73/1998 Z. z.

23.12. 2013, 10:42 |  najpravo.sk

Dôvodová správak zákonu č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, sis, ZVJS a Železničnej polície (dôvodová správa k pôvodnému návrhu zákona neodráža súčasný stav textu zákona)

Všeobecná časť

Návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1996 a podľa Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 1997.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je novým spôsobom usporiadať právne vzťahy a postavenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky pri výkone štátnej služby. Právny vzťah príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky sa zakladá k štátu.

Návrh reaguje na súčasnú spoločensko-politickú a ekonomickú situáciu Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru aj na výsledky vykonanej analýzy doterajšej právnej úpravy ich služobného pomeru od roku 1970. Analýza tvorí súčasť predkladaného návrhu.

Z analýzy jednoznačne vyplýva, že úlohy vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore, zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo zo zákona o Železničnej polícii Slovenskej republiky kladú na príslušníkov týchto zborov vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer permanentnú pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zákonom pri ochrane života a bezpečnosti osôb a majetku. Inak tomu nie je ani u príslušníkov Slovenskej informačnej služby pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o Slovenskej informačnej službe.

V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že na rozdiel od prevažnej väčšiny iných profesií v štátnej správe sú práve príslušníci Policajného zboru zo zákona povinní i v čase mimo služby vykonať služobný zákrok, úkon, alebo inú povinnosť, aby zamedzili ohrozeniu alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov. Na príslušníkov Policajného zboru sú kladené i spoločensky očakávané vysoké nároky, pričom pri výkone služby sa nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora, a to ani v osobitne záťažových situáciách, napríklad pri ohrození života a zdravia ich samých.

Na druhej strane súčasné sťažené spoločenské podmienky vyplývajúce z negativistického postoja časti verejnosti k policajným orgánom ako celku, výrazný pokles občianskej disciplíny, časté subjektivistické predstavy uplatňovania demokracie a pod. si vyžadujú v činnosti Policajného zboru zvýšiť úroveň policajnej profesionality, podmienenej ľudskými, ekonomickými a sociálnymi faktormi.

Súčasná právna úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky už v niektorých smeroch zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje niektoré riziká, ktoré výkon služby v nových spoločenských podmienkach prináša.

Navrhovaná koncepcia štátnej služby má preto vytvoriť podmienky, aby štátnoslužobný vzťah pre príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky nebol len zamestnaním, ale stal sa pre nich poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolupatričnosti k tomuto špecifickému povolaniu. To však možno od nich očakávať len vtedy, ak budú mať zabezpečené primerané právne a sociálne istoty, zodpovedajúce hmotné a sociálne zabezpečenie a ak bude primerane ocenená ich dlhoročná, náročná a riziková práca.

Z týchto dôvodov sa navrhuje zmena doterajšej právnej úpravy služobného pomeru tak, aby zodpovedala potrebám príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky odrážala súčasné spoločenské pomery a dávala pocit istoty, že budú aj so svojimi rodinami zabezpečení. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na skutočnosť, že tieto požiadavky v určitej miere stupňa už aj zákon SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru a tak nová právna úprava nebude vykazovať taký rozdiel, ako je to v prípade navrhovanej právnej úpravy verejnej služby v porovnaní s úpravou vykonávanou Zákonníkom práce. Právna úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky si po celý čas pôsobenia Zákonníka práce zachovala mnohé charakteristické kvalitatívne znaky štátnoslužobného pomeru. Potvrdením tejto skutočnosti sú aj pripravované právnej úpravy postavenia štátnych úradníkov v Slovenskej republike i v Českej republike, ktoré v mnohých navrhovaných inštitútoch preberajú právnu úpravu postavenia príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky v služobnom pomere.

Pri príprave návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky sa vychádzalo z obdobnej právnej úpravy v Poľskej republike, v Maďarskej republike, v Nemeckej spolkovej republike a zo Služobnej pragmatiky ČSR. Ďalej bol predmetný návrh porovnaný s legislatívou OECD/CCET a EC/PHARE.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Návrh zákona predpokladá zvýšený dopad na štátny rozpočet v roku 1998 vo výške 1. 694. 734, 5 tis. Sk. Z toho 1. 128. 192, 5 tis. Sk v rezorte MV SR a PZ, 123. 000, 0 tis. Sk v SIS, 231. 442, 0 tis. Sk v ZVJS a 212. 000, 0 tis. Sk v ŽP SR. Bližšia špecifikácia dopadov na štátny rozpočet je predmetom služobného tajomstva a preto nie je súčasťou tohto odôvodnenia. Ministerstvo vnútra po prerokovaní predmetného návrhu v Legislatívnej rade vlády SR prerokovalo problematiku finančného zabezpečenia na viacerých rokovaniach s Ministerstvom financií SR, a to i na úrovni ministrov. Na týchto rokovaniach došlo k stanoveniu základných východísk, ako i určeniu percentuálneho rastu miezd v roku 1998. Návrh zákona tieto skutočnosti rešpektuje.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona, s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície Slovenskej republiky

3. Úprava problematiky návrhu zákona v práve Európskej únie:

b) Problematika nie je upravená

Oblasť justície a vnútorných záležitostí upravuje VI. časť Zmluvy o Európskej únii a to v článkoch K až K3. Predmetná úprava rozvádza oblasti a formy policajnej spolupráce, nerozvádza však problematiku súvisiacu s výkonom služby policajtov.

4. Problematika návrhu zákona:

c) Nepatrí medzi

- prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení,

- priority odporúčané Bielou knihou.

Problematika nie je zaradená medzi vládou sledované priority aproximácie práva.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrh zákona (tretí bod, písm. c):

Takáto činnosť neprichádza do úvahy, nakoľko problematika nie je upravená právom Európskej únie.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

c) Neprichádza do úvahy vyjadriť sa k stupňu kompatibility s normou Európskej únie, keďže problematika, ktorá je upravovaná citovaným návrhom zákona nie je predmetom úpravy v komunitárnej legislatíve.

Z uvedeného teda vyplýva, že právna úprava, ktorá je rozvedená v návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky je v zmysle Bielej knihy ponechávaná na regulovanie prostredníctvom národnej legislatívy členských štátov.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Návrh zákona sa vzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky. Vymedzenie týchto osôb je určené samostatnými ustanoveniami z dôvodu, že zákon predpokladá určité odlišnosti medzi úpravou právnych vzťahov policajtov a príslušníkov Slovenskej informačnej služby vzhľadom na odlišnosť plnenia služobných úloh.

Na rozdiel od doterajšieho služobnoprávneho poňatia, sa právny vzťah policajta zakladá k štátu ako verejnoprávny vzťah, nie k určitému štátnemu orgánu.

Vzhľadom na to, že právny vzťah je založený k štátu ako verejnoprávny, sú ministerstvo, Akadémia PZ, príslušné policajné útvary, útvary Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačné zložky Slovenskej informačnej služby a útvary Železničnej polície Slovenskej republiky na účely tohto zákona považované za služobné úrady.

K § 3 a 4

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré realizujú právne úkony v služobnom úrade vo veciach štátnoslužobného pomeru. Originálna pôsobnosť patrí ministrovi, ktorý ju deleguje na ďalšie riadiace orgány.

Pojem "nadriadený" vystihuje skutočnosť, že ide o riadiaci subjekt. Nadriadeným nemôže byť policajt, ktorý je zaradený v štátnej službe prípravnej, pretože v tejto službe sa len overuje jeho spôsobilosť pre služobný pomer a prebieha jeho príprava naň. Nadriadeným nemôže byť osoba, ktorá nie je v služobnom pomere, s výnimkou nadriadených v politickej funkcii. Nadriadeným v politickej funkcii je nadriadený, ktorého podľa § 20 ods. 3 zákona SNR č. 374/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, napríklad štátny tajomník ministerstva.

K § 5

Pre riadne fungovanie štátnej služby podľa navrhovaného zákona treba zostavovať, schvaľovať a dodržiavať funkčné miesta policajtov v určenej štruktúre a na to nadväzujúcom limite finančných prostriedkov, ktoré na zabezpečenie činnosti služobných úradov, budú poskytované zo štátneho rozpočtu.

Systemizačné ukazovatele musia vychádzať z najúčinnejšej organizačnej štruktúry a musia byť v súlade s úlohami a pôsobnosťou jednotlivých služobných úradov. Pritom treba vychádzať zo zásady, že systemizácia a počty miest policajtov musia byť v súlade s rozsahom činností zabezpečovaných služobnými úradmi.

Východiskovými údajmi budú počty miest policajtov a ich konkrétna štruktúra podľa funkcií, t. j. podľa platových tried a objem finančných prostriedkov za bežný rok vypočítaný podľa právnej úpravy o odmeňovaní policajtov.

Systemizácia bude vytvorená ministerstvom na základe návrhov vychádzajúcich z potrieb služobných úradov a po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky bude predložená na schválenie vláde tak, aby bola zapracovaná do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte môže vláda vykonať úpravu systemizácie.

Miesta policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby sa môžu obsadzovať iba v prípade, že podľa schválenej systemizácie boli vytvorené. Organizačnú štruktúru služobných úradov bude určovať minister.

K § 6 až 10

Návrh zákona taxatívne uvádza druhy štátnej služby.

Počas prípravnej štátnej služby sa policajt-čakateľ všestranne pripravuje na samostatný a riadny výkon stálej štátnej služby. Doba trvania prípravnej štátnej služby sa navrhuje v dostatočnej dĺžke na to, aby sa policajt -čakateľ mohol na stálu štátnu službu náležite pripraviť a získať policajné vzdelanie.

Doba trvania prípravnej štátnej služby sa môže predĺžiť iba v prípade, keď policajt v tejto dobe bez svojho zavinenia nesplnil požiadavku policajného vzdelania.

Súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby je tiež skúšobná doba, ktorej účelom je overiť, či je policajt pre štátnu službu vhodný alebo či jemu samotnému bude štátna služba vyhovovať.

Trvanie skúšobnej doby v dĺžke najviac dvanásť mesiacov vyjadruje špecifické nároky na službu v Policajnom zbore. Tento inštitút má slúžiť na to, aby sa policajt prakticky oboznámil s výkonom služby a mohol ohodnotiť svoje schopnosti a ochotu podriadiť sa všetkým povinnostiam a obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru. Slúži tiež na to, aby nadriadený určoval skúšobnú dobu diferencovane podľa poznatkov získaných v prijímacom konaní.

Predpokladá sa, že uchádzač s úplným stredným vzdelaním bude po prijatí do služobného pomeru súčasne zaradený na štúdium rezortnej školy trvajúce 10 mesiacov, ktoré súčasne zahrňuje i prax v útvare Policajného zboru. Ak by bola skúšobná doba ustanovená v kratšej výmere, nadriadený by nemal možnosť overiť si schopnosti policajta na priamy výkon služby, prípadne prijať zodpovedajúce opatrenia na urýchlené skončenie služobného pomeru.

Stála štátna služba je ťažiskovým inštitútom návrhu zákona.

V tejto službe bude policajt vykonávať štátnu službu samostatne.

Stála štátna služba predstavuje tzv. definitívu. Typická pre ňu je zvýšená ochrana pred prepustením zo služobného pomeru a zabezpečenie policajta aj po skončení služobného pomeru.

Ustanovujú sa podmienky pre zaradenie policajta do stálej štátnej služby, a to i v prípade znovuprijatia do služobného pomeru.

Ako ďalší druh štátnej služby je dočasná štátna služba. Z jej označenia vyplýva, že ide o službu, ktorá nemá mať trvalý charakter. Jej zavedenie je odôvodnené potrebou získať do Policajného zboru odborníkov z mimorezortných zamestnaní.

V prípade policajta v dočasnej štátnej službe má všetky výhody a nevýhody postavenia policajta v stálej štátnej službe s výnimkou tzv. definitívy.

V prípade, ak sa policajt počas trvania dočasnej štátnej služby osvedčí a stupňa podmienky prechodu do stálej štátnej služby, ktoré sú rovnaké ako z prípravnej štátnej služby, môže byť do tejto služby zaradený, ak o to písomne požiada.

Dočasná štátna služba končí jej uplynutím. Preto sa osobitne neurčujú doby, ktoré sa do tejto štátnej služby započítavajú. Zápočet dôb sa vykonáva iba v prípade prechodu policajta do stálej štátnej služby, kedy je nevyhnutné, aby splnil tie isté podmienky ako policajt v prípravnej štátnej službe.

K § 11 až 13

Navrhovaný zákon ustanovuje kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorými sú všeobecné vzdelanie a príslušná kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.

Všeobecné vzdelanie zahrňuje úplné stredné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie.

Policajné vzdelanie zahrňuje základné policajné vzdelanie a špecializované policajné vzdelanie, pričom základné sa určuje na funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou a špecializované na funkcie s plánovanou dôstojníckou hodnosťou.

Policajné vzdelanie získava policajt v rezortnej vzdelávacej sústave.

K § 14 a 15

Navrhovaný zákon ustanovuje podmienky pre prijatie občana do služobného pomeru s bližším určením tých, ktoré musí spĺňať po celý čas jeho trvania.

Splnenie podmienok nezakladá občanovi právny nárok na prijatie, ale služobný úrad rozhodne o prijatí podľa voľných miest, dosiahnutých výsledkov občana v prijímacom konaní a služobných potrieb.

Návrh osobitne pre účely tohto zákona vymedzuje obsah bezúhonnosti a spoľahlivosti. Občan musí spĺňať požadovaný stupeň vzdelania pre výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný. Tento stupeň vzdelania spolu s policajným vzdelaním, ktoré policajt získa po vzniku služobného pomeru, tvoria neodpustiteľný kvalifikačný predpoklad pre zastávanú funkciu.

Podmienka ovládania štátneho jazyka vyplýva z kvalitatívnych nárokov na výkon služby policajtov.

Podmienka trvalého pobytu na území SR sa opiera o čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môže zákon ustanoviť podmienky a obmedzenia pre výkon určitých povolaní.

Zisťovanie osobných údajov pre účely prijímacieho konania nie je v rozpore s ustanovením čl. 19 ods. 3 Ústavy SR a vykonáva sa podľa § 16 zák. č. 256/1992 Zb.

Podrobnejšie sa zákonom vymedzujú niektoré povinnosti občanovi-uchádzačovi o štátnu službu v prijímacom konaní, ale aj nadriadenému v tejto súvislosti.

K § 16 a 17

Navrhované ustanovenia upravujú náležitosti rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Služobná prísaha je podstatná náležitosť v štátnej službe. Ide v nej predovšetkým o vyjadrenie vernosti k štátu pri výkone štátnej služby. Zároveň vyjadruje špecifické požiadavky pri výkone tejto služby pri ochrane práv občanov, a to až po nasadenie vlastného života. Význam prísahy je zvýraznený tým, že jej zloženie podmieňuje vznik služobného pomeru.

K § 18

Návrh zákona vytvára právne predpoklady, ktoré zabezpečia riadny výkon štátnej služby bez toho, aby ho ovplyvňovali vzťahy vyplývajúce z § 116 Občianskeho zákonníka.

K § 19

Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate. Vzhľadom na to, že policajt pri výkone svojej právomoci preukazuje príslušnosť k Policajnému zboru aj služobnou rovnošatou, zveruje sa ministerstvu ustanoviť podrobnosti o služobnej rovnošate.

K § 20

Zavádza sa stavovské rozdelenie hodností na práporčícke, dôstojnícke a generálske na vyjadrenie vzťahov subordinácie subjektov služobného pomeru. Názvy týchto hodností sú v Policajnom zbore tradičné, aj v súčasnosti používané a verejnosti všeobecne známe. Doteraz používaný 2. druh hodností v kriminálnej službe nebral do úvahy skutočnosť, že táto nemá osobitné postavenie v Policajnom zbore, ani nestojí mimo zboru a navyše názvy niektorých týchto hodností sú totožné s názvami funkcií v poriadkovej polícii.

Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy sa doby výsluhy rokov v hodnosti ustanovujú priamo do zákona. Výsluha rokov v hodnostiach kapitán, major a podplukovník sa ustanovuje tak, aby zabezpečovala plynulú progresiu. Zákon súčasne taxatívne vymenúva, kedy sa do doby výsluhy rokov v hodnosti nezapočítava doba trvania služobného pomeru.

K § 21 a 22

Zákon upravuje podmienky na vymenovanie do hodnosti pri prijatí do služobného pomeru. Vymenovaním sa rozumie prvé udelenie hodnosti pri prijatí do služobného pomeru. Ustanovuje sa stupeň všeobecného vzdelania pre vymenovanie do hodnosti pri prijatí do služobného pomeru.

Vzhľadom na význam vymenovania do prvej hodnosti pri prijatí do služobného pomeru sa nárok na vymenovanie zakotvuje priamo do zákona. V súlade so záujmom na získaní vysokoškolsky vzdelaných policajtov sa umožňuje vymenovať policajta do hodnosti nadporučíka alebo do hodnosti vyššej, pokiaľ pri výkone funkcie využije vysokoškolskú odbornú prax získanú pred prijatím do služobného pomeru. Zápočet predchádzajúcej vysokoškolskej odbornej praxe pre účely vymenovania do vyššej hodnosti zodpovedá dobe výsluhy rokov v dôstojníckych hodnostiach.

Ustanovuje sa, že v prípadoch prijímania odborníkov, ktorí už boli v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo v inom služobnom pomere, sa môže ponechať skôr dosiahnutá hodnosť, ak policajt bude využívať predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách.

K § 23 až 25

Upravujú sa podmienky na povýšenie policajta do vyššej hodnosti, príp. na povýšenie do vyššej stavovskej skupiny hodností. Povýšením sa rozumie udelenie ďalšej vyššej hodnosti. Do generálskych hodností sa policajti vymenúvajú.

Pre povýšenie do práporčíckych hodností je podmienkou ukončené úplné stredné vzdelanie. Pre povýšenie do prvej dôstojníckej hodnosti je podmienkou úplné stredné vzdelanie a špecializované policajné vzdelanie. Pre povýšenie do vyšších dôstojníckych hodností je podmienkou ukončené vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym alebo magisterským, inžinierskym alebo doktorským štúdiom. Toto opatrenie sleduje zabezpečenie proporcionálneho zloženia počtu policajtov v práporčíckych a dôstojníckych hodnostiach a bráni nivelizácii dôstojníckych hodností.

Ďalšou podmienkou pre povýšenie do vyššej hodnosti je splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania pre ustanovenú hodnosť. Do hodnosti generála vymenúva policajta prezident Slovenskej republiky na návrh vlády (čl. 102 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky).

K § 26

Inštitút prepožičania hodnosti sa používa v súvislosti s výkonom zastávanej funkcie v prípadoch, keď si to vyžaduje výkon tejto funkcie alebo reprezentácia Policajného zboru a ak vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru nemohol túto hodnosť dosiahnuť. Tento inštitút vychádza z originálnej pôsobnosti vo veciach služobného pomeru, ktorá je zverená ministrovi.

Tento inštitút môže byť použitý len u policajta, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe.

K § 27 až 32

Inštitút služobného hodnotenia slúži ako podklad pre rozhodovanie nadriadených vo veciach služobného pomeru. Služobné hodnotenie má rozhodujúci význam pri posudzovaní odbornej spôsobilosti policajta, dodržiavania služobnej disciplíny a pracovnej aktivity a výslednosti v služobnom pomere.

Pri hodnotení spĺňania kvalifikačných predpokladov pre funkciu sa posudzuje plnenie jeho jednotlivých zložiek, a to kvalifikačného predpokladu vzdelania a kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania.

Navrhované ustanovenia upravujú postup nadriadených pri vykonávaní a schvaľovaní služobného hodnotenia, ako aj dobu jeho platnosti.

K § 33

Inštitút ustanovenia do funkcie sleduje v prvom rade potreby plnenia úloh Policajného zboru a zároveň zaručuje, aby ustanovenie policajta do konkrétnej funkcie nebolo na ujmu jeho zdravotného stavu. Ďalej sa týmto inštitútom zabezpečuje kvalitné plnenie úloh Policajného zboru. Preto sa pri ustanovovaní policajta do funkcie prihliada na plnenie kvalifikačných predpokladov pre funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a závery služobného hodnotenia.

Inštitút vymenovania do funkcie a odvolania z nej uľahčí mobilitu policajtov v najvyšších riadiacich funkciách. Na zamedzenie možnosti zneužívania tohto inštitútu v praxi sa okruh funkcií, ktoré bude možné obsadzovať vymenovaním, ustanovuje priamo v zákone a zužuje len na funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

K § 34

Vzhľadom na špecifikum funkcie vyšetrovateľa sú určené osobitné podmienky pre určenie za vyšetrovateľa. Z toho dôvodu je potrebné trvať na dosiahnutom stupni vysokoškolského vzdelania, splnení určitého veku a vykonaní záverečnej odbornej vyšetrovateľskej skúšky.

K § 35

Výpočet možností previesť policajta na inú funkciu je upravený taxatívne a nemožno ho ďalej rozširovať. Ak policajt nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu z uvedených dôvodov, bude nadriadený povinný previesť ho na inú funkciu v mieste výkonu štátnej služby, a ak to nebude možné, preložiť ho na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu. V návrhu zákona sa priamo vymedzuje pojem organizačnej zmeny.

Z charakteru jednotlivých druhov štátnej služby vyplýva, že nie na každú z nich sa vzťahujú všetky dôvody prevedenia na inú funkciu. Preto je potrebné presne špecifikovať použitie konkrétnych dôvodov na jednotlivé druhy štátnej služby.

Zakotvuje sa fakultatívne prevedenie alebo preloženie, ktoré je viazané na žiadosť policajta alebo jeho písomný súhlas. Umožňuje sa späťvzatie žiadosti o prevedenie na inú funkciu alebo odvolanie písomného súhlasu s prevedením za podmienok, že žiadosť bola podaná alebo súhlas bol odvolaný skôr, ako bolo o prevedení rozhodnuté a že s tým súhlasí nadriadený.

K § 36

Inštitútom prevelenia sa zavádza časovo obmedzená dispozícia z dôvodu možnosti operatívneho zaistenia bezpečnostných opatrení.

Uvedená možnosť vyplýva z čl. 18 ods. 2 písm. d) Ústavy SR, podľa ktorého zákaz nútených prác sa nevzťahuje na konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných.

K § 37 a 38

V návrhu zákona sa vymedzujú dôvody vyslania na služobnú cestu, ktoré zahrňujú i legalizáciu činností policajta v spoločných pracovných tímoch zriaďovaných na objasňovanie závažnej trestnej činnosti.

Policajt je povinný vykonávať službu v mieste svojho služobného pôsobiska. Za predpokladu, že to bude potrebné, nadriadený má právo vyslať policajta na nevyhnutne potrebný čas na služobnú cestu. Povinnosťou policajta je služobnú cestu absolvovať. Na druhej strane povinnosťou nadriadeného, ktorý policajta na služobnú cestu vysiela, je prihliadať na oprávnené záujmy policajta. Na rozdiel od pracovnoprávnych predpisov sa v zákone výslovne upravuje, že policajt bude povinný nastúpiť na služobnú cestu i v dňoch, na ktoré pripadá jeho nepretržitý odpočinok v týždni, alebo v deň, na ktorý pripadol sviatok. Táto doba sa bude považovať za výkon štátnej služby.

Na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností, ak to vyžadujú potreby výkonu služby, možno vyslať len policajta zaradeného v prípravnej štátnej službe alebo stálej štátnej službe. Vyslanie na služobnú cestu nie je potrebné časovo obmedziť, vzhľadom na to, že je viazané na súhlas policajta.

K § 39

Inštitút slúži na riešenie situácie, keď nadriadený dlhodobo nemôže vykonávať svoju funkciu.

Poverenie zastupovaním vo funkcii sa obmedzuje iba na okruh riadiacich funkcií a vyžaduje sa súhlas policajta. Zastupovaním možno poveriť iba policajta v štátnej službe stálej alebo dočasnej. Poverenie zastupovaním môže byť vykonané iba písomnou formou.

K § 40 až 45

Záloha je forma zaradenia, ktorá umožňuje zachovať služobný pomer policajtov, ktorí z dôvodov uvedených v zákone nemôžu dočasne vykonávať doposiaľ zastávanú alebo inú funkciu. Ide o prechodné opatrenie, ktoré zohľadňuje osobitosti služobného pomeru.

Činná záloha je opatrenie, keď policajt plní úlohy mimo služobného úradu. Zaradenie do nej je podmienené súhlasom policajta.

Záloha pre študujúcich sa bude využívať najmä na zaraďovanie policajtov študujúcich v rezortných školách.

Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených zabezpečuje policajtom v štátnej službe stálej istotu, pretože v tejto službe sa nepripúšťa skončenie služobného pomeru z dôvodov organizačných zmien a z dôvodu zníženia zdravotnej klasifikácie, ak policajta nemožno previesť na inú funkciu v štátnej službe, ako aj z ďalších dôvodov, ktoré sú v § 43 vymenované. Keďže je potrebné reagovať na túto skutočnosť, rieši sa tento problém zálohou pre prechodne nezaradených policajtov. Pretože nie sú zaradení v konkrétnej funkcii a zaradenie v zálohe nie je pre nich časovo obmedzené, patrí im znížený služobný plat. Výška služobného platu závisí od dôvodu zaradenia policajta do zálohy. Počas zaradenia v tejto zálohe policajt neplní služobné úlohy.

Neplatená záloha sa bude využívať najmä na zaraďovanie policajtov, ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace, policajtkám, ktorým bola udelená ďalšia rodičovská dovolenka a policajtom, ktorým bol prerušený výkon funkcie.

K § 46

Určité, v zákone vymedzené konanie policajta môže byť na ujmu výkonu štátnej služby a dobrého mena Policajného zboru. Z tohto dôvodu sa v zákone uvádza inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby, ako dočasné opatrenie, ktoré musí trvať do náležitého objasnenia prípadu. Cieľom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je zabrániť policajtovi vo výkone služby, ak je dôvodne podozrivý, že sa dopustil takého konania, ktoré bráni ďalšiemu výkonu služby alebo, aby nemohol svoje postavenie policajta zneužiť na ovplyvňovanie pri objasňovaní jeho činu.

Pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby služobný pomer naďalej trvá, policajt iba nevykonáva službu, preto ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať. Na dočasnú dobu pozbavenia výkonu štátnej služby sú policajtovi odňaté služobné zbrane a služobný preukaz a služobný odznak.

Vzhľadom na to, že policajt v tomto období nevykonáva štátnu službu, patrí mu iba náhrada služobného platu vo výške 50 %, ktorá sa zvyšuje na každú nezaopatrenú osobu o 10 %, maximálne však do výšky 70 % služobného platu.

V prípade, že pozbavenie výkonu štátnej služby skončí inak ako prepustením, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený.

K § 47 až 49

Na riadne a bezchybné fungovanie Policajného zboru ako celku je nevyhnutné, aby jednotliví policajti dodržiavali služobnú disciplínu. Vymedzuje sa pojem služobná disciplína, v rámci ktorej sa ukladajú policajtovi povinnosti, ktoré sa viažu na zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, služobnú prísahu, ako aj rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených. V nadväznosti na vymedzenie pojmu služobná disciplína sa zdôrazňuje význam práv a povinností policajta. Tieto sa delia na práva a povinnosti policajta a povinnosti nadriadeného. Vzhľadom na postavenie nadriadeného je tento povinný plniť okrem povinností policajta aj povinnosti nadriadeného. Základný rozsah povinností je prevzatý z doterajšej právnej úpravy, nakoľko sa v doterajšej bezpečnostnej praxi osvedčili a tieto sú doplnené o ďalšie povinnosti typické pre štátnu službu.

Podmienkou plnenia služobných úloh uložených príslušnými predpismi a pokynmi nadriadeného je riadne oboznámenie policajta s ich obsahom. Súčasne sa upravuje postup, keď sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom.

Za účelom zabezpečenia jednotného postihu porušovania povinností policajta sa do povinností ustanovujú osobitné obmedzenia policajta pre výkon podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti. Tieto spočívajú v úplnom zákaze výkonu podnikateľskej činnosti policajta, inej zárobkovej činnosti, ako aj v zákaze členstva v štatutárnych, alebo kontrolných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Uvedené je nevyhnutné pre zamedzenie prípadného stretu dôležitého záujmu štátnej služby a záujmu policajta. Odstraňuje sa tak obťažná kontrola, či nedochádza k uvedenému stretu záujmov a pod.

K § 50

Na upevňovanie služobnej disciplíny a na zabezpečenie potrebnej výchovy policajtov k nej slúži inštitút disciplinárnej právomoci.

V rozsahu svojej disciplinárnej právomoci sú nadriadení oprávnení udeľovať odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

K § 51

Dôležitou zásadou pri udeľovaní odmien je princíp zásluhovosti.

Udelenie odmeny v čase, keď plynie policajtovi lehota na zahladenie disciplinárneho trestu, je v rozpore so zásadami pre udeľovanie odmien, najmä s účelom udeľovanej odmeny a jej výchovným účinkom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby zákon na túto skutočnosť reagoval.

Prípady hodné osobitného zreteľa prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak potrestaný policajt svojím konaním zachráni život občana a zabráni závažnej škode na zdraví alebo na majetku.

Na ocenenie policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, sa zakotvuje možnosť výnimočného povýšenia do vyššej hodnosti in memoriam.

K § 52 až 54

Navrhované ustanovenie charakterizuje disciplinárne previnenie ako zavinené porušenie všetkých povinností policajta uvedených v tomto zákone, ako aj v ostatných všeobecne záväzných právnych a interných predpisoch a príkazov nadriadených, ktoré sa vzťahujú na štátnu službu policajtov.

V zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa uvádza, že podľa osobitných predpisov sa prejedná konanie, ktoré má znaky priestupku, ak sa ho dopustili policajti. Vzhľadom na uvedené je potrebné prejednávanie priestupkov upraviť týmto zákonom.

Podľa tohoto zákona sa disciplinárne opatrenia ukladajú za disciplinárne previnenie alebo priestupok. Preto sa navrhuje ustanoviť jednotlivé druhy disciplinárnych opatrení, ktoré sú typické pre ozbrojené bezpečnostné zbory a pre prejednávanie priestupkov podľa priestupkového zákona. Súčasne sa ustanovuje, že za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku, postačuje výčitka.

K § 55 až 60

Z hľadiska komplexnosti navrhovanej právnej úpravy sa upravuje priamo v návrhu zákona i procesná stránka disciplinárneho konania, t. j. postup účastníkov disciplinárneho konania pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Sú tu uvedené všeobecné zásady používané pri ukladaní disciplinárnych opatrení.

Zánik disciplinárnej zodpovednosti za disciplinárne previnenie i priestupok sa navrhuje ustanoviť na jeden rok odo dňa ich spáchania, nakoľko ide o porušenie rovnakej intenzity a riešenie si vyžaduje podobný postup.

Disciplinárne opatrenia ukladané za priestupok nemôžu zasahovať do inštitútov služobného pomeru policajta, to znamená, že za priestupok nie je možné znížiť hodnosť policajta, ani uložiť zákaz výkonu štátnej služby policajta.

Súčasne sa ustanovuje, že amnestiu na disciplinárne previnenia udeľuje minister.

K § 61 a 62

Zahladenie disciplinárneho opatrenia je významným inštitútom slúžiacim na to, aby výchovne motivovalo policajta, ktorý bol potrestaný. Z tohto dôvodu sa ustanovujú lehoty a pravidlá, podľa ktorých bude disciplinárne opatrenie zahladené priamo zo zákona.

Zahladzujú sa iba vykonané disciplinárne opatrenia. Z tejto zásady návrh zákona umožňuje výnimku pri zahladení disciplinárneho opatrenia zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo zákazu činnosti. Tieto disciplinárne opatrenia môžu byť zahladené už po uplynutí polovice času ich výkonu.

Disciplinárne opatrenia sa zapisujú do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

K § 63

Ak ide o prejednávanie konania policajta, ktoré má znaky priestupku, v disciplinárnom konaní, je účelné v niektorých prípadoch uplatňovať v tomto konaní obdobný postup, aký je upravený vo všeobecnej právnej úprave konania o priestupkoch.

K § 64

V návrhu zákona je potrebné upraviť základný čas služby v týždni, najmä jeho dĺžku, rozvrhnutie, odpočinok a prestávky v službe. Zákon zohľadňuje špecifiká výkonu štátnej služby policajtov.

Navrhované ustanovenie umožňuje, aby mohol byť za určených podmienok policajtovi povolený kratší čas služby. Nemôže však ísť o právny nárok. Podľa praxe možno predpokladať, že o kratší čas služby budú žiadať hlavne policajtky starajúce sa o deti. Služobný príjem bude v prípade kratšieho úväzku zodpovedať rozsahu tohto skrátenia.

K § 65 a 66

Rovnomerné rozvrhnutie času služby je koncipované tak, že týždenný čas služby musí byť odslúžený v každom týždni, to znamená, že policajt odslúži v týždni vždy 37, 5 hodín. Naproti tomu nerovnomerné rozvrhnutie spočíva v tom, že týždenný čas služby odslúži policajt tiež, nie však v každom týždni, ale v určenom období. Toto určené obdobie nesmie byť však dlhšie, než celý kalendárny rok.

Pokiaľ ide o policajtov, ktorí budú vykonávať štátnu službu v nerovnomernom rozvrhnutí, vychádza sa z predpokladu, že tak určí nadriadený podľa konkrétnych potrieb výkonu štátnej služby.

Zavedenie dĺžky nepretržitej zmeny v rozsahu najviac 12 hodín zohľadňuje špecifiká výkonu štátnej služby policajtov.

Vytvára sa možnosť a stanovujú sa podmienky zavedenia pružného času služby pre policajtov.

Zavádza sa možnosť nepretržitého odpočinku v trvaní 8 hodín pre policajta, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. 00 hodine.

K § 67

Zákon určuje, po koľkých hodinách nepretržitého času služby má policajt nárok na prestávku na jedlo a oddych.

K § 68 a 69

Zákon ustanovuje prípady, kedy je nevyhnutné zabezpečiť výkon štátnej služby nad stanovený základný čas služby v týždni, v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok. Zároveň ustanovuje, že takáto služba môže byť vykonávaná len v dôležitom záujme a charakterizuje tento pojem.

Úlohou Policajného zboru je chrániť životy, zdravie a majetok občanov a verejný poriadok. Z charakteru týchto úloh vyplýva, že rozsah zabezpečovaných činností nie je možné vopred predpokladať a určiť. Z rovnakého dôvodu nie je možné určiť ani najvyšší prípustný rozsah služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni.

Výkon služby v niektorých prípadoch vyžaduje nasadzovanie väčšieho počtu policajtov na plnenie bezpečnostných úloh, než je obvyklé. Z tohto dôvodu návrh zákona zakotvuje možnosť nariaďovania služobnej pohotovosti policajtov, ktorí by inak po skončení svojej pravidelnej služby mali nárok na odpočinok.

K § 70 až 72

Základná výmera dovolenky sa ustanovuje v týždňoch.

Navrhuje sa upraviť základnú výmeru dovolenky v dĺžke šesť týždňov. Tento návrh je odôvodnený zvýšenými požiadavkami kladenými na psychickú a fyzickú záťaž policajtov. Vzhľadom na túto zvýšenú záťaž je potrebná dlhšia doba na regeneráciu ich psychických a fyzických síl.

V zákone sa upravujú podmienky nároku na dovolenku, resp. na jej pomernú časť. Zákonná úprava dovolenky vychádza z ustanovenia článku 36 Ústavy SR, podľa ktorého právna úprava dovolenky patrí medzi pracovné podmienky. Tieto majú byť podľa citovaného ustanovenia Ústavy SR uspokojujúce.

Taxatívne sa určujú doby, ktoré je možné započítať ako čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku.

K § 73 a 74

Určuje sa postup pri udeľovaní dovolenky a vzhľadom na zabezpečenie regenerácie síl policajta sa obligatórne v zákone ustanovuje povinnosť vyčerpať v kalendárnom roku aspoň 3 týždne dovolenky. V záujme právnej istoty policajta návrh ustanovuje, kedy nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky, pretože v týchto prípadoch by došlo k zmareniu účelu dovolenky. Obdobný je postup v prípadoch, keď sa dovolenka prerušuje.

K § 75 a 76

Ustanovuje sa, že policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat. Súčasne sa ustanovujú podmienky, za ktorých patrí policajtovi náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ako aj povinnosť policajta vrátiť služobný plat za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok.

K § 77 a 78

Vznik nároku na dodatkovú dovolenku je podmienený výkonom určitej služby a určitou dobou výkonu tejto služby. Na vznik nároku na dodatkovú dovolenku sa nevyžaduje splnenie podmienok platných pre vznik nároku na dovolenku. Podmienky pre vznik nároku na dodatkovú dovolenku treba posudzovať samostatne; bez ich splnenia dodatková dovolenka nepatrí. Policajt musí tieto podmienky splniť v tom istom služobnom pomere a najneskoršie do konca kalendárneho roka. Stanovuje sa postup pri výpočte pomernej časti dodatkovej dovolenky.

Súčasne sa taxatívne vymedzuje, ktorá štátna služba sa považuje za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú.

K § 79 až 83

V návrhu zákona sa upravujú prípady, kedy sa policajtovi poskytne služobné voľno s nárokom na služobný plat a kedy mu môže byť poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat.

Súčasne sa osobitne vymedzujú prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky, ako aj dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby. Zároveň sa vymedzuje rozsah poskytovaného služobného voľna, ako aj prípady, v ktorých za poskytnuté služobné voľno patrí služobný plat.

K § 84

Navrhované ustanovenie vyjadruje predpokladanú štruktúru služobného platu policajta. Súčasne sa vymedzuje, ktoré zložky služobného príjmu tvoria služobný plat. Ustanovuje sa náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe, ktorá nie je služobným príjmom.

K § 85

Zaradenie služobných činností do platových tried sa navrhuje ustanoviť katalógom služobných činností. Katalóg služobných činností bude po schválení ministrom súčasťou vnútorného platového predpisu.

V zákone sa ustanovujú výšky platov, vychádzajúce z tarifných platov v pripravovanom zákone o štátnej službe, ktorý spracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ako základ pre určenie výšky funkčného platu policajtov sa navrhuje tarifný plat štátneho zamestnanca v prvom platovom stupni.

Medziročný nárast výšky funkčného platu sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte. Prijatie navrhovaného, valorizačného mechanizmu má zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov medzi odmeňovaním policajtov a odmeňovaním zamestnancov v podnikateľskej sfére. Tento valorizačný mechanizmus je potrebné považovať za základný sociálny stimul, ktorý by mohol zastaviť nepriaznivý trend odchodu kvalifikovaných odborníkov s viacročnou praxou z Policajného zboru, predovšetkým do podnikateľskej sféry.

K § 86

Prídavok za výsluhu rokov je dlhoročná súčasť služobného príjmu policajta a vyjadruje jeho platový postup v závislosti od dĺžky započítanej odbornej praxe.

Navrhovaným časovým odstupňovaním zvyšovania percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov policajta sa realizuje potreba stabilizácie policajtov.

K § 87

Hodnostný príplatok je súčasťou služobného platu a priznáva sa v závislosti na dosiahnutej hodnosti.

K § 88

Súčasná právna úprava v niektorých smeroch zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje riziká, ktoré výkon služby v nových podmienkach prináša. Osobitný príplatok vo svojej podstate má odzrkadľovať rizikovosť možného ohrozenia života alebo zdravia policajta. Úlohy vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore kladú na policajtov vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer permanentnú pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zákonom pri ochrane života a bezpečnosti osôb a majetku. Na policajtov vo výkone služby sú kladené i spoločensky očakávané vysoké nároky, pri ktorých sa nepredpokladá zlyhanie ľudského činiteľa, a to ani v osobitne záťažových situáciách, napr. pri ohrození života a zdravia ich samých. Vyššou hornou hranicou osobitného príplatku sa zvyšuje priestor na ohodnotenie uvedených rastúcich rizikových vplyvov.

Podľa § 9 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je každý policajt v službe aj mimo služby povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Zvýšenie hornej hranice rozpätia osobitného príplatku nezakladá právny nárok. Okruh činností a konkrétna výška príplatku, vzhľadom na rôznorodosť charakteru činností v PZ, SIS, ZVJS a ŽP SR v závislosti od možností rozpočtu, budú určené vo vnútornom platovom predpise. Nepredpokladá sa od nadobudnutia účinnosti nového zákona okamžité uplatňovanie hornej hranice osobitného príplatku a uvažuje sa zachovať súčasný stav v závislosti od disponibilných zdrojov zo štátneho rozpočtu. Aby nebolo potrebné vykonávať časté zmeny v zákone navrhuje sa už teraz úprava hornej hranice príplatku.

K § 89 a 90

Príplatok za riadenie je súčasťou služobného platu, ktorým sa navrhuje oceniť náročnosť riadiacej práce nadriadeného. Tento sa určuje percentuálnou výškou. Okruh činností a výšku príplatku v rámci zákonného rozpätia pre jednotlivé funkcie ustanoví minister v tabuľkách zloženia počtov služobného úradu. Ustanovuje sa aj príplatok za zastupovanie v prípadoch, keď policajt v riadiacej funkcii nemôže vykonávať riadiacu funkciu.

K § 91

Navrhované ustanovenie umožňuje výraznejšiu diferenciáciu v odmeňovaní policajtov. Táto sa v praxi osvedčila, a preto sa prakticky zachováva súčasná právna úprava. Osobný príplatok je fakultatívnou časťou služobného príjmu, ktorú môže nadriadený priznať policajtovi pri dosahovaní veľmi dobrých výsledkov pri výkone štátnej služby.

Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť, ktorú si realizácia návrhu zákona vyžiada, bude priznanie osobného príplatku na úrovni hornej hranice výnimočné. Pri optimálnom náraste mzdových prostriedkov je možné očakávať postupné zvyšovanie osobných príplatkov na úroveň ich hornej hranice v priebehu 10 až 15 rokov. Opodstatnenosť navrhovanej výšky osobného príplatku vyplýva aj zo skutočnosti, že predložený návrh zákona nepredpokladá zavedenie inštitútu špičkového zamestnanca a jeho finančné ocenenie.

K § 92

Policajti často vykonávajú službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, ktoré priamo súvisia s konkrétnou špeciálnou činnosťou na konkrétnom mieste výkonu štátnej služby. Preto sa priamo v zákone ustanovujú sťažujúce vplyvy a výška príplatku, pričom sa ustanovuje zoznam činností, v ktorom sa konkretizujú obidve skupiny s prihliadnutím na mieru rizika intenzitu pôsobenia sťažujúcich vplyvov.

K § 93 až 97

Navrhované príplatky zohľadňujú špecifické činnosti výkonu štátnej služby policajtami.

Príplatok za prípravu policajta-čakateľa je novou formou príplatku, ktorý oceňuje náročnosť práce školiteľa. Príplatok je viazaný iba na dobu prípravy policajta-čakateľa.

Policajt, ktorý pri výkone štátnej služby plní aj funkciu psovoda, nie je zvýhodnený v platovej triede. Služobného psa má prideleného do osobnej starostlivosti, sám sa o neho stará aj mimo výkonu štátnej služby. Na ocenenie tejto starostlivosti sa navrhuje priznať osobitný príplatok. Rovnako sa navrhuje oceniť aj policajta, ktorý má v osobnej starostlivosti prideleného služobného koňa.

Policajt, ktorý pri plnení služobných úloh vyplývajúcich z jeho zaradenia, používa aj služobné dopravné prostriedky a stará sa o ne, nie je zvýhodnený v platovej triede. V tomto prípade nejde o vodiča z povolania. Keďže vedenie služobného dopravného prostriedku a starostlivosť o jeho bezporuchový stav nie je vôbec ohodnotené, navrhuje sa priznať mu osobitný príplatok.

Rovnako nie je zvýhodnený v platovej triede ani policajt, ktorý pri výkone štátnej služby plní aj funkciu potápača. Na to, aby mohol funkciu potápača vykonávať, musí splniť stanovený kvalifikačný stupeň. Policajtovi sa navrhuje priznať osobitný príplatok podľa získaného kvalifikačného stupňa.

Navrhuje sa ponechať osobitný príplatok za zmennosť. Policajt pracujúci v zmennom režime je oproti policajtovi vykonávajúcemu štátnu službu v pravidelnom režime znevýhodnený vo vzťahu k jeho rodinnému zázemiu.

K § 98

Navrhovaný príplatok za štátnu službu nadčas je viazaný na výkon služby v určitom čase, ktorý nie je finančne ohodnotený v iných zložkách služobného príjmu.

K § 99 až 101

Navrhované príplatky sú viazané na výkon služby v určitom čase v rozsahu doterajších príplatkov s tým, že z dôvodu zjednodušenia postupu sa namiesto priemerného služobného príjmu, ktorý bol základom pre určenie konkrétnej sumy príplatku, bude vychádzať z priemerného počtu služobných hodín, pripadajúcich v roku jeden mesiac a zo služobného platu.

K § 102

Zvýšené nároky kladené na štátnu službu vykonávanú policajtmi sa navrhuje kompenzovať zavedením inštitútu ďalšieho služobného platu a jeho priznanie viazať na skutočný výkon štátnej služby s taxatívne určenými dôvodmi jeho nepriznania.

Poskytovanie ďalšieho služobného platu v každom polroku kalendárneho roka je viazané na splnenie podmienok. Tým sa vytvára priestor na zlepšenie finančnej situácie policajtov v preddovolenkovom a predvianočnom období.

Konkrétna výška ďalšieho služobného platu bude priamo závislá od výšky služobného platu policajta a koeficientu, ktorým sa vynásobí. Koeficient ustanoví zákon o štátnom rozpočte.

K § 103

Odmeňovanie služobnej pohotovosti v štátnej službe je založené na doteraz zaužívaných princípoch. Výška odmeny je rozlíšená podľa toho, či sa služobná pohotovosť vykonáva v mieste výkonu štátnej služby, v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne inom dohodnutom mieste, alebo s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia napríklad mobilné telefóny, pagery a tiež, či pripadá na deň výkonu štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 104 a 105

Základným druhom štátnej služby podľa návrhu tohto zákona má byť stála štátna služba. Preto nie je žiadúce zvýhodňovať policajtov-čakateľov v prípravnej štátnej službe. Na druhej strane sa v prípade potreby umožňuje na určitý čas prijať policajtov do dočasnej štátnej služby a odmeňovať ich za rovnakých podmienok, aké sú určené pre policajtov v stálej štátnej službe.

Pre policajtov-čakateľov v prípravnej štátnej službe je vylúčené poskytovanie príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za výchovu policajta-čakateľa. Pre policajtov dočasnej štátnej služby je vylúčené poskytovanie príplatku za výchovu policajta-čakateľa. Navrhuje sa, aby sa policajtovi v prípravnej štátnej službe funkčný plat krátil.

K § 106 až 108

Navrhuje sa ustanoviť vecné riešenie príslušných ustanovení. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje splatnosť služobného príjmu pozadu, nie v bežnom mesiaci. Takúto úpravu si vyžiadala potreba zosúladiť termín splatnosti služobného príjmu tak, ako je upravená u zamestnancov v pracovnom pomere, predovšetkým z dôvodu nadväznosti tohto pojmu na ďalšie všeobecne právne predpisy napríklad daň z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb, odvody do fondov, prídavky na deti. Výplatné termíny, formu a spôsob určí vo svojej pôsobnosti minister.

Navrhuje sa taxatívne stanoviť zrážky zo služobného príjmu, ktoré môže realizovať služobný úrad.

K § 109

Navrhuje sa možnosť poskytnúť policajtovi, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí alebo vyslaný na denné štúdium do zahraničia časť služobného príjmu v inej než slovenskej mene. Spôsob výplaty v inej než slovenskej mene ustanoví minister. Je tiež potrebné, aby peňažné náležitosti počas brannej pohotovosti štátu napríklad splatnosť služobného príjmu bolo upravené osobitným spôsobom - ministrom.

§ 110 až 118

Navrhované ustanovenia upravujú poskytovanie náhrad výdavkov policajtovi v súvislosti s plnením služobných úloh.

Stravné je upravené rovnako ako v zákone č. č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Krátenie stravného pri služobných cestách z dôvodu zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania pre jednotný postup sa určuje v percentách. Stravné sa navrhuje neposkytovať pri služobných cestách policajta do miesta trvalého pobytu a v mieste výkonu štátnej služby.

Policajtovi, ktorý je prijatý alebo preložený na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby sa poskytuje náhrada ako pri služobnej ceste. Poskytovanie týchto náhrad je pozastavené, ak policajt odmietne výmenu alebo pridelenie bytu v tomto mieste výkonu štátnej služby. Náhrady pri presťahovaní predstavujú len najnutnejšie výdavky, ktoré policajtovi vzniknú v dôsledku jeho presťahovania.

Ďalej sa upravuje poskytovanie náhrad cestovných výdavkov do škôl a kurzov policajtom študujúcim popri výkone štátnej služby a policajtom študujúcim na dennom štúdiu za cesty na návštevu rodiny. Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce na opravách a údržbe účelových, kúpeľných a rekreačných zariadeniach patria policajtovi náhrady ako pri služobnej ceste.

K § 119 až 126

Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničných služobných cestách sa preberajú ustanovenia § 10 až 16 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, pričom poskytovanie stravného je vymedzené v troch časových pásmach. Vreckové je fakultatívnou dávkou a policajtovi sa poskytuje ak zahraničná služobná cesta trvá dlhšie ako osemnásť hodín.

K § 127 a 128

Náhrady výdavkov poskytované policajtovi pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí sú postavené na úrovni služobnej zahraničnej cesty, pričom sa bližšie vymedzuje poskytovanie cestovných náhrad za cesty policajta na návštevu rodiny počas štúdia. Vreckové tejto kategórii policajtov nepatrí.

Náhrady stravného v cudzej mene poskytované policajtom s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu sa navrhujú v nižšej čiastke ako sú náhrady poskytované podľa zákona č. 119/1992 Zb. Navrhuje sa poskytovať náhrady potrebných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode.

K § 129

Podľa ustanovenia § 48 sa ukladá policajtovi povinnosť vyplývajúca zo štátnej služby, že musí pri výkone služby dbať na úpravu svojho zovňajšku. V súlade s tým sa navrhuje určiť právny nárok policajta na finančný príspevok, ktorý bude slúžiť na obnovu naturálnych náležitostí.

Príspevok na naturálne náležitosti nebude súčasťou služobného príjmu a nebude podliehať dani z príjmu. Vzhľadom na to, že ceny rovnošatového výstroja podliehajú cenovým vplyvom, navrhuje sa aby bola aktualizovaná každý rok podľa reálnych nákupných cien.

K § 130 až 133

Vymedzujú sa pojmy na účely poskytovania náhrad výdavkov, ktoré vzniknú pri plnení služobných úloh.

Zároveň návrh upravuje možnosť poskytovania preddavku ako aj povinnosti policajta nadriadené pri vyúčtovaní náhrad.

K § 134

Tento inštitút sa navrhuje ustanoviť pre mimoriadne udalosti znamenajúce pre policajtov značnú finančnú ujmu, ktorú nemohol ovplyvniť ani predvídať a nie je možné ju nahradiť podľa iného predpisu (napr. požiar bytu väčšieho rozsahu, narodenie 3 a viac detí, a pod. ). Podľa súčasných predpisov táto výpomoc podlieha zdaneniu. Postup pri podávaní žiadostí o jednorázovú peňažnú výpomoc ustanoví minister.

K § 135 až 140

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky patria otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do pracovných podmienok. Podľa citovaného ustanovenia majú zamestnanci právo na uspokojivé pracovné podmienky.

I v prípade štátnej služby podľa navrhovaného zákona musí byť venovaná náležitá pozornosť právnej úprave bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby. Preto sa v návrhu zákona vymedzujú povinnosti pre nadriadených, ako aj pre policajtov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby.

K § 141

Podmienky na výkon štátnej služby, vytvárané nadriadenými, patria medzi základné atribúty starostlivosti o policajtov. Z povahy štátnej služby vyplývajú pre policajtov zvýšené riziká. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti nadriadených smerujúce k vytváraniu zdravotných, sociálnych, pracovných, kultúrnych a ďalších podmienok na riadny výkon služby.

K § 142 a 143

Je žiadúce, aby si policajti počas trvania služobného pomeru zvyšovali svoje vzdelanie. Predpokladá sa, že podstatná časť prípravy policajtov bude realizovaná v rezortnej vzdelávacej sústave. Nakoľko Policajný zbor vynaloží na získanie alebo zvýšenie vzdelania policajtov určité finančné prostriedky, ukladá sa policajtom povinnosť tieto prostriedky nahradiť vykonaním štátnej služby po určitú dobu. V prípade skončenia služobného pomeru z iných dôvodov než organizačných, zdravotných, z dôvodu splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok alebo zrušenia v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného ukladá sa policajtom povinnosť náklady na získanie alebo zvýšenie vzdelania v primeranej výške uhradiť.

K § 144

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby policajti, ktorí sa prezliekajú pri nástupe a po skončení služby alebo si odkladajú odev, mali istotu, že sa ich odev nestratí, nepoškodí alebo nebude odcudzený. Zvrškami sa rozumejú tie časti odevu a príslušenstva, ktoré pracovníci zvyčajne so sebou nosia a obvyklé osobné predmety.

K § 145

Návrh zákona predpokladá, že podmienky zdravotnej starostlivosti o policajtov sa nebudú v zásade odlišovať od všeobecnej právnej úpravy.

Odlišnosti v zdravotnej starostlivosti o policajtov zahŕňajú vstupné, výstupné, periodické a mimoriadne zdravotné prehliadky, posudkovú činnosť, ktoré sú určené v interných predpisoch. Táto osobitná zdravotná starostlivosť je odôvodnená charakterom policajnej služby.

K § 146

V oblasti starostlivosti o policajtov zaujíma významné miesto inštitút preventívnej rehabilitácie. Jej účelom je prispievať k regenerácii fyzických a psychických síl policajtov. Zmennosť časté vykonávanie služby nadčas, nočná služba, nepravidelné stravovanie, nedostatok odpočinku, denný kontakt s trestnou činnosťou majú významný vplyv na zdravotný a psychický stav policajtov. Realizáciou špeciálnych rekondičných a relaxačných programov v rámci preventívnej rehabilitácie sa zvýši fyzická zdatnosť a zlepší sa ich reakcia na duševný stres.

K § 147 až 151

Podľa článku 38 Ústavy SR majú ženy právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky. Ustanovenie čl. 41 Ústavy SR ustanovuje, že žene v tehotenstve je zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

Príslušné práva určené policajtkám sa navrhuje použiť tiež na osamelých policajtov.

K § 152 a 153

Dĺžku rodičovskej dovolenky sa v zákone navrhuje stanoviť rovnako, ako je tomu u pracovníčok v pracovnom pomere. Súčasne sa stanovuje, kedy je možné poskytnúť rodičovskú dovolenku policajtke, ktorá nie je matkou dieťaťa.

K § 154

Toto ustanovenie určuje prípady, kedy sa rodičovská dovolenka prerušuje, ako aj dĺžku rodičovskej dovolenky v prípadoch mŕtvonarodeného dieťaťa a dieťaťa, ktoré po pôrode zomrelo.

K § 155

Nadriadenému sa určuje povinnosť vyhovieť žiadosti o poskytnutie dovolenky policajtke, ktorá končí materskú dovolenku bez toho, aby predtým musela nastúpiť do výkonu štátnej služby.

K § 156

Navrhuje sa v zákone ustanoviť povinnosť služobného úradu poskytnúť policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, prestávky na dojčenie najdlhšie do dovŕšenia 9 mesiacov veku dieťaťa.

K § 157 a 158

Navrhuje sa, aby sa ustanovenia § 148, 150 až 155 vzťahovali aj na osamelých policajtov starajúcich sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov. Súčasne sa vymedzuje, ktorí policajti sa pre účely zákona považujú za osamelých.

K § 159

Ustanovenie upravuje inštitút prevencie pri výkone štátnej služby. Uložené povinnosti sa dotýkajú obidvoch subjektov štátnej služby. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby s cieľom predchádzať vzniku škody a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených závad. Policajtom je okrem všeobecne ustanovenej právnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, uložená povinnosť oznamovacia a zakročovacia.

K § 160

Zodpovednosť policajta je v ustanovení založená na princípe "subjektívnej zodpovednosti", vždy ide o zodpovednosť za zavinenie či už úmyselné, prípadne nedbanlivostné. Výslovne formulované predpoklady zakladajúce zodpovednosť policajta za škodu spôsobenú služobnému úradu, vychádzajú z hľadiska potrieb praxe.

K § 161

Zákonom sa vylučuje zodpovednosť policajta za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky s výnimkou taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takého stavu priviedol vlastnou vinou úmyselne či z nedbanlivosti, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu (napr. požitím alkoholu alebo inej návykovej látky - zákon NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriaďovaní a prevádzke protialkoholických a záchytných izieb).

K § 162

Ustanovenie upravuje zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním porušením prevenčnej povinnosti a konaním proti dobrým mravom. Predpokladom tejto zodpovednosti je úmyselné konanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Uvedený predpoklad preukazuje služobný úrad. Rozsah náhrady škody je určený maximálnou výškou.

Vo všeobecnosti sa pod pojmom dobré mravy rozumejú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

K § 163

Ak splnil policajt prevenčnú povinnosť, nezodpovedá za škodu v dôsledku plnenia zakročovacej povinnosti. Za takto vzniknutú škodu nezodpovedá len za predpokladu, že stav, proti ktorému je potrebné zakročiť, sám úmyselne nevyvolal a že si pri odvracaní škody počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

K § 164

Osobitná zodpovednosť policajta za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, je podmienená zverením písomnou formou.

K § 165

Osobitná zodpovednosť policajta za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Dôkazné bremeno, že za škodu nezodpovedá, je na strane policajta.

K § 166

Navrhuje sa, aby sa zásadne hradila škoda v peniazoch s tým, že môže dôjsť k dohode o naturálnej reštitúcii.

Ďalej sa navrhuje, aby v prípade škody, spôsobenej z nedbanlivosti, bola uhradená len skutočná škoda, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného. V prípade úmyselne spôsobenej škody sa navrhuje vedľa skutočnej škody hradiť i inú škodu, teda toho, čo sa poškodenému mohlo dostať, nebyť vzniku skutočnej škody.

Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti sa navrhuje obmedziť výšku náhrady u jednotlivého policajta trojnásobkom služobného platu.

K § 167

V prípade, že na vzniku škody sa podieľa tiež služobný úrad, policajt hradí len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia a ostatnú časť znáša služobný úrad.

Pri spoluzavinení vzniku škody niekoľkými policajtmi sa navrhuje uplatniť tzv. delenú zodpovednosť, pri ktorej každý zo zodpovedných policajtov zodpovedá len za svoj podiel zodpovednosti podľa miery svojho zavinenia.

K § 168

Navrhuje sa pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny, ktorú táto vec mala v čase, keď škoda vznikla. Toto ustanovenie sa preto týka nielen vlastného poškodenia veci, ale i škody, ktorá vznikla stratou alebo zničením veci. Pri určení ceny v čase vzniku škody sa vychádza z ceny nadobúdacej a prihliada sa na pokles hodnoty veci v dôsledku opotrebenia, vád alebo starnutia, prípadne tiež na dodatočné zhodnotenie veci.

K § 169 až 172

Pri nedbanlivostnom zavinení je možné výšku náhrady určiť nižšou sumou než je skutočná škoda, respektíve než je trojnásobok služobného platu policajta. To sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti.

Pri škode na majetku služobného úradu z titulu dopravnej nehody zavinenej z nedbanlivosti sa za ustanovených podmienok umožňuje od vymáhania škody celkom upustiť.

O náhrade škody rozhoduje nadriadený, rozhodovacia právomoc ktorého je ustanovená interným predpisom.

V prípadoch zníženia náhrady škody podľa týchto zásad sa od vymáhania náhrady zvyšnej časti škody trvale upúšťa za podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi správu majetku štátu.

K § 173 a 174

Zákon upravuje všeobecnú zodpovednosť služobného úradu za škodu. Služobný úrad zodpovedá za škodu vždy, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady.

Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, nevyžaduje sa teda existencia zavinenia.

Služobným úrazom, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby sa rozumie akt odplaty alebo pomsty inej osoby policajtovi v súvislosti s jeho výkonom štátnej služby.

K § 175

Dôvody úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti služobného úradu (liberačné dôvody) za spôsobenú škodu spočívajú v zavinenom porušení právnych predpisov, rozkazov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby poškodeným policajtom, respektíve v počínaní si poškodeného policajta v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Preukázanie liberačných dôvodov je na služobnom úrade.

Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti služobného úradu za spôsobenú škodu určí sa výška náhrady škody s prihliadnutím na mieru zavinenia poškodeného policajta.

K § 176 až 184

Uvedené ustanovenia upravujú nároky, podmienky a náležitosti súvisiace s odškodnením policajtov z titulu služobného úrazu alebo choroby z povolania a v prípade smrti policajta následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Oproti jestvujúcej právnej úprave sa navrhuje zvýšenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktorého výška sa stanovuje násobkom minimálnej mzdy.

Vychádza sa pritom z výrazne zvýšeného rizika výkonu štátnej služby policajtov charakterizovaného nárastom násilnej trestnej činnosti a novými formami organizovanej trestnej činnosti a zvyšujúcou sa brutalitou útokov páchateľov týchto foriem trestnej činnosti. Ustanovuje sa, aby náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola policajtom poskytovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

K § 185

Podmienkou nároku na náhradu škody na odložených veciach, ktoré policajt odložil na pracovisku, je jeho ohlasovacia povinnosť určená 30 dňovou lehotou. Jej nedodržaním nárok na náhradu škody zaniká.

K § 186

Ak splnil policajt prevenčnú povinnosť považuje sa za nevyhnutné, aby v prípade odvracania nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziace majetku a utrpel pritom vecnú škodu, aby mu táto škoda bola uhradená a aby boli rovnako uhradené náklady, ktoré pri odvracaní škody účelne vynaložil. Podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby nárok na náhradu tejto škody policajtovi vznikol, je, že tento stav sám nevyvolal a pri odvracaní škody si počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

K § 187

Navrhuje sa, aby v konaní o náhrade škody za služobný úrad rozhodoval príslušný nadriadený.

K § 188

V záujme právnej istoty služobného úradu, ktorý policajtovi nahradil škodu spôsobenú inou osobou, sa navrhuje ustanoviť nárok služobného úradu na náhradu jemu vzniknutej škody podľa občianskoprávnych predpisov.

K § 189

Zákon ustanovuje jednotlivá spôsoby skončenia služobného pomeru.

K § 190

V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nielen nadriadený, ale aj policajt možnosť skončiť služobný pomer, a to aj bez uvedenia dôvodov.

V súvislosti s tým, že skúšobná doba piati len pre prípravnú štátnu službu a dočasnú štátnu službu, bude možné tento inštitút využiť len v týchto prípadoch.

K § 191 až 199

Policajt nesmie vykonávať nútené práce okrem prípadov ustanovených v čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje, aby služobný pomer mohol skončiť aj na základe žiadosti policajta.

Uvoľnenie je teda spôsob skončenia služobného pomeru, ktorý je celkom závislý od vôle policajta. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých môže policajt vziať žiadosť o uvoľnenie späť, ako aj lehota na skončenie služobného pomeru uvoľnením. Uvolnením môže skončiť služobný pomer policajta bez ohľadu na to, v ktorom druhu štátnej služby je zaradený.

Návrh ďalej taxatívne vymedzuje dôvody skončenia služobného pomeru prepustením, nároky z neho vyplývajúce ako aj dôvody kedy prepustenie nie je prípustné. Osobitne sa upravuje inštitút straty hodnosti, posudku a potvrdenia o zamestnaní.

K § 200 až 205

Návrh vychádza z účasti policajtov na nemocenskom poistení, avšak ako kompenzačné opatrenie sa nad rámec dávok nemocenského poistenia navrhuje v prípade dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu poskytovať príplatok k nemocenskému, a v prípade rodičovskej dovolenky k peňažnej pomoci v materstve.

K § 206 až 208

Výsluhové zabezpečenie policajtov musí byť spolu s úpravou služobného pomeru, platovými náležitosťami a materiálnym zabezpečením jedným z hlavných motivačných, stimulačných a garančných faktorov výkonu štátnej služby policajtov. Zabezpečenie policajtov po skončení služobného pomeru má charakter dlhodobého zabezpečenia a dáva istoty rodinným príslušníkom v prípade úmrtia policajta.

Ustanovenie klasifikuje obsah výsluhového zabezpečenia policajtov podľa tohto zákona a je založené na základnej zásade previazanosti výsluhového zabezpečenia policajtov výhradne len na službu v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe. Ide o princíp výsluhy. Navrhnutý systém výsluhového zabezpečenia má v spätnej väzbe pôsobiť v záujme služby a teda aj v záujme štátu tak, ako je to obvyklé pri riešení zabezpečenia policajtov vo vyspelých demokratických krajinách.

Odchodné je tradičnou dávkou zabezpečenia policajtov po skončení služobného pomeru. Poskytuje sa ako jednorazová dávka vo výške násobku zákonom určeného základu.

Odchodné má výrazný charakter sociálnej dávky. Predovšetkým ide o masívnu sociálnu dávku, ktorá má napomôcť preklenúť okamžité nepriaznivé dopady skončenia služby v ozbrojených zboroch a SIS a riešiť materiálne otázky s tým spojené. Je potrebné najmä riešiť bytové zabezpečenie bývalého policajta, napr. čoraz viac policajtov bude bývať v služobných bytoch, ktoré je žiadúce po skončení služobného pomeru uvoľniť. Ak tieto byty uvoľňované nebudú, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Slovenská informačná služba stále vynakladať značné prostriedky na získanie ďalších bytov pre nových zamestnancov v služobnom pomere.

V súvislosti so skončením služobného pomeru policajta vznikajú aj problémy s jeho prípadným ďalším pracovným uplatnením, ktoré je po dlhšej dobe služby podstatne sťažené pre stratu kvalifikácie a vyšší vek. Odchodné má v tomto smere napomôcť ďalšiemu uplatneniu policajta, ktorého služobný pomer skončil, prípadne aj v smere jeho samostatnej ekonomickej aktivity.

Odchodné sa ako systémové dávka výsluhového zabezpečenia policajtov uplatňuje aj v iných štátoch a násobky platu mnohokrát prevyšujú predkladaný návrh.

Do doby štátnoslužobného pomeru pre účely odchodného sa započítava aj doba služby v ostatných ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a u rehabilitovaných opätovne prijatých policajtov aj doba od skončenia služobného pomeru do jeho opätovného vzniku.

V návrhu sa rieši aj situácia, ktorá sa môže vyskytnúť pri opakovanom ukončení služobného pomeru policajta alebo pri ukončení služobného pomeru policajta, ktorý už bol v služobnom pomere v inej ozbrojenej zložke. Doba služby v rôznych ozbrojených zložkách sa spočita a od naposledy patriaceho odchodného sa odpočíta suma odchodného vyplatená pri predchádzajúcich skončeniach služobného pomeru.

K § 209

Úmrtné je dávkou za odchodné v prípadoch, keď služobný pomer policajta zanikne úmrtím a z toho dôvodu nemôže mu byť priznané odchodné. Ide teda o významnú sociálnu garanciu pre rodinu policajta. Manželke sa prizná úmrtné vo výške odchodného, ktoré by inak bolo policajtovi priznané pri skončení služobného pomeru a nezaopatreným deťom naviac úmrtné vo výške jednonásobku základu pre výpočet dávky pre každé dieťa.

Ak niet priamych pozostalých, možno v odôvodnených prípadoch priznať úmrtné i ďalším osobám, ktoré sa o zomrelého starali.

V prípade, ak policajtovi ku dňu úmrtia nevznikol nárok na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške jednonásobku základu pre výpočet dávky.

K § 210 až 216

Na policajtov sú kladené vysoké nároky a ich činnosť je pod kontrolou verejnosti. Je preto odôvodnené náročnosť štátnej služby kompenzovať výsluhovým príspevkom alebo v prípade odchodu do dôchodku novým inštitútom - prídavkom k dôchodku. Ustanovenia taxatívne ustanovujú podmienky priznania, výplaty, zastavenia a odňatia výsluhového príspevku a prídavku k dôchodku.

K § 217 a 218

Vymedzujú sa základné pojmy rozhodujúce pre nárok na dávky výsluhového zabezpečenia - doba výkonu štátnej služby a základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia. Navrhuje sa, aby sa do doby trvania služobného pomeru započítavala doba trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe. Za základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia sa navrhuje posledný priznaný služobný plat pred skončením služobného pomeru a ak je to pre policajta výhodnejšie, základom pre výpočet je priemerný priznaný služobný plat za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru alebo priemerný priznaný služobný plat v zárobkovo najlepšom kalendárnom roku za posledných 10 rokov pred skončením služobného pomeru.

K § 219

Podľa článku 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti za prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Aby nevznikli pochybnosti je potrebné uviesť a súčasne potvrdiť, že aj keď sociálne zabezpečenie policajtov nie je súčasťou predkladaného návrhu zákona, dávky vyplývajúce z dôchodkového zabezpečenia sa im poskytujú podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

K § 220

Tradičným inštitútom doterajšieho sociálneho zabezpečenia policajtov sú výberové, resp. detské rekreácie poskytované za čiastočnú úhradu podľa § 13 a 14 zákona č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov. Návrh zachováva ich poskytovanie ako osvedčený a veľmi potrebný stimul k výkonu štátnej služby.

K § 221

Ustanovuje sa, kto v rezorte riadi a kontroluje nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajtov a určujú sa orgány, ktoré priznávajú, vyplácajú, zastavujú a odnímajú jednotlivé dávky nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia policajtov.

K § 222

Navrhuje sa, aby dávky nemocenského zabezpečenia, výsluhového zabezpečenia, služby a dávky dôchodkového zabezpečenia policajtov boli uhrádzané z osobitného účtu ministerstva.

V navrhovanom spôsobe financovania, ktoré je vo svojej podstate rozpočtovým financovaním, sa navrhuje vymedziť, ktoré príjmy budú plynúť na osobitný účet ministerstva. Základným príjmom bude poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z titulu odmeňovania policajtov. Ďalším príjmom bude príspevok zo štátneho rozpočtu ministerstva na vyrovnanie prípadného rozdielu príjmov a výdavkov osobitného účtu.

Príjmy a výdavky budú prísne účelové. Pôjde výhradne len o financovanie uvedených dávok a služieb. Ďalej sa ustanovuje, že zostatky na osobitnom účte sa budú odvádzať do štátneho rozpočtu v určených termínoch.

K § 223

Navrhuje sa, aby posudzovanie zdravotného stavu policajtov vo vzťahu k spôsobilosti na výkon štátnej služby vykonávali príslušné lekárske komisie z ministerstva z dôvodu, že ide o špeciálnu službu ozbrojených zložiek, kde sa vyžaduje bezchybný zdravotný a psychický stav.

K § 224

Policajti v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe - budú platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere.

K § 225 až 230

Podľa čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Uvedenému korešponduje právo policajtov vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Postavenie a pôsobnosť odborových orgánov nenarušuje zásadu monokratického rozhodovania nadriadených a princípy výstavby Policajného zboru. V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov policajtov v taxatívne vymedzených veciach služobného pomeru sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom.

Ďalej sa zakotvuje, že služobný úrad bude vytvárať pre činnosť odborových organizácií vhodné organizačné a materiálno-technické podmienky.

Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu.

K § 231 až 248

V konaní vo veciach služobného pomeru nemožno aplikovať všetky ustanovenia všeobecných procesných predpisov. Preto je potrebné priamo v zákone upraviť niektoré právne inštitúty konania vo veciach služobného pomeru. Sleduje sa tým posilnenie právnych istôt policajtov. Konanie vo veciach výkonu štátnej služby sa vzťahuje v podstate na všetky veci týkajúce sa služobného pomeru policajta.

Konanie vo veciach výkonu štátnej služby podľa tohto zákona sa bude uskutočňovať medzi ustanovenými účastníkmi. Okruh účastníkov konania zahŕňa i bývalého policajta a pozostalého po policajtovi, ktorí vystupujú v konaní po skončení služobného pomeru.

Ustanovuje sa, ktorý orgán uskutočňuje konanie I. stupňa, ako i toho, ktorý orgán v ňom rozhoduje.

Navrhuje sa možnosť preskúmania právoplatných rozhodnutí v mimo odvolacom konaní ministrom a súdmi v taxatívne ustanovených prípadoch, ktorými sa podstatným spôsobom zasahuje do právnych pomerov policajta.

Právna úprava súdneho preskúmavania sa navrhuje v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia sa každý môže určeným postupom domáhať svojho práva na nezávislom súde a v ustanovených prípadoch na inom orgáne. Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby tento preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neurčil niečo iné. Podmienky práva na súdnu a inú právnu ochranu upraví zákon. Je preto potrebné vyrovnať sa s touto otázkou i v navrhovanom zákone.

Pri preskúmaní rozhodnutia súdom sa postupuje podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 249 a 250

Vymedzuje sa pojem právneho úkonu.

Neplatnosť právneho úkonu nastáva vtedy, ak právny úkon nemá stanovené náležitosti. V zákone sú uvedené okruhy skutočností, ktoré spôsobujú neplatnosť právneho úkonu.

K § 251

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zahrnúť všetky také prípady, ktorých vyrovnanie neumožňujú iné ustanovenia tohto zákona upravujúce jednotlivé právne vzťahy.

K § 252 a 253

Osobný spis je dokladom mennej evidencie. Sústreďuje sa v ňom písomný materiál o prijímacom konaní, odbornej úrovni a o celom priebehu štátnej služby policajta.

Služobný preukaz je súčasťou dokladov mennej evidencie.

Podrobnosti o vedení osobných spisov a vydávaní služobných preukazov sa upraví minister.

K § 254 až 256

V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru je potrebné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe. Preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak.

Dĺžka premlčacích lehôt sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Zákonník práce, zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

K § 257

Zákon stanovuje prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru. Tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie nároku, ktorý už vznikol a majú za cieľ posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť.

Súčasne sa stanovuje, v ktorých prípadoch môže uspokojenie nároku služobného úradu zabezpečiť okrem policajta aj iná osoba.

K § 258 až 265

Zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch dochádza k zániku práv a povinností zo služobného pomeru policajtov, a to uspokojením nároku alebo výkonom práva, uplynutím doby, na ktorú boli práva obmedzené, smrťou pracovníka a niektoré uplynutím doby určenej na výkon alebo uplatnenie práva, ak sa v tejto dobe výkon alebo uplatnenie práva neuskutočnilo.

V navrhovanom ustanovení sa jasne vymedzujú lehoty, v akých musia účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona uplatňovať svoje nároky a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto vzťahov.

V zákone sa ustanovuje právne konanie, ktoré umožňuje, že účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona nemusia robiť právne úkony sami, ale môžu byť pri právnych úkonoch zastúpení. Zastúpenie neprichádza do úvahy pri plnení povinností zo štátnoslužobného pomeru. Zastúpenie pri právnych úkonoch nemožno zamieňať so zastupovaním počas dlhodobej neprítomnosti iného policajta v riadiacej funkcii.

Súčasne sa určujú podmienky vzniku a zániku zastúpenia vznikajúceho na základe dohody o plnomocenstve, ako aj zastúpenia na základe súdneho rozhodnutia v osobitných prípadoch (ako napr. ak je policajt zbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ide o policajta, ktorého pobyt nie je známy).

K § 266 až 271

Oznámenie rozhodnutia je dôležitá náležitosť právnych úkonov vyplývajúcich zo služobného pomeru.

Zákon ustanovuje dva spôsoby oznamovania rozhodnutí. Súčasne taxatívne vymenúva, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie oznamuje doručením. Ide najmä o rozhodnutia súvisiace so skončením služobného pomeru prepustením, priznaním nárokov súvisiacich so skončením služobného pomeru, s náhradou škody a rozhodnutia odvolacích orgánov. Nakoľko v týchto prípadoch ide o najzávažnejšie rozhodnutia týkajúce sa služobného pomeru policajta, doručuje sa zásadne do vlastných rúk, a to buď osobne alebo prostredníctvom pošty.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením. Ide o také rozhodnutia, z ktorých jeden výtlačok policajt neobdrží. Oznámenie rozhodnutia policajt iba potvrdí vlastnoručným podpisom na rozhodnutí.

Zákon upravuje možnosť služobného úradu používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu, vrátane devízového hospodárenia. Podrobnosti tohto vykazovania sa predpokladá upraviť vnútorným predpisom ministerstva.

K § 272 až 287

Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru policajtov podľa doterajších predpisov na služobný pomer nastala priamo zo zákona.

Právne úkony a ich účinky a nároky urobené alebo vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa budú posudzovať v ustanovených prípadoch podľa doterajších predpisov.

V prechodných ustanoveniach sa ďalej riešia podmienky prechodu policajtov zo služobného pomeru podľa doterajších predpisov do služobného pomeru podľa tohto zákona v prípade, ak nespĺňajú kvalifikačné predpoklady na funkciu, podmienky znovuprijatia do služobného pomeru a prevod doterajších hodností na nové hodnosti.

Návrh súčasne rieši otázky spojené s prechodom policajtov z iných policajných zborov.

Navrhovaným riešením sa zabezpečuje kontinuita chodu Policajného zboru.

Navrhovaným zákonom má byť doterajší služobný pomer policajtov k Policajnému zboru nahradený novým právnym vzťahom, ktorý sa zakladá k štátu. Tento nový vzťah je premietnutý aj do znenia služobnej prísahy, ktorú policajt musí zložiť ako podmienku pre vznik služobného pomeru. Vzhľadom na uvedenú zásadnú systémovú zmenu v právnych vzťahoch policajtov je nevyhnutné, aby pre vznik služobného pomeru policajtov, ktorí sú ku dňu účinnosti tohto zákona v služobnom pomere podľa doterajších predpisov, bola stanovená podmienka zloženia služobnej prísahy. Súčasne sa ustanovujú dôsledky nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou.

V prípade, že by služobný plat mal byť nižší ako služobný príjem podľa doterajších predpisov, navrhuje sa poskytovať doplatok služobného platu vo výške vzniknutého rozdielu až do doby, kým sa uvedený rozdiel neodstráni.

Na preklenutie časového posunu splatnosti služobného príjmu podľa § 106 ods. 1 sa navrhuje jednorazove vyplatiť namiesto služobného príjmu ďalší služobný plat v navrhovanom rozsahu.

K § 288

Navrhuje sa zrušiť všetky právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom.

K § 289

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 1998 s výnimkou § 106 odsek 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 1999 a § 152 až 154, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku.

Gustáv KRAJČI

minister vnútra Slovenskej republiky