Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

233/1995 Z. z.

najpravo.sk • 23.12. 2013, 10:35

Dôvodová správa k pôvodnému návrhu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok z roku 1995 (pozor, ide o znenie dôvodovej správy k zneniu pôvodného návrhu, neodráža súčasný stav zákonného textu). V závere je aj spoločná správa výborov.

Všeobecná časť:

V uplynulých rokoch došlo k zásadným zmenám politického a ekonomického systému Slovenskej republiky, ktoré si nevyhnutne vyžiadali reformu celého právneho poriadku, občianske procesné právo nevynímajúc. Občiansky súdny proces v priebehu posledných piatich rokov prekonal veľké zmeny. Tou najpodstatnejšou z nich je nesporne to, že sa konštituovaním obchodného a správneho súdnictva opäť rozšírila jeho pôsobnosť na celú oblasť súkromného práva a cestou kontroly správnych rozhodnutí tiež na značnú časť verejného práva.

Súdy sa znovu stali tou rozhodnou a poslednou inštanciou, od ktorej možno v demokratickej spoločnosti očakávať nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodnutie najrôznejších právnych konfliktov a sporov vo sfére osobnej, rodinnej, majetkovej, pracovnej, obchodnej a vo sfére základných ľudských a občianskych práv. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov, včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V rámci občianskeho súdneho procesu súdy uskutočňujú tiež výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne. Zmeny v spoločenskom i právnom systéme sa neželateľné prejavili vplyvom rôznych faktorov na neefektívnosti súdneho výkonu rozhodnutia a na beznádejnej preťaženosti súdov.

Autorite súdnictva nijako neprospieva, že súdne rozhodnutia sa realizujú veľmi zdĺhavo, či dokonca zostávajú iba na papieri.

Verejnosť právom kritizuje neefektívnu činnosť súdov v oblasti výkonu rozhodnutia, čo môže smerovať nielen k nedôvere v súdnictvo, ale aj k vybavovaniu si účtov nezákonnou cestou. Aby sa docielila vyššia efektívnosť justície a aby sa zabezpečila pružná a účinná realizácia vykonateľných rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie) sa prenáša na súdneho exekútora, ktorý túto činnosť bude vykonávať na báze slobodného povolania. Ide o podstatný zásah do občianskeho súdneho konania, o vyčlenenie, aj keď nie úplné, uskutočňovania núteného výkonu rozhodnutia z civilného procesu.

Inštitút súdneho exekútora je postavený na princípe, ktorý spočíva v tom, že aktivita exekútora začína tam, kde končí činnosť súdu. Činnosť súdu končí vydaním právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak je toto rozhodnutie vykonateľné a povinnému márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, na návrh oprávneného uskutoční nútený výkon rozhodnutia, teda exekúciu, exekútor. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie exekúcie. Do funkcie exekútora ho vymenúva minister spravodlivosti Slovenskej republiky na návrh Slovenskej komory exekútorov na základe konkurzu. Pri vykonávaní exekučnej činnosti musí exekútor postupovať nestranne a nezávisle a je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Za jeho činnosť mu patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času; ich výšku a spôsob určenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorej poslaním bude chrániť záujmy exekútorského stavu a dohliadať na činnosť exekútorov, bude Slovenská komora exekútorov.

Za súdneho exekútora môže byť vymenovaný bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonal právnu prax v dĺžke ustanovenej zákonom a zložil odbornú skúšku.

Zriadením inštitútu súdneho exekútora a jeho praktickým uplatnením možno predpokladať pozitívny dosah v oblasti výkonu súdnych rozhodnutí i rozhodnutí iných orgánov štátu bez väčšej ingerencie štátu v oblasti personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto činností. Vytvoria sa nové pracovné príležitosti, zvýši sa konkurencia a znížia sa možnosti vymáhania rozhodnutí nezákonnými postupmi a nezákonnými subjektami.

V štátoch, kde tento inštitút má tradície, je evidentná vyššia efektívnosť vymáhania všetkých pohľadávok (v priemere 70% oproti 30% v krajinách, kde túto funkciu plní štátny orgán) a zníženie počtu prípadov vymáhania pohľadávok nezákonným postupom.

Z krajín strednej a východnej Európy už tento inštitút v praxi zavádza Poľsko a Maďarsko, v Českej republike a Ruskej federácii sa uskutočňujú kroky k nadviazaniu kontaktov s Medzinárodnou úniou súdnych vykonávateľov so sídlom v Paríži.

Medzinárodná únia súdnych vykonávateľov bola vytvorená z podnetu Francúzska a Belgicka v roku 1952. Tvorí ju 21 štátov Európy, Ameriky a Afriky. Jej poslaním je ochraňovať stavovské záujmy exekútorov, ktorí pôsobia na báze slobodného povolania. Medzinárodná únia súdnych vykonávateľov je konzultatívnym členom Rady Európy.

Výkon funkcie súdneho vykonávateľa na báze slobodného povolania má niekoľko výhod:

- rýchlejšia a účinnejšia realizácia výkonu súdnych rozhodnutí; je to motivačný faktor pre exekútora, keďže je existenčne závislý na dobrom a rýchlom výkone svojej práce,

- zníženie možností vymáhania pohľadávok nezákonným postupom a nezákonnými subjektami,

- vytvorenie istého počtu pracovných miest pre právnikov i pre administratívnych pracovníkov bez ingerencie štátu v oblasti personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto činností,

- odbremenenie súdov.

Predložený návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitná časť:

K § 1:

Viazanosť ekonomiky budovanej na zásadách trhového mechanizmu na právny poriadok vyžaduje prispôsobiť inštitút súdneho vykonávateľa novým ekonomickým pomerom tak, aby účinnejšie napomáhali ich rozvoju a rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz plnili požiadavky fyzických a právnických osôb na nútený výkon súdnych rozhodnutí a za podmienok ustanovených zákonom aj iných vykonateľných rozhodnutí, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a notárskych zápisníc obsahujúcich právny záväzok. To vyžaduje činnosť nezávislých exekútorov, ktorí budú exekučnú činnosť vykonávať na báze slobodného povolania. Toto ustanovenie vymedzuje predmet právnej regulácie, a to postavenie a činnosť exekútorov a ich samosprávu.

K § 2:

Exekútor nie je štátnym zamestnancom, ale je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia a na ďalšiu činnosť, ktorú ustanovuje zákon. Exekútor bude stáť na čele exekútorského úradu, ktorý sa zriadi pri každom súde prvého stupňa.

K § 3:

Nezávislosť (aj ekonomická) na štáte umožňuje exekútorovi nevyhnutnú nestrannosť pri výkone exekučnej činnosti. Ustanovenie štátom do tejto činnosti dáva exekútorom verejnú dôveru, autoritu a vážnosť. Pri výkone svojej činnosti je exekútor viazaný iba zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie.

K § 4:

Nestrannosť exekútora si vyžaduje isté obmedzenia práv, ktoré by mu inak ako občanovi patrili. Za exekútora nemôže byť preto vymenovaný ten, kto je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť s výnimkou vymenovaných činností.

K § 5:

Vzhľadom na charakter činnosti, ktorú vykonáva exekútor, je potrebné, aby pri výkone exekučnej činnosti mal postavenie verejného činiteľa. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu exekútora podľa jednotlivých ustanovení Trestného zákona sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

K § 6:

Exekútorovi treba umožniť preniesť časť svojej právomoci - pri zachovaní jeho zodpovednosti - na zamestnancov jeho exekútorského úradu.

K § 7:

Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov, ktorá ako samosprávna stavovská organizácia združuje všetkých exekútorov vykonávajúcich exekučnú činnosť na báze slobodného povolania. Jej poslaním je chrániť záujmy exekútorského stavu a dohliadať na činnosť exekútorov.

K § 8:

Podľa platnej právnej úpravy uskutočňovanie núteného výkonu súdneho rozhodnutia patrí do vecnej pôsobnosti súdov ako štátnych orgánov. Keďže podľa tohto návrhu uskutočňovanie exekúcie sa má zveriť exekútorovi, ktorý túto činnosť bude vykonávať ako slobodné povolanie, je nevyhnutné vykonávať štátny dohľad nad jeho činnosťou.

K § 9:

V návrhu je zakotvené oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodovať o vymenovaní, preložení a odvolaní exekútorov a určovať počet ich miest, teda počet exekútorských úradov.

K § 10:

Podmienky pre vymenovanie exekútora sú určené tak, aby ich splnenie nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Na druhej strane ale tak, aby sa zabezpečil záujem na vysoko kvalifikovanom výkone exekučnej činnosti dôveryhodnými osobami, ktoré svojím konaním a chovaním v súkromnom a verejnom živote neznižujú význam úradu exekútora a posilňujú verejnú dôveru.

K § 11:

Základom pre vymenovanie exekútora je výberové konanie - konkurz, ktorý vyhlasuje komora. Súčasne sa ustanovujú lehoty na vyhlásenie konkurzu a na podanie návrhu ministrovi na vymenovanie exekútora. Ak ide o zvýšenie počtu exekútorských úradov alebo o uvolnenie miesta exekútora a komora je nečinná, môže minister vymenovať exekútora do exekútorského úradu aj bez návrhu komory.

Pokiaľ ide o sídlo exekútora, treba rešpektovať súdny obvod (obvod súdu prvého stupňa) vzhľadom na spoluprácu exekútora a súdu.

K § 12:

Ustanovujú sa podmienky, pri splnení ktorých môže exekútor vykonávať svoju činnosť.

K § 13:

Návrh upravuje text sľubu, ktorý skladá exekútor do rúk ministra spravodlivosti a ktorého porušenie je jedným z predpokladov vzniku disciplinárnej zodpovednosti exekútora.

K § 14:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti preukazu exekútora, jeho pečiatky a pečatidla. Vzor odtlačku pečiatky a pečatidla je uvedený v prílohe zákona.

K § 15:

Sídlom exekútorského úradu je sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol exekútor vymenovaný ministrom.

Rozsiahlosť obvodu, jeho geografické členenie, komunikačné ťažkosti či iné miestne špecifické záležitosti môžu byť dôvodom na to, aby exekútor so súhlasom komory vykonával svoju činnosť mimo sídla súdu, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Sídlo exekútorského úradu sa však musí nachádzať v obvode súdu, do obvodu ktorého bol exekútor vymenovaný. Sídelná- povinnosť exekútora spočíva v tom, že vo svojom sídle musí mať" zriadenú a riadne označenú kanceláriu, kde pracuje, prijíma stránky a má uložené spisy. Nevyžaduje sa, aby mal vo svojom sídle aj bydlisko.

Sú súhlasom komory môže si exekútor určiť úradné dní na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla svojho exekútorského

úradu.

K § 16:

Vymedzuje sa, kedy úrad exekútora zaniká a za akých podmienok možno exekútora z výkonu exekútorského úradu odvolať. Tým bude na jednej strane posilnená istota a nezávislosť exekútora a na druhej strane zabezpečené riadne vykonávanie činnosti exekútora osobou schopnou, bezúhonnou a spôsobilou.

K § 17:

Aby bol zabezpečený nepretržitý chod exekútorského úradu aj v prípadoch, kedy exekútor nemôže vykonávať exekučnú činnosť, ustanovuje sa povinnosť exekútora mať svojho zástupcu. Komora môže ustanoviť za zástupcu exekútora exekútorského kandidáta len vtedy, ak uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

V prípade neobsadenia exekútorského úradu exekučnú činnosť v exekútorskom úrade bude vykonávať náhradník exekútora ustanovený komorou z exekútorov v rámci obvodu krajského súdu (odsek 5).

K § 18:

V návrhu je upravené podpisovanie listín zástupcom exekútora a používanie pečiatky a pečatidla exekútora.

K § 19:

Upravuje sa, kedy vzniká povinnosť komory ustanoviť exekútorovi nového zástupcu.

K § 20:

Profesionálny výkon exekučnej činnosti vyžaduje všestrannú

prípravu na túto činnosť u exekútora. Preto koncipient exekútora

vykonáva túto prípravu u exekútora v rámci pracovného pomeru.

Počas tejto činnosti je zapísaný do zoznamu koncipientov u komory.

K § 21:

Podmienky pre zápis exekútorského koncipienta do zoznamu koncipientov sú určené tak, aby ich splnenie nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Vyžaduje sa však, aby náročnú prípravu na výkon činnosti exekútora vykonávali odborne kvalifikované osoby, bezúhonné vo svojom konaní a chovaní. Ak koncipient splní

tieto podmienky, na návrh exekútora je komora povinná ho zapísať do zoznamu koncipientov. Súd rozhodne o návrhu koncipienta, ak tento nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov.

K § 22:

Exekútor môže splnomocniť koncipienta na vykonanie niektorých úkonov, ktoré sú predmetom exekučnej činnosti. Koncipient však nemôže vydať upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz (príkaz na uskutočnenie exekúcie) a vykonať dražbu hnuteľných vecí alebo nehnuteľností. Koncipient tiež nemôže uskutočniť exekúciu vyprataním bytu alebo nehnuteľnosti a jej časti, odňatím veci, rozdelením spoločnej veci a uskutočnením prác a výkonov.

K § 23:

V návrhu sa taxatívne vymedzujú skutočnosti, na základe ktorých komora vyčiarkne koncipienta zo zoznamu koncipientov. Komora je povinná oznámiť vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov koncipientovi i exekútorovi. Súčasne sa umožňuje koncipientovi v prípade vyčiarknutia zo zoznamu koncipientov domáhať sa ochrany návrhom na súde.

K § 24:

Profesionálny výkon exekučnej činnosti vyžaduje všestrannú prípravu na túto činnosť u exekútora. Ten, kto sa chce stať exekútorom, začína túto prípravu ako koncipient. Po vykonaní najmenej jednoročnej exekučnej praxe a zložení odbornej skúšky môže podať žiadosť o zapísanie do zoznamu kandidátov. Dňom zápisu do zoznamu kandidátov, ktorý vedie komora, sa stáva kandidátom.

Dĺžka obdobia, počas ktorého vykonáva tento zamestnanec exekútora svoju činnosť ako kandidát, nie je zákonom obmedzená. Kandidát sa stáva exekútorom až po vymenovaní za exekútora ministrom. Návrh na vymenovanie za exekútora podáva na základe konkurzu komora. Komora musí vyhlásiť konkurz na miesto exekútora, ak je voľné miesto exekútora (počet exekútorských úradov určuje minister). Konkurzu sa však môže kandidát zúčastniť až vtedy, keď získa dostatok finančných prostriedkov a vytvorí si ďalšie podmienky na zriadenie exekútorského úradu, inak platí ustanovenie § 16 ods. 2 písm. g).

K § 25:

Podmienky pre zápis exekútorského kandidáta do zoznamu kandidátov sú určené tak, že sa prihliada na vykonanú odbornú prípravu koncipienta počas prípravného obdobia ukončenú odbornou skúškou na overenie profesionálnej zdatnosti na výkon činnosti exekútora. Súčasne sa umožňuje koncipientovi domáhať sa ochrany návrhom na súde, ak nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov.

K § 26:

Exekútor môže splnomocniť kandidáta na vykonanie niektorých úkonov, ktoré sú predmetom exekučnej činnosti. Exekútor však nemôže splnomocniť kandidáta, ktorý nemá uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Exekútor tiež nemôže splnomocniť takého kandidáta na vykonanie dražby hnuteľných vecí alebo nehnuteľností a na uskutočnenie exekúcie vyprataním bytu alebo nehnuteľnosti a jej časti, odňatím veci, rozdelením spoločnej veci a uskutočnením prác a výkonov.

K § 27:

V návrhu sa upravujú dôvody pre vyčiarknutie kandidáta zo zoznamu kandidátov. Súčasne sa umožňuje kandidátovi domáhať sa ochrany návrhom na súde, ak ho komora vyčiarkne zo zoznamu kandidátov.

K § 28:

Exekútor môže zamestnávať ďalších zamestnancov. Pôjde o zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať prevádzku úradu exekútora; ich pracovný pomer sa bude spravovať všeobecne záväznými právnymi predpismi. Exekútor môže týchto zamestnancov poveriť vykonaním jednoduchých úkonov, ktoré sú predmetom exekučnej činnosti, napríklad doručovaním.

K § 29:

Exekútor bude vykonávať exekučnú činnosť ako slobodné povolanie, preto oprávnený sám rozhodne, ktorý z exekútorov má za podmienok ustanovených v tomto zákone uskutočniť exekúciu.

K § 30:

Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť nestrannosť exekútora pri uskutočňovaní exekúcie. Dôvodom pre vylúčenie exekútora z uskutočňovania exekúcie vyvolávajúcim pochybnosti o jeho nezaujatosti môže byť jednak jeho pomer k veci, a to osobný záujem na veci, ako aj jeho vzťah k účastníkom alebo k ich zástupcom, s ktorými môže byť v príbuzenskom alebo v priateľskom, či nepriateľskom vzťahu.

Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, je povinný oznámiť to neodkladne súdu. Jeho činnosť je zatiaľ obmedzená na neodkladné úkony.

Účastníci exekučného konania sú oprávnení vyjadriť sa k osobe exekútora a zároveň sú povinní neodkladne oznámiť skutočnosti, pre ktoré je exekútor vylúčený. Aby povinný podaním námietok voči osobe exekútora nesledoval prieťahy v konaní, jeho námietky nemajú odkladný účinok.

Rozhodnutie súdu o vylúčení exekútora je konečné, nemožno ho napadnúť odvolaním. Doručuje sa oprávnenému, povinnému a exekútorovi, o ktorého vylúčení súd rozhodoval. V prípade vylúčenia exekútora z uskutočňovania exekúcie v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého na uskutočnenie tejto exekúcie poverí súd.

K § 31:

Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Pri výkone svojej činnosti musí postupovať nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Preto môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na jeho odmenu a na náhradu jeho hotových výdavkov. Výšku odmeny exekútora za uskutočňovanie exekúcie a spôsob jej určenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Iba oprávnený sám môže rozhodnúť, že exekúciu uskutoční iný exekútor.

K § 32:

V návrhu je ustanovená povinnosť exekútora a jeho zamestnancov zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone exekučnej činnosti, a to aj po zániku výkonu exekútorského úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora. Exekútor dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali aj jeho zamestnanci; o tejto povinnosti ich musí poučiť.

Povinnosť mlčanlivosti je zakotvená aj v sľube exekútora (§ 13). Primerane sa vzťahuje aj na činnosť exekútora v orgánoch komory.

K § 33:

Ide o ustanovenie zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú ním alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona. Podľa § 12 exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom toto poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať po celú dobu výkonu exekútorského úradu.

Pokiaľ by však poisťovňa nemohla uhradiť škodu spôsobenú exekútorom alebo jeho zamestnancami pri uskutočňovaní exekučnej činnosti alebo by neuhradila spôsobenú škodu v celom rozsahu, škodu uhradí exekútor; za škodu ručí až do výšky celého svojho majetku. Tým nie je dotknutá zodpovednosť jeho zamestnancov podľa pracovnoprávnych alebo občianskoprávnych predpisov.

K § 34:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa tohto zákona. Exekučné konanie teda začína na návrh oprávneného. Exekútor však môže uskutočňovať exekučnú činnosť podľa tohto zákona až vtedy, keď ho touto činnosťou poverí súd, ktorý vydal exekučný titul. To znamená, že exekučnú činnosť vykonáva exekútor na základe poverenia súdu. Aby výkon exekúcie bol efektívny, je nevyhnutné ustanoviť povinnosť tretím osobám uvedeným v tomto ustanovení poskytovať exekútorovi na jeho žiadosť súčinnosť pri vykonávaní exekučnej činnosti. Exekútor je osobou splnomocnenou štátom na uskutočňovanie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Svojím konaním ochraňuje tie práva fyzických osôb, právnických osôb a štátu, o ktorých právoplatne rozhodol súd. Realizuje vykonateľné rozhodnutie vtedy, keď povinný v ustanovenej lehote dobrovoľne nesplní svoju povinnosť.

Obdobné oprávnenie (oprávnenie žiadať o poskytnutie súčinnosti tretie osoby) má podľa platnej právnej úpravy i správca dane, ktorý svojím konaním pomáha pri ochrane majetku štátu. Podľa čl. 20 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

K § 35:

Tretie osoby poskytnú súčinnosť exekútorovi podľa predchádzajúceho ustanovenia len vtedy, ak sa exekútor preukáže poverením súdu na uskutočnenie exekúcie a exekučným titulom, z ktorého je zrejmé, kto je oprávneným a kto povinným, aký nárok sa vymáha a aká je jeho výška. Tým sa zabezpečí ochrana údajov týkajúcich sa inej osoby ako povinného.

K § 36:

V tomto ustanovení je uplatnený dispozičný princíp vo vzťahu k začatiu konania. Exekučné konanie totiž nemožno začať bez návrhu, ex offo, ale len na návrh oprávneného. Konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi doručený návrh na začatie exekúcie. Ide o zmenu v porovnaní s doterajšou platnou právnou úpravou, podľa ktorej návrh na výkon súdneho rozhodnutia sa podáva na súde a výkon rozhodnutia nariaďuje súd. Týmto návrhom sa sleduje odbremenenie súdov od realizácie výkonu rozhodnutia a zefektívnenie exekúcie, jej pružnejšia realizácia. Iba súd však bude i naďalej rozhodovať o sporných právach a povinnostiach účastníkov exekučného konania a subjektov zúčastnených na exekučnom konaní a o ďalších skutočnostiach ustanovených týmto zákonom.

Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie, ide o litispendenciu, tzv. prekážku začatého konania. Ak by oprávnený podal návrh na uskutočnenie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu uskutoční len ten exekútor, ktorého jej uskutočnením poverí súd, rozhoduje teda predstihnutie. V ostatných prípadoch sa exekúcia zastaví. Zmyslom tejto právnej úpravy je zabrániť, aby v tej istej veci oprávneného (na podklade toho istého exekučného titulu) prebiehali viaceré exekučné konania uskutočňované viacerými exekútormi.

Z aplikácie v exekučnom konaní sa vylučujú inštitúty prerušenia konania, navrátenia lehoty a obnovy konania.

K § 37:

V návrhu je vymedzený okruh účastníkov exekučného konania, teda procesne legitimovaných osôb. Táto procesná legitimácia je iba formálnou aktívnou a pasívnou legitimáciou, na rozdiel od vecnej (materiálnej) legitimácie. Procesne oprávneným je ten, kto podáva návrh na uskutočnenie exekúcie a procesne povinným je ten, koho procesne oprávnený vo svojom návrhu uvádza ako povinného. Súd, ktorý poveruje exekútora uskutočnením exekúcie, skúma otázku vecnej legitimácie z hľadiska exekučného titulu. V poverení exekútora na uskutočnenie exekúcie označí aj účastníkov exekučného konania.

I v exekučnom konaní môže na strane oprávneného i na strane povinného vystupovať viac osôb, ktorí potom tvoria spoločenstvo účastníkov aktívne alebo pasívne (subjektívna kumulácia). Zámena účastníkov v exekučnom konaní ani so súhlasom účastníkov nie je možná, práve tak nie je možné ani pristúpenie ďalšieho účastníka, pretože exekúciu je možné uskutočniť len v prospech toho a proti tomu, kto je označený v exekučnom titule, pokiaľ nejde o prípad uvedený v odseku 3 (zmena účastníkov exekučného konania).

Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného. Podľa §147 odsek 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Exekúciu možno uskutočniť aj proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný a v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený. Ide o prechod práv alebo povinností priznaných alebo uložených v exekučnom titule na iné subjekty, teda o hmotnoprávne nástupníctvo (hmotnoprávnu sukcesiu).

K § 38:

Návrh na exekúciu môže podať iba ten, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený a ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu.

Každý, komu ukladá právoplatné rozhodnutie nejakú povinnosť, má v určenej lehote túto povinnosť dobrovoľne splniť. Nie je a nemôže byť vecou súdu, aby v každom prípade zisťoval, či k dobrovoľnému splneniu povinnosti uloženej v rozhodnutí došlo alebo nie. Preto sa ponecháva na oprávnenom, aby požiadal o uskutočnenie exekúcie.

Návrh na exekúciu môže oprávnený podať až vtedy, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti uloženej povinnému v právoplatnom rozhodnutí a napriek tomu povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a rozhodnutie je vykonateľným.

K § 39:

V tomto ustanovení sú vymedzené náležitosti návrhu na exekúciu.

K § 40:

Upravuje sa postup exekútora v prípade, že oprávnený podá návrh na exekúciu, ktorý nemá ustanovené náležitosti.

Keďže exekučné konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi doručený návrh na exekúciu, ale v exekučnom konaní nemožno pokračovať pre nedostatky podania (napríklad oprávnený nepripojil k návrhu na exekúciu exekučný titul), ktoré navrhovateľ v stanovenej lehote neodstránil, na návrh exekútora môže súd toto exekučné konanie zastaviť. O tejto skutočnosti musí exekútor povinného poučiť.

K § 41:

Podkladom pre uskutočnenie exekúcie podľa tohto zákona, teda exekučným titulom, môže byť

a) vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu, pokiaľ priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok,

b) iné vykonateľné rozhodnutie, schválený zmier, platobný výmer, výkaz nedoplatkov, dohoda, ak osobitný zákon pripúšťa ich súdnu exekúciu a tiež notárska zápisnica.

K § 42:

Každý exekučný titul musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Ustanovuje sa, ktorý orgán opatrí rozhodnutie doložkou o vykonateľnosti.

Kým rozhodnutie nie je vykonateľné, nemôže byť podkladom pre uskutočnenie exekúcie. Pokiaľ sa hovorí o vykonateľnosti, má sa na mysli vykonateľnosť po stránke formálnej i po stránke materiálnej.

Vykonateľnosť po formálnej stránke sa spravuje vždy podľa toho procesného predpisu, podľa ktorého titul vznikol (ak ide o rozhodnutie v občianskoprávnej veci, formálna vykonateľnosť sa bude riadiť Občianskym súdnym poriadkom, ak ide o rozhodnutie v trestnej veci. Trestným poriadkom, ak ide o administratívne rozhodnutie, Správnym poriadkom, prípadne osobitným právnym predpisom).

Vykonateľnosť po materiálnej stránke sa posudzuje podľa obsahu výroku rozhodnutia. Aby rozhodnutie bolo vykonateľné aj po materiálnej stránke, jeho výrok musí jednoznačne obsahovať presné označenie povinného a oprávneného, presné vymedzenie povinnosti a určenie lehoty, dokedy sa má splniť.

K § 43:

Ak vo výroku exekučného titulu je splnenie povinnosti viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, k exekučnému titulu musí oprávnený pripojiť listinu, z ktorej vyplýva, že sa podmienka splnila, prípadne, že oprávnený splnil alebo zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

K § 44:

Aj keď exekútor je vymenovaný do sídla v obvode súdu prvého stupňa, oprávnený bez ohľadu na jeho sídlo a príslušnosť súdu, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa, si sám môže zvoliť, ktorý z exekútorov má uskutočniť exekúciu.

- Exekútor, ktorému bol doručený návrh na uskutočnenie exekúcie, bezodkladne predloží tento návrh súdu. Súd preskúma náležitosti návrhu a ak exekútor nie je vylúčený z uskutočňovania exekúcie podľa § 30, poverí ho uskutočnením exekúcie.

V odseku 3 a 4 sú upravené obligatórne náležitosti poverenia na uskutočnenie exekúcie.

K § 45:

Poveriť exekútora uskutočnením exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd, teda rozhodovať o námietkach proti exekúcii, o návrhu na odklad a zastavenie exekúcie, rozhodovať o príklepe a o rozvrhu výťažku pri dražbe nehnuteľnosti a v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom, je príslušný ten súd, ktorý o veci rozhodol ako súd prvého stupňa, ak týmto súdom je okresný súd.

Krajský súd, aj keď v niektorých veciach rozhoduje ako súd prvého stupňa, nie príslušným konať ďalej ako exekučný súd. Preto krajský súd, ktorý rozhodoval o veci ako súd prvého stupňa, iba opatrí rozhodnutie potvrdením o vykonateľnosti, poverí exekútora uskutočnením exekúcie a návrh na uskutočnenie exekúcie postúpi spolu s exekučným titulom a rovnopisom poverenia exekútora na uskutočnenie exekúcie súdu určeného v odseku 3, ktorý potom koná ako exekučný súd.

V odseku 4 je upravená príslušnosť súdu v prípadoch, keď podkladom pre uskutočnenie exekúcie je iné ako súdne rozhodnutie.

K § 46:

Exekútor, ktorého súd poveril uskutočnením exekúcie, sa musí postarať o jej uskutočnenie. Nepokračovať v exekučnom konaní môže exekútor iba vtedy, keď súd odloží exekúciu alebo ju zastaví alebo vtedy, keď pohľadávka oprávneného je uspokojená.

Poradie na uskutočňovanie exekúcie je určené dňom, keď exekútorovi došiel návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie. Za porušenie tejto zákonom ustanovenej povinnosti je exekútor disciplinárne zodpovedný. V prípade, že exekútor svojím konaním, či nečinnosťou, spôsobí škodu, zodpovedá aj za túto škodu. Touto právnou úpravou sa má zabrániť, aby exekútor neuprednostňoval jednotlivých oprávnených pri uskutočňovaní exekúcie alebo jednotlivé exekučné konania v závislosti od výšky vymáhanej pohľadávky. Exekučné konanie pritom môže byť dlhodobým procesom, a to najmä vtedy, keď povinný zatajuje svoj majetok a exekútor musí údaje o majetkových pomeroch povinného prácne zisťovať.

Exekútor nemôže rozhodnúť o odložení, či zastavení exekúcie. Môže však upustiť od vymáhania pohľadávky, ak je preukázané, že povinný svoju povinnosť dobrovoľne splnil a oprávnený voči

upusteniu od vymáhania pohľadávky nenamieta.

K § 47:

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie a ktorého jej uskutočnením poveril súd, je povinný upovedomiť oprávneného i povinného o začatí exekúcie a ak pozná spôsob uskutočnenia exekúcie aj o spôsobe exekúcie. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej je exekútor povinný tak urobiť. Aby povinný nezmaril účel exekúcie, môže to byť až vtedy, keď exekútor zistí majetkové pomery povinného. V § 46 je však ustanovená povinnosť exekútora uskutočňovať exekúcie v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na uskutočnenie exekúcie.

Uskutočňovanie exekúcie v konkrétnom prípade môže byť dlhodobým procesom. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka však premlčacia doba neplynie, ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

V upovedomení o začatí exekúcie exekútor vyzve povinného, aby splnil povinnosť uloženú súdom alebo aby do troch dní od doručenia tohto upovedomenia podal námietky proti exekúcii. Súčasne zakáže povinnému, aby nakladal s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Ide o preventívne opatrenie na zabránenie marenia exekúcie zo strany povinného. Inak môže oprávnený právnym úkonom povinného, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, odporovať podľa § 42a Občianskeho zákonníka.

Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí povinnému do vlastných rúk vždy pred vydaním exekučného príkazu. Proti začatiu exekúcie môže povinný vzniesť námietky, proti exekučnému príkazu už nie. Exekučný príkaz je príkazom na uskutočnenie exekúcie jedným zo spôsobov ustanovených týmto zákonom.

K § 48:

V návrhu sú upravené obligatórne náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie.

K § 49:

V návrhu je upravené doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Aby povinný mal možnosť vzniesť námietky proti exekúcii, vylučuje sa možnosť náhradného doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie povinnému.

V odseku 2 je upravená fikcia doručenia v prípade, že povinný bezdôvodne odoprie prevziať upovedomenie o začatí exekúcie.

V odseku 3 je upravená možnosť ustanovenia opatrovníka v prípadoch, keď exekútor nemôže doručiť písomnosť.

K § 50:

Námietky sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, v dôsledku čoho sa potom exekúcia zastaví. Námietky nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu; ich cieľom nie je zmena alebo zrušenie určitého rozhodnutia, ale vyhlásenie plnej alebo čiastočnej neprípustnosti exekúcie, a tak dosiahnutie jej zastavenia. Námietky teda nie sú opravným prostriedkom, majú povahu písomného alebo protokolárneho návrhu, o ktorom sa rozhodne priamo v exekučnom konaní, hoci sa nimi často riešia otázky, ktoré majú povahu incidenčného sporu. Aj keď je vhodné, aby návrh povinného (námietky) obsahoval žiadosť o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, stačí, ak z tvrdenia povinného vyplýva, že sa domáha vyhlásenia neprípustnosti exekúcie. Povinný v exekučnom konaní nemôže uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní.

Námietky proti exekúcii môže povinný vzniesť do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Príslušným na prevzatie námietok je exekútor, príslušným na rozhodnutie o námietkach je súd. Rozhodnutie súdu o námietkach je konečné, nie je možné proti nemu podať riadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie sa doručuje oprávnenému, povinnému a exekútorovi. Vykonateľnosť nadobúda dňom, keď sa doručí exekútorovi.

V prípade, že súd námietkam vyhovie, vyhlási exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastaví.

K § 51:

Ak bol podaný návrh na uskutočnenie exekúcie podľa tohto zákona na podklade exekučného titulu vydaného iným orgánom ako súdom, spravuje sa celé exekučné konanie týmto zákonom. O námietkach proti exekúcii aj v tomto prípade rozhoduje súd príslušný podľa tohto zákona a nie orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Súd si však pred rozhodnutím o námietkach môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré je podkladom pre uskutočnenie exekúcie.

K § 52:

Po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii, ktorým súd námietky zamietol, vydá exekútor exekučný príkaz a uskutoční exekúciu. Až po vydaní a doručení exekučného príkazu sa vymáhaná pohľadávka a jej príslušenstvo odovzdá oprávnenému.

K § 53:

V návrhu sú upravené podstatné náležitosti exekučného príkazu.

K § 54:

Exekútor môže pri uskutočňovaní exekúcie požiadať o súčinnosť oprávneného i povinného.

K § 55:

Pri exekúcii ide o donucovanie povinného k splneniu jeho povinnosti. Spôsoby donucovania sú ustanovené zákonom. Aj keď má donucovanie zásadne postihnúť len povinného, nie je vylúčené, že niekedy faktický výkon môže postihnúť aj osoby tretie. V takomto prípade sa tretia osoba, t. j. osoba rozdielna od oprávneného a povinného, nemôže brániť proti neprípustnému výkonu svojpomocou; môže sa brániť len vylučovacou (excindačnou) žalobou. Aktívne je k nej legitimovaná tretia osoba, ktorej vec bola neprávom postihnutá exekúciou, pasívne legitimovaným je oprávnený. Povinný nemôže v tomto spore vystupovať ako účastník. Môže však vystupovať ako vedľajší účastník buď na strane oprávneného alebo na strane tretej osoby. Žalobný návrh znie na vylúčenie veci z exekúcie; nejde teda o žalobu hmotného práva, ale o žalobu procesnú, ktorá je inštitútom slúžiacim na zabezpečenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie.

Žalobou podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku možno tiež popierať pravosť, výšku alebo poradie niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku tam, kde sa uskutočňuje exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností alebo predajom podniku.

K § 56:

Po doručení návrhu na uskutočnenie exekúcie exekútor v konaní postupuje z úradnej povinnosti, a to až do skončenia exekúcie. Keďže v exekučnom konaní sa vylučuje prerušenie konania (§ 36), čo v mnohých prípadoch môže znamenať poškodenie povinného a niekedy i tretích osôb, tento zákon umožňuje, aby sa odložilo uskutočnenie exekúcie. O odklade exekúcie môže rozhodnúť len súd. Súd tak môže urobiť na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou (v záväzkovopravných vzťahoch medzi podnikateľmi sa podľa Obchodného zákonníka na tieseň neprihliada); v niektorých prípadoch z úradnej povinnosti.

Rozhodnutie súdu o odklade je konečné, nie je možné ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Doručí sa oprávnenému, povinnému a exekútorovi. Exekútor doručí toto rozhodnutie aj

tomu, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, teda platiteľovi mzdy, banke, prípadne dlžníkovi povinného. Rozhodnutie o odklade je vykonateľné po doručení exekútorovi.

K § 57:

Exekučné konanie ako právne konanie, v ktorom štát svojou mocou prostredníctvom exekútora nútene uskutočňuje to, čo pred týmto konaním bolo evidentným spôsobom právoplatne uznané ako niečie právo a tomu zodpovedajúca niečia povinnosť, sa smie uskutočniť len spôsobom a za podmienok ustanovených zákonom. Len vtedy je exekúcia prípustná, v opačnom prípade sa musí zastaviť. V odseku 1 v texte pod písmenami a) až f) a h) sú uvedené prípady neprípustnosti bližšie vymedzené (konkretizované), v odseku 1 písmeno g) je neprípustnosť exekúcie uvedená ako dôvod zastavenia exekúcie generálne bez bližšieho vymedzenia.

K § 58:

Exekúciu možno zastaviť na návrh, ale aj z úradnej povinnosti. Exekúciu uskutočňovanú podľa tohto zákona môže zastaviť iba súd.

Podľa § 163 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Po začatí exekučného konania na podklade vykonateľného exekučného titulu však ako dôvod na zastavenie exekúcie nie je možné namietať, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.

Proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je vykonateľné po doručení exekútorovi.

K § 59:

Ak bol podaný návrh na uskutočnenie exekúcie podľa tohto zákona na podklade exekučného titulu vydaného iným orgánom ako súdom, spravuje sa celé exekučné konanie týmto zákonom. O zastavení exekúcie aj v tomto prípade rozhoduje súd príslušný podľa tohto zákona a nie orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Súd si však pred rozhodnutím o zastavení exekúcie môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré je podkladom pre uskutočnenie exekúcie.

K § 60:

Exekútor je povinný vrátiť súdu poverenie na uskutočnenie exekúcie, keď nastanú právne skutočnosti, ktoré ustanovuje tento zákon. Dôvodom tejto právnej úpravy je zabezpečiť ochranu údajov, ku ktorým má exekútor prístup, pred zneužitím.

K § 61:

Navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Nebolo by to ani možné tam, kde už tretie osoby nadobudli práva.

K § 62:

Iné spôsoby exekúcie, než ustanovuje tento zákon, nie sú prípustné.

K § 63:

V návrhu sú vymedzené spôsoby, ktorými je možné uskutočniť exekúciu.

K § 64:

Podľa platnej právnej úpravy v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený má uviesť spôsob, akým sa má výkon rozhodnutia uskutočniť. Oprávnený však často nepozná majetkové pomery povinného a ním navrhnutý spôsob exekúcie môže byť nerealizovateľný, napríklad preto, že povinný nepracuje a oprávnený navrhol výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo preto, že povinný po doručení uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke prostriedky z účtu vyberie a zatají.

Podľa tohto zákona spôsob uskutočnenia exekúcie určí exekútor. V § 34 je ustanovená povinnosť tretích osôb poskytovať exekútorovi súčinnosť pri uskutočňovaní exekúcie. Exekútor má teda dostatok možností na to, aby zistil majetkové pomery povinného a uskutočnil exekúciu tak, aby pohľadávka oprávneného bola čo najskôr a v plnom rozsahu uspokojená. Len vtedy má zmysel rozhodovacia činnosť súdu, keď právoplatné rozhodnutia súdu budú aj vykonateľné.

K § 65:

Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor môže jednotlivé spôsoby ustanovené zákonom na vymáhanie pohľadávky vzájomne kombinovať tak, aby pohľadávka oprávneného bola uspokojená.

K § 66:

Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov je obmedzená výškou vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva.

K § 67:

Predmetom exekúcie zrážkami zo mzdy je nárok povinného na mzdu. Predmetom exekúcie teda nie je mzda, ale nárok povinného na jej výplatu. Po vyplatení mzdy povinnému je možné ním prijaté čiastky postihnúť len podľa ustanovení o exekúcii hnuteľných vecí.

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne kolektívnych zmluvách. Exekúcii zrážkami zo mzdy podlieha aj doplatok k dosiahnutej mzde pri prevádzaní na inú prácu, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu vo výškach, mzda a náhrada mzdy za sviatky a pod. Mzda sa viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ (právnická i fyzická osoba) povinná vyplatiť svojmu zamestnancovi za pracovnú činnosť, ktorú pre neho podľa jeho pokynov zamestnanec vykonáva.

Tento návrh upravuje rozsah zrážok zo mzdy povinného tak, že zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky pohľadávky a jej príslušenstva priznanej v rozhodnutí, ktoré je podkladom pre uskutočnenie exekúcie. Ide o obmedzenie rozsahu vykonávania zrážok výškou priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Po vykonaní zrážok zo mzdy povinného do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a príslušenstva exekúcia končí, a nie je preto potrebné rozhodovať o jej zastavení.

Príslušenstvom pohľadávky sú úrok, súdne trovy určené v exekučnom titule a trovy exekúcie určené podľa § 200 až 203.

Pri exekúcii sa uplatňuje dispozičný princíp; začať exekúciu možno iba na návrh oprávneného. Spôsob uskutočnenia exekúcie však určuje exekútor. Exekútor, ktorého súd poverí uskutočnením exekúcie, upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného i povinného a vydá príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale pri exekúcii zrážkami zo mzdy hrá podstatnú úlohu. Doručením príkazu na začatie exekúcie mu vzniká povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného a povinnému ich nevyplácať.

Povinný stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

K § 68:

Povinný má možnosť dobrovoľne splniť povinnosť, ktorú mu uložil súd vo svojom rozhodnutí, a tak zabrániť exekúcii alebo do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy vzniesť námietky proti exekúcii podľa § 50. Ak márne uplynie lehota na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, exekútor vydá exekučný príkaz - príkaz na uskutočnenie exekúcie. Platiteľ mzdy je povinný odo dňa, keď sa mu doručí exekučný príkaz, vyplácať oprávnenému sumy, ktoré zrazil zo mzdy povinného po doručení príkazu na začatie exekúcie.

K § 69:

Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov mzda patrí do skupiny príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezbečenia a do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky.

Ak povinný je zamestnaný u dvoch a viacerých zamestnávateľov zároveň a poberá naraz niekoľko miezd, tieto mzdy sa pre účely exekúcie zrážkami zo mzdy v každom výplatnom období sčítajú. Z hľadiska exekúcie zrážkami zo mzdy tvoria teda všetky mzdy povinného od rôznych platiteľov jeden celok. Do čistej mzdy sa započítava aj náborový príspevok a hodnota naturálií.

Exekúcii zrážkami zo mzdy nepodliehajú a do čistej mzdy sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

K § 70:

Tento návrh obmedzuje rozsah zrážok zo mzdy povinného tým, že povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma. Spôsoby jej výpočtu ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, a to nariadenia vlády ČSSR č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá nesmie byť zrazená povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách) základná suma, ktorá nesmie byť povinnému zrazená z mesačnej mzdy pri exekúcii zrážkami zo mzdy, je 450 Sk na osobu povinného a po 150 Sk na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné. Na manžela povinného sa započítava 150 Sk, aj keď má samostatný príjem. Na dieťa, ktoré manželia spolu vyživujú, sa započíta

150 Sk každému manželovi osobitne, ak sa zrážky vykonávajú zo mzdy oboch manželov. Suma 150 Sk sa nezapočítava na každého z tých, v prospech ktorých sa uskutočňuje exekúcia pre pohľadávku výživného, ak exekúcia ešte trvá.

Nesprávnym započítaním sumy do základnej nepostihnuteľnej sumy vystavuje sa platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného, ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne povinného, ak zrazil viac, ako dovoľuje toto ustanovenie.

Spôsoby úpravy sumy slúžiacej pre výpočet nepostihnuteľnej časti mzdy vykonávacím predpisom vlády Slovenskej republiky umožní pružnejšiu právnu úpravu ako reakciu na výsledok zhodnotenia reálnej kúpnej sily obyvateľstva.

K § 71:

Výpočet sumy, ktorá podlieha exekúcii zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Tretinový systém pri výpočte spočíva v tom, že platiteľ mzdy zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam (čistá mzda po odpočítaní základnej nepostihnuteľnej sumy zaokrúhlená smerom dolu na sumu deliteľnú troma vyjadrená v celých korunách) rozdelí na tretiny.

Prvá tretina slúži predovšetkým na uspokojenie bežných pohľadávok. Z druhej tretiny sa uspokojujú iba prednostné pohľadávky. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí sa povinnému.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy bez obmedzenia. V súčasnosti túto sumu ustanovuje nariadenie vlády ČSSR č. 16/1983 Zb., podľa ktorého suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia, činí 2400 Sk. To znamená, že tretinový systém končí, ak ide o zvyšok čistej mzdy, pri sume 2400 Sk. Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy presahuje 2400 Sk, sa pričlení k prvej tretine čistej mzdy podliehajúcej zrážkam a z tejto sa potom uspokojujú všetky pohľadávky bez rozdielu.

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, keď táto suma na ich úhradu nepostačuje, uspokoja sa s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Výpočet prednostných pohľadávok uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia je taxatívny. V príkaze na začatie exekúcie i v exekučnom príkaze sa musí uviesť, či sa vymáha bežná alebo prednostná pohľadávka. Toto určenie je v texte príkazu zvýraznené tým, že platiteľovi mzdy sa výslovne prikazuje zrážať jednu tretinu alebo dve tretiny čistej mzdy. Posúdiť, či ide o prednostnú pohľadávku, je povinný predovšetkým exekútor. Túto povinnosť má však aj platiteľ mzdy, pretože pri nesprávnom postupe by sa mohol vystaviť nebezpečenstvu, že oprávnený uplatní proti nemu právo na výplatu súm, ktoré mali byť zo mzdy povinného zrazené.

K § 72:

Upravuje sa postup platiteľa mzdy pri vykonávaní zrážok zo mzdy, ak sa zrážky zo mzdy povinného vykonávajú na uspokojenie niekoľkých pohľadávok.

Jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné alebo ostatné pohľadávky.

Ak dochádza k zrážkam z druhej tretiny, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky. Niekedy dochádza k tomu, že zrazená suma z druhej tretiny nepostačuje na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného. V takom prípade sa uspokojí najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak však z druhej tretiny nemožno kryť v plnom rozsahu ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

Ak zrážkami zo mzdy povinného sa majú uspokojiť pohľadávky viacerých oprávnených, ich uspokojenie sa spravuje zásadami priority, proporcionality a prednosti.

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ide tu o vyjadrenie zásady priority, ktorou sa rozumie uprednostnenie v uspokojovaní vymáhaných pohľadávok podľa získaného časového poradia u prvého platiteľa mzdy. Získané poradie zostáva u každého ďalšieho platiteľa mzdy.

Ak sa platiteľovi mzdy doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie. Ak však nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Podľa zásady proporcionality sa totiž pohľadávky, ktoré získali rovnaké časové poradie, uspokoja súčasne, a to pomerne.

Medzi jednotlivými pohľadávkami majú osobitné postavenie pohľadávky výživného. Výživné je hlavným a možno jediným zdrojom príjmov oprávneného a slúži na zabezpečenie jeho osobných potrieb. Pohľadávky výživného, najmä bežného výživného, majú pri exekúcii prednosť pred ostatnými prednostnými pohľadávkami.

K § 73:

O obmedzení vykonávania zrážok zo mzdy povinného možno hovoriť v dvojakom zmysle. Prvé obmedzenie vyplýva z výšky pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré sa majú zrážkami uspokojiť. Druhé obmedzenie spočíva v najvyššej prípustnosti zrážok zo mzdy

povinného ustanovenej týmto zákonom. Toto obmedzenie však neplatí, ak povinný súhlasí s vykonávaním zrážok vo väčšom rozsahu. Vychádza sa z toho, že nútený výkon rozhodnutia nastupuje až vtedy, keď povinný v určenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Preto sa umožňuje povinnému, aby na základe jeho súhlasu sa vykonávali zrážky nad rozsah určený týmto zákonom a jeho povinnosť bola tak skôr splnená. Povinnému sa však nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma podľa § 70.

K § 74:

Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný po dobu troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať, upovedomí o tom exekútora. Exekútor môže uskutočňovať exekúciu súčasne niekoľkými spôsobmi, až kým nebude pohľadávka s príslušenstvom uspokojená v plnej výške.

K § 75:

Ak sa vykonáva rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz i na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. To isté platí, ak podľa exekučného titulu má povinný zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.

Dávky zročné v budúcnosti v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie alebo exekučného príkazu platiteľovi mzdy ešte neexistujú. Doručený príkaz na začatie exekúcie však platiteľa mzdy zaväzuje, aby vznik a splatnosť dávok sledoval a splatné sumy zo mzdy povinného zrážal. Po doručení exekučného príkazu je platiteľ mzdy povinný poukazovať splatné sumy oprávnenému.

Podľa § 163 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok odsudzujúci na plnenie dávok zročných v budúcnosti možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. V prípade, že počas exekúcie dôjde k takej zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na tú časť bežného výživného, ktorá predstavuje jej zvýšenie; táto časť má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

K § 76:

Zamestnávateľ vypláca zvyčajne mesačnú mzdu na dvakrát - ako preddavok a vyúčtovanie. Aj keď sa ponecháva na platiteľa mzdy, či zrážky zo mzdy povinného vykoná na dva razy, je účelné, aby sa zrážky vykonali z preddavku aj z vyúčtovania, pretože ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy po tom, keď sa už povinnému časť mesačnej mzdy vyplatila, neprihliada sa na

vykonanú výplatu a zrážky sa vykonávajú tak, akoby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá sa mu ešte nevyplatila.

V poslednom odseku je upravený postup pri vykonávaní zrážok v prípade, že zamestnávateľ vypláca preddavok za obdobie dlhšie ako jeden mesiac.

V odseku 4 je upravený postup pri výpočte výšky zrážok zo mzdy v prípade, keď povinnému sa vypláca mzda naraz za niekoľko mesiacov.

K § 77:

Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako to ustanovuje tento zákon a ak to oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinnému mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami tohto zákona. Suma, s ktorou sa oprávnený uspokojí, je pevne určená, takže sa v nasledujúcich výplatných obdobiach nemení ani vtedy, keď sa mzda povinného zvýši.

Oprávnený môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok.

Keď exekútor doručí platiteľovi mzdy upovedomenie o tom, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok alebo keď mu doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie, platiteľ mzdy začne vykonávať zrážky v plnom rozsahu podľa skoršieho príkazu.

K § 78:

Výpočet sumy, ktorú možno zraziť zo mzdy povinného, je často zložitý, najmä keď sa zrážky vykonávajú v prospech niekoľkých oprávnených. Zákon umožňuje platiteľovi mzdy, oprávnenému a povinnému obrátiť sa na exekútora, aby určil, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

K § 79:

Platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky zo mzdy povinného, kým nie je uspokojená celá pohľadávka s príslušenstvom. Len výnimočne súd, ktorý poveril exekútora uskutočnením exekúcie, môže uskutočnenie exekúcie odložiť.

Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že neodkladná exekúcia by mala pre povinného alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé dôsledky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne

poškodený, nevykonáva platiteľ mzdy zrážky zo mzdy povinného odo

dňa, keď mu exekútor oznámi rozhodnutie súdu o povolení odkladu

až dovtedy, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.

Súd môže odložiť exekúciu aj vtedy, keď možno očakávať, že sa exekúcia zastaví. V týchto prípadoch platiteľ mzdy v zrážkach zo mzdy povinného síce pokračuje, ale zrazené sumy nevypláca oprávnenému, dokiaľ sa odklad exekúcie nezruší. Ak však súd exekúciu zastaví, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy povinnému. Odkladom exekúcie nie je dotknuté poradie pohľadávok.

K § 80:

V návrhu je upravená možnosť súdu na návrh povinného zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy, ak sa sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné.

K § 81:

Platiteľ mzdy je povinný nielen riadne, včas a v rozsahu ustanovenom v zákone vykonávať zrážky zo mzdy povinného, ale je tiež povinný vyplácať zrazené sumy oprávnenému. Platiteľ mzdy vypláca zrazené sumy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť oprávnenému i vtedy, keď má sám voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

V návrhu je upravený postup pri vyplácaní sumy zrazenej zo mzdy povinného oprávnenému. Umožňuje sa, aby platiteľ mzdy mohol skladať zrazené sumy u exekútora, keďže zodpovedá za to, že zrážky budú vykonané riadne a včas, čo môže byť úloha neľahká, najmä ak sa zrážky vykonávajú v prospech viacerých oprávnených s rôznym poradím, ak sú medzi vymáhanými pohľadávkami nielen pohľadávky bežné, ale aj prednostné a najmä výživné.

K § 82:

V návrhu je upravená zodpovednosť platiteľa mzdy za vykonanie zrážok zo mzdy povinného riadne, včas, v rozsahu ustanovenom v zákone a jeho zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplatiť zrážky oprávnenému bez odkladu po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali zročnými.

Ak platiteľ mzdy nemôže zrazené sumy vyplatiť oprávnenému preto, že na adrese uvedenej v exekučnom príkaze nebýva, uloží zrazené sumy na svojom účte; o tejto skutočnosti upovedomí

exekútora a požiada ho o určenie, ako má s týmito sumami nakladať. V prípade, že zisťovanie bydliska oprávneného bude bezúspešne, môže exekútor vyzvať platiteľa mzdy, aby zrazené sumy pre oprávneného zložil do úschovy. Uložením do úschovy platiteľ mzdy splnil svoju povinnosť.

Obdobne bude platiteľ mzdy postupovať aj v prípade, ak zrážky zo mzdy sa uskutočňujú podľa príkazu správneho orgánu, podľa ustanovení Zákonníka práce alebo na základe dohody medzi veriteľom a dlžníkom podľa Občianskeho zákonníka.

K § 83:

Aby sa zabezpečil nepretržitý priebeh uskutočňovania exekúcie zrážkami zo mzdy aj v prípade, keď povinný zmení zamestnávateľa, ustanovuje sa povinnosť nového platiteľa mzdy vykonávať zrážky zo mzdy povinného už odo dňa, keď sa dozvie od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy povinného, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky. Ak sa nedozvie nový platiteľ mzdy tieto skutočnosti od povinného alebo doterajšieho platiteľa mzdy povinného, vzniká mu povinnosť vykonávať tieto zrážky odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz.

K § 84:

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi pri skončení zamestnania potvrdenie o tom, či bol vydaný voči tomuto zamestnancovi príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučný príkaz - príkaz na uskutočnenie exekúcie zrážkami zo mzdy, v čí prospech a ktorým exekútorom. Takéto potvrdenie je povinný vyžadovať od nového zamestnanca aj ten, kto ho prijíma do zamestnania.

V druhom odseku je upravená oznamovacia povinnosť nového zamestnávateľa povinného voči exekútorovi.

Exekútor doručí novému zamestnávateľovi povinného príkaz na začatie exekúcie. Ak už bol vydaný aj exekučný príkaz, doručí mu aj exekučný príkaz. Nového platiteľa mzdy povinného exekútor oboznámi s doterajším priebehom exekúcie, upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri uskutočňovaní exekúcie a prikáže mu, aby v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval. Ak už bol vydaný exekučný príkaz, nový platiteľ mzdy je povinný vykonané zrážky vyplácať oprávnenému.

K § 85:

V prvom odseku je ustanovená oznamovacia povinnosť povinného voči exekútorovi. Povinný musí oznámiť exekútorovi do jedného týždňa, že prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy; v tej

istej lehote je povinný exekútorovi oznámiť, že nastúpil znovu do zamestnania.

V druhom odseku je upravená oznamovacia povinnosť doterajšieho platiteľa mzdy povinného voči exekútorovi v prípade, že povinný prestal u neho pracovať.

K § 86:

Ak doterajší alebo nový platiteľ mzdy povinného nesplní svoje povinnosti ustanovené v tomto zákone, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby tento svoje povinnosti splnil.

Nesplnenie povinností ustanovených v § 84 a 85 sa považuje sa hrubé sťažovanie postupu konania, a preto môže súd na návrh exekútora uložiť tak povinnému, ako aj platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.

K § 87:

Pokiaľ pracuje zamestnanec u viacerých zamestnávateľov a poberá tak naraz niekoľko miezd, tieto mzdy sa pre účel exekúcie zrážkami zo mzdy v každom výplatnom období sčítajú. Príkaz na začatie exekúcie i exekučný príkaz sa vzťahujú na všetky jeho mzdy.

Každý platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky zo mzdy povinného odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie a zrazené sumy vyplácať oprávnenému odo dňa, keď sa mu doručil exekučný príkaz.

K § 88:

V návrhu je upravený postup pri vykonávaní zrážok zo mzdy v prípade, že povinný poberá naraz niekoľko miezd od rôznych platiteľov mzdy.

Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy, zrazené sumy sa zašlú exekútorovi, ktorý uskutoční výplatu oprávnenému. V prípade, že zrazené sumy prevyšujú pohľadávku oprávneného, exekútor vráti zvyšok zrazených súm povinnému.

K § 89:

Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú i na exekúciu zrážkami z iných príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu.

Do čistého príjmu sa však nezapočítavajú prídavky na deti,

príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Pokiaľ je občan umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti a zrážky sa vykonávajú z jeho dôchodku, exekúcii nepodlieha suma potrebná na úhradu nákladov za pobyt v ústave a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.

K § 90:

V návrhu je upravený postup pri výpočte a vykonávaní zrážok z pracovnej odmeny členov družstiev, ktorým sa vypláca pracovná odmena vo forme preddavkov za obdobie dlhšie ako jeden mesiac.

K § 91:

Práva a povinnosti platiteľa mzdy má tiež každá právnická a fyzická osoba, voči ktorej má povinný nárok na príjem uvedený v § 89.

K § 92:

V návrhu je upravený postup pri exekúcii, ak ide o súbeh nároku povinného na mzdu a niektorý z príjmov uvedených v § 89.

Príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje aj na príjem, ktorý získa povinný namiesto mzdy alebo popri nej po vydaní tohto príkazu. To isté platí o exekučnom príkaze.

K § 93:

Ďalším zo spôsobov exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky. V súvislosti s týmto spôsobom exekúcie sú predmetom výkonu:

a) peňažná pohľadávka povinného na účte v banke,

b) iná peňažná pohľadávka povinného voči tretej osobe,

c) iné majetkové práva.

K § 94:

V tomto ustanovení je upravená exekúcia, ktorej predmetom je peňažná pohľadávka, ktorú má povinný na účte vedenom v banke a ktorá sa odpíše z tohto účtu v prospech oprávneného až do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom. To platí, aj keď ide o vklad na vkladovom účte povinného. Úlohou exekútora pri realizácii tohto spôsobu exekúcie je, aby predovšetkým preukázal banke, že je oprávnený v tejto exekúcii konať, že je poverený na jej uskutočnenie. V banke zistí, či pohľadávka oprávneného určená v exekučnom titule, je alebo nie je krytá finančnými prostriedkami na účte povinného. Aj v prípade, ak by pohľadávka nebola úplne krytá finančnými prostriedkami povinného, nie je to prekážkou postupu exekútora, aby konal podľa § 95 vzhľadom na ustanovenie § 98.

K § 95:

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa začína poverením súdu, v ktorom súd poverí exekútora uskutočnením exekúcie. V návrhu je zakotvený postup exekútora pri uskutočnení exekúcie. Základnou požiadavkou postupu exekútora je, aby prikázal banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke odpísala pohľadávku s príslušenstvom z účtu povinného. Povinný tým stráca právo na vyplatenie prostriedkov z účtu do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Len príkaz daný exekútorom banke by nebol dostatočným zaistením práva na uspokojenie. Preto exekútor po upovedomení oprávneného a povinného o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zakáže povinnému, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie disponoval s prostriedkami na účte.

K § 96:

Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie v tom, že ak neboli vznesené námietky proti exekúcii alebo ak tieto námietky boli zamietnuté rozhodnutím súdu, exekútor vydá exekučný príkaz, teda príkaz na uskutočnenie exekúcie prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke. Vzhľadom na význam tohto

spôsobu exekúcie upravuje sa postup exekútora pri doručovaní exekučného príkazu. Ukladá mu povinnosť doručiť- exekučný príkaz povinnému a banke do vlastných rúk. Ustanovuje sa povinnosť banky po doručení exekučného príkazu vyplatiť oprávnenému pohľadávku a jej príslušenstvo.

K § 97:

Môže sa stať, že banke sa doručí niekoľko príkazov na začatie exekúcie. Preto treba určiť poradie vymáhaných pohľadávok. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá určuje poradie takýchto pohľadávok je deň, v ktorom sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Stanovenie tohto časového úseku odstráni pochybnosti a spory o poradí. Platí tu teda princíp priority určovaný podľa celých kalendárnych dní. Ak sa však v tom istom kalendárnom dni doručil banke príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú všetky pohľadávky rovnaké poradie a platí pre ne princíp proporcionality. Banka ich uhradí všetky a ak nie sú na účte dostatočné finančné prostriedky, uhradí ich pomerne podľa výšky jednotlivých vymáhaných pohľadávok.

K § 98:

Pre uspokojenie pohľadávky nie je rozhodujúce, či v deň doručenia príkazu, na začatie exekúcie a exekučného príkazu sú na účte finančné prostriedky. Ak nie sú na účte finančné prostriedky, exekúcia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Z toho teda vyplýva, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na čiastky, ktoré v okamihu doručenia príkazu na začatie exekúcie na účte už sú, ale aj na všetky čiastky, ktoré na účet prídu, a to tak dlho, pokiaľ nebude pohľadávka oprávneného s celým príslušenstvom uspokojená.

K § 99:

V exekučnom konaní platí zásada, že exekúciou možno vymáhať len pohľadávky, ktoré sú v dobe po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonateľné (zročné). Toto platí v celom rozsahu aj u exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného.

Výnimkou z tejto zásady je exekúcia zrážkami zo mzdy, pri ktorej, ak sa priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz i na dávky, ktoré sa stanú zročnými v budúcnosti. Ide najmä o uspokojenie výživného. V záujme čo najrýchlejšieho uspokojenia výživného, hlavne maloletých detí, je dôvodné túto výnimku pripustiť aj pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke. To isté platí, ak sa povinnému v rozhodnutí povolilo zaplatiť pohľadávku v splátkach. Ide o nový prístup k riešeniu tejto problematiky v porovnaní s platnou právnou úpravou.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že už nariadená exekúcia sa vzťahuje i na všetky čiastky zvýšeného výživného už zo zákona, teda bez ďalšieho návrhu oprávneného. Platí to aj pri tomto spôsobe exekúcie, teda ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného. Zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

K § 100:

V tomto ustanovení je upravený postup pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak ide o exekúciu podľa § 99 a súd povolil odklad exekúcie podľa § 56.

Tento postup je rozdielny podľa dôvodu povoleného odkladu. Ak je povolený odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, teda zo sociálnych dôvodov, nebude banka odpisovať pohľadávku z účtu vôbec. Opačný postup by postavenie povinného neuľahčoval a povolený odklad exekúcie by stratil význam. Odpisovanie pohľadávky sa zastaví dňom, keď exekútor oznámi rozhodnutie súdu banke a obnoví sa doručením príkazu exekútora, aby sa v odpisovaní pohľadávky pokračovalo.

Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, teda ak možno očakávať, že sa exekúcia zastaví, banka bude odpisovať pohľadávku z účtu ďalej, ale odpísané sumy nevyplatí oprávnenému, dokiaľ sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, vyplatí banka odpísané sumy povinnému.

K § 101:

V návrhu je upravený jediný prípad, kedy sa umožňuje povinnému dosiahnuť zastavenie exekúcie bez toho, že by výživné bolo uspokojené a že by tu bola prekážka materiálneho či formálneho rázu brániaca exekúcii. Pre zastavenie exekúcie musia byť splnené tieto podmienky:

a) návrh povinného,

b) musí ísť o exekúciu len na vymoženie bežného výživného; to znamená, že nedoplatky za dobu minulú, pre ktoré bola exekúcia pôvodne nariadená, sú už plne vyrovnané,

c) predpoklad, že povinný bude výživné ďalej plniť dobrovoľne.

K § 102:

Pre výkon exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke platí toto ustanovenie, z ktorého vyplýva, že pohľadávky právnických osôb na účte v peňažnom ústave vedené na určený účel sa vylučujú z exekúcie, prípadne sa exekúcia na tieto pohľadávky obmedzuje, ak to ustanovuje osobitný právny predpis (napríklad ustanovenia

Obchodného zákonníka o rezervnom fonde obchodných spoločností a družstva). Tým predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie týchto pohľadávok na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke.

K § 103:

Vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke patrí do výlučnej právomoci banky. Táto je povinná po tom, ako jej bol doručený príkaz na začatie exekúcie, odpísať čiastku zodpovedajúcu vymáhanej pohľadávke z účtu povinného a po doručení exekučného príkazu ju vyplatiť oprávnenému. Banka je teda zodpovedná za to, že pri exekúcii sa dodržia zásady pre tento postup.

Ak by banka nepostupovala podľa uvedených ustanovení a oprávnený by tak neobdržal včas to, na čo má právo, dáva táto ustanovenie oprávnenému možnosť požadovať od banky tú čiastku, ktorú pri správnom postupe mal od banky dostať, a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú na účte povinného dostatočné finančné prostriedky.

K § 104:

Ustanovujú sa pohľadávky, ktoré nepodliehajú exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

K § 105:

Všeobecne možno povedať, že peňažnou pohľadávkou sú predovšetkým pohľadávky, ktoré sú odôvodnené nárokmi majúcimi svoj základ vo vzťahoch občianskoprávnych, rodinných, či pracovných. V návrhu je upravená exekúcia, keď predmetom exekúcie je iná peňažná pohľadávka povinného než pohľadávka na účte v banke. Exekúcia sa uskutoční prikázaním pohľadávky oprávnenému. Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.

Prikázanie inej peňažitej pohľadávky je prípustné len do výšky vymáhanej pohľadávky, teda nie celej pohľadávky povinného voči svojmu dlžníkovi.

K § 106:

Upravuje sa postup exekútora pri uskutočňovaní exekúcie. Exekútor predovšetkým prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatil túto pohľadávku povinnému. Súčasne exekútor upovedomí

o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky pohľadávky a jej príslušenstva. Je veľmi dôležité, aby exekútor zakázal povinnému nakladať so svojou pohľadávkou. Sleduje sa tým, aby povinný nemohol pohľadávku od svojho dlžníka vybrať alebo s ňou disponovať, čím by mohol znemožniť uspokojenie pohľadávky oprávneného.

K § 107:

Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie v tom, že ak neboli vznesené námietky proti exekúcii alebo ak boli tieto námietky zamietnuté rozhodnutím súdu, exekútor vydá exekučný príkaz, teda príkaz na uskutočnenie exekúcie prikázaním pohľadávky.

Pokiaľ ide o doručovanie exekučného príkazu, odôvodnenie § 96 tu platí obdobne.

K § 108:

Dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie, stráca povinný právo na vyplatenie svojej pohľadávky od svojho dlžníka. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku oprávnenému po doručení exekučného príkazu a ak nie je ešte zročná, len čo sa stane zročnou. Touto výplatou sa oslobodí od svojej povinnosti voči povinnému.

K § 109:

V návrhu je upravená zodpovednosť dlžníka povinného za nesplnenie povinností, ktoré mu ukladá tento zákon a povinnosť oprávneného uplatniť na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného, ktorú mu po doručení exekučného príkazu alebo po tom, keď sa stala zročnou, mal dlžník povinného vyplatiť. Oprávnený má oznamovaciu povinnosť voči povinnému o. uplatnení jeho pohľadávky voči jeho dlžníkovi; pri jej porušení zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by povinnému porušením tejto povinnosti vznikla.

K § 110:

Rovnako ako u exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke aj pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke, spravuje sa poradie pohľadávok dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak nemajú pohľadávky niekoľkých oprávnených rovnaké poradie, platí plne princíp priority, takže na oprávneného s neskorším poradím pripadá z pohľadávky povinného to, čo zostalo po uspokojení pohľadávky so skorším poradím.

Dlžník povinného sa môže dostať do situácie, že nebude vedieť, ako má jednotlivé pohľadávky niekoľkých oprávnených uspokojiť. Preto mu toto ustanovenie umožňuje odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Je povinný tak urobiť, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa oslobodzuje dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy. Zložením sumy u exekútora sa však dlžník povinného neoslobodzuje od celého svojho dlhu voči povinnému. Zánik pohľadávky oprávneného nastane až vtedy, keď exekútor odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.

K § 111:

V návrhu sú uvedené pohľadávky, ktoré nepodliehajú exekúcii. Niektoré pohľadávky sú z exekúcie vylúčené vôbec, iné len za určitých podmienok.

K § 112:

Ako už bolo v odôvodnení predchádzajúceho ustanovenia uvedené, z exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok sú vylúčené niektoré pohľadávky. Medzi ne patrí aj pohľadávka autorskej odmeny, a to u neprednostných pohľadávok do výšky troch pätín, u prednostných pohľadávok do výšky dvoch pätín. Na zvyšok, t. j. jednu pätinu, resp. dve pätiny, je exekúcia prípustná. Predpokladom je, že ide o pohľadávku autorskej odmeny a že povinný je autorom. Poradie úhrady prednostných pohľadávok sa spravuje primerane ustanoveniami § 72 ods. 2 a 3.

V odseku 2 je určený postup v prípade, že autorovi sa vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie. Vzhľadom na to, že ochrannej autorskej organizácii vznikajú rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako dlžníkovi povinného, treba príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz doručiť ochrannej autorskej organizácii ako dlžníkovi povinného, teda do vlastných rúk. Príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na autorské odmeny, ktoré boli u ochrannej autorskej organizácie už zložené, tak aj na odmeny, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

Všetko, čo je uvedené vyššie, platí rovnako aj pre pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a pre pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

K § 113:

Iným majetkovým právom treba rozumieť len pohľadávky nepeňažné. Pretože ide o jeden zo spôsobov na uspokojenie práva oprávneného na zaplatenie peňažnej pohľadávky, musí tu byť splnený predpoklad, že postihnutím iného majetkového práva budú

získané peňažné prostriedky, ktorými bude môcť byť oprávnený uspokojený. Ďalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré nesmie patriť len povinnému. Iným majetkovým právom je vlastne nárok povinného na vydanie alebo dodanie veci voči tretej osobe.

Pri exekúcii postihnutím iných majetkových práv povinného nemôžu byť postihnuté tieto práva priamo tak, ako je to pri hmotnom majetku povinného. Preto iné majetkové práva, rovnako ako pohľadávky, môžu byť postihnuté len nepriamo.

Na exekúciu postihnutím iných majetkových práv sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii prikázaním iných peňažných pohľadávok.

K § 114:

Niektoré hnuteľné veci nemožno postihnúť exekúciou. Ide o veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, napr. nedovolené a vojenské zbrane a strelivo a veci, ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú, napr. originály diel chránených autorským právom povinného, ak nejde o diela výtvarného umenia zhotovené na predaj.

K § 115:

Podľa tohto ustanovenia nie je možné postihnúť exekúciou veci,

- ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny - veci uvedené v odseku 2 písmeno a), b), f) a h),

- ktoré povinný potrebuje na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie - veci uvedené v odseku 2 písmeno d),

- ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami - veci uvedené v odseku 2 písmeno c), e), g) a i).

Ide o taxatívny výpočet. Okrem hnuteľných vecí uvedených v § 114 a 115 podliehajú exekúcii všetky ostatné hnuteľné veci. Exekúcii hnuteľných vecí môže povinný zabrániť len tým, že do troch dní od upovedomenia exekútorom o začatí exekúcie uspokojí pohľadávku oprávneného priznanú súdom v rozhodnutí, ktoré po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti sa stalo vykonateľným.

K § 116:

Exekúcia predajom hnuteľných vecí sa môže uskutočniť podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať (napr. motorové vozidlo) alebo bez tohto určenia. K presnému popisu veci dôjde spravidla vtedy, keď veci povinného sú u tretej osoby mimo bydliska povinného. Oprávnený môže aj v priebehu uskutočňovania exekúcie upozorniť exekútora, že povinný

má ešte ďalšie veci, napríklad vtedy, ak spísané veci nestačia na uspokojenie pohľadávky.

K § 117:

Exekútor je povinný upovedomiť oprávneného a povinného o spôsobe uskutočnenia exekúcie. Ak uskutočňuje exekúciu predajom hnuteľných vecí, musí v upovedomení o začatí exekúcie zakázať povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše. Tým obmedzí jeho dispozičné oprávnenie, ktoré mu ako vlastníkovi veci prislúcha podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka. Ak tento zákaz povinný nebude rešpektovať, jeho právnemu úkonu možno odporovať v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka.

Túto povinnosť exekútora si vyžaduje ochrana záujmov oprávneného.

Proti exekúcii môže povinný vzniesť námietky, o ktorých rozhodne súd.

K § 118:

Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí sa doručí povinnému až pri samotnom uskutočňovaní výkonu a je opatrením smerujúcim proti tomu, aby sa povinný dozvedel o výkone pred spísaním vecí. Ak povinný nie je prítomný pri vykonávaní súpisu vecí, upovedomenie sa mu doručí po vykonaní súpisu. Súčasne sa povinný upovedomí aj o tom, ktoré veci sa spísali.

Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis vecí a ktoré veci sa spísali za účelom predaja na dražbe, sa doručí aj manželovi povinného. Podľa § 37 ods. 2 je účastníkom exekučného konania aj manžel povinného, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

K § 119:

Ak má byť nútený výkon rozhodnutia efektívny, musí mať exekútor poverený súdom na uskutočnenie exekúcie možnosť urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má svoj majetok a exekútor musí mať aj možnosť vymôcť si do týchto priestorov prístup. Povinný si musí byť vedomý toho, že ak mu uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej súdom, zákon obmedzí niektoré jeho práva, aby mohla byť poskytnutá ochrana oprávnených záujmov tomu, komu patrí - oprávnenému. Podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky je obydlie nedotknuteľné. Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na

ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Podľa § 34 sú príslušníci Policajného zboru povinní poskytovať exekútorovi na jeho žiadosť súčinnosť pri uskutočňovaní exekúcie.

K § 120:

Účelom exekúcie je nútené uspokojenie pohľadávky oprávneného. Ak je povinný prítomný pri uskutočňovaní súpisu vecí, súpis sa uskutoční až vtedy, keď napriek výzve exekútora nesplní svoju povinnosť.

Súpis vecí pozostáva vo výbere najvhodnejších vecí na predaj, spísaní zápisnice a upovedomení účastníkov exekučného konania o vykonaní súpisu a tom, ktoré veci sa spísali, ak neboli prítomní pri vykonávaní súpisu.

Veci, s ktorými nemôže povinný už voľne disponovať, sa uvedú v súpise a stručne sa opíšu. Veci sa opíšu tak, aby sa mohla zistiť ich totožnosť a vylúčiť ich zámena.

Pri vykonávaní súpisu rozhoduje úvaha, ktoré veci možno najlepšie a najrýchlejšie predať a predaj ktorých vecí postihne povinného najmenej. Exekútor spíše veci iba v takom rozsahu, aby výťažok predaja postačil na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

K § 121:

Spísané hnuteľné veci okrem peňazí, drahých kovov, vkladných knižiek a iných listín, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, nájdených u povinného sa ponechajú na mieste, kde boli v čase súpisu. Ak je však obava, že by mohlo dôjsť k ich odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu, exekútor sa postará o ich úschovu. Náklady na zaistenie týchto vecí sú súčasťou trov exekúcie a uhradí ich povinný, ale exekútor môže požadovať preddavok na trovy úschovy od oprávneného.

Ak sa vezme do úschovy motorové vozidlo, odníme exekútor povinnému osvedčenie o technickom preukaze vozidla a o tejto skutočnosti a o adrese uschovateľa motorového vozidla upovedomí evidenčný úrad.

K § 122:

Odhad ceny spísaných hnuteľných vecí urobí znalec, iba v jednoduchých prípadoch odhad urobí exekútor.

K § 123:

Do troch dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí môže povinný vzniesť u exekútora námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Účastník exekučného konania môže v tej istej lehote tiež namietať, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. O týchto námietkach rozhoduje súd. Ak súd námietkam vyhovie, exekúciu zastaví. Ak v ustanovenej lehote neboli podané námietky alebo súd námietky zamietol a exekúciu nezastavil, exekútor vydá exekučný príkaz - príkaz na uskutočnenie exekúcie predajom hnuteľných vecí a uskutoční exekúciu predajom hnuteľných vecí na dražbe. Tento príkaz sa doručí účastníkom exekučného konania.

K § 124:

Po vydaní exekučného príkazu exekútor zabezpečí, aby hnuteľné veci uvedené v odseku 1 sa ponúkli na predaj za hotové tým štátnym inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o takéto pamiatky. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na neštátne inštitúcie. Neštátne inštitúcie môžu svoj záujem o tieto veci realizovať až pri predaji na dražbe, ktorá sa uskutoční po tom, keď štátne inštitúcie v lehote 30 dní od doručenia výzvy exekútora neodpovedia na ponuku a nezložia u exekútora odhadnú cenu.

K § 125:

Exekúcia na hnuteľné veci sa uskutoční predajom spísaných hnuteľných vecí na dražbe. Dražbu vykoná exekútor. Najnižším podaním je odhadná cena. Exekútor udelí príklep tomu, kto urobil najvyššie podanie. Vlastníctvo na vydražiteľa prechádza udelením príklepu a zaplatením ceny za vydraženú vec.

K § 126:

Dražbu spísaných hnuteľných vecí povinného možno uskutočňovať len dovtedy, kým nie je uspokojená pohľadávka oprávneného, prípadne oprávnených. Ak sa však spísané veci nepodarí na dražbe predať, exekútor uskutoční opätovnú dražbu, pri ktorej najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny. Ak sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, ponúknu sa spísané veci za polovicu odhadnej ceny oprávnenému. Ak oprávnený tieto veci neprevezme, na návrh exekútora súd exekúciu predajom spísaných hnuteľných vecí zastaví.

K § 127:

V tomto ustanovení je upravený spôsob rozdelenia a výplaty výťažku z predaja spísaných hnuteľných vecí na dražbe.

K § 128:

Pre poradie pohľadávok je rozhodujúci deň, kedy bol doručený návrh na uskutočnenie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky exekútorovi, platí teda princíp priority.

K § 129:

Ak sa pri exekúcii nájde vyššia suma ako 3 000 Sk, naloží sa s touto sumou ako s výťažkom predaja. Ak sa pri exekúcii nájdu drahé kovy alebo valuty, postupuje exekútor podľa devízového zákona. Dosiahnutý výťažok potom tiež rozvrhne a vyplatí oprávneným.

K § 130:

V návrhu je upravený postup pri exekúcii, ak jej predmetom je vkladná knižka alebo iná listina, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva.

K § 131:

Podľa § 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov: akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy, vkladové listy, vkladové certifikáty a pokladničné poukážky, investičné kupóny, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy vrátane konosamentov, skladiskové listy a iné listiny, ktoré za cenné papiere vyhlási osobitný zákon. Cenné papiere môžu mať podobu listiny (listinný cenný papier) alebo podobu v zákonom ustanovenej evidencii cenných papierov (zaknihovaný cenný papier). Podľa § 3 tohto zákona cenný papier môže mať formu cenného papiera na doručiteľa, na rad alebo na meno.

Exekúcia cenných papierov sa uskutoční tak, že exekútor cenné papiere spíše podľa ustanovení o hnuteľných veciach a odníme ich.

K § 132:

Toto ustanovenie splnomocňuje exekútora povereného súdom na uskutočnenie exekúcie na vykonanie všetkého, čo je potrebné na zachovanie alebo výkon práv z cenných papierov.

K § 133:

Sústavu cenných papierov tvoria rôzne druhy cenných papierov, ktorých náležitosti, práva a povinností s nimi spojené sú upravené v rôznych právnych predpisoch (napr. zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a pod. ).

Realizáciu pohľadávky z cenných papierov vykoná exekútor realizačnými úkonmi primeranými povahe týchto listín. Keďže podľa § 45 zákona o cenných papieroch obchodovať s cennými papiermi môže iba právnická osoba, ktorá má na túto činnosť povolenie (obchodník s cennými papiermi), exekútor nemôže sám obchodovať s cennými papiermi, ale iba prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi.

K § 134:

Ďalším zo spôsobov exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy, je exekúcia predajom nehnuteľnosti.

Základnou podmienkou tohto spôsobu exekúcie je súhlas oprávneného s predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie. Súhlas oprávneného je potrebný preto, aby sa nehnuteľnosť nepredávala proti vôli oprávneného. Ďalej sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Tento spôsob exekúcie sa vzťahuje na nehnuteľnosť, jej súčasti a príslušenstvo.

K § 135:

V tomto ustanovení je upravený postup exekútora, ktorý bol poverený uskutočnením exekúcie, pri uskutočňovaní exekúcie predajom nehnuteľnosti. Jeho povinnosťou je upovedomiť oprávneného i povinného, ako aj ďalšie osoby a orgány uvedené v zásade o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. Súčasne musí exekútor požiadať oprávneného o udelenie súhlasu k dražbe (§ 134) a obmedziť dispozičné oprávnenie povinného tým, že mu zakáže, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo ju zaťažil. Zároveň mu uloží, aby do troch dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie oznámil, či - a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení zodpovedá za škodu tým spôsobenú. Upovedomenie o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútorského úradu až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.

K § 136:

Predaj nehnuteľnosti podľa § 134 sa vykoná dražbou, ktorú vykoná exekútor.

Toto ustanovenie súčasne určuje čas rozhodujúci pre určenie poradia na uspokojenie vymáhaného nároku z výťažku exekúcie. Rozhodujúci je čas, kedy bol exekútorovi doručený návrh na uskutočnenie exekúcie.

K § 137:

Ak neboli vznesené námietky proti exekúcii alebo ak súd. námietky zamietol (§ 50), exekútor vydá exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Súčasne sa ustanovuje, komu sa exekučný príkaz doručuje.

K § 138:

Pred vykonaním dražby treba určiť skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je potom východiskom pre určenie výšky najnižšieho podania na dražbe a tiež východiskom pre určeniu sumy, pod ktorú nemožno nehnuteľnosť predať. Preto sa ustanovuje, že exekútor po vydaní exekučného príkazu zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti, o tom, kedy a kde sa uskutoční oceňovanie, upovedomí osoby uvedené v tomto ustanovení.

K § 139:

Účelom vypracovania znaleckého posudku je zistiť, akú hodnotu má nehnuteľnosť. Okrem toho sa odhadnú závady na nehnuteľnosti, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie, ako aj závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie. Tiež sa ustanovuje, ako sa odhadnú práva spojené s nehnuteľnosťou a závady viaznuce na nehnuteľnosti.

O cene nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku upovedomí exekútor oprávneného, povinného a osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo. Ich prípadné námietky k výsledku oceňovania prejedná za účasti a pomoci znalca.

K § 140:

Exekútorovi sa ukladá, aby po určení ceny nehnuteľnosti určil vyhláškou termín dražby a to najskôr na 30. deň od uverejnenia vyhlášky. Táto lehota zaručuje jej väčšiu publicitu. V ďalšej časti sa ustanovuje, čo všetko musí dražobná vyhláška obsahovať. Ide predovšetkým o predmet dražby, o podmienky, za ktorých sa bude dražiť a za ktorých dôjde k prechodu vlastníctva na vydražiteľa.

K § 141:

Úspech dražby nehnuteľnosti závisí od toho, či sa záujemci o dražbe dozvedeli, či sa zoznámili s podmienkami, za ktorých sa dražba koná. Preto exekútor dražobnú vyhlášku jednak doručí osobám uvedeným v ustanovení, jednak ju vyvesí na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v obvode ktorej sa nachádza nehnuteľnosť, o uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky. Nevylučuje sa zverejnenie vyhlášky v tlači. Publicita dražby bude takto zaručená.

K § 142:

Ustanovuje sa, že záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu odhadnej ceny nehnuteľnosti. Ide o záruku za záväzky, ktoré vzniknú vydražiteľovi z dražby (§ 144).

Súčasne sa ustanovuje výška najnižšieho podania, ako aj povinnosť exekútora určiť lehotu na zaplatenie najvyššieho podania už v dražobnej vyhláške. Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka a sumy pripadajúce na závady, ktoré vydražiteľ preberá so započítaním na najvyššie podanie.

K § 143:

Lehotu na zaplatenie najvyššieho podania, ako aj spôsob jeho zaplatenia, stanoví exekútor v dražobnej vyhláške. Ak vydražiteľ najvyššie podanie včas nezaplatí, exekútor uskutoční opätovnú dražbu nehnuteľnosti, pre ktorú platia ustanovenia o prvej dražbe s tým rozdielom, že najnižšie podanie netvorí cena zistená znaleckým posudkom, ale dve tretiny tejto ceny. Pôvodný vydražiteľ je však povinný zaplatiť náklady opätovnej dražby, rozdiel na najvyššom podaní a škodu, ktorá vznikla jeho omeškaním. Táto náhrada sa stane súčasťou rozdeľovanej podstaty. Opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred uskutočnením opätovnej dražby.

K § 144:

V tomto ustanovení je upravený priebeh dražby.

V odseku 3 sú uvedené osoby, ktoré nemôžu dražiť. Ostatné osoby sa môžu zúčastniť dražby ako dražitelia, môžu robiť podania, ktorými sú viazaní, dokiaľ exekútor neudelí príklep.

K § 145:

V tomto ustanovení sa upravuje postup exekútora v prípade, ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie. Po neúspešnej dražbe možno pokračovať v dražbe najskôr po uplynutí troch mesiacov od neúspešnej dražby. Ak sa nehnuteľnosť nepodarí predať na dražbe ani do roka od vydania exekučného príkazu, súd môže na návrh exekútora exekúciu predajom nehnuteľnosti zastaviť.

K § 146:

Ak v priebehu dražby dražitelia viac podania nerobia, je povinnosťou exekútora udeliť príklep. O tom spíše exekútor zápisnicu. Exekútor udelí príklep tomu, u koho sú splnené zákonné podmienky a kto urobil najvyššie podanie. Ďalej sa v tomto ustanovení upravuje postup exekútora v prípade, ak niekoľko dražiteľov urobilo rovnaké podanie a ak sa neurobilo podanie vyššie.

K § 147:

Ustanovuje sa možnosť podať u exekútora námietky proti udeleniu príklepu osobami zúčastnenými na dražbe. Táto možnosť je daná do troch dní od dražby aj osobám, ktoré sa nezúčastnili dražby preto, lebo im v rozpore s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a) nebola doručená dražobná vyhláška. O námietkach sa spíše zápisnica; rozhodne o nich súd. Súd môže námietkam vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto podal námietky alebo ak zistí podstatné porušenie zákona. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie doručí exekútor tomu, kto podal námietky, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.

K § 148:

Vzhľadom na to, že s udelením príklepu sú spojené viaceré právne skutočnosti, ustanovuje sa, že udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd o tom vydá rozhodnutie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 147 ods. 4 a katastrálnemu úradu. Rozhodnutie súdu o príklepe nemožno napadnúť odvolaním.

K § 149:

V prípade, že súd vychádzajúc zo vznesených námietok udelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje v dražbe vyvolaním predposledného podania. O ďalšom pokračovaní v dražbe upovedomí osoby uvedené v § 147 ods. 1 aspoň pätnásť dní vopred.

K § 150:

Návrh ustanovuje najdôležitejšie právne následky spojené s udelením príklepu exekútorom. Už po udelení príklepu exekútorom (§ 143) sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti, je však povinný o tom upovedomiť exekútora. Ak však súd udelenie príklepu schváli a ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Týmto okamihom prechádzajú na vydražiteľa závady a úžitky nehnuteľnosti /§ 137 ods. 2 písm. g)/ podľa úpravy v dražobnej vyhláške, ako aj nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia nehnuteľnosti.

K § 151:

Toto ustanovenie je logickým následkom reštitúcie vlastníctva, ak neschválením udelenia príklepu stratilo vlastníctvo vydražiteľa účinnosť a obnovilo sa vlastníctvo povinného.

K § 152:

Ustanovuje sa, že o záväzkoch podľa § 143 ods. 2 a § 151 rozhoduje súd. Sumy zodpovedajúce týmto záväzkom vymôže exekútor z ostatného majetku vydražiteľa.

K § 153:

Návrh ustanovenia rozlišuje medzi závadami, ktoré vydražiteľ preberá bez započítania na najvyššie podanie a závadami, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.

Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis a nájomné práva. Podľa § 680 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú.

Udelením príklepu zaniká predkupné právo k nehnuteľnosti.

K § 154:

Po schválení príklepu súdom a po zaplatení najvyššej ponuky exekútor uskutoční rozvrhové pojednávanie, na ktorom rozhodne o nárokoch všetkých, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie a ktorí svoje nároky prihlásili podľa § 137 ods. 2 písm. i). Súčasne sa určuje okruh osôb, ktoré exekútor predvolá na rozvrhové pojednávanie.

K § 155:

Predmetom rozvrhového pojednávania je určenie poradia a spôsob úhrady nárokov. Okrem toho sa pojednávanie sústredí na správnosť a výšku nárokov, prípadne aj na pravosť jeho príslušenstva. Predovšetkým však treba určiť, čo tvorí rozdeľovanú podstatu.

K § 156:

Určuje sa, čo tvorí rozdeľovanú podstatu, z ktorej sa uspokojujú podľa výsledkov rozvrhovaného pojednávania jednotlivé pohľadávky.

K § 157:

V návrhu je upravené poradie uspokojovania jednotlivých pohľadávok. Nie je rozhodujúce, či pohľadávky, dane a poplatky sú prednostné alebo neprednostné, rozhodujúce je ich postavenie podľa poradia od písmena a) až po písmeno f). V odseku 2 je potom vyjadrená zásada proporcionality pri uspokojovaní pohľadávok toho istého poradia.

K § 158:

Táto úprava zodpovedá hmotnému právu, podľa ktorého v prípade riadneho a včasného nesplnenia pohľadávky a jej príslušenstva je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci (§ 151a Občianskeho zákonníka). Toto ustanovenie upravuje tento postup tak, aby žiadny z veriteľov nebol poškodený. Pritom rozlišuje, či sa na dražbe predali všetky nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom alebo len niektoré.

K § 159:

Exekútor pri oceňovaní vecných bremien je viazaný znaleckým posudkom. Musí určiť sumu, akou sa oceňujú vecné bremená, ktoré budú aspoň sčasti uspokojené z rozdeľovanej podstaty.

V odseku 2 je upravený postup exekútora pri oceňovaní vecných bremien, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.

K § 160:

Exekútor o priebehu rozvrhového pojednávania a o rozvrhnutí výťažku získaného predajom nehnuteľnosti na dražbe je povinný napísať zápisnicu a túto doručiť osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.

K § 161:

V tomto ustavení je zakotvené oprávnenie uvedených osôb vzniesť u exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní od doručenia zápisnice o rozvrhu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a spolu so zápisnicou o rozvrhnutí výťažku sa predložia súdu na rozhodnutie. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti rozvrhu výťažku nie je prípustný riadny opravný prostriedok; rozhodnutie sa doručí osobám a orgánom uvedeným v odseku 4.

K § 162:

V tomto ustanovení je zakotvená príslušnosť súdu, ktorý koná ako exekučný súd, rozhodnúť o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu výťažku poprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ale len za podmienky, že o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Toto rozhodnutie možno napadnúť odvolaním. Inak súd odkáže tých, ktorí takého námietky vzniesli na konanie podľa § 55 ods. 2 tohto zákona, teda na konanie podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 163:

V prípade, že súd vyhovie návrhu v konaní podľa § 55 ods. 2, je exekútor povinný uskutočniť nové rozvrhové pojednávanie podľa § 154 a nasl.

K § 164:

Vzhľadom na závažnosť výsledkov konania o rozvrhnutie výťažku z predaja nehnuteľnosti na dražbe sa ustanovuje, že rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom. Rozhodnutie súdu nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Doručuje sa osobám a orgánom uvedeným v odseku 2.

K § 165:

V návrhu je ustanovená povinnosť exekútora poukázať prikázané sumy s výnimkou nárokov, ohľadne ktorých prebieha konanie o popretie prihlásenej pohľadávky, oprávneným, a to ihneď po schválení rozvrhu výťažku súdom a po úplnom zaplatení najvyššieho podania.

Proti rozhodnutiu súdu o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu popreté čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady je prípustné odvolanie. Po právoplatnosti rozhodnutia o popretí prihlásenej pohľadávky súd buď prikáže exekútorovi, aby vyplatil zadržané sumy oprávneným alebo aby uskutočnil dodatočné

pojednávanie o rozvrhu.

K § 166:

Na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu k hnuteľnej veci alebo k nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci na dražbe, ak do začiatku dražby zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. To znamená, že spoluvlastník môže nadobudnúť spoločnú vec do vlastníctva už za cenu určenú v znaleckom posudku, ak zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť najneskôr do začiatku dražby. Inak získa vec do vlastníctva ten, kto na dražbe zaplatí najvyššie podanie.

K § 167:

Exekúcia vždy začína na návrh oprávneného, ale exekútor určuje spôsob jej uskutočnenia. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť však môže navrhnúť iba oprávnený.

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi zápisom tohto práva do katastra nehnuteľností. Toto ustanovenie umožňuje samostatné zriadenie exekučného záložného práva, aby bolo možné vyčkať s predajom nehnuteľnej veci bez ohrozenie práv toho oprávneného, ktorého vymáhateľná pohľadávka bude takto zabezpečená. Exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe možno potom viesť priamo i proti ďalším nadobúdateľom takto zaťaženej nehnuteľnosti.

K § 168:

V návrhu je upravený postup exekútora pri uskutočňovaní exekúcie zriadením exekučného záložného práva.

V poslednom odseku je ustanovená povinnosť katastrálneho úradu zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť označenú v exekučnom príkaze do katastra nehnuteľností.

K § 169:

Toto ustanovenie umožňuje vymoženie vymáhateľnej pohľadávky i proti ďalším nadobúdateľom nehnuteľnosti zaťaženej exekučným záložným právom.

K § 170:

Podľa tohto ustanovenia je vylúčená možnosť zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve povinného.

K § 171:

Predpisy hmotného práva o vzniku záložného práva sa nevzťahujú na záložné právo, ktoré vzniklo exekučne. Preto je potrebné osobitne ustanoviť aj poradie exekučného záložného práva. Poradie exekučného záložného práva je upravené na princípe priority, avšak bez ujmy výhodnejšieho poradia skoršieho zmluvného záložného práva. Poradie zmluvného záložného práva sa spravuje predpismi hmotného práva.

K § 172:

V návrhu je upravený inštitút exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Toto exekučné záložné právo sa zriadi opísaním tejto nehnuteľnosti v zápisnici. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri má tie isté účinky ako zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti.

K § 173:

V návrhu je upravený postup exekútora pri uskutočňovaní exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností.

K § 174:

Vymáhateľnú pohľadávku je možné vymôcť predajom nehnuteľnosti na dražbe i proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, ak táto pohľadávka bola zabezpečená zriadením exekučného záložného práva na túto nehnuteľnosť, a to aj vtedy, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá nebola zapísaná v katastri nehnuteľností.

K § 175:

Vlastníctvo k nehnuteľnosti nezapísanej v evidencii nehnuteľností je nutné zistiť ešte pred vydaním exekučného príkazu. Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť iba vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Zriadenie exekučného záložného práva sa vyznačí v listine preukazujúcej vlastníctvo

tejto nehnuteľnosti.

K § 176:

Poradie zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností sa spravuje zásadou priority.

K § 177:

Ak bolo už skôr vykonané zexekvovanie pre inú pohľadávku, netreba spisovať novú zápisnicu o zexekvovaní, naopak, dosiahne sa väčšia evidenčná presnosť, ak sa všetky exekučné záložné práva sústredia v jednej zápisnici tak, ako je to v katastri nehnuteľností pri zapísaných nehnuteľných veciach. Preto postačí, keď sa v tejto zápisnici vyznačia údaje identifikujúce novozriaďované exekučné záložné právo, teda najmä označenie oprávneného, povinného a výška vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom.

K § 178:

Toto ustanovenie poskytuje ochranu tretím osobám, ktoré majú záujem na poznaní skutočného stavu. Je v záujme tretej osoby nazrieť aj do listín o zriadení exekučného záložného práva uložených na exekútorskom úrade, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť.

K § 179:

Exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa uskutoční primerane podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. Ak sa na dražbe predáva podnik ako celok, na exekúciu sa primerane použijú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o predaji podniku.

K § 180:

Ak podkladom pre exekúciu je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob uskutočnenia exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov alebo iným spôsobom ustanoveným v rozhodnutí, ktoré je podkladom pre exekúciu.

Na túto exekúciu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy. To znamená, že exekučné konanie môže začať iba na návrh oprávneného. Exekútora uskutočnením exekúcie poveruje súd. Poverený exekútor je povinný upovedomiť účastníkov exekučného

konania o začatí exekúcie a po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydať exekučný príkaz, teda príkaz na uskutočnenie exekúcie a uskutočniť exekúciu. Na exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, sa primerane použijú aj ustanovenia o odklade a zastavení exekúcie. Spôsob uskutočnenia exekúcie však neurčuje exekútor; ten vyplýva priamo z rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekučné konanie.

Oprávnený môže navrhnúť exekúciu aj pre súdne trovy priznané v exekučnom titule a tiež pre trovy exekúcie. Súdne trovy a trovy exekúcie sa potom vymôžu niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

K § 181:

V návrhu je upravený postup pri uskutočňovaní exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. Exekúcia sa uskutoční vyprataním nehnuteľnosti označenej v exekučnom titule na návrh oprávneného.

K § 182:

V návrhu je upravený spôsob nakladania s vecami, ktoré exekútor odstránil z vypratávaného objektu pri exekúcii.

K § 183:

Ustanovuje sa spôsob nakladania s vecami, ktoré exekútor pri exekúcii odstránil z vypratávaného objektu a ktoré boli dané do úschovy u orgánu obce.

K § 184:

Toto ustanovenie upravuje postup pri exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce povinnosť vypratať byt.

Po uplynutí lehoty na vypratanie bytu určenej vo vykonateľnom exekučnom titule môže oprávnený podať návrh na uskutočnenie exekúcie. Exekútor, ktorému oprávnený adresoval návrh na uskutočnenie exekúcie a ktorého na uskutočnenie exekúcie poveril súd, upovedomí o začatí exekúcie oprávneného i povinného; povinného výzve, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dobrovoľne splnil povinnosť uloženú v exekučnom titule alebo aby v tej istej lehote vzniesol námietky proti exekúcii. Ak márne uplynie lehota na podanie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, exekútor uskutoční exekúciu vyprataním bytu

tak, že vysťahuje z bytu povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva a vyprace byt.

Veci, ktoré odstráni z bytu, odovzdá povinnému alebo niektorému z plnoletých príslušníkov jeho rodiny. Ak pri vypratávaní nie je prítomný nikto, kto by mohol veci prevziať alebo sa prevzatie veci odmieta, exekútor veci spíše a odovzdá ich do úschovy orgánu obce, o čom upovedomí povinného. Ak do šiestich mesiacov si povinný veci neprevezme, na návrh orgánu obce sa tieto veci predajú na dražbe hnuteľných vecí a výťažok po zrážke trov úschovy, trov predaja a trov exekúcie sa vyplatí povinnému.

K § 185:

Uskutočniť exekúciu vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (náhradný byt alebo náhradné ubytovanie), možno až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená bytová náhrada určená v exekučnom titule. Účastník konania môže u exekútora vzniesť námietky proti primeranosti bytovej náhrady; povinný môže vzniesť tiež námietky proti exekúcii. Podľa § 50 o námietkach rozhoduje súd. Rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí účastníkom exekučného konania a exekútorovi. Proti rozhodnutiu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi. Ak súd námietkam vyhovie, exekúciu zastaví.

Exekútor môže vydať exekučný príkaz až vtedy, keď márne uplynie lehota na podanie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii alebo proti bytovej náhrade, ktorým sa námietky zamietli. Po vydaní exekučného titulu uskutoční exekúciu presťahovaním povinného a tých, ktorí bývajú v byte na základe jeho práva do náhradného bytu alebo ubytovania a vyprataním bytu.

K § 186:

Upravuje sa postup pri exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce povinnosť vydať alebo dodať oprávnenému vec určenú v exekučnom titule. Ak na užívanie odobranej veci treba listinu, odoberie sa povinnému i táto listina a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou a všetkým, čo k nej patrí. Aj táto exekúcia začína na návrh oprávneného. Exekútor poverený uskutočnením exekúcie však upovedomí povinného o začatí exekúcie až pri uskutočňovaní výkonu, teda pri odoberaní veci. Odobratie sa uskutoční len za prítomnosti oprávneného alebo jeho zástupcu, ktorých úlohou je identifikovať odnímanú vec. Odňatú vec so všetkým, čo k nej patrí, odovzdá exekútor oprávnenému až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli a po vydaní exekučného príkazu.

Aby sa zabezpečila efektívnosť exekučného konania, a tým splnenie povinnosti uloženej súdom, umožňuje sa exekútorovi urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému. Za tým účelom je exekútor oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup. Povinný môže takému postupu exekútora zabrániť len tým, že dobrovoľne v lehote stanovenej súdom vydá alebo dodá vec, určenú vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, oprávnenému.

K § 187:

Odobratie veci sa môže uskutočniť aj vtedy, ak vec, ktorú treba povinnému odobrať, má pri sebe niekto iný (tretia osoba). Ak tretia osoba nie je ochotná vec dobrovoľne vydať, môže uskutočniť exekútor exekúciu podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky.

K § 188:

Ak sa nepodarí odobrať vec u povinného alebo tretej osoby a ide o zastupiteľnú vec, pokračuje sa v exekúcii tak, že exekútor vyzve oprávneného, aby si vec zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného. Exekúciu voči povinnému uskutoční exekútor potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

K § 189:

Ustanovuje sa postup pri realizácii rozhodnutia súdu zrušujúceho spoluvlastníctvo k hnuteľnej veci alebo k nehnuteľnosti predajom. Ak ukladá vykonateľný exekučný titul, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť predala, exekúcia sa uskutoční podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. Dosiahnutý výťažok predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov.

K § 190:

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri realizácii rozhodnutia súdu zrušujúceho spoluvlastníctvo k hnuteľnej veci alebo k nehnuteľnosti nie predajom, ale reálnym rozdelením spoločnej veci. Exekútor uskutoční exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule. Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov, priberie exekútor k rozdeleniu spoločnej veci znalca.

K § 191:

Upravuje sa postup pri exekúcii uskutočnením prác a výkonov ako zastupiteľného konania. Exekúcia sa uskutoční tak, že oprávnený na základe výzvy exekútora si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekym iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného. Exekúcia voči povinnému sa uskutoční niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

K § 192:

V tomto ustanovení je upravený postup pri exekúcii uskutočnením prác a výkonov ako nezastupiteľného konania. Splnenie povinnosti uloženej v súdnom rozhodnutí je viazané v prvom rade na osobu povinného. V niektorých prípadoch bude možné, aby túto povinnosť splnil oprávnený, keď tak neurobí povinný. Je však žiadúce, aby tak urobil oprávnený až po tom, keď túto povinnosť nesplní povinný ani po uložení úhrnnej sumy pokút.

Povinný porušením uloženej povinnosti môže spôsobiť aj zmenu stavu, ktorý predpokladá vykonávané rozhodnutie. V takom prípade o obnovenie predošlého stavu sa postará oprávnený, a to na trovy povinného, ktoré sa potom vymôžu niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok.

K § 193:

Na základe plnomocenstva udeleného oprávneným môže exekútor pomáhať oprávnenému vymáhať jeho pohľadávku aj pred rozhodnutím o veci súdom. Môže teda vplývať na povinného pred konaním, ako aj v priebehu konania, aby splnil pohľadávku oprávneného. Môže sa zúčastňovať aj na pojednávaní o veci, ak ho na to splnomocní oprávnený. Funkcia exekútora sa vykonáva ako slobodné povolanie, preto fyzická i právnická osoba si môže sama zvoliť exekútora, ktorý je splnomocnený na výkon exekučnej činnosti tým, že ho do funkcie exekútora vymenoval minister.

K § 194:

Z dôvodu zefektívnenia exekučného konania je exekútor oprávnený v súvislosti so súdnym alebo iným konaním prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, o prijatí ktorých musí vydať písomné potvrdenie.

K § 195:

Na základe poverenia súdu vykonáva exekútor aj inú činnosť ako mu ustanovuje tento zákon; môže napríklad doručovať písomností súdu. Pôjde o poskytovanie súčinnosti, ktorá je potrebná vzhľadom na úzke prepojenie činnosti exekútora s činnosťou súdu.

K § 196:

Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na výkon exekučnej činnosti. Pri výkone svojej činností má exekútor postupovať nestranne a nezávisle. Svoju funkciu bude vykonávať na báze slobodného povolania. Za výkon exekučnej činnosti mu patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

K § 197:

Odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času exekútora pri uskutočňovaní exekučnej činnosti hradí povinný; ide o zložky trov exekúcie. Exekútor, tak ako oprávnený, má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného.

Podľa § 30 ods. 2 exekútor môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na

odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Ak ide

o vymoženie výživného, platiteľom preddavku je štát.

K § 198:

Exekútor môže poskytnúť oprávnenému súčinnosť pri vymáhaní jeho pohľadávky aj bez exekučného titulu, teda pred rozhodnutím súdu o veci. Oprávnený mu však na takúto činnosť musí udeliť písomné plnomocenstvo, v ktorom vymedzí rozsah jeho oprávnenia. Platiteľom nákladov za túto činnosť exekútora je žiadateľ.

Exekútor môže vykonávať aj inú činnosť, než ustanovuje tento zákon, ak ho touto činnosťou poverí súd. V takom prípade súd aj rozhodne, ktorá zo sporových strán uhradí náklady za činnosť exekútora.

K § 199:

Výšku a spôsob určenia odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času a primeraný preddavok na odmenu exekútora určí vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 200:

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, teda trov spojených s exekučnou činnosťou. Je tomu tak preto, že povinný tým, že dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú v exekučnom titule, núti oprávneného k podaniu návrhu na exekúciu. Tým vzniknú náklady spojené s exekučnou činnosťou exekútorovi (uskutočňovaním exekúcie v rámci exekučného konania, ale aj zisťovaním bydliska povinného, jeho zamestnávateľa, majetkových pomerov, doručovaním písomností)

i oprávnenému (preddavok).

Povinný si musí byť vedomý toho, že pokiaľ svojím konaním bude sťažovať priebeh exekučného konania, okrem obvyklých trov exekúcie uhradí aj zvýšené náklady exekučného konania.

K § 201:

Exekútor už v upovedomení o začatí exekúcie určí podľa osobitného predpisu trovy exekúcie. Aj tu platí zásada, že sa uhradzujú len účelne vynaložené trovy. Pri exekúcii na nepeňažné

plnenie môže oprávnený požadovať, aby sa exekúcia uskutočnila aj na trovy, ktoré mu boli v rozhodnutí priznané, ako aj na trovy exekúcie (preddavok). Tieto trovy, ako aj trovy exekútora vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

Proti trovám exekúcie môže účastník exekučného konanie vzniesť námietky, o ktorých rozhodne súd.

K § 202:

Ďalšie trovy exekúcie určuje exekútor v priebehu exekučného konania. Aj tieto trovy je možné vymôcť niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

K § 203:

Pri zastavení exekúcie súd musí skúmať, z akého dôvodu k zastaveniu exekúcie došlo a podľa toho rozhodne, kto uhradí trovy exekúcie.

K § 204:

Návrh upravuje manipuláciu so spismi exekútora, ktoré nie sú ukončené. Spisy, ktoré nie sú ukončené musia byť uložené na takom mieste, aby boli prístupné nielen samotnému exekútorovi, ale aj kontrolným orgánom, ktoré budú chcieť do spisov nahliadnuť. Záznam o tom, kde sa spis nachádza, musí byť uvedený v príslušnom spisovom registri.

Súčasne sa upravuje vydávanie odpisov a potvrdení zo spisov.

K § 205:

V návrhu je upravené nazeranie do spisov, ktoré nie sú ukončené a nachádzajú sa v kancelárii exekútora. V záujme ochrany údajov nachádzajúcich sa v spise, budú môcť oprávnené osoby a orgány uvedené v nasledujúcej zásade nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy len v kancelárii exekútora pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného zamestnanca. O nazretí do spisu sa urobí v spise záznam. Na odôvodnenú žiadosť oprávnených osôb a orgánov možno zaslať spis doporučene inému exekútorovi, v kancelárii ktorého možno potom do spisu nazrieť.

K § 206:

V návrhu sú ustanovené orgány a osoby oprávnené v rozsahu svojej pôsobnosti nazerať do spisov exekútora a požičiavať si tieto spisy.

K § 207:

Ustanovujú sa orgány a osoby, výlučne ktorým exekútor môže na základe odôvodnenej písomnej žiadosti spis požičať.

K § 208:

Prvý odsek upravuje povinnosť exekútora rekonštruovať spisy, ktoré boli čiastočne alebo úplne zničené alebo ktoré sa stratili.

V ďalšej časti je uvedený spôsob rekonštrukcie spisu, a to tak, že exekútor zapožičia od účastníkov exekučného konania, ich právnych zástupcov, prípadne iných osôb a orgánov písomnosti, z ktorých vyhotoví osvedčený odpis. Na odpise písomnosti uvedie doložku, že písomnosť vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny. Exekútor môže zisťovať obsah listiny aj vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov; obsah listiny osvedčí zápisnicou.

K § 209:

Toto ustanovenie upravuje manipuláciu so spismi exekútora, ktoré sú skončené. Tieto sa ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora a zostávajú tam po celú dobu výkonu úradu exekútora. Podrobnejšia úprava manipulácie so spismi bude predmetom osobitnej právnej úpravy.

K § 210:

V tomto ustanovení upravuje manipuláciu s ukončenými spismi exekútorov, ktorých úrad zanikol alebo ktorí boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa.

K § 211:

Ak sú spisy exekútora uložené v exekútorskom archíve, ktorý vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého exekútor vykonával svoj

úrad, na ich evidenciu a úschovu sa vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.

Druhý odsek upravuje vydávanie výpisov, odpisov a potvrdení zo spisov uložených v exekútorskom archíve.

K § 212:

Vzhľadom na novozriadený - inštitút exekútorov na báze slobodného povolania vznikla potreba zriadiť inštitúciu, ktorá by plnila úlohy spojené s ochranou stavovských záujmov exekútorov, kontrolou ich činnosti a obstarávaním ďalších záležitostí, ktoré jej tento zákon ukladá. Túto funkciu bude plniť Slovenská komora exekútorov.

Komora je povinná viesť zoznam exekútorov.

S ohľadom na špecifickú činnosť exekútorov je komora založená na báze samosprávnej stavovskej organizácie. S povinným členstvom exekútora v komore korešponduje aj čas vzniku jeho členstva v nej, ktorý sa kryje s dňom vymenovania za exekútora. Zánik členstva vychádza z možných dôvodov zániku výkonu úradu exekútora. Dôvodom členstva v komore počas celého trvania exekútorského úradu exekútora je aj jeho zodpovednosť za výkon činností a disciplinárna podriadenosť voči komore. Jej poslaním je nielen ochrana záujmov exekútorského stavu, ale aj dohľad nad dodržiavaním zákonov, exekútorského sľubu a iných právnych predpisov jej členmi. V prípade ich porušenia komora začne disciplinárne konanie.

Komora ako právnická osoba môže na zlepšenie svojej finančnej situácie prijímať dary a mať iné príjmy. Členovia komory sú povinní platiť členské príspevky. Výšku členských príspevkov schvaľuje konferencia exekútorov.

Vymedzenie oprávnení a povinností jednotlivých orgánov komory je obsiahnuté v nasledujúcich odôvodneniach.

K § 213:

Toto ustanovenie je reálnym naplnením princípu samosprávy, ktorý je vyjadrený v predchádzajúcom ustanovení. O všetkých zásadných veciach týkajúcich sa komory je oprávnený rozhodovať jej najvyšší orgán - konferencia exekútorov, ktorú tvoria všetci exekútori. Konferenciu exekútorov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok. V prípade potreby riešenia aktuálnych problémov môže zvolať prezídium mimoriadnu konferenciu, ak o to

požiada aspoň jedna tretina členov alebo revízna komisia. Formálnoprávnym predpokladom pre zvolanie konferencie je podanie písomnej žiadosti podpísanej uvedeným počtom členov, a to do dvoch mesiacov od jej podania. Prijímanie záverov konferencie je založené na demokratickom princípe, ktorý spočíva v tom, že konferencia je uznášaniaschopná vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina prítomných členov. Ďalším prvkom prejavu demokracie je, že na platnosť uznesenia konferencie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných exekútorov.

V ustanovení je uvedený demonštratívny výpočet oprávnení konferencie exekútorov ako najvyššieho orgánu komory. Konferencia exekútorov rozhoduje o všetkých najdôležitejších záležitostiach, ako napríklad o voľbe do jednotlivých orgánov komory, schvaľovaní interných predpisov komory, zrušovaní a zmenách rozhodnutí prezídia komory, schvaľovaní ročných členských príspevkov exekútorov, schvaľovaní výšky náhrady za stratu času pri výkone funkcií v komore, prerokúvaní a schvaľovaní správ o činnosti, určovaní počtu zamestnancov, posudzovaní a zaujatí stanovísk k predkladaným právnym predpisom týkajúcich sa komory. Konferencia sa môže uznášať aj o iných než uvedených veciach, ak si to sama vyhradí.

K § 214:

Týmto ustanovením sa upravuje postavenie a činnosť prezídia komory ako najvyššieho orgánu v čase medzi zasadnutiami jednotlivých konferencií exekútorov. Toto postavenie sa premieta aj do širokého rozsahu kompetencií, ktoré spočívajú v zastupovaní komory navonok, v ochrane záujmov exekútorov, podávaní návrhov ministrovi tam, kde to tento zákon ustanovuje, v uskutočňovaní konkurzov na miesto exekútora, vedení zoznamov exekútorov, kandidátov a koncipientov a vykonávaní dohľadu nad ich činnosťou; rozhoduje aj o odvolaniach proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie. Prezídium komory tiež vypracúva návrhy interných predpisov komory a predkladá ich na schválenie konferencii; návrh kancelárskeho poriadku predkladá ministrovi a je tiež zodpovedné za hospodárenie s majetkom komory. V uvedenom období patrí do jeho kompetencie voľba prezidenta a viceprezidenta komory, rozhodovanie o personálnych otázkach zamestnancov komory a ich ďalšom vzdelávaní formou schvaľovania študijného plánu a skúšobného poriadku odbornej skúšky.

Prezident komory má postavenie štatutárneho orgánu s oprávnením vydávať neodkladné rozhodnutia a riadiť pracovníkov komory. V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom ho zastupuje viceprezident komory.

Zvolávanie zasadnutí prezídia komory je podmienené naliehavosťou riešenia problémov. Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej však raz za tri mesiace.

Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej alebo disciplinárnej komisii z dôvodu vylúčenia kolízie záujmov.

K § 215:

Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie §16, ktorý upravuje spôsoby zániku členstva v komore. Je povinnosťou prezídia komory vyčiarknuť zo zoznamu exekútorov tých členov, ktorých členstvo zaniklo.

K § 216:

Revízna komisia je volená konferenciou exekútorov na trojročné volebné obdobie. Má päť členov, ktorí si volia predsedu komisie. Činnosť revíznej komisie je orientovaná na preskúmavanie hospodárenia komory, vyjadrovanie sa k návrhu rozpočtu a na schvaľovanie ročného záverečného účtu.

K § 217:

Disciplinárna komisia je jedným z orgánov komory voleným konferenciou exekútorov na trojročné volebné obdobie. Má päť členov, ktorí si volia predsedu komisie. Disciplinárna komisia rozhoduje o disciplinárnom previnení exekútora a o uložení disciplinárneho opatrenia. Nakoľko ide o činnosť spojenú so závažnými dôsledkami pre členov komory, jej právomoci musia byť podrobne upravené v disciplinárnom poriadku, ktorý schvaľuje konferencia exekútorov.

K § 218:

Toto ustanovenie nadväzuje na §10, ktorý viaže výkon exekútorského úradu na zloženie odbornej skúšky. Vzdelávacia komisia sa zaoberá prípravou podkladov smerujúcich k vypracovaniu návrhu študijného plánu a skúšobného poriadku. Organizuje odborné skúšky, pripravuje odbornú výchovu exekútorov, kandidátov a koncipientov. Jej poslaním je tiež zabezpečovať publikačnú, dokumentačnú a informačnú činnosť týkajúcu sa komory.

K § 219:

Exekútor pri svojej činnosti musí dbať na dodržiavanie a riadne plnenie svojich povinností. Pri porušení týchto povinností nastupuje jeho disciplinárna zodpovednosť za disciplinárne previnenie. Dohľad nad správaním sa exekútorov a ich činnosťou vykonáva minister a komora.

K § 220:

Definuje sa pojem disciplinárneho previnenia a pojem závažného disciplinárneho previnenia.

K § 221:

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. V odseku 1 je uvedený taxatívny výpočet disciplinárnych opatrení, ktoré je možné uložiť za disciplinárne previnenie. V odseku 2 je uvedený taxatívny výpočet disciplinárnych opatrení, ktoré je možné uložiť za závažné disciplinárne previnenie. Peňažné pokuty sú príjmom komory.

K § 222:

Na návrh komory môže minister pozastaviť výkon exekútorského úradu. Dôvodom je začatie trestného konania za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia a tiež výkon trestu odňatia slobody, pokiaľ nie sú dané dôvody na odvolanie exekútora. Počas pozastavenia exekútorského úradu exekútor nesmie vykonávať exekučnú činnosť.

K § 223:

Disciplinárne konanie začína na návrh ministra, predsedu súdu alebo prezidenta komory v lehote ustanovenej týmto zákonom. Bez návrhu môže toto konanie začať len vtedy, keď vec disciplinárnej komisii postúpi orgán činný v trestnom konaní.

K § 224:

Vzhľadom na prísne disciplinárne opatrenia, ktoré je možné uložiť exekútorovi za disciplinárne previnenie, resp. závažné

disciplinárne previnenie (aj možnosť zbavenia exekútora výkonu exekútorského úradu, umožňuje sa, aby exekútor mohol byť v disciplinárnom konaní zastúpený právnym zástupcom.

K § 225:

O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenie exekútorovi ukladá disciplinárna komisia. Jej konanie a spôsob rozhodovania upraví komora v disciplinárnom poriadku.

K § 226:

Uvádzajú sa prípady, kedy disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie.

K § 227:

Disciplinárna komisia uloží exekútorovi disciplinárne opatrenie, ak dôjde k záveru, že sa dopustil disciplinárneho previnenia. Bez toho, aby disciplinárna komisia preukázala exekútorovi disciplinárne previnenie, nie je možné exekútorovi uložiť disciplinárne opatrenie. I tu platí zásada: "Nepreukázaná vina má tie isté účinky ako dokázaná nevina".

K § 228:

Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o disciplinárnom opatrení možno podať odvolanie v lehote ustanovenej týmto zákonom. Odvolanie môže podať exekútor alebo ten, kto podáva návrh na disciplinárne konanie podľa § 223.

O odvolaní rozhoduje prezídium komory. Proti rozhodnutiu prezídia komory o odvolaní nie je odvolanie prípustné. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je preskúmateľné súdom podľa ustanovení § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.

K § 229:

Týmto zákonom sa zriaďuje Slovenská komora exekútorov ako samosprávna stavovská organizácia s právnou subjektivitou, ktorá bude združovať všetkých exekútorov. Do začatia činnosti komory bude jej činnosť vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré musí do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona zvolať ustanovujúcu konferenciu exekútorov.

K § 230:

Keďže v čase, keď tento zákon nadobudne účinnosť, prax nebude dostatočne pripravená na výkon funkcie exekútora ako slobodného povolania, ustanovuje sa, že za exekútora môže byť vymenovaný aj bezúhonný občan Slovenskej republiky spôsobilý na právne úkony, ktorý do 18 mesiacov od účinnosti tohto zákona ukončí odbornou skúškou špecializačné štúdium. To znamená, že v uvedenom období sa nevyžaduje ukončenie právnického vysokoškolského vzdelania, absolvovanie právnej praxe v dĺžke troch rokov, z toho najmenej jeden rok exekučnej praxe a zloženie odbornej skúšky u tých účastníkov výberového konania - konkurzu, ktorí splnia podmienku podľa odseku 1 tohto ustanovenia. Takýto občan sa však stane exekútorom až vtedy, keď ho do tejto funkcie vymenuje minister. Svoju činnosť bude môcť vykonávať len vtedy, ak zloží sľub a uzavrie zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

K § 231:

Ide o prechodné ustanovenie, ktoré má vzťah k § 10 ods. 1 písm. b), podľa ktorej jednou z podmienok vymenovania za exekútora je získanie vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo uznanie (nostrifikovanie) diplomu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou. Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte v ČSFR alebo v ČR do 31. 12. 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte v SR, a preto diplom nie je potrebné nostrifikovať.

K § 232:

Ak na základe súdom nariadenej exekúcie do účinnosti tohto zákona nebude pohľadávka oprávneného uspokojená ani čiastočne, je možné, aby sa exekúcia na návrh oprávneného so súhlasom súdu uskutočnila podľa tohto zákona. Tam, kde výkon rozhodnutia prebieha, napr. zrážkami zo mzdy, sa právne vzťahy účastníkov konania pri nútenom výkone rozhodnutia spravujú podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

K Čl. II až VI:

V súvislosti s prípravou tohto návrhu zákona na zabezpečenie súladu právneho poriadku Slovenskej republiky je nevyhnutné pripraviť aj návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, Trestného zákona, zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

K Čl. VII:

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbrom 1995.

Jozef L i š č á k minister spravodlivosti Slovenskej republiky

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. volebné obdobie

Číslo: 1447/1995

226a Spoločná správa

Ústavnoprávneho výboru NR SR, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) - tlač 226

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 483 zo dňa 22. augusta 1995 Ústavnoprávnemu výboru NR SR, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo. Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v lehote do 5. septembra 1995 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov

Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe.

Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote okrem Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vládny návrh zákona prerokoval na svojej schôdzi dňa 11. augusta 1995.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti odporúčaj ú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona NR SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) schváliť.

Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre

pôdohospodárstvo, a Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh

zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

1. K § 2

Na konci textu sa pripájajú slová "a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona".

Ústavnoprávny výbor NR SR

2. K § 3

Za slovom "zákonmi" sa vkladá slovo "sľubom".

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo

3. K § 10 ods. 1

V písm. b) slová "získal vysokoškolské vzdelanie" sa nahrádzajú slovami "získal právnické vzdelanie"

a vypúšťajú sa slová "na právnickej fakulte".

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť

4. K § 11 ods. 1

V § 11 ods. 1 slovo "vymenúva" sa nahrádzajú slovom "vymenuje".

Ústavnoprávny výbor NR SR

5. K § 17 ods. 3

V odseku 3 za slovo "Zastupovanie" sa vkladá slovo "sa" a za slovo "začína" sa vkladá slovo "tým".

Ústavnoprávny výbor NR SR

6. § 21 ods. 3

V odseku 3 sa vypúšťa slovo "vykonania".

Ústavnoprávny výbor NR SR

7. K § 23 ods. 1

V písm. f) sa za slovo "komu" vkladá slovo "sa".

Ústavnoprávny výbor NR SR

8. K § 34 ods. 3

V odseku 3 sa za slová "kataster nehnuteľností" vkladajú slová "daňové úrady".

Ústavnoprávny výbor NR SR

9. K § 50 ods. 1

V odseku 1 slová "do troch dní" sa nahrádzajú slovami "do 14 dní".

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo

10. K § 115 ods. 2 písm. b)

V písm. b) sa za slovo "sporák, " vkladá slovo "varič, ".

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo

11. K § 115 ods. 2

V odseku 2 sa za písm. i) pripája nové písm. j), ktoré znie:

"j) potraviny".

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo

12. K Čl. II bod 2

Za slová "osobitného zákona 34f)" sa pripájajú slová "ak osobitný zákon neustanovuje inak".

Ústavnoprávny výbor NR SR

13. K Čl. VII

Slová "1. októbrom 1995" sa nahrádzajú slovami "1. novembrom 1995".

14. Všeobecne

V celom texte návrhu zákona sa slová "uskutočňovať exekúcie" nahrádzajú slovami "vykonávať exekúcie"

v príslušnom tvare a páde a rovnako v celom texte návrhu zákona, kde je použitá predložka "pre" v účelovom spojení, sa nahrádza slovom "na".

Ústavnoprávny výbor NR SR

Bratislava 12. septembra 1995

Doc. JUDr. Vojtech Tkáč. CSc. v. r

predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR

Ing. Miroslav Maxon v. r.

predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu

Ing. Roman Hofbauer, CSc. v. r.

predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

Ing. Pavel Delinga, CSc. v. r.

predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo

Jozef Rea v. r.

predseda Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

Ing. Imrich Andrejčák v. r.

predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1263
PoUtStŠtPiSoNe
: