Dôvodová správa k pôvodnému návrhu zákona č. 558/2001 Z. z.
Všeobecná časť
Nerastné bohatstvo ako zdroj energie a surovín pre potreby a rozvoj hospodárstva sa musí systematicky overovať, chrániť a čo najefektívnejšie využívať. Neoddeliteľnou súčasťou ochrany a využívania nerastného bohatstva je zaistenie bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Ochrana nerastného bohatstva a jeho racionálne využívanie zostáva preto aj v terajších podmienkach našej ekonomiky hlavným poslaním banského zákona a zákonov s ním súvisiacich.
Zmeny ekonomických, právnych a politických pomerov v našej spoločnosti si vyžiadali novelizáciu banského zákona, ktorá nasleduje po schválení a uverejnení v Zbierke zákonov nového geologického zákona č. 313/1999 Z. z.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb. reaguje aj na uznesenie vlády Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 pod č. 661, ktorým vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie surovinovú politiku v oblasti nerastných surovín. Jedným z opatrení, ktoré vyplynuli z tohto uznesenia je novelizácia zákona, ktorá bude riešiť podmienky realizácie surovinovej politiky porovnateľne s krajinami Európskej únie.
K pôvodne uvažovanému zúženiu množstva a počtu vyhradených nerastov tak ako sú uvedené v § 3 banského zákona, predkladateľ návrhu zákona nakoniec nepristúpil a preto novela banského zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, práve naopak, štátny rozpočet sa posilní o príjmy, ktoré vyplynú z úhrad za uskladnenie plynov alebo kvapalín; špecifikácia príjmov štátneho rozpočtu bude uvedená v nariadení vlády Slovenskej republiky (§ 32 ods. 14).
Skutočnosť, že správa úhrad sa nebude realizovať podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bolo potrebné upraviť správu úhrad v predkladanej novele s tým, že sa zapracovalo do banského zákona nové ustanovenie § 32b.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody s tým, že táto ho odporučila do ďalšieho legislatívneho procesu.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a užívania povolení na vyhľadávanie, prieskum a spracovanie uhľovodíkov (negociačná kapitola č. 14 - Energetika), v čl. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, v čl. 87-89 Zmluvy o založení ES a čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.
4. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva vtom zmysle, že smernica 94/22/ES patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe (kapitola 20 - Energia).
5. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby sa pri udeľovaní oprávnení na činnosti upravené Smernicou postupovalo transparentným spôsobom, ktorý umožní účasť záujemcov o oprávnenie na výberovom konaní. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a čl. 87-89 Zmluvy o založení ES a li. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii vytvárajú nediskriminačné podmienky účastníkov výberových konaní pri prieskume a ťažbe nerastných surovín a pri vytváraní nediskriminačného podnikateľského prostredia.
6. Stupeň kompatibility s právom Európskej únie: úplný
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Upresňuje sa text zákona v tom, že vyhradeným nerastom budú len tie bituminózne horniny, ktoré podľa obsahu horľavých zložiek budú vhodné na energetické využitie.
K bodu 2
Namiesto doterajšieho pojmu "tuha" sa zavádza pojem "grafit", ktorý lepšie vystihuje geologické hľadisko predmetného nerastu.
K bodu 3
Podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky vo výlučnom vlastníctve štátu je nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky. Banský zákon upravuje a charakterizuje podrobnejšie nerastné bohatstvo, pričom za nerasty podľa tohto zákona sa považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry a nerastné bohatstvo tvoria ložiská vyhradených nerastov a nerastným bohatstvom zostávajú aj tie ložiská nevyhradených nerastov, pre ktoré bol do účinnosti tohto zákona určený dobývací priestor. Vychádzajúc z tohto konštatovania a z potreby praxe bolo a je potrebné do návrhu novely banského zákona dopracovať, že súčasťou nerastného bohatstva sú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vzniknú dobývaním ložísk vyhradených nerastov horľavého zemného plynu, ropy alebo soli a sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Toto predkladateľom dopracované znenie a rozšírenie pojmu nerastného bohatstva neznamená z pohľadu vlastníckych práv k majetku zásah do vlastníckych práv. Podzemné prírodné horninové štruktúry sú vo vlastníctve štátu aj v súčasnej dobe, nakoľko v týchto štruktúrach pre udržanie ich funkčnosti a prevádzkyschopnosti zostávajú vždy zostatkové časti plynu alebo kvapalín (ropy) a z toho pohľadu sú stále vo vlastníctve štátu. Touto úpravou dochádza k spresneniu pojmu majetku štátu.
K bodu 4
Ide o legislatívnoprávnu úpravu, ktorú si vyžiadali predchádzajúce legislatívnoprávne úpravy v oblasti orgánov miestnej štátnej správy.
K bodu 5
Upresňuje sa znenie odsekov 2 a 3 v § 11, ktoré upravujú právo organizácie nakladať s nerastami, získanými pri geologickom prieskume výhradných ložísk a povinnosť organizácie platiť úhradu za prieskumné územie. Ide o úpravu reagujúcu na novú terminológiu používanú v geologickom zákone.
K bodu 6
Podľa navrhovanej novely bude organizácia výpočet zásob schvaľovať a predkladať za účelom jeho posúdenia a odsúhlasenia Ministerstvu životného prostredia SR, ktoré ich po posúdení a odsúhlasení zaeviduje do súhrnnej evidencie zásob v súlade s geologickými predpismi.
K bodu 7
V § 14a ods. 2 zákona sú určené dôvody, pre ktoré je možno zásoby výhradných ložísk odpísať, zmeniť ich klasifikáciu podľa zmeny niektorej podmienky ich využiteľnosti. Novelou § 14a ods. 2 písm. b) sa zosúlaďujú ustanovenia o podmienkach využiteľnosti zásob výhradných ložísk (§ 13 ods. 2) s dôvodmi ich odpisu.
Novo sa upravuje znenie § 14a ods. 3 a 4 v tom, že sa upresňuje organizácia, ktorá je oprávnená vypracovať návrh na odpis zásob ak zistí, že zásoby nie je možné alebo účelné vydobyť a ustanovuje sa obsah návrhu na odpis zásob výhradného ložiska.
Zdôvodnený návrh na odpis zásob výhradného ložiska posudzuje a odsúhlasuje príslušný obvodný banský úrad ako príslušný orgán štátnej banskej správy, vykonávajúci hlavný dozor nad dodržiavaním banského zákona, najmä či boli dodržané dôvody, pre ktoré možno navrhnúť zásoby výhradného ložiska na odpis. Odsúhlasený odpis zásob výhradného ložiska zašle organizácia Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na upresnenie súhrnnej evidencie zásob výhradných ložísk. Uvedené ustanovenia obsahujú nové odseky 5, 6 a 7, ktorými sa § 14a dopĺňa.
Odsúhlasovanie výpočtu zásob a ich odpisov neobsahujú obdobné zákony štátov Európskej únie.
K bodu 8
Upravuje sa nadpis § 17 tak, aby vystihol obsah jeho ustanovení o správnych aktoch obvodného banského úradu súvisiacich s určením, zmenou a zrušením chráneného ložiskového územia.
Z rozhodnutia obvodného banského úradu o určení chráneného ložiskového územia bola vypustená súčinnosť s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a dohoda s okresným úradom. Obvodný banský úrad kvalifikovane rozhoduje o určení chráneného ložiskového územia na základe predloženej dokumentácie pri rešpektovaní príslušných zákonov dotýkajúcich sa takýchto území (napr. zákon Národnej rady SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, vodný zákon, zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, medzi ktoré patrí aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a okresný úrad.
Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. ) nepozná inštitút "dohody" ani inštitút "súčinnosti" štátnych orgánov pri rozhodovaní. Prax ukázala, že v takýchto prípadoch sa konanie neúmerne predlžuje. V banských zákonoch štátov Európskej únie orgány štátnej banskej správy, ktoré majú kompetenciu na určovanie obdobných území ako sú chránené ložiskové územia, alebo dobývacie priestory, prerokujú ich určenie s príslušnými dotknutými orgánmi štátnej správy alebo si vyžiadajú ich stanoviská, rozhodujú však samy.
V nadväznosti na úpravu § 17 ods. 1 sa vypúšťa osobitné oznamovanie začatia konania o určení chráneného ložiskového územia Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a obvodnému úradu životného prostredia, teraz okresnému úradu. Tieto orgány sa zahrňujú pod pojem "dotknuté orgány štátnej správy".
Podľa predloženého návrhu zákona sa hranice chráneného ložiskového územia vyznačia nielen v územnoplánovacej dokumentácii, ale aj v katastri nehnuteľností.
K bodu 9
Ustanovenie § 23 ods. 3 rozširuje povoľovanie stavieb príslušným obvodným banským úradom na stavby, ktoré slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom. Pôjde o stavby ťažných veží, jamových budov, strojovni ťažných strojov a ventilátorovní, ktoré bezprostredne nadväzujú na banské diela, alebo slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom. Tieto stavby sú zahrnuté do plánov otvárky, prípravy a dobývania, alebo plánov likvidácie a zabezpečenia, podľa ktorých obvodné banské úrady povoľujú banskú činnosť, preto je logické, že súčasťou povolenia banskej činnosti bude aj povoľovanie týchto stavieb. Túto problematiku podobne riešia aj banské zákony štátov Európskej únie a poľský banský zákon.
K bodu 10
V § 24 ods. 1 sa ustanovuje, že podmienkou pre určenie dobývacieho priestoru je, aby organizácia bola držiteľom príslušného banského oprávnenia. Toto oprávnenie za určených podmienok vydá fyzickej alebo právnickej osobe na vykonávanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom príslušný obvodný banský úrad. Držiteľovi tohto oprávnenia vznikne určením dobývacieho priestoru právo a povinnosť dobývať výhradné ložisko, pre ktoré bol dobývací priestor určený.
Určením dobývacieho priestoru sa rozhoduje, vakom priestore a z ktorého výhradného ložiska môže držiteľ oprávnenia dobývať určité vyhradené nerasty.
Určenie dobývacieho priestoru má závažný význam aj z hľadiska bezpečnosti prevádzky, riadneho využitia výhradného ložiska a z hľadiska ochrany iných verejných záujmov. Dobývanie výhradného ložiska je banskou činnosťou a banskú činnosť možno vykonávať na základe banského oprávnenia. Ustanovenie § 24 ods. 1 sa tým zosúladilo s ustanovením § 4a zákona č. 51/1988 Zb.
Ustanovenie § 24 zákona v druhom odseku uvádza, ktorá organizácia má prednosť na určenie dobývacieho priestoru, pričom prednosť sa prisudzuje organizácii, ktorá má určené prieskumné územie, a to do šiestich mesiacov, ktoré uplynú po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období prieskumu.
V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy geologický prieskum výhradného ložiska sa ukončil, jeho vyhodnotenie obsahuje aj výpočet zásob a návrh na určenie dobývacieho priestoru nebol držiteľom prieskumného územia v určenej lehote podaný. Pokiaľ o dobývanie takéhoto výhradného ložiska neskôr prejaví záujem jedna alebo viac organizácií, obvodný banský úrad rozhodne o začatí konania po uskutočnení výberového konania. V tomto ustanovení je premietnutá implementácia Smernice Európskeho parlamentu č. 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a využívania povolení na vyhľadávanie, prieskum a spracovanie uhľovodíkov.
Obvodný banský úrad na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru formou výberového konania zriadi komisiu. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu (životné prostredie, katastrálny odbor), obce alebo obcí, v ktorých katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza a zo zástupcov Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu, ktorí sa však nebudú zúčastňovať na samotnom rozhodovaní v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Vymenovaní členovia komisie sú povinní o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie, alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť o podmienkach výberového konania a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie člena výberovej komisie alebo v súvislosti s ňou.
Komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru a určí poradie účastníkov výberového konania najmä z hľadiska technických a finančných možností záujemcov, navrhovaného spôsobu dobývania výhradného ložiska a z hľadiska požiadaviek príslušných predpisov. Výsledky výberového konania tvoria neoddeliteľnú súčasť dokumentácie, ktorá je podkladom pre rozhodnutie obvodného banského úradu v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru. Konanie o určení dobývacieho priestoru je konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. a má charakter správneho rozhodnutia. Ak v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru navrhovateľ, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý, vezme svoj návrh späť alebo nesplní inú požiadavku konania, obvodný banský úrad toto konanie zastaví a začne konanie s navrhovateľom, ktorý sa vo výberovom konaní umiestni ako druhý.
K bodu 11
V ustanoveniach o určení, zmenách a zrušení dobývacieho priestoru (§ 27) zákon vypúšťa pri týchto úkonoch dohodu obvodného banského úradu s okresným úradom z tých istých dôvodov, ako sú uvedené pri rozhodovaní o určení chráneného ložiskového územia.
V novom znení § 27 ods. 7 až 11 sa vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe podrobnejšie upravuje možnosť prevodu dobývacieho priestoru.
Z toho istého dôvodu sa v odsekoch 8 až 10 upresňujú práva a povinnosti obvodného banského úradu pri posudzovaní a odsúhlasovaní zmluvného prevodu dobývacieho priestoru z jednej organizácie na druhú. Zmluva o prevode dobývacieho priestoru musí okrem identifikácie zmluvných strán a ďalších povinných náležitostí obsahovať aj ustanovenia o zaplatení úhrady, odovzdaní a prevzatí dokumentácie, o aktuálnom stave banskej činnosti, o rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, o povinnosti organizácie, na ktorú sa dobývací priestor prevádza, uskutočniť likvidáciu hlavných banských diel a lomov s následným zahladením banskej činnosti.
Odseky 9 a 10 umožňujú obvodnému banskému úradu nevydať predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru a súčasne zaväzujú organizáciu, na ktorú sa dobývací priestor zmluvou previedol, že táto je povinná sa riadiť pri výkone svojej činnosti banským zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi súvisiacimi s vykonávaním banskej činnosti v prevedenom dobývacom priestore.
V praxi sú časté prípady, keď organizácia má určený dobývací priestor viac rokov, ale v dobývacom priestore nevykonáva žiadnu činnosť z rôznych, niekedy aj špekulatívnych dôvodov a nemá ani záujem previesť dobývací priestor na inú organizáciu, ktorá by bola schopná výhradné ložisko dobývať a o dobývanie má záujem. Novelou banského zákona sa splnomocňuje obvodný banský úrad ako orgán štátnej banskej správy vykonávajúci hlavný dozor nad využívaním nerastného bohatstva zrušiť dobývací priestor alebo tento určiť inej organizácii, ak organizácia do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie bezdôvodne prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky a to formou výberového konania, uskutočneného podľa § 24 ods. 3 až 9 zákona.
K bodu 12
Doplnením ustanovenia § 28 ods. 1 o možnosť začať konanie o určenie, zmenu alebo zrušenie dobývacieho priestoru aj na podnet obvodného banského úradu sa umožňuje, aby obvodný banský úrad aj bez návrhu začal príslušné konanie v prípadoch, v ktorých mu zákon umožňuje rozhodnúť aj bez návrhu. Ide napríklad o prípady zmeny dobývacieho priestoru (§ 27 ods. 4), zrušenie dobývacieho priestoru, alebo jeho určenie inej organizácii (§ 27 ods. 12).
K bodom 13 až 16
Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) sa prispôsobuje reálnemu právnemu stavu s tým, že pod pojmom "ministerstvá príslušné podľa druhu nerastu" sa rozumejú tie, ktoré sú príslušné podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. V § 28 ods. 1 písm. c) a v § 29 ods. 3 ide o zosúladenie právneho stavu a skutočného stavu v tom, že dokladom organizácie umožňujúcim vykonávať banskú činnosť je banské oprávnenie, a v § 29 ods. 4 ide o upresňujúce ustanovenie, ktorým sa slovné spojenie "nerastných surovín" nahrádza slovom "nerastov". V § 29 ods. 3 sa slová "Slovenský banský úrad" nahrádzajú slovami "Hlavný banský úrad".
K bodu 17
§ 31 sa dopĺňa o nový odsek 4, podľa ktorého po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v banských dielach a lomoch je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu a zahladiť následky po banskej činnosti. Toto ustanovenie je potrebné do návrhu zapracovať s prihliadnutím na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok a všetky vlastnícke práva podliehajú pod rovnakú právnu ochranu. Keďže pozemky, pod ktorými sa nachádzajú nerasty, či už vyhradené alebo nevyhradené, boli ťažbou narušené, je povinnosťou toho, kto nerasty vyťažil, pozemky vrátiť do pôvodného stavu a zahladiť následky po banskej činnosti najmä tým, že uskutoční rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou podľa osobitných predpisov.
K bodu 18
Ide o upresňujúcu formuláciu s tým, že organizácia bez toho, aby nemala banské oprávnenie, nemôže držať a využívať určený dobývací priestor. Aj organizácia, ktorá má banské oprávnenie, môže dobývať len keď má určený dobývací priestor.
K bodu 19
V § 32a sa zavádza platenie úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, ktoré tvoria tzv. podzemné zásobníky plynov a kvapalín a v ktorých sa v súčasnosti uskladňuje zemný plyn. Navrhuje sa za uskladňovanie v podzemných zásobníkoch plynov a kvapalín platiť úhradu obdobne ako za vydobyté nerasty a to tak, že úhrada bude najviac 0, 02 za uskladnenie 1m3 plynu, alebo jednej tony kvapaliny uskladnených v bežnom roku.
Súčasťou novej úpravy § 32a je aj skutočnosť, že do zákona sa v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky premietli niektoré povinnosti, ktoré boli doteraz upravené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 155/1994 Z. z. o úhrade za dobývací priestor a úhrade za vydobyté nerasty.
Vzhľadom na to, že banská činnosť vykonávaná v dobývacích priestoroch ovplyvňuje život a životné prostredie obce, rozdeľuje sa úhrada za dobývací priestor v rovnakom pomere medzi štát a obec v katastri ktorej sa banská činnosť vykonáva. V súčasnej dobe úhrada za dobývací priestor predstavuje cca 4 mil. Sk. Po jej rozdelení pripadne štátu cca 2 mil. Sk a obciam cca 2 mil. Sk ročne.
Ustanovenie § 32a v odsekoch 10 až 12 hovorí aj o možnosti organizácie požiadať o zníženie úhrady za vydobyté nerasty a úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.
V prípade, že žiadosti o zníženie úhrady za vydobyté nerasty a úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa vyhovie, táto skutočnosť sa bude považovať za štátnu pomoc podľa osobitného predpisu.
Zákon súčasne splnomocňuje vládu Slovenskej republiky na vydanie nariadenia, ktorým sa ustanoví najmä spôsob výpočtu úhrad a sadzby úhrad za vydobyté nerasty a úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v rozpätí maximálnych sadzieb týchto úhrad určených v odsekoch 2 a 3.
K bodu 20
V novom § 32b sa navrhujú procesnoprávne ustanovenia potrebné pre efektívny výkon správy úhrad obvodnými banskými úradmi. Pôvodne obvodné banské úrady sa pri správe úhrad riadili zákonom Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Novelou tohto zákona č. 219/1999 Z. z. sa však na správu úhrad ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. už nevzťahujú a po procesnej stránke budú obvodné banské úrady pri správe úhrad postupovať podľa zákona o správnom konaní. Do procesnoprávnych ustanovení upravených predovšetkým v odseku 2 sa zapracovali aj niektoré lehoty, ktoré sú uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a to z toho dôvodu, že úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu a je potrebné klasifikovať nesplnenie povinnosti platiť úhrady ako porušenie finančnej disciplíny. Z toho dôvodu sa do zákona dostala aj výška penále, ktorá je zhodná s výškou uvedenou v citovanom zákone.
K bodu 21 a 22
Navrhovaná úprava v § 33 ods. 3 súvisí so zrušením legislatívnej skratky "príslušné ministerstvo" zavedenej pôvodne v § 28 ods. 1 písm. a) a jej nahradenie rovnako ako v § 14a ods. 3 (bod 12), pričom ministerstvo bude rozhodovať samostatne bez "dohody" s inými orgánmi štátnej správy aj preto, že správny poriadok inštitút správnych dohôd nepozná.
Úprava v § 33 ods. 6 sa navrhuje z rovnakých dôvodov ako úprava v § 6 ods. 2 (bod 3).
K bodu 23
V § 34 ods. 1 navrhované vypustenie písmena c) v prípade priemyselného využívania tepelnej energie zemskej kôry s výnimkou tepelnej energie vody vyvedenej na povrch, vychádza zo skutočnosti, že tento inštitút sa v praxi dôsledne nikdy nevyužíval, pretože nie je známe využívanie tepelnej energie zemskej kôry inak, ako vyvedením tejto energie z hlbín zeme prostredníctvom vody vyvedenej na povrch. Otázku využívania vôd rieši zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Pri snahách uviesť tento inštitút do života dochádzalo ku kompetenčným nejasnostiam a stretom záujmov medzi orgánmi štátnej banskej správy a orgánmi životného prostredia. Vychádza sa z toho, že na využívanie hydrotermálnych zdrojov sú kompetentné vodohospodárske orgány a v tejto súvislosti nevznikne žiadne právne vákuum, ktoré by nebolo pokryté pôsobnosťou niektorého orgánu štátnej správy. Pritom však treba konštatovať, že ak táto činnosť bude podliehať iným predpisom, prípravné práce spočívajúce v razení podzemných diel resp. vo vŕtaní potrebných vrtov budú z hľadiska bezpečnosti týchto prác podliehať pod hlavný dozor orgánov štátnej banskej správy ako činnosť vykonávaná banským spôsobom podľa § 3 písm. b), resp. h) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.
K bodu 24
V navrhovanom ustanovení sa navrhuje, aby povoľovanie stavieb v chránených územiach pre osobitné zásahy do zemskej kôry podliehalo súhlasu obvodného banského úradu rovnako ako pri chránených ložiskových územiach. Rovnako sa navrhuje, aby evidenciu chránených území pre osobitné zásahy do zemskej kôry viedli obvodné banské úrady.
K bodu 25
Podľa navrhovanej úpravy sa ložiská nevyhradených nerastov o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra 1991 (§ 5 ods. 2, § 13 ods. 1 zákona č. 41/1957 Zb. ) rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, považujú za vyhradené ložiská len v rozsahu hraníc určeného dobývacieho priestoru. Ak na ne nebol do dňa účinnosti tohto zákona určený dobývací priestor, nepovažujú sa za výhradné ložiská a dňom účinnosti tohto zákona sú ložiskami nevyhradených nerastov (§ 7) a z toho dôvodu sú súčasťou pozemku a vo vlastníctve pozemkoknižného vlastníka.
Rozhodnutia o určení chránených ložiskových území pre ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra 1991 rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, pre ktoré nebol určený dobývací priestor, strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona. Ide o zosúladenie právneho stavu so stavom skutočným a to vtom, že z viac ako 300 určených chránených ložiskových území sa v skutočnosti ťaží v menej ako 100 chránených ložiskových územiach.
K bodu 26
Upravujú sa názvy ústredných orgánov štátnej správy uvedených v zákone podľa súčasného stavu. Ide o názov bývalého Slovenského banského úradu a bývalého Slovenského geologického úradu, ktorými sa rozumejú Ministerstvo hospodárstva SR, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany a využívania nerastných surovín, vrátane hlavného dozoru nad ochranou a využívaním ložísk nerastov a hlavného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri výrobe a používaní výbušnín a Ministerstvo životného prostredia SR, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geologického výskumu a prieskumu.
K bodu 27
Ide o zjednotenie pojmov medzi banským zákonom a geologickým zákonom.
K bodu 28
Ide o aktualizáciu poznámok pod čiarou k odkazom v ustanoveniach banského zákona, ktoré sa týmto zákonom nenovelizujú.
K čl. II
Vzhľadom na to, že ide o druhú dosť rozsiahlu novelu banského zákona, navrhuje sa vydanie úplného znenia banského zákona v Zbierke zákonov.
K čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2001 a to aj z dôvodu, že úhrady za vydobyté nerasty a za uskladnenie plynov alebo kvapalín sa uhrádzajú štvrťročne.
V Bratislave 21. júna 2000
Mikuláš Dzurinda
predseda vlády Slovenskej republiky
Ľubomír Harach
minister hospodárstva Slovenskej republiky