Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2020

najpravo.sk • 4.3. 2021, 18:51

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2020, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Stanovisko vo veciach trestných

R 22/2020

Zjednotenie výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku (a tiež ustanovení § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Trestného poriadku), upravujúceho možnosť použitia získaných informácií (ako dôkazu) aj v „inej“ trestnej veci.

Ustanovenie § 115 ods. 7 Trestného poriadku vyžaduje na použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, ako jedinú podmienku iba to, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Trestného poriadku (tzv. vecná súvislosť), t. j. pre niektorý z trestných činov (príp. viaceré), ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým odpočúvanie nepochybne je (princíp proporcionality).

Slovo „súčasne“ použité v ustanovení § 115 ods. 7 Trestného poriadku sa viaže výlučne k Trestným poriadkom „požadovanej“ právnej kvalifikácii a nie k okamihu získania či použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo znamená, že taká kvalifikácia konania, aká sa vyžaduje pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 1 Trestného poriadku, sa súčasne (zároveň) požaduje aj v inej trestnej veci, v ktorej taký príkaz vydaný nebol a v ktorej odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nebol vykonávaný, avšak v ktorej sa legálnym spôsobom, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získané informácie majú použiť.

Totožne treba vykladať aj obsahovo zhodné ustanovenia § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Trestného poriadku upravujúce použitie záznamov zo sledovania, obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a záznamov z porovnávania údajov v informačných systémoch v iných veciach, než v ktorých boli získané.

Rovnaké kritéria, ako v predchádzajúcich právnych vetách, sa uplatnia aj vtedy, ak sa majú v trestnom konaní použiť ako dôkaz informácie získané použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších zmien a doplnkov. Aj v tomto prípade je použitie takto legálne získaných informácií ako dôkazov v trestnom konaní podmienené iba tým, že toto konanie je vedené pre taký trestný čin, v konaní o ktorom Trestný poriadok použitie takých informačno-technických prostriedkov, ktorými boli informácie podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním získané, pripúšťa; to platí aj v situácii, keď sa informácie získané použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedené v žiadosti (§ 7 ods. 2 veta druhá zákona o ochrane pred odpočúvaním).

(stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2020, Tpj 46/2020, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku (a tiež ustanovení § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Trestného poriadku), upravujúceho možnosť použitia získaných informácií (ako dôkazu) aj v „inej“ trestnej veci.)

Rozhodnutia vo veciach trestných

R 23/2020

Podanie dovolania prostredníctvom obhajcu a zastúpenie obhajcom v dovolacom konaní – úkony prvostupňového a dovolacieho súdu [§ 373 ods. 1 až 4, § 379 ods. 1, § 382 písm. d) Trestného poriadku].

Trestný poriadok v ustanoveniach § 373 ods. 1, ods. 2 výslovne rozlišuje medzi povinnosťou obvineného a osoby uvedenej v § 369 ods. 5 Trestného poriadku podať dovolanie prostredníctvom obhajcu a povinnosťou obvineného byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo niektorá z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku podajú dovolanie v rozpore s § 373 ods. 1 Trestného poriadku inak ako prostredníctvom obhajcu, je tento nedostatok odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu (§ 376 Trestného poriadku). Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 373 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého povinnosť poučiť a vyzvať dovolateľa na odstránenie tohto nedostatku v určenej lehote prináleží súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, pričom ustanoviť obhajcu v takýchto prípadoch môže iba predseda senátu súdu prvého stupňa, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Riadne splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 373 ods. 3 Trestného poriadku prvostupňovým súdom ex lege nahrádza postup dovolacieho súdu podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku. Na odmietnutie dovolania podaného obvineným, resp. niektorou z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku z dôvodu, že toto nie je podané prostredníctvom obhajcu, tak nie je predchádzajúci postup podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku potrebný.

Dovolací súd je ale s poukazom na ustanovenia § 373 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku povinný postupovať podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, ak po predložení veci zistí, že obvinený, prípadne niektorá z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, resp. v jeho priebehu zaniklo.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2018, sp. zn. 2 Tdo 20/2018)

R 24/2020

I. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

II. Procesná použiteľnosť znaleckého posudku získaného po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia.

I. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje.

II. Znalec pri príprave a vypracovaní znaleckého posudku v štádiu po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia môže (a má) vychádzať zo všetkých dovtedy legálne, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získaných dôkazov, a teda aj zo svedeckej výpovede neskôr obvinenej osoby. Následná procesná nespôsobilosť takejto svedeckej výpovede nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť znaleckého posudku a nevylučuje zohľadnenie jeho odborných záverov pri rozhodovaní vo veci samej.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2019, sp. zn. 3 Tdo 29/2019)

R 25/2020

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o výkone viacerých postupne uložených trestov odňatia slobody, o ktorých by jednotlivo boli príslušné rozhodovať rôzne súdy.

Ak sú na prijatie rozhodnutia súvisiaceho s výkonom dvoch a viacerých postupne uložených trestov odňatia slobody príslušné súdy rôznych stupňov, príslušným na rozhodnutie bude vždy súd vyššieho stupňa.

Pokiaľ je v takomto prípade daná príslušnosť niekoľkých súdov toho istého stupňa, konanie vykoná ten z nich, na ktorý podala oprávnená osoba návrh na začatie konania alebo ktorému postúpil vec nepríslušný súd; inak ten súd, ktorý začal vo veci konať ako prvý.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2019, sp. zn. 5 Ndt 13/2019)

R 26/2020

Nemožnosť aplikácie ustanovenia § 38 ods. 7 Trestného zákona po zverejnení, resp. nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011.

Po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn PL. ÚS 106/2011, o nesúlade § 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona obsoletné, keďže už nedochádza k interakcii medzi § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý zvyšuje (naďalej len) hornú hranicu trestnej sadzby, s § 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona, ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, a je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2020, sp. zn. 5 Tdo 66/2019)

R 27/2020

Vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) a písm. i) Trestného poriadku v prípade námietky, že z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie rozhodol vo veci nepríslušný súd.

Námietka o nepríslušnosti súdu podľa § 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa musí vždy vzťahovať na jeho konečné rozhodnutie. Vyplýva to zo znenia tohto ustanovenia, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd. V rámci tohto dovolacieho dôvodu tak nemožno úspešne namietať, že súd mal po podaní obžaloby vec postúpiť z dôvodu nedostatočných skutkových zistení pre prokurátorom použitú právnu kvalifikáciu inému súdu.

Ak by ale bol súdmi nižšieho stupňa zistený skutok nesprávne právne posúdený a pri jeho správnej kvalifikácii by bol na prejednanie veci podľa § 14 až § 17 Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 1 Trestného poriadku príslušný iný súd, takáto chyba by bola subsumovateľná len pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a nie aj pod dôvod podľa písm. a) tohto ustanovenia, keďže prvý z nich by mal v takom prípade postavenie lex specialis.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2018, sp. zn. 1TdoV 11/2017)

R 28/2020

„Ostatné strany, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté“ v zmysle § 376 Trestného poriadku.

Podľa § 376 veta prvá Trestného poriadku treba rovnopis dovolania doručiť na vyjadrenie len tým ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Rovnopis dovolania podaného obvineným, prípadne v jeho prospech niektorou z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, sa teda doručuje iba prokurátorovi a poškodenému v danom skutku (za predpokladu, že si uplatnil nárok na náhradu škody, o ktorom bolo rozhodnuté), a nie aj inému spoluobvinenému (prípadne viacerým spoluobvineným), bez ohľadu na to, či tento dovolanie podal alebo nie. Takýto spoluobvinený totiž nemá byť ako (ani len nepriamo) rozhodnutím dovolacieho súdu dotknutý.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2019, sp. zn. 1TdoV 4/2019)


 

Celé číslo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2020 si môžete prečítať TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné reprofoto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 761
PoUtStŠtPiSoNe
: