Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
1. Zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy
Odškodnenie za nemateriálnu ujmu, konkrétne za vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje vyhláška Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
Citovaná právna úprava ustanovuje za jeden bod výšku odškodnenia v sume 60 Sk, pričom počet bodov určuje lekár v posudku. Podľa platnej právnej úpravy poisťovňa môže vyplatiť odškodnenie najviac vo výške 240 000 Sk, avšak vyhláška umožňuje súdom neobmedzene zvyšovať výšku odškodnenia v násobkoch. Aj keď uvedené zvyšovanie je umožnené len v prípadoch „mimoriadneho zreteľa hodných a primerane“, v praxi sa skôr vyskytujú prípady, keď sa na uvedené kritérium neprihliada.
Kým v 90. rokoch priznávali slovenské súdy zvýšené náhrady ojedinele, v 10 až 30 násobkoch základnej sumy odškodnenia vypočítanej podľa vyššie uvedenej vyhlášky, dnes sa prakticky žalujú aj bežné telesné poškodenia s odškodnením vo výške 570 násobku.
Súdom priznané sumy sa paradoxne neodvíjajú od stupňa poškodenia ani od profesie, veku a postavenia osoby v spoločnosti (športovec, umelec, politik). Iné nároky poškodených osôb (ušlý príjem, liečebné pomôcky, náklady liečenia) nie sú prakticky žalované. Súdny proces je v mnohých prípadoch ovplyvňovaný inými faktormi než stanovujú právne predpisy. Škodcovia sú ochotní súhlasiť s akoukoľvek žalovanou sumou, nakoľko sú „poučení“, že účet v konečnom dôsledku zaplatia poisťovne (napr. Sociálna poisťovňa). Z toho dôvodu 99 % prípadov končí na prvostupňovom súde a poisťovne potom tlačia exekútori, ktorým v mnohých prípadoch asistujú „nezávislé“ súdy. Zjednocovanie súdnej praxe cez Najvyšší súd ako je to známe v zahraničí prakticky absentuje.
V porovnaní s inými štátmi je systém odškodnení za nemateriálnu ujmu v Slovenskej republike, ktorý by mal odrážať aj stupeň životných nákladov, veľmi neštandardný. O tom, že na Slovensku nie je niečo v poriadku svedčia aj porovnania s inými štátmi (prepočet sa vykonal podľa aktuálneho kurzu koruny).
Štát Sk
Slovensko od 5 000 do 30 000 000
Česká republika od 5 000 do 2 000 000
Maďarsko max. 200 000
Rakúsko od 15 000 do 5 200 000
Belgicko od 6000 do 10 000 000
Dánsko max. 4 000 000
Švajčiarsko max. 4 500 000
Francúzsko od 12 000 do 2 500 000
Veľká Británia max. 9 000 000
Grécko od 150 000 do 3 500 000
Nemecko max. 15 000 000
Holandsko od 4000 – 4 000 000
Eskalácia súdnych odškodnení za nemateriálnu ujmu ohrozuje fungovanie systému povinne zmluvného poistenia. Deficit zo starého dobiehajúceho systému zákonného poistenia sa v dôsledku tvorby rezerv na žalované sumy zvýšil z 2 mld. Sk zo začiatku roka 2002 na súčasných 5 mld. Sk. Prognóza ďalšieho nárastu deficitu pri súčasnej úrovni súdnych sporov je veľmi pesimistická. Návrh preto reaguje na narastajúci počet súdnych rozhodnutí, v ktorých boli priznané neprimerane vysoké sumy odškodnenia. Podľa dostupných informácií výška požadovanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v podaných žalobách na súdoch Slovenskej republiky v tomto období presahuje čiastku 5 mld. Sk. Súdna prax je nejednotná a rozhodnutia sú založené na voľnej úvahe súdu. Ani v jednom prípade doteraz sa však nepodarilo využiť nástroje slúžiace k ujednoteniu súdnej praxe.
Poisťovne upozorňujú, že okrem deficitu musia hradiť škody z nového systému povinného poistenia (funguje od roku 2002) a náklady na činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov 8 % z prijatého poistného. Riešením nemôže byť ani niekoľkonásobné zvýšenie poistného vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu v Slovenskej republike.
Návrhom zákona sa predovšetkým upravujú práva a povinnosti, čím sa odstraňuje dlho pretrvávajúci rozpor vyhlášky s Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne sa upúšťa od terminológie „odškodňovanie“ v nadväznosti na prijatie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý používa pojem „náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“ pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zákon č. 461/2003 Z. z. náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom a chorobou z povolania zaraďuje medzi dávky úrazového poistenia.
Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Ide o nárok nemajetkovej povahy, ktorý je výlučne viazaný na poškodeného. Tento nárok neplní v zmysle platných právnych predpisov, reparačnú funkciu, ale je satisfakčnej povahy. Bolestným sa nahrádza bolesť poškodeného spôsobená poškodením jeho telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenie vrátane rehabilitácie. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život poškodeného, pre uspokojovanie jeho potrieb, alebo pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Škoda na zdraví pri posúdení všetkých činností jedinca v živote nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, estetickú škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti súťaživosti a schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu životného komfortu, zníženie fyzickej a psychickej integrity. Úpravou náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dochádza v nemalom rozsahu k presadzovaniu základných ľudských práv a slobôd a to najmä práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, práva na ochranu zdravia a ľudskej integrity, manželstva, rodičovstva a rodiny. Zdravie je stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha.
2. Zhodnotenie súladu s ústavou a so zákonom
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Predpisy Európskej únie neupravujú jednotný postup členských štátov pri odškodňovaní úrazov a chorôb z povolania. Určenie takéhoto postupu zostalo v právomoci jednotlivých štátov. Nariadenie Rady EHS 1408/71 upravuje iba nárok na vecné dávky a peňažné dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania pri zamestnaniach alebo samostatných zárobkových činnostiach na území iného štátu.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Zhodnotenie finančných vplyvov
Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet a verejné financie. Návrh zákona bude mať dopad na zamestnávateľov. U zamestnávateľov, ktorí sú štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, sa na základe úrazovosti z roku 2002 predpokladá dopad vo výške cca 20,595 - 21,114 mil. Sk. Uvedený údaj predstavuje kvalifikovaný odhad urobený z údajov Štatistického úradu SR „Pracovná neschopnosť pre chorobu a úraz“. Navrhovaná zmena bude mať dopad na rozpočet ministerstva obrany cca 941 854 - 1 009 153 Sk. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za pracovné úrazy a choroby z povolania sa môže zvýšiť o 400% pre všetkých zamestnávateľov.
Návrh zákona bude mať dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne v rozsahu cca 65 mil. Sk. Súčasne však treba uviesť, že pred súdom uplatnené nároky proti Sociálnej poisťovni za obdobie od 1.4.2002 do 31.1.2003 predstavovali 693 608 230 Sk. Pri súčasnom vývoji rozhodovania súdnej praxe možno očakávať vysoké percento úspešnosti takto uplatnených nárokov. Zákon má neodôvodnené rozhodovanie v súdnej praxi obmedziť.
Za 9 mesiacov roka 2002, odkedy vykonáva Sociálna poisťovňa zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania bolo vyplatené na náhradách za bolesť a náhradách za sťaženie spoločenského uplatnenia celkove 95 153 797 Sk. Z uvedenej sumy predstavovalo zvýšenie na náhradách za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia priznané na základe súdneho rozhodnutia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia celkovo 83 266 977 Sk, z toho zvýšenie náhrad za bolesť sumu 20 063 756 Sk a zvýšenie náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 63 203 221 Sk. Po odpočítaní zvýšenia na základe rozsudku súdu v sume 83 266 977 Sk od celkovej sumy vyplatenej na náhradách za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia základné priznané náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú sumu 11 886 820 Sk za 9 mesiacov roka 2002 (za celý rok 2002 – cca 16 000 000 Sk). Pri navrhovanej sume bodu by tieto náhrady predstavovali cca 65 000 000 Sk.
V prípade zákonom navrhovaného možného dvojnásobného zvýšenia zisteného odškodnenia na základe odborného posúdenia charakteru a dôsledkov poškodenia zdravia výška náhrady by predstavovala cca 130 000 000 Sk.
Sociálna poisťovňa opätovne prepočítala predpokladaný dopad v roku 2003 a mal by predstavovať cca 6 mil. Sk (pôvodná suma 65 mil. Sk /predstavovala ročný dopad/ bola upravená na cca 71,3 mil. Sk); v roku 2004 - cca 77,6 mil. Sk a v roku 2005 cca 83,9 mil. Sk.
Zhodnotenie ekonomických vplyvov
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky a nemá vplyv na úroveň obyvateľstva ani hospodárenie podnikateľskej sféry.
Zhodnotenie environmentálnych vplyvov
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.
B. Osobitná časť
K § 1
V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa vymedzuje predmet zákona.
K § 2
Definujú sa základné pojmy používané v návrhu zákona.
K § 3
Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Obe zásady musia byť brané do úvahy pri hodnotení bolesti a hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia.
Ustanovuje sa postup pre prípad, že niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách, ktoré tvoria prílohu zákona. Variabilita poškodení ani neumožňuje do detailov vymenovať všetky formy a druhy poškodenia na zdraví. V takýchto prípadoch je potrebné použiť sadzbu za podobné, iné poškodenie, s ktorým sporný druh poškodenia možno po stránke bolesti najskôr porovnať. Rovnako sa má postupovať i v prípade, ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorej príčinou je poškodenie zdravia. Aj v tomto prípade je potrebné postupovať analogicky, tzn. ďalšia náhrada za bolesť sa určí porovnaním tejto operácie s operáciou, s ktorou ju možno najskôr porovnať.
K § 4
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa taktiež poskytuje jednorazovo na základe lekárskeho posudku. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodní ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie spoločenských úloh. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné sa riadiť zásadou primeranosti povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, ako i kvantitatívnou stránkou, ktorá vyjadruje v akom rozsahu sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote.
Ustanovuje sa postup pre hodnotenie následkov poškodenia zdravia, ktoré nie sú výslovne uvedené v sadzbách tvoriacich prílohu zákona. Podobne ako pri náhrade za bolesť i v tomto prípade je potrebné použiť sadzby za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu.
Pri určovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vziať do úvahy i obmedzenia spôsobené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu. Znamená to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa môže poskytnúť iba za následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Z uvedeného vyplýva, že nie je opodstatnené vymáhanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. za úplnú stratu všetkých zubov alebo napríklad za úplnú stuhnutosť ramena, ak už pred úrazom poškodený nemal všetky zuby alebo trpel ochorením ramena. Ak poškodenému už bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a v dôsledku zhoršenia svojho zdravotného stavu si uplatňuje ďalšiu náhradu, výška náhrady sa stanoví tak, že zo sumy náhrady, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu, sa mu odpočíta suma už pôvodne priznaná. Napríklad poškodený uplatňuje nárok na náhradu za úplné porušenie šliach ohýbačov niekoľkých prstov na rukách, ale už skôr mu bola priznaná náhrada za neúplné porušenie šliach. Prináleží mu náhrada len vo výške rozdielu sadzieb medzi neúplným a úplným porušením šliach.
K § 5
Podľa navrhovanej úpravy základom pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je bodové ohodnotenie uvedené v lekárskom posudku. Výška náhrady sa ustanovuje ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, čo v súčasnosti predstavuje cca 270 Sk. Určenie výšky náhrady v nadväznosti na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky predstavuje objektívny spôsob valorizácie. Navrhovaný spôsob umožňuje nielen stabilizáciu právnej úpravy, ale aj ujednotenie súdnej praxe. Navrhovaná úprava rešpektuje i predpokladané zmeny životnej úrovne v súvislosti s našim vstupom do Európskej únie.
Zložitosť poškodenia zdravia je potrebné zohľadniť pri individuálnom hodnotení jednotlivých prípadov. Navrhovaná úprava ráta so zohľadnením predpokladov poškodeného, ktoré mal pre uplatnenie sa v živote a spoločnosti a ktoré ako následok poškodenia zdravia boli významne obmedzené alebo stratené. Najvyšší možný počet bodov, ktorý je možné dosiahnuť pri ohodnotení najťažších poranení a najťažších následkov, je približne 11520, čo predstavuje sumu 3.110.400 Sk.
Ustanovuje sa, že súd v prípade uznania invalidity, môže výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, najviac však o 20 %. Pri dvadsať percentnom zvýšení spomínaná suma narastie na 3.732.480 Sk maximálne.
K § 6
Zavádza sa nový inštitút jednoduchého a rýchleho vyrovnania, ktorého cieľom je predchádzať zbytočným súdnym sporom. Takýto postup má veľkú tradíciu v štátoch EÚ, v ktorých sa uvedeným spôsobom podarí vysporiadať až 90 % prípadov.
K § 7
Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár spracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok potvrdzuje prednosta príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca. Navrhovaná úprava rešpektuje špecifiká hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený alebo právnická osoba, prípadne fyzická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá. O vydanie znaleckého posudku môže žiadať aj právnická osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu za právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa príslušných právnych predpisov. Prakticky pôjde najmä o poisťovne.
Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, možno požiadať o vydanie znaleckého posudku; takéto oprávnenie sa priznáva všetkým osobám, ktoré sú oprávnené požiadať o vydanie lekárskeho posudku.
K § 8
Ustanovujú sa náležitosti lekárskeho posudku. Lekársky posudok musí byť vypracovaný písomne, pričom jedno jeho vyhotovenie bude tvoriť súčasť zdravotnej dokumentácie poškodeného. Z hľadiska odôvodnenosti výsledku hodnotenia, ktorý sa uvádza celkovým počtom bodov v lekárskom posudku, je dôležité, aby posudzujúci lekár uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru svojho hodnotenia.
Vzhľadom na rozdielne kritériá pri hodnotení bolesti a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sa ustanovuje rozdielny časový horizont, v ktorom je potrebné posúdiť rozsah poškodenia na zdraví.
K § 9
Ustanovujú sa zásady pre hodnotenie bolesti, ktoré sú východiskom pre hodnotenie bolesti pri poškodení na zdraví a pre určenie počtu bodov v lekárskom posudku.
K § 10
Ustanovujú sa zásady pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sú východiskom pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri poškodení na zdraví a pre určenie počtu bodov v lekárskom posudku.
Navrhovaná úprava umožňuje zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok, ktoré závisí od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku choroby alebo úrazu obmedzené alebo stratené.
Ak posudzujúci lekár zistí, že následky poškodenia na zdraví, v dôsledku ktorých je sťažené spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým, bežným lekárskym výkonom, upozorní poškodeného na vhodnosť takéhoto výkonu.
K § 11
Navrhovanou úpravou sa riešia prípady, v ktorých k poškodeniu na zdraví došlo pred účinnosťou zákona.
K § 12
Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje zrušiť vyhlášku ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
K §13
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
V Bratislave 24. 3. 2004
Mikuláš Dzurinda, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Rudolf Zajac, v.r.
minister zdravotníctva Slovenskej republiky