktoré sa ocitne alebo narodí v cudzine a má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, bez rodičov alebo rodinného príslušníka. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny plní úlohy spojené so zabezpečovaním návratu alebo premiestnenia takéhoto dieťaťa vo vzťahu k Diplomatickej misii Slovenskej republiky v zahraničí alebo Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Návrat alebo premiestnenie takého dieťaťa späť na územie Slovenskej republiky, ak to nemôže vykonať rodič, príbuzný dieťaťa alebo iná osoba, ktorá sa o dieťa osobne stará, zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Návrh ustanovuje možnosť vymáhania nákladov spojených s premiestnením alebo návratom dieťaťa na územie Slovenskej republiky, ktoré vzniknú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, od rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu alebo zariadení na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy.
K § 29
Navrhovaná právna úprava má za cieľ upraviť povinnosť orgánov štátnej správy vykonávať opatrenia aj pre deti, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a nachádzajú sa na území Slovenskej republiky. Zaručuje sa tak právo každému dieťaťu nachádzajúcemu sa na území Slovenskej republiky na ochranu práv a právom chránených záujmov, ako aj poskytnutie potrebnej pomoci pri vyhľadávaní jeho rodičov alebo príbuzných, prípadne zabezpečovania zlúčenia s jeho vlastnou rodinou alebo pomoci oprávnene vstúpiť do azylovej procedúry. Doposiaľ v žiadnej právnej úprave neboli upravené opatrenia vo vzťahu k týmto deťom.
K § 30 až 32
Navrhuje sa ustanoviť povinnosti orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na zabezpečenie účelu rozhodnutia súdu vykonávaného v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, a to nezávisle od zriaďovateľa zariadenia. Jasne sa upravujú povinnosti, ktoré sú spojené s umiestnením dieťaťa do zariadenia, ako aj povinnosti orgánu, ktoré musí plniť počas umiestnenia dieťaťa v zariadení. Významnou zmenou je úprava práv dieťaťa pred odchodom z rodiny, ako aj prísna úprava na zabezpečenie zachovania súrodeneckých väzieb, povinnosť orgánu sústavne spolupracovať s dieťaťom. Osobitne sú upravené povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri umiestnení maloletého bez sprievodu do zariadenia.
K § 33
Návrh zákona výslovne zakotvuje, kedy treba dieťaťu sprostredkovať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, pre ktoré používa spoločný pojem ”náhradná rodinná starostlivosť”, zakotvuje povinnosť poskytnúť dieťaťu sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť spôsobom primeraným veku a stupňu vyspelosti dieťaťa pod pojmom ”príprava dieťaťa”, čím sa popri zabezpečovaní prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, ktoré už je v právnom predpise upravené od roku 1998, zavádza aj príprava dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť, jej obsah a spôsob, ktorá doteraz v právnych predpisoch upravená nebola a predstavuje osobitný spôsob zvýšenia ochrany dieťaťa a jeho účasti na veci, ktorá sa ho týka. Návrh vymedzuje, čo je sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti podľa tohto zákona.
Navrhovaná úprava má za cieľ aj rozšíriť subjekty, ktoré môžu podľa zákona pripravovať dieťa na náhradnú rodinnú starostlivosť aj o akreditovaný subjekt (nie zariadenie), ktorý v predchádzajúcom období vykonával pre dieťa niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí napr. spolupôsobil pri výkone niektorého z výchovných opatrení a pod. a pozná dieťa do takej miery, že môže uľahčiť dieťaťu celkovú prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Od tohto akreditovaného subjektu (ak nim nie je zariadenie) sa vyžaduje osobitne akreditácia na vykonávanie prípravy dieťaťa. V návrhu treba osobitne upraviť aj situáciu, keď sa dieťa nachádza v zariadení a akreditovaný subjekt a zariadenie sa nedohodnú na postupe prípravy dieťaťa, prípadne na zodpovednosti za spracovanie správy a pod. Pre takýto prípad sa navrhuje ponechať prípravu dieťaťa na zariadení.
Navrhuje sa tiež upraviť povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytovať potrebnú pomoc a sociálne poradenstvo aj deťom a rodinám po sprostredkovaní náhradnej starostlivosti, avšak len s ich súhlasom.
K § 34
S cieľom odstrániť doterajšiu nejednotnosť vo vedení spisovej dokumentácie dieťaťa, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, návrh upravuje náležitosti spisovej dokumentácie dieťaťa, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v súlade s účelom náhradnej rodinnej starostlivosti a zároveň vymedzuje, ktoré údaje sa na účely tohto zákona považujú za základné údaje o dieťati, jeho rodičoch, starých rodičoch, súrodencoch a iných fyzických osobách, ku ktorým má dieťa blízky vzťah, v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.
K § 35
S cieľom odstrániť doterajšiu nejednoznačnosť a nejednotnosť vo vedení prehľadu a spisovej dokumentácie o občanoch vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, návrh upravuje evidenciu žiadostí fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnmi alebo osvojiteľmi, základné náležitosti žiadosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, základné náležitosti spisovej dokumentácie tejto osoby a povinnosti poskytnúť tejto osobe všetky informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Návrh upúšťa od doteraz používaného pojmu ”občan vhodný vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť”, ktorý je v súčasnosti prekonaný a pri praktickom uplatňovaní spôsoboval výkladové ťažkosti.
K § 36 až 38
Návrh upravuje prípravu žiadateľa na náhradnú rodinnú starostlivosť, pričom vychádza a zohľadňuje doterajšie praktické skúsenosti a v praxi osvedčené postupy subjektov, ktoré doposiaľ vykonávali prípravu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, vrátane skúseností mimovládnych organizácií a zjednocuje podmienky, obsah a rozsah prípravy žiadateľa o náhradnú rodinnú starostlivosť v súlade s účelom náhradnej rodinnej starostlivosti pre všetky subjekty, ktoré vykonávajú prípravu žiadateľa na náhradnú rodinnú starostlivosť.
K § 39
Podmienky a postup pri zapisovaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť doposiaľ upravený nebol a nepodliehal správnemu konaniu, čo v praxi spôsobovalo nejednotnosť v postupe príslušných orgánov vyznačujúci sa v niektorých prípadoch určitou mierou neobjektívnosti zo strany zamestnancov príslušných orgánov. Návrh upravuje podmienky a postup pri zapisovaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, výsledkom ktorého je rozhodnutie vydané v správnom konaní o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
K § 40
Návrh vymedzuje dôvody a rozsah aktualizácie prípravy žiadateľa o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktoré môžu mať podstatný vplyv na spôsobilosť žiadateľa vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Tento návrh zohľadňuje a vychádza z praktických poznatkov subjektov, ktoré doposiaľ vykonávajú prípravu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.
K § 41
Návrh upravuje dôvody vyradenia žiadateľa o náhradnú rodinnú starostlivosť zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Rozhodovanie o vyradení žiadateľa o náhradnú rodinnú starostlivosť zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť podlieha správnemu konaniu.
K § 42
Návrh upravuje podmienky a postup pri sprostredkovaní nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorý doposiaľ v právnych predpisoch upravený nebol a zohľadňuje skúsenosti z praxe, návrhy najmä mimovládnych organizácií, zjednocuje postup pre všetky subjekty, ktoré sú alebo môžu byť zúčastnené na sprostredkovaní nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť. Návrh zvyšuje ochranu dieťaťa najmä pred zásahmi do jeho súkromia zo strany žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí si veľakrát mohli neobmedzene ”vyberať” spomedzi detí v detskom domove, dostávali o dieťati veľmi málo alebo žiadne informácie dôležité pre ich rozhodnutie prijať konkrétne dieťa, nemali dostatok času na vlastné uváženie prijať konkrétne dieťa a konzultáciu s odborníkmi v prípade ich obáv týkajúcich sa najmä perspektívy vývinu dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Pri samotnom nadväzovaní osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť je prax veľmi rôznorodá, niekedy neuľahčujúca dieťaťu ani žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť túto v ich životoch mimoriadne významnú udalosť a nevyjadrujúca vo svojom závere celkom jednoznačne, či boli vytvorené základy trvalých citových väzieb medzi dieťaťom a žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť v súlade s účelom náhradnej rodinnej starostlivosti a na účely rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo o osvojení dieťaťa. Návrh zároveň zásadným spôsobom rozširuje možnosti zapojiť neštátne subjekty do procesu sprostredkovania nadväzovania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom.
K § 43
V záujme odstránenia nejednotnosti a nejednoznačnosti vo vzájomnej spolupráci určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorej cieľom je dieťaťu, ktorému nesprostredkoval určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nadviazanie osobného vzťahu so žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť vo svojom územnom obvode, hľadať náhradnú rodinu v rámci Slovenska, návrh upravuje podmienky a postup určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri sprostredkovaní nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť v rámci Slovenska tak, aby boli vyčerpané všetky možnosti nájsť dieťaťu náhradnú rodinu na Slovensku v primeranom časovom rozsahu a aby bol zároveň rešpektovaný princíp subsidiarity v prípade medzištátneho osvojenia dieťaťa, ktorý je jedným zo základných princípov medzinárodných dokumentov v oblasti medzištátnych osvojení a medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Výraznou zmenou oproti doterajšej právnej úprave je zapojenie akreditovaných subjektov za zákonom ustanovených podmienok do procesu sprostredkovania v rámci Slovenskej republiky.
K § 44
Návrh upravuje podmienky a postup pri predkladaní spisovej dokumentácie dieťaťa na účely sprostredkovania medzištátneho osvojenia podľa Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993, ktorého je Slovensko zmluvným štátom od 1.októbra 2001. Návrh zohľadňuje praktické skúsenosti z uplatňovania uvedeného dohovoru v podmienkach Slovenska, ako aj zahraničné skúsenosti spolupracujúcich krajín. Zo systematického začlenenia sprostredkovania medzištátneho osvojenia na záver poradia všetkých ostatných spôsobov sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti vyplýva, že sa uplatní až vtedy, keď medzištátne osvojenie môže dieťaťu poskytnúť výhodu stálej rodiny po posúdení všetkých možností jeho zverenia do náhradnej rodinnej starostlivosti v jeho vlastnej krajine. Skutočnosť, že dieťaťu možno sprostredkovať medzištátne osvojenie však nezbavuje určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinnosti naďalej hľadať pre dieťa náhradnú rodinu na Slovensku, a to aj v spolupráci s akreditovaným subjektom. Návrh utvára do budúcna priestor pre sprostredkovanie medzištátnych osvojení aj podľa uzatvorených dvojstranných medzištátnych zmlúv so štátmi, ktoré nie sú zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
K § 45 až 48
Návrh upravuje dôvody a podmienky vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aj keď návrh zákona umožňuje vhodne a účelne kombinovať vykonávanie jednotlivých opatrení navrhuje sa jednoznačne upraviť podmienky, za ktorých môže dosahovať svoj účel detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko a resocializačné stredisko.
Návrh umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zabezpečiť účel opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj prostredníctvom iných subjektov, ktoré vykonávajú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu podľa tohto zákona. Návrh upravuje povinnosť vyššieho územného celku poskytovať obciam nachádzajúcim sa v jeho územnom obvode informácie o subjektoch pôsobiacich v územnom obvode samosprávneho kraja podľa tohto zákona.
Návrh zákona upravuje podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje rovnako nezávisle od zriaďovateľa a postup orgánu v prípade, ak zistí, že nie sú splnené podmienky podľa tohto zákona.
Návrh s cieľom vytvoriť možnosti väčšej variability zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa účelu, na ktorý sa zariadenia zriaďujú, upravuje a vymenúva spôsoby, ktorými sa účel dosahuje. Oproti doterajšej právnej úprave, ktorá upravuje jednotlivé druhy zariadení a ich činnosť, čo v praxi neumožňovalo zriaďovať zariadenia iné ako v zákone uvedené, návrh upravuje, že metódy, techniky a postupy práce a starostlivosť uvedenú v návrhu možno, s výnimkami ustanovenými v zákone, vhodne účelne voliť a kombinovať tak, aby zariadenie plnilo účel, na ktorý bolo zriadené. Návrh reaguje na potrebu vytvorenia priestoru pre možnosti zriaďovania zariadení zodpovedajúcich potrebám detí a účinnému vykonávaniu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Oproti súčasnej právnej úprave návrh zavádza aj povinnosť zariadeniu vypracovať a realizovať supervízny program.
