Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2018

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal tretiu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Stanovisko vo veciach trestných

R 26/2018

Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona.

I. Formulácia „trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin“ uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava.

II. Bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona právoplatný priestupkový postih (ak nebol zrušený osobitným postupom v správnom konaní) vytvára vo vzťahu ku skutku, ktorý by inak mohol byť čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, prekážku res iudicata v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, pokiaľ sú splnené kritériá aplikácie čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vytvorené rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.*

III. Pri trestnom čine krádeže sú pravidlá uvedené v bodoch I. a II. modifikované ustanovením § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona; predchádzajúci skutok, ktorý bol postihnutý ako priestupok, teda vo vzťahu k opakovane spáchanému konaniu - prisvojeniu si cudzej veci (ktoré je už trestným činom bez ohľadu na výšku škody) nemôže byť skorším čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu (neprichádza teda do úvahy revízia rozhodnutia o priestupku z tohto dôvodu).

______________________

* Rozsudok pléna vo veci Engel a ďalší proti Holandsku z 8. júna 1976, č. 5100/71 a ďalšie; rozsudok veľkého senátu vo veci Sergey Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. 14939/03; rozsudok veľkého senátu vo veci A a B proti Nórsku z 15. novembra 2016, č. 24130/11 a č. 29758/11.

(Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2018, Tpj 57/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona)

Rozhodnutia vo veciach trestných

R 27/2018

Obohatenie na škodu cudzieho majetku pri trestnom čine podvodu podľa § 221 (ods. 1) Trestného zákona.

Trestnou činnosťou nie je možné (právom dovolené) získavať peňažné prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, a to ani na uspokojenie inak oprávnenej pohľadávky alebo na splnenie inak právne podloženého záväzku.

Ak páchateľ pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona získa finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči inej osobe (uspokojenie jej pohľadávky) uvedením niekoho (poškodeného) do omylu alebo využitím niečieho omylu, dostáva sa do pozície „obohateného na škodu cudzieho majetku“ (majetku osoby poškodenej podvodom) v zmysle odseku 1 vyššie označeného ustanovenia; obohatenie spočíva v zániku záväzku páchateľa voči dotknutému veriteľovi. Ak páchateľ takto obohatí právnickú osobu (ktorej je napríklad štatutárnym orgánom) ako dlžníka (subjekt záväzku), obohatí trestným činom podvodu „iného“, teda inú osobu než „seba“ (§ 221 ods. 1 Trestného zákona).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2017, sp. zn. 1 TdoV 19/2014 )

R 28/2018

Detská pornografia.

I. Charakteristika zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela v zmysle § 132 ods. 4 Trestného zákona „smerujúceho k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby“ je súčasťou legálnej definície detskej pornografie podľa naposledy označeného ustanovenia, a teda aj zákonným znakom trestných činov podľa §§ 368 až 370 Trestného zákona, ktoré obsahujú vo svojich odsekoch 1 všeobecný kvalifikačný pojem „detská pornografia“ v príslušnom gramatickom tvare.

II. Smerovanie k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby v zmysle § 132 ods. 4 Trestného zákona nie je dané potenciálnou (objektívnou) spôsobilosťou vyvolať také uspokojenie, ale určením účelu použitia konkrétneho zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela páchateľom trestného činu pri konaní uvedenom v §§ 368 až 370 Trestného zákona; inou osobou je osoba odlišná od páchateľa.

III. Určenie účelu použitia zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela na vyvolanie sexuálneho uspokojenia inej osoby v zmysle § 132 ods. 4 Trestného zákona (určenie „smerovania“ zobrazenia) nie je trvale predurčené danosťou alebo absenciou takého určenia osobou, ktorá sa podieľa na vyhotovení zobrazenia. Pri posudzovaní trestných činov podľa §§ 369 a 370 Trestného zákona je rozhodujúce subjektívne zameranie osoby, ktorá so zobrazením vykonáva manipuláciu zodpovedajúcu odsekom 1 naposledy označených ustanovení.

IV. „Smerovanie“ v zmysle bodov II. a III. je cieľom páchateľa, ktorý také smerovanie určil, a teda znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu (niektorého z trestných činov podľa §§ 368 až 370 Trestného zákona). Skutkový podklad tohto zákonného znaku sa v trestnom konaní dokazuje (tak ako skutkový podklad ostatných zákonných znakov dotknutého trestného činu).

(Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2014, sp. zn. 23To/83/2014)

R 29/2018

Zločinecká skupina.

Konanie páchateľa zodpovedajúce vo vzťahu ku zločineckej skupine (§ 129 ods. 4 Trestného zákona) zákonným znakom „je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje“ v zmysle § 296, § 129 ods. 6 a 7 Trestného zákona nezahŕňa samotné spáchanie trestného činu členom zločineckej skupiny v rámci jej činnosti, alebo takého činu spoločne s členom zločineckej skupiny. V naposledy uvedenom prípade ide teda o viacčinný súbeh zločinu podľa § 296 Trestného zákona a iného trestného činu.

Trestnoprávnou podstatou „členstva v zločineckej skupine“ je zaradenie sa do organizačnej štruktúry takej skupiny, nie páchanie trestnej činnosti v rámci činnosti skupiny jej členmi.

Trestnoprávnou podstatou „činnosti pre zločineckú skupinu“ a „podporovania zločineckej skupiny“ je iné súčinnostné konanie páchateľa pre skupinu, popísané v § 129 ods. 6 a 7 Trestného zákona, než páchanie trestnej činnosti spoločne s členom zločineckej skupiny.

Jednotlivé vyššie charakterizované formy konania páchateľa uvedené v § 296 Trestného zákona nie sú súčasťou prípravy na zločin alebo obzvlášť závažný zločin (§ 13 Trestného zákona), ktorý má byť alebo bol spáchaný členom zločineckej skupiny (osobou činnou pre skupinu alebo jej podporovateľom), nakoľko ustanovenie § 296 Trestného zákona má v tomto smere povahu lex specialis, ktorá sa premieta aj do skutkovej oddelenosti.

Pokiaľ je súčasťou skutkových zistení pri čine kvalifikovanom podľa § 296 Trestného zákona rámcový popis trestnej činnosti zločineckej skupiny, odkaz na takú trestnú činnosť (uvedenú v inom bode dotknutého rozhodnutia), alebo uvedenie okolností nasvedčujúcich páchaniu trestnej činnosti, na ktorú je skupina zameraná, ide o vymedzenie účelu založenia a okolností činnosti zločineckej skupiny, nie o priamy skutkový popis konania páchateľa, ktoré je trestné podľa naposledy označeného ustanovenia.

Ak páchateľ spáchal ďalší, viacčinne sa zbiehajúci trestný čin „ako člen nebezpečného zoskupenia“, teda zločineckej skupiny [§ 141 písm. a) Trestného zákona], táto okolnosť je pri dotknutom čine okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a teda musí byť aj skutkovo podložená. Ide o kvalifikačný znak odrážajúci skutkovo odlišný kontext predmetnej okolnosti (jednak „je členom“ v zmysle § 296 Trestného zákona, resp. oproti tomu „spáchal trestný čin ako člen“), ktorý je použitý vo vzťahu k inému skutku, teda inému konaniu páchateľa, než ktoré je kvalifikované podľa § 296 Trestného zákona. To vylučuje skutkovú, a v nadväznosti na to, aj právnu duplicitu (jej neprípustnosť je odvodená od ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona).

Znak „ako člen nebezpečného zoskupenia“ nemožno použiť ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v prípade, ak páchateľ spáchal zločin podľa § 296 Trestného zákona v inej forme, než je členstvo v zločineckej skupine (činnosť pre takú skupinu alebo jej podpora).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2 To 9/2014)

R 30/2018

Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v intertemporálnych súvislostiach.

Trestnosť činu „podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti“ podľa poslednej aliney § 424 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2016 nesmeruje k ochrane individuálnych práv a slobôd príslušníkov národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, ale k ochrane kolektívnych práv a slobôd takých zoskupení (napr. čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky). Až znenie dotknutého ustanovenia účinné od 1. januára 2017 pokrýva aj národnostne, rasovo a etnicky motivované podnecovanie, smerujúce k násiliu alebo nenávisti (aj) voči jednotlivcovi, alebo k obmedzovaniu jeho práv a slobôd.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. marca 2018, sp. zn. 5 Tdo 51/2017)

Zbierku si môžete v plnom znení prečítať TU (1,61 MB)

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk