Uzatvorenie zmluvy medzi Slovenskou republikou (ďalej len „SR") a Svätou stolicou bolo zároveň podnetom a impulzom pre náboženské spoločnosti a registrované cirkvi na Slovensku, aby sa začalo aj s úpravou vzťahov medzi nimi a štátom. Po uzavretí zmluvy so Svätou stolicou sa cítili byť nerovnocenné vo vzťahu ku gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi, ktorých vzťah k štátu upravovala práve táto zmluva. Preto sa pod vedením Ekumenickej rady cirkví v SR a generálneho biskupa ECAV na Slovensku dohodli pripraviť spoločne základnú zmluvu so štátom podľa vzoru zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Tak, ako upravovala práva na území SR pre gréckokatolícku a rímskokatolícku cirkev zmluva so Svätou stolicou, rovnako zakotvila práva na našom území zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
Z formálneho hľadiska je štandardnou medzinárodnou zmluvou, na uzavretie ktorej sa vzťahujú všetky príslušné právne predpisy SR, najmä Ústava SR. Z hľadiska procesného je to politická medzinárodná zmluva prezidentského typu, ktorá po podpise na základe rozhodnutia vlády SR vyžaduje ratifikáciu slovenským prezidentom s predchádzajúcim súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NRSR"). Po obsahovej stránke predstavuje komplexnú rámcovú úpravu právnych vzťahov medzi Svätou stolicou a SR, ako aj medzi SR a Katolíckou cirkvou. Za SR je gestorom Základnej zmluvy Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zo strany Svätej stolice túto problematiku upravujú príslušné normy kánonického práva (kódexy oboch obradov) (Šmid, M., 2001, s. 36).
16. novembra 1999 v Bratislave bola ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom Základná zmluva technicky parafovaná. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. 30. novembra 2000, uznesením č. 1159, svojou ratifikáciou vyslovila súhlas so Základnou zmluvou aj NRSR. Základná zmluva nadobudla platnosť až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. Slovenská zmluva bola uzatvorená ako v poradí 137. vo svete. Publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z (Šmid, M., 2001, s. 36 – 41).
Pred bližším obsahom a charakteristikou tejto zmluvy, považujem za potrebné vysvetliť čo vlastne pojem Svätá stolica predstavuje. Vyskytujú sa aj názory, ktoré považujú Svätú stolicu a Vatikánsky štát ako identické subjekty. Svätá stolica, ale nie je štát, je subjektom medzinárodného práva sui generis a vznikla ešte pred existenciou Vatikánskeho štátu. Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi je Svätá stolica jej najvyšším a štatutárnym zástupcom vystupujúcim v jej mene, zároveň ostáva sama o sebe osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje v medzinárodných vzťahoch vo svojom mene. Pod pojmom Svätá stolica sa chápe predovšetkým pápež, rímsky biskup a rímska kúria, teda orgány, ktoré sú mu nápomocné pri vykonávaní jeho poslania.
Šmid (2001, s. 45 - 46) uvádza, že Svätá stolica je zmluvnou stranou Základnej zmluvy a záväzky prijíma vo svojom mene i v mene Katolíckej cirkvi, v určitých prípadoch iba v mene partikulárnej Katolíckej cirkvi, pôsobiacej na území daného štátu. Svätá stolica teda nie je len samostatným medzinárodnoprávnym subjektom, ale aj zložkou Katolíckej cirkvi. Preto právo uznané Katolíckej cirkvi je súčasne právom priznaným aj Svätej stolici. Obrátene táto zásada neplatí, výnimku tvoria iba delegácie zo strany Svätej stolice. Z hľadiska garancií pri preberaní záväzkov je významný aj fakt, že v zmysle kánonického práva je Svätá stolica najvyšším orgánom Katolíckej cirkvi a Katolícka cirkev na Slovensku je jej rozhodnutiami viazaná.
Základná zmluva je v zmysle čl. 2 postavená predovšetkým na spolupráci medzi štátom a cirkvou, a v tomto zmysle je vyslovený aj predmet jej úpravy.
Dotýka sa predovšetkým týchto otázok: uznanie náboženskej slobody; právne postavenie a primárne záväzky zmluvných strán; dni pracovného pokoja; uplatnenie výhrad vo svedomí; ochrana spovedného tajomstva; vznik a zánik rodiny a zároveň jej ochrana, rovnako ochrana manželstva; výchova, vzdelávanie, starostlivosť o deti; pastoračná služba v ozbrojených silách, v zariadeniach na výkon väzby, či výkon trestu odňatia slobody; práva Katolíckej cirkvi; platnosť zmluvy, jej zmeny a doplnenia, tiež diplomatické zastúpenie zmluvných strán a podobne.
Súčasťou tejto zmluvy je aj schválenie ďalších štyroch rámcových zmlúv medzi SR a Svätou stolicou. Konkrétne sa to vzťahuje na tieto oblasti:
- Pastoračná činnosť v armáde a polícií (čl. 14 ods. 4)
- Školstvo a vyučovanie náboženstva (čl. 13 ods. 9)
- Finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi (čl. 20 ods. 1)
- Uplatnenie výhrad vo svedomí (čl. 7)
Ako prvá bola podpísaná Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR. V zbierke zákonov bola uverejnená pod číslom 648/2002 Z. z. Na jej základe sa konštituoval Ordinariát ozbrojených síl v SR, teda osobitná arcidiecéza na čele s biskupom pre armádu, políciu a väzenstvo. Ďalšia bola Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní publikovaná v Zbierke zákonov SR formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z. V tejto zmluve je dôležité uviesť skutočnosť, že v zmysle textu zmluvy sa bude na základných a stredných školách vyučovať katolícka náboženská výchova ako jeden z povinne voliteľných predmetov s možnosťou zvoliť si ako alternatívu etickú výchovu.
Treťou v poradí je Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, ktorá ustanoví v akej miere bude štát uvedenú cirkev dotovať. Táto zmluva doteraz nie je schválená. Predchádzať by jej mala komplexná úprava financovania všetkých cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom nového zákona o ich finančnom zabezpečení (Čeplíková, M., 2005, s. 131 - 132).
Návrh Zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí určuje rozsah a podmienky realizácie tohto práva. Výhrada vo svedomí sa bude uplatňovať iba v súlade s tým, čo určuje zmluva, pričom sa upriamuje na tieto sféry: zdravotníctvo, oblasť činnosti v ozbrojených silách, oblasť súdnictva, oblasť výchovy a vzdelávania a oblasť životného prostredia alebo bezpečnosti práce. Táto zmluva ale vyvoláva medzi politikmi, ako aj medzi verejnosťou rozporuplné reakcie. Viacerí tvrdia, že táto zmluva je diskriminačná a dáva viac práv katolíkom ako ostatným občanom. Proces jej schvaľovania nie je stále ukončený, a aj keď pred každým volebným obdobím býva pomerne diskutovanou témou, doteraz sa v rozložení daných politických strán v parlamente na Slovensku nepodarilo nájsť jej optimálne znenie, či podobu, ktorá by vyhovovala, resp. bola kompromisným riešením pre všetkých.
Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami
Aby sa vyhovelo požiadavkám nekatolíckych cirkví na Slovensku, týkajúce sa rovnosti týchto inštitúcií s právami a postavením Katolíckej cirkvi vychádzajúcich zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, bolo potrebné novelizovať platný zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností. Novelizácia vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 394/2000. Jej podstatou je deklarácia rovnosti všetkých cirkví a náboženských spoločností, ako aj ich právo uzatvárať bilaterálne zmluvy so štátom.
V zmysle § 4 ods. 5 tejto novely môžu tieto cirkvi a náboženské spoločnosti uzatvárať zmluvy so štátom. 11 cirkví a náboženských spoločností túto možnosť aj využilo a pripravilo návrh takejto zmluvy, ktorú schválili ich najvyššie orgány. Na základe rokovaní medzi poverenými zástupcami cirkví a vtedajším predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, predložil 3. júla 2001 predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Július Filo návrh zmluvy ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi (Cikeš, R., 2002, s. 182 - 183). Po viacerých pripomienkach a úpravách, dňa 14. marca 2002 NRSR so súhlasom vzala na vedomie text tejto zmluvy. Za účasti prezidenta SR, predsedu NRSR, predsedu vlády SR a štatutárnych zástupcov dotknutých cirkví a náboženských spoločností bola dňa 14. marca 2002 v prezidentskom paláci Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami slávnostne podpísaná.
Podľa Čeplíkovej (2005, s. 136) v porovnaní so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou je Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vnútroštátnou zmluvou normatívneho charakteru sui generis, keďže tieto nie sú subjektmi medzinárodného práva. Zmluva súhrne formuluje právne postavenie ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. Dôležitá je predovšetkým úprava týkajúca sa náboženskej slobody a možnosti uplatňovať presvedčenie a osobný postoj veriacich.
Dobrovičová (2004, s. 76 - 77) tvrdí, že v podmienkach SR je táto zmluva výrazne atypická. Ide o nový druh vnútroštátnej zmluvy a podľa vyjadrenia hlavného experta pre prípravu tejto zmluvy, D. Rolla je „unikátnym právnym aktom v dejinách Slovenska a možno aj v medzinárodnom meradle".
Vzorom pre vytvorenie tejto zmluvy sa stala Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou, preto pokiaľ porovnáme niektoré ich ustanovenia zistíme, že obsah týchto zmlúv je značne analogický, vo viacerých článkoch totožný.
Zmluva sa dotýka predovšetkým týchto oblasti: práva registrovaných cirkví a náboženských spoločností a ich členov na slobodné a nezávisle pôsobenie; právo ustanovovať a meniť svoje vnútorné predpisy, tiež výlučné právo obsadiť cirkevné úrady a funkcie; vlastnícke práva; realizovať pastoračnú službu v ozbrojených silách, v zariadeniach na výkon väzby, či výkon trestu odňatia slobody a ďalšie.
Zmluva tiež predpokladá uzatváranie osobitných, čiastkových zmlúv medzi štátom a týmito cirkvami v oblasti školstva, finančného zabezpečenia, výkonu pastoračnej služby v ozbrojených silách a policajných zboroch, či uplatňovania výhrad vo svedomí. Dňa 21. augusta 2003, uznesením č. 794, vláda schválila Dohodu medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Jej obsah zabezpečuje rovnoprávne postavenie jedenástich cirkví a náboženských spoločností s Katolíckou cirkvou pri zriaďovaní cirkevných škôl, náboženskej výchove a vzdelávaní v ostatných školách.
Bc. Valéria Maškulíková
študentka Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Príspevok autorskej súťaže Právnické eso
Použitá literatúra:
CIKEŠ, R. 2002. Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. In: Ročenka ústavu pre vzťahy štátu a cirkví 2001, Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2002. ISBN 80-968559-6-4
ČEPLÍKOVÁ, M. 2005. Štát, cirkvi a právo na Slovensku. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2005. ISBN 80-7097-586-5
DOBROVIČOVÁ, G. 2004. Vybrané otázky recentných prameňov práva v Slovenskej republike. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2004. ISBN 80-7097-575-X
ŠMID, M. 2001. Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou s komentárom. 1. vyd. Bratislava: LÚČ, 2001. ISBN 80-7114-351-0
Právne predpisy:
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. č. 326/2001 Z. z.
Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami č. 250/2002 Z. z.