Návrh ustanovenia zároveň upravuje úhrady za poskytovanú starostlivosť v zariadení.
K § 49
Návrh upravuje detský domov, ktorý sa zriaďuje na účely výkonu rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, nariadení predbežného opatrenia a ústavnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že do detského domova sú umiestnené deti, ktoré boli rozhodnutím súdu odňaté zo starostlivosti svojich rodičov, návrh osobitne upravuje spôsob a podmienky vykonávania rozhodnutia súdu, vrátane osobitných podmienok vykonávania rozhodnutia súdu. Detský domov nahrádza dieťaťu prirodzené rodinné prostredie od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia sa, najdlhšie do 25. roku veku, čo návrh prevzal z doterajšej právnej úpravy.
K § 50
Návrh upravuje osobitné podmienky vykonávania rozhodnutia súdu vo veciach maloletých bez sprievodu. Na účely výkonu rozhodnutia súdu sa zriaďuje detský domov pre maloletých bez sprievodu s rešpektovaním potrieb maloletých bez sprievodu a osobitostí pomoci týmto deťom, ako je potreba tlmočenia do jazyka, ktorému maloletý bez sprievodu rozumie, alebo prihliadanie na náboženské a kultúrne odlišnosti predchádzajúcej výchovy maloletého bez sprievodu.
K § 51
Návrh upravuje podmienky, za akých možno prijať dieťa do zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia.
K § 52
Návrh upravuje výkon súdneho rozhodnutia v profesionálnej rodine a samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách tak, aby bolo zároveň jednoznačné, že ak už musí byť dieťa umiestené v detskom domove, prednosť má jednoznačne výkon rozhodnutia súdu v profesionálnej rodine.
K § 53
Upravujú sa bližšie podmienky za akých je možné vykonávať rozhodnutie súdu v profesionálnych rodinách, samostatných skupinách a špecializovaných samostatných skupinách.
Navrhovaná právna úprava zároveň vymedzuje podmienky na strane zamestnanca zariadenia, ktoré musí splniť, aby sa mohol stať profesionálnym rodičom. Zároveň vymedzuje podmienku bezúhonnosti, ktorú musí spĺňať manžel profesionálneho rodiča.
K § 54
Navrhovaná právna úprava umožňuje oproti súčasnosti zriadiť za účelom vykonávania odbornej diagnostiky samostatnú diagnostickú skupinu v zariadení. Návrh upravuje zároveň podmienky, za akých môže byť diagnostická skupina zriadená.
K § 55
Upravuje sa povinnosť vypracovávania individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa a jeho súčastí.
K § 56
Upravuje sa povinnosť detského domova utvárať podmienky na stretávanie sa dieťaťa s jeho rodičmi za účelom zachovania a úpravy vzájomných vzťahov. Za týmto účelom zariadenie utvára podmienky na pobyt rodiča v zariadení. Zároveň sa upravujú rovnaké podmienky pre stretávanie sa dieťaťa z príbuznými a inými blízkymi osobami.
K § 57
Navrhuje sa aby v detskom domove mohla byť poskytovaná starostlivosť za zákonom ustanovených podmienok aj tehotnej žene a matke s dieťaťom. Táto možnosť je daná z dôvodu, aby žene, ak je to potrebné, boli utvorené podmienky na utvorenie a udržanie vzťahu k dieťaťu.
K § 58
Upravuje postup zariadenia v prípade že dieťa opustí detský domov bez súhlasu.
K § 59
Upravujú sa dôvody skončenia výkonu ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia. Upravuje sa zároveň povinnosť detského domova udržiavať kontakt s dieťaťom a jeho rodinou a mladým dospelým aj po odchode zo zariadenia.
K § 60
Cieľom ustanovenia je odstrániť doterajšiu nejednotnosť vo vedení spisovej dokumentácie, upravujú sa povinné súčasti spisovej dokumentácie.
K § 61
Upravujú sa podmienky určovania úhrady za poskytovanú starostlivosť dieťaťu a mladému dospelému. Osobitne sa upravuje určovanie úhrady, ak je poskytovaná starostlivosť dieťaťu - obojstrannej sirote, sirote, rodičovi, tehotnej žene a pod.
K § 62
Upravujú sa bližšie podmienky vykonávania opatrení v krízovom stredisku, zriadenom na účely pomoci deťom a plnoletým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v krízových životných situáciách a za účelom vykonávania výchovných opatrení. Oproti súčastnej právnej úprave sa rozširuje spektrum možnosti pomoci deťom, ich rodičom, ako aj plnoletým fyzickým osobám. Krízové stredisko podľa návrhu bude možno zriadiť len za účelom poskytovania krízovej intervencie.
K § 63
Resocializačné stredisko sa zriaďuje za účelom poskytovania odbornej pomoci dieťaťu a plnoletej fyzickej osobe, drogovo a inak závislým. Oproti súčasnej právnej úprave sa rozširujú nielen možnosti vykonávaných techník, metód a postupov, ale upravujú sa rámcovo aj základné obsahové náležitosti resocializačného procesu. Oproti súčasnej právnej úprave je možné v resocializačnom stredisku vykonávať aj rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení.
K § 64 až 69
Navrhovaná právna úprava medzi opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a kurately zaraďuje aj opatrenia finančného charakteru. Ich cieľom je nadväzovanie a upevňovanie rodinných vzťahov a citových väzieb medzi deťmi a ich rodičmi alebo inými osobami zodpovednými za ich výchovu. Navrhuje sa, aby obec príspevkom na dopravu rodičom dieťaťa alebo osobe, ktorá sa o dieťa osobne stará podporila ich stretávanie sa v detskom domove. Zároveň sa za účelom podpory návštev dieťaťa v prirodzenom rodinnom prostredí zaraďuje medzi finančné opatrenia aj príspevok na stravu, ktorý bude detský domov poskytovať vo výške stravnej jednoty počas pobytu dieťaťa v rodinnom prostredí. Kombináciou týchto opatrení s vykonávaním ostatných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vytvorí priestor na efektívnejšie dosahovanie účelu ústavnej výchovy. Navrhovaná práva úprava preberá zo súčasnej právnej úpravy osvedčené opatrenia, ako je poskytovanie vreckového, darov a finančnej pomoci pri uľahčovaní osamostatňovania sa mladého dospelého. Oproti súčasnej právnej úprave sa však upravujú bližšie podmienky ich poskytovania, ako aj výška poskytovaných súm zodpovedajúca vývoju spoločnosti.
K § 70
Navrhuje sa poskytovanie resocializačného príspevku pre mladistvých a plnoleté fyzické osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby a v kombinácií s opatreniami sociálnej kurately sa tak utvárajú predpoklady pre efektívnu resocializáciu.
K § 71
Upravujú sa subjekty, ktoré podľa tohto zákona vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K § 72 až 73
Návrh upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti vykonávania opatrení podľa tohto zákona, a to ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti poskytovania sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a určeného úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
K § 74 a 75
Návrh upravuje pôsobnosť obcí pri výkone samosprávnej pôsobnosti a pôsobnosť vyšších územných celkov pri výkone samosprávnej pôsobnosti v oblasti sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pri pôsobnosti obce je zároveň ustanovené, kedy môže výkon svojej samosprávnej pôsobnosti vykonávať prostredníctvom akreditovaného subjektu alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
K § 76
Návrh upravuje vykonávanie opatrení podľa tohto zákona neštátnymi subjektmi. Návrh ustanovenia taxatívnym výpočtom uvádza opatrenia, na ktoré nemôže byť udelená akreditácia. Zároveň sa navrhuje upraviť, že opatrenia vykonávané podľa tohto zákona nie je možné vykonávať za účelom dosiahnutia zisku.
K § 77
Návrh upravuje podmienky vykonávania úloh podľa dohovoru o medzištátnych osvojeniach fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Osobitne sa vymedzuje rozsah úloh ako primajúceho štátu, tak aj štátu pôvodu.
K § 78
Návrh jednoznačne vymedzuje podmienky na udelenie akreditácie pre fyzické osoby alebo právnické osoby. Doterajšia rámcová úprava podmienok pri vydávaní povolenia na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov spôsobovala v aplikačnej praxi výkladové problémy.
K § 79
Návrh upravuje konanie o udelení akreditácie. Na konanie vo veciach akreditácie sa vzťahuje správny poriadok. Upravujú sa zároveň obsahové náležitosti žiadosti o akreditáciu.
Bližšie podmienky týkajúce sa akreditácie a akreditačného konania upravuje vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo.
K § 80 a 81
Návrh upravuje zriadenie akreditačnej komisie za účelom posudzovania žiadostí fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo sa podieľajú na ich výkone aj vykonávaním rôznych metód, postupov a techník podľa tohto zákona.
Návrh upravuje osobitne činnosť akreditačnej komisie v časti overovania odbornej spôsobilosti.
K § 82
Návrh ustanovenia upravuje rozhodovanie vo veciach akreditácie, ako aj obsahové náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie, povinnosti subjektov, ktorým bola udelená akreditácia. Zároveň sa navrhuje, aby platnosť akreditácie bola upravená na päť rokov, v prípade akreditácie na vykonávanie úloh pri medzištátnom osvojení na tri roky.
K § 83 až 85
Návrh podrobne upravuje dôvody pre ktoré zaniká akreditácia, ako aj dôvody, pre ktoré ministerstvo po vyjadrení akreditačnej komisie rozhodne o zrušení akreditácie. Zrušenie akreditácie sa vzťahuje na prípady, ak je ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý vývin, alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý vývin.
K § 86 a 87
Návrh upravuje možnosť vyššieho územného celku poskytnúť finančný príspevok na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie akreditovanému subjektu, právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, alebo obci. Úprava podmienok poskytovania finančného príspevku sa ponecháva výlučne v pôsobnosti vyššieho územného celku, ktorý ich upraví vo všeobecne záväznom nariadení. Návrh zároveň upravuje povinnosť vyššieho územného celku zverejniť podmienky poskytovania finančného príspevku v ustanovenej lehote.
K § 88
Návrh upravuje poskytovanie finančného príspevku akreditovanému subjektu na prevádzku detského domova pre maloletého bez sprievodu, ako aj podmienky jeho poskytovania.
K § 89
Upravuje sa konanie vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie a miestna príslušnosť subjektov.
K § 90 a 91
Upravuje sa povinnosť ministerstva vykonávať kontrolu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ako aj možnosť uloženia pokuty za zákonom ustanovených podmienok
K § 92
Nakoľko návrh zákona upravuje také opatrenia, ktoré nie je možné vykonávať bez zodpovedajúceho odborného vzdelania, upravuje kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie vybraných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa povahy opatrenia a povahy metód, techník a postupov, ktorými sa opatrenia vykonávajú.
K § 93
Návrh upravuje súčinnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi a ďalšími právnickými osobami vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie.
K § 94
Návrh jednoznačne upravuje (a to aj napriek skutočnosti, že je to upravené v rámci príslušných ustanovení), že ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na výkon ústavnej starostlivosti sa vzťahujú rovnako aj na deti, ktoré sú umiestené na základe rozhodnutia súdu vzhľadom na svoj zdravotný stav v domove sociálnych služieb s celoročným pobytom. Cieľom návrhu je zabezpečiť rovnaké podmienky vykonávania ústavnej starostlivosti vo všetkých zariadeniach v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
K § 95
Návrh upravuje povinnosť fyzických osôb, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uvedené ustanovenie je v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca, ako aj Etickým kódexom sociálneho pracovníka.
K § 96
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na navrhované zrušenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
K § 97
Navrhuje sa, aby ministerstvo vydalo všeobecne záväzný právny predpis na vykonávanie niektorých ustanovení návrhu zákona.
K § 98 až 102
Navrhuje sa zrušiť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a jeho pôsobnosť zveriť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Navrhuje sa zrušiť rozpočtovú organizáciu Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Vzhľadom na úzke prepojenie na orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj vzhľadom na to, že navrhovaná právna úprava obsahuje aj opatrenia, na vykonávanie ktorých je nutná aj odborná psychologická pomoc, navrhuje sa zachovať doterajší rozsah poskytovaných psychologicko-poradenských služieb v rámci orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, že doterajšia činnosť Centra poradensko-psychologických služieb prejde do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tohto dôvodu treba upraviť prechod práv a povinností zamestnancov centra, ako aj prechod správy majetku, práv a povinností vyplývajúcich z uzavretých dohôd.
Návrh zákona zároveň upravuje v prechodných ustanoveniach aj práva a povinnosti zamestnancov, ktorí nespĺňajú osobitné kvalifikačné predpoklady podľa návrhu zákona, prechod práv fyzických osôb a právnických osôb, ktoré budú dotknuté alebo by mohli byť dotknuté účinnosťou novej právnej úpravy.
Navrhuje sa upraviť obdobie, počas ktorého musia zriaďovatelia detských domovov pripraviť detský domov na vykonávanie rozhodnutia súdu u detí do troch rokov výlučne v profesionálnych rodinách. Ak už musí byť dieťa umiestené v ústavnej starostlivosti, je potrebné priblížiť prostredie, v ktorom sa ústavná starostlivosť vykonáva čo najviac rodinnému prostrediu. Osobitným problémom je vytváranie prostredia čo najviac porovnateľného s rodinným alebo náhradným rodinným prostredím pre deti do troch rokov. Práve táto veková skupina detí vyžaduje s pohľadu najmä vývinovej psychológie osobitnú pozornosť tak, aby mohli byť vývinové potreby detí ( bezpečia, lásky...) uspokojované v čo najširšej miere. Vzhľadom na skutočnosť, že vznikanie nových profesionálnych rodín je podmienené rôznymi faktormi (ekonomickými, záujmom vykonávať túto profesiu a pod.) je potrebné určiť zároveň dostatočnú lehotu na splnenie tejto podmienky. Súčasťou návrhu je aj úprava prechodného obdobia, t.j. úprava obdobia, počas ktorého musia zriaďovatelia pripraviť podmienky v detských domovoch tak, aby po jeho uplynutí boli deti do jedného roku veku umiestňované výlučne v profesionálnych rodinách.
K Čl. II
Dôvodom navrhovaného doplnenia je utvoriť podmienky na účinnú pomoc obetiam domáceho násilia, ktoré museli opustiť domácnosť, nakoľko boli ohrozené na živote a zdraví a je im z tohto dôvodu poskytovaná odborná pomoc v krízovom stredisku. Navrhuje sa upraviť výnimku z právnej úpravy spoločne posudzovaných osôb tak, aby osoby, ktoré z uvedených dôvodov nemôžu bývať spoločne, mohli byť posudzované osobitne na účely hmotnej núdze.
Vzhľadom na úpravu cien tovarov a energií od 1. januára 2005 a s tým súvisiace vyššie výdavky na všetky tovary a služby, navrhuje sa úprava súm príspevku na bývanie.
K Čl. III
Navrhuje sa doplnenie zákona o životnom minime tak, aby sa príspevok na stravu a resocializačný príspevok nezapočítaval do príjmu.
K Čl. IV
Navrhovaným doplnením sa zabezpečia rovnaké podmienky vykonávania ústavnej starostlivosti deťom v detskom domove aj v domove sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom. Navrhuje sa aby podmienky opatrení finančného charakteru podľa navrhovanej právnej úpravy – vreckové, dary, príspevok na osamostatnenie ako určovanie výšky úhrady platili rovnako aj v domove sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom nezávisle od skutočnosti, že ide o zariadenie sociálnych služieb.
K Čl. V
Ide o legislatívno-technické doplnenie vyplývajúce z návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K Čl. VI
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na 1. apríla 2005 okrem § 73 ods. 1 písm. p), § 99 a 100, ktorých účinnosť sa navrhuje na 1. júla 2005 vzhľadom na zmenu určenia ústredného orgánu v príslušných medzinárodných dohovoroch, čo si vyžiada určité časové obdobie.
Bratislava 12. januára 2005
Mikuláš Dzurinda, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ľudovít Kaník, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky