Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Účelom navrhovanej novelizácie právnych predpisov je komplexne posilniť právo dieťaťa na výživné. Návrh zákona zvýši vymožiteľnosť práva v oblasti vymáhania výživného pre dieťa tým, že posilňuje všetky dostupné právne prostiedky, ktoré má oprávnený, resp. jeho zákonný zástupca k dispozícii.
Najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Preto je ale nevyhnutné vytvoriť také legislatívne podmienky v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, vyživovacej povinnosti a keď je ohrozený ich zdravý vývin musí byť a aj je prioritou každej vyspelej spoločnosti.
K uvedenému zaväzuje Slovenskú republiku aj Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený pod č. 104/1991 Zb.), ktorý v článku 3 zmluvné strany zaväzuje: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi."
Účelom novelizácie Trestného zákona je nanovo definovať ustanovenie § 213 (Zanedbanie povinnej výživy). V doterajšej praxi bolo bežné, že napriek trestnému činu podľa § 213 sa povinní často vyhýbali plneniu vyživovacej povinnosti. Doterajšie ustanovenie § 213 pre naplnenie znakov skutkovej podstaty vyžaduje neplnenie povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného „po dobu najmenej troch mesiacov". Súčasný výklad pojmu „po dobu najmenej troch mesiacov" znamená neplnenie si tejto povinnosti počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené spôsobuje v praxi problémy najmä, ak povinný plní svoju povinnosť napríklad každý tretí mesiac alebo plní len čiastočne. V takomto prípade nemožno proti neplatičovi viesť úspešne trestné stíhanie.
Navrhuje sa zmeniť skutkovú podstatu trestného činu podľa ustanovenia § 213 tak, že trestným činom bude čo aj čiastočné neplnenie zákonnej povinnosti za tri mesiace, bez ohľadu na to či po sebe nasledujú alebo nie. Súčasne sa navrhuje zvýšiť trestné sadzby pri trestnom čine podľa § 213 Trestného zákona.
V novelizácii Trestného zákona sa dopĺňa nový odsek 2 v § 214 za účelom sprístupnenia účinnej ľútosti aj tým páchateľom, za ktorých poskytol orgán sociálnoprávnej ochrany (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) náhradu. Uhradením toho, čo orgán poskytol ako náhradu za výživné (náhradné výživné) zaniká trestná zodpovednosť páchateľa za podmienok v § 214 ods. 2.
V súvislosti s rekodifikáciou tresného práva na Slovensku je potrebné upozorniť, že účinnosť navrhovanej právnej úpravy je nevyhnutná k 1.1. 2005, najmä v dôsledku jej potrebnosti a nádväznosti na schválený zákon č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom. Pripravované rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku majú nadobudnúť účinnosť najskôr v polovici roku 2005, pričom reálnejší je neskorší termín 1.1.2006.
Účelom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je zosúladiť zmeny, ktoré nastali v oblasti sociálneho zabezpečenia (zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhuje sa, aby v prípade vyživovacej povinnosti k maloletému sa základná suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou sa znížila na polovicu základnej sumy určenej nariadením vlády (č. 89/1997 Z.z.). Umožní sa tým v prípade povinných poberajúcich dávku v hmotnej núdzi alebo príspevku k dávke v hmotnej núdzi efektívne vymôcť aspoň určitú sumu potrebnú dieťaťu na pokrytie životných potrieb. Dieťa sa častokrát dostáva v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti do existenčných problémov, pričom môže byť ohrozené jeho zdravie alebo zdravý vývin. Prioritou spoločnosti musí byť preto v prvom rade riešenie existenčných problémov maloletých detí, ktoré si svoju situáciu pre svoj vek nemôžu vyriešiť samy a zvýšenie zodpovednosti najmä tých rodičov, ktorí si svoju povinnosť neplnia.
Návrhom novelizácie zákona o náhradnom výživnom je zosúladenie právnej úpravy s novelizáciou v článku I a umožnenie tresne stíhať osoby za ktoré poskytne náhradné výživné príslušný orgán.
Navrhovaný zákon uplatňuje ústavnú garanciu zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Článok 41 Ústavy SR v odseku 1 druhej vete ustanovuje, že: „Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých." Podľa článku 41 Ústavy SR má teda štát povinnosť dbať o ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny. Návrh zákona úplne v súlade s článkom 41 Ústavy SR prenáša do praxe princíp ochrany rodiny a zvýšenej ochrany mladistvých a detí, v tomto prípade maloletých detí ohrozených neplnením vyživovacej povinnosti zo strany jedného z ich rodičov.
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. Prijatý zákon č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom predpokladal dopady na štátny rozpočet v roku 2005 vo výške 21,06 mil Sk. V prvom roku sa predpokladala vymožitelnosť náhrad za poskytnuté výživné v miere 10 % až 15 %. Navrhovaná právna úprava zvýši vymožiteľnosť výživného najmenej o 10 %. Úspora finančných prostriedkov by mala z uvedeného dôvodu dosahovať najmenej 2,106 mil. Sk. Pre roky 2006 a nasledujúce sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti náhrad o rovnakú mieru.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR.
Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona : Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Róbert Madej
2. Názov návrhu zákona: zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.140/1961
Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:
a) problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a jeho členským štátom na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003
b) z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 - Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku.
4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona vyplývajúci z článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp solidarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti v návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie bezpredmetné.
B. Osobitná časť
K Čl. I bodu 1
Ustanovenie trestného činu porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods. 1 nepostihuje nelegálnu držbu tovaru bez kontrolných známok, kontrolných pások, alebo bez iných kontrolných opatrení na jeho označenie na daňové účely alebo iné účely ustanovené zákonom. Tento tovar prechovávajú osoby, ktoré následne nie sú dostatočne trestnoprávne postihnuteľné. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tz 16/2000 zo dňa 21. septembra 2000.
K Čl. I bodu 2 až 4
Navrhuje sa nanovo definovať § 213 Trestného zákona, za účelom postihovania neplnenia povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nie len za tri po sebe nasledujúce mesiace, ale aj v prípade, ak si povinný riadne neplnil svoju povinnosť hoci aj nepravidelne, ktorékoľvek 3 mesiace. Súčasne sa navrhuje zvýšiť trestné sadzby pri trestnom čine podľa § 213.
K Čl. I bodu 5
Ustanovenie § 214 sa navrhuje doplniť odsekom 2 za účelom sprístupnenia účinnej ľútosti aj tým páchateľom, za ktorých poskytol orgán sociálnoprávnej ochrany (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) náhradu. Poskytnutím náhradného výživného prechádza nárok oprávneného na štát. Uhradením toho, čo orgán poskytol ako náhradu za výživné (náhradné výživné) zaniká trestná zodpovednosť páchateľa za podmienok v § 214 ods. 2.
K Čl. II bodu 1
Navrhuje sa, aby v prípade vyživovacej povinnosti k maloletému sa základná suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, znížila na polovicu základnej sumy určenej nariadením vlády.
K Čl. II bodu 2
Navrhuje sa zosúladiť zmeny, ktoré nastali v oblasti sociálneho zabezpečenia zákonom č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. III bodu 1
Navrhuje sa, aby v prípade vyživovacej povinnosti k maloletému sa základná suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, znížila na polovicu základnej sumy určenej nariadením vlády.
K Čl. III bodu 2
Navrhuje sa zosúladiť zmeny, ktoré nastali v oblasti sociálneho zabezpečenia zákonom č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K Čl. IV
Navrhuje sa doplniť ustanovenie odseku 7 v § 9 zákona č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom, za účelom trestného stíhania osôb, za ktoré príslušný orgán poskytol náhradné výživné.
K Čl. V
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2005.