Sobota, 14. december 2024 | meniny má Branislava, Bronislava , zajtra Ivica
Predplatné
Sobota, 14. december 2024 | meniny má Branislava, Bronislava , zajtra Ivica
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2020

najpravo.sk • 9.11. 2020, 16:54

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, a to vo veciach obchodnoprávnych.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Obsah

Rozhodnutia vo veciach obchodnoprávnych

R 42/2020

Obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana obchodného mena, je podľa § 25 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica, a to aj v prípade, ak spor má súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania (§ 25 ods. 3 C. s. p.)

R 43/2020

Doménové meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva (práva obdobné priemyselným právam na označenie), preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana doménového mena, je podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica

R 44/2020

Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

R 45/2020

Aj v prípade, keď strana sporu v námietke zaujatosti neuviedla konkrétny deň, kedy sa dozvedela o dôvode vylúčenia sudcu, konajúci súd námietku prejedná za predpokladu, že je možné jednoznačne určiť deň, kedy sa strana sporu mohla prvýkrát dozvedieť o zmene osoby zákonného sudcu a zároveň ide o včasné podanie.

R 46/2020

Predmetom konania o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra podľa ustanovenia § 299 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nemôže byť výmaz údajov z obchodného registra, ktorých zápis bol vykonaný na základe súdneho rozhodnutia.

R 47/2020

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ C. s. p.) vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv.

R 48/2020

I. Nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku, ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť.

II. Súčasťou výzvy podľa § 382 C. s. p. nie je uvedenie toho, akým spôsobom mieni odvolací súd konkrétne „nové“ ustanovenie právneho predpisu pri svojom rozhodovaní vykladať.

R 49/2020

Ak bolo dovolanie podané elektronickými prostriedkami autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 C. s. p. Tento nedostatok dovolania nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť a má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e/ C. s. p.

R 50/2020

Odvolací súd je v konaniach v niektorých veciach právnických osôb podľa ustanovenia § 304 a nasl. Civilného mimosporového poriadku viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v opačnom prípade podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku zopakuje alebo doplní dokazovanie, ak si to vyžaduje zistenie skutočného stavu veci. Za týmto účelom, ak sú medzi účastníkmi konania určité skutočnosti sporné, nariadi pojednávanie. Ak v prípade, že určité skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné a odvolací súd nenariadi za účelom odstránenia týchto rozporov a zistenia skutočného stavu veci pojednávanie a vo svojom rozhodnutí sa adekvátne nevysporiada s týmito rozpormi, dochádza tým jednak k rezignácii na jeden zo základných princípov mimosporového konania (vyšetrovací princíp) a zároveň k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

R 51/2020

Ak odvolací súd v spore uvedenom v ustanovení § 90 ods. 1 C. s. p. neprihliadol na odvolanie strany sporu spísané advokátom, ktorý ju zastupoval, z dôvodu, že v neskoršom štádiu odvolacieho konania nebola strana sporu podľa odvolacieho súdu riadne zastúpená, a preto zastavil odvolacie konanie s poukazom na ustanovenie § 90 ods. 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 161 ods. 3 C. s. p., hoci strana sporu v odvolacom konaní neuskutočnila žiadny úkon bez právneho zastúpenia, zaťažil konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p.

R 52/2020

I. Odborné vyjadrenie (posudok odborníka) nie je opodstatnené, ak jeho predmetom majú byť len hypotetické úvahy žalujúcej strany o možnom vzniku jej škody a nie reálne existujúce fakty, keďže predpokladom riadne uplatneného nároku na zaplatenie náhrady skutočnej škody je ujma, ktorá v majetkovej sfére tejto strany už nastala.

II. Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v ustanovení § 264 ods. 1 a 2 C. s. p. sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.

R 53/2020

Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, ktorým sa žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

R 54/2020

Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 273 C. s. p., odvolanie žalovaného odmietne uznesením podľa § 386 písm. c/ C. s. p. a v takomto prípade vo veci nerozhoduje rozsudkom.

R 55/2020

Ustanovenie § 161 ods. 3 veta druhá C. s. p. vo vzťahu k osobitnej úprave uvedenej v ustanovení § 90 ods. 1 a 2 C. s. p. treba vykladať tak, že zákaz vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, platí len do uplynutia primeranej lehoty určenej súdom podľa ustanovenia § 90 ods. 2 C. s. p. na odstránenie nedostatku povinného zastúpenia strany sporu.

R 56/2020

Konanie pred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. na rozhodcovské konanie nenadväzuje a nie je možné ho považovať za ďalšie opravné konanie. Predmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

R 57/2020

I. Z ustanovenia § 330 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva oprávnenie dlžníka určiť, či ním poskytnuté plnenie veriteľovi sa započíta na istinu pohľadávky, alebo na jej príslušenstvo. Právo voľby podľa označených zákonných ustanovení má výlučne dlžník, a to len v okamihu poskytnutia plnenia veriteľovi. V prípade, ak dlžník v okamihu poskytnutia plnenia veriteľovi neurčí, či sa plnenie započítava na istinu pohľadávky, alebo na jej príslušenstvo, je veriteľ povinný s poukazom na znenie ustanovenia § 330 ods. 1 (a aj ods. 2) Obchodného zákonníka započítať prijaté plnenie najprv na príslušenstvo pohľadávky.

II. Pokiaľ došlo k čiastočnému zániku záväzku vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu získaním výťažku z výkonu záložného práva, je veriteľ povinný takto získané plnenie – ak nie je dohodnuté inak – v súlade s ustanovením § 330 Obchodného zákonníka započítať najprv na príslušenstvo zabezpečenej pohľadávky a až následne na jej istinu.

R 58/2020

Výrobca elektriny má právo uplatniť si právo na podporu za nasledujúci kalendárny rok len v prípade, ak najneskôr do 15. augusta doručí prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy oznámenie podľa § 4 ods. 2. písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení účinnom do 31. decembra 2018. Pre dodržanie lehoty a pre zachovanie práva na podporu za nasledujúci kalendárny rok tak nepostačuje, ak výrobca elektriny odovzdá predmetné oznámenie adresované prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na poštovú prepravu v posledný deň zákonom určenej lehoty (t. j. 15. augusta).

R 59/2020

I. Aj v prípade odstránenia vád diela treťou osobou určenou objednávateľom za predpokladu, že zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote, má objednávateľ voči zhotoviteľovi právo na zľavu z ceny diela podľa ustanovenia § 564 v spojení s ustanovením § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka.

II. Ak náklady objednávateľa účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou určenou objednávateľom prevyšujú zľavu z ceny diela, predstavujú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom zľavu z ceny diela nárok objednávateľa na náhradu škody voči zhotoviteľovi podľa ustanovenia § 440 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka.

R 60/2020

I. Ak sa jedná o právny úkon, ktorým dlžník prevádza veci v jeho vlastníctve na tretiu osobu, k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky dochádza okamihom, keď dlžník stráca vlastnícke právo k svojmu majetku, z ktorého by inak mohol veriteľ dosiahnuť (aspoň čiastočné) uspokojenie svojej pohľadávky.

II. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa, keďže až do rozhodnutia o povolení vkladu je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti dlžník a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti.

III. Plynutie lehoty na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislé od okamihu, kedy došlo zo strany dlžníka k ukráteniu uspokojenia pohľadávky jeho veriteľa.

R 61/2020

Oprávnenie členom dozornej rady zaväzovať vlastnými úkonmi akciovú spoločnosť nevyplýva zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho zákonné zastúpenie podnikateľa, keďže členov dozornej rady nemožno považovať za osoby, ktoré by boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou.

R 62/2020

Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.

R 63/2020

I. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zaniká aj právo veriteľa domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu do doby odstúpenia od zmluvy vznikol len zmluvný nárok (§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka).

II. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého plnenia.

III. Ustanovenia Obchodného zákonníka o vadnom plnení (§ 422 a nasl.) sa pri vzájomnom vyporiadaní po odstúpení od zmluvy uplatnia analogicky, ak plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy malo vady.

R 64/2020

Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.

R 65/2020

Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecné vymedzenie subjektov, prostredníctvom ktorých robí právnická osoba právne úkony navonok, čím vymedzuje univerzálne oprávnenie konať v mene právnickej osoby a nepredstavuje preto obmedzenie, resp. vylúčenie zastúpenia právnickej osoby.

R 66/2020

Pre okamih vzniku záväzku zmenkového dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky, akceptanta cudzej zmenky, resp. avalistu) zo zmenky vystavenej pôvodne ako blankozmenka je irelevantný okamih (dátum) doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky, prípadne dátum splatnosti zmenkovej sumy. Dlžník, ktorý sa podpísal na blankozmenku pred doplnením posledného chýbajúceho údaju, sa stáva vyplnením zmenky zmenkovým dlžníkom s účinkami ‚ex tunc’ odo dňa vystavenia blankozmenky.

R 67/2020

Ak bola v zmluve o dielo dohodnutá výhrada vlastníckeho práva k stavbe a objednávateľ porušil záväzok zaplatiť riadne a včas dohodnutú cenu diela, má zhotoviteľ právo zvoliť si, či od zmluvy odstúpi a bude požadovať vydanie veci (čo v podmienkach konkurzného konania úpadcu - objednávateľa znamená podanie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 78 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), alebo v zmluvnom vzťahu s úpadcom zotrvá a v konkurze si prihláškou uplatní právo na zaplatenie nezaplatenej časti ceny diela.

R 68/2020

Pohľadávka na zaplatenie vopred uhradeného a nespotrebovaného nájomného vyplývajúca zo zmluvy o dlhodobom podnájme (rovnako i v prípade zmluvy o dlhodobom nájme) nie je podmienenou pohľadávkou podľa ustanovenia § 20 ods. 1 v spojení s ustanovením § 20 ods. 2 veta druhá zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov, ale je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 písm. a/ tohto zákona, vyplývajúcou z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu.

R 69/2020

Veriteľ si môže u správcu uplatniť pohľadávku proti podstate s uvedením jej právneho dôvodu a výšky len do zverejnenia oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh podľa ustanovenia § 96 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku. Po zverejnení takéhoto oznámenia môže veriteľ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku proti príslušnej podstate výlučne v odôvodnených námietkach na predpísanom tlačive v lehote určenej v ustanovení § 96 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na pohľadávku, ktorú veriteľ neuplatnil u správcu uvedeným postupom, sa pri uspokojení neprihliada ako na pohľadávku proti (všeobecnej alebo oddelenej) podstate, ani sa veriteľ nemôže následne s úspechom domáhať určenia tejto pohľadávky proti podstate žalobou podanou proti správcovi podľa ustanovenia § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

R 70/2020

Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Moment vyhlásenia konkurzu je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či bol vyhlásený pred účinnosťou novely ZKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z. alebo po nej. Otázka času vzniku pohľadávky je z tohto dôvodu irelevantná.

Celé znenia judikátov si prečítajte TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1443

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: