D Ô V O D O V Á S P R Á V A
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. 4. 2001 k návrhu legislatívneho zámeru komplexných zmien právnej úpravy záložného práva.
Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Vznik záložného práva, ktorého predmetom je hnuteľná vec, je podľa § 151b Občianskeho zákonníka popri zmluve o záložnom práve podmienený jednou z nasledovných skutočností: odovzdanie veci záložnému veriteľovi, odovzdanie veci inej osobe, alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je súčasne aj nevyhnutná na nakladanie s vecou. V praxi obchodného života sa listina spĺňajúca oba uvedené predpoklady nachádza len veľmi ťažko. Za takúto listinu nemožno bez pochybností považovať ani technický preukaz (majúci charakter listiny verejného práva, osvedčujúcej spôsobilosť motorového vozidla na premávku) ani inventárnu kartu (majúcu charakter nosiča evidenčných informácií nevyhnutných v účtovníctve).
Bez toho, aby bol predmet záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi (čiže de facto bolo znemožnené jeho používanie vo výrobnom a obchodnom styku) je možné zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam len na základe osobitných právnych úprav k určitým hnuteľným veciam, ako napr. k námorným lodiam (na základe zákona č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona č. 42/1980 Zb.), zrnu, obilnín vrátane kukurice, olejnatých semien, semien strukovín, cukru, zemiakov jedlých neskorých (na základe zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov).
Z uvedeného je zrejmé, že v bežnej praxi financovania malých a stredných podnikateľov de facto neexistuje možnosť poskytnúť zabezpečenie spočívajúce v založení hnuteľných vecí (napr. stroje, technológie, kamióny a iné motorové vozidlá, inventár a zásoby). Podnikatelia sú nútení zakladať iba nehnuteľnosti, ktorými ale máloktorí disponujú, prípadne bonitné pohľadávky. Pre rozvoj malého a stredného podnikania je tento stav veľmi problematický. Existujúca situácia úvery pre malého a stredného podnikateľa (ktorý nevlastní nehnuteľnosť a nemá pohľadávku, ktorú by mohol založiť) buď neúmerne predražuje alebo úplne zabraňuje k nim prístup.
Nedokonalosť právnej úpravy záložného práva k hnuteľným veciam, o. i., vedie v bankovej praxi k častému použitiu problematického právneho inštitútu zabezpečenia záväzkov prevodom práva (vrátane vlastníckeho práva). V praxi použitie uvedeného inštitútu teda nahrádza nevyhovujúci systém záložného práva a vytláča pôvodný zmysel zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým je zabezpečenie záväzku a nie prevod práva. V praxi však použitie tohto inštitútu nemá za následok obmedzenie dlžníka vo výkone jeho vlastníckych práv (teda s výnimkou obmedzenia samotného scudzenia), nakoľko tento vec, ku ktorej sa viažu prevedené práva, v reálnej praxi naďalej užíva. Uvedené teda zrejme vedie k pokrivenému uplatňovaniu práva v praxi.
Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade nezabezpečenej pohľadávky.
Uskutočnenie reformy záložného práva umožní rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý závisí vo veľkej miere od prijateľnej ponuky úverov, preto sa predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
V návrhu zákona sa súčasne upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné upraviť v súvislosti s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Občianskoprávny dohovor o korupcii vypracovala multidisciplinárna komisia pre korupciu a dňa 9. 9. 1999 ho prijal Výbor ministrov Rady Európy na svojom 678. zasadnutí. Slovenská republika svojim podpisom pristúpila k Občianskoprávnemu dohovoru o korupcii v júni 2000, čím sa zaviazala zosúladiť svoju právnu úpravu v zmysle Občianskoprávneho dohovoru o korupcii. Po prijatí potrebných legislatívnych zmien bude možné predložiť Občianskoprávny dohovor o korupcii Národnej rade Slovenskej republiky na ratifikáciu.
V súlade s uznesením vlády č. 134 z 13. februára 2002 k správe o priebehu a výsledkoch monitorovacieho procesu Slovenskej republiky vo vzťahu k 25 hodnotiacim kritériám FATF s návrhom na realizáciu opatrení je potrebné skrátiť lehotu na zrušenie vkladového vzťahu, a to ustanovením konkrétneho termínu.
Nová právna úprava Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka poistnej zmluvy vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ. Pri uzavieraní poistných zmlúv pre jednotlivé poistenia je charakteristické, že poistné riziko sa nachádza na území viacerých štátov, pričom poistiteľ, ktorý toto riziko poistil má sídlo v inej krajine, ako je tá, v ktorej sa poistné riziko nachádza. Pritom poistenie tohto rizika môže byť poistiteľom poistené v rámci volného poskytovania služieb. Rovnako ako aj ten, kto poistnú zmluvu uzaviera môže mať trvalý pobyt alebo sídlo v inej krajine ako je tá, v ktorej sa nachádza poistné riziko alebo sídlo poistiteľa. V takomto prípade je daná možnosť voľby práva, ktorým sa daná poistná zmluva riadi za účelom zvýšenia stupňa ochrany oprávnených záujmov poistených. Z uvedeného vyplýva, že niektoré ustanovenia navrhovanej právnej úpravy nadobudnú účinnosť až dňom vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Smernice upravujúce životné poistenie a neživotné poistenie obsahujú ustanovenia, ktoré bolo potrebné zapracovať do navrhovanej právnej úpravy týkajúcej sa poistnej zmluvy. Jedná sa predovšetkým o ustanovenia týkajúce sa poistenia právnej ochrany, práva platného pre poistné zmluvy. V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ bolo potrebné, aby Slovenská republika zaviedla do svojho právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ. Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo z platných smerníc Európskej únie, ktoré obsahujú aj články upravujúce poistnú zmluvu. Ide o tieto smernice EÚ: 1/ Smernica č. 88/357/EEC zo dňa 22.6.1988, 2/ Smernica č. 92/96/EEC zo dňa 10.11.1992, 3/ Smernica č. 87/344/EEC zo dňa 22.6.1987, 4/ Smernica č. 92/49/EHS zo dňa 18.6.1992.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Zavedenie centrálneho registra záložných práv v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka a o zmenách a doplnení niektorých predpisov nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet, nakoľko všetky náklady so zavedením a vedením registra bude znášať Notárska komora SR.
Vychádzajúc z údajov Daňového riaditeľstva SR v materiály "Stratégia vymáhania daňových nedoplatkov", ktorý je súčasťou materiálu "Informácie o stave daňových a colných nedoplatkov k 30.6.2001", ktorý bol schválený Poradou ekonomických ministrov dna 12.11.2001 a predložený na rokovanie vlády sa predpokladá približne nasledujúci dopad na štátny rozpočet v súvislosti s registráciou záložného práva na hnuteľné veci správcu dane pri výkone daňovej exekúcie:
Počet exekučných príkazov na predaj hnuteľných vecí za jeden rok k 31.12 2000, pričom nie na každú hnuteľnú vec bolo zriadene záložné pravo............... 431
Poplatok za registráciu záložného práva na hnuteľné veci v centrálnom registri záložných práv .......................................................... x 500 Sk
Spolu ročne........................................................................215.500 Sk
Vyčíslenie dopadu na štátny rozpočet v súvislosti s možným znížením celkovej vymôženej sumy na daňových nedoplatkoch spôsobeným zrušením prednostného záložného práva správcu dane nie je možné. Jednalo by sa len o čisto špekulatívne odhady. Vymožitelnosť je aj pri súčasnej právnej úprave pri exekúcii na hnuteľné a nehnuteľné veci veľmi nízka (3,1% v prípade exekúcie na hnuteľné veci a 8,3% v prípade veci nehnuteľných).
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR predpokladá potrebu zvýšenia počtu pracovníkov katastrálnych úradov vzhľadom na nárast pracovných činnosti o 0,2 zamestnanca za rok na každú Správu katastra (79) a odhaduje zvýšené náklady na mzdové prostriedky v prípade zamestnanca zaradeného do 5. Platovej triedy so stredoškolským vzdelaním pod 15 rokov praxe na celkovo 2.513.799 Sk ročne.
Odhadovaný dopad predloženého materiálu na štátny rozpočet je 2.728.799 Sk ročne.
Návrh zákona nebol zaradený do Plánu práce RHSD na I. polrok 2002, preto bol zaslaný Rade hospodárskej a sociálnej dohody len na informáciu.
Ministerstvo financií vo svojom stanovisku zo dňa 15.3. 2002 k predpokladaným dôsledkom na výdavky štátneho rozpočtu približne vo výške 2 728 799 Sk uviedlo: „Uznesenie vlády SR č. 790 z 30. augusta 2001 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 sa v bode C.34 ukladá správcom rozpočtových kapitol „nepredkladať v roku 2002 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2002 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet. Vzhľadom na túto skutočnosť nesúhlasíme s ďalším legislatívnym postupom o návrhu tohto zákona." Vzhľadom na horeuvedené bola upravená navrhovaná účinnosť zákona na 1. 1. 2003.
Osobitná časť
K článku I
K bodu 1:
V súvislosti s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii sa upravuje premlčacia doba náhrady škody spôsobenej trestnými činmi podľa tretieho oddielu tretej hlavy Trestného zákona, pri činoch v ktorej je možné uplatniť náhradu škody. Subjektívna lehota v tomto prípade je trojročná a objektívna desaťročná. Ustanovenie sa predkladá v dvoch alternatívach. Prvá alternatíva neráta s osobitnou úpravou zodpovednosti za škodu spôsobenú korupčným správaním na rozdiel od druhej, ktorá vychádza z osobitne upravenej zodpovednosti za škodu spôsobenú korupčným správaním v § 421b.
K bodu 2:
Navrhovaná právna úprava sleduje za cieľ eliminovať násilné správanie podielových spoluvlastníkov v rodinách, pretože v tejto komunite najčastejšie spoluvlastnícke vzťahy vznikajú a sú prezentované v prípade nezhôd násilím rôzneho druhu.
K bodu 3:
Navrhovaná právna úprava má prispieť k obmedzovaniu násilného správania manželov pri riešení nezhôd o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva a je občianskoprávnou sankciou v prípadoch, keď toto ustanovenie nebude mať dostatočne výchovný účinok na páchateľov násilia.
K bodu 4:
K § 151a
§ 151a definuje záložné právo ako právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo k inej majetkovej hodnote. Záložné právo ako akcesorické právo slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva t. j. zo zálohu. Oprávneným subjektom, ktorý sa môže uspokojiť, resp. domáhať uspokojenia, je veriteľ zabezpečenej pohľadávky. alebo osoba veriteľom splnomocnená. Záložný veriteľ môže na realizáciu záložného práva poveriť zmluvou aj tretiu osobu, v závislosti od typu obstarávateľskej zmluvy táto osoba realizuje záložné právo buď v mene a na účet záložného veriteľa alebo vo vlastnom mene a na účet veriteľa. Ak je záložným právom zabezpečené plnenie (napr. na základe úverovej zmluvy), poskytnuté viacerými veriteľmi spoločne (napr. tzv. syndikovaný úver), vo vzťahu k dlžníkovi, vrátane výkonu záložného práva za veriteľov koná praxi spravidla jeden z nich alebo iná poverená osoba. Oprávnenie vystupovať a konať za syndikát veriteľov vyplýva zo zmluvy medzi veriteľmi, z ktorej tiež vyplýva, či táto osoba koná v mene a na účet všetkých veriteľov alebo vo vlastnom mene a na účet všetkých veriteľov. Medzi sebou sa veritelia vyrovnajú na základe ich dohody.
K § 151b:
V § 151b sa oproti dnes platnej právnej úprave dopĺňajú právne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k vzniku záložného práva, o rozhodnutie súdu alebo štátneho orgánu.
Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu.
Najjednoduchším spôsobom určenia zálohu bude jeho jednotlivé určenie napr. popisom. Záloh však bude možné určiť aj jeho vymedzením čo do množstva a druhu, čím bude možné počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. Pri takomto určení zálohu nie je potrebné vyčleniť konkrétnu časť ako predmet zálohu a záložné právo môže byť uspokojené čímkoľvek z daného množstva a druhu. Nakoniec sa záložný veriteľ môže dohodnúť zo záložcom na spôsobe, na základe ktorého bude možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, prípadne byt alebo nebytový priestor, ktorý bude konkrétnym zálohom. V takomto prípade nebude konkrétny záloh určitý už v čase vzniku záložného práva, ale bude kedykoľvek počas jeho trvania určiteľný a záložný veriteľ (prípadne aj iná osoba) bude v čase výkonu svojho záložného práva presne vedieť čím je pohľadávka zabezpečená.
Z uvedeného vyplýva, že zálohom môže byť napr. konkrétny tovar, ktorý má záložca v sklade, ako aj tovar v sklade určený druhovo a čo do množstva. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe určenia zálohu. Napr., že zálohom môže byť tovar, ktorý sa nachádza v určitý deň v sklade, a to v hodnote dohodnutej v zmluve.
Zmluvné určenie predmetu zálohu bude najdôležitejšou časťou zmluvy, najmä v prípade založenia podniku alebo súboru vecí, kde presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia môže zamedziť neskorším sporom o predmete zálohu.
Obdobný postup sa použije aj pre náležitosti dedičskej dohody, rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy, ktorými sa zriaďuje záložné právo.
K § 151bc
Záložným právom je zabezpečovaná konkrétna pohľadávka záložného veriteľa. Pohľadávka môže byť tak peňažná ako aj nepeňažná. V prípade, že je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, musia si zmluvné strany určiť hodnotu pohľadávky alebo spôsob, na základe ktorého je možné hodnotu pohľadávky určiť kedykoľvek v priebehu trvania záložného práva. pohľadávka, ktorej hodnotu nie je možné v čase uzatvorenia zmluvy vyčísliť, resp. pohľadávka, ktorej hodnota sa v priebehu platnosti zmluvy o zriadení záložného práva bude meniť, musí byť možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jej aktuálnu hodnotu. Takýto spôsob určenia pohľadávky je v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka o určitosti právneho úkonu. Je na zmluvných stranách, akým spôsobom si určia hodnotu pohľadávky, resp. na akom mechanizme určenia hodnoty pohľadávky sa dohodnú. V prípade, že sa zmluvné strany dohodli na mechanizme určenia hodnoty pohľadávky v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva nie jej hodnota určená, musí zmluva obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny zaistenej pohľadávky, aby sa zabránilo prípadným sporom o výške zaisteniazabezpečenia.
Oproti súčasnému právnemu stavu sa ruší predpoklad ocenenia nepeňažnej pohľadávky. , a určenie hodnoty pohľadávky je jedným z predpokladov určitosti pohľadávky.
Záložným právom môže byť (tak ako tomu bolo aj dodnes) zabezpečená pohľadávka, ktorá existuje v čase vzniku záložného práva, ale aj pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V prípade, že pohľadávka nevznikne, alebo podmienka nebola splnená, vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva nedochádza ani ku jeho vzniku. Na druhej strane, v prípade že pohľadávka vznikne alebo sa splní podmienka, vznikne s pohľadávkou aj záložné právo.
V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo zmeny v osobe veriteľa pohľadávky zabezpečenej záložným právom, prechádza spolu s pohľadávkou aj záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky. Vzhľadom na povahu záložného práva, nemá dispozícia s pohľadávkou (prechod, prevod pohľadávky či iná zmena v osobe veriteľa) za následok zánik pohľadávky, ale naďalej plní svoju zabezpečovaciu funkciu. Nový veriteľ môže v prípade, že nebude splnená pohľadávka riadne a včas, uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu.
Osobitná situácia nastáva v prípade úverovej zmluvy. V komerčnej praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy banka môže postúpiť záväzok o úvere, ku ktorému sa viaže doložka o záložnom práve ešte vo fáze, kedy nedošlo k vyplateniu úveru. Bolo by duplicitné, keby bolo nutné opätovne zabezpečiť pohľadávku, pretože k vyplateniu úveru v takomto prípade ešte nedošlo. Aj v prípade takejto zmeny sa prevádza záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky, čiže na druhú banku.
K § 151cd:
Ustanovenie § 151d upravuje predmet záložného práva t. j. záloh. Záložné právo môže byť zriadené na hnuteľné veci, nehnuteľné veci alebo iné právo alebo inú majetkovú hodnotu (napr. pohľadávky), byt alebo nebytový priestor. Záloh je v čase existencie záložného práva vyhradený pre záložného veriteľa, ktorý má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne.
Nehnuteľnosti sú tradične považované za jednu z najspoľahlivejších foriem majetku a sú veľmi vhodné ako predmet zábezpeky aj preto, že evidencia nehnuteľností (katastrálny systém) garantuje, že nehnuteľnosťou zabezpečené právo veriteľa je rešpektované. Nehnuteľné veci však predstavujú iba určitú časť majetku, pričom v modernej trhovej ekonomike veľká časť podnikateľských subjektov nemá záujem vlastniť nehnuteľnosti. S cieľom vyhnúť sa kapitálovým nákladom spojených s kúpou nehnuteľností vzrastajúci počet podnikateľov uprednostňuje ich prenájom alebo leasing.
Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť vec, právo alebo iná majetková hodnota, prípadne byt alebo nebytový priestor, ktoráý je prevoditeľnáý, za predpokladu, že osobitný predpis nevylučuje možnosť zriadiť záložné právo.
Zálohom môže byť nielen jednotlivá vec (právo či iná majetková hodnota), ale aj súbor vecí (práv či majetkových hodnôt). Taktiež spôsobilým predmetom zálohu je podnik, resp. jeho časť.
Navrhovaná úprava upresňuje, že záložné právo sa vzťahuje nielen na samotný záloh, ale aj na jeho súčasti, plody a úžitky, ako aj príslušenstvo. Súčasne sa dáva možnosť stranám sa dohodnúť na odlišnej úprave vo vzťahu k súčasti zálohu, plodom a úžitkom a príslušenstvu, prípadne sa použijú ustanovenia osobitného zákona.
Založiť vec je oprávnený jej vlastník. Založiť iný spôsobilý predmet záložného práva (záloh) je oprávnený ten, komu takýto predmet patrí. Založcom môže byť len osoba, ktorá má vec vo svojom vlastníctve, alebo ktorá je oprávnená disponovať s daným právom alebo majetkovou hodnotou. Na druhej strane záložca nemusí byť osoba totožná so záložným dlžníkom.
Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, t. j. aj vec, ktorá v čase založenia záložného práva ešte neexistovala a vznikne v budúcnosti, prípadne vznikne v budúcnosti v závislosti od splnenia podmienky, alebo aj vec, ktorá v čase založenia záložného práva síce existovala, ale záložca ju nadobudne až v budúcnosti.
Návrh zákona výslovne stanovuje, že dohoda o zákaze zriadiť záložné právo nie je voči tretím osobám účinná z dôvodu, že o dohode medzi zmluvnými stranami, ktorou sa zakazuje zriadiť záložné právo nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť.
K § 151d:
V § 151d sa oproti dnes platnej právnej úprave dopĺňajú právne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k vzniku záložného práva, o rozhodnutie súdu alebo štátneho orgánu.
Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu.
Najjednoduchším spôsobom určenia zálohu bude jeho jednotlivé určenie napr. popisom. Záloh však bude možné určiť aj jeho vymedzením čo do množstva a druhu, čím bude možné počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. Pri takomto určení zálohu nie je potrebné vyčleniť konkrétnu časť ako predmet zálohu a záložné právo môže byť uspokojené čímkoľvek z daného množstva a druhu. Nakoniec sa záložný veriteľ môže dohodnúť zo záložcom na spôsobe, na základe ktorého bude možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, ktorá bude konkrétnym zálohom. V takomto prípade nebude konkrétny záloh určitý už v čase vzniku záložného práva, ale bude kedykoľvek počas jeho trvania určiteľný a záložný veriteľ (prípadne aj iná osoba) bude v čase výkonu svojho záložného práva presne vedieť čím je pohľadávka zabezpečená.
Z uvedeného vyplýva, že zálohom môže byť napr. konkrétny tovar, ktorý má záložca v sklade, ako aj tovar v sklade určený druhovo a čo do množstva. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na spôsobe určenia zálohu. Napr., že zálohom môže byť tovar, ktorý sa nachádza v určitý deň v sklade, a to v hodnote dohodnutej v zmluve.
Zmluvné určenie predmetu zálohu bude najdôležitejšou časťou zmluvy, najmä v prípade založenia podniku alebo súboru vecí, kde presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia môže zamedziť neskorším sporom o predmete zálohu.
Obdobný postup sa použije aj pre náležitosti dedičskej dohody, rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy, ktorými sa zriaďuje záložné právo.
K § 151e:
Predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia. Záložné právo k hnuteľným veciam sa spravidla zapisuje do Notárskeho centrálneho registra záložných práv, ak zákon nevyžaduje zápis v inom registri. Notársky centrálny register záložných práv bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky. Takýto register bude dostupný osobám, ktoré budú chcieť nahliadnuť do registra na každom notárskom úrade, čím je zabezpečená jeho primeraná dostupnosť. Ak osobitný zákon ustanovuje, že na vznik záložného práva je potrebný zápis v osobitnej evidencii, podmienkou vzniku záložné právo k takýmto predmetom je zápis do osobitného registra. Týmito osobitnými registrami sú registre zriadené napr. podľa zákona NRSR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Patentový zákon) a pod.
Navrhovaná právna úprava ponecháva možnosť zriadiť záložné právo odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Takto vzniknuté záložné právo môže byť zaregistrované v registri záložných práv. Registrácia záložných práv vzniknutých odovzdaním veci je vhodná najmä v prípade, ak vznikne na zálohu viac záložných práv, pričom pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie (§ 151k ods. 2).
Register záložných práv má na rozdiel od iných registrov informatívnu povahu, t. j. nemá povahu autentického registra. Register záložných práv neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (napr. vlastníckeho alebo záložného). Nahliadnutím do registra záložných práv je možné zistiť neexistenciu záložného práva na majetok osoby, prípadne, že záložné právo ku konkrétnemu majetku neexistuje (t. j zápis záložného práva na konkrétnu vec, umožňuje založiť inú vec, ktorú má osoba vo vlastníctve).
K § 151f
V prípade, že je zálohom súbor vecí a tento súbor obsahuje aj vec, ktorá vyžaduje na vznik záložného práva zápis v osobitnom registri, záložné právo k tejto veci vznikne len za predpokladu, že takáto vec je zapísaná aj v osobitnom registri, t.j. záložné právo nevznikne ak nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vznik.
V prípade, že je zálohom vec, ktorá vznikne v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky, vznikne záložné právo nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, prípadne nadobudnutím iného práva alebo majetkovej hodnoty záložcom, hoci založené bolo uzatvorením záložnej zmluvy. Takéto rozlišovanie má význam napr. v súvislosti so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, kde § 14 zákona o účinkoch vyhlásenia konkurzu stanovuje, že vyhlásením konkurzu zanikajú práva na oddelené uspokojenie, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti bolo záložné právo získané jeho založením, t. j. ak lehota medzi založením a vznikom záložného práva presahuje dva mesiace nezaniká právo na oddelené uspokojenie.
K § 151g
Žiadosť o registráciu v prípade zmluvného záložného práva záložca. Prioritne sa dáva možnosť podať zápis do registra záložného práva k nehnuteľnostiam záložcovi z dôvodu, že on je vlastníkom veci, ktorá je predmetom zálohu. V ostatných prípadoch vzniku záložného práva podáva žiadosť o registráciu záložný veriteľ. Takýto postup sa uplatňuje tak pri zápise do registra záložných práv, ako aj pri osobitnej evidencii podľa iných zákonov (t.j. napr. zápisy do katastra nehnuteľností a pod.), s výnimkou prípadov, kedy osobitný predpis upravuje špecifickú úpravu. Ak záložné právo bolo zriadené rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu vykoná registrácia na základe tohto rozhodnutia.
Zmenu zápisu je povinná zapísať osoba, ktorej to ukladá zákon. V prípade, že zákonom nie je určená povinná osoba, má povinnosť požiadať o registráciu zmien v príslušnom registri osoba, ktorej sa zmena údajov týka. V prípade, že nie je možné podľa predchádzajúcich kritérií určiť osobu, ktorá je povinná požiadať o zmenu registrácie, je povinný zapísať zmeny údajov záložca. Žiadosť o zmenu údajov v registri musí podať povinná osoba bezodkladne. V prípade, že je viacej povinných osôb, môže požiadať o vykonanie zmien v registri ktorákoľvek z nich, okrem prípadu, kedy zákon ukladá, že návrh na zmenu musia podať povinné osoby spoločne (napr. § 151h ods. 5). Osoba, ktorá porušila svoju povinnosť zapísať zmeny údajov záložného práva zodpovedá za škodu takto spôsobenú.
K § 151h
Upravuje sa prevod alebo prechod vlastníckeho alebo iného práva k zálohu. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu práva k zálohu zo záložcu na nadobúdateľa, záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu.
Zmluvné strany sa môžu v zmluve o zriadení záložného práva dohodnúť, že záložca môže záloh, resp. jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu v prípade ak tak ustanovuje zákon. Zákon určuje, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi v prípade, že bol záloh prevedený v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania podnikateľa, s výnimkou prípadu, ak záložné právo vzniká zápisom do osobitnej evidencie vyžadovanej podľa osobitného zákona. Ak bol záloh prevedený v rámci bežného obchodného styku v rámci predmetu podnikania a na jeho vznik sa vyžaduje zápis v osobitnej evidencii, záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri prevodoch v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania, aby nebolo ohrozené obchodovanie podnikateľa alebo istota nadobúdateľa, že nadobúda vec nezaťaženú záložným právom. Napr. ak je založený celý podnik vyrábajúci automobily, kupujúci nadobúda vlastníctvo k automobilu nezaťažené záložným právom, pretože takýto prevod je možné považovať za prevod v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu podnikania podnikateľa. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani v prípade dobromyseľného nadobúdateľa, t.j. ak nadobúdateľ vynaložil náležitú starostlivosť pred nadobudnutím zálohu a považoval záloh za nezaťažený. V prípade, že je záložné právo zapísané v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ je zo záložným právom oboznámený, resp. mohol sa s ním oboznámiť, a preto nadobúda záloh zaťažený záložným právom.
Ak voči nadobúdateľovi pôsobí záložné právo, nastupuje na miesto pôvodného záložcu, a preto je mu uložená povinnosť strpieť výkon záložného práva.
K § 151i
Upravujú sa práva a povinnosti záložného veriteľa a záložného dlžníka vo vzťahu k zálohu. Záložné právo môže byť possesórne alebo nepossesórne. V prípade, že záloh nebol odovzdaný záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, umožňuje sa záložcovi používať záloh obvyklým spôsobom. Záložca je povinný zdržať sa všetkého čím sa zmenšuje hodnota zálohu, s výnimkou bežného opotrebovania. Podmienky starostlivosti o záloh si môže záložca so záložným veriteľom dohodnúť aj v zmluve o zriadení záložného práva. Uvedené je v súlade so zámerom reformy umožniť záložcovi používať záloh. Preto sa umožňuje záložcovi používať záloh obvyklým spôsobom, čo samozrejme predpokladá aj určitú možnosť zmenšiť hodnotu zálohu v rámci bežného opotrebovania. Neuplatnením tejto výnimky by sa zmaril sledovaný zámer reformy záložného práva.
Ak je zálohom hnuteľná vec, ponecháva sa aj možnosť odovzdať záloh záložnému veriteľovi, ktorý je v tomto prípade povinný starať sa o záloh s náležitou starostlivosťou. Záložný veriteľ je oprávnený používať záloh len v prípade, že s tým súhlasí záložca.
