Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Trojstupňová sústava národných výborov /obec-okres-kraj/ zavedená v roku 1948 predstavuje model administratívnocentralistickej správy štátu. Vychádza pritom z organizačného spojenia štátnej moci a štátnej správy a zo zásady preferencie štátneho spoločenského vlastníctva.
Národný výbor podľa terajšej právnej úpravy vykonáva trojjedinú funkciu - je orgánom štátnej moci, orgánom štátnej správy a orgánom hospodárskeho riadenia. Z týchto skutočností vyplývajú nedostatky činnosti národných výborov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v tom, že je obmedzená ekonomická základňa rozvoja samosprávy obcí, občania nemajú možnosť účinne rozhodovať o miestnych veciach, národné výbory základného stupňa sú značne závislé na vyšších stupňoch národných výborov a na centre, národným výborom v obciach sa neumožňuje samostatne a komplexne zabezpečovať ekonomický a sociálny rozvoj územných obvodov podľa požiadaviek občanov, hoci to proklamuje platný zákon o národných výboroch od roku 1967, neumožňuje sa usporiadanie štátnej správy bez prekrývania pôsobností, a pod.
Národný výbor ako orgán štátnej moci je silne závislý na štátnej správe, keďže podľa zákona o národných výboroch, činnosť národných výborov ako celku riadi a kontroluje vláda. Táto riadiaca a kontrolná úloha vlády však zasahuje aj do vecí, ktoré by mali byť ako prejav suverenity ľudu rozhodnuté na miestnej úrovni bez zásahov centra. Národný výbor základného stupňa nemá zákonom zverenú nijakú pôsobnosť, do ktorej by nemohol legálne zasahovať národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda.
Národný výbor ako orgán štátnej moci na nijakom stupni nemá také postavenie, aby boli všetky štátne orgány a organizácie v územnom obvode na ňom závislé.
Štátomocenské postavenie národného výboru je výrazne oslabené aj ekonomickým základom. Národný výbor je len správcom majetku v štátnom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie jeho úloh. Na uplatnenie územnej /miestnej/ samosprávy neexistuje základný predpoklad, a to vlastný majetok obcí. Za terajšieho právneho stavu nie sú právnym subjektom obce, ale národný výbor ako štátny orgán spravujúci majetok štátu.
Aby obce mohli zabezpečovať všetky požiadavky občanov a cieľavedome zabezpečovať svoj rozvoj, je potrebné v nadväznosti na novely ústavy ČSFR uskutočniť zásadnú zmenu v právnej úprave postavenia obcí.
II. Osobitná časť
K § 1:
Ustanovením sa rámcovo vymedzuje obec ako územný celok a spoločenstvo občanov, a to v nadväznosti na novelu ústavy, ktorou sa zrušila hlava VII ústavy o národných výboroch.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy je však právnickou osobou obec a nie jej orgán /doteraz národný výbor/. Obec vykonáva samosprávu obce vlastnými orgánmi samostatne v medziach ústavy a zákonov. Obec ako nositeľka právnej subjektivity nadobúda práva a zaväzuje sa vo vlastnom mene s akýmkoľvek právnym subjektom.
Za obec treba považovať aj vojenský obvod podľa zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.
Ukladať obci povinnosti alebo obmedzovať jej oprávnenia bude po účinnosti tohto zákona možné iba zákonom. K tomuto dňu zostanú však platiť aj právne predpisy. nižšej právnej sily, keďže nie je možné okamžite prebudovať celý právny poriadok. Obec sa preto bude musieť až do ich zrušenia nimi spravovať.
Zaručuje sa právo obce voľne sa združovať s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločných cieľov. Zákon takéto združovanie neobmedzuje ani účelom, ani územím. Obce sa môžu združovať nezávisle od administratívnoprávneho členenia štátu.
Ochranu práv obcí voči orgánom štátu bude zaručovať Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 3 navrhovaného ústavného zákona SNR o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
K § 2:
Vymedzenie územia obce priamo zákonom má význam pre identifikáciu jej majetku a vymedzenie jej osobného základu. Obec totiž bude vlastniť budovy, stavby a pozemky.
Obce sa môžu dobrovoľne zlučovať i rozdeľovať. Pravidlá týchto zmien, ako aj pravidlá určovania názvov obcí, ich častí ulíc a iných verejných priestranstiev, vrátane číslovania budov upraví tak, ako doteraz zákon SNR o územnom členení Slovenskej republiky, ktorý sa súbežne pripravuje. Tento zákon upraví aj spôsoby založenia a zrušenia obce, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s veľkými stavbami /napr. priehrad/.
K § 3:
Popri území a majetku je ďalším atribútom právnej subjektivity obce jej osobný základ. Zákon priznáva plné práva obyvateľov obce iba fyzickým osobám, ktoré majú v obci trvalý pobyt. Nebolo by totiž správne, aby sa v plnom rozsahu podieľali na všetkej samospráve aj ďalšie fyzické osoby, ktoré sú v obci iba dočasne napríklad chatári a chalupári, cezpoľní študenti a pracovníci pacienti, vojaci v činnej službe mimo miesto trvalého pobytu atď.. Hoci aj tieto osoby sa budú podieľať na samospráve, nebudú môcť voliť poslancov obecného zastupiteľstva a starostu, ani byť volenými do orgánov samosprávy obce, ani rozhodovať v obecnom /miestnom/ referende. Podrobné pravidlá volieb upravuje zákon SNR o voľbách do orgánov samosprávy obcí pripravovaný súbežne.
Podiel na samospráve sa vymedzuje úpravou oprávnení a povinností obyvateľov voči obci. Samospráva obce znamená aj vyššiu mieru svojpomoci a vzájomnej pomoci obyvateľov, než to bolo za stavu, keď všetky úlohy zabezpečoval štát svojimi orgánmi.
K § 4:
Zvýrazňuje sa samosprávne postavenie obce pri rozhodovaní o veciach správy obce a jej majetku tým, že obci patrí rozhodovať aj o veciach, ktoré nie sú a zrejme ani perspektívne nebudú právnymi predpismi detailne a taxatívne vymedzené. Z existujúcich pôsobností sa ku dňu účinnosti tohto zákona na obce prevedú pôsobnosti a právomoci vo veciach vykonávaných doteraz miestnymi a mestskými národnými výbormi, ak ich osobitný zákon výslovne nezverí niektorému štátnemu orgánu. Tým sa vyrieši právne nástupníctvo jednotlivých správnych agend národných výborov.
V odseku 3 sa rámcovo vymedzujú základné oprávnenia obce v oblasti finančnej, správnej a zakladateľskej, charakteristické pre samosprávu obce. V týchto veciach konajú obce samostatne spravujúc sa len ústavou a zákonmi; nebude môcť do nich zasahovať ani vláda, ani ministerstvá.
V odseku 4 sa premieta zásada spolupráce politických síl ktoré majú zastúpenie v obci, vyplývajúca zo spoločnej zodpovednosti za správu a rozvoj obce.
Odsek 5 vyjadruje zásadu spolupráce obce s právnickými a s fyzickými osobami pri rozvoji obce.
K § 5:
Ide o základné ustanovenia o vzťahu štátu a obcí, ktoré budú konkretizované v osobitných zákonoch upravujúcich najmä formy a subjekty štátneho dozoru /finančná kontrola, inštančný dozor v správnom konaní, štátny stavebný dozor, rôzne inšpekcie, atď. /.
Podrobné presuny úloh štátu na obce budú taktiež uvedené v osobitných zákonoch upravujúcich štátnu správu na jednotlivých jej úsekoch.
Rámcovo sa vymedzuje spolupráca v oblasti výmeny informácií a výchovy kádrov. Štát bude viesť matričnú evidenciu, evidenciu obyvateľov, volebné zoznamy, evidenciu motorových vozidiel, národných kultúrnych pamiatok atď., ktoré sa plánujú viesť s použitím výpočtovej techniky. Tieto údaje bude štát obciam poskytovať pre potreby správy a ďalšieho rozvoja obcí.
K § 6:
Upravuje sa nariaďovacia právomoc obcí formou vydávania všeobecne záväzných právnych nariadení. V porovnaní s terajším stavom v pravidlách ch tvorby nejde o podstatné zmeny.
Zmenou je to, že priamo zákonom sa ustanovujú dva druhy nariadení. Nariadenia, ktorými sa plnia úlohy z oblasti samosprávy obce /§ 4 návrhu zákona/, sú preskúmateľné iba z hľadiska ústavnosti a zákonnosti. Do ich obsahu nebude môcť zasahovať ani vláda, ani ministerstvá. Nariadenia obce vydané na základe zákona vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, však musia byť v súlade s nariadeniami vlády a vyhláškami a výnosmi ministerstiev.
K § 7:
Ustanovenie upravuje príjmy obce, z ktorých sa financuje jej samospráva. Ide jednak o vlastné príjmy obce plynúce z jej majet- 37 -
ku /najmä odvody zo zisku obecných podnikov, výnosy od obecných rozpočtových a príspevkových organizácií, príjmy z nájmu obecných nehnuteľností alebo z ich predaja/a príjmy z daní a poplatkov, ako ich upravia predpisy o daniach a poplatkoch, a jednak štátne účelové a neúčelové dotácie.
Obec však môže dostávať aj dary od fyzických i právnických osôb, a iné dobrovoľné príspevky a na samosprávu môžu občania prispievať aj formou dobrovoľných zbierok.
K príjmom obce budú patriť aj výnosy blokových pokút uložených inšpekciou a výnosy pokút za priestupky proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
Finančné príspevky bude poskytovať obci ako doplnkový príjem aj štát na podporu jej rozvoja. Účasť štátu na financovaní obce je nevyhnutná a je obvyklá aj v cudzine. Možnosť poskytovania dotácií vychádza zo všeobecných princípov a zásad dotačnej politiky, ktoré umožňujú poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na plnenie rozvojových programov. Vzhľadom na tieto princípy a zásady, schválené federálnou vládou, nemožno akceptovať požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska na zakotvenie zákonnej povinnosti štátu poskytovať obciam dotácie zo štátneho rozpočtu.
Skladbu príjmov obce, najmä dane a poplatky upravia osobitné predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní a poplatkov a zákon o rozpočtovom určení výnosov jednotlivých daní a poplatkov. Ide o súčasť celkovej daňovej reformy, ktorá sa bude realizovať v rokoch 1990 až 1992.
K použiteľným prostriedkom treba počítať aj prostriedky združené s inými obcami, so štátom alebo inými právnickými osobami a s fyzickými osobami na plnenie spoločnej úlohy.
Štátne orgány budú oprávnené kontrolovať iba použitie štátom poskytnutých účelových dotácií; použitie prípadných neúčelových prostriedkov nebudú oprávnené kontrolovať. Režim kontroly upraví pripravovaný zákon o štátnej finančnej kontrole.
K § 8:
V nadväznosti na novelu Ústavy z 18. apríla 1990 sa upravuje majetok obcí založený na vlastníctve obce k hnuteľným a nehnuteľným veciam a k majetkovým právam. Z hľadiska použitia i právneho režimu ide o vnútorne štruktúrovaný majetok v súlade s jeho účelovým určením.
Do majetku obce, ktorý slúži pre verejné účely, patria verejné miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá /ulice chodníky, parkoviská, podchody, verejné parky a lesoparky, rieky a jazerá, atď. /. Za ich používanie možno vyberať niektoré poplatky /napr. poplatok za parkovanie motorových vozidiel, poplatok za použitie verejného priestranstva na skládku materiálu alebo na kiosok alebo predajný stánok a pod. / potrebné na ich údržbu a zveľaďovanie. Pravidlá jeho používania upraví v medziach ústavy a zákonov obecné zastupiteľstvo nariadením.
Do majetku obce určeného na podnikateľskú činnosť patria veci určené na trvalé prevádzkovanie výroby a obchodu alebo na poskytovanie služieb a prác s cieľom získavať peňažné príjmy /napr. výrobné priestory, predajne, kancelárie, dielne a pod. / všetkého druhu formou obecných podnikov alebo iných foriem obchodných spoločností /miestna výroba, obchod, komunálne služby energetické a dopravné podniky, atď. /. Príjmy z tejto činnosti /odvody zo zisku obecných podnikov, nájomné, dane, poplatky/ sú príjmom rozpočtu obce.
Do majetku obce určeného na výkon samosprávy obce patrí jednak majetok bezprostredne potrebný na výkon samosprávy obce /napr. budova obecného zastupiteľstva a jej vybavenie, služobné motorové vozidlá a garáže pre ne a pod. /, ako aj ostatný majetok obce potrebný na fungovanie obce /napr. obecné cintoríny, obecné zariadenia sociálnej starostlivosti, strediská voľného času a športoviská, obecné školy jazykové, hudobné a výtvarné a pod. /. Ide o rôznorodé zariadenia potrebné pre náležitý chod a rozvoj obce, pri ktorých príjem z prípadných poplatkov alebo iných úhrad /školné, vstupné, atď. / nekryje výdavky potrebné na ich výstavbu údržbu a prevádzku, a preto rozdiel sa uhrádza z rozpočtu obce alebo zo ladeného obecného fondu, prípadne z nadácie alebo z iného zdroja.
K § 9:
Obec hospodári podľa rozpočtu zostaveného na kalendárny rok. Rozpočet je tak, ako doteraz, predmetom verejnej diskusie, preto sa musí pred prijatím zverejniť v mieste obvyklým spôsobom na dobu ustanovenú zákonom. Rozhodovanie o ňom je vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Okrem rozpočtu obec môže zriadiť aj mimorozpočtové účelové
fondy, ktoré môžu slúžiť napr. na financovanie výstavby, na
verejnoprospešné práce, na rozvoj miestnej kultúry a na iné akcie.
Zriaďovanie a používanie fondov na centrálnej úrovni upravia osobitné predpisy /napr. o fonde kultúry. o fonde národného zdravia, o fonde životného prostredia, o štátnom cestnom fonde/.
Do majetku obce určeného na výkon samosprávy obce patrí jednak majetok bezprostredne potrebný na výkon samosprávy obce /napr. budova obecného zastupiteľstva a jej vybavenie, služobné motorové vozidlá a garáže pre ne a pod. /, ako aj ostatný majetok obce potrebný na fungovanie obce /napr. obecné cintoríny, obecné zariadenia sociálnej starostlivosti, strediská voľného času a športoviská, obecné školy jazykové, hudobné a výtvarné a pod. /. Ide o rôznorodé zariadenia potrebné pre náležitý chod a rozvoj obce, pri ktorých príjem z prípadných poplatkov alebo iných úhrad /školné, vstupné, atď. / nekryje výdavky potrebné na ich výstavbu údržbu a prevádzku, a preto rozdiel sa uhrádza z rozpočtu obce alebo zo ladeného obecného fondu, prípadne z nadácie alebo z iného zdroja.
K § 9:
Obec hospodári podľa rozpočtu zostaveného na kalendárny rok. Rozpočet je tak, ako doteraz, predmetom verejnej diskusie, preto sa musí pred prijatím zverejniť v mieste obvyklým spôsobom na dobu ustanovenú zákonom. Rozhodovanie o ňom je vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Okrem rozpočtu obec môže zriadiť aj mimorozpočtové účelové
fondy, ktoré môžu slúžiť napr. na financovanie výstavby, na
verejnoprospešné práce, na rozvoj miestnej kultúry a na iné akcie.
Zriaďovanie a používanie fondov na centrálnej úrovni upravia osobitné predpisy /napr. o fonde kultúry. o fonde národného zdravia, o fonde životného prostredia, o štátnom cestnom fonde/.
zastupiteľstvo v organizačnom poriadku podrobne ustanoví kompetencie tak svoje, ako aj ostatných orgánov obce.
Všetka činnosť obecného zastupiteľstva a pôsobenie poslancov bude financované z obecných peňazí.
K § 13:
Starosta obce je zákonom konštituovaný ako najvyšší výkonný orgán správy obce. Jeho postavenie je pomerne nezávislé na obecnom zastupiteľstve. Tým sa značne oddeľuje výkon moci ľudu v obci od rutinnej správy obce a prehlbuje jeho priama zodpovednosť obyvateľom obce ako svojim voličom. Ustanovenie však zároveň konštituje aj vzájomné vzťahy a väzby medzi rozhodujúcimi orgánmi samosprávy obce, aby sa utvorila určitá rovnováha a spoluzodpovednosť pri výkone samosprávy obcí.
K § 14:
Obecná rada je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva ktorý je činný najmä medzi zasadaniami obecného zastupiteľstva. Tvoria ju poslanci zvolení obecným zastupiteľstvom. V jej zložení sa prejavuje skladba politických strán a hnutí v obecnom zastupiteľstve. Obecná rada tak je určitým politickým poradným a iniciatívnym orgánom vo vzťahu k starostovi obce a koordinačným orgánom voči komisiám a prípadným ďalším orgánom zriadeným obecným zastupiteľstvom.
Rada rokuje kolektívne a jej pôsobnosť rámcovo vymedzuje zákon a podrobne obecné zastupiteľstvo. Jej účelom nie je pôsobiť
Prebytky hospodárenia obce v bežnom kalendárnom roku sa nebudú nikam mimo obce odvádzať a plne sa jej ponechávajú na ďalšie využitie to buď prevedením do rozpočtu na ďalší kalendárny rok, alebo do zriadených účelových fondov. Môžu sa však použiť na združovanie prostriedkov s inými obcami, so štátom alebo inými právnickými osobami alebo s fyzickými osobami.
K § 10:
Samospráva obcí sa bude uskutočňovať prostredníctvom obecných orgánov, alebo priamo /hlasovaním obyvateľov alebo verejným zhromaždením/. Toto ustanovenie upravuje štruktúru samosprávnych orgánov obcí. Za ne sa považujú len obecné zastupiteľstvo ako politický a právotvorný orgán obce a starosta ako výkonný a reprezentatívny orgán. Ostatné orgány obce sú konštituované ako fakultatívne a závislé na obecnom zastupiteľstve. Zákon rozsah týchto orgánov neobmedzuje, a teda obec si bude môcť zriadiť aj ďalšie orgány, aké sa v zákone nespomínajú /napr. aj mestskú políciu/.
K § 11 a 12:
Obecné zastupiteľstvo je konštituované ako najvyšší orgán so základnou pôsobnosťou, od ktorej je odvodená pôsobnosť ostatných orgánov obce zriadených obecným zastupiteľstvom. Tento orgán by mal svoju činnosť vykonávať v spojení s občanmi a pod ich stálou kontrolou /zásada verejnosti/.
Obecnému zastupiteľstvu zákon zveruje najdôležitejšie kompetencie v samospráve obce. Zároveň sa počíta s tým, že obecné
ako samostatný orgán samosprávy obce navonok, ale ako orgán ktorý môže zohrávať pozitívnu úlohu vo vzťahu obecného zastupiteľstva a starostu obce d pri činnosti ostatných obecných orgánov.
K § 15:
Komisie sú ďalšími fakultatívnymi orgánmi samosprávy obcí. Majú byť poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi obecného zastupiteľstva zloženými z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších obyvateľov obce. Ich počet, zloženie a pôsobnosť vymedzuje obecné zastupiteľstvo podľa miestnych podmienok a konkrétnych potrieb. Nemajú mať samostatné rozhodovacie kompetencie navonok, ale majú byť orgánmi pomáhajúcimi plniť úlohy obecného zastupiteľstva. Sú jednou z organizačných foriem zapojenia popredných občanov - odborníkov do rozhodovania obecného zastupiteľstva.
K § 16 a 17:
Obecné zastupiteľstvo ustanovuje odborný aparát, ktorý zabezpečuje výkon obecnej správy a bežné úlohy všetkých orgánov obce. Vykonáva odborné a administratívne činnosti potrebné na riadne fungovanie všetkých orgánov samosprávy obce. Celý aparát je financovaný z obecných peňazí prostredníctvom rozpočtu obce. V malých obciach s málopočetným aparátom je obecný úrad priamo riadený starostom obce. Vo väčších obciach, kde sa počíta s existenciou väčšieho počtu pracovníkov a s potrebou odbornej členitosti by už nebolo možné, aby priamo starosta riadil všetku činnosť obecného úradu, a preto sa ustanovuje funkcia prednostu.
On bude bezprostredne organizovať a riadiť činnosť pracovníkov obce a v rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom vykonávať aj niektoré jednoduchšie administratívnoprávne, hospodárskoprávne a pracovnoprávne úkony vo vlastnom mene; nemal by však nahradzovať právomoci starostu.
Pracovníci obce sú v pracovnom pomere k obci, ktorá tak má postavenie organizácie podľa § 8 Zákonníka práce. Štatutárnym orgánom je starosta /§ 9 ods. 1 Zákonníka práce/.
K § 18:
Keďže v novej štruktúre sa neuvažuje s výborom ľudovej kontroly, ani s priamou štátnou kontrolou hospodárskej činnosti ustanovuje sa nová funkcia hlavného kontrolóra na kontrolu rozhodujúcich hospodárskych úkonov orgánov samosprávy obce. Tento úradník by mal existovať v každej obci, keďže každá obec zo zákona je právnym subjektom v oblasti nakladania s majetkom obce rozpočtovania a účtovníctva. Vo väčších obciach, v ktorých rozsah kontroly je nad možnosti jednej osoby, možno predpokladať, že hlavný kontrolór bude mať k dispozícií ďalších pracovníkov. V záujme čo najväčšej objektivity a nezávislosti výkonu kontroly je ustanovená nezávislosť kontrolóra na výkonnej moci obce.
K § 19:
Inšpekcia je výkonným orgánom pre oblasť dozoru nad verejným poriadkom a čistotou obce, prípadne pre ďalšie úlohy určené obecným zastupiteľstvom. O potrebe jej zriadenia rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
V záujme náležitého plnenia svojich úloh jej zákon dáva niektoré oprávnenia voči fyzických a právnickým osobám. Ich rozsah však v podstate nepresahuje oprávnenia doterajšej inšpekcie verejného poriadku.
K § 20 a 21:
Zo samosprávneho postavenia obcí vyplýva aj ich právo dobrovoľne sa združovať. Zákon preto neustanovuje povinnosť združovať sa, ani povinnosť zriaďovať nadobecné orgány. Napriek tomu je nesporné, že praktické potreby budú vyžadovať určité formy spolupráce obcí. Preto zákon rámcovo upravuje formu regionálnych konferencií a formu regionálnych záujmových združení.
Zatiaľ čo pod konferenciami možno rozumieť najmä občasné zhromaždenie obcí na prerokovanie niektorej závažnej regionálnej problematiky, pod záujmovými združeniami možno rozumieť trvalejšie fungujúce združenia s určitou vnútornou štruktúrou na plnenie niektorých spoločných potrieb. Záujmové združenia môžu vznikať buď na regionálnej báze /napr. združenie obcí určitého regiónu/ alebo na báze spoločného záujmu /napr. združenie za účelom výstavby a prevádzky vodovodu a pod. /.
Predmetom združovania však môže byť aj spoločný výkon správy obcí /napr. zriadenie spoločného obecného úradu, spoločný výkon niektorých agend, ktoré sú málo frekventované alebo vyžadujú vysoko kvalifikovaných odborníkov, atď. /s cieľom jej racionalizácie a efektívnosti.
Všetky formy združovania sú však založené na samofinancovaní zo združených prostriedkov.
K § 22 až 24:
Zákon ustanovuje trvanie historicky sa vyvinuvšej kategórie obcí - miest. Priznáva im ich historické výsady /mestskú zástavu a erb, prijímať štatút mesta, udeľovať čestné občianstvo/. Štruktúrou orgánov sa mestá nelíšia od ostatných obcí.
Vzhľadom na koncentráciu obyvateľstva a ekonomický potenciál však budú v samospráve niektoré zvláštnosti. Preto v záujme lepšieho výkonu samosprávy a na zamedzenie majorizácie mestských častí v mestskom zastupiteľstve zákon ustanovuje zriaďovanie výborov v mestských častiach.
Osobitosť postavenia hlavného mesta Bratislavy a Košíc zákon umožňuje riešiť ich samosprávu odlišne od tohto zákona.
K § 25:
Poslanec má pri výkone svojho mandátu zákonom ustanovené oprávnenia a povinnosti. Uvedený výpis práv a povinností poslanca vychádza v podstate z doterajšej právnej úpravy, ktorej väčšia časť sa v praxi osvedčila. Doplnené sú iba ustanovenie o poriadkovej pokute a zániku mandátu. Zákon však už nepočíta s odvolateľnosťou poslancov a skladaním účtov ako zákonnou inštitúciou. Ide o obdobu postavenia poslancov zákonodarných zborov. Táto úprava je v súlade s novelou ústavy.
Za výkon svojej funkcie nemôže byť poslanec ukrátený na právach vyplývajúcich z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru. Ide o všeobecnú ochranu poslanca vychádzajúcu zo skutočnosti, že
aj po zvolení poslanec zásadne pracuje vo svojom pôvodnom zamestnaní alebo povolaní. Zároveň sa ustanovuje aj nevyhnutná povinnosť zamestnávateľa umožniť mu výkon funkcie v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie pracovného voľna. Ustanovenie sa vzťahuje tak, ako doteraz aj na členov komisií, ktorí nie sú poslancami.
K § 26:
Ustanovuje sa znenie sľubu poslanca obecného /mestského/ zastupiteľstva a starostu obce /primátora/ tak, aby jeho obsah zodpovedal poslaniu spomenutých orgánov samosprávy a princípu dodržiavania zákonnosti v ich činnosti.
K § 27:
Ustanovujú sa nevyhnutné odchýlky od všeobecnej zákonnej úpravy správneho konania pre konania vo veciach, v ktorých o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v obci rozhodujú starostovia obcí. Základné princípy správneho konania a aj rozhodujúca väčšina procesných pravidiel však zostanú nedotknuté.
K § 28:
Ustanovenie vyjadruje zásadu, že obci patri všetka správa ktorá nie je zákonom expresis verbis zverená štátnemu orgánu. V tomto ustanovení sa táto zásada uplatňuje vo vzťahu k správe vykonávanej doteraz podľa osobitných predpisov národnými výbormi. Z celkového objemu správy vykonávanej dosiaľ národnými výbormi zákon SNR o organizácii štátnej správy taxatívne ustanoví, ktoré pôsobnosti prejdú na sústavu obvodných a okresných štátnych úradov, a ďalšie zákony taktiež taxatívnym spôsobom ustanovia, ktoré pôsobnosti prejdú na iné sústavy štátnych organov /na úrady práce, správy sociálneho zabezpečenia, finančné správy/.
K § 29:
Problematiku majetku obcí, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s ním upravia osobitné predpisy. Pôjde najmä o zákon Federálneho zhromaždenia, ktorý upraví otázky vlastníctva k doterajšiemu majetku vo vlastníctve štátu. Tento majetok by mal v súlade s novelou Ústavy z 18. apríla 1990 prejsť do vlastníctva iných právnických osôb, teda aj do vlastníctva obcí. Podstatná časť majetku vo vlastníctve štátu, nachádzajúceho sa v obci by mala prejsť do jej vlastníctva. Značná časť tohto majetku pôvodne obciam patrila /napr. obecné lesy a pasienky/ alebo bola vybudovaná svojpomocne v akcii Z /napr. miestne vodovody, kultúrne domy, miestne komunikácie atď. /.
Ustanovenie ďalej rieši otázku prechodu zakladateľskej funkcie k štátnym podnikom založeným národnými výbormi, ako aj prechod riadenia rozpočtových a príspevkových organizácií národných výborov.
Celospoločenský záujem si však vyžaduje, aby zákon osobitne riešil otázku fungovania a riadenia štátnych podnikov založených krajskými národnými výbormi v prípadoch tých podnikov ktoré majú svojou činnosťou výrazne nadobecný charakter. Prenesením zakladateľskej a riadiacej funkcie týchto podnikov na ústredné orgány štátnej správy sa sleduje zabezpečiť vyváženejšie uspokojovanie potrieb a požiadaviek obyvateľov väčších územných celkov /ide o podniky ČSAD, ČSAO, cestných stavieb, pekárni a cukrární, zberných surovín, uhoľných skladov, vodární a kanalizácií a Stavoprojekty/.
Obdobný prístup bol uplatnený aj pri riešení prechodu riadenia rozpočtových a príspevkových organizácií národných výborov.
K § 32:
Ide o ustanovenie organizačne umožňujúce začať aplikáciu ustanovení tohto zákona už od novembrových volieb 1990.
V Bratislave 24. júla 1990
Vladimír M e č i a r
predseda vlády Slovenskej republiky
Anton A n d r á š
minister vnútra Slovenskej republiky