500/2001 Z. z.

Dôvodová správa A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2001 (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 45/2001) a na základe Národného programu pre prijatie acquis communautaire, predovšetkým časti 3. 1. 1. A - Právo obchodných spoločností, strednodobé priority.

Základnými komunitárnymi predpismi pre podnikové právo, resp. právo obchodných spoločností EÚ, ktoré bolo potrebné aproximovať, sú články 43 až 48, tiež článok 49 nachádzajúce sa v kapitole II. tretej hlavy Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a nasledovné smernice Rady EÚ:

1.    Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,

2.    Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,

3.    Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií kapitálových spoločností,

4.    Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia kapitálových spoločností,

5.    Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií y súvislosti s pobočkami kapitálových spoločností otvorených v Členských štátoch, ak sa zahraničná spoločnosť riadi zákonmi iného štátu,

6.    Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových kapitálových spoločnostiach, Acquis communautaire vzťahujúce sa na právo obchodných spoločností doplňuje Smernica Rady č. 86/653/EHS z decembra 1986 o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch, ktorá zasahuje do úprava obchodných záväzkových vzťahov.

Súčasne pri aproximácii základných komunitárnych predpisov práva obchodných spoločností EÚ je nutné prihliadať na aktuálne výsledky tvorivej činnosti Európskeho

súdneho dvora, ktorý pre oblasť práva obchodných spoločností vytvoril nasledovnú ustálenú judikatúru:

a)   prípad C - 381/89 (týka sa 2. obchodnej smernice),

b)   prípad C - 83/91 (týka sa 2. obchodnej smernice),

c)   spojené prípady C - 134/91 a C - 135/91 (týka sa 2. obchodnej smernice),

d)   prípad C - 441/93 (týka sa 2. obchodnej smernice)

e)   prípad C - 191/95 (zverejňovanie údajov v registri - 1. a 4. smernica)

f)    prípad C - 212/97 (organizačné zložky a ich registrácia - 11. smernica a právo poskytovať služby, tiež 1. smernica) a iné.

Ministerstvo spravodlivosti SR nebude implementovať nasledovné právne dokumenty obchodného práva EÚ do slovenského právneho poriadku:

1.    Štvrtá obchodná smernica č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka vyhotovenia ročných účtovných závierok pri niektorých typoch spoločností,      

2.    Nové znenie návrhu Piatej obchodnej smernice založenej na článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o EHS, ktorý sa týka štruktúry kapitálových spoločností a právomocí ich orgánov (uverejnené v OJ C 240/2 dňa 9. októbra 1983),

3.     Siedma obchodná smernica č. 83/349/EHS zo 13. júna 1983 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka konsolidovaných závierok,

4.    Ôsma obchodná smernica č. 84/253/EHS z 10. apríla 1984 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka schvaľovania osôb poverených overovaním účtovných dokumentov,

5.    Návrh Desiatej obchodnej smernice prijatej na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktoré sa týka fúzií kapitálových spoločností s cezhraničnými účinkami (uverejnené v OJ C 23/2 dňa 25. januára 1985),

6.    Návrh Trinástej obchodnej smernice týkajúcej sa ponúk na prevod cenných papierov,

7.    Nové znenie návrhu nariadenia Rady o Stanovách pre Európske spoločnosti (COM/75/150 fínal) alebo (OJ C129, 27. 04. 1998, p. 001),

nakoľko hore uvedené smernice svojim prevažujúcim účtovným charakterom spadajú pod gesciu Ministerstva financií SR a samotné návrhy komunitárnych aktov nie je vhodné v tomto štádiu implementovať, lebo nie sú súčasťou acquis communautaire.

Nariadenie rady EHS č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení ekonomických záujmov (EEIG) sa svojou povahou blíži k forme združenia osôb, ktoré je v slovenskom právnom poriadku upravené v Šestnástej hlave Občianskeho zákonníka. Implementácia uvedeného Nariadenia sa javí o to zložitejšia, že toto združenie je tradične združením s majetkovým charakterom bez možnosti nadobudnutia právnej subjektivity, naopak Nariadenie č. 2137/85 v článku 1 ods. 2 hovorí o právnej subjektivite EEIG odo dňa registrácie, hoci v tom istom článku sa v odseku 3 ponecháva na výber členskej krajine, či EEIG v jej konkrétnych podmienkach bude alebo nebude mať právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na článok 4 ods. 1 zdôrazňujúci umiestnenie sídla zakladateľov na území Európskych spoločenstiev (a nie mimo neho, napr. v asociovanej krajine) sa predpokladá, že sa zváži vhodnosť implementácie Nariadenia č. 2137/85 do občianskeho práva v rámci procesu rekodifikácie (napr. ako osobitný typ združenia), resp. do obchodného práva na základe rozhodnutia rekodifikačnej komisie. Predpokladaný termín implementácie textu Nariadenia do slovenského právneho poriadku sa bude navrhovať v roku 2003, tzn. pred referenčným termínom prístupu Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám. Uvedený postup odporúča aj znenie 15. kapitoly Bielej kapitoly, ktoré zaraďuje implementáciu uvedeného nariadenia do II. etapy.

Legislatívne práce na novele Obchodného zákonníka sa začali počiatkom roka 2000.

Nakoľko počas prípravy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, bolo potrebné riešiť aj aktuálne problémy aplikačnej praxe, najmä vymedzenie právomocí a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, likvidáciu obchodných spoločností založených v rozpore so zákonom alebo právnu istotu spoločníkov alebo novovymenovaných štatutárnych orgánov, narástol rozsah legislatívnych prác na približne 300 legislatívnych úprav. Mnohé z ustanovení Smerníc Rady EÚ sú pre slovenské právo nové (napríklad úprava rozdelenia spoločností alebo ich fúzie). Prevzatie a zapracovanie jednotlivých článkov Smerníc okrem novelizácie Obchodného zákonníka nevyhnutne vyžaduje aj novelizáciu. Občianskeho súdneho poriadku v časti konanie vo veciach obchodného registra, zmenu niektorých ďalších predpisov a dostatočnú legisvakančnú lehotu na oboznámenie sa súdov a verejnosti s tak závažným zásahom do obchodného práva na Slovensku.

Za účelom vypracovania a predloženia rozsiahlej novelizácie práva obchodných spoločností y potrebnej komplexnosti a právnej kvalite bolo žiadúce, aby sa vytvorila odborná pracovná komisia. Práci v tejto skupine sa zúčastnil twiningový expert - zahraničný odborný poradca z Rakúska, skupina odborníkov z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sudcovia zo všetkých stupňov súdov, zástupca Generálnej prokuratúry ako aj zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti SR očakáva rozsiahle pripomienkové konanie a preto text zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, sprístupnilo širokej ako aj odbornej verejnosti na svojej internetovskej stránke www. justice. gov. sk.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v návrhu zákona tiež zohľadnilo uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 13. septembra 2000 č. 703/2000 k zlepšeniu právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií, v ktorom sa ministrovi spravodlivosti ukladala úloha B. 5, a to najmä

a)   preskúmať možnosti rozšírenia požiadavky na účasť notárov pri tvorbe niektorých právnych úkonov obchodnej spoločnosti (širšie použitie solemnizačných notárskych zápisníc),

b)   preskúmanie potrebných dokumentačných náležitostí na registráciu právnických osôb,

c)   analyzovať možnosti upraviť osobitnou právnou úpravou niektoré otázky konania pred registrovým súdom, ďalej úloha B. 8, a to najmä:

predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, prípadne ďalších súvisiacich predpisov, ktorým sa a) ustanoví, že registrové súdy vydávajú úradné odpisy, výpisy a potvrdenia o určitom zápise, prípadne potvrdenia, že v registri zápis nie je, aj z údajov vytvorených inými registrovými súdmi,

Ďalej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo v januári 2001 Návrh na zrušenie niektorých úloh z uznesení vlády, týkajúcich sa novelizácie Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu, že na základe vykonanej právnej analýzy komisiou pre prípravu novely Obchodného zákonníka boli podnetné a žiadúce úpravy zapracované vykonané do tohto návrhu. Uvedený materiál sa týka najmä uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 1999 č. 518 (spoločná úloha B. 5 pre Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR) v spojitosti s Návrhom opatrení na zabezpečenie vymáhania nedoplatkov vrátane prehľadu doteraz prijatých opatrení (článok IV. Návrhu opatrení, bod 78), ktorým bolo ministrovi spravodlivosti novelizovať Obchodný zákonník. Napriek tomu Ministerstvo spravodlivosti SR čiastočne spresnilo ustanovenie § 105a Obchodného zákonníka. Tiež sa uvedený materiál vzťahuje na uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 24. mája 2000 č. 355, ktorým bolo ministrovi spravodlivosti uložené zabezpečiť vo svojej pôsobnosti plnenie zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2005. V bode I. 6. Akčného plánu rozvoja bývania do roku 2005, ktorý je prílohou citovaného uznesenia, sa ministrovi spravodlivosti ukladá predložiť návrh novelizácie ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich problematiku bytového družstevníctva na rokovanie vlády. Komisia, poverená vypracovaním návrhu novely Obchodného zákonníka, sa rozhodla nezapracovať ustanovenia upravujúce problematiku bytového družstevníctva Obchodný zákonník obsahuje všeobecnú úpravu družstiev a niektoré osobitné ustanovenia pre jednotlivé typy družstiev. Zahrnutie osobitnej právnej úpravy len pre bytové družstvá by bolo diskriminujúce vo vzťahu k ostatným typom. Právna úprava postavenia bytových družstiev v požadovanom rozsahu nie je v Obchodnom zákonníku možná a vyžaduje osobitný právny predpis, ktorého vypracovanie však patrí do pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na druhej strane bola do návrhu premietnutá zmena vypustením odseku 5 v ustanovení § 233 Obchodného zákonníka.

Uznesením vlády SR č. 10 z 12. januára 2000 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR uložená úloha analyzovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom navrhnúť zamedzenie zneužívania tohto inštitútu nebankovými subjektami vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia. Túto úlohu splnil predkladateľ tým, že po vzájomnej dohode s MF SR zmenil znenie § 675.

Ďalším cieľom predloženého návrhu novely Obchodného zákona je zabezpečiť ochranu veriteľov a iných, tretích osôb v obchodnom styku, najmä s kapitálovými spoločnosťami, ďalej posilniť ochranu spoločníkov kapitálových spoločností pred možným zneužívaním v mocenského postavenia štatutárnymi orgánmi, poprípade aj dozornými orgánov kapitálových spoločností, pretože doterajšia právna úprava nerieši uvedené vzťahy jednoznačne a tak napomáha k nárastu sporov v agende obchodného súdnictva.

Nakoľko s novelou Obchodného zákonníka sa spoločne predkladá zákona o cenných papieroch, predložená úprava má za cieľ globálne a výrazne posilniť ochranu menšinových spoločníkov, najmä menšinových akcionárov v nadväznosti na zákon o cenných papieroch a postaviť ich na obvyklý európsky štandard v súvislosti so zvyšovaním a znižovaním základného imania, vymedzením podmienok pre publicitu údajov, zrušením zamestnaneckých akcií a striktným vymedzením podmienok vyhlásenia založenej spoločnosti za neplatnú.

Navrhovanou úpravou sa ďalej striktne vymedzujú podmienky a postup jednotlivých dotknutých orgánov spoločností pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti a posilňuje sa ochranu menšinových akcionárov a veriteľov spoločností prostredníctvom plánov alebo projektov, obsahujúcich najdôležitejšie informácie pre akcionárov dotknutých spoločností.

Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník bol od svojho prijatia niekoľkokrát novelizovaný, v procese aplikácie práva často vznikali výkladové alebo iné nepresnosti, ktoré sa návrh tiež usiluj e odstrániť.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

1.   Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.   Názov návrhu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.  V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v smerniciach Rady na úseku obchodných spoločností a to konkrétne:

Prvá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca 1968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva,

Druhá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra 1976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty od obchodných spoločností požadujú pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy v súvislosti s vytváraním akciových spoločností a zachovávaní a zmenou ich základného imania s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva,

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra 1978, článok 54 (3) (g). Zmluvy o fúziách akciových spoločnosti s ručením, obmedzeným,

Šiesta smernica Rady 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra 1982, vychádzajúca z článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností s ručením obmedzeným,

Jedenásta smernica o práve obchodných spoločností 89/666/EHS OJ č. 395 z 21. decembra 1989 o požiadavkách na zverejňovanie pre organizačné zložky zriadené v jednom členskom štáte niektorými typmi obchodných spoločností, ktoré upravuje právo iného členského štátu,

Dvanásta smernica o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L 395 Rady z 21. decembra 1989 o súkromných akciových spoločnostiach s jedným vlastníkom,

Smernica Rady EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - články 43 a 48 (právo podnikať v zmysle kapitoly 2) a článok 49 (právo poskytovať služby v zmysle kapitoly 3).

4.    Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) kapitola 17 - Právo obchodných spoločností.

5.  Charakteristika právnych noriem Európskej únie:

Prvá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca 1968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva,

Druhá smernica Rady v oblasti práva spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ Č. L 347 z 13. decembra 1976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty od obchodných spoločností požadujú pre ochranu záujmov členov a ostatných strán v zmysle druhého odseku Článku 58 Zmluvy v súvislosti s vytváraním akciových spoločností a zachovávaní a zmenou ich základného imania s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk na úrovni celého spoločenstva,

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra 1978, člnok 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností s ručením obmedzeným,

Šiesta smernica Rady 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra 1982, vychádzajúca z článku 54 (3) Zmluvy, oddelení akciových spoločností s ručením obmedzeným,

Jedenásta smernica o práve obchodných spoločností 89/666/EHS OJ č. 395 z 21. decembra 1989 o požiadavkách na zverejňovanie pre organizačné zložky zriadené v jednom členskom štáte niektorými typmi obchodných spoločností, ktoré upravuje právo iného členského štátu,

Dvanásta smernica o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L 395 Rady z 21. decembra 1989 o súkromných akciových spoločnostiach s jedným vlastníkom.

6.   Navrhovaná právna úprava je úplne kompatibilná s právnou úpravou smerníc Rady Európskej únie, čo predkladateľ pri jednotlivých ustanoveniach právnych aktov ES dokumentuje v tabuľkách zhody.

B. Osobitná časť

K Článku I.

K bodom 1 až 3:

V celom texte Obchodného zákonníka sa novelou spresňuje používaná právna terminológia. Nakoľko od 1. 1. 1993 uvedený štátny útvar a mena neexistujú, je potrebné túto skutočnosť dôsledne premietnuť do textu predpisu.

K bodom 4 a 5 (§ 2):

Pojem adresa sa v texte Obchodného zákonníka používa v spojitosti s evidenčnými úkonmi podnikateľa. Preto sa s pojmom adresa môžeme stretnúť v § 28, kde je zaradený v medzi obligatórne náležitosti zápisu. Akúkoľvek zmenu adresy je potrebné chápať ako zmenu zapísaných skutočností v obchodnom registri. Rovnako je potrebné aj nazerať na bydlisko fyzickej osoby. Pojem trvalého pobytu a otázky spojené s evidenciou občanov upravuje zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení neskorších predpisov.

Novela ruší a pre budúcnosť nepripúšťa adresy založené na uvedení čísla poštovej priehradky vo forme "P. O. Box č. x-y".

V prípade fyzickej osoby sa musí pod pojmom bydlisko (§ 14 ods. 6, § 21 ods. 2, § 27 ods. 2 a iné ) chápať adresa trvalého pobytu evidovaná v centrálnej evidencii pobytu obyvateľstva podľa zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení neskorších predpisov.

K bodu 6 (§ 3):

Zakotvenie povinnosti získať oprávnenie (resp. osobitnú licenciu) na výkon podnikateľskej činnosti korešponduje s úlohou štátu zabezpečiť vyšší stupeň ochrany spotrebiteľov v zmysle práva Európskych spoločenstiev. V tomto prípade ide o prevenciu účastníkov podnikania, tzn. aj obchodných vzťahov a to najmä zvyšných podnikateľov. Ochrana tretích osôb si vyžaduje, aby platnosť právnych úkonov "nepodnikateľov" nespochybňovali iné subjekty tak, aby dôsledky neplatnosti boli na ťarchu tretích osôb. Preto sa vo všeobecnosti deklaruje, že právny úkon má povahu podnikateľského právneho úkonu a nestráca svoju platnosť, hoci ho vykonal "nepodnikateľ", ktorého oprávnenie zaniklo (zrušením oprávnenia na podnikanie napríklad živnostenským úradom) alebo vôbec nevzniklo. Samozrejme, činnosť, ktorá ináč vykazuje základné znaky podnikania ale nie je vykonávaná na základe štátneho súhlasu, je sankciovaná právnymi normami verejného práva.

V praxi sa ukazuje ako žiadúce vyriešiť civilnú zodpovednosť osoby, ktorá sa nestala ešte oprávnenou na podnikanie. Formulácia "vykonáva činnosť" nahradzuje pojem

"podnikanie" preto, lebo uvedená činnosť nie je živnostenským alebo iným podnikaním (nie je ešte licencovaná). Termín "Podnikanie" odlišuje podnikateľov vzniknutých podľa Obchodného zákonníka od občianskeho združenia.

K bodu 7 (§ 3a):

Od účinnosti novely Obchodného zákonníka sa pod sankciou bude musieť na všetkých obchodných dokumentoch uvádzať viacero relevantných údajov (viď článok 4 Smernice č. 68/151). Pod číslom zápisu je potrebné rozumieť číslo registrovej vložky. Podnikateľ môže tiež uvádzať na svojich obchodných dokumentoch výšku svojho základného imania. V takomto prípade však musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. Medzi obchodné dokumenty je nutné zaradiť všetky písomné alebo elektronické prejavy, ktoré smerujú k plneniu povinností vyplývajúcich zo súčasného obchodného záväzkového vzťahu alebo k vzniku budúceho obchodného záväzkového vzťahu. Patria sem najmä obchodné listy a objednávky.

K bodu 8 (§ 6):

Tesné prepojenie Obchodného zákonníka na účtovníctvo si vyžiadalo definovanie tak významného pojmu ako je vlastné imanie. Preto sa odkazuje na osvedčenú definíciu vlastného imania v predpisoch o účtovníctve.

K bodu 9 (§ 7):

Ide o zjednotenie v praxi používaných pojmov a rôznej aplikačnej praxe registrových súdov, ktoré vzhľadom na nejednoznačnosť platnej právnej úpravy zapisujú organizačné zložky rovnakých alebo podobných subjektov rôznym spôsobom ( napr. XY Banka, odštepný závod Galanta, X - banka a. s., pobočka Galanta, Xenia, s. r. o., organizačná zložka, Žilina, Xenia s. r. o., odštepný závod Prešov) Legislatívne -technické upresnenie pre ďalšie zmeny - doplňuje sa slovo "podnik".

K bodu 10 (§ 9):

Problematika obchodného mena je v obchodnom práve natoľko významná, že si vyžiadala doplnenie a niektoré upresnenia. Najmä sa zdôrazňuje odlišujúci dodatok a jeho obsahová spolupatričnosť k obchodnému menu. V prípade fyzickej osoby sa odlišujúci dodatok charakterizuje najmä osobou alebo druhom podnikania. Vo vzťahu doplnku obchodného mena u právnickej osoby je rozhodujúca právna forma.

Tiež uvádzanie osobitných štádií existencie sa stáva súčasťou obchodného mena. Podnikateľ je povinný presne informovať verejnosť o svojom statuse a očakávanom vývoji. Často sa však v praxi opomína dodatok k obchodnému menu, ktorý signalizuje dobrovoľné alebo nedobrovoľné ukončenie činnosti. Na odstránenie tohto neželateľného javu sa priamo zakotvuje výslovná povinnosť podnikateľom uvádzať dodatky charakterizujúce jednotlivé štádia existencie.

K bodu 11 (§ 10):

Sprísňujú sa kritériá na obchodné meno. Nepostačuje preukázanie zameniteľnosti ale pripája sa možnosť klamlivej predstavy. Ak sa zabezpečí vzájomná odlíšiteľnosť obchodných mien viacerých právnických osôb, môžu obchodné mená týchto právnických osôb vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť.

Hoci sa v ustanovení § 9 ods. 2 deklaruje, že súčasťou obchodného mena je dodatok označujúci právnu formu. Na odlíšenie obchodných mien dvoch alebo viacerých fyzických osôb toto nepostačuje, ak podnikajú v rovnakom mieste. Preto obchodné meno neskôr vzniknutej osoby alebo neskôr zmenené obchodné meno musí byť doplnené tak, aby sa odlišovalo od rovnakého obchodného mena iného podnikateľa.

Nový text v odseku 4 bol presunutý z odseku 2 a bola spresnená používaná terminológia.

K bodu 12 (§ 12):

Sankcia z neoprávneného používania obchodného mena sa sprísňuje o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie musí vzniknúť ako dôsledok neoprávneného používania obchodného mena.

K bodu 13 (§ 13):

Konať v mene niekoho (na jeho účet alebo na svoj účet) sa v odseku 1 odlišuje od postavenia zástupcu. Štatutárny orgán koná v mene a v žiadnom prípade nezastupuje spoločnosť ako prostredník. To, že štatutárny orgán koná v mene právnickej osoby, vo všeobecnosti značí, že jeho konanie je konaním spoločnosti. Z toho dôvodu bola zvolená formulácia "koná štatutárnym orgánom". Súčasne novela upresňuje obsah ustanovenia § 6 vo vzťahu ku konaní iných osôb (likvidátor, správca konkurznej podstaty, nútený správca).

V odseku 3 sa upravuje otázka excesu. Pôvodný text Obchodného zákonníka a ani Občiansky zákonník prekročenie rozsahu predmetu podnikania nerieši. V návrhu sa prijala zásada ochrany tretích osôb. Ani vedomosť tretej osoby o prekročení rozsahu predmetu podnikania (napr. prostredníctvom preverenia údajov obchodného registra uverejneného na internete) neumožňuje podnikateľovi sa dovolávať neplatnosti takto vykonaného úkonu - viď článok 9 ods. 11. obchodnej smernice: "Ale i tak môžu členské štáty zabezpečiť, že spoločnosť nebude viazaná takýmito právnymi úkonmi, pokiaľ nie sú v súlade s predmetom činnosti spoločnosti, ak sa preukáže, že tretia osoba vedela že takýto právny úkon bol mimo rámec predmetu činnosti spoločnosti alebo, že so ti vzhľadom na okolnosti právneho úkonu nemohla neuvedomiť; zverejnenie štatútov nie je dostatočným dôkazom o tejto vedomosti. "

V odseku 4 navrhnuté ustanovenie rieši pálčivý problém slovenského firemného práva - obmedzenie oprávnenia konať v mene právnickej osoby (viď odsek 1). Obchodný zákonník nikdy neumožňoval obmedziť obsah konateľských oprávnení štatutárneho orgánu (konateľské oprávnenie vo všeobecnom zmysle konať a nie ako konanie konateľa). Vo vzťahu k štatutárnym orgánom je však možné špecifikovať (tzn. upresniť a nie obmedziť) spôsob oficiálneho konania štatutárneho orgánu (napr. k svojmu podpisu pripája konateľ aj dovetok konateľ alebo odtlačok pečiatky spoločnosti, resp. úkon si vyžaduje podpisy najmenej troch členov predstavenstva atď., tzn. že zapísaným spôsobom konania môže byť iba konanie podpisovať spoločne alebo samostatne). Napriek skutočnosti, že zo zákona sa nepredpokladá zápis obmedzenia konateľských oprávnení, ale pripúšťa sa iba zápis upresnenia spôsobu oficiálneho konania štatutárneho orgánu do obchodného registra, novela v zmysle článku 9 odsek 2 Prvej obchodnej smernice - "Na obmedzenie právomocí orgánov spoločnosti, ktoré vyplýva zo štatútu alebo z rozhodnutia kompetentných orgánov, sa nikdy nedá dovolávať voči tretím osobám, hoci by boli zverejnené. " - výslovne ruší pokusy o obmedzovanie obsahu konania štatutárnych orgánov (príkladom nezákonného obmedzenia obsahu konateľských oprávnení štatutárneho orgánu je formulácia:,, jeden konateľ môže konať sám do 500. 000 Sk, dvaja konatelia musia konať nad 500. 000 Sk).

V odseku 5 sa doplňuje oprávnenie vedúceho organizačnej zložky podniku alebo vedúceho podniku zahraničnej osoby, aby mohol samostatne vykonávať právne úkony, týkajúce sa tohto podniku. V súčasnosti iba vedúci organizačnej zložky podniku má tieto oprávnenia.

K bodu 14 (§ 15):

Novela v novom odseku 2 vytvára mechanizmus na doriešenie zodpovednosti osôb, ktoré nie sú štatutárnymi orgánmi. Preto, ak v žiadnom prípade tretia osoba nevedela, resp. ani netušila o prekročení rozsahu poverenia osoby konajúcej za spoločnosť v zmysle odseku. 1, je z tohto konania zaviazaný podnikateľ - fyzická osoba alebo právnická osoba. Na druhej strane, ak podnikateľ preukáže konajúcej tretej osobe možnosť uvedomenia si prekročenia rozsahu poverenia, nemá povinnosť plniť.

K bodom 15 a 16 (§ 21):

Napriek celoplošnej výmene označenia štátneho útvaru, je v tomto prípade potrebné osobitne zabezpečiť zámenu

Zapisuje sa podnik, nie nová právnická osoba, ktorá už vznikla v súlade s iným právnym poriadkom. Preto sa zapisuje podnik ako "kvaziorganizačná" zložka. Obchodné dokumenty zahraničných osôb, tak ako sú definované v § 3a, musia obsahovať okrem predpísaných náležitostí aj ďalej názov a sídlo zahraničnej osoby spolu s adresou zahraničného obchodného registra.

Ustanovenie odseku 5 je navrhnuté s cieľom aproximovať články 45 a 48 Zmluvy o založení EÚ a zabezpečiť podmienky na voľný pohyb osôb. Nakoľko v Európskej únii nie sú zatiaľ dané podmienky na zabezpečenie voľného pohybu slovenských fyzických alebo právnických osôb, účinnosť tohto ustanovenia sa odďaľuje na dátum vstupu do EÚ.

K bodom 17 a 18 (§ 24, § 26):

"Zahraničná právnická osoba" je opakom pojmu "Slovenská právnická osoba" - preto premiestnenie sídla na územie Slovenskej republiky bude možné iba prostredníctvom efektívneho pôsobenia medzinárodnoprávnej normy uznanej podľa práva Slovenskej republiky. Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva. Pripúštajú sa však výnimky, ktoré môže ustanoviť len zákon.

K bodu 19 (§ 27 a 28):

V § 27 sa navrhuje, že súčasťou obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom a do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, je aj zbierka listín. Do zbierky listín sa ukladajú právne relevantné listiny týkajúce sa registrovaného subjektu. V navrhovanom ustanovení odseku 3, 4 a 5 sa deklaruje záväznosť listín uložených v zbierke listín, pokiaľ zákon nestanoví niečo iné a to odo dňa, ku ktorému sa vloženie uskutočnilo. Navrhovanou právnou úpravou sa posilní zásada formálnej a materiálnej publicity, sprístupní sa väčšie množstvo informácií, a zabezpečí väčšia ochrana práv tretích osôb.

V  navrhovanom odseku 3 sa ukladá registrovému súdu zodpovednosť za zhodu zápisov s výpismi. Zodpovednosť podľa odseku 3 za zhodu je veľmi dôležitá. Ten, kto zapíše, zodpovedá za zapísané údaje. Ten, kto vydá údaje verejnosti, zodpovedá tretím osobám za hodnovernosť vydanej listiny.

Podľa odseku 4 to, čo bolo zverejnené vo Obchodnom vestníku, sa stáva záväzným, lebo podnikateľ sa bude opierať o takto zverejnené údaje. Avšak ak pri podpise zmluvy bude predložený nový výpis z obchodného registra, nemôže sa podnikateľ opierajúci sa o vestník, dovolávať znenia údajov z tohto vestníka.

Podľa odseku 5, každý, kto sa spolieha iba na údaje zapísané ale nie zverejnené, koná tak na svoje riziko. Iba zverejnenie je totiž skutočnosťou, ktorá pôsobí voči tretím osobám a vytvára právnu istotu pre ďalšie konania. Implementácia 1. smernice článku 3 o ochrane a dôveryhodnosti údajov.

Odsek 6 je implementáciou Článku 8 smernice: "Ukončenie formalít zverejnenia konkrétnych údajov týkajúcich sa osôb, ktoré sú ako orgán oprávnené spoločnosť zastupovať, bude predstavovať prekážku v súvislosti s akoukoľvek námietkou týkajúcou sa ich menovania vzhľadom na dovolávanie sa tejto skutočnosti zo strany tretích osôb, ak spoločnosť nepreukáže, že uvedené tretie osoby o tom vedeli. "

Štatutárny orgán a problémy spojené s jeho výmenou sú riešené v odseku 7. Až do dňa právoplatnosti zamietajúceho rozhodnutia registrového súdu zapísať takúto osobu do obchodného registra, môže nový štatutárny orgán konať a zaväzovať svojimi úkonmi spoločnosť (podpora slobody podnikať a odstraňovanie časových strát a iných bariér). Výsledkom navrhovaného textu je to, že tretie osoby sú chránené v právnych účinkoch, lebo právne úkony nie sú spochybnené, a spoločnosť nemusí čakať až na finálne rozhodnutie odvolacieho súdu. Súčasný právny stav v civilnom procesnom práve súčasne neumožňuje použiť proti uzneseniu registrového súdu o povolení zápisu štatutárneho orgánu odvolanie.

Jednotlivá ustanovenia § 28 upresňujú údaje zapisované do obchodného registra.

V odseku 3 sa vyžaduje nižší počet zapísaných údajov u podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby so sídlom v Európskej únii, ako je tomu v odseku 4 pre iné zahraničné osoby. Potreba registrovať základné údaje o organizačných zložkách zahraničných osôb na území Slovenskej republiky je celkom evidentná.

Ustanovenie odseku 6 upresňuje, ktoré osoby sa vyznačujú v obchodnom registri v prípade zrušenia bez likvidácie, likvidácie, vyhlásenia konkurzu, vyrovnania a ďalšie údaje. Zápis sa dotýka nielen osôb oprávnených konať za spoločnosť, ale aj osôb, ktoré môžu kontrolovať podnikanie spoločnosti. V zmysle platných predpisov sa do obchodného registra zapíše aj vyhlásenie nútenej správy podľa zákona o bankách.

Nakoľko právna istota si vyžaduje, aby údaje v Obchodnom registri boli hodnoverné a včas aktualizované, zavádza sa povinnosť podávať návrhy na zmeny údajov bezodkladne. Vytvára sa tu väzba na uplatnenie poriadkových pokút Prostredníctvom § 53 OSP sa bude riešiť výška a spôsob ukladania poriadkových pokút v prípade neplnenia si povinností daných pri zapisovaných údajoch alebo zbierke listín v obchodnom registri.

K bodu 20 (§ 28a, § 28b):

V novom ustanovení § 28a sa ustanovuje, čo je obsahom zbierky listín. Do zbierky listín sa v dvoch rovnopisoch (napríklad účtovné dokumenty sa dokladajú v dvojitom vyhotovení) ukladajú taxatívne vymedzené listiny preukazujúce skutočnosti, ktoré majú byť zapísané do obchodného registra (listiny o založení, listiny preukazujúce vznik a zánik funkcií v štatutárnych, kontrolných alebo iných orgánoch, rozhodnutia vydané alebo prijaté v konkurznom alebo vyrovnacom konaní a iné), ako aj listiny preukazujúce stav hospodárenia s majetkom (najmä účtovné dokumenty). Ustanovenie odseku 1 je naformulované ako demonštratívny výpočet najdôležitejších listín, lebo obsahuje aj slovné spojenie "iná listina, o ktorej to ustanovuje zákon". Takáto formulácia je potrebná, lebo nie je možné v Obchodnom zákonníku vyčerpávajúcim spôsobom pokryť všetky dôležité informácie, ktorých znalosť je objektívne potrebná pre ochranu záujmov tretích osôb. Za záväznosť údajov účtovnej závierky zodpovedá podnikateľ. Jazykové vyhotovenie listín je alebo v plnej dispozícii účastníkov alebo závisí od konajúceho štátneho orgánu. Preto sa pripúšťa aj cudzojazyčná listina, ktorá však musí byť opatrená úradne overeným prekladom v zmysle zákona o znalcoch a tlmočníkoch.

V odseku 2 sa vymedzuje rozsah listín, ktoré sa ukladajú u podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, bez ohľadu na skutočnosť, či majú alebo nemajú sídlo v Európskej únii. Potreba registrovať základné údaje o organizačných zložkách zahraničných osôb na území Slovenskej republiky je celkom evidentná.

Ochrana záujmov tretích osôb sa opiera predovšetkým o mechanizmus riadnej informovanosti o dianí u podnikateľa. Preto je nutné zabezpečiť včasnosť podávania relevantných dokumentov do zbierky listín. Táto podmienka sa zabezpečuje v navrhovanom znení § 28b odsek 1 uložením povinnosti zapísanej osobe, aby do 30 dní od vyhotovenia príslušnej listiny túto listiny, právny dokument alebo dodatok k zmluve odovzdala na podateľni obchodného registra. Pretože z procesného hľadiska bude potrebné založiť listinu nielen do zbierky listín, ale aj do príslušného spisu, budú sa listiny doručovať dvojmo na podateľňu.

Povinnosť podať bez zbytočného odkladu návrh na zápis zmeny alebo zániku zapisovaných skutočností majú podľa odseku 2 osoby konajúce za podnikateľa. Rovnako osoby oprávnené konať za zapísanú právnickú osobu sú povinné dodať registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín v tej istej časovej lehote. Listiny sa predkladajú v dvoch vyhotoveniach. Nesplnenie týchto povinností povedie k ukladaniu donucovacích pokút podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku až do výšky 100. 000, - Sk.

K bodu 21 (§ 29):

Môže nastať a v praxi často nastáva prípad, že na území Slovenskej republiky je zriadených viac organizačných zložiek podniku tej istej zahraničnej osoby. Potom listiny môžu byť uložené v tej zbierke listín podľa miestnej príslušnosti organizačnej zložky, ktorú zvolí zahraničná osoba. V iných obchodných registroch bude uvedený iba odkaz na ukladajúci registrový súd.

K bodu 22 (§ 30):

Jedinou úlohou predloženého návrhu zákona je splniť medzinárodnoprávny záväzok úplne implementovať do právnych noriem obchodného práva znenie článku 45 ods. 1 Asociačnej dohody, v ktorom sa ukladá Slovenskej republike, aby od vstupu Asociačnej dohody do platnosti poskytovala pre etablovanie sa podnikov a občanov Európskeho spoločenstva zaobchádzanie o nič menej výhodné, ako je poskytované vlastným občanom a podnikom s výnimkou odvetví a oblastí uvedených v Prílohách XVIa a XVIb, kde bude takéto zaobchádzanie poskytované najneskôr do konca prechodného obdobia uvedeného v článku 7.

Súčasne návrh zákona rieši záväzky, ktoré vyplývajú pre členské štáty zo znenia článkov 43 a 48 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (v znení Amsterdamských zmien). Ide najmä o zákaz obmedzení slobody podnikať príslušníkom jedného členského štátu na území iného členského štátu. Uvedený zákaz sa vzťahuje aj na obmedzenia týkajúce sa zakladania obchodných zastúpení, pobočiek a dcérskych spoločností príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Ďalej články obsahujú povinnosť zaobchádzať so spoločnosťami rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú príslušníkmi členských štátov.

Z uvedeného dôvodu bolo ustanovenie odseku 3 doplnené o text, v ktorom sa vylučuje povinnosť predložiť doklad o povolení na pobyt v prospech občanov členských štátov EÚ a OECD.

K bodu 23 (§ 31):

Ide o zosúladenie ustanovení Obchodného zákonníka s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 24 (§ 33):

Zvýrazňuje sa oznamovacia povinnosť o uložení listín do zbierky listín.

K bodu 25 (§ 40):

V podmienkach Slovenskej republiky je nutné zabezpečiť absolútnu preventívnu ochranu záujmov tretích osôb. Pretože doterajšie skúsenosti so zverejňovaním povinných údajov z účtovných závierok nie sú pozitívne, boli všetky významné podnikateľské subjekty zaviazané povinnosťou zverejniť svoje výsledky celoročného hospodárenia. Je to jedna z možných ciest ozdravenia slovenskej ekonomiky, nakoľko široká informovanosť podnikateľskej verejnosti zabezpečí možnosť prekaziť uzatváranie obchodov s insolventnými subjektami. Všetky kapitálové spoločnosti, družstvá a štátne podniky budú povinné ukladať každú účtovnú závierku do zbierky listín, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o riadnu, mimoriadnu alebo konsolidovanú účtovnú závierku. Iba dostupnosť údajov zo všetkých možných informačných zdrojom môže zabezpečiť včasnú informovanosť ich partnerov o majetkovom vývoji subjektu. Toto opatrenie tiež napomôže k eliminácii počtu konkurzov, ktoré sa v súčasnosti musia zamietnuť pre nedostatok majetku na Slovensku.

Novelizácia § 53 OSP vykonávaná za týmto účelom zabezpečuje v súlade s právom EÚ dostatočnú sankciu za nesplnenie si povinnosti (či už porušenia lehoty alebo povinnosti vôbec) podľa zásady proporcionality.

K bodu 26 (§ 56a):

Zakotvuje sa všeobecný princíp zákazu zneužitia práva pre právo obchodných spoločností. Demonštratívnym spôsobom sa vyjadruje, akým spôsobom môže byť právo spoločníka zneužité. Odsek 2 má všeobecnejší charakter a zahŕňa nielen zneužitie práva zo strany spoločníka, ale aj spoločnosti ako takej.

K bodom 27 a 28 (§ 57):

Zavádza sa povinnosť, aby spoločenská zmluva, ktorou sa zakladá jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným alebo zakladateľská listina jednoosobovej akciovej spoločnosti boli vždy vyhotovené vo forme notárskej zápisnice na právne úkony v súlade s § 46 až 55 Notárskeho poriadku.

K odseku 3 - Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na zmeny v § 57 odsek 3.

K bodu 29 (§ 59):

Vklad môže byť realizovaný ako peňažný alebo nepeňažný. Peňažný vklad je vždy v peniazoch vyjadrená určitá suma, ktorá si nevyžaduje dodatočné stanovenie hodnoty a nemusí sa zo strany spoločníkov preverovať jej hospodárska hodnota. U nepeňažného vkladu je situácia celkom opačná. Zapisuje sa predovšetkým výška vkladu, lebo tá ovplyvňuje kreovanie základného imania. Od hodnoty základného imania sa postupuje pri zvyšovaní základného imania. Vždy, keď spoločnosť potrebuje určitý majetok nadobudnúť bez vynaloženia zisku, musí sa zrealizovať vklad - zvyšuje sa základné imanie a mení sa zápis. Vypustením pôvodnej požiadavky na dvoch znalcov sa reaguje na nutnosť postupovať v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 263/2000 Z. z., ktorou sa stanovuje hodnota podniku. Znalec pri vyhotovení znaleckého posudku sa vždy vyjadruje k otázke, či hodnota veci je dostatočná na pokrytie vkladu a ďalej určuje hodnotu veci pre potreby účtovníctva. Ustanovujú sa minimálne požiadavky na obsahové náležitosti znaleckého posudku vzhľadom na skutočnosť, že ide o osobitné náležitosti, ktoré sa v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znaleckom posudku výslovne nevyžadujú.

V § 59 odsek 5 má spoločnosť garantované, že sa k hodnote vkladu vyjadril znalec a spoločník má garantované, že ručí iba do deklarovanej hodnoty, Preto sa mení pohľad a nároky na ručiteľstvo spoločníka, lebo spoločník ručí za to, čo sa zaviaže a nie za to, čo vkladá. Rozhodujúca je tá hodnota, na ktorú sa zaviazal. Je tu väzba na ustanovenie § 60 ods. 4.

K bodu 30 (§ 59a):

Obsahom ustanovenia § 59a je implementácia článku 11 ods. 1 2. obchodnej smernice: "Získanie každého majetkového predmetu spoločnosťou patriaceho osobe alebo spoločnosti uvedenej v čl. 3 písm. i) za protihodnotu minimálne jednej desatiny upísaného kapitálu musí byť predmetom preverenia a zverejnenia, obdobného tomu, ktorý je uvedený v čl. 10; podlieha schváleniu valného zhromaždenia, ak sa uskutočni pred uplynutím lehoty, ktorá musí byť podľa právnych predpisov jednotlivých členských štátov minimálne dva roky od založenia spoločnosti prípadne od momentu získania povolenia na začatie činnosti. Členské štáty môžu ustanoviť, že tento článok sa vzťahuje aj na prípady, ak majetkový predmet patrí akcionárovi alebo inej osobe. "

V odseku 5 sa stanovuje pôsobenie tohto ustanovenia na kapitálové spoločnosti.

K bodom 31 až 34 (§ 60):

Spoločnosti sa podľa § 59 odsek 5 garantuje, že hodnote vkladu určil znalec a spoločník má garantované, že ručí iba do deklarovanej hodnoty. Preto sa mení pohľad a nároky na ručiteľstvo správcu vkladu za vyhlásenie vyššej sumy ako je splatená, lebo spoločník ručí za to, na čo sa zaviaže a nie za to, čo vkladá. Pre spoločníka je rozhodujúca iba tá hodnota, na ktorú sa zaviazal.

K bodu 35 (§ 61):

Zosúladenie právnych termínov a ekonomických pojmov sa prejavuje v návrhu zmeny ustanovenia § 61. I z tohto dôvodu sa mení pojem "čisté obchodné imanie" za účtovnícky pojem "vlastné imanie" a upresňuje sa, či ide o riadnu alebo mimoriadnu závierku.

K bodu 36 (§ 64):

Odstraňuje sa neodôvodnená a reštriktívna požiadavka, aby úkony vykonané zakladateľmi súviseli so vznikom spoločnosti. Tiež možnosť konať pred vznikom spoločnosti sa rozširuje aj na štatutárne orgány. Aby sa zabezpečili prehľadnosť a transparentnosť konania týchto osôb, sú zakladatelia alebo štatutárne orgány vo vlastnom záujme povinné vyhotoviť zoznam úkonov, ktoré podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany spoločnosti.

K bodu 37 (§ 66):

Sprísňuje sa doterajšia povinnosť spoločností, ktorá v súčasnosti ukladá spoločnosti pod hrozbou sankcie zrušenia, aby do 1 roka si zvolila svoje orgány, ktorá vyplýva z ustanovenia § 68 ods. 6 písm. a). Preto bude spoločnosť v budúcnosti nútená v prípade, ak sa poslednému nekolektívnemu štatutárnemu orgánu - konateľovi skončí jeho funkcia, do 3 mesiacov na jeho miesto ustanoviť nového konateľa. V prípade kolektívneho štatutárneho orgánu - predstavenstva, ak ukončením funkcie člena tohto orgánu klesne počet členov

predstavenstva pod zákonom (§ 194 ods. 3) limitovanú hranicu alebo pod hranicu určenú stanovami (§ 173 písm. f) - obdobne aj u dozornej rady alebo prostredníctvom § 260 aj u orgánov družstva - musí príslušný orgán spoločnosti nahradiť odchádzajúcu osobu inou osobou, aby nebol ohrozený hospodársky chod spoločnosti. Lehote je v tomto prípade 3mesačná.

K bodu 38 (§ 66b):

Vypustením slov sa legislatívnotechnicky zabezpečila zmena vykonaná v § 186a.

K bodom 39 a 40 (§ 67):

Otázka rezervného fondu je riešená v ustanovení § 67. Spoločnosť si rezervný fond vytvára povinne, iba ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo o akciovú spoločnosť. Zdrojmi na tvorbu rezervného fondu je čistý zisk, tzn. v duchu účtovníckych pojmov zisk bežného účtovného obdobia po zdanení vykázaný v schválenej účtovnej závierke, alebo z iných vlastných zdrojov mimo čistý zisk, ak to zákon nevylučuje.

K bodu 41 (§ 68):

V celom texte Obchodného zákonníka sa novelou spresňuje používaná právna terminológia. Preto sa upravujú pojmy prevzaté z konkurzného práva, resp. zavádza sa pojem "orgán verejnej moci".

Zrušenie spoločnosti z dôvodu dosiahnutia svojho účelu sa od počiatku opiera o právnu neistotu, lebo nie je presne určiteľné do budúcnosti, v ktorom časovom okamihu sa účel dosahuje. Pretože aj v týchto prípadoch sa zrušenie spoločnosti opiera o vyjadrenie spoločníkov, javí sa ustanovenie ako obsolentné.

Otázka zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie sa prejavuje v návrhu aj v ustanovení odseku 5. Počas neobsadenia funkcie likvidátora, musí vykonávať túto funkciu štatutárny orgán. Tým, že fyzická osoba súhlasí so svojim ustanovením za štatutárny orgán, zaväzuje sa súčasne, že podľa § 68 ods. 5, resp. § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade likvidácie spoločnosti a neustanovenia iného likvidátora bude vykonávať jeho úlohy. Súčasne aj znenie odseku 8 je navrhnuté tak, aby napomohlo úspešnému a rýchlemu priebehu likvidácie. Zistenie súdu o nemajetnosti spoločnosti vedie k rozhodnutiu súdu o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie. Doručením a márnym uplynutím lehoty na podanie opravných prostriedkov sa vymedzuje lehota na nápravu stavu zo strany spoločníkov. Ak spoločníci nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zrušení spoločnosti, ako vykonateľné bude slúžiť na výmaz spoločnosti súdom z obchodného registra.

V odseku 6 sa text písm. a) upravuje vzhľadom na zmenu vykonanú v ustanovení § 66 ods. 1 návrhu. Text uvedený v písm. d) sa legislatívne spresňuje.

V súlade s § 33 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa v odseku 9 zvýrazňuje povinnosť predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane.

K bodu 42 (§ 68a):

Článok 11 odsek 2 Smernice upravuje maximum dôvodov pre neplatnosť založenia spoločnosti. Štát môže postupovať reštriktívne a zvoliť si aj menšiu časť z uvedených dôvodov, ale nesmie vymenované dôvody rozšíriť alebo ich rámec prekročiť. Preto je úplne v kompetencii národného práva, či požaduje zrušenie spoločnosti, ktorá pri svojom vzniku zanedbala niektorú zo svojich povinností pri zakladaní alebo či pochybenie je možné v budúcnosti konvalidovať. Napríklad akt vykonaný podľa navrhovaného odseku 2 písm. a) sa nedá konvalidovať.

Novozavádzané ustanovenie § 68a rieši tiež dôsledky neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa založila spoločnosť. Uvedená otázka neplatnosti nebola doposiaľ v Obchodnom zákonníku vyslovene riešená. "Neplatnosť spoločnosti" môže byť vyhlásená súdom aj v konaní ex offo a iba pre porušenie zákona pri zakladaní spoločnosti z taxatívne uvedených dôvodov. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje, že po vyhlásení za neplatnú spoločnosť vstupuje spoločnosť do likvidácie.

Novozavádzaný pojem "neplatnosť spoločnosti" je prekladom pôvodného, použitého v smernici, pričom najpresnejšie vystihuje úmysel sledovaný smernicou. Dôvodom použitia nového pojmu bola snaha vyhnúť sa doslovnému prekladu pôvodného termínu "nulita spoločnosti".

K bodom 43 až 45 (§ 69):

Základným princípom úpravy zlúčenia, splynutia a rozdelenia je zachovanie rovnakej formy zanikajúcej a nástupníckej spoločnosti. V odsekoch 3 a 4 sa zavádza legálna definícia zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností. Definovanie týchto pojmov má význam pre celú právnu úpravu Obchodného zákonníka, ale i z hľadiska praxe, takže nemôže dôjsť k rozdielnym výkladom týchto pojmov. Premena spoločnosti na inú formu alebo družstvo sa rieši novým spôsobom v § 69b. Obmedzenia možnosti zrušenia spoločnosti bez likvidácie (s právnym nástupcom) nevyplývajú len z osobitných zákonov, ale aj z tohto zákona.

K bodu 46 (§ 69a, 69b):

Navrhované ustanovenie § 69a obsahuje právny režim splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností a ich vzájomné vyporiadanie vzťahov ako aj vyporiadanie vzťahov medzi týmito spoločnosťami a tretím osobami. Podľa navrhovaných ustanovení sa vypracuje zmluva o splynutí, resp. zmluva o zlúčení alebo projekt rozdelenia v prípade rozdelenia spoločnosti.

K bodom 47 až 49 (§ 70):

Pre prax je veľmi dôležité vymedziť okamih vstupu spoločnosti do likvidácie. Tiež je potrebné presne vymedziť hranice medzi kompetenciou štatutárneho orgánu a likvidátora. Preto dňom ustanovenia likvidátora prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, tak ako vymedzuje § 72. V prípade viacerých likvidátorov a pokiaľ z rozhodnutia o ich ustanovení nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

K bodom 50 až 52 (§ 71):

Úpravu navrhovanú v odseku 1 je potrebné chápať ako príspevok k urýchlení likvidácie vo vzťahu k personálnym problémom, ktoré sa dlhodobo viažu a znemožňujú proces likvidácie na Slovensku. Tiež sa doriešila otázka vzdania sa funkcie likvidátora prostredníctvom súdu.

V zásade sa uprednostňuje vôľa spoločníkov, resp. akcionárov, aby si v svojich stanovách, spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine určili, kto menovite bude vykonávať likvidáciu. Samozrejme, že odchylné ustanovenia zákona (osobitného zákona) budú negovať tie články zmluvy alebo stanov, ktoré sú s ním v rozpore. V prípade núdze, tzn. ak stanovy ani zmluva neurčujú osobu, ktorá vykoná likvidáciu, podľa Obchodného zákonníka budú likvidáciu spoločnosti vykonávať členovia štatutárneho orgánu ako likvidátori. Pri neobsadení funkcie štatutárneho orgánu (napr. ak nie je menovaný alebo nemá. ustanoveného žiadneho člena) alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, potom likvidátora vymenuje súd. Súd môže vymenovať za likvidátora aj bez jeho súhlasu niektorého zo spoločníkov, štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa môže vzdať funkcie formou žiadosti adresovanej na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával.

K bodom 53 až 57 (§ 75):

Hoci na likvidátora neprechádza kompetencia štatutárneho orgánu, Obchodný zákonník na neho deleguje niektoré nevyhnutné oprávnenia z dôvodu rýchleho priebehu likvidácie - je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti za účelom predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Pri tomto jeho konaní sa podporne užijú ustanovenia o zvolávaní valného zhromaždenia. Hlasovanie spoločníkov o návrhoch likvidátora sa spravuje ustanoveniami o prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti.

K bodu 58 (§ 75a):

Problematika raz likvidovaného majetku v sebe zahŕňa aj možnosť opomenutia alebo nezahrnutia majetku likvidátorom z iného neúmyselného dôvodu. Ak sa neskôr, tzn. po ukončení likvidácie a výmaze spoločnosti objaví majetok, súd v návrhovom konaní rozhoduje o dodatočnej likvidácii majetku (hoci už neexistujúcej) spoločnosti. Na návrh sú legitimovaní bývalý štatutárny orgán alebo bývalý spoločník (spoločníci), bývalí veritelia alebo tiež bývalí dlžníci. Svoju procesnú legitimáciu musia po uplynutí určitého času preukázať.

K bodu 59 (§ 81a):

Odstraňuje sa prekážka, aby štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti a súčasne dotknutý spoločník, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci a súčasne iný spoločník stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne konanie alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy. Aktívnou prekážkou pre podanie ďalšieho návrhu je konanie spoločnosti.

K bodom 60 až 63 (§ 88):

Navrhnutá zmena sa snaží vyriešiť problém, keď jeden z dvoch spoločníkov zomrie a ďalší spoločník nevie, kto a kedy zdedí účasť vo verejnej obchodnej spoločnosti a či sa o ňu dedič (dedičia) vôbec prihlási. Preto sa zomretý spoločník nezaratúva do celkového počtu spoločníkov, ale v spoločnosti musia naďalej zostať aspoň dvaja ďalší spoločníci.

Zavádza sa nový druh exekúcie na obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti. Súlad s ustanoveniami Exekučného poriadku sa dosiahne novelizáciou jeho ustanovení.

K bodu 64 (§ 88a):

V prípade jednoosobovej verejnej obchodnej spoločnosti nie je účelné vždy vykonávať likvidáciu spoločnosti pod súdnym dozorom.

K bodu 65 (§ 89):

Legislatívna úprava vyvolaná zaradením ustanovenia § 88a do textu zákona.

K bodu 66 (§ 93):

Komanditista je spoločníkom komanditnej spoločnosti, ktorého účasť v spoločnosti je podmienená vložením vkladu (viď ustanovenie § 94 písm. e). Doterajšia úprava neurčovala spodnú hranicu vkladu a preto vznikali spory o to, či vklad komanditistu musí mať takú hodnotu, ako je určená pre spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo je možná aj nižšia hodnota. Navrhovaná úprava odstraňuje uvedenú nejasnosť.

K bodu 67 (§ 94):

Ochrana veriteľov komanditnej spoločnosti si vyžaduje, aby údaje o mene, resp. názvu boli doplnené informáciami o rodnom čísle alebo identifikačnom čísle právnickej osoby komplementára. V prípade zahraničnej fyzickej osoby je postačujúcim údajom dátum jej narodenia, ak podľa práva štátu ktorého je štátnym občanom sa rodné číslo neprideľuje.

K bodu 68 (§ 97):

Odstraňuje sa prekážka, aby štatutárny orgán komanditnej spoločnosti a súčasne komplementár, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci spoločník (komanditista alebo komplementár) stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na začatie konania alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy.

K bodom 69 a 70 (§ 105a):

Ustanovenie § 105a bolo zapracované do textu Obchodného zákonníka novelou č. 11/1998 Z. z. Uvedené ustanovenie postihuje plošne nielen dlžníkov, ale aj tých, ktorí nie sú dlžníkmi, lebo neexistenciu verejných záväzkov musia preukazovať. Súčasne zotiera rozdiel medzi pozíciou fyzickej osoby - spoločníka a funkciou právnickej osoby - spoločnosti.

V praktickej rovine nie sú dotknuté orgány schopné vydať potvrdenie včas alebo vôbec.

V prípade sporných dlhov alebo záväzkov (napríklad neplatnosť ukončenia pracovného pomeru alebo spor o dodatočne vyrubenú daňovú povinnosť) sa znižuje právna istota zakladateľov. V praxi sa na obchodnom registri preto vždy požaduje čestné vyhlásenie zakladateľov o neexistencii v zákone vypočítaných záväzkov a z uvedeného dôvodu sa upúšťa od požiadavky predloženia potvrdení z príslušných úradov.

Navrhovanou úpravou sa predkladá nové riešenie obmedzenia zakladania jednoosobových spoločností určením maximálneho počtu spoločností, v ktorých môže byť jedna fyzická osoba jediným spoločníkom v súlade s 12. smernicou o práve obchodných spoločností.

K bodu 81 (§ 106):

Pôvodné ustanovenie § 106 je nahradené novým textom. V zmysle navrhovaného textu § 105a ods. 1 nemôže jednoosobová spoločnosť byť jediným zakladateľom ani jediným spoločníkom v inej spoločnosti. Zodpovednosť a ručenie spoločnosti je navrhnutá v súlade s touto zmenou.

K bodu 72 (§ 108):

Prípustná je iba vzájomná dohoda pri započítaní pohľadávky spoločníka voči spoločnosti proti spoločnosti na splatenie vkladu.

K bodu 73 (§ 109):

Vzhľadom na to, že návrh zmenil podstatne text § 59 o vkladoch spoločníka, najmä sa podrobnejšie rozpracovala problematika nepeňažných vkladov do spoločnosti, je potrebné premietnuť zmeny aj do textu § 109 ods. 3 platného Obchodného zákonníka.

K bodom 74 až 77 (§ 110):

Upresnenie podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy zvyšuje právnu istotu medzi spoločníkmi. Novozavedený údaj o rodnom čísle umožní lepšiu identifikáciu spoločníka a vylúči jeho zameniteľnosť s inou osobou (napr. s otcom spoločníka, ktorý má rovnaké meno i priezvisko, alebo i s inou osobou). Vyžadujú sa i ďalšie údaje, ktoré ustanovuje Obchodný zákonník alebo iné zákony.

K bodom 78 a 79 (§ 112):

Opúšťa sa všeobecný a bezobsažný odkaz na § 31 ods. 2 a z dôvodu vyššieho stupňa právnej istoty sa presne vymenúvajú listiny, ktoré je nutné priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra. Okruh listín, sa najmä rozširuje o posudok znalca a preukázanie existencie oprávnenia. V súlade s navrhovaným znením § 105a ods. 1 je zakladateľ spoločnosti s ručením obmedzeným povinný priložiť aj písomné vyhlásenia o svojej účasti v iných spoločnostiach s ručením obmedzeným. Rovnako sa legislatívno-technicky upresňuje text.

K bodom 80 až 83 (§ 113):

Odsek 5 vytvára jednoduchšiu verziu, ktorá nevnucuje spoločníkom povinnosť vynaložiť peniaze na kúpu a rozdelenie uvolneného obchodného podielu. Spoločníci sa v medziach odseku 5 môžu dohodnúť, že uvoľnený obchodný podiel sa rozdelí medzi všetkých rovnakým dielom. Nedohodnutie sa spoločníkov na valnom zhromaždení o prevzatí obchodného podielu vylúčeného spoločníka bude sprevádzané znižovaním základného imania spoločnosti so všetkými dôsledkami z tohto aktu vyplývajúcimi. Zníženie základného imania neprichádza do úvahy pod zákonom stanovený limit.

V prípade, že obchodný podiel nebude prevedený do šiestich mesiacov od vylúčenia spoločníka zo spoločnosti, je valné zhromaždenie v odseku 6 pod hrozbou uplatnenia sankcie zrušenia spoločnosti súdom nútené rozhodnúť o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka.

K bodu 84 (§ 115):

Spoločenská zmluva je dlhodobým nástrojom regulácie práv a povinností spoločníkov, ktorí budú jednotlivé práva medzi sebou uplatňovať. Aj otázka výmeny osôb na miestach spoločníkov musí byť jasná pre každého z nich v čase podpisu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma a úradné overenie podpisov.

Aby nevznikli pochybnosti o tom, kedy nastávajú účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti, ustanovuje sa, že tieto nastanú až doručením účinnej zmluvy o prevode spoločnosti. Ak je však účinnosť zmluvy viazaná na podmienku, ktorá nastane až neskôr, nastanú účinky prevodu po doručení až touto neskoršou účinnosťou. Zároveň sa však pre nastúpenie účinkov prevodu voči spoločnosti vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ak tento vyžaduje zákon alebo si povinnosť vyslovenia súhlasu spoločníci ustanovili v spoločenskej zmluve.

K bodu 85 (§ 116):

Právo na obchodný podiel patrí medzi zákonom zaručené dedičské práva. Nakoľko spoločenská zmluva je dlhodobým nástrojom regulácie práv a povinností spoločníkov, musí otázka výmeny osôb na miestach spoločníkov byť jasná pre každého z nich v čase podpisu. Novela vylučuje spoločenskú zmluvu, pokiaľ ide o jednoosobovú spoločnosť, v ktorej je dedenie obchodného podielu zaručené absolútne.

K bodu 86 (§ 117a):

Novela so sebou prináša možnosť zriadiť záložné právo na obchodný podiel. Vymedzenie pojmu obchodný podiel je obsiahnuté v ustanovení § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie odseku 1 vymedzuje subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka.

Vznik záložného práva je podľa odseku 4 viazaný na jeho zápis do obchodného registra. Zároveň sa ustanovuje, kto môže návrh na zápis a výmaz záložného práva z obchodného registra podať a aké podmienky musia byť pre zápis alebo výmaz splnené.

K bodom 87 a 88 (§ 118):

Legislatívne upresnenie náležitostí a údajov, ktoré sú predmetom zápisu do zoznamu spoločníkov. Zoznam spoločníkov vedú podľa § 135 konatelia. Okamih prechodu ručenia pristupujúceho spoločníka za záväzky spoločnosti sa presúva na čas zápisu do obchodného registra.

K bodu 89 (§ 120):

Hoci v súčasnom texte § 120 sa spoločnosti zakazuje nadobúdať vlastné obchodné podiely, realita v podnikaní si vyžaduje opustiť túto podmienku. Nakoľko napr. v § 113 sa umožnilo, aby spoločnosť nadobudla svoje obchodné podiely, musí sa legislatívno-technicky zabezpečiť, aby sa navrhované nové ustanovenia v Obchodnom zákonníku nedostali do rozporu s jeho súčasným textom.

Rovnako ako v prípade nadobudnutia vlastných akcií nebude spoločnosť vykonávať práva spoločníka. Na druhej strane sa zavádza všeobecný zákaz nadobúdania obchodného podielu ovládajúcej osoby. Z dôvodu zaručenia dedičského práva sú umožnené výnimky z tohto zákazu.

K bodu 90 (§ 122):

Odstraňuje sa prekážka, aby štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci spoločník, ktorý nie je súčasne konateľom, stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne konanie alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy.

K bodu 91 (§ 123):

V navrhovanom ustanovení § 123 odseku 2 sa ustanovuje, že výplata zisku nemôže byť prevedená na úkor základného imania, rezervného fondu, ani prostriedkov, ktoré majú byť použité na rezervného fondu. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť je povinná zabrániť vyplateniu preddavkov na podiely na zisk počas účtovného obdobia. Uvedené konanie štatutárneho orgánu spoločnosti bude kvalifikované ako v rozpore s jeho povinnosťami.

K bodom 92 a 93 (§ 124):

Ruší sa obligatórna povinnosť viazať peňažné prostriedky rezervného fondu na osobitnom účte v banke. Stávajú sa disponibilnými prostriedkami podnikateľa. Takisto sa naďalej nevyžaduje, aby spoločnosť vytvorila rezervný fond už pri svojom vzniku.

K bodom 94 až 99 (§ 125):

V  navrhovanom ustanovení písmena a) sa pozitívne vymedzuje konanie valného zhromaždenia spoločnosti k úkonom zakladateľov v zmysle textu použitého v § 64 ods. 1. Ak valné zhromaždenie neschváli uvedené konania, znamená to, že ich odmietlo. Upresnenie textu v písmene b) si vynucuje zosúlaďovanie pojmov účtovného a obchodného práva. Rovnako rozhodovanie o nepeňažnom vklade musí byť v právomoci spoločníkov.

K bodom 100 až 105 (§ 127):

Striktné zákonné obmedzenie o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia je teraz možné modifikovať prostredníctvom dohody zakladateľov, resp. spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve.

K bodu 106 (§ 128):

Navrhuje sa zosúladenie postupov spoločníkov kapitálových spoločností pri mimoriadne neúspešných výsledkoch hospodárenia.

K bodom 107 a 108 (§ 129):

Navrhnutá úprava v odseku 1 vypustila prvú vetu pôvodného textu z dôvodu jej duplicity s obsahom vety druhej. Tiež precíznejšie vymedzuje povinnosť zvolávať valné zhromaždenie, nakoľko pri aplikácii uvedeného ustanovenia vznikali v právnej praxi problémy, vrátane interpretačnej činnosti súdov. Preto navrhnutý mechanizmus sa javí ako prehľadnejší, ktorý v budúcnosti uvedené nedostatky odstráni.

K bodom 109 a 110 (§ 130):

V  navrhovanom ustanovení § 130 sa rozširuje okruh predkladateľov o spoločníkov, ktorých vklady prevyšujú 10 % základného imania, a ďalej o dozornú radu.

K bodom 111 a 112 (§ 131):

Legislatívno-technické upresnenie vo vzťahu k procesno-právnym predpisom. Ako dôvod určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom sa zavádza možnosť obmedzenia práva spoločníka porušením zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Aktívne procesne legitimovaný je však len spoločník, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené.

K bodom 113 a 114 (§ 132):

V navrhovanom ustanovení § 132 sa upravujú spoločnosti s jediným spoločníkom, nakoľko tento jediný spoločník je podľa uvedeného ustanovenia oprávnený kedykoľvek rozhodnúť v akejkoľvek záležitosti patriacej do pôsobnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ

jediný spoločník rozhoduje o záležitostiach podľa § 127, je irelevantné ustanovenie odseku 4 o prísnejšom hlasovacom kvóre.

Na druhej strane každé jeho rozhodnutie musí byť vyhotovené v písomnej forme, ktorá slúži ako podklad pre vypracovanie notárskej zápisnice v prípade zmeny zakladateľskej listiny podľa § 63 ods. 2. Tiež sa navrhuje, pokiaľ tento spoločník koná menom spoločnosti, musí mať jeho právny úkon vždy písomnú formu aj keď inak v rovnakých prípadoch sa písomná forma nevyžaduje. Ak iný zákon predpisuje overenie podpisu, nie je táto požiadavka dotknutá a spoločník musí vyhotoviť zmluvu so svojim overeným podpisom.

K bodom 115 a 116 (§ 133):

Navrhuje sa opustiť možnosť, aby aj stanovy viazali konateľov v samostatnom konaní za spoločnosť.

K bodu 117 (§ 134):

Mení sa striktná zákonná formulácia a pripúšťa sa zmena podmienok obchodného vedenia vo vzťahu k počtu hlasov konateľov.

K bodu 118 (§ 135a):

Navrhované nové ustanovenie § 135a vymedzuje základné povinnosti konateľov a zodpovednosť za porušenie uvedených povinností. Ide najmä o povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a zásadne v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V uvedenom ustanovení je tiež zdôraznená povinnosť konateľa zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a údajoch. Porušenie tejto a iných povinností uvedených v § 135a zakladá konateľom solidárnu zodpovednosť za škodu. V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením jeho povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 135a ods. 3 však zavádza osobitné liberačné dôvody.

K bodom 119 a 120 (§ 138):

Upresnenie textu v písmene c) si vynucuje zosúlad'ovanie pojmov účtovného a obchodného práva. Zavádza sa oprávnenie Členov dozornej rady nahliadať do obchodných dokumentov a požadovať informácie a vysvetlenia, čím sa nepriamo zvyšuje zodpovednosť konateľov spoločnosti.

K bodu 121 (§ 139):

Upresnenie podmienok výkonu funkcie sa uvedeným dodatkom vzťahuje aj na konanie členov dozornej rady.

K bodu 122 (§ 140):

Upresnenie textu v odseku 1 bolo vynútené jazykovou čistotou.

K bodu 123 (§ 141):

Aby nedochádzalo k odňatiu práv spoločníkov, ktoré v čase podpísania spoločenskej zmluvy boli garantované, musia spoločníci rozhodnutím valného zhromaždenia dotknutí v právach jednohlasne podporiť toto rozhodnutie, inak je neprijaté. Ochrana minoritných spoločníkov napr. vo vzťahu k určení hlasov (§ 127 ods. 2).

K bodom 124 až 126 (§ 143):

V spoločenskej zmluve alebo v rozhodnutí valného zhromaždenia o zvýšení základného imania sa spoločnosť môže odchýliť od práva doterajších spoločníkov na prevzatie záväzku na nové vklady (ide najmä o zmenu v pomere prevzatia). Lehota sa určuje spoločenskou zmluvou. V prípade absencie lehoty zákon ustanovuje 1-mesačnú lehotu, ktorej začiatok je určený na deň prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

K bodu 127 (§ 144):

Rozhodnutie valného zhromaždenia o použití nerozdeleného zisku na zvýšenie základného imania je viazané predovšetkým na ustanovenie § 179 ods. 3 a 4, ustanovenie § 208 ods. 2 sa použije primerane. Rovnako sa postupuje pri použití prostriedkov fondov, ktoré sa vytvárajú zo zisku a s ktorými spoločnosť môže slobodne disponovať.

K bodu 128 (§ 148):

Uvolnenie obchodného podielu z dôvodu zabezpečenia vynútiteľnosti práva na Slovensku prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie si vyžiadala prax. Právoplatnosťou súdneho alebo iného rozhodnutia sa uvoľňuje obchodný podiel v prospech konaní (viď § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka) a spoločnosti sa prikáže, aby si záväzok splnila vyplatením do rúk oprávnenému (§ 312 a nasl. OSP) alebo iného orgánu núteného výkonu. Medzi osobitné právne predpisy, na ktoré sa odvolávajú nové odseky 3 a 4, je potrebné zaradiť najmä Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, Zákon o správe daní a poplatkov a tiež Colný zákon.

K bodu 129 (§ 152a, § 152b):

Návrh umožňuje obdobným spôsobom riešiť splynutie alebo zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným medzi sebou podľa ustanovení § 218a až 218k. Výnimku z tejto dispozície musí výslovne ustanoviť zákon.

Obchodný zákonník napr. vymedzuje odlišným spôsobom schvaľovací proces zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. O schválení rozhodujú na návrh konateľov valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti. Pre prijatie rozhodnutia je potrebné dosiahnuť dvojtretinová (kvalifikovaná) väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Striktnejšiu výnimku (smerom hore) si môžu dohodnúť spoločníci v spoločenskej zmluve.

Rovnako návrh umožňuje postupovať pri rozdelení spoločností podľa ustanovení platných pre akciové spoločnosti.

K bodu 130 (§ 154):

Zavedenie nových pojmov do Obchodného zákonníka je reakciou na prípravné práce vykonané na predpisoch trhu s cennými papiermi. Ide o legislatívnu skratku vytvorenú najmä v prospech zákona o cenných papieroch. Verejné akciové spoločnosti budú založené na verejne obchodovateľných papieroch alebo ktoré vznikli na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií podľa § 164 a nasl. Obchodného zákonníka.

K bodu 131 (§ 155):

V  ustanovení § 155 sa vymedzuje druh cenného papiera, ktorým je akcia. Podľa odseku 1 sa rozumie akciou cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, na zisku spoločnosti a na likvidačnom zostatku spoločnosti. Širšia úprava akcie a možnosti nakladania s nimi je v zákone č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Podľa navrhovaného § 155 musí akcia obsahovať všetky uvedené údaje, inak ju nie je možné považovať za cenný papier.

Pôvodný text uvedený v § 155 bol zameraný iba na listinné akcie. Existencia zaknihovaných akcií vyvolala potrebu rozšíriť toto ustanovenie aj na zaknihované cenné papiere. V odseku 3 sa vykonalo zosúladenie legislatívnych termínov používaných v predpisoch o cenných papieroch.

Číselné označenie listinnej akcie sa na zaknihovaných akciách neuvádza a preto je navyše. Bez číselného, tzn. evidenčného označenia listinných akcií sa stráca prehľad, ktoré akcie boli zobchodované a ktoré ešte nie.

V zmysle odseku 6 zákon naďalej umožňuje existenciu prioritných akcií.

K bodom 132 až 134 (§ 156):

Úprava vykonaná v odseku 1 je vyvolaná nutnosťou premietnuť zrušenie § 158 aj do iných ustanovení. Mechanizmus prevodu zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa zákona o cenných papieroch.

U listinných akcií, ktoré majú materiálnu podobu, sa prevod akcií na meno uskutočňuje vykonaním rubopisu a nasledovným odovzdaním akcie. Rubopis sa musí vyhotoviť v súlade so zákonom, tzn. že musí obsahovať obchodné meno právnickej osoby, resp. jej názov spolu so sídlom a identifikačným číslom. Identifikačné číslo sa uvádza, iba ak je právnickej osobe pridelené. U fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, sa uvádza v rubopise jej meno, bydlisko a rodné číslo spolu s podpisom akcionára, ktorý akciu na meno prevádza a deň prevodu akcie na meno. Aby sa predišlo komplikáciám u akcionárov zahraničných fyzických osôb, umožňuje sa im, aby namiesto rodného čísla uvádzali dátum narodenia. Ustanovenia zákona o zmenkách sa použijú primerane na vyhotovenie rubopisu.

Zachováva sa základný vzťah Obchodného zákonníka ako normy ius generalis k zákonu o cenných papieroch ako norme ius specialis.

K bodu 135 (§ 156a):

Ide o problém, ktorý sa týka iba akciových spoločností s verejne obchodovateľnými akciami. Nakoľko sa akcie neoznačujú evidenčnými číslami, nie je možné stanoviť presne, ktoré konkrétne akcie sa zobchodovali. Preto sa plošne upravuje výkon práv vyplývajúcich z držby akcií. Súčasne je nutné odlišovať práva vyplývajúce z dočasného listu.

K bodom 136 a 137 (§ 157):

Vo všeobecnosti sa zjednocuje terminológia v rámci obchodného práva - ide o pojem "emisný kurz". Zákon o cenných papieroch ustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom emisný kurz cenného papiera. V § 6 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch je emisný kurz cenného papiera definovaný ako peňažná suma, za ktorú emitent vydáva cenný papier akciu. Obchodný zákonník doteraz tento pojem iba mechanicky preberal. V navrhovanom ustanovení § 157 ods. 2 sa rieši vzájomný vzťah emisného kurzu a menovitej hodnoty akcie. Vychádza sa pri tom zo základnej dikcie, že emisný kurz akcie nemôže byť nižší ako je hodnota akcie. Prijatá platba sa najprv započítava na úhradu emisného ážia.

Uvedené sa javí ako postačujúce. Pojem emisné ážio sa zaviedol v ustanovení § 59 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.

Smernica (článok 8 ods. 2) pripúšťa jedinú výnimku z povinnosti podľa odseku 1 pokiaľ sa vydávajú akcie prostredníctvom osoby, ktorá sa tým profesionálne zaoberá (v podmienkach Slovenska ide o obchodníka s cennými papiermi), ak títo upisujú akcie s cieľom "vydať" ich tretím osobám, nemusia zaplatiť celú menovitú hodnotu. Ďalší príklad je činnosť banky, ktorá môže poskytovať pomoc pri vydaní akcií, a uvedený rozdiel je prínosom pre obchodníka.

K bodu 138 (§ 158):

Vypustením ustanovenia § 158 sa slovenská úprava harmonizuje s textom 2. obchodnej smernice. Tento koncept sa približuje situácii, ktorá je obdobná v okolitých vyspelých krajinách. Myšlienka spočíva v opustení úpravy mechanizmu vydávania osobitných akcií - zamestnaneckých akcií ako druhu akcií a naopak vytvorení úpravy, ktorá iba umožňuje zvýhodnené nadobudnutie akcií zamestnancami a tí ich môžu voľne predávať. Spôsob zvýhodnenia však podľa textu smernice nesmie ísť na ťarchu splatenia základného imania, preto musí spoločnosť s tým spojené výdavky kryť z vlastného majetku.

Pri splnení osobitných podmienok môže akciová spoločnosť previesť na zamestnancov (tzn. predať alebo darovať) svoje akcie. Za účelom ponuky akcií zamestnancom môže spoločnosť nadobudnúť svoje akcie (viď § 161a ods. 5). V podmienkach prevodu akcií na zamestnancov sa potom môžu stanoviť výberové kritériá a podrobnosti, medzi ktoré môžu napríklad patriť dĺžka zamestnaneckého pomeru (napríklad 3 roky), ukončenie skúšobnej lehoty a iné.

K bodom 139 a 140 (§ 159):

Nahradením pôvodného textu tretej a štvrtej vety sa v odseku 3 upresnilo postavenie majiteľov prioritných akcií. Ak majiteľ prioritných akcií nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo, postupuje sa podľa nového ustanovenia § 186 ods. 3. Pre všetky prípady, keď akcionár nadobudne výkon hlasovacieho práva, postupuje sa podľa bežných hlasovacích mechanizmov.

K bodu 141 (§ 160):

Navrhuje sa, aby valné zhromaždenie sa stalo oprávneným orgánom rozhodujúcim situáciu s vydaním dlhopisov "ad hoc". Takáto situácia, resp. rozhodnutie nie je bežné a ani nie je možné predvídať potrebu vydania dlhopisov pri tvorbe stanov. Uvedené rozhodnutie valného zhromaždenia je v jeho právomoci podľa § 187, lebo predstavenstvo musí meniť stanovy a súčasne splnomocní predstavenstvo, aby zvýšilo základné imanie (viď článok 28 druhej obchodnej smernice).

V odseku 1 sa terminologicky rozlišujú dva druhy dlhopisov, s ktorými je. spojený iný obsah práv. Vydanie dlhopisov a práva s nimi spojené upravuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Spoločnosť môže vydať vymeniteľné i prioritné dlhopisy, ak valné zhromaždenie prijme rozhodnutie o ich vydaní. Valné zhromaždenie rozhoduje o vydaní vymeniteľných a prioritných dlhopisov dvojtretinovou (kvalifikovanou) väčšinou. V rozhodnutí valného zhromaždenia musia byť uvedené skutočnosti určené v § 207 ods. 3 (počet, menovitá hodnota, lehota na uplatnenie práva, výmenný kurz, emisný kurz a iné).

Osobitnú skupinu naďalej vytvárajú akcionári, lebo tí sú zo zákona oprávnení sa prednostne uchádzať o nadobudnutie vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov.

Držiteľ práva na výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti, rovnako ako držiteľ prednostného práva na upísanie akcií spoločnosti môže v súlade s odsekom 4 svoje právo previesť na inú osobu, ktorá ho môže uplatniť podľa odseku 5 bez obmedzenia zo strany akciovej spoločnosti alebo akcionárov. Odseky 4 a 5 nadväzujú na právnu úpravu § 13 zákona o dlhopisoch, ktorý umožňuje, aby právo na výmenu dlhopisu za akcie a prednostné právo na upísanie akcií mohli byť predmetom samostatného prevodu.

Ak majiteľ vymeniteľného dlhopisu neuplatní právo na výmenu dlhopisu za akcie, potom je oprávnený požadovať menovitú hodnotu a výnos z dlhopisu. Tiež majiteľ prioritného dlhopisu má takýto nárok popri prednostnom práve na úpis akcií.

Vzhľadom na to, že vymeniteľné alebo prioritné dlhopisy podľa týchto ustanovení je možné vydať len ak sa súčasne podmienene zvýši základné imanie, jednotlivé detaily, tzn. počet, menovitá hodnota, lehota na uplatnenie práva, výmenný kurz, emisný kurz sú upravené v § 207 spolu s podmieneným zvýšením základného imania.

K bodu 142 (§ 161):

Naďalej sa uplatňuje zákaz upisovania vlastných akcií a rozširuje sa i na upisovanie vlastných akcií prostredníctvom iných osôb, a to pri založení spoločnosti a pri zvyšovaní jej základného imania. Upisovatelia, ktorí sprostredkovali upísanie akcií spoločnosti, nadobudnú takéto akcie a sú zaviazaní spoločne so zakladateľmi splatiť emisný kurz akcií. Uvedené ustanovenia vyplývajú zo Smerníc.

Ak bude pri vytváraní základného imania porušené iné ustanovenie, potom táto otázka bude predmetom týchto iných ustanovení. Po zápise výšky základného imania do obchodného registra nebude mať konanie porušujúce ustanovenie odseku 1 vplyv na platnosť alebo spochybnenie výšky základného imania, lebo základné imanie je fixované. Spoločnosť nebude ani nemôže samu seba žalovať. Ak sa porušenia dopustil upisovateľ sprostredkovateľ, je povinný zaplatiť sumu emisného kurzu. S daným úkonom je spojené solidárne ručenie zakladateľov, resp. členov predstavenstva. Deliberačný dôvod je uvedený v odseku 4.

K bodu 143 (§ 161a až 161f):

Navrhnuté ustanovenia vychádzajú z možnosti nadobúdať vlastné akcie pri splnení striktne určených podmienok. V práve EÚ je to možné len pri splnení podmienok stanovených druhou obchodnou smernicou, ktoré sú premietnuté do navrhovanej právnej úpravy.

Iba ak sú všetky podmienky taxatívne vymenované v § 161 ods. 2 písmenách a) až d) kumulatívne splnené, môže spoločnosť nadobudnúť vlastné akcie. Predstavenstvo osobne zodpovedá spoločnosti za splnenie podmienok vymenovaných v písmenách b) až d). Novela ponecháva na valnom zhromaždení spoločnosti, či obmedzí podmienku uvedenú v písmene a) vo vzťahu k možnej budúcej veľkej škode. Za účelom vyhnutia sa nejasnostiam s interpretáciou termínu "veľká škoda, bezprostredne hroziaca spoločnosti", bude vhodné upresniť na konkrétne podmienky spoločnosti, čo sa pod týmto pojmom reálne zamýšľa. Zrušením ustanovenia § 158 sa neopustila idea výhodných akcií pre zamestnancov.

Osobitným účelom, kvôli ktorému sa ospravedlňuje nadobudnutie vlastných akcií, je ich ponúknutie zamestnancom spoločnosti. Pri splnení určených podmienok môže akciová spoločnosť previesť na zamestnancov (tzn. predať alebo darovať) svoje akcie. V podmienkach prevodu akcií na zamestnancov sa potom môžu stanoviť výberové kritériá a podrobnosti, medzi ktoré môžu napríklad patriť dĺžka zamestnaneckého pomeru (napríklad 3 roky), ukončenie skúšobnej lehoty a iné.

Na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia § 161a odsek 2, ktoré trvá na súčasnom splnení všetkých podmienok taxatívne vymenovaných v písmenách a) až d) odseku 2, v ustanovení § 161b môže spoločnosť nadobudnúť vlastné akcie už pri splnení jednej z vymenovaných podmienok pod písmenami a) až f). Ide však o dočasné nadobudnutie, lebo spoločnosť musí najneskôr do 3 rokov akcie previesť na ďalšiu osobu. Nesplnenie povinnosti vedie k zákonnému zníženiu základného imania a vzatiu akcií z obehu. Nerešpektovanie sankcie spoločnosťou vedie k likvidačnému konaniu zo strany súdu.

Pre súkromné právo je akýkoľvek prejav vôle vykonaný v rozpore so zákonom postihnutý od počiatku absolútnou neplatnosťou (viď § 39 Občianskeho zákonníka). Preto z dôvodu zachovania platnosti sa navrhuje v texte § 161c formulácia "sa považuje". Ide o preváženie záujmu spoločnosti nad záujmom jednotlivca dovolať sa neplatnosti, hoci by neplatnosti nasvedčovalo konanie s absenciou dobrej vôle. Dotknutým právnym úkonom bude akýkoľvek právny úkon, ktorým spoločnosť nadobudla vlastné akcie. Práva nadobudnuté dobromyseľne zostávajú nedotknuté.

Ustanovenie § 161d vymedzuje povinnosti spoločnosti, ktorá nadobudla vlastné akcie alebo dočasné listy sama alebo prostredníctvom inej osoby konajúcej vlastným menom, na účet spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť takéto akcie nadobudla je povinná ich vykázať v správe o stave majetku a zároveň uviesť údaje uvedené v odseku 5 písmene a) až d).

Obsah ustanovenia § 161e, ktorý zakazuje spoločnosti poskytovať akékoľvek finančné výhody spočívajúce v pôžičkách, úveroch a zálohách určených na získanie vlastných akcií alebo vlastných dočasných listov, ani spoločnosť nesmie takýmito finančnými výhodami zabezpečovať záväzky súvisiace s nadobúdaním vlastných akcií, vyplýva zo smernice. Tretia osoba (Štatutárny orgán alebo člen tohto orgánu, člen dozornej rady, likvidátor, zamestnanec alebo iný veriteľ) nesmie požadovať od spoločnosti žiadne finančné výpomoci (napríklad preddavky, pôžičky, úvery alebo zábezpeky), prostredníctvom ktorých by získal finančné prostriedky na získanie akcií tejto spoločnosti. Výnimku tvorí činnosť bánk, lebo iba tieto sú slovenským právnym poriadkom poverené monopolom poskytovania úverov.

Otázka zriadenie záložného práva k akciám, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 161f, sa primárne rieši v § 39 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Pod pojmom "iné

finančné inštitúcie" novela rozumie najmä poisťovne, investičné fondy a iné inštitúcie kolektívneho investovania. Ustanovenie § 161f ďalej ustanovuje, že na upisovanie, nadobúdanie alebo založenie akcií ovládajúcej osoby ovládanou osobou sa použijú predchádzajúce ustanovenia. Zavedenie § 161f súvisí so zavedením inštitútov ovládanej a ovládajúcej osoby a úpravy právnych vzťahov medzi nimi navzájom.

K bodu 144 (§ 162):

Zodpovednosť notárov sa premietne do procesu prípravy dokumentov pre jednoosobové spoločnosti, ktoré sú potrebné urýchlenie súdneho konania, tzn. pre efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie registrového súdu na základe dokonalých návrhov.

K bodom 145 až 148 (§ 163):

V § 163 ods. 1 sa vymedzujú základné náležitosti zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny. Obligatórne náležitosti v navrhovaných ustanoveniach tvoria základný normatívny rámec pre spoločnosť. V nadväznosti na novelizáciu niektorých predchádzajúcich ustanovení sa v odseku 1 upresňujú písmená c), d), e) a zakladateľské dokumenty sa dopĺňajú o ďalšie podstatné náležitosti.

Upresnenie vykonané v ods. 1 písm. c) bolo vyvolané potrebou vymedziť rozsah prevoditeľnosti akcií údajom na akcii. Text pôvodného písmena e) sa presúva do písmena f), ktoré upresňuje terminologicky pôvodné znenie vo vzťahu k novej úprave navrhovanej v § 59 Obchodného zákonníka. V písmene h) sa určujú náklady na vznik spoločnosti. Aspoň približné vymedzenie nákladov vyvolaných vznikom spoločnosti, ktoré spoločnosť zaťažujú, a ich zakotvenie do listiny, ktorá sa potom zverejňuje v zbierke listín, si vyžaduje 2. Obchodná smernica.

Ak sa akciová spoločnosť podľa odseku 2 zakladá formou výzvy na upisovanie akcií, je potrebné stanoviť minimálne údaje, ktoré táto výzva musí obsahovať priamo v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine ako základných dokumentov spoločnosti. V § 163 odsek 2 sa navrhuje doplniť obsah zakladateľskej zmluvy alebo listiny o ďalšie údaje, ktoré konkretizujú postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie v súčasnej právnej úprave chýbajúci.

Zaradenie nového odseku 3 do ustanovenia § 163 bolo vyvolané potrebou harmonizácie so smernicou - táto vyžaduje, aby každé zvýhodnenie najmä zakladateľov, resp. prvých štatutárnych orgánov bolo zakotvené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách, ktoré sa zverejňujú.

K bodu 149 (§ 165):

Ustanovenie § 165 upresňuje efektívny okamih právneho úkonu - upísania akcie (akcií). Právne účinky spojené s upísaním nastanú okamihom samotného zapísania do listiny alebo doručením písomného prejavu upisovateľa (návrh nevylučuje ani faxovú správu alebo iné elektronické médium, ktoré spĺňa náležitosti písomnej komunikácie). Okamih upísania sa v žiadnom prípade nevzťahuje na čas zaplatenia.

Uvedené ustanovenie § 165 príkladmo vymenúva, čo obsahuje zápis do listine upisovateľov, resp. aké minimálne náležitosti musí obsahovať písomný prejav vôle upisovateľa, aby bol považovaný za perfektný. Pre verejné akciové spoločnosti sa nepripúšťa upisovanie prostredníctvom nepeňažných vkladov, preto novela neupresňuje ďalšie skutočností, ak by sa predmetom upísaného záväzku stal nepeňažný vklad.

K bodu 150 (§ 166):

Možnosť odmietnutia upisovania zabezpečuje zákonná úprava. Na druhej strane, ak sa zakladatelia dohodnú v zakladateľských listinách, že budú prijímať a za akých podmienok sa budú ďalšie vklady prijímať, budú sa ďalšie vklady upisovať. Navrhovatelia v zmysle navrhovaného ustanovenia § 163 ods. 2 písm. b) môžu vychádzať pri svojom rozhodovaní o osude majetku, ktorý prevyšuje hodnotu základného imania zakotvenú v zakladateľskom dokumente, iba z dohodnutých mechanizmov. Je totiž evidentné, že pri upisovaní na viacerých miestach v rôznych lokalitách, nebude možné vykonávať evidenciu reálne upísaného majetku veľmi rýchlo. Preto od okamihu vzniku prevýšenia (deň vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú čiastku) má upisovateľ nárok na vrátenie celého alebo časti vkladu, ktorý bol splatený pri upisovaní (lehota splatenia vkladu je súčasťou listiny upisovateľov podľa § 165 odseku 1 písm. d)). Spolu s nárokom na vrátene upísanej sumy má upisovateľ nárok aj na úrok z tejto sumy. Ide o úrokovú sadzbu poskytovanú bankami z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte osoby.            

K bodom 151 a 152 (§ 167):

Vypustenie poslednej vety v odseku 1 je vyvolané zrušením pojmu zamestnanecké akcie v ustanovení § 158.

V prípade nedosiahnutia výšky základného imania uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty je upisovanie neúčinné (deň vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú čiastku). Rovnako, ako v prípade previsu upísaných vkladov, aj v tejto situácii má upisovateľ nárok na vrátenie celého vkladu, ktorý bol splatený pri upisovaní (lehota vrátenia je bez zbytočného odkladu). Spolu s nárokom na vrátene upísanej sumy má nárok na úrok z tejto sumy. Ide o úrokovú sadzbu poskytovanú bankami z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte osoby. Neskoré vrátenie splateného vkladu upisovateľovi bude mať vplyv na narastanie sumy úrokov, ktorá v konečnom dôsledku zaťaží zakladateľov.

K bodom 153 a 154 (§ 168):

Vypustenie textu v poslednej vete odseku 1 je vyvolané zrušením pojmu zamestnanecké akcie v ustanovení § 158 a nepripustením nepeňažných vkladov pri tomto spôsobe založenia akciovej spoločnosti.

Odsek 2 sa dopĺňa uvedením, ktoré údaje musí obsahovať písomné potvrdenie vydané spoločnosťou pri splatení časti alebo celého vkladu pred zápisom spoločnosti do registra. Ide najmä o obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné Číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie, Pokiaľ je zahraničná fyzická osoba upisovateľom, aby sa predišlo nedorozumeniam, tak sa namiesto rodného čísla uvádza dátum narodenia. Ďalej písomné potvrdenie obsahuje počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upísaných akcií, emisný kurz upísaných akcií, rozsah splatenia vkladov (či úplne alebo čiastočne splatil), lehoty pre splácanie upísaných akcií (pri čiastočnom splatení vkladu) a podpis zakladateľa alebo zakladateľov.

K bodom 155 a 156 (§ 170):

Vypustenie textu v prvej vete odseku 1 je vyvolané zrušením pojmu zamestnanecké akcie v ustanovení § 158. Uvedená zmena je legislatívno-technickou úpravou. Ustanovenie § 170 rieši situáciu, kedy a za akých podmienok sa môže konať ustanovujúce valné zhromaždenie a nepripúšťa žiadne dohodnuté výnimky prostredníctvom zakladajúcich dokumentov. Preto sa na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia vyžaduje súhlas upisovateľov, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu menovitú hodnotu prevyšujúcu hodnotu 50 % upísaných akcií tých, ktorí sú prítomní na tomto ustanovujúcom zasadnutí.

K bodom 157 a 158 (§ 171):

Ustanovenie § 171 upravuje program rokovania a s tým spojené činnosti akcionárov na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Odsek 2 citovaného ustanovenia rieši situáciu, keď na ustanovujúcom valnom zhromaždení vznikla požiadavka zmeniť znenie zakladateľského dokumentu. Výnimku v tomto prípade tvorí situácia vyporiadania sa s upísanými akciami, ktoré prevyšujú výšku základného imania určeného v zakladateľskom dokumente. Valnému zhromaždeniu sa ukladá povinnosť rozhodnúť v takej situácii, s možnosťou pripustiť upísanie akcií nad navrhnutú výšku základného imania. V takomto prípade musí valné zhromaždenie rozhodnúť o novej výške základného imania.

Zároveň sa mení charakter listiny, ktorou sa zaznamenáva priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia - prechádza sa od osvedčovania právne významných skutočností vykonaných notárom na základe ustanovenia § 56 ods. 1 písm. e) Notárskeho poriadku na vyhotovovanie notárskych zápisníc podľa § 46 Notárskeho poriadku.

K bodu 159 (§ 172):

Ustanovenie sa odvoláva na notársku zápisnicu, ktorá môže obsahovať náležitosti alebo súčasti, ktoré notár nemôže ovplyvniť.

Zakladatelia akciovej spoločnosti, ktorí disponujú vlastným kapitálom môžu založiť spoločnosť aj bez výzvy na upisovanie akcií. V takomto prípade musí zakladateľská zmluva obsahovať rozhodnutia zakladateľov, ktoré by inak prijalo ustanovujúce valné zhromaždenie a schválený text stanov.

K bodom 160 až 163 (§ 173):

Doterajšie taxatívne a striktné vymenovanie obsahu stanov neumožňovalo v iných zákonoch precíznejšie upraviť osobitosti obchodných spoločností. Doplnením textu v písmenách c), d) a 1) sa toto umožňuje.

Jedným zo základných dokumentov spoločnosti sú aj stanovy, ktoré obligatórne obsahujú údaje uvedené v navrhovanom texte § 173. Vzhľadom na značný rozsah predmetu úpravy stanovami a ich záväznosť sa navrhuje v tiež uložiť povinnosť vyhotoviť po každej zmene stanov ich úplné znenie.

K bodu 164 (§ 174):

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s navrhovaným vypustením § 154.

K bodom 164 až 167 (§ 175):

Výslovný výpočet príloh, ktoré žiadateľ o zápis musí priložiť a ktoré sú uvedené v odseku 3, upevňuje právnu istotu zakladateľov. Súd dostane spolu s návrhom dostatočný počet dôkazov na rozhodovanie

Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná v obchodnom registri. Registrový súd, ktorý vykonáva zápis, musí skúmať splnenie podmienok uvedených v § 175. Návrh na zápis podávajú a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. V odseku 4 sa navrhuje, čo je potrebné navyše priložiť k návrhu na zápis u verejnej akciovej spoločnosti.

K bodu 168 (§ 176):

Navrhované ustanovenie sa týka dočasných listov. Spoločnosť vydá po zápise spoločnosti do obchodného registra upisovateľovi, ktorý nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, dočasný list.

Nutné náležitosti dočasného listu taxatívne uvádza ustanovenie odseku 2. Dočasný list musí preto obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, tiež výšku základného imania spoločnosti, obchodné meno (názov), sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko, rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa

identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené, pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla uvádza dátum narodenia akcionára a iné.

Je potrebné vymedziť dočasný list vo vzťahu k iným cenným papierom. Preto v odseku 3 sa dočasný list definuje, ako cenný papier, ktorý znie na meno a sú s ním spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza, a povinnosť splatiť ich emisný kurz.

K bodu 169 (§ 176a a 176b):

Od zápisu spoločnosti do obchodného registra ide o akcionárov, ktorí majú povinnosť splatiť vklad a majú všetky práva akcionára. Z uvedeného dôvodu sa posúva nadpis "Práva a povinnosti akcionára" pred § 177.

Ohraničenie práv akcionárov navzájom sa zavádza do § 176b preto, lebo konfigurácia dobrých mravov sa nejaví ako postačujúca. Je nutné objasniť, že akcia má nielen zmysel listiny, ale aj podielu (ako práva), preto sa zdôrazňuje počet upísaných akcií. Aby upisovateľ - akcionár nadobudol práva (ale aj korešpondujúce povinnosti), musí akcionár upísať akcie.

K bodu 170 (§ 177):

Dôsledky porušenia povinnosti včas splatiť upísané akcie určujú stanovy, avšak ani tieto nemôžu zmeniť postup stanovený v zákone. Ak upisovateľ splatí emisný kurz v náhradnej lehote, zostane akcionárom s plnými právami. Vylúčenie ako dôvod úplného zániku účasti spoločníka v spoločnosti prichádza do úvahy pri omeškaní s platením všetkých akcií, ktoré upísal. Zároveň spoločnosť musí mať možnosť disponovať s akciami, ktoré sa vylúčením spoločníka uvoľnili a možnosť náhrady nákladov, ktoré jej v súvislosti s porušením povinnosti vylúčeným akcionárom vznikli.

Príslušné ustanovenie ukladá spoločnosti aj určité povinnosti, a to povinnosť vyhlásiť dočasný list za neplatný a zverejniť toto rozhodnutie, v určenej lehote vydať nový dočasný list alebo akcie osobe, ktorá splatí splatnú časť alebo celý emisný kurz akcií.

K bodu 171 (vypustenie nadpisu):

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vložením nového oddielu a so zmenou pohľadu na upisovateľa.

K bodom 172 až 176 (§ 178):

Doplnenie vykonané v ustanovení odseku 4 sa vzťahuje k pôvodnému zneniu § 158, ide o smernicové riešenie zamestnaneckých akcií.

V navrhovanom ustanovení § 178 sa upravuje, že základným právom akcionára, ktoré je spojené s akciou alebo s dočasným listom, je právo na podiel zo zisku. Toto právo existuje ako právo na dividendu podmienené uznesením valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Naďalej sa ustanovuje základný predpoklad rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení

zisku na tantiémy a podiely zamestnancov na zisku spoločnosti, ak to výslovne pripúšťajú stanovy spoločnosti. Práva a povinnosti akcionárov ustanovené v § 178 tvoria základný rámec účasti akcionára na podnikaní spoločnosti na základe akcií spoločnosti.

K bodom 177 a 178 (§ 179):

Za vrátenie vkladov akcionárom sa nepovažuje plnenie spoločnosti pri prípustnom nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou, pri znížení základného imania, pri vyhlásení dočasného listu za neplatný, vrátení splatenej časti emisného kurzu vylúčenému akcionárovi (uvedená osoba už nie je akcionárom).

K doplnenému odseku 5 - Podľa 2. Obchodnej smernice pre účely rozdeľovania zisku a účasti na tomto rozdeľovaní sa hodnota základného imania znižuje o ešte nesplatenú časť základného imania, ak nesplatená časť nie je uvedená v aktívach, ale vo výške nesplatenej časti základného imania zaúčtuje spoločnosť vždy na strane aktív pohľadávku na splatenie vkladov.

Ak spoločník vloží peňažné alebo nepeňažné prostriedky ako vklad do spoločnosti, nie je oprávnený žiadať o vrátenie vkladu počas trvania spoločnosti.

Do zrušenia spoločnosti môže byť rozdelený medzi akcionárov vždy len hospodársky výsledok posledného účtovného obdobia a to za navrhovaných podmienok uvedených v odsekoch 4, 5 a 6.

K bodom 179 až 182 (§ 180):

Doplnené ustanovenia odsekov 3 až 5 sú v zásade štandartné v zahraničí. Základným právom každého akcionára je právo zúčastniť sa valného zhromaždenia. Stanovy spoločnosti nemôžu žiadneho akcionára tohto práva pozbaviť, a to ani v tom prípade, keď nemôže vykonávať hlasovacie právo. Akcionár sa však nemôže zúčastniť valného zhromaždenia, pokiaľ zákon ustanoví, že nemôže vykonávať práva akcionára. Navrhované ustanovenie § 180 upravuje hlasovacie právo spojené s akciami a umožňuje akcionárom dohodnúť sa v stanovách na počte hlasov spojených s jednotlivými akciami. Obmedzenie výkonu hlasovacieho práva stanovami sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov. Hlasovacie právo môže akcionár vykonávať buď sám alebo pomocou inej osoby na základe plnomocenstva, ktoré je vyhotovené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

V odseku 2 ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle ktorej sa obsah a rozsah práv akcionára zaknihovaných akcií, pre uplatnenie ktorých je rozhodujúci rozhodný deň vymedzuje odkazom na odsek 1. Odseky 3 až 5 upravujú otázku poskytovania informácií a vysvetlení na valnom zhromaždení

K bodu 183 (§ 181):

Cieľom navrhnutého nového znenia § 183 Obchodného zákonníka je spresnenie a doplnenie doterajšej úpravy a zároveň sprehľadnenie právnej úpravy o uplatňovaní práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia alebo časti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Doterajšie znenie § 183 ustanovovalo, že pre uplatňovanie práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti sa obdobne použije právna úprava o uplatňovaní práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Legislatívne pravidlá schválené Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky určujú, že "obdobné" používanie právnych úprav nie je vhodné. Z tohto dôvodu sa navrhuje nové znenie § 183, ktoré priamo obsahuje presnú právnu úpravu uplatňovania práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia alebo časti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.

Ochrana minoritných akcionárov sa zabezpečuje stanovením kvóra minimálne na 5%. Aby akcionár, ktorý nedisponuje týmto kvórom, mohol požadovať zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti, musí mať k dispozícii zoznam akcionárov, a na základe tohto zoznamu môže osloviť iných (aj majoritných akcionárov), aby si ich získal pre svoju myšlienku. Súčasne zvolávacie kvórum akcionárov má právo veta v záležitosti zmeny programu. Pokiaľ nedajú súhlas na zmenu programu, predstavenstvo musí celý program prerokovať.

V § 181 sú upravené osobitné práva menšinových akcionárov, pokiaľ ich podiel na základnom imaní presahuje 5 % základného imania spoločnosti. To znamená, že sa znižuje hranica podielu na základnom imaní. Základným právom menšinových akcionárov je právo žiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prejednanie navrhnutých záležitostí s tým dôsledkom, že predstavenstvo je povinné valné zhromaždenie zvolať. Mimoriadne valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo spôsobom ustanoveným zákone. Mimoriadne valné zhromaždenie zvolané na žiadosť akcionárov je možné odvolať len na ich žiadosť. Náklady na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia znáša spoločnosť.

K bodom 184 až 186 (§ 182):

Novela taxatívne vymenúva povinnosti predstavenstva a dozornej rady, ktorých splnenie môžu požadovať minoritní akcionári. Pod písmenom a) je zakomponovaná všeobecná formulácia povinností predstavenstva. Osobitné ďalšie nároky treba výslovne uviesť - napr. sa v praxi spoločnosti môže objaviť požiadavka minoritného akcionára na vykonanie kontrolného auditu. Potom je potrebné sa však dohodnúť na tom istom valnom zhromaždení o tom, kto znáša náklady tohto auditu.

Doplnením § 182 písmena b) sa rieši situácia, keď žiadosť menšinových akcionárov o zaradenie záležitosti do programu rokovania valného zhromaždenia dôjde po zaslaní pozvánky alebo uverejnení oznámenia o konaní.

V navrhovanom písmene d) sa upravuje sankčný mechanizmus v prípade porušenia povinnosti akcionára splatiť emisný kurz akcií. V odseku 2 sa ustanovuje právo menšinových akcionárov požadovať, aby si spoločnosť uplatnila svoje nároky a zároveň sa rieši aj prípad nečinnosti zo strany predstavenstva a dozornej rady. Cieľom navrhovanej úpravy je posilnenie pozícií a ochrany menšinových akcionárov.

K bodu 187 (§ 183):

Oprávnenie akcionára domáhať sa vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia je viazané na splnenie podmienky, že podal osobne protest do zápisnice.

K bodom 188 až 190 (§ 184):

Akcionár nemusí byť osobne prítomný na zasadnutí valného zhromaždenia, aby mohol vykonávať svoje práva akcionára. Na tento výkon postačuje prítomnosť splnomocnenca, ktorý vykonáva práva akcionára v súlade s jeho pokyny, ak boli dané. Podmienka overenia podpisu splnomocniteľa notárom je neprípustná, lebo zákon uvedené neprikazuje. Rovnako ani stanovy nie sú žiadnym ustanovením Obchodného zákonníka na niečo také splnomocnené. Rieši sa zároveň i situácia, ak akcionár splnomocnil na hlasovanie viacero osôb.

Odsek 2 rieši zvolanie valného zhromaždenia predstavenstvom a v prípade jeho nečinnosti alebo neschopnosti uznášať sa i ktorýmkoľvek členom predstavenstva.

V odseku 3 sa upresňuje povinnosť spoločnosti uverejniť oznámenie o konaní valného zhromaždenia aspoň prostredníctvom jedného periodika (denníku, týždenníku alebo mesačník), ktoré je distribuované celoštátne a pre najširšiu verejnosť bez osobitného zamerania, resp. zamerania iba na určitých adresátov. Už pri schvaľovaní stanov je potrebné myslieť na uvedenú povinnosť a v stanovách minimálne určiť názov tohto periodika.

V novom odseku 5 sú pozitívne vymedzené základné podmienky pre konanie valného zhromaždenia. Dôraz sa kladie na zabezpečenie čo najširšej možnosti účasti akcionárov a na odstránenie obštrukcií zo strany predstavenstva. Navrhnutá formulácia umožňuje iba prostredníctvom stanov meniť lokalizáciu konania valných zhromaždení spoločnosti. Miesto konania valného zhromaždenia môže predovšetkým minoritných akcionárov postaviť pred uhradenie vysokých cestovných a ubytovacích nákladov. Zákon priamo nezakazuje, aby sa valné zhromaždenie konalo v zahraničí. Na druhej strane text novely obmedzuje ľubovolné určovanie lokality striktnou podmienkou minimalizácie prekážok účasti akcionárov.

K bodom 191 a 192 (§ 185):

Prítomnosť akcionárov, podľa ktorej sa posudzuje uznášaniaschopnosť, sa zaznamenáva zápisom do listiny prítomných. Listina prítomných obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na

hlasovanie. Ďalej môže listina prítomných obsahovať aj údaj o tom, že akcie akcionára neoprávňujú na hlasovanie. Predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, ktorí sú zvolení podľa stanov, potvrdzujú svojimi podpismi hodnovernosť listiny prítomných. Odmietnutie zápisu určitej osoby do listiny prítomných sa uvedie do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Listina prítomných, najmä z dôvodov súdneho dokazovania, je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia.

K bodom 193 a 194 (§ 186):

V odseku 2 sa rieši postavenie držiteľov niektorého druhu akcií. Pokiaľ sa rozhoduje na valnom zhromaždení o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno, v tom prípade je nutný aj súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov majúcich tieto akcie. Je v dispozícii stanov, aby určili vyšší počet hlasov akcionárov dotknutých akcií potrebných na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

K bodu 195 (§ 186a):

Novela Obchodného zákonníka vyjadruje výslovnú neplatnosť tých ustanovení stanov, ktoré zaväzujú akcionára ku konaniu, ako je opísané v odseku 1. Rovnako všetky dohody uzavreté s akcionárom a napĺňajúce skutkové podstaty uvedené pod písmenami a), b) alebo c) sú od počiatku absolútne neplatné pre svoj rozpor sa zákonom.

K bodom 196 až 202 (§ 187):

Problematika obchodného vedenia je vždy doménou štatutárneho orgánu, preto vo všeobecnosti sa určuje všeobecnou klauzulou, že iba predstavenstvo sa môže pýtať akcionárov na rôzne otázky, týkajúce sa obchodného vedenia. Napr. ak určité rozhodnutie sa podstatným spôsobom dotýka majetkových záujmov akcionárov. Je tu väzba na navrhované znenie § 194 ods. 4 alebo 5.                              

Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia vo veci zmeny stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov a iných sa v novele vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. Táto skutočnosť sa musí osvedčiť notárskou zápisnicou.

K bodu 203 (§ 188):

Ustanovenie rieši manažovanie valného zhromaždenia. Preto do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie člen predstavenstva poverený predstavenstvom.

K bodu 204 (§ 189):

Medzi základné práva akcionára patrí právo požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice. Predstavenstvo musí akcionárovi poslať kópiu akcionárovi alebo inak mu poskytnúť túto kópiu. Vo väčšine prípadov akcionár znáša náklady na vyhotovenie a zaslanie kópie zápisnice z valného zhromaždenia.

K bodom 205 a 206 (§ 190):

Otázka vedenia jednoosobovej spoločnosti patrí dlhodobo medzi citlivé problémy. Preto rozhodnutie jediného akcionára, ktoré urobil pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, musí mať písomnú formu a musí ním byť podpísané. Vo vzťahu k ustanoveniu § 187 ods. 2 je nutné uvažovať o nutnosti notárskej zápisnice.

K bodom 207 a 208 (§ 191):

Legislatívno-technické upresnenie.

K bodu 209 (§ 192):

Novela upresňuje účtovnícke pojmy. Preto sa do textu zavádza slovné spojenie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky.

K bodom 210 a 211 (§ 193):

Medzi povinnosti predstavenstva patrí aj predloženie písomných informácií o zásadných zámeroch obchodného vedenia spoločnosti na budúce obdobie dozornej rade, ďalej aj o predpokladanom vývoji stavu majetku, financií a výnosov spoločnosti. Časová frekvencia je najmenej ročne. Predstavenstvo je tiež povinné najmenej raz za štvrťrok podať dozornej rade písomnú správu o stave podnikateľskej činnosti a majetku spoločnosti v porovnaní s predpokladaným vývojom.

Členovia predstavenstva majú povinnosť sa zúčastniť na zasadnutí dozornej rady a informovať jej členov.

K bodom 212 a 213 (§ 194):

Návrh ponecháva plne v kompetencii stanov, či určia, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva osobitným postupom podľa § 200 ods. 2, alebo či u predstavenstva, ktorého počet členov neklesol pod polovicu, môže samo si vymenovať náhradných členov do najbližšieho zasadnutia príslušného orgánu.

Otázka riadneho výkonu funkcie člena predstavenstva je objasnená v odseku 5. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu najmä s dostatočnou starostlivosťou. V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú porušením ich povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl.

Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 194 však zavádza v odseku 7 osobitné liberačné dôvody.

K bodu 214 (§ 196):

Legislatívno-technické upresnenie.

K bodu 215 (§ 196a):

V odseku 1 sa rieši otázka prevodu finančných prostriedkov (napr. úver, pôžička) alebo užívania majetku spoločnosti v prospech člena predstavenstva, prokuristu alebo inej osoby konajúcej za spoločnosť iba na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Rovnako sa postupuje v prípade osôb im blízkym alebo osôb, ktoré konajú na ich účet.

K bodu 216 ( § 198):

Prepojenosť obchodného práva a účtovníctva si vyžaduje zjednotenie pojmov.

K bodom 217 až 220 (§ 200):

Otázka alternatív, ktoré sú spojené s odsekom 2 je daná kreovaním rozdielneho mechanizmu pre obsadzovanie funkcií členov dozornej rady.

V novonavrhovaných odsekoch 5 a 6 sa upravuje spôsob volieb členov dozornej rady volených zamestnancami. Umožňuje sa, aby sa na organizovaní volieb (rovnako aj na vypracovaní a schválení volebného poriadku) zúčastňovali zamestnanci, ktorí sú oprávnenými voličmi členov dozornej rady a to buď prostredníctvom odborovej organizácie alebo priamo (prípadne prostredníctvom zamestnancami určených zástupcov). Oprávnenými voličmi sú zamestnanci, ktorí sú u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. Navrhovať kandidátov na člena dozornej rady môžu takisto zamestnanci prostredníctvom odborovej organizácie alebo ak kandidáta zhodne navrhne 10 % oprávnených voličov.

K bodom 221 až 223 (§ 201):

Rieši sa mechanizmus rozhodovania dozornej rady ako kolektívneho orgánu. Mechanizmus rozhodovania dozornej rady je založený na stanovách, inak väčšinou hlasov všetkých jej členov.

K bodom 224 až 229 (§ 202):

O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Návrhová iniciatíva nie je obmedzená len na orgán predstavenstva. Doplnením § 202 odseku 1 sa zapracujú novelizované ustanovenia o obchodnom registri.

K bodom 230 až 233 (§ 203):

V prípade spôsobu upisovania akcií je použitá všeobecná formulácia. Ide o to, aby sa vytvoril pre spoločnosť priestor, aby si samotná spoločnosť určila, ako bude pri zvyšovaní základného imania postupovať, tzn. že to nemusí byť len verejná výzva. V prípade zvyšovania základného imania prostredníctvom nepeňažného vkladu započítanie (suma) nesmie byť vyššia ako ocenenie podľa znaleckého posudku.

Ak sa zvyšuje základné imanie upísaním nových akcií, toto je prípustné iba za tých podmienok, ak akcionári splatili emisné kurzy všetkých skôr upísaných akcií. Takéto obmedzenie sa však nedotýka upisovania nových akcií nepeňažnými vkladmi. Vypúšťa sa obmedzenie týkajúce sa nesplatenej časti zamestnaneckých akcií.

V  ustanovení § 203 odseku 2 sa určujú obligatórne náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upisovaním akcií. Je potrebné vymedziť štandardný rozsah vecnej úpravy uznesenia, ktoré sa ukladá v zbierke listín, ktorá je súčasťou obchodného registra.

V  navrhovanom odseku 3 sa upravuje zvýšenie základného imania upísaním nových akcií na základe verejnej výzvy a určujú sa povinnosti predstavenstva.

Odmietnuť ďalšie upisovanie pri zvyšovaní základného imania môže predstavenstvo, ak valné zhromaždenie neurčilo inak v uznesení alebo neurčí inak. Obdobne ako pri upisovaní základného imania pri zakladaní spoločností i jeho zvyšovanie na základe verejnej výzvy sa uverejní.

K bodu 234 (§ 204):

Pre zvyšovanie základného imania upisovaním nových akcií a splácanie ich emisného kurzu sa primerane použijú taxatívne určené ustanovenia, ktoré upravujú zakladanie spoločností s výzvou na upisovanie akcií. Upísanie akcií peňažnými vkladmi je neúčinné, ak upisovateľ nesplatí emisný kurz alebo určenú časť, minimálne 30 % menovitej hodnoty. Upísať akcie podľa odseku 3 možno iba tými nepeňažnými vkladmi, ktoré schválilo valné zhromaždenie.

K bodu 235 (§ 204a):

V navrhovanom ustanovení § 204a sa upravuje právo akcionára zvýšiť si súčasný podiel v spoločnosti právom prednostného upísania akcií novej emisie v rozsahu doterajšieho podielu na základnom imaní, len ak sa zvyšuje upisovaním akcií formou peňažných vkladov. Zároveň sa ustanovujú subjekty, ktoré majú prednostné právo, povinnosti predstavenstva ohľadne výzvy na uplatnenie prednostného práva, možnosti obmedzenia alebo vylúčenia prednostného práva.

K bodu 236 (§ 205):

Umožňuje sa akcionárom dohodnúť o rozsahu svojej účasti na zvýšení základného imania v čiastke určenej valným zhromaždením. Táto dohoda akcionárov nahrádza listinu upisovateľov a je vyhotovená formou notárskej zápisnice. Zároveň ustanovuje meritórne náležitosti takejto dohody.

K bodu 237 (§ 206):

Väzba na § 182 - V § 206 sa upravuje predstavenstvu povinnosť podať návrh na zápis výšky základného imania do obchodného registra ak nastali skutočnosti uvedené v navrhovanom ustanovení. Určuje sa rozsah príloh k návrhu na zápis výšky základného imania, lehota pre podanie návrhu a prípadné sankcie jej nedodržania.

K bodu 238 (§ 207):

V ustanovení odseku 1 ide o garanciu splnenia záväzkov spoločnosti, ktoré vyplývajú z vydania dlhopisov. Zabezpečuje sa to, že ak sú vydané dlhopisy, nemôže byť prijaté uznesenie valného zhromaždenia, ktorým by sa zrušilo rozhodnutie o podmienenom zvýšení základného imania.

§ 207 ustanovuje právny režim podmieneného zvýšenia základného imania, o ktorom musí rozhodnúť valné zhromaždenie, ktoré sa uznesie vydať vymeniteľné alebo prioritné dlhopisy. Dôvodom rozhodnutia o podmienenom zvýšení základného imania je povinnosť spoločnosti zaistiť majiteľom možnosť výkonu s dlhopismi spojených osobitných práv. Zákon neustanovuje koľko alebo v akej celkovej hodnote môže spoločnosť vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov vydať, iba je maximálny limit do polovice základného imania. Spoločnosť môže zahájiť vydávanie jednotlivých druhov dlhopisov len na základe povolenia Ministerstva financií SR na základe osobitného zákona.

K bodu 239 (§ 208):

Odsek 1 umožňuje, aby sa vyskytla kombinácia kumulácie čistého zisku ako aj čistý zisk osobitne. Ďalej sa ustanovuje, že rozhodnutie zvýšiť základné imanie z vlastných zdrojov môže prijať valné zhromaždenie po zistení výšky čistého obchodného imania, ktoré je možné k tomuto účelu použiť. K zvýšeniu je možné použiť zisk po zdanení, znížený aspoň o prvý prídel do rezervného fondu, z iných zdrojov nerozdelený z minulých rokov a fondy vytvorené zo zisku, ktorými môže spoločnosť voľne disponovať. Podkladom pre výpočet, či a v akom rozsahu je možné zvýšiť základné imanie z vlastných zdrojov spoločnosti, je účtovná závierka, ktorú overil bez výhrad audítor. Zistené údaje, z ktorých vychádza, nesmú byť v deň rozhodnutia valného zhromaždenia staršie ako šesť mesiacov. Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári v pomere menovitých hodnôt ich akcií, ako aj vlastné akcie v majetku spoločnosti.

K bodom 240 a 241 (§ 209):

Zvýšiť menovitú hodnotu doterajších listinných akcií je možné výmenou za iné akcie s vyššou menovitou hodnotou alebo vyznačením na akciách (nakolkovaním) s podpismi členov predstavenstva. Pretože výmena je iba alternatívou ekvivalentného vyznačenia vyššej menovitej hodnoty na doterajšej akcii, musí byť akcia vymenená za akciu rovnakého druhu, podoby a formy. Zvýšenie menovitej hodnoty listinných akcií si vyžaduje súčinnosť majiteľov týchto zostávajúcich akcií.

K prevzatiu akcií akcionárov musí predstavenstvo vyzvať bez zbytočného odkladu po zápise zvýšenia do obchodného registra. Akcie nevydané akcionárom môže spoločnosť po uplynutí vyhradenej lehoty predať. K vydaniu nových akcií v zaknihovanej podobe môže spoločnosť vyžadovať spolupôsobenie akcionárov.

K bodu 242 (§ 209a):

V prípade zvyšovania základného imania u spoločnosti, ktorej akcie prijal organizátor verejného trhu na obchodovanie a kurz akcií na verejnom trhu nedosahuje v čase rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania výšku menovitej hodnoty akcií, je v kompetencii valného zhromaždenia, aby rozhodlo, že časť emisného kurzu upisovaných akcií bude krytá z vlastných zdrojov spoločnosti vykázaných v účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti.

Vylučuje sa zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi.

K bodu 243 (§ 210):

V ustanovení § 210 sa navrhuje, aby valné zhromaždenie, resp. stanovy poverili predstavenstvo rozhodovaním o zvýšení základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti. Valné zhromaždenie môže poveriť predstavenstvo k jedinému zvýšeniu základného imania alebo na určitú dobu, nepresahujúcu päť rokov od rozhodnutia.

K bodom 244 až 249 (§ 211):

Uvedené vety sú duplicitné s iným textom uvedeným v ďalších paragrafoch. Preto sa navrhuje vypustiť.

V odseku 4 sa ukladá uložiť uznesenie o znížení základného imania do zbierky listín. Tak sa realizuje ochrana veriteľov. Pod 1 milión Sk nesmie znížením klesnúť základné imanie žiadnej spoločnosti. Pri navrhovanom znížení základného imania sa vymáhateľnosť, resp. dobytnosť pohľadávok nesmie zhoršiť a uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania sa zapíše do obchodného registra.

K bodu 250 (§ 212):

§ 212 ustanovuje, že obsah pozvánky a oznámenie o konaní valného zhromaždenia musí vždy zahrňovať údaje demonštratívne vymenované v tomto ustanovení.

K bodom 251 až 253 (§ 213):

Ustanovenie § 213 vymedzuje základné pravidlá, ktoré spoločnosť musí dodržať, aby uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania nemohlo byť napadnuté pre rozpor so zákonom. Použitie akcií v majetku spoločnosti k zníženiu znamená ich likvidáciu, pretože v zníženom základnom imaní nebudú zahrnuté. Ak sa znižuje základné imanie nepovinne alebo v rozsahu prevyšujúcom použitie vlastných akcií v majetku spoločnosti, použije sa niektorý z ďalších spôsobov v súlade s uznesením valného zhromaždenia. Vzatím akcií z obehu budú postihnutí a zvýhodnení niektorí akcionári, preto uvedený spôsob zníženia je možné použiť, keď ho vyslovene pripúšťajú stanovy v podmienkach upisovania akcií. Ak stanovy dovoľovali zníženie základného imania vzatím akcií z obehu, ale nezmieňovali sa o losovaní, je možné počet akcií znížiť len na základe verejného návrhu zmluvy. V novom odseku 5 sa primeranosť odplaty určí znaleckou hodnotou podľa vyhlášky č. 255/2000 Z. z. o stanovení hodnoty podniku.

K bodu 254 (§ 214):

§ 214 určuje postup, pokiaľ sú akcionári v omeškaní s predložením akcií alebo dočasných listov vzatých spoločnosťou z obehu za účelom ich výmeny, vyznačenia novej menovitej hodnoty, zničenia. Akcionárov, ktorí sú v omeškaní s predložením akcií alebo dočasných listov v lehote stanovenej rozhodnutím valného zhromaždenia, vyzve predstavenstvo k odovzdaniu v primeranej náhradnej lehote s upozornením, že ak nevyhovejú, budú ich cenné papiere znehodnotené prehlásením za neplatné. Vyhlásenie akcií, či dočasných listov za neplatné, rieši situáciu, ak tieto mali byť predložené len za účelom zničenia. Spoločnosť nesmie v zmysle navrhovaných ustanovení predať akcie stiahnuté z obehu za účelom zničenia ani dočasné listy, ak znižuje základné imanie podľa tohto zákona. Tejto povinnosti sa nezbavuje prehlásením cenných papierov za neplatné. Keď akcionári na výzvu spoločnosti vrátia akcie alebo dočasné listy, ktoré budú v dôsledku zníženia základného imania vzaté z obehu definitívne, nadobúda ich spoločnosť podľa tohto zákona.

K bodom 255 až 259 (§ 215):

V navrhovanom ustanovení § 215 sa rieši problematika zníženia základného imania a práv a povinností predstavenstva spoločnosti. Posilňuje sa pozícia veriteľov spoločnosti, ktorých pohľadávky by mohli byť v dôsledku zníženia základného imania nevymáhateľné a navrhuje sa, aby veritelia mali možnosť prihlásiť svoje dosiaľ nesplatné pohľadávky:

Od dátumu zverejnenia začína plynúť 30-dňová lehota. Lehota je určená na prihlásenie pohľadávok, ale iba tých, ktoré vznikli (ale nie sú splatné) pred dátumom tohto zverejnenia.

K bodu 260 (§ 215a, 215b, 215c):

Ustanovenie § 215a určuje, že zníženie menovitej hodnoty doterajších akcií neprichádza do úvahy pri krytí strát. Spôsob vykonania zníženia je rozdielny u listinných a zaknihovaných akcií, pretože menovitú hodnotu listinných akcií bez súčinnosti akcionárov nie možné zmeniť. Povinnosť vrátiť plnenie získané v rozpore je zabezpečené ručením členov predstavenstva. Existuje tu väzba na § 182 ods. 2. Ak sumu vyplatia akcionárovi ako dividendu a akcionár ju prijal dobromyseľne, nie je akcionár povinný sumu vrátiť.

V  § 215b sa ustanovuje, že § 215 sa nemusí použiť, ak sa znižuje základné imanie stiahnutím akcií z obehu a ak akcie, ktorých emisný kurz bol úplne splatený budú poskytnuté bezodplatne alebo za odplatu akcionármi.

V  § 215c ods. 1 sa pre účely reštrukturalizácie zavádza metóda často využívaná v bankovom sektoru - vložiť peniaze do spoločnosti a súčasne sa vyhnúť procedúram, ktoré sú spojené s navyšovaním základného imania. Na jednom valnom zhromaždení sa rozhodne o znížení a súčasne navýšení. Ide o metódu bežnú v Rakúsku (§ 182 a nasl. ) ako aj v Nemecku (§ 229 a nasl. ). V 2. Obchodnej smernici je tato časť upravená v článku 33. Uskutoční sa to v rámci jedného zasadnutia valného zhromaždenia. § 215c ustanovuje, že na jednom zasadnutí valného zhromaždenia je možné prijať rozhodnutie smerujúce k zníženiu a zvýšeniu základného imania iba vtedy, ak sa základné imanie znižuje za predpokladov stanovených zákonom. Spoločnosť má možnosť zvýšiť základné imanie iba vtedy, ak sa zapíše znížené základné imanie do obchodného registra. Týmto ustanovením sa má predchádzať machináciám so základným imaním akciovej spoločnosti.

K bodu 261 (§ 216):

Určujú sa ďalšie listiny, ktoré sú prílohou návrhu na zápis zníženia základného imania a osvedčujú skutočnosti, ktoré majú byť zapísané do obchodného registra.

K bodu 262 (§ 217):

Navrhuje sa povinnosť tvoriť rezervný fond v zákonom stanovenej výške z dôvodov zabezpečenia krytia prípadných strát v prípade neúspešného podnikania.

K bodom 263 a 264 (§ 218):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 265 (§ 218a až § 218o):

Navrhovaný nový blok § 218a až § 218o implementuje do slovenského právneho poriadku články Tretej a Šiestej obchodnej smernice o fúzii a rozdelení kapitálových spoločností.

V  § 218a sa vymedzujú náležitosti zmluvy o zlúčení alebo o splynutí spoločností. Okrem údajov uvedených v § 69 zmluva musí obsahovať určenie výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti určených na výmenu za akcie zanikajúcich spoločností s uvedením ich podoby, formy, druhu a menovitej hodnoty, prípadne údajov o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno, ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b) sa nepoužije, určenie kúpnej ceny za akcie, ktoré je nástupnícka spoločnosť povinná odkúpiť podľa § 218j a určenie lehoty pre jej vyplatenie a iné. Významné je to, že návrh zmluvy bude preskúmavať na spoločnosti nezávislý audítor menovaný na návrh predstavenstva súdom. Jeho úlohou je vyhotovenie písomnej správy o výsledku preskúmania návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností.

V  § 218b sa ukladá predstavenstvu každej zo splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností vypracovať podrobnú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní zlúčenie alebo splynutie.

Ustanovenie § 218c upresňuje kompetenciu pri schvaľovaní zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. O týchto zmluvách rozhodujú na návrh predstavenstiev valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti. Rozhodnutie musí byť prijaté dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov a musí sa o ňom vyhotoviť notárska zápisnica. Každý akcionár splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností má právo vyžiadať si kópie dokumentov potrebných pre zlúčenie. Spoločnosť je povinná akcionárovi vyžiadané dokumenty bezplatne poskytnúť. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia.

Otázku založenia nástupníckej spoločnosti rieši ustanovenie § 218d. Čo sa prikladá k návrhu na zápis splynutia alebo zlúčenia spoločností je upresnené v § 218e. Návrh musí byť doložený správami predstavenstiev všetkých splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností, správami audítorov a kópiou pozvánky na valné zhromaždenie.

Právo veriteľov požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené je zakotvené v § 218f.

Rozdelenie spoločnosti je riešené v § 218m až § 218o. Na rozdelenie spoločností sa použijú primerane ustanovenia § 218a až 218j. Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu. To, čo sa vzťahovalo na zmluvu o splynutí alebo zlúčení, sa tiež vzťahuje na projekt rozdelenia. V zmysle § 218n je potrebné vyhotoviť znalecké posudky na nepeňažné vklady do nástupníckych spoločností. Posudok môže vyhotoviť aj audítor alebo audítori vymenovaní súdom na preskúmanie projektu rozdelenia, aj keď nie sú súdnymi znalcami, posudok

audítora musí mať náležitosti podľa § 59 ods. 3. Vyhotovený posudok sa pripája k návrhu na zápis rozdelenia do obchodného registra.

K bodom 266 a 267 (§ 219):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 268 (§ 220):

Uvolnenie práva na podiel na likvidačnom zostatku. Toto právo sa stáva predmetom samostatného prevodu odo dňa, ku ktorému bol schválený návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

K bodu 269 (§ 220a):

V prípade, že spoločnosť vydala listinné akcie musí likvidátor vyzvať akcionárov, aby predložili akcie na zničenie. Uvedenú výzvu vydá likvidátor po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Akcionárovi vzniká nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku až predložením akcií. Predložené akcie likvidátor zničí.

V praxi môže nastať situácia, že napriek výzve akcionár listinné akcie nepredloží. Potom likvidátor podiel na likvidačnom zostatku pripadajúci na akcie vyhlásené za neplatné uloží do úschovy.

K bodu 270 (§ 223):

Upravujú sa zásady pre zvyšovanie a znižovanie základného imania družstva. Doterajšia rámcová zákonná úprava s tým, že zásady určia stanovy družstva a bližšie pravidlá členská schôdza alebo predstavenstvo, sa javila ako nedostačujúca. Navrhovaná úprava prispeje k majetkovej stabilizácii a posilňovaniu rozvojových zdrojov družstiev pri ich využití na modernizáciu výrobnej základne a zvyšovanie produkčnej výkonnosti.

K bodu 271 (§ 231):

Legislatívno-technické upresnenie.

K bodu 272 (§ 239):

Cieľom navrhnutého doplnenia je spresnenie a doplnenie doterajšej úpravy v súlade s vykonanými zmenami.

K bodu 273 (§ 243a):

Zosúlaďujú sa povinnosti riadiacich orgánov v celom Obchodnom zákonníku. Aj členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou. Pritom je kladený dôraz na obhajobu záujmov družstva a všetkých jej členov. Tiež sa zdôrazňuje otázka mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej členov. Zakazuje sa subjektívne uprednostňovanie vlastných záujmov pre záujmom družstva.

Porušenie uvedených povinností členom predstavenstva zakladá solidárnu zodpovednosť členov predstavenstva za Škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Liberačným dôvodom v tomto prípade je preukázanie, že postupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná y záujme družstva. V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením jeho povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 243 a ods. 3 však zavádza osobitné liberačné dôvody.

K bodom 274 a 275 (§ 244, § 245):

Podporne sa využíva ustanovenie § 243a aj na činnosť iných orgánov družstva.

K bodu 276 (§ 251):

Rovnako ako v § 182, aj tu sa rieši otázka nekonania alebo úmyselnej nečinnosti orgánov. Každý člen družstva je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody v mene družstva proti členovi predstavenstva alebo žalobu o splatenie vkladu proti členovi družstva, ktorý je v omeškaním so splatením vkladu.

Neúspech v konaní je riešený v odseku 3. Neúspešní členovia družstva, ktorí uplatnia za spoločnosť nároky podľa odseku 2, sú povinní platiť trovy súdneho konania za družstvo, ak je družstvu priznaná náhrada trov konania.

K bodu 277 (§ 256):

Vypustením poslednej vety sa zabezpečili legislatívne zmeny, vykonané v § 69 ods. 4.

K bodom 278 až 280 (§ 261):

V odseku 2 sa dopĺňa chýbajúci text. Rozšírenie úpravy záväzkových vzťahov aj na subjekty uvedené v navrhovanom a doloženom texte.

K bodu 281 (§ 263):

Zmeny v právnej úprave si vyžiadali skogentnenie ďalších ustanovení Obchodného zákonníka.

K bodu 282 (§ 267):

Podľa § 267 odseku 1 sa môže neplatnosti právneho úkonu dovolávať iba účastník. Ak boli uzavreté zmluvy podľa druhej časti zákona, môže sa neplatnosti právneho úkonu dovolávať aj ktorákoľvek iná osoba, ktorá nie je účastníkom konania.

K bodu 283 (§ 467):

Závažnosť a vysoké hodnoty, ktoré sa pri zmluve o predaji podniku prevádzajú je potrebné zvýšiť o povinnosť účastníkov overiť si svoje podpisy.

K bodom 284 až 297 (§ 652 až 672a):

Ustanoveniami § 652 až 672 sa do slovenského právneho poriadku implementujú články Smernice Rady ES 86/653/EHS o koordinácii zákonov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov.

Obchodný zástupca je nezávislý podnikateľ. Naopak obchodným zástupcom nemôže byť orgán zaväzujúci právnickú osobu, spoločník alebo člen družstva, likvidátor, správca konkurznej podstaty alebo vyrovnací správca.

Uzatvára písomné zmluvy o obchodnom zastúpení sa za účelom vyvíjania činnosti, ktorá predovšetkým smerujú k uzatváraniu dohodnutého druhu zmlúv alebo priamo dojednáva, resp. uzatvára zmluvy v mene zastúpeného a na jeho účet. Za svoju činnosť je platený prostredníctvom provízie.

V § 655 ods. 1 sa vymedzuje činnosť obchodného zástupcu tak, že je povinný konať poctivo, s vynaložením odbornej starostlivosti, v dobrej viere. Ďalej je povinný zachovávať záujmy zastúpeného a konať v súlade s poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného. Rovnako aj zastúpený má určité povinnosti vymedzené v ustanovení § 655a. Subsidiárne upravuje vzťah obchodného zástupcu a zastúpeného zmluva o sprostredkovaní.

Nakoľko činnosť obchodného zástupcu je činnosťou odplatnou, má obchodný zástupca nárok na províziu alebo dohodnutú alebo, ak nebola dohodnutá, na províziu zodpovedajúcu zvyklostiam v tomto odbore podľa miesta jeho činnosti. Právo na províziu nevzniká za akúkoľvek činnosť, ale ak sa najmä zmluva uzatvorila v dôsledku jeho činnosti. Otázka spojená s úkonmi uskutočnenými po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení je riešená tak, že obchodný zástupca právo na províziu, ak bol úkon uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu, a ak došlo k uzavretiu zmluvy v rozumnej lehote po ukončení zmluvy. Vzťah medzi predchádzajúcim a novým obchodným zástupcom rieši § 659b tak, že obchodný zástupca nemá právo na províziu, ak má na ňu právo predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

Na druhej strane môže právo na províziu zaniknúť. Ak právo na províziu zanikne, provízia, ktorá už bola uhradená, musí byť vrátená.

Pokiaľ sa ukončí vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, má obchodný zástupca v prípade ukončenia zmluvy právo na odškodnenie, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod. Výška odškodnenia nesmie prekročiť ročnú províziu vypočítanú z ročného priemeru odmien získaných zástupcom v priebehu posledných piatich rokov. V prípade trvania zmluvy menej ako 5 rokov, sa výška odškodnenia vypočíta z priemeru odmien za celé zmluvné obdobie.

K bodu 298 (§ 675):

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovení zmluvy o tichom spoločenstve je zamedziť zneužívaniu tohto inštitútu nebankovými subjektami vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia. V tejto súvislosti boli do ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka doplnené i § 675 a 676 ods. 1 a 2 ako kogentné ustanovenia.

V odseku 1 sa tichému spoločníkovi poskytuje oprávnenie nahliadať do všetkých obchodných dokladov, týkajúcich sa tej časti podnikania, na ktorej sa podieľa svojim vkladom. Tohto práva sa tichý spoločník nemôže vopred vzdať.

Ustanovuje sa povinnosť podnikateľa informovať tichého spoločníka o skutočnostiach týkajúcich sa podnikania, ktoré môžu mať vplyv na vývoj podnikateľskej činnosti v ďalšom období.

Dispozitívne sa upravuje tiež spôsob poskytovania informácií a miesto, kde je podnikateľ povinný tieto informácie tichému spoločníkovi sprístupniť. Strany sa môžu v zmluve o tichom spoločenstve od ustanoveného spôsobu poskytovania informácií odchýliť.

K bodu 299 (§ 768c):

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v návrhu zákona ustanovujú všeobecné práva a povinnosti, ktoré doposiaľ neboli v našom Obchodnom zákonníku zakotvené, je potrebné upraviť právne vzťahy, ktoré sa doterajším Obchodným zákonníkom v prechodných ustanoveniach.

K článku II:

Novela sa dotýka aj úpravy cenných papierov, nakoľko nie je možné implementovať niektoré ustanovenia obchodných smerníc ES bez navrhovaných zásahov.

K článku III:

Splnomocnenie na vydanie úplného znenia je pri súčasnom neprehľadnom stave v obchodnom práve a po navrhovanej novele Obchodného zákonníka veľmi potrebné.

K článku IV:

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť k 1. 1. 2002. Účinnosť ustanovenia § 21 odsek 5 sa odsúva na deň nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám. Nadobudnutie platnosti návrhu zákona sa predpokladá k 1. 6. 2001 tak, ako sa Slovenská republika zaviazala v negociačnej skupine č. 5 - právo obchodných spoločností.

Bratislava 23. 4. 2001

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Čarnogurský, v. r.

minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dôvodová správa A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2001 (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 45/2001) a na základe Národného programu pre prijatie acquis communautaire, predovšetkým časti 3. 1. 1. A - Právo obchodných spoločností, strednodobé priority.

Základnými komunitárnymi predpismi pre podnikové právo, resp. právo obchodných spoločností EÚ, ktoré bolo potrebné aproximovať, sú články 43 až 48, tiež článok 49 nachádzajúce sa v kapitole II. tretej hlavy Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a nasledovné smernice Rady EÚ:

1.    Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,

2.    Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,

3.    Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií kapitálových spoločností,

4.    Šiesta obchodná smernica Rady č.. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia kapitálových spoločností,

5.    Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s pobočkami kapitálových spoločností otvorených v členských štátoch, ak sa zahraničná spoločnosť riadi zákonmi iného štátu,

6.    Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových kapitálových spoločnostiach,

Acquis communautaire vzťahujúce sa na právo obchodných spoločností doplňuje Smernica Rady č. 86/653/EHS z decembra 1986 o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch, ktorá zasahuje do úprava obchodných záväzkových vzťahov.

Súčasne pri aproximácii základných komunitárnych predpisov práva obchodných spoločností EÚ je nutné prihliadať na aktuálne výsledky tvorivej činnosti Európskeho súdneho dvora, ktorý pre oblasť práva obchodných spoločností vytvoril nasledovnú ustálenú judikatúru:

a)   prípad C - 381/89 (týka sa 2. obchodnej smernice),

b)   prípad C - 83/91 (týka sa 2. obchodnej smernice),

c)   spojené prípady C - 134/91 a C - 135/91 (týka sa 2. obchodnej smernice),

d)   prípad C - 441/93 (týka sa 2. obchodnej smernice) a iné.

Ministerstvo spravodlivosti SR nebude implementovať nasledovné právne dokumenty obchodného práva EÚ do slovenského právneho poriadku:

1.    Štvrtá obchodná smernica č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka vyhotovenia ročných účtovných závierok pri niektorých typoch spoločností,

2.    Nové znenie návrhu Piatej obchodnej smernice založenej na článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o EHS, ktorý sa týka štruktúry kapitálových spoločností a právomocí ich orgánov (uverejnené v OJ C 240/2 dňa 9. októbra 1983),

3.    Siedma obchodná smernica č. 83/349/EHS zo 13. júna 1983 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka konsolidovaných závierok,

4.    Ôsma obchodná smernica č. 84/253/EHS z 10. apríla 1984 prijatá na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka schvaľovania osôb poverených overovaním účtovných dokumentov,

5.    Návrh Desiatej obchodnej smernice prijatej na základe článku 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy, ktoré sa týka fúzií kapitálových spoločností s cezhraničnými účinkami (uverejnené v OJ C 23/2 dňa 25. januára 1985),

6.    Návrh Trinástej obchodnej smernice týkajúcej sa ponúk na prevod cenných papierov,

7.    Nové znenie návrhu nariadenia Rady o Stanovách pre Európske spoločnosti (COM/75/150 fínal) alebo (OJ C129, 27. 04. 1998, p. 001), nakoľko hore uvedené smernice svojim prevažujúcim účtovným charakterom spadajú pod gesciu Ministerstva financií SR a samotné návrhy komunitárnych aktov nie je vhodné v tomto štádiu implementovať, lebo nie sú súčasťou acquis communautaire.

Nariadenie rady EHS č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení ekonomických záujmov (EEIG) sa svojou povahou blíži k forme združenia osôb, ktoré je v slovenskom právnom poriadku upravené v Šestnástej hlave Občianskeho zákonníka. Implementácia uvedeného Nariadenia sa javí o to zložitejšia, že toto združenie je tradične združením s majetkovým charakterom bez možnosti nadobudnutia právnej subjektivity, naopak Nariadenie č. 2137/85 v článku 1 ods. 2 hovorí o právnej subjektivite EEIG odo dňa registrácie, hoci v tom istom článku sa v odseku 3 ponecháva na výber členskej krajine, či EEIG v jej konkrétnych podmienkach bude alebo nebude mať právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na článok 4 ods. 1 zdôrazňujúci umiestnenie sídla zakladateľov

na území Európskych spoločenstiev (a nie mimo neho, napr. v asociovanej krajine) sa predpokladá, že sa zváži vhodnosť implementácie Nariadenia č. 2137/85 do občianskeho práva v rámci procesu rekodifikácie (napr. ako osobitný typ združenia), resp. do obchodného práva na základe rozhodnutia rekodifikačnej komisie. Predpokladaný termín implementácie textu Nariadenia do slovenského právneho poriadku sa bude navrhovať v roku 2003, tzn. pred referenčným termínom prístupu Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám. Uvedený postup odporúča aj znenie 15. kapitoly Bielej kapitoly, ktoré zaraďuje implementáciu uvedeného nariadenia do II. etapy.

Legislatívne práce na novele Obchodného zákonníka sa začali počiatkom roka 2000.

Nakoľko počas prípravy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, bolo potrebné riešiť aj aktuálne problémy aplikačnej praxe, najmä vymedzenie právomocí a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, likvidáciu obchodných spoločností založených v rozpore so zákonom alebo právnu istotu spoločníkov alebo novovymenovaných štatutárnych orgánov, narástol rozsah legislatívnych prác na približne 300 legislatívnych úprav. Mnohé z ustanovení Smerníc Rady EÚ sú pre slovenské právo nové (napríklad úprava rozdelenia spoločností alebo ich fúzie). Prevzatie a zapracovanie jednotlivých článkov Smerníc okrem novelizácie Obchodného zákonníka nevyhnutne vyžaduje aj novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku v časti konanie vo veciach obchodného registra, zmenu niektorých ďalších predpisov a dostatočnú legisvakančnú lehotu na oboznámenie sa súdov a verejnosti s tak závažným zásahom do obchodného práva na Slovensku.

Za účelom vypracovania a predloženia rozsiahlej novelizácie práva obchodných spoločností v potrebnej komplexnosti a právnej kvalite bolo žiadúce, aby sa vytvorila odborná pracovná komisia. Práci v tejto skupine sa zúčastnil twiningový expert - zahraničný odborný poradca z Rakúska, skupina odborníkov z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sudcovia zo všetkých stupňov súdov, zástupca Generálnej prokuratúry ako aj zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti SR očakáva rozsiahle pripomienkové konanie a preto text zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, sprístupnilo širokej ako aj odbornej verejnosti na svojej internetovskej stránke www. justice. gov. sk.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v návrhu zákona tiež zohľadnilo uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 13. septembra 2000 č. 703/2000 k zlepšeniu právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií, v ktorom sa ministrovi spravodlivosti ukladala úloha B. 5, a to najmä

a)   preskúmať možnosti rozšírenia požiadavky na účasť notárov pri tvorbe niektorých právnych úkonov obchodnej spoločnosti (širšie použitie solemnizačných notárskych zápisníc),

b)   preskúmanie potrebných dokumentačných náležitostí na registráciu právnických osôb,

c) analyzovať možnosti upraviť osobitnou právnou úpravou niektoré otázky konania pred registrovým súdom, ďalej úloha B. 8, a to najmä:

predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, prípadne ďalších súvisiacich predpisov, ktorým sa a) ustanoví, že registrové súdy vydávajú úradné odpisy, výpisy a potvrdenia o určitom zápise, prípadne potvrdenia, že v registri zápis nie je, aj z údajov vytvorených inými registrovými súdmi,

Ďalej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo v januári 2001 Návrh na zrušenie niektorých úloh z uznesení vlády, týkajúcich sa novelizácie Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu, že na základe vykonanej právnej analýzy komisiou pre prípravu novely Obchodného zákonníka boli podnetné a žiadúce úpravy zapracované vykonané do tohto návrhu. Uvedený materiál sa týka najmä uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 1999 č. 518 (spoločná úloha B. 5 pre Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR) v spojitosti s Návrhom opatrení na zabezpečenie vymáhania nedoplatkov vrátane prehľadu doteraz prijatých opatrení (článok IV. Návrhu opatrení, bod 78), ktorým bolo ministrovi spravodlivosti novelizovať Obchodný zákonník. Napriek tomu Ministerstvo spravodlivosti SR čiastočne spresnilo ustanovenie § 105a Obchodného zákonníka. Tiež sa uvedený materiál vzťahuje na uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 24. mája 2000 č. 355, ktorým bolo ministrovi spravodlivosti uložené zabezpečiť vo svojej pôsobnosti plnenie zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2005. V bode I. 6. Akčného plánu rozvoja bývania do roku 2005, ktorý je prílohou citovaného uznesenia, sa ministrovi spravodlivosti ukladá predložiť návrh novelizácie ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich problematiku bytového družstevníctva na rokovanie vlády. Komisia, poverená vypracovaním návrhu novely Obchodného zákonníka, sa rozhodla nezapracovať ustanovenia upravujúce problematiku bytového družstevníctva Obchodný zákonník obsahuje všeobecnú úpravu družstiev a niektoré osobitné ustanovenia pre jednotlivé typy družstiev. Zahrnutie osobitnej právnej úpravy len pre bytové družstvá by bolo diskriminujúce vo vzťahu k ostatným typom. Právna úprava postavenia bytových družstiev v požadovanom rozsahu nie je v Obchodnom zákonníku možná a vyžaduje osobitný právny predpis, ktorého vypracovanie však patrí do pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na druhej strane bola do návrhu premietnutá zmena vypustením odseku 5 v ustanovení § 233 Obchodného zákonníka.

Uznesením vlády SR č. 10 z 12. januára 2000 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR uložená úloha analyzovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom navrhnúť zamedzenie zneužívania tohto inštitútu nebankovými subjektami vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia. Túto úlohu splnil predkladateľ tým, že po vzájomnej dohode s MF SR zmenil znenie § 675.

Ďalším cieľom predloženého návrhu novely Obchodného zákona je zabezpečiť ochranu veriteľov a iných, tretích osôb v obchodnom styku, najmä s kapitálovými spoločnosťami, ďalej posilniť ochranu spoločníkov kapitálových spoločností pred možným zneužívaním v mocenského postavenia štatutárnymi orgánmi, poprípade aj dozornými orgánov kapitálových spoločností, pretože doterajšia právna úprava nerieši uvedené vzťahy jednoznačne a tak napomáha k nárastu sporov v agende obchodného súdnictva.

Nakoľko s novelou Obchodného zákonníka sa spoločne predkladá zákona o cenných papieroch, predložená úprava má za cieľ globálne a výrazne posilniť ochranu menšinových spoločníkov, najmä menšinových akcionárov v nadväznosti na zákon o cenných papieroch a postaviť ich na obvyklý európsky štandard v súvislosti so zvyšovaním a znižovaním základného imania, vymedzením podmienok pre publicitu údajov, zrušením zamestnaneckých akcií a striktným vymedzením podmienok vyhlásenia založenej spoločnosti za neplatnú.

Navrhovanou úpravou sa ďalej striktne vymedzujú podmienky a postup jednotlivých dotknutých orgánov spoločností pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti a posilňuje sa ochranu menšinových akcionárov a veriteľov spoločností prostredníctvom plánov alebo projektov, obsahujúcich najdôležitejšie informácie pre akcionárov dotknutých spoločností.

Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník bol od svojho prijatia niekoľkokrát novelizovaný, v procese aplikácie práva často vznikali výkladové alebo iné nepresnosti, ktoré sa návrh tiež usiluje odstrániť.