Záložný veriteľ má právo žiadať od záložcu nahradiť náklady, ktoré účelne vynaložil v súvislosti so starostlivosťou o záloh.
K § 151j
Ustanovenie 151j a nasledujúce upravujú spôsob uplatnenia pohľadávky. Upravujú sa súkromnoprávne vzťahy medzi zmluvnými stranami ohľadne uplatnenia záložného práva napr. jeho spôsob, či rozsah. Samotný výkon záložného práva si môže oprávnená osoba uplatniť v rámci postupu podľa osobitných predpisov, na ktoré odkazuje aj táto zákonná úprava. Aj keď sa na prvý pohľad môže javiť zaradenie tejto časti nesystémové, je zaradenie oprávnené. Ustanovenia sú predpokladom pre súkromnoprávnu úpravu zmluvných strán v zmluve o zriadení záložného práva.
Ak dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne môže veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Môže uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom určeným v zmluve, prípadne predajom zálohu na dražbe alebo sa môže domáhať núteného výkonu podľa osobitných zákonov.
Záložné právo plní funkciu zabezpečovaciu a nemá mať prepadný účinok. Preto sa nepripúšťa dohoda, na základe ktorej v prípade nesplnenia pohľadávky sa stáva vlastníkom veci, prípadne majiteľom iného práva či majetkovej hodnoty záložný veriteľ.
Pohľadávka môže byť zabezpečená zriadením záložného práva k viacerým samostatným zálohom. V takomto prípade je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa predajom alebo domáhať sa uspokojenia z ktoréhokoľvek samostatného zálohu alebo aj zo všetkých samostatných zálohov.
V prípade, že je zálohom podnik, resp. časť podniku a jeho súčasťou je napr. nehnuteľnosť (čiže vec, pri ktorej sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa osobitného zákona registrácia v osobitnej evidencii) je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa resp. domáhať sa uspokojenia predajom celého podniku, resp. celej časti podniku len v prípade, ak vzniklo záložné právo k súčasti podniku, ktorú je potrebné registrovať príslušnej evidencii, t.j. ak bolo zapísané aj záložné právo k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, v opačnom prípade nie je možné predávať podnik, resp. jeho časť ako celok. Záložný veriteľ si môže uspokojiť svoju pohľadávku len predajom tých súčastí, ku ktorým mu vzniklo záložné právo, ale nie k podniku (resp. jeho časti) ako celku.
K § 151k
Poradie zaregistrovania záložných práv je rozhodujúce pre uspokojenie záložných práv. Vzhľadom k možnosti nazrieť do registra záložných práv, ako aj možnosti zaregistrovať záložné právo, ktoré vzniklo odovzdaním veci, je ustanovená prednosť zaregistrovaného práva aj pred právom, ktoré vznikne odovzdaním veci. Uvedenou zmenou sa chráni záložný veriteľ, ktorý si zaregistroval svoje záložné právo v registri záložných práv. V prípade, že neskôr vznikne záložné právo odovzdaním veci, a jeho záložné právo by nemalo prioritu pred už registrovaným záložným právom, zhoršila by sa vymáhateľnosť pohľadávky predchádzajúceho registrovaného veriteľa. Záložný veriteľ, ktorému vzniklo záložné právo odovzdaním veci má možnosť dozvedieť sa o existencii záložného práva a nie je možné ho považovať za dobromyseľného.
Na druhej strane v prípade, že prvé záložné právo vzniklo odovzdaním veci, má záložný veriteľ možnosť zapísať vznik svojho záložného práva. Zápis do registra záložného práva bude rozhodujúci pre poradie pri uspokojení záložných práv.
Dohoda medzi záložnými veriteľmi o poradí záložných práv rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv sa pripúšťa. Neúčinná je však voči záložnému veriteľovi, ktorému by sa zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky a ktorý nie je účastníkom dohody. Dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v príslušnom registri, kde sa vyznačí spravidla poznámkou. Záložní veritelia môžu mať záujem vzájomne si upraviť poradie v prípade, ak by napr. svoju splatnú pohľadávku uspokojoval druhý záložný veriteľ a predával by záloh zaťažený záložným právom prednostného veriteľa.
K § 151l
V prípade, že pohľadávka nebola splnená včas a riadne záložný veriteľ písomne oznámi záložcovi začatie výkonu rozhodnutia. V prípade, že osoba záložcu je odlišná od dlžníka, zašle záložný veriteľ oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj dlžníkovi. V písomnom oznámení o začatí výkonu rozhodnutia záložný veriteľ musí uviesť aj spôsob, akým spôsobom uspokojí svoju pohľadávku alebo ako sa bude domáhať uspokojenia. Písomným oznámením záložný veriteľ začína výkon záložného práva. Záložný veriteľ môže kedykoľvek zmeniť spôsob výkonu záložného práva, musí o tom upovedomiť záložcu.
V prípade, že bolo záložné právo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky, záložný veriteľ podá návrh na zaregistrovanie začatia výkonu rozhodnutia v tomto registri.
Tridsaťdňová lehota, v ktorej má dlžník ešte možnosť dobrovoľne splniť svoju pohľadávku voči záložnému veriteľovi, začína plynúť odo dňa oznámenia výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak nie je totožný s osobou záložcu. V prípade, že zaregistrovanie výkonu záložného práva v registri záložných práv bolo uskutočnené po doručení oznámenia záložcovi, resp. dlžníkovi, ak je to osoba odlišná od záložcu začína plynúť tridsaťdňová lehota až odo dňa registrácie.
Doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca záloh previesť, ak nemá súhlas záložného veriteľa k takejto dispozícii.
Nadobúdateľ, ktorý nadobudol záloh v rámci bežného obchodného styku v rámci predmetu podnikania záložcu a o ktorom sa predpokladá, že nevedel o začatí výkonu záložného práva, nadobúda záloh nezaťažený záložným právom aj v prípade, že záložca porušil zákaz previesť záloh.
Záložný veriteľ si v rámci výkonu záložného práva uplatňuje uspokojenie svojej pohľadávky, ale môže si uplatniť aj náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom záložného práva.
K § 151m
Po uplynutí tridsaťdňovej lehoty môže záložný veriteľ predať záloh. Môže tak urobiť spôsobom, ktorý si dohodol so záložcom v zmluve, alebo môže záloh predať na dražbe.
Záložný veriteľ môže predať záloh aj v čase po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a ešte pred uplynutím tridsaťdňovej lehoty v prípade, že sa tak dohodol so záložcom.
Záložný veriteľ, ktorý začal výkonom záložného práva uspokojovať svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, má možnosť zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh buď na dražbe ak záložca súhlasí s výkonom alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky predajom zálohu podľa osobitných predpisov ak je potrebné vykonať nútený výkon rozhodnutia. Záložný veriteľ môže zmeniť spôsob výkonu rozhodnutia kedykoľvek po začatí uspokojovania svojho záložného práva (z výkonu dohodnutého v zmluve, na dražbu alebo výkon záložného práva podľa osobitných predpisov).
Záložca má nielen povinnosť strpieť výkon záložného práva, ale aj povinnosť poskytnúť primeranú súčinnosť záložnému veriteľovi. Najčastejšie to bude vydanie zálohu, prípadne dokladov potrebných k dispozícii so zálohom. Zmluvné strany si môžu v zmluve o zriadení záložného práva dohodnúť podrobnosti o potrebnej súčinnosti zo strany záložcu s ohľadom na konkrétny predmet zálohu. Osoba, ktorá má záloh u seba, má okrem povinnosti poskytnúť súčinnosť záložnému veriteľovi aj povinnosť zdržať sa všetkého čím by sa záloh mohol znehodnotiť, samozrejme s výnimkou bežného opotrebovania.
Zákon splnomocňuje záložného veriteľa predať záloh v mene záložcu. Záložný veriteľ je oprávnený predať vec, ktorej nie je vlastníkom a nadobúdateľ nadobúda vec s takými istými účinkami, akoby ju nadobudol od vlastníka.
Záložný veriteľ musí informovať záložcu nielen o začatí výkonu záložného práva, ale aj o priebehu dražby. Záložca musí byť informovaný hlavne o skutočnostiach, ktoré ovplyvnia predaj zálohu.
Ak sa záložný veriteľ so záložcom dohodli na inom spôsobe predaja zálohu ako na dražbe, je záložný veriteľ povinný postupovať tak, aby nepredal záloh nepomerne nevýhodne oproti jeho súčasnej trhovej cene.
Bezodkladne po predaji je povinný záložný veriteľ podať písomnú správu o výkone záložného práva. V takejto písomnej správe informuje záložcu napr. kedy, kde, komu, akým spôsobom predal záloh, akú hodnotu mal výťažok z predaja a akým spôsobom bol použitý, aké náklady mal na predaj zálohu, s prípadným zdôvodnením účelnosti nákladov v prípade ich neobvyklosti a pod. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je povinný záložný veriteľ záložcovi preukázať.
Rozdiel medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky, ku ktorej sa prirátajú účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva, a hodnotou výťažku, je záložný veriteľ povinný bezodkladne vydať záložcovi.
K bodu 5:
K § 151ma
Na zálohu môže vzniknúť aj viacej záložných práv. V takom prípade, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj všetkým záložným veriteľom, ktorých záložné právo vzniklo skôr ako jeho, t. j. majú skoršie poradie pre uspokojenie záložných práv. Po oznámení začatia výkonu záložného práva plynie 30 dňová lehota záložným veriteľom a v tejto lehote nemôže záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo záloh predať.
Osobitné postavenie má prednostný záložný veriteľ. Pri výkone svojho záložného práva sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V prípade, že výťažok z výkonu záložného práva prevyšuje jeho pohľadávku (a účelne vynaložené náklady) vzniká ostatným záložným veriteľom právo, aby ich zabezpečené pohľadávky boli uspokojené z výťažku z predaja a to podľa poradia rozhodujúceho pre uspokojenie záložných práv. Hodnota výťažku predaja, ktorá ostane po uspokojení všetkých pohľadávok záložných veriteľov sa vydá záložcovi.
Prednostný záložný veriteľ hodnotu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú záložným právom po odrátaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva uloží do notárskej úschovy. V tomto prípade sa uplatní osobitný typ notárskej úschovy, kde zložiteľ (uspokojený záložný veriteľ) nebude mať možnosť ďalej disponovať s pohľadávkou.
Iná situácia vznikne ak výkon záložného práva vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. V tomto prípade sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného veriteľa, ale aj ostatných veriteľov, v poradí predchádzajúcom poradie veriteľa, ktorý uskutočňuje výkon záložného práva.
Záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že nadobúda záloh zaťažený záložným právom iných veriteľov. Spolu s nadobúdateľom zálohu je záložca povinný zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v príslušnom registri. V opačnom prípade zodpovedajú za škodu takto spôsobenú spoločne a nerozdielne.
Prednostný záložný veriteľ alebo záložný veriteľ, ktorý je v poradí predchádzajúcom poradie záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo a má splatnú pohľadávku môže začať výkon svojho záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku predaja zálohu (ktorý získal záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa).
Ak záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí predchádzajúcom záložného veriteľa, ktorý vykonáva svoje záložné právo, v lehote 30 dní po doručení oznámenia (zo strany záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo) oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva. Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku až z výťažku predaja zálohu a po uspokojení pohľadávok tých veriteľov, ktorých poradie predchádza jeho poradiu.
Záložný veriteľ môže po začatí výkonu záložného práva upokojiť pohľadávku iného záložného veriteľa. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon rozhodnutia záložného práva nemôže odmietnuť splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom. Splnením pohľadávky za dlžníka nadobúda všetky práva aj toho veriteľa, ktorému uspokojil pohľadávku, vrátane jeho poradia.
K § 151mb
Záložné právo je zmluvným vzťahom medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom. V prípade, že je zálohom peňažná pohľadávka dlžníka, je na účinnosť záložného práva potrebné oznámenie poddlžníkovi. Vznik záložného práva môže písomne oznámiť poddlžníkovi dlžník, alebo ho môže preukázať voči poddlžníkovi záložný veriteľ. Preukázanie výpisom z registra záložných práv sa považuje za dostatočné.
V prípade, že je záložné právo účinné voči poddlžníkovi, je poddlžník povinný plniť svoj splatný záväzok záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ môže poddlžníkovi určiť aj inú osobu, v prospech ktorej má poddlžník plniť s takými istými účinkami akoby plnil svojmu pôvodnému dlžníkovi.
Záložný veriteľ je takto prijaté plnenie oprávnený u seba držať, čím sa de facto stáva záložné právo v tejto fáze possesórnym. V prípade, že zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený sa uspokojiť z peňažného plnenia poddlžníka, ak sa nedohodli inak. V prípade, že záložný veriteľ uspokojí svoju pohľadávku z peňažného plnenia poddlžníka, je povinný bezodkladne vydať plnenie poddlžníka prevyšujúce jeho zabezpečenú pohľadávku dlžníkovi.
V prípade, že peňažné plnenie poddlžníka prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ vydá rozdiel medzi plnením poddlžníka a jeho zabezpečenou pohľadávkou s pripočítanými účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi s výkonom záložného práva dlžníkovi. V prípade, že ani poddlžník nesplní svoj záväzok, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva voči poddlžníkovi.
K § 151mc
Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva nie je poistenie zálohu. Avšak v prípade, že záloh bol poistený a nastane poistná udalosť a najneskôr do výplaty poisteného sa poistiteľovi preukáže vznik záložného práva (oznámením záložcu alebo záložný veriteľ preukáže vznik výpisom z registra záložných práv, či inej evidencie), poistiteľ plní plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ je v takomto prípade povinný písomne oznámiť záložcovi, že sa uskutočnila výplata plnenia z poistnej zmluvy.
Ak poistiteľ vyplatí poistné plnenie z poistnej zmluvy skôr ako je splatná pohľadávka záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený plnenie u seba držať a v prípade, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená uspokojiť, svoju pohľadávku z plnenie z poistnej zmluvy, ak si v zmluve o zriadení záložného práva nedohodli odlišnú úpravu.
Prípadný rozdiel medzi poistným plnením a nárokmi záložného veriteľa je povinný záložný veriteľ vydať dlžníkovi bez zbytočného odkladu.
K § 151md
Zákon určuje jednotlivé dôvody zániku záložného práva. Po zániku záložného práva je nutné vykonať výmaz v registri záložných práv alebo inom registri. Podať žiadosť o výmaz je povinný podať záložný veriteľ, žiadosť je oprávnený podať aj záložný dlžník, ku žiadosti však musí doložiť písomné potvrdenie o splnení dlhu, príp. iný doklad, ktorý mu vystavil záložný veriteľ a ktorým môže preukázať zánik záložného práva. Ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci je záložný veriteľ povinný bezodkladne po zániku záložného práva vydať záloh späť záložcovi.
K bodu 6:
Uvedená zmeny je potrebná v súvislosti s zapracovaním Občianskoprávneho dohovoru o korupcii. V súlade s článkom 3 Občianskoprávneho dohovoru o korupcii sa dopĺňa ustanovenie § 442, že pri škode spôsobenej korupciou sa uhrádza aj nemajetková ujma.
K bodom 7 až 9:
Body 7 až 9 obsahujú novelu tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú dotknuté právnou úpravou v navrhovanom novom zákone o platobnom styku. V doterajšom znení § 567 odseku 2 Občianskeho zákonníka je upravený okamih splatenia peňažného dlhu úplne inak ako v § 339 odseku 2 Obchodného zákonníka. Doterajšie znenie § 567 odseku 2 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti pre občianskoprávne vzťahy ustanovuje, že peňažný dlh, ktorý sa uhrádza prostredníctvom peňažného ústavu (teda banky alebo sporiteľne) alebo prostredníctvom pošty, je splnený okamihom, keď dlžník sumu dlhu poukázal na úhradu. Peňažný dlh sa teda považuje za uhradený už okamihom odpísania sumy dlhu z bankového účtu dlžníka alebo okamihom odovzdania sumy dlhu na poštovú prepravu, hoci veriteľ môže sumu dlhu dostať aj podstatne neskôr do svojej dispozičnej právomoci. Naopak, podľa § 339 odseku 2 Obchodného zákonníka sa peňažný dlh peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený okamihom pripísania sumy peňažného záväzku na bankový účet veriteľa alebo okamihom vyplatenia sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, teda až v okamihu, keď veriteľ dostane sumu peňažného záväzku (sumu dlhu) do svojej dispozičnej právomoci.
Podľa doterajšej úpravy v Občianskom zákonníku je veriteľ znevýhodnený, lebo peňažný dlh sa považuje za splnený skôr ako veriteľ dostane sumu dlhu do svojej dispozície. Podľa doterajšej úpravy v Občianskom zákonníku sa tiež dlžník od okamihu poukázania sumy dlhu na úhradu zbavuje zodpovednosti za prípadné omeškanie so splnením dlhu (záväzku). Pritom navrhovaný zákon o platobnom styku – v súlade so smernicami platnými v Európskej únii – ustanovuje, že v prípade omeškania s peňažným prevodom má príkazca (teda vlastne dlžník poukazujúci dlh) nárok na zaplatenie úroku z omeškania od vykonávacej inštitúcie príkazcu. A v prípade neúspešného prevodu má príkazca (dlžník) nárok aj na vrátenie poukázanej sumy prevodu od vykonávacej inštitúcie príkazcu. Takáto úprava vzájomných práv a povinností medzi príkazcom a vykonávacou inštitúciou príkazcu vychádza zo skutočnosti, že pri prevodoch vstupujú do vzájomných zmluvných vzťahov príkazcovia a vykonávacie inštitúcie príkazcov, ktoré uzatvárajú zmluvu o zabezpečení peňažného prevodu. Z uvedených dôvodov je príkazca oprávnenou osobou v prípade omeškania s peňažným prevodom alebo v prípade neúspešného prevodu. V takýchto prípadoch teda príkazca získa nárok na úroky z omeškania, respektíve nárok na vrátenie poukázanej sumy prevodu od vykonávacej inštitúcie, hoci podľa doterajšieho znenia § 567 odseku 2 Občianskeho zákonníka by sa dlžník zároveň už okamihom poukázania sumy dlhu na úhradu zbavil zodpovednosti voči veriteľovi sa omeškanie so splnením dlhu (teda by sa zbavil aj povinnosti platiť veriteľovi úroky z omeškania). Takto by dlžník získal neopodstatnené výhody, lebo by sa zbavil dlhu voči veriteľovi a ešte by dostal peňažné plnenie od vykonávacej inštitúcie. V nevýhodnom postavení by pritom bol veriteľ, lebo by nedostal úhradu dlhu, nemal by nárok na úroky z omeškania voči dlžníkovi a ani voči vykonávacej inštitúcii by nemal nijaké právne nároky (na úroky z omeškania, respektíve na odovzdanie poukázanej sumy prevodu). Z uvedených dôvodov sa navrhuje zjednotiť úpravu okamihu splatenia peňažného dlhu v Občianskom zákonníka s úpravou okamihu splatenia peňažného dlhu v Obchodnom zákonníku. Preto sa navrhuje upraviť znenie § 567 odseku 2 Občianskeho zákonníka tak, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu (banky alebo pobočky zahraničnej banky) alebo prostredníctvom poštového podniku je vo všeobecnosti splnený okamihom pripísania sumy dlhu na bankový účet veriteľa alebo okamihom vyplatenia sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak V novom znení tohto ustanovenia sú rovnako ako v doterajšom znení naznačené popri čase splnenia záväzku aj ostatné podmienky splnenia záväzku - prostredníctvom bankového subjektu alebo poštového podniku, a to bezhotovostným pripísaním na bankový účet alebo výplatou v hotovosti.
Zároveň sa navrhuje vykonať dve legislatívnotechnické úpravy v § 540 a v § 557 Občianskeho zákonníka tak, aby sa ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na banky (napríklad ustanovenia o splatení peňažných dlhov prostredníctvom bánk a ustanovenia o vkladoch), priamo zo zákona výslovne rovnako vzťahovali na pobočky zahraničných bánk, čo sa doteraz vysvetľuje iba výkladom. Platný zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2002, totiž jednoznačne rozlišuje medzi bankami a pobočkami zahraničných bánk. Existenciu pobočiek zahraničných bánk predpokladal a rozlišoval ich od bánk už aj predchádzajúci zákon o bankách (zákon č. 21/1992 Zb.), ktorý bol účinný od 1. 2. 1992 do 31. 12. 2001. Navyše, v doteraz platnom § 557 Občianskeho zákonníka sa používa pojem „sporiteľňa" popri pojme „banka" tak, akoby sporiteľne neboli bankami. Pritom už od účinnosti bývalého zákona č. 21/1992 Zb. o bankách (teda od 1. 2. 1992) sa sporiteľne stali rovnakými bankami ako ostatné banky, a preto už niet dôvodu, aby sa v Občianskom zákonníku osobitne používal pojem „sporiteľňa".
K bodu 10:
Navrhovaná právna úprava rieši jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho, keď tieto sú nútené opúšťať spoločný byt, aby boli uchránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou, a násilník v spoločnom byte ostáva. Doterajšia právna úprava neumožňuje týranému a ohrozovanému manželovi domáhať sa ochrany voči násilníkovi a prax je taká, že v snahe vyhnúť sa násiliu odchádza z bytu ohrozovaný manžel aj s ostatnými, ktorí v byte bývajú (zväčša ide o manželku s maloletými deťmi, nielen pochádzajúcimi z tohto manželstva) a v byte zostáva násilník. Kapacity azylových domov sú pre takého obete absolútne nedostatočné a odchod ohrozovaného manžela nerieši jeho situáciu, často sa vyhrocuje do rodinných drám (deti sú nútené zmeniť prostredie, školu, priateľov a pod. a často napokon vyčítajú matke do akej situácie ich dostala). Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, či spoločného nájmu je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Vlastnícke právo, ale i právo spoločného nájmu by zostalo zachované, obmedzila by sa len jedna jeho zložka – ius utendi a to buď na určitý čas alebo neurčito.
K bodu 11:
Navrhovaná právna úprava rieši problematiku bytových náhrad v prípadoch rozvodu manželstva a okrem dôvodov k bodu č. 4, aj táto úprava je občianskoprávnou sankciou pre násilníka. Ustanovenia o bytových náhradách doposiaľ nepokrývajú prípady, keď by povinnosť poskytnúť akúkoľvek bytovú náhradu bola v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ide najmä o prípady násilia v rodinách, keď týraný manžel má po rozvode manželstva zverené do výchovy deti, trpí akútnym nedostatkom financií (rozvedený manžel neplatí ani výživné ani neprispieva na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu) a v dnešnej reálnej situácii na trhu s bytmi je prakticky vylúčené, aby bol schopný zabezpečiť rozvedenému manželovi, čo i len náhradné ubytovanie. Zákonná úprava doposiaľ výslovne neumožňuje rozhodnúť tak, že bytová náhrada takémuto násilnému rozvedenému manželovi nepatrí a preto aj použitie § 3 Občianskeho zákonníka ako interpretačného pravidla (rozpor s dobrými mravmi) je problematické. Preto je žiadúce, aby možnosť takéhoto rozhodnutia priamo expresis verbis vyplývala zo zákona.
K bodu 12:
Ustanovenie obsahuje základné náležitosti poistnej zmluvy, najmä výšku poistnej zmluvy, v prípade poistenia osôb výšku garantovanej poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť, poistnú dobu, informáciu o tom či sa oprávnená osoba v prípade poistenia osôb bude podieľať na výnosoch poisťovne a akým spôsobom, práva a povinnosti poisťovne a poisteného vrátane toho, kto poistnú zmluvu uzaviera a výšku odkupnej hodnoty, ktorú vyplatí poisťovňa pri poistení osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
K bodu 13:
Ustanovenie § 789 stanovuje povinnosť právnickým a fyzickým osobám uzavrieť poistnú zmluvu na základe osobitných právnych predpisov. Povinné zmluvné poistenie je upravené v súlade s Čl. 8 smernice 88/357/EEC, nakoľko bolo potrebné upraviť aj splnenie povinnosti pri uzavieraní poistných zmlúv s poistiteľom v rámci Európskeho spoločenstva.
K bodu 14:
V súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskych spoločenstiev sa zavádza povinnosť pre poistiteľa, ktorý pôsobí v rámci EÚ, pred uzavretím poistnej zmluvy aj počas jej trvania poskytnúť tomu, kto uzaviera poistnú zmluvu údaje súvisiace s poistnou zmluvou. Touto úpravou sa dosiahne štandardný postup uplatňovaný v EÚ v súlade s prílohou smernice č. 92/96/EEC.
K bodu 15:
S účinnosťou od 1.1.1992 platí jednotná úprava o zániku poistenia pre neplatenie poistného pre všetky fyzické a právnické osoby. Zákon tým ustanovil dostatočne dlhé lehoty na zaplatenie poistného s odôvodnením, aby nedošlo k zániku poistenia v deň splatnosti poistného, ak toto nebolo zaplatené, napr. že sa zabudlo zaplatiť alebo sa prehliadla lehota jeho zaplatenia. Tým sa klientovi dal veľký časový priestor na zaplatenie poistného. Prax a štatistiky však dokazujú, že zo strany klientov dochádza k zneužívaniu, najmä šesťmesačnej lehoty na zaplatenie následného poistného. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že by mala existovať väčšia rovnováha pokiaľ ide o práva a povinnosti poistiteľa a klienta, a preto sa upravuje dĺžka lehoty po uplynutí ktorej poistenie zanikne.
K bodu 16:
Úprava obsiahnutá v § 811 sa vypúšťa, keďže sa vzhľadom na úpravu obsiahnutú v § 151mc stáva nadbytočnou.
K bodu 17:
Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade s Čl. 1 až 8 smernice 87/344/EEC o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzaniu konfliktu záujmov medzi poistiteľmi, ktorí súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu. Vzhľadom na to, že nie vo všetkých poistných odvetviach je táto regulácia potrebná, právna úprava stanovuje prípady, na ktoré sa poistenie právnej ochrany nevzťahuje.
K bodu 18:
Vzhľadom na skutočnosť, že 20 ročná lehota na zrušenie vkladového vzťahu u vkladných knižiek na doručiteľa, ktorá vyplýva z § 758 Občianskeho zákonníka je predmetom kritiky FATF, sa uvedená lehota ruší. V prechodných ustanoveniach toho zákona sa navrhuje skrátiť lehotu na zrušenie vkladov na doručiteľa ustanovením konkrétneho termínu, t. j. 31. decembra 2003.
K bodu 19:
Prechodné ustanovenia upravujú postup pri právnych vzťahoch vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona.
K článku II.
K bodu 1:
§ 3 ods. 1 je potrebné doplniť o nové písmeno d. V prípade úkonov vo veciach centrálnych notárskych registrov pôjde o novú činnosť ohľadom registrov, ktoré komore budú zverené podľa osobitných predpisov. Keďže tieto úkony nemožno subsumovať pod žiadne doterajšie písmeno ods. 1 tohoto paragrafu, je potrebné túto činnosť viesť ako novú notársku činnosť.
K bodu 2:
Ide o legislatívno-technické upresnenie textu zákona.
K bodu 3:
Ide o upresnené znenie tohoto odseku, ktoré legislatívne presnejšie definuje, ktoré listiny vyhotovované pri notárskej činnosti majú charakter verejných listín, a ktoré listiny tento charakter už mať nebudú.
K bodu 4:
Novela pod písm. c) na rozdiel od doterajšej úpravy pripúšťa možnosť zastupovania notárom v správnom konaní a v niektorých nesporových konaniach podľa Občianskeho súdneho poriadku, s výnimkou prípadov ak sa zo zákona vyžaduje zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom. Ide o zastupovanie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom notárskej činnosti, kde pre určité štádium procesu je pre účastníkov nehospodárne a mnohokrát aj zložité obstarať si zastúpenie advokátom, navyše vstupovať do prebiehajúceho procesu, resp. jeho záverečnej fázy (napr. schválenie právneho úkonu zákonného zástupcu súdom), môže byť pre advokáta obtiažne a mnohokrát aj finančnej nezaujímavé. Ide o obdobnú úpravu akú obsahuje napr. Notársky poriadok v Českej republike v § 3 zákona č. 358/92 Zb. v znení noviel. Doterajšie znenie § 6 sa dopĺňa o možnosť, aby notár mohol vykonávať správu vlastného majetku, čo bolo podľa doterajšieho znenia vylúčené.
K bodom 5, 6 a 8:
Notársky poriadok je potrebné doplniť o nasledovné ustanovenia, ktoré sa dotýka technického vybavenia notárskych úradov, ako aj u novovymenovaných notárov zabezpečiť, aby od momentu otvorenia svojich úradov boli pripravení plniť notársku činnosť v plnom rozsahu tak, ako to predpokladá zákon. Je potrebné v plnom rozsahu rešpektovať čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého „Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.". Z toho dôvodu je potrebné uloženie týchto povinností upraviť priamo v Notárskom poriadku. Tí notári, ktorí sú už vo funkcii, si musia vybudovať svoje úrady po technickej stránke tak, aby mohli v plnom rozsahu vykonávať svoju činnosť v zmysle zák. č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Toto je úloha a povinnosť trvalá a každý notár ju musí spĺňať v každom momente výkonu svojej notárskej činnosti.
Novovymenovaným notárom zabezpečí prístup na Centrálny informačný systém (ďalej len „CIS") Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len komora), ktorá bude v zmluvnom vzťahu s firmou, ktorá po technickej stránke bude zabezpečovať chod CIS, pre novovymenovaného notára zakúpi prístup na CIS. Je povinnosťou štátu, t.j. ministra spravodlivosti i stavovskej organizácie, t.j. komory, zabezpečiť, aby novovymenovaný notár od počiatku bol v plnom rozsahu pripravený zabezpečovať výkon notárskej činnosti v zmysle zákona, teda i tie činnosti, ktoré súvisia s technológiami založenými na báze internetu. Pokiaľ by novovymenovaný notár z dôvodu absencie prístupu na CIS túto činnosť vykonávať nemohol, porušoval by povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, čo zakladá dôvod na disciplinárne konanie, jeho vymenovanie by stratilo logické opodstatnenie. Týmto komplikáciám sa predíde zložením kaucie na účet komory, ktorej výšku určí každoročne komora, ktorej výška bude preskúmateľná a bude zohľadňovať náklady na sfunkčnenie jeho úradu pre výkon notárskej činnosti, ktorá nemôže byť vykonávaná bez pripojenia sa na CIS.
K bodu 7:
V § 29 sa vkladá nový odsek 4 v súvislosti s novelou zák. č. 366/99 Z. z. v znení noviel. Posledná smernica Európskeho parlamentu o elektronickom podpise hovorí o nutnosti vytvoriť v každej krajine verejný certifikačný úrad a verejné registračné miesta. Úlohu verejného certifikačného úradu môže zákon zveriť komore, pričom verejnými registračnými úradmi by boli jednotlivé notárske úrady. S touto úlohou notárov počíta už aj vládny návrh zákona o elektronickom podpise.
K bodu 9:
Spresňuje sa ustanovenie § 39 ods. 2 vo veci zbavenia mlčanlivosti. Minister spravodlivosti môže zbaviť notára mlčanlivosti aj vo veciach ďalšej činnosti notára, v konaniach, v ktorých vystupuje ako súdny komisár.
K bodom 10, 12 a 18:
Podľa doterajšej právnej úpravy sa úschova závetov vykonáva dvojkoľajne, na okresných súdoch a notárskych úradoch. Okresný súdy uschovávajú závety, ktoré prevzali od bývalých štátnych notárstiev po ich zrušení k 31.12.1992. Okrem toho, závety spísané závetcami po tomto dátume sa uchovávajú u notára, pričom miestna príslušnosť v tomto prípade nie je daná. Na tomto stave sa ani po prijatí navrhovanej úpravy nič nemení. Doteraz však pretrváva stav, keď nie je zriadený Centrálny register závetov. To spôsobuje reálne nebezpečie, že závet poručiteľa v dedičskom konaní nebude uplatnený z dôvodu, že sa nezistí, na ktorom súde alebo u ktorého notára je uložený. Po prijatí závetu do notárskej úschovy je povinnosťou notára oznámiť túto skutočnosť súdu miestne príslušnému podľa trvalého bydliska závetcu. Ešte počas života závetcu však môže dôjsť k zmene jeho bydliska a vylustrovanie jeho závetu sa týmto pádom stane ohrozeným. Obdobná situácia vznikla aj v súvislosti s novým územno-administratívnym členením, kedy určité územné celky boli pričlenené do nových súdnych okresov.
Z uvedených dôvodov sa stáva nanajvýš aktuálne zriadenie Centrálneho registra závetov, aby sa vylúčila možnosť opomenutia závetu poručiteľa. Naliehavosť tejto potreby zvyšuje skutočnosť, že inštitút závetného dedenia je u našej populácie stále často používaným spôsobom disponovania s majetkom na prípad smrti. Do budúcnosti počítame, že počet právnych úkonov, ktoré budú zriaďovať občania pre prípad smrti bude narastať, a to vo všetkých ich formách, či už to budú závety, listiny o vydedení, odvolania týchto úkonov a v prípade zmeny hmotno-právnych predpisov v tejto oblasti i iných úkonov ako je to už vyššie uvedené. V záujme účinného riešenia uvedenej situácie komora ponúka možnosť zriadenia Centrálneho registra závetov (pod ktorým sa rozumie centrálny register závetov, listín o vydedení a odvolania týchto úkonov), resp. iných úkonov pre prípad smrti. Centrálny register závetov by viedla komora v elektronickej forme. Centrálny register závetov by sa vytvoril oznámením údajov o všetkých závetoch, ktoré sa nachádzajú v úschove na súdoch a u notárov. Požadovanými údajmi by boli: meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé bydlisko závetcu, dátum spísania listiny, forma závetu (notárska zápisnica – mimo notárskej zápisnice), značka listiny, poradové číslo úschovy závetu. Prístup do Centrálneho registra závetov pokiaľ ide o doposiaľ nevyhlásené závety by mali iba súdy a notári ako súdni komisári. Centrálny register závetov je len informačná databáza, v žiadnom prípade nevytvorí podmienky pre neoprávnený prístup k obsahu samotnej listiny. V krajinách EÚ, v ktorých je zriadený Centrálny register závetov, vedú ho notárske komory, v reformných krajinách už sú takisto zriadené Centrálne registre závetov a vedú ich notárske komory (Česko, Maďarsko), sa uvažuje o zriadení Európskeho registra závetov, čo je jedným zo záverov zasadania Konferencie notárstiev Európskej únie (CNUE) v Paríži, ktoré sa konalo v dňoch 25. – 28. 1 2001. Zástupcovia notárskych komôr v Paríži vyslovili záujem o prepojení svojich systémov po vyriešení všetkých s tým súvisiacich právnych a technických otázok. V prípade, že sa zriadi Centrálny register závetov i na Slovensku, môže sa i Slovenská republika aktívne zapojiť do procesu vytvorenia Európskeho registra závetov.
V rámci novely Občianskeho zákonníka sa navrhuje zriadenie registra záložných práv k hnuteľným veciam, iným právam a majetku, pri ktorých sa bude zo zákona vyžadovať registrácia záložného práva, ktorý bude viesť komora. Z hľadiska spôsobu vedenia registra bude tento vedený podľa záložných dlžníkov, t.j. vlastníkov založeného majetku, pričom register by mal mať charakter verejného zoznamu, z ktorého sú pre každého prístupné údaje o tom, že určitá vec patriaca určitej osobe je založená a v prospech koho je založená, prípadne ďalšie zákonom stanovené údaje. Notár pri zápise do registra bude skúmať len v zákone jasne vymedzené formálne náležitosti žiadosti o registráciu záložného práva, najmä identitu zmluvných strán, predmet zálohu a určenie pohľadávky, na ktorú je záloh zriadený, za obsahové náležitosti žiadosti bude zodpovedať oprávnená osoba. Notári nebudú preskúmavať samotnú záložnú zmluvu, jej obsah alebo vlastníctvo záložného dlžníka k založeným veciam. Podrobný postup komory pri vedení registra ako aj postup notára pri registrácii bude upravený vo vykonávacom predpise – vo vyhláške ministerstva spravodlivosti, kde sa upraví napr. forma, spôsob a spracovanie návrhu na registráciu záložného práva a zákonom ustanovených údajov o ňom v registri záložných práv, forma zverejnenia a spôsob vydávania výpisov a potvrdení o údajoch registrovaných v registri záložných práv
K bodom 11 a 15:
Uvedené zmeny súvisia s reformou záložného práva. Notárovi sa umožňuje prijať peniaze do špeciálneho typu notárskej úschovy. Zložiteľ peňazí spíše pred notárom vyhlásenie, v ktorom sa vzdáva dispozície s peňažnými prostriedkami, ktoré sú predmetom notárskej úschovy. Následne je notár povinný postupovať podľa osobitného predpisu alebo podľa osobitného záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý mu bol preukázaný zložiteľnom.
K bodom 13, 14, 16 a 17:
Návrh úpravy súvisí s bojom proti organizovanému zločinu a proti praniu špinavých peňazí. Podľa doterajšej úpravy mohol notár prijať peniaze na svoj bežný účet v peňažnom ústave, prípadne uložiť v bezpečnostnej schránku v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini vo svojej kancelárii. Takisto peniaze nemusí zo svojho depozitu poukázať na účet príjemcu, môžu mu byť vydané v hotovosti. V zmysle uvedeného návrhu sa táto možnosť zúži iba na prijatie peňazí na osobitný bežný účet v peňažnom ústave s označením "notárska úschova". V prípade povinnosti zložiť peniaze do notárskej úschovy jedine na depozitný účet v peňažnom ústave, takisto vydať peniaze príjemcovi jedine na jeho účet v peňažnom ústave, sa sprehliadnia finančné toky, vylúči sa možnosť fingovaných úschov a krytie nelegálnych transakcií.
K bodu 19:
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K článku III.
K bodu 1:
Terminologicky sa zZosúlaďuje sa znenie Obchodného zákonníka s novou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, ktorá rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva.
K bodu 2:
V súlade s celkovou koncepciou rozšírenia možnosti zriadiť záložné právo zo strany správcu dane sa umožňuje zriadenie záložného práva na obchodný podiel nie len zmluvne, ale v súlade s úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, aj rozhodnutím súdu alebo správu dane.
K bodu 3:
V súlade s celkovou koncepciou reformy záložného práva sa z Obchodného zákonníka vypúšťajú ustanovenia upravujúce problematiku záložného práva. Po prijatí navrhovaných zmien, sa na zabezpečenie záväzku záložným právom, použijú jednotne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
K bodu 4:
Navrhovanou zmenou sa ruší zákonné záložné právo k skladovaným veciam. Vzhľadom k tomu, že u skladovateľa sa môžu skladované veci nachádzať, má skladovateľ možnosť uplatniť si zádržné právo.
K bodu 5:
V súlade s cieľom koncepcie reformy záložného práva sa ruší zákonné záložné právo zasielateľa k zásielke. V prípade, že má zasielateľ možnosť nakladať s vecou, môže si uplatniť zádržné právo na uspokojenie svojej pohľadávky.
K bodom 6 a 7:
V súlade s cieľom koncepcie reformy záložného práva sa ruší zákonné záložné právo dopravcu k zásielke. V prípade, že má zasielateľ možnosť nakladať s vecou, môže si uplatniť zádržné právo na uspokojenie svojej pohľadávky. Záložné právo sa bude spravovať ustanoveniami osobitného zákona.
K bodu 8:
V súlade s cieľom koncepcie reformy záložného práva sa ruší zákonné záložné právo banky ohľadne jej práv vyplývajúcich zo zmluvy o uložení iných hodnôt. V prípade, že má banka možnosť nakladať s vecou, môže si uplatniť zádržné právo na uspokojenie svojej pohľadávky.
K článku IV:
K bodu 1 (§ 15a)
Ak viazne na veci, ktorá by mala byť predmetom predbežného opatrenia záložné právo, takéto predbežné opatrenie by mohlo zamedziť výkonu záložného práva veriteľom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v znení predloženého návrhu novely, pokiaľ by zabezpečená pohľadávka nebola po jej splatnosti uhradená dlžníkom. Na zostatok z výťažku zo speňaženia zálohu po uspokojení záložného veriteľa/záložných veriteľov sa samozrejme predbežné opatrenie vzťahuje.
K bodu 2 (§ 23)
Toto doplnenie je nutné, aby sa v priebehu registrácie záložného práva neporušilo daňové tajomstvo. Notár, ktorého daný daňový úrad požiada o registráciu bude na ňu potrebovať údaje o dlžníkovi, výške pohľadávky a iných modalitách. Registráciu môže vykonať len notár alebo ním poverený pracovník, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR poverilo vedením registra záložných práv Notársku komoru SR.
K bodu 3 (§ 69)
Vzhľadom na nadbytočnosť týchto ustanovení, sa navrhuje ich vypustenie. Posesórne záložné právo sa síce zachováva, avšak z hľadiska priority je rozhodujúci dátum registrácie. To znamená, že v prípade kolízie zriadenia posesórneho a neposesórneho záložného práva bude pre určenie priority rozhodujúci zápis záložných práv v registri.
K bodu 4 až 9 (§71)
Cieľom reformy je zaviesť systém neposesórneho záložného práva, ktorý funguje na princípe registrácie. To znamená, že vznik záložného práva je viazaný na registráciu. Za účelom zamedzenia manipulovania s poradím daňovým dlžníkom môže správca dane zriadiť (čiže zaregistrovať) záložné právo súčasne s vydaním rozhodnutia, pričom toto vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia. Pre poradie uspokojenia je smerodajný čas zriadenia záložného práva, nie jeho vznik.
Odsek 3 upravuje proces registrácie v prípade zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, pripadne k podniku, ktorý obsahuje nehnuteľnosť. Okrem legislatívno-technických zmien je nutne aj doplnenie odseku 7, nakoľko záložnému veriteľovi, ktorý je v poradí pred správcom dane nemôže byť odoprené právo na výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka zabezpečená týmto zálohom nebola riadne a včas splatená.
K bodom 10 a 11 (§71a)
S cieľom zabezpečenia funkčného systému záložného práva tak, aby veriteľ, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom mal istotu, že v prípade nesplnenia záväzku zo strany dlžníka bude jeho pohľadávka uspokojená z predmetu zálohu, je nevyhnutné zmeniť toto ustanovenie zakotvujúce prednostné záložné právo na uspokojenie z predmetu zálohu tak, aby celý systém právnej úpravy záložného práva zabezpečoval rovnaké postavenie všetkých veriteľov. Novela Občianskeho zákonníka významne rozširuje definíciu majetku (vecí), ktorý môže byť predmetom záložného práva a umožňuje zriadiť záložné právo aj na veci, ktoré budú nadobudnuté v budúcnosti. Tieto zmeny ako aj zavedenie registra záložných práv posilnia pozíciu správcu dane. Doterajšia právna úprava bola problematická aj z hľadiska ústavnosti. Prednostné záložné právo správcu dane a jeho výkon znamenal vážny zásah štátu do majetkových práv veriteľa, ako aj porušenie zásady rovnosti. Doplnenie odseku 2 je legislatívno-technickou úpravou v nadväznosti na zmeny Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku.
K bodu 12 (§ 73)
Táto úprava je nutná z dôvodov uvedených k bodom 10 a11. Správca dane môže začať exekúciu aj bez zriadenia záložného práva, pričom predmetom exekúcie môžu byť objekty, na ktorých viazne záložné právo. Záložnému veriteľovi nebola vyplatená, prípadne v jeho prospech zložená, suma, ktorá bola zabezpečená daným zálohom. Zmenou ustanovenia sa sleduje donútiť správcu dane komunikovať so záložným veriteľom. Na toto ustanovenie nadväzujú aj zmeny § 93.
K bodom 13 a 14 (§ 93)
V nadväznosti na zmeny §71a a §73 je potrebné upraviť aj toto ustanovenie. Ak mal správca dane k predmetu exekúcie zriadené záložné právo a nebol jediným záložným veriteľom, môže sa z výťažku uspokojiť najprv len do výšky zabezpečeného daňového nedoplatku a pokryť náklady na exekúciu. Až keď uspokojí ostatných záložných veriteľov, môže zo zostatku uspokojiť svoje ostatné pohľadávky, ktoré neboli zabezpečené záložným právom. Ak na predmete exekúcie viazlo záložné právo, pričom správca dane nemal na tento predmet zriadené záložné právo, musí správca dane po pokrytí nákladov na exekúciu najprv uspokojiť záložných veriteľov, pokiaľ ich pohľadávky sú splatné, v opačnom prípade zloží výťažok vo výške zabezpečených pohľadávok do notárskej úschovy, a až potom môže uspokojiť všetky svoje ostatné pohľadávky.
K článku V:
K bodu 1:
Aby nedochádzalo ku kolízii záložných práv zriadených podľa tohto zákona a podľa všeobecnej právnej úpravy, stanovuje sa, že na tovar skladovaný vo verejnom sklade podľa tohto zákona nemožno zriadiť iné záložné právo.
K bodu 2:
V súlade s koncepciou reformy sa ruší priorita zákonného záložného práva. Skladovateľ má tovar u seba, a preto môže uplatniť zádržné právo, nie je dôvod pre zbytočné kreovanie zákonného záložného práva tam, kde je osoba môže uplatniť zádržné právo.
K článku VI:
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby uvedený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2003, okrem ustanovení uvedených v čl. I trinástom bod § 789 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Bratislava 17. 4. 2002
Mikuláš Dzurinda
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Čarnogurský
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
2