Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

454/2004 Z. z.

Edmund Horváth • 7.3. 2011, 17:14

Dôvodová správa k 454/2004 Z. z.

Všeobecná časť

Výkon štátnej správy na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov je upravený zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2004.

Doteraz účinná právna úprava regulovaná zákonom č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z. a vyhláškou Federálneho ministerstva vnútra č. 146/1982 Zb., ktorou sa vykonáva citovaný zákon, je spoločenským vývojom prekonaná. Vzhľadom na viackrát odloženú účinnosť vyššie uvedeného zákona a potrebu riešiť vecné problémy vyskytujúce sa v tejto agende od jeho prijatia, je potrebné opätovne posúdiť problematiku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra obyvateľov a novelizovať tie ustanovenia, ktorých znenie už plne nevyhovuje zmeneným spoločenským podmienkam.

Nevyhnutnosť novely zákona č. 253/1998 Z. z. vyplýva z požiadavky, aby informačný systém registra obyvateľov napĺňal predpoklady na aktuálny, správny a funkčný systém, ktorý bude rešpektovať zásady ochrany osobných údajov a ich priebežnú aktualizáciu.

Zmenou technologického riešenia informačného systému registra obyvateľov, ktoré je determinované realizáciou opatrení súvisiacich s reformou verejnej správy, dochádza k vytvoreniu centrálnej databázy registra a zrušeniu okresných evidencií v dôsledku zániku okresných úradov. Presunom niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, predovšetkým na úseku matrík, nastáva objektívna potreba zosúladenia právnych a vecných pomerov v tejto oblasti s výkonom štátnej správy v území i na centrálnej úrovni.

Pri príprave novely boli využité viacročné poznatky a skúsenosti od prijatia predmetného zákona a navrhovaná právna úprava smeruje k skvalitneniu a zjednodušeniu príslušných ustanovení zákona.

Návrhom novely sa upresňujú podmienky a náležitosti súvisiace s hlásením trvalého pobytu, kde sa deklaruje, že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá žiadne právo k budove alebo jej časti a ani k jeho vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi.

Zjednodušuje sa postup pri hlásení občanov, ktorí nemajú alebo nemôžu získať trvalé bývanie.

Taxatívne sa vymedzujú spôsoby zániku trvalého pobytu a určuje sa miestom trvalého pobytu obec v tých prípadoch, keď bol občanovi trvalý pobyt zrušený v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

Novelizáciou sa taktiež upravujú povinnosti štátnych orgánov a obcí, ktoré vyplývajú z kompetenčných a organizačných zmien orgánov verejnej správy a obsahuje aj opatrenia proti nečinnosti ohlasovne alebo zariadenia sociálnych služieb a ukladá ich zabezpečiť príslušnému obvodnému úradu.

Novelou súčasnej platnej právnej úpravy sa vytvoria predpoklady na skvalitnenie výkonu štátnej správy na úseku evidencie pobytu občanov a začatím rutinnej prevádzky registra obyvateľov od 1. októbra 2004 v podmienkach verejnej správy sa napĺňa aj realizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava nemá dopad na verejné financie a nevyplývajú z nej žiadne nároky na pracovné sily.

Z hľadiska organizačného zabezpečenia štátni zamestnanci okresných riaditeľstiev Policajného zboru v Bratislave, ktorí vykonávali činnosť na úseku hlásenia pobytu občanov pre občanov Bratislavy sa stanú dňom účinnosti tohto zákona na základe ich súhlasu zamestnancami mestských častí v Bratislave vo verejnej službe. Štátni zamestnanci, ktorí vykonávali činnosť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov na vysunutých pracoviskách okresných riaditeľstiev Policajného zboru v Bratislave (v Senci, Pezinku a v Malackách) sa stávajú štátnymi zamestnancami Krajského úradu v Bratislave.

Štátni zamestnanci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorí vykonávali činnosti na úseku evidencie pobytu občanov sa dňom účinnosti tohto zákona stávajú štátnymi zamestnancami Krajského úradu v Bratislave.

Štátni zamestnanci z ostatných okresných riaditeľstiev Policajného zboru, ktorí vykonávali činnosti na úseku evidencie pobytu občanov sa dňom účinnosti tohto zákona stávajú štátnymi zamestnancami krajských úradov podľa územného obvodu, v ktorom mali tieto útvary Policajného zboru sídla.

Spísať protokoly o odovzdaní a prevzatí práv a povinností z majetkových a iných vzťahov, prechode správy hnuteľného majetku a prechode vlastníctva hnuteľného majetku, ktorí slúžil na výkon agendy hlásenia a evidencie pobytu občanov, sú do nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné príslušné útvary Policajného zboru, krajské úrady a mestské časti v Bratislave.

Finančné a personálne zabezpečenie výkonu úloh na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov bude v roku 2004 v rámci záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2004. Do rozpočtu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bude pre mestské časti v roku 2004 delimitovaný objem finančných prostriedkov pripadajúci na počet funkčných miest, ktorými sa výkon pôsobnosti na úseku hlásenia pobytu pre občanov Bratislavy zabezpečoval ku dňu účinnosti zákona na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave.

V roku 2005 a v ďalších rokoch bude výkon úloh na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov v pôsobnosti krajských úradov a obvodných úradov finančne zabezpečený v rámci záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu a v pôsobnosti obcí, mestských častí v Bratislave a mestských častí v Košiciach ako prenesený výkon štátnej správy formou decentralizačnej dotácie. Decentralizačná dotácia bude pre rozpočet ministerstva vnútra zabezpečená z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytovaných obciam na výkon samosprávnych funkcií. Decentralizačná dotácia na rok 2005 predstavuje sumu 145 mil. Sk.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktoré s ním vyslovilo súhlas za predpokladu, že požiadavka na 145 mil. Sk v súvislosti s uplatňovaním decentralizačnej dotácie pre obce a mestské časti v Bratislave a v Košiciach bude pokrytá v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nie je potrebné jeho prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Vzhľadom na obsah doložky zlučiteľnosti nie je potrebná tabuľka zhody.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) problematika návrhu zákona nie je prioritou v žiadnom z politicko-právnych dokumentov ES/EÚ,

- problematika návrhu zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe Komisie Európskych spoločenstiev,

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

- žiadne.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

- bezpredmetné,

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c) je upravená v práve Európskej únie,

- bezpredmetné,

d) nie je upravená v práve Európskej únie,

- bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

bez účasti expertov

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1:

V odseku 1 sa charakterizuje obsah pojmu trvalý pobyt, ktorý vyjadruje vôľu občana trvalo sa zdržiavať na určitom mieste na území Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje zásada, že občan môže mať iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste.

V odseku 2 sa určuje, v ktorých budovách môže byť občan prihlásený na trvalý pobyt. Predmetnými budovami sú bytové budovy a nebytové budovy, ktoré sú podľa stavebného zákona stavbami spojenými so zemou pevným základom. Ďalšou podmienkou je, že tieto budovy musia byť označené súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom. Pokiaľ ide o nebytové budovy, v týchto môže mať občan trvalý pobyt len vtedy, ak časť týchto budov je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.

V odseku 3 je deklarovaná skutočnosť, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove alebo jej časti a ani k jeho vlastníkovi alebo spoluvlastníkom. Vyslovene sa uvádza, že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter. Takáto úprava vyplynula z požiadaviek praxe, pretože vlastník alebo spoluvlastník budovy odmieta dať občanovi súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt z obáv o svoje vlastnícke práva. Ohlásenú skutočnosť o trvalom pobyte je možné kedykoľvek zmeniť a uviesť do súladu so skutočným stavom. Prihlásenie občana na trvalý pobyt v danej budove alebo jej časti nezakladá žiadne právne nároky občana k tejto budove alebo jej časti, ktoré sú upravené výlučne v rámci občianskoprávnych vzťahov.

V odseku 4 sa určuje miesto trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia, ktorým je miesto trvalého pobytu jeho matky. Týmto však nie je vylúčené neskoršie prihlásenie dieťaťa na trvalý pobyt do iného miesta na základe rozhodnutia zákonného zástupcu dieťaťa.

Ak nie je možné zistiť miesto trvalého pobytu matky ustanovuje sa, že miestom trvalého pobytu pre novonarodené dieťa je obec, v ktorej územnom obvode sa dieťa narodilo.

V odseku 6 sa určuje, že deň narodenia dieťaťa je aj dňom jeho prihlásenia na trvalý pobyt. Pre dieťa narodené v zahraničí sa za takýto deň určuje deň prihlásenia dieťaťa na trvalý pobyt na ohlasovni pobytu jeho zákonným zástupcom.

Odsek 7 upravuje povinnosť pre každého občana hlásiť trvalý pobyt, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí a teda má stále bydlisko na území Slovenskej republiky. Pri hlásení pobytu občan uvedie povinné údaje, ktoré sa vedú v evidencii pobytu, pričom môže uviesť fakultatívne aj svoju národnosť a akademický titul.

Na to, aby ohlasovňa prihlásila občana na trvalý pobyt, musí občan predložiť tri doklady. V prvom rade je to občiansky preukaz alebo doklad o občianskom preukaze, u detí do 15 rokov alternatívne rodný list; platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom občianstve, ak občan nemá občiansky preukaz alebo doklad o občianskom preukaze. Druhým dokladom je doklad o vlastníctve, prípadne spoluvlastníctve budovy alebo jej časti, do ktorej hlási trvalý pobyt. Tretím dokladom je písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti. Ak ide o budovu alebo jej časť, ktorá je v nájme, toto písomné potvrdenie musí predložiť aj nájomca. Potvrdenie sa nevyžaduje, ak sa prihlasuje na trvalý pobyt v danej budove alebo jej časti vlastník, spoluvlastník, nájomca pri nájme na neurčitú dobu, manžel alebo nezaopatrené dieťa vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, alebo ak vlastník, spoluvlastník alebo nájomca vyjadrí svoj súhlas s prihlásením občana na trvalý pobyt osobne pred zamestnancom ohlasovne. Oproti predchádzajúcej právnej úprave je prihlásenie občana na trvalý pobyt vždy viazané na súhlas vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s uvedenými výnimkami.

V odseku 9 sa ustanovuje povinnosť zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje bývanie, umožniť občanom celoročne umiestneným v týchto zariadeniach prihlásenie na trvalý pobyt. Prihlásenie neplnoletých osôb sa vykoná prostredníctvom zákonného zástupcu prípadne opatrovníka podľa § 4 ods. 2.

K bodu 2:

Ide o formálnu úpravu, ktorá nadväzuje na legislatívne zmeny v oblasti sociálnej pomoci.

K bodu 3:

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť tomu, kto hlási trvalý pobyt namiesto osôb uvedených v odsekoch 1 až 4, a to predložiť doklady uvedené v § 3 odsek 8 týkajúce sa prihlasovaných osôb.

K bodu 4:

Ukladá sa povinnosť občanovi vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt a uviesť požadované údaje týkajúce sa jeho osoby, ako aj vlastníka alebo spoluvlastníkov budovy alebo jej časti v prípade, že nepredloží písomné potvrdenie vlastníka alebo spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s ich osvedčenými podpismi.

Určuje sa povinnosť osobám, ktoré hlásania trvalý pobyt dieťaťa do 15 rokov podľa odseku 2 vyplniť samostatný prihlasovací lístok na trvalý pobyt.

Občana nie je možné prihlásiť na trvalý pobyt so spätným dátumom, ale až ku dňu keď sú splnené všetky podmienky, ktoré ukladá tento zákon vrátane predloženia všetkých potrebných dokladov na prihlásenie na trvalý pobyt.

K bodu 5:

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednodušeniu prihlásenia sa na trvalý pobyt u tých občanov, ktorí sa nemôžu prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4. Ide o kategóriu osôb, u ktorej sa nedá preukázať evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky, a ktorá nemá alebo nemôže získať trvalé bývanie. Ruší sa podmienka, ktorou bol občan viazaný prihlásiť sa na trvalý pobyt v mieste narodenia, pretože k tomuto miestu mnohí občania nemajú žiadny vzťah a okrem narodenia tam ani nebývali. Touto úpravou sa zrovnoprávňuje občan narodený na území Slovenskej republiky s občanom, ktorý sa narodil v zahraničí, čím majú obaja rovnakú možnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt podľa miesta, v ktorom sa zdržiavajú. Občan pri hlásení trvalého pobytu predkladá len občiansky preukaz alebo doklad o občianskom preukaze, ak ich nemá platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky. V tomto prípade sa ako miesto pobytu uvedie iba obec pobytu.

K bodu 6:

V súvislosti so skončením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa ukladá povinnosť občanovi vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu.

Občan má možnosť skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky ohlásením jeho skončenia prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike, ktorí doručia ohlasovni trvalého pobytu občana odhlasovací lístok, ktorý musí byť podpísaný občanom a tento podpis musí byť osvedčený.

K bodu 7:

Upravujú sa spôsoby zániku trvalého pobytu na základe taxatívne uvedených skutočností. Trvalý pobyt možno zrušiť na základe oznámenia ohlasovne alebo ohlásenia občana, alebo oznámenia matričného úradu prípadne súdneho rozhodnutia. Trvalý pobyt sa zruší, ak občan pri prihlásení predložil neplatný, falšovaný, vedome pozmenený alebo cudzí doklad. Nové dôvody na zrušenie trvalého pobytu sú uvedené v písmenách e) až g). Podľa písmena e) trvalý pobyt sa zruší na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť, v prospech ktorého bolo vydané súdne rozhodnutie o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka. Ide o prípady, kedy súd obmedzí alebo zruší užívacie právo jednému z užívateľov budovy alebo jej časti, v ktorej má evidovaný trvalý pobyt. Podľa písmena f) vlastníci budovy alebo jej časti môžu súhlasne navrhnúť zrušenie trvalého pobytu občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo, napr. mu zanikol nájomný vzťah. Nájomcovi budovy alebo jej časti nie je možné zrušiť trvalý pobyt, pokiaľ nájom trvá. Výnimkou z tohto ustanovenia je, že návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov podľa § 3 ods. 8 písm. d). Podľa písmena g) ohlasovňa zruší trvalý pobyt v prípade zániku budovy, v ktorej je trvalý pobyt evidovaný.

Určuje sa miesto trvalého pobytu občana, ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d) až g). Týmto miestom trvalého pobytu je obec, v ktorej územnom obvode bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Skutočnosť zrušenia trvalého pobytu občanovi podľa odseku 1 písm. d) až g) je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi formou vyvesenia tohto oznamu na úradnej tabuli obce po dobu 15 dní, pričom v oznámení uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Vzhľadom na zrušenie okresných úradov a presun kompetencií v matričnej agende z okresných úradov na obce, je potrebné upraviť tieto skutočnosti v odseku 3, kde sa zároveň zakotvuje povinnosť matričných úradov oznamovať ohlasovniam vybrané údaje, ktoré sú dôležité z hľadiska vedenia evidencie pobytu občanov a registra.

K bodu 8:

Týmto ustanovením sa spresňujú povinnosti občana pri hlásení prechodného pobytu.

K bodu 9:

Týmto ustanovením sa spresňujú povinnosti ohlasovne pri hlásení pobytu občana. Podľa písmena d) je ohlasovňa povinná oznámiť skončenie doterajšieho trvalého pobytu s výnimkou nezrušiteľne osvojeného dieťaťa, kedy túto povinnosť splní ministerstvo vnútra podľa § 22 ods. 2. V písmene e) sa ukladá povinnosť ohlasovni bezodkladne zaznamenať údaje o hlásení pobytu priamo do registra a v prípade, že nemá možnosť vstupu do registra, je povinná bezodkladne doručiť tieto údaje príslušnému obvodnému úradu, ktorý ich do registra zaznamená. Na základe písmena f) sa ukladá ohlasovni povinnosť vydať občanovi potvrdenie o pobyte pri každom hlásení pobytu.

K bodu 10:

Uvedeným ustanovením sa dopĺňajú údaje, ktoré vedie ohlasovňa v evidencii pobytu občanov.

K bodu 11:

V § 13 sa nanovo definuje, že register tvorí len centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú vedie ministerstvo vnútra. Zmenou technologického riešenia informačného systému registra a zmenami v rámci procesu reformy verejnej správy sa stala okresná evidencia registra neopodstatnená.

Ustanovenie § 14 upresňuje pojmy v súvislosti so zmenami v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o azyle. Vypúšťajú sa údaje o žiadateľoch o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky a o odídencoch vzhľadom na problémy evidencie uvedených osôb, ako aj vzhľadom na to, že údaje o uvedených osobách mnohokrát nezodpovedajú skutočnosti, pričom nie je možné verifikovať ich správnosť vzhľadom na ochranu uvedených osôb na základe medzinárodných dohovorov.

K bodu 12 a 13:

V uvedených ustanoveniach sa dopĺňajú údaje o občanoch, ktoré sú predmetom evidencie v registri. V registri sa už nebude evidovať údaj o tom, či občan je vojakom alebo nevojakom.

K bodu 14:

V § 17 sa upresňujú údaje o cudzincoch a azylantoch, ktoré sú predmetom evidencie v registri v súvislosti so zmenami cudzineckého zákona a azylového zákona.

§ 18 upravuje údaje, ktoré zaznamenáva do registra ohlasovňa v súvislosti so svojou činnosťou, ako aj údaje, ktoré jej zasiela súd.

V § 19 sú upravené údaje, ktoré zaznamenáva do registra útvar Policajného zboru.

§ 20 upravuje údaje, ktoré zaznamenáva do registra obvodný úrad v súvislosti so svojou činnosťou a údaje, ktoré preberá a zaznamenáva od štátnych orgánov a ohlasovní, ktoré nemajú priamy vstup do registra.

V § 21 sa upravujú údaje, ktoré zaznamenáva do registra krajský úrad.

§ 22 upravuje údaje, ktoré zaznamenáva do registra ministerstvo vnútra v súvislosti so svojou činnosťou. Ide o údaje o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky, údaje súvisiace s určením alebo so zmenou názvu obce, údaje súvisiace so zrušením predchádzajúceho trvalého pobytu nezrušiteľne osvojeného dieťaťa a údaje, ktoré sú predmetom evidencie v osobitnej matrike a ďalšie údaje súvisiace so svojou činnosťou. Ministerstvo vnútra oznamuje ohlasovni doterajšieho trvalého pobytu nezrušiteľne osvojeného dieťaťa a Štatistickému úradu Slovenskej republiky zrušenie tohto pobytu. Táto povinnosť sa neukladá ohlasovni nového trvalého pobytu vzhľadom na potrebu ochrany identity nezrušiteľne osvojeného dieťaťa.

K bodu 15:

V § 22a ods. 1 sa ukladá povinnosť súdu zasielať údaje uvedené v § 18 ods. 2 ohlasovni a rovnako sa ukladá povinnosť ohlasovniam a štátnym orgánom zasielať údaje v § 20 ods. 1 obvodnému úradu, a to do troch dní od právoplatnosti príslušného rozhodnutia alebo od času keď nastala zmena údajov uvedených v registri.

V odseku 2 sa ukladá povinnosť štátnym orgánom a ohlasovniam zaznamenať do registra údaje uvedené v § 18 až 22, a to bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti príslušného rozhodnutia alebo od doručenia štátnym orgánom alebo ohlasovňou podľa odseku 1.

K bodu 16 a 17:

V § 26 ods. 1 sa vymedzuje kompetencia ministerstva vnútra v súvislosti s hlásením a evidenciou pobytu občanov a registrom vo vzťahu k riadenia výkonu štátnej správy na tomto úseku. Obce a mestské časti vykonávajú uvedené činnosti ako prenesený výkon štátnej správy.

Zároveň sa upresňuje znenie poznámok pod čiarou v súvislosti s novelizáciou týchto zákonov, resp. prijatím nových zákonov.

K bodu 18:

Uvedeným ustanovením § 26a sa zabezpečuje výkon činností na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra v prípade nečinnosti ohlasovne pobytu alebo zariadenia sociálnych služieb. V uvedených prípadoch sa ukladá splnenie povinností uvedených v predmetných ustanoveniach obvodnému úradu.

K bodu 19:

V § 27 ods. 1 sa upravuje platnosť hlásenia trvalého pobytu a prechodného pobytu podľa doterajších predpisov.

V odseku 2 sa upravuje prechod práv a povinností štátnych zamestnancov útvarov Policajného zboru, ktorí vykonávajú činnosť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov na krajské úrady. Štátni zamestnanci vykonávajúci činnosť na úseku hlásenia pobytu občanov pre občanov Bratislavy na okresných riaditeľstvách Policajného zboru v Bratislave sa stávajú zamestnancami mestských častí v Bratislave vo verejnej službe na základe ich súhlasu, pričom nemajú nárok na odstupné podľa zákona o štátnej službe.

V odseku 3 sa upravuje prechod majetkových a iných vzťahov a správy hnuteľného majetku z útvarov Policajného zboru na krajské úrady.

V odseku 4 sa upravuje prechod majetkových a iných vzťahov a hnuteľného majetku útvarov Policajného zboru v Bratislave z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, do správy mestských častí v Bratislave.

V odseku 5 sa ukladá povinnosť odovzdávajúcim útvarom Policajného zboru a preberajúcim krajským úradom a mestským častiam v Bratislave spísať písomné protokoly o odovzdaní a prevzatí práv a povinností z finančných, majetkových a iných vzťahov, prechode správy hnuteľného majetku a prechode vlastníctva hnuteľného majetku najneskôr do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

V odseku 6 sa ukladá povinnosť útvarom Policajného zboru odovzdať dokumentáciu krajským úradom a mestským častiam v Bratislave najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

V odseku 7 sa ukladá povinnosť útvarom Policajného zboru v Bratislave naďalej spravovať, poskytovať údaje a vybavovať podania týkajúce sa manuálnych evidencií pobytu občanov, ktoré nebudú odovzdané mestským častiam v Bratislave. Z povinnosti spravovať tieto evidencie vyplýva, že musia byť vedené v súlade s právnymi predpismi na úseku archívov a registratúr.

K bodu 20:

Dopĺňa sa zákon, ktorý sa zruší predmetným zákonom. Ide o zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb, ktorého účinnosť je v súčasných spoločenských a ekonomických podmienkach neopodstatnená.

K článku II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie úplného znenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z dôvodu prehľadnosti právneho predpisu, ktorý sa týka všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2004, s výnimkou prechodných ustanovení v bode 19 § 27 ods. 5 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2004. V týchto prípadoch je potrebné, aby predmetné činnosti mohli byť uskutočnené v dostatočnom časovom predstihu, a to v lehote jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti ostatných ustanovení zákona.

V Bratislave 15. apríla 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Vladimír Palko, v.r.

minister vnútra 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1232
PoUtStŠtPiSoNe
: