Zo zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR

V pondelok 19. septembra 2011 zasadla Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR v zložení JUDr. Vladimír Magura, ktorý ako jej predseda zasadnutie sudcovskej rady otvoril a viedol, ďalej Jana Serbová, JUDr. Jozef Hargaš, JUDr. Helena Haukvitzová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD. a Ľubomíra Kúdelová.

Okrem návrhu rôznych opatrení k rozvrhu práce, žiadostí Súdnej rady o zaujatie stanovísk pri dosiahnutí veku 65 rokov sudcu (JUDr. Dukes a JUDr. Hanzelová) bol mediálne najsledovanejším ten bod programu, ktorým sa mala prejednať žiadosť predsedu Najvyššieho súdu SR JUDr. Štefana Harabina o povolenie plnenia funkčných povinností sudcu v domácom prostredí.

Práca v domácom prostredí

Čo hovorí zákon? Podľa § 41 ods. 1 zákona 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, sudca vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu. Sudcovi môže sudcovská rada na základe jeho žiadosti povoliť, aby plnil svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí, a to v rozsahu určenom zásadami prijatými súdnou radou po dohode s ministrom. Ak sudcovská rada nerozhodne o žiadosti do 60 dní od jej podania, považuje sa žiadosť za schválenú. Ak sudcovská rada žiadosti sudcu nevyhovie, musí svoje rozhodnutie odôvodniť.

Priebeh hlasovania

JUDr. Ing. Gavalec, PhD k tomuto bodu programu uviedol, že je pravdou, že JUDr. Harabin je tiež sudca, avšak nevie si predstaviť, že ako predseda súdu bude sedieť doma a odtiaľ riadiť súd, naviac, keď NS SR nemá ani podpredsedu súdu; je to zvláštne.

JUDr. Magura uviedol, že tu sa stále spája funkcia sudcu a funkcionára súdu. Každý sudca má oprávnenie túto možnosť využiť a pokiaľ neporuší podmienky vyplývajúce zo zákona, má právo, aby si plnil funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí.

Po ukončení rozpravy bolo prijaté uznesenie (6 hlasov za, 1 hlas proti), ktorým Sudcovská rada NS SR sudcovi JUDr. Štefanovi Harabinovi povolila, aby plnil funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí v požadovanom rozsahu, teda v pondelok a v piatok s tým, že je schopný sa dostaviť na pracovisko sudcu najneskôr za 30 minút (v prípade zdržiavania sa v Bratislave) resp. za 5 hodín (v prípade zdržiavania sa na východnom Slovensku).

Vyjadrenie Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.

Sudca Gavalec vypracoval vyjadrenie k niektorým bodom rokovania, ktoré žiadal zverejniť zároveň so zápisnicou z rokovania. Vo svojom vyjadrení k žiadosti predsedu Najvyššieho súdu SR o povolenie plnenia funkčných povinností sudcu v domácom prostredí uviedol, že nemôže súhlasiť s právnym názorom, že žiadateľ ako každý sudca má právo na povolenie na prácu v domácom prostredí, lebo v danom prípade existujú neprehliadnuteľné nasledujúce prekážky.

1. Žiadateľ je súčasne predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a z titulu uvedenej funkcie zákon č. 757/2004 Z.z. predpokladá jeho osobnú a dennú prítomnosť pri výkone tejto ústavnej funkcie spôsobom obvyklým v demokratických štátoch. Zákon iba v hrubých obrysoch vymenúva rôzne formy správy a riadenia súdu, ktorých riadny výkon sa od predsedu súdu oprávnene očakáva. Ďalej nutnosť osobnej prítomnosti predsedu súdu na súde vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., lebo jeho neprítomnosť na súde je zákonným dôvodom na prenos všetkých jeho právomocí na podpredsedu súdu ako generálneho zákonného zástupcu. Preto, podľa jeho mienky neobstojí námietka niektorých členov Sudcovskej rady pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, že pri súčasnom stave telekomunikačnej techniky a informačných technológií môže predseda súdu vykonávať svoju funkciu z akéhokoľvek miesta.

2. Navyše prostredníctvom § 42 ods. 2 písm. a) mu zákon z titulu výkonu funkcie predsedu súdu ukladá povinnosť vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti ako orgánu riadenia a správy súdov. Prednosť výkonu funkcie predsedu súdu pred výkonom funkcie sudcu zdôrazňuje ustanovenie § 35 ods. 3 záver vety zák. č. 757/2004 Z.z., ktoré nepochybne obmedzuje výkon funkcie sudcu, ak by mala brániť vo výkone funkcie predsedu súdu, a odsek 2 podčiarkuje osobitné postavenie predsedu súdu ako štatutárneho orgánu s obmedzenou možnosťou zákonnej delegácie právomocí. Článok 3 Organizačného poriadku stanovuje konkrétnu právomoc predsedu súdu. S týmto monopolným ustanovením myšlienka výkonu funkcie predsedu súdu z domáceho prostredia v určené dva dni v týždni, a to navyše z miesta relatívne vzdialeného od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, celkom nekorešponduje.

3. Za účelom riadneho a plnohodnotného výkonu funkcie predsedu súdu mu z titulu výkonu funkcie ústavného činiteľa ústavný zákon č. 120/1993 Z.z. priznáva funkčný príplatok. Navyše ustanovenie § 43 zák. č. 757/2004 Z.z. zdôrazňuje ústavný rozmer a osobitosti výkonu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tým ho odlišuje od iných predsedov súdov.

4. Sudca Gavalec sa domnieva, že neobsadenie funkcie podpredsedu najvyššieho súdu pri možnosti predsedu súdu využiť svoju návrhovú právomoc (§ 27a ods. 2 zák. č. 185/2002 Z.z.), je závažným dôvodom pre to, aby predseda súdu bol prítomný na svojom pracovisku, tzn. na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Takisto uviedol, že mu nie je známe, že by uvedený stav niekde inde nastal, resp. že by niektorý predchodca v tejto funkcii požiadal o výkon práce sudcu v domácom prostredí.

Celé znenie zápisnice si môžete pozrieť TU (KLIKNITE)

Zdroj informácií: www.nssr.gov.sk
Ilustračné foto: www.najpravo.